Rozsudok Judgement was issued on Thursday, December 15, 2010

Súd: Okresný súd Bratislava II
Spisová značka: 45C/158/2009

Identifikačné číslo súdneho spisu: 1209212862
Dátum vydania rozhodnutia: 15. 12. 2010
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Ľubica Novotná

ECLI: ECLI:SK:OSBA2:2010:1209212862.7

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Bratislava II v konaní pred sudkyňou I.. Ľ. L. v právnej veci navrhovateľa: C.. I. B., F. X,

J., prechodne J. XX, J., nar. XX.XX.XXXX, zastúpený splnomocnencom Mgr. Ladislavom Mihalovičom,
Holičská 18, Bratislava, proti odporcom: v 1. rade Slovenská sporiteľňa, a.s., Tomášikova 48, Bratislava,
IČO: 00 151 653, v 2. rade General Factoring, a.s., Košická 56, Bratislava, IČO: 35 838 825, zast.: HMG
& PARTNERS, s.r.o., Štefanovičova 12, Bratislava, v 3. rade W.. O. J., K. XX, J., zastúpený advokátkou
JUDr. Petrou Lukáčovou, AK Mostná 72, Nitra o určenie neplatnosti dražby, takto

r o z h o d o l :

Súd návrh z a m i e t a.

Navrhovateľ je p o v i n n ý zaplatiť odporcovi v 2. rade náhradu trov konania 423,23 Eur a odporcovi
v 3. rade náhradu trov konania 527,41 Eur, všetko do troch dní od právoplatnosti rozsudku.

Odporcovi 1. rade súd náhradu trov konania n e p r i z n á v a.

o d ô v o d n e n i e :

Navrhovateľ sa návrhom doručeným súdu dňa 12.08.2009 domáhal vydania rozhodnutia, ktorým by
súd určil, že právny úkon - opakovaná dobrovoľná dražba osvedčená notárskou zápisnicou spísanou
notárkou I.. T. E., predmetom ktorej bol byt č. X nachádzajúci sa na prízemí bytového domu na J. ulici č.
XX v J. je neplatná. Zároveň žiadal zaviazať odporcov na náhradu trov konania. Navrhovateľ vo svojom

návrhuuviedol,žedňa13.05.2009o10:00hodbolavykonanáopakovanádobrovoľnádražbaosvedčená
notárskou zápisnicou spísanou notárkou I.. T. E. v mieste konania dražby v sídle odporcu v druhom rade
v Bratislave na T. ulici č. XX pod č. L. XXX/XXXX, L. XXXXX/XXXX, L. XXXXX/XXXX. Predmetom dražby
bol byt č. X nachádzajúci a na prízemí bytového domu na J. ulici č. XX v J.. Navrhovateľom dražby bol

odporca v 1. rade, dražobníkom bol odporca v 2. rade a vydražiteľom odporca v 3. rade. V

prípade tejto dražby došlo podľa navrhovateľa k porušeniu ustanovení zákona č. 527/2009 Z.z. o
dobrovoľných dražbách, keďže zástupcovi navrhovateľa nebola predložená zmluva o vykonaní dražby,
ktorá mala byť uzatvorená medzi odporcom v 1. rade a odporcom v 2. rade. Pracovník odporcu v 2. rade
odmietol sprístupniť túto zmluvu s tým, že odporca v 1. rade si to neželá a táto zmluva tvorí predmet
obchodného tajomstva. Navrhovateľ nahliadnutím do dokumentácie zistil, že mu nebola doručená výzva
k sprístupneniu bytu na J. ul. č. XX v J.. Napriek uvedenej skutočnosti bol dňa 11.11.2008 znalcom W..
D. Š. vypracovaný znalecký posudok č. XXX/XXXX.

Odporca 1. rade s návrhom navrhovateľa nesúhlasil a žiadal ho zamietnuť. Vo svojom vyjadrení k
návrhu uviedol, že s odporcom 2. rade uzatvoril dňa 30.05.2007 dohodu o dobrovoľných dražbách,
ktorá má charakter rámcovej zmluvy. V preambule v bode 1.22 tejto zmluvy je definovanýpojem "zmluva o vykonaní dobrovoľnej dražby". Tento pojem podľa preambuly znamená zmluvu o
vykonaní dobrovoľnej dražby, uzatvorenú medzi odporcom v 1. rade a odporcom v 2. rade, na základe
ktorej sa odporca v 2. rade ako dražobník zaväzuje vykonať opakovanú dražbu. Podľa dohody medzi

odporcom v 1. rade a odporcom v 2. rade je každá jednotlivá zmluva o vykonaní dražby tvorená touto
dohodou o dobrovoľných dražbách, príslušným vyhlásením a príslušným oznámením o opakovanej
dobrovoľnej dražbe. Všetky požadované dokumenty, ktoré tvoria zmluvu o vykonaní dobrovoľnej dražby
boli odporcom v 1. rade a odporcom v 2. rade podpísané v zákonných lehotách pred vykonaním
opakovanej dražby dňa 13.05.2009. Predmetné dokumenty obsahujú všetky podstatné náležitosti

zmluvy o vykonaní opakovanej dražby. Podľa odporcu v 1. rade tak nie je pravdivé tvrdenie navrhovateľa
o tom, že medzi odporcom v 1. rade a odporcom v 2. rade nedošlo k uzatvoreniu zmluvy o vykonaní
dražby. Odporca v 1. rade taktiež uviedol, že ako záložný veriteľ mal záujem, aby predmet dražby
bol predaný za najvyššiu možnú cenu, keďže mal záujem o čo možno najvyššie uspokojenie svojej
pohľadávky. Z tohto dôvodu bola cena predmetu dražby na prvej dražbe stanovená sumou 102.901,15
Eur,čojevyššiasumaakocenapredmetudražbystanovenáznaleckýmposudkom.Priprvejopakovanej

dražbe bolo najnižšie podanie stanovené, ako cena predmetu dražby podľa znaleckého posudku a pri
druhej opakovanej dražbe bola cena predmetu dražby stanovená sumou 70.000,- Eur. Až pri tretej
opakovanej dražbe bola vyvolávacia cena stanovená sumou 45.000,-Eur, čo predstavuje 50% ceny
predmetu dražby určenej znaleckým posudkom. Najnižšie podanie tak bolo podľa odporcu v 1. rade
stanovené vždy v súlade so zákonom. Odporca v 1. rade mal taktiež za to, že navrhovateľ nepreukázal

naliehavý právny záujem na určení neplatnosti dražby, keďže ak by bol v tomto prípade úspešný,
obnovilo by sa mu jeho vlastnícke právo k veci, avšak zároveň by sa obnovilo i záložné právo odporcu
v 1. rade k predmetu dražby a odporca v 1. rade by mohol znovu pristúpiť k realizácii záložného práva
formou dobrovoľnej dražby.

Aj odporca v 2. rade s návrhom navrhovateľa nesúhlasil a žiadal ho zamietnuť. Vo
svojom vyjadrení uviedol, že na základe dohody o dobrovoľných dražbách, ktorá bola uzatvorená dňa
30.05.2007 medzi odporcom v 1. rade a odporcom v 2. rade a na základe vyhlásenia odporcu v 1. rade
o spôsobilosti predmetu dražby, pravosti, sume a splatnosti pohľadávky, pre ktorú sa navrhuje výkon
dražby, došlo k dražbe bytu č. 1 nachádzajúceho sa na prízemí bytového domu na J. ulici č. XX v J..

Dohoda o dobrovoľných dražbách, ako aj vyhlásenie navrhovateľa dražby obsahuje podľa odporcu v 2.
rade všetky zákonom predpísané náležitosti. Odporca v 2. rade ako dražobník listom zo dňa 23.10.2008
objednal vyhotovenie znaleckého posudku súdnym znalcom W.. D. Š.. Tento

znalec dňa 11.11.2008 vypracoval znalecký posudok č. 116/2008, ktorým ohodnotil založené

nehnuteľnosti za účelom ich predaja na dobrovoľnej dražbe. Listom zo dňa 23.10.2008 bol navrhovateľ
vyzvaný na sprístupnenie nehnuteľností za účelom vykonania ich ohodnotenia. V tejto výzve bolo
ohodnotenie nehnuteľnosti stanovené na deň 06.11.2008 o 10:00 hod. Predmetná listina bola odporcom
v 2. rade zaslaná navrhovateľovi doporučenou zásielkou do vlastných rúk. Navrhovateľ si túto zásielku
neprevzal v odbernej lehote. Súdny znalec vykonal obhliadku predmetu dražby dňa 06.11.2008 spoločne

s T. C., pracovníčkou odporcu v 2. rade. Nakoľko navrhovateľ predmetnú nehnuteľnosť nesprístupnil,
súdny znalec sa obrátil na správcu domu - spoločnosť BLAHO - BYT, spol. s r.o., Mierová 52/
A, Bratislava a vyžiadal si potrebné údaje o dome, resp. o byte a o veku nehnuteľnosti. Odporca
2. rade poskytol znalcovi predchádzajúci znalecký posudok, na základe ktorého znalec vypracoval
nový znalecký posudok. Znalecký posudok bol znalcovi zaslaný spolu s oznámením o konaní dražby

doporučenou zásielkou do vlastných rúk dňa 08.12.2008. Navrhovateľ si túto zásielku v odbernej lehote
neprevzal. Odporca v 2. rade ako dražobník zabezpečil aj zverejnenie oznámenia o dobrovoľnej dražbe
na úradnej tabuli obce, na ktorej území sa nehnuteľnosť nachádza. Žiadosť o zverejnenie oznámenia o
dobrovoľnej dražbe bola doručená Magistrátu Hl. mesta Slovenskej republiky Bratislava dňa 22.12.2008,
Miestnemu úradu v Podunajských Biskupiciach dňa 10.12.2008. Oznámenie o dobrovoľnej dražbe

bolo doručené aj Správe katastra pre Hl. mesto SR Bratislava. Dražba sa konala dňa 16.01.2009,
teda dlhšie ako jeden mesiac po uverejnení oznámení o jej konaní. Nakoľko sa na dražbu konanú
dňa 16.01.2009 nedostavil žiaden účastník, predmet dražby nebol vydražený o čom bola spísaná i
notárska zápisnica. Na opakovanú dražbu, ktorá sa konala dňa 11.02.2009, sa opäť nedostavil žiaden
účastník. Predmet dražby tak znova nebol vydražený. Oznámenie o konaní tejto opakovanej dražby bolo

navrhovateľovi zaslané doporučenou zásielkou do vlastných rúk. Navrhovateľ si predmetnú zásielku
prevzal dňa 22.02.2009. K vydraženiu predmetu dražby nedošlo ani na opakovanej dražbe, ktorá
bola vykonaná dňa 15.04.2009. Oznámenie o konaní opakovanej dražby dňa 13.05.2009, na ktorej
došlo k vydraženiu predmetu dražby, bolo uverejnené dňa 24.04.2009 v Notárskom centrálnom registridražieb. Oznámenie bolo doručené aj Ministerstvu spravodlivosti SR, redakcii Obchodného vestníka dňa
27.04.2009, Magistrátu Hl. mesta Slovenskej republiky Bratislava dňa 27.04.2009, Miestnemu úradu
v Podunajských Biskupiciach dňa 28.04.2009 a Správe katastra pre Hl. mesto Slovenskej republiky

Bratislava dňa 27.04.2009. Oznámenie o konaní tejto dražby bolo zverejnené aj v periodickej tlači a
to vo forme inzercie zverejnenej prostredníctvom spoločností AVÍZO, a.s., Slomedia, s.r.o. a Region
Press. Na základe uvedených skutočností má odporca v 2. rade za to, že pri výkone dobrovoľnej dražby
neporušil žiadne ustanovenia zákona. Tvrdenia navrhovateľa považuje za účelové s úmyslom vniesť
právnu neistotu do postavenia nadobúdateľov nehnuteľností.

Odporca v 3. rade s návrhom navrhovateľa taktiež nesúhlasil a žiadal ho ako nedôvodný zamietnuť.
Uviedol, že dražba, ktorej neplatnosti sa navrhovateľ domáha, prebehla pri splnení všetkých zákonných
podmienok a preto je platná so všetkými právnymi dôsledkami. Ohodnotenie predmetu dražby bolo
podľa odporcu v 3. rade vykonané v súlade so zákonom. Keďže navrhovateľ, ktorý mal predmet dražby
vo svojej držbe, neumožnil vykonanie ohodnotenia predmetu dražby, hoci mu táto povinnosť vyplývala

priamo zo zákona, odporca v 2. rade bol oprávnený vykonať dražbu aj z iných dostupných zdrojov,
ktoré mal k dispozícii, teda aj zo staršieho znaleckého posudku č. 74/2005, v ktorom je byt vrátane
rekonštrukcie z roku 2005 riadne opísaný.

Súd vo veci vykonal dokazovanie výsluchom navrhovateľa, výsluchom odporcu v 3. rade, výsluchom
svedkyne T. C., oboznámením sa s obsahom listinných dôkazov: notárskej zápisnice č. L. XXX/XXXX,
L. XXXXX/XXXX, L. XXXXX/XXXX, oznámenia o opakovanej dobrovoľnej dražbe, osvedčení o pravosti
podpisu, čestného prehlásenia C.. B. C., potvrdenia o pobyte, objednávky znaleckého posudku, výzvy

na sprístupnenie nehnuteľnosti za účelom vykonania ohodnotenia nehnuteľnosti, znaleckého posudku
č. XXX/XXXX, fotokópií doručeniek, potvrdení o registrácii údajov a uverejnení listiny v Notárskom
centrálnom registri dražieb, oznámenia o dobrovoľnej dražbe, oznámenia o 1. opakovanej dobrovoľnej
dražbe, oznámenia o 2. opakovanej dobrovoľnej dražbe, notárskej zápisnice L. X/
XXXX, L. XXXX/XXXX, L. XXXX/XXXX, notárskej zápisnice L. XX/XXXX, L. XXXX/XXXX, L. XXXX/

XXXX, notárskej zápisnice L. XXX/XXXX, L. XXXX/XXXX, L. XXXX/XXXX, notárskej zápisnice L. XX/
XXXX, L. XXXXX/XXXX, L. XXXXX/XXXX, oznámenia o 3. opakovanej dobrovoľnej dražbe,
rozpisu nákladov dražby, výstrižkov z inzertných časopisov, fotokópií doručeniek a poštových podacích
hárkov, dohody o dobrovoľných dražbách, vyhlásenia navrhovateľa dražby, všeobecných obchodných
podmienok odporcu v 1. rade, vyjadrenia k priebehu dražby, dokladu vystaveného spoločnosťou

Q. D..O..M.., príjmového dokladu vystaveného spoločnosťou Q. D..O..M.., oznámenia spoločnosti
Q. zo dňa 13.09.2010, oznámenia o vzniku daňovej povinnosti za užívanie verejného priestranstva
- vyhradeného parkovacieho miesta, povolenia Mestskej časti Bratislava - Podunajské Biskupice,
parkovacej karty, fotokópií ústrižkov poštových peňažných poukazov, výpisu z obchodného registra
odporcu v 2. rade, výpisu z obchodného registra obchodnej spoločnosti EURO NOTEBOOKY, s.r.o.,

obsahu spisu tunajšieho súd sp. zn. XXC/XXX/XXXX a zistil nasledovný skutkový stav:
Z výsluchu navrhovateľa súd zistil, že na adrese trvalého pobytu navrhovateľa sa nachádzajú dva
rodinné domy. V jednom z týchto domov býva matka navrhovateľa a v druhom prebiehajú búracie
práce. Ak navrhovateľovi príde na adresu trvalého pobytu poštová zásielka, matka navrhovateľa to
navrhovateľovi oznámi. O zásielkach zo strany odporcu v 2. rade však navrhovateľ nič nevedel. Na

adrese prechodného pobytu navrhovateľ zásielky riadne preberá, keďže sa tam denne zdržuje. Na
adrese jeho trvalého pobytu síce parkuje svoje motorové vozidlo, avšak vlastní viacero motorových
vozidiel. Nájomné za užívanie bytu navrhovateľ neplatí. Na pojednávaní, ktoré sa uskutočnilo dňa
08.09.2010, navrhovateľ taktiež uviedol, že na J. ulici býva spolu D. O. G.. Tento sa v byte nezdržiava
iba medzi 15:00 hod a 18:00 hod. V roku 2008 absolvoval navrhovateľ chirurgický zákrok v T., kde bol

hospitalizovaný približne tri dni. Doma bol následne viac ako tri týždne. Práceneschopný nebol, nakoľko
to vzhľadom na svoje zamestnanie nepotreboval. Navrhovateľ nevie, kto je pani Mackovičová, nevie
o tom, že by jej skladal telefóny, na žiadnej z ohliadok nebol prítomný, takže ani nemohol podpísať
zápisnicu o obhliadke bytu.
Z výsluchu odporcu v 3. rade súd zistil, že odporca v 3. rade si sám zisťoval, či sa navrhovateľ zdržiava

na J. ul. č. XX v J.. Suseda, ktorá býva v byte oproti potvrdila, že navrhovateľ sa na uvedenej adrese
nezdržiava. Túto skutočnosť potvrdila odporcovi v 3. rade i domová dôverníčka v uvedenom byte.
Odporca v 3. rade taktiež zisťoval, či sa navrhovateľ zdržuje na adrese svojho trvalého pobytu. Susedia
odporcovi v 3. rade oznámili, že navrhovateľ sa tam zdržiava, taktiež povedali, že auto parkujúcena tejto adrese patrí navrhovateľovi, pričom podľa odporcu v 3. rade sa tam uvedené auto nachádzalo
vždy keď šiel okolo. Odporca v 3. rade vo svojej výpovedi ďalej uviedol, že po vydražení nehnuteľnosti
telefonicky kontaktoval navrhovateľa, ktorý mu oznámil, že bude robiť všetko preto, aby odporcovi v 3.

rade byt neodovzdal, resp. aby tak urobil čo najneskôr.

Z výsluchu svedkyne T. C. súd zistil, že svedkyňa je zamestnankyňou odporcu v 2. rade. V rámci výkonu
svojej pracovnej činnosti chodieva na obhliadky predmetov dražieb. Pred dražbou sú to obvykle dve

obhliadky. Pri prvej sa predmet dražby označí páskou s označením dražby a na druhej obhliadke sa
už iba zúčastní. Svedkyňa ďalej vo svojej výpovedi uviedla, že s navrhovateľom sa osobne stretla.
Predpokladá, že to bolo pri prvej obhliadke, kedy otvoril dvere a povedal, že dražba sa nebude konať,
pretože svoje záväzky vyplatí. Bola tam prítomná i p. Žáčikova, ktorá je domovou dôverníčkou v dome.
Navrhovateľa sa svedkyňa snažila skontaktovať i telefonicky. Navrhovateľ však telefón vždy zložil. Od
suseda, ktorý býva v byte oproti sa svedkyňa dozvedela, že navrhovateľ sa tam

nezdržiava a jeho auto v parkovacom boxe už dlhší čas nevidel.

Z notárskej zápisnice č. L. XXX/XXXX, L. XXXXX/XXXX, L. XXXXX/XXXX súd zistil, že obsahom tejto
zápisnice, ktorá bola spísaná dňa 13.05.2009, bolo osvedčenie o vykonaní opakovanej dobrovoľnej
dražby. Predmetom tejto opakovanej dražby boli nehnuteľnosti zapísané na liste vlastníctva č. XXXX kat.

úz. G. J. ako byt č. X na prízemí bytového domu v J., vchod J. XX súp. č. XXXX, na parcelách č. XXXX,
XXXX, XXXX, XXXX, XXXX S. XXXX, podiel na spoločných častiach a spoločných zariadeniach domu
v XXXX/XXXXXX v 1/1-ine. Odhadnutá cena predmetu opakovanej dobrovoľnej dražby predstavovala
sumu 89.623,58 Eur. Najnižšie podanie bolo určené sumou 45.000,-Eur. Najvyššie podanie v sume
60.500,-Eur urobil odporca v 3. rade, ktorý sa tak stal i vydražiteľom predmetu dražby.

Z potvrdenia o pobyte súd zistil, že navrhovateľ je prihlásený na prechodný pobyt na adrese J. ul. č.
XX v J. a to od XX.XX.XXXX.

Z objednávky znaleckého posudku súd zistil, že odporca v 2. rade si listom zo dňa 23.10.2008 objednal

u súdneho znalca W.. D. Š. vypracovanie znaleckého posudku, ktorého predmetom malo byť stanovenie
všeobecnej hodnoty majetku - bytu č. X nachádzajúci sa na prízemí bytového domu na J. ulici č. XX v J..

Z výzvy na sprístupnenie nehnuteľnosti za účelom vykonania ohodnotenia nehnuteľnosti súd zistil, že
touto výzvou vyzval odporca v 2. rade navrhovateľa, aby dňa 06.11.2008 umožnil súdnemu znalcovi W..

D. Š. vykonať ohodnotenie predmetu dražby bytu č. X nachádzajúci sa na prízemí bytového domu na J.
ulici č. XX v J.. Táto zásielka bola navrhovateľovi doručovaná v dňoch 27.10.2008 a 28.10.2008,
pričom dňa 28.10.2008 bola táto zásielka uložená na pošte. Navrhovateľ si zásielku v odbernej lehote
neprevzal.

Zoznaleckéhoposudkuč.116/2008súdzistil,žeW..D.Š.vypracovaldňa11.11.2008znaleckýposudok,
v ktorom určil všeobecnú hodnotu bytu č. X nachádzajúceho sa na prízemí bytového domu na J. ul.
č. XX v J.. Podkladmi pre vypracovanie znaleckého posudku boli: výpis z katastra nehnuteľností č.
XXXX, k.ú. G. J., kópia z katastrálnej mapy k. ú. G. J. mapový list č. J. X-X/XX, X-X/XX, predchádzajúci
znalecký posudok č. XX/XXXX, ktorý vypracoval znalec W.. K. Q.. Okrem týchto podkladov súdny

znalec pri vypracovávaní znaleckého posudku vychádzal i z vykonanej obhliadky skutkového stavu,
ako aj z obhliadky exteriérov. K stanoveniu všeobecnej hodnoty bytu použil znalec metódu polohovej
diferenciácie. Pomocou tejto metódy stanovil hodnotu predmetného bytu sumou 2.673.998,49 Sk.

Z dohody o dobrovoľných dražbách súd zistil, že odporca v 1. rade a odporca v 2. rade uzatvorili dohodu,
predmetom ktorej je stanovenie podmienok a princípov vzájomnej spolupráce zmluvných strán, v súlade
s ktorými bude žalovaný v 2. rade vykonávať dražbu a opakovanú dražbu v súlade so zákonom o
dobrovoľných dražbách a inými všeobecne záväznými predpismi. Podľa tejto dohody je každá jednotlivá
zmluva o vykonaní dražby tvorená touto dohodou o dobrovoľných dražbách, príslušným vyhlásením a

príslušným oznámením o opakovanej dobrovoľnej dražbe.

Z vyhlásenia navrhovateľa dražby súd zistil, že odporca v 1. rade ako záložný veriteľ a navrhovateľ
dražby doručil dňa 23.10.2008 odporcovi v 2. rade ako žalobníkovi vyhlásenie o spôsobilosti predmetudražby a pravosti, sume a splatnosti pohľadávky, pre ktorú sa navrhuje výkon dražby. Pohľadávka,
pre vymoženie ktorej odporca v 1. rade navrhol vykonanie dražby, vznikla na základe zmluvy
o hypotekárnom úvere č. XXXXXXXXXX zo dňa XX.XX.XXXX a zmluvy o splátkovom úvere č.

XXXXXXXXXX. Obe pohľadávky boli zabezpečené záložným právom v prospech odporcu v 1. rade
k nehnuteľnosti - bytu č. 1, nachádzajúceho sa na prízemí bytového domu na J. ul. č. XX v J.. Toto
vyhlásenie bolo podpísané bolo podpísané odporcom v 1. rade i v 2. rade.

Z oznámenia o 3. opakovanej dobrovoľnej dražbe súd zistil, že toto oznámenie, ktoré okrem iných údajov

obsahuje i označenie a opis predmetu dražby, opis stavu predmetu dražby, popis práv a záväzkov
viaznucich na predmete dražby, najnižšiu vyvolávaciu cenu predmetu dražby, bolo odporcovi v 1. rade
predložené dňa 23.04.2009. Aj toto oznámenie o 3. opakovanej dražbe bolo podpísané odporcom v
1. a odporcom 2. rade.

Z vyjadrenia k priebehu dražby súd zistil, že toto vyjadrenie bolo dňa 14.06.2010 spísané T. C., ktorá

je zamestnankyňou odporcu v 2. rade. T. C. v tomto vyjadrení uviedla, že navrhovateľa informovala o
priebehu dražby a o jednotlivých nasledujúcich krokoch nielen písomne, ale i telefonicky. Navrhovateľ
niekedy telefón zdvihol, ale väčšinou položil hneď ako mu T. C. oznámila, že je z dražobnej spoločnosti.
O tom, že prebieha dražba sa navrhovateľ musel dozvedieť minimálne pri jednej z obhliadok, na ktorej
bol prítomný. Odmietol podpísať zápisnicu o tejto prehliadke. Účastníčka, ktorá sa s navrhovateľom

poznala, taktiež odmietla zápisnicu podpísať. Domovú dôverníčku odmietol vpustiť s tým, že dražba sa
nebude konať, nakoľko svoje záväzky voči banke vyplatí. T. C. vo svojom vyjadrení k priebehu dražby
ďalej uviedla, že na obhliadku bytu do G. J. vycestovala viackrát, pričom stretla i viacerých obyvateľov
z vchodu na J. ul. č. XX, ktorý jej potvrdili, že byt nie je obývaný a navrhovateľa v dome nevídajú.

Z oznámenia spoločnosti Q. zo dňa XX.XX.XXXX súd zistil, že navrhovateľ sa dňa XX.XX.XXXX podrobil
na ich klinike operácii. Hospitalizovaný bol do XX.XX.XXXX. Práceneschopnosť mu bola vystavená do
XX.XX.XXXX.

Podľa § 39 Občianskeho zákonníka neplatný je právny úkon, ktorý svojím obsahom alebo účelom

odporuje zákonu alebo ho obchádza alebo sa prieči dobrým mravom.

Podľa § 40 ods. 1 Občianskeho zákonníka ak právny úkon nebol urobený vo forme, ktorú vyžaduje
zákon alebo dohoda účastníkov, je neplatný.

Podľa § 40 ods. 3 Občianskeho zákonníka písomný právny úkon je platný, ak je podpísaný konajúcou
osobou; ak právny úkon robia viaceré osoby, nemusia byť ich podpisy na tej istej listine, ibaže právny
predpis ustanovuje inak. Podpis sa môže nahradiť mechanickými prostriedkami v prípadoch, keď je to

obvyklé.

Podľa § 2 písm. a) zák. č. 527/2002 Z.z. o dobrovoľných dražbách dražbou verejné konanie, ktorého
účelom je prechod vlastníckeho práva alebo iného práva k predmetu dražby, konané na základe návrhu
navrhovateľa, pri ktorom sa licitátor obracia na vopred neurčený okruh osôb prítomných na vopred

určenom mieste s výzvou na podávanie ponúk a pri ktorom na osobu, ktorá urobí najvyššiu ponuku,
prejde príklepom licitátora vlastnícke alebo iné právo k predmetu dražby, alebo verejné konanie, ktoré
bolo licitátorom ukončené z dôvodu, že nebolo urobené ani najnižšie podanie.

Podľa § 151a Občianskeho zákonníka záložné právo slúži na zabezpečenie pohľadávky a jej

príslušenstva tým, že záložného veriteľa oprávňuje uspokojiť sa alebo domáhať sa uspokojenia
pohľadávky z predmetu záložného práva (ďalej len "záloh"), ak pohľadávka nie je riadne a včas splnená.

Podľa § 151b ods. 1 Občianskeho zákonníka záložné právo sa zriaďuje písomnou zmluvou, schválenou
dohodou dedičov o vyporiadaní dedičstva, rozhodnutím súdu alebo správneho orgánu, alebo zákonom.

Zmluva o zriadení záložného práva na hnuteľnú vec sa nemusí uzatvoriť v písomnej forme, ak záložné
právo vzniká odovzdaním veci podľa tohto zákona.Podľa § 151j ods. 1 Občianskeho zákonníka ak pohľadávka zabezpečená záložným právom nie je riadne
a včas splnená, môže záložný veriteľ začať výkon záložného práva. V rámci výkonu záložného práva
sa záložný veriteľ môže uspokojiť spôsobom určeným v zmluve alebo predajom zálohu na dražbe podľa

osobitného zákona, alebo domáhať sa uspokojenia predajom zálohu podľa osobitných zákonov, ak tento
zákon alebo osobitný zákon neustanovuje inak).

Podľa § 151m ods. 4 Občianskeho zákonníka záložca je povinný strpieť výkon záložného práva a je
povinnýposkytnúťzáložnémuveriteľovisúčinnosťpotrebnúnavýkonzáložnéhopráva.Najmäjepovinný

vydať záložnému veriteľovi záloh a doklady potrebné na prevzatie, prevod a užívanie zálohu a poskytnúť
akúkoľvek inú súčinnosť určenú v zmluve o zriadení záložného práva. Rovnakú povinnosť má aj tretia
osoba, ktorá má záloh alebo doklady potrebné na prevzatie, prevod a užívanie zálohu u seba.

Podľa § 151 ods. 8 Občianskeho zákonníka ak sa v zmluve o zriadení záložného práva dohodne, že
záložný veriteľ je oprávnený predať záloh iným spôsobom ako na dražbe, záložný veriteľ je povinný pri

predaji zálohu postupovať s náležitou starostlivosťou tak, aby záloh predal za cenu, za ktorú sa rovnaký
alebo porovnateľný predmet zvyčajne predáva za porovnateľných podmienok v čase a mieste predaja
zálohu.

Podľa § 7 ods. 1 zák. č. 527/2009 Z.z. o dobrovoľných dražbách navrhovateľom dražby je vlastník

predmetu dražby, osoba, ktorá vykonáva záložné právo (ďalej len "záložný veriteľ"), alebo iná osoba,
ktorá je oprávnená navrhnúť vykonanie dražby podľa osobitného zákona.

Podľa § 7 ods. 2 zák. č. 527/2009 Z.z. o dobrovoľných dražbách navrhovateľ dražby je povinný písomne

vyhlásiť, že predmet dražby je možné dražiť. Ak je navrhovateľom dražby záložný veriteľ, je povinný
písomne vyhlásiť aj pravosť, výšku a splatnosť pohľadávky, pre ktorú sa navrhuje výkon záložného práva
podľa tohto zákona (§ 16 ods. 3).

Podľa § 10 ods. 1 zák. č. 527/2002 Z.z. o dobrovoľných dražbách písomnosti sa doručujú poštou formou

listovej zásielky do vlastných rúk, a ak to nie je možné alebo účelné, doručujú sa iným preukázateľným
spôsobom do vlastných rúk osobe, ktorej sú určené. Na doručovanie sa primerane použijú
ustanovenia osobitného predpisu.

Podľa § 12 ods. 1 zák. č. 527/2002 Z.z. o dobrovoľných dražbách dražobník zaistí ohodnotenie predmetu

dražby podľa ceny obvyklej v mieste a čase konania dražby. Ak ide o nehnuteľnosť, podnik, jeho časť
alebo o kultúrnu pamiatku alebo ak je vlastníkom predmetu dražby územný samosprávny celok alebo
orgán štátnej správy, musí byť cena predmetu dražby určená znaleckým posudkom, ktorý nesmie byť
v deň konania dražby starší ako šesť mesiacov. Znalec ohodnotí aj závady, ktoré v dôsledku prechodu
vlastníctva alebo iného práva nezaniknú, a upraví príslušným spôsobom odhad ceny.

Podľa § 12 ods. 2 zák. č. 527/2002 Z.z. vlastník predmetu dražby, ako aj osoba, ktorá má predmet
dražby v držbe, alebo nájomca sú povinní po predchádzajúcej výzve v čase určenom v tejto výzve
umožniť vykonanie ohodnotenia, ako aj obhliadku predmetu dražby. Doba obhliadky musí byť vo výzve
ustanovená s prihliadnutím na charakter draženej veci, pri nehnuteľnosti spravidla tri týždne po odoslaní

výzvy.

Podľa § 12 ods. 3 č. 527/2002 Z.z. o dobrovoľných dražbách ak osoba, ktorá má predmet dražby v
držbe, neumožní vykonanie ohodnotenia predmetu dražby, ohodnotenie možno vykonať z dostupných
údajov, ktoré má dražobník k dispozícii.

Podľa § 16 ods. 1 zák. č. 572/2002 Z.z. o dobrovoľných dražbách dražbu je možné vykonať len na
základe písomnej zmluvy o vykonaní dražby, ktorú uzavrie navrhovateľ dražby s dražobníkom; to neplatí,
ak ide o majetok štátu, ak je dražobníkom orgán štátnej správy, alebo ak ide o majetok územného
samosprávneho celku, ak je dražobníkom tento územný samosprávny celok alebo ak je dražobníkom

navrhovateľ dražby.

Podľa § 16 ods. 2 zák. č. 572/2002 Z.z. o dobrovoľných dražbách zmluva o vykonaní dražby
musí obsahovať označenie navrhovateľa dražby, dražobníka, predmetu dražby, najnižšie podanie,predpokladané náklady dražby a výšku odmeny dražobníka alebo spôsob jej určenia alebo dohodu
o tom, že dražba bude vykonaná bezplatne. Prílohou zmluvy je aj písomné vyhlásenie navrhovateľa
dražby, že predmet dražby je možné dražiť.

Podľa § 16 ods. 3 zák. č. 572/2002 Z.z. o dobrovoľných dražbách ak navrhovateľom dražby je záložný
veriteľ, zmluva o vykonaní dražby musí ďalej obsahovať dôvod konania dražby a meno, priezvisko,
trvalý pobyt vlastníka predmetu dražby, ak je fyzickou osobou; ak je vlastník predmetu dražby právnická
osoba, zmluva o vykonaní dražby musí obsahovať názov alebo obchodné meno, sídlo a identifikačné

číslo, ak je pridelené.

Podľa § 16 ods. 4 zák. č. 572/2002 Z.z. o dobrovoľných dražbách ak v záložnej zmluve bola dohodnutá
suma ako najnižšie podanie pre prípad konania dobrovoľnej dražby, v zmluve o vykonaní dražby musí
byť najnižšie podanie uvedené najmenej v tejto sume, ak

tento zákon neustanovuje inak. Prílohou zmluvy je aj písomné vyhlásenie záložného veriteľa o pravosti,
výške a splatnosti pohľadávky, pre ktorú sa navrhuje výkon záložného práva, a o tom, že predmet dražby
je možné dražiť.

Podľa § 17 ods. 1 zák. č. 527/2002 Z.z. o dobrovoľných dražbách dražobník vyhlási konanie dražby

oznámením o dražbe, v ktorom uvedie

a) označenie dražobníka a navrhovateľa dražby,
b) miesto, dátum a čas otvorenia dražby,
c) či ide o opakovanú dražbu,

d) označenie a opis predmetu dražby a jeho príslušenstva, práv a záväzkov na predmete dražby
viaznucich a s ním spojených, ak podstatným spôsobom ovplyvňujú hodnotu predmetu dražby, opis
stavu, v akom sa predmet dražby nachádza, a jeho odhadnutú a lebo zistenú cenu,
e) najnižšie podanie a minimálne prihodenie, ktoré môže účastník dražby urobiť,
f) ak požaduje zloženie dražobnej zábezpeky, spôsob a lehotu na jej zloženie, číslo účtu a adresu

miesta, kde má byť dražobná zábezpeka zložená, čo je dokladom o zložení dražobnej zábezpeky, výške
dražobnej zábezpeky, a spôsob jej vrátenia; či je možné zložiť dražobnú zábezpeku platobnou kartou
alebo šekom,
g) ak je prípustný aj iný spôsob úhrady ceny dosiahnutej vydražením ako úhrada v hotovosti, uvedenie
tohto spôsobu; spôsob úhrady ceny dosiahnutej vydražením nesmie byť pre vydražiteľa spojený s

nadbytočnými ťažkosťami,
h) dátum a čas vykonania obhliadky predmetu dražby, pri hnuteľných veciach tiež miesto konania
obhliadky a organizačné opatrenia na zabezpečenie obhliadky,
i) pri spoločnej dražbe poradie, v akom budú jednotlivé predmety dražby dražené,
j) podmienky odovzdania predmetu dražby vydražiteľovi,

k) meno, priezvisko a sídlo notára, ktorý bude priebeh dražby osvedčovať notárskou zápisnicou, ak to
vyžaduje tento zákon (§ 20 ods. 13),
l) poučenie podľa § 21 ods. 2 až 6.

Podľa§17ods.2zák.č.527/2002Z.z.odobrovoľnýchdražbáchoznámenieodražbeuverejnídražobník

v registri dražieb najmenej 15 dní pred otvorením dražby, ak tento zákon neustanovuje inak.

Podľa § 17 ods. 3 zák. č. 572/2002 Z.z. o dobrovoľných dražbách ak je predmetom dražby byt,
dom, iná nehnuteľnosť, podnik alebo jeho organizačná zložka alebo ak najnižšie podanie presiahne
16 550 eur, uverejní dražobník oznámenie o dražbe v registri dražieb najmenej 30 dní pred začatím

dražby. Oznámenie o dražbe dražobník bez zbytočného odkladu zašle aj ministerstvu na zverejnenie
v Obchodnom vestníku.

Podľa § 17 ods. 5 zák. č. 572/2002 Z.z. o dobrovoľných dražbách v lehotách ustanovených v odsekoch
2 až 4 zašle dražobník oznámenie o dražbe

a) navrhovateľovi dražby, dlžníkovi záložného veriteľa, vlastníkovi predmetu dražby, ak nie je totožný
s dlžníkom záložného veriteľa,b) osobám, ktoré majú podľa oznámenia navrhovateľa dražby k predmetu dražby záložné alebo iné
právo zapísané v katastri nehnuteľností, v Notárskom centrálnom registri záložných práv, v evidencii
podľa osobitných zákonov alebo v listinách osvedčujúcich vlastnícke právo k predmetu dražby a

nevyhnutných na nakladanie s ním,

c) ak je predmetom dražby byt, dom alebo iná nehnuteľnosť, osobám, ktoré majú podľa oznámenia
navrhovateľa dražby k predmetu dražby predkupné právo alebo iné vecné právo zapísané v katastri
nehnuteľností, a tiež príslušnej správe katastra na vyznačenie poznámky,

d) ak je predmetom dražby hnuteľná vec, osobám, ktoré majú podľa oznámenia navrhovateľa dražby
predkupné právo k predmetu dražby,
e) ak je predmetom dražby spoluvlastnícky podiel k veci, ostatným spoluvlastníkom k tejto veci
oznámeným navrhovateľom dražby (§ 16 ods. 3),
f) ak je predmetom dražby nehnuteľnosť, podnik alebo jeho časť, správcovi dane príslušnému podľa
miesta trvalého pobytu alebo miesta podnikania vlastníka nehnuteľnosti, podniku alebo jeho časti, ak

je vlastník fyzickou osobou, alebo podľa sídla vlastníka, ak je vlastník právnickou osobou, a správcovi
dane, v ktorého obvode sa nehnuteľnosť, podnik alebo jeho časť nachádza,
g) ak je predmetom dražby podnik alebo jeho časť, Protimonopolnému úradu Slovenskej republiky,
h) akjepredmetomdražbymajetokprávnickejosoby,ktorejzakladateľomalebo zriaďovateľomještát,aj
orgánu štátu vykonávajúcemu práva zakladateľa, zriaďovateľa, spoločníka alebo člena tejto právnickej

osoby,
i) notárovi, ktorý bude priebeh dražby osvedčovať notárskou zápisnicou [(ods. 1 písm. k)].

Podľa § 17 ods. 6 zák. č. 527/2002 Z.z. o dobrovoľných dražbách ak sa má doručiť oznámenie o dražbe
podielovým spoluvlastníkom v bytovom dome alebo spoločenstvu vlastníkov bytov alebo správcovi

bytového domu, dražobník môže oznámenie o dražbe doručiť aj vyvesením oznámenia o dražbe na
obvyklommiestevspoločnýchpriestorochbytovéhodomu.Spoločenstvovlastníkovbytovalebosprávca
bytového domu sú povinní na žiadosť dražobníka bezodkladne a bezodplatne oznámenie o dražbe
vyvesiť v spoločných priestoroch bytového domu, kde sa predmet dražby nachádza.

Podľa § 17 ods. 8 zák. č. 527/2002 Z.z. o dobrovoľných dražbách rovnopis oznámenia o dražbe uložený
u dražobníka musí byť podpísaný navrhovateľom dražby; podpis navrhovateľa dražby musí byť úradne
osvedčený. V prípade účasti notára na dražbe (§ 20 ods. 13) je rovnopis oznámenia o dražbe prílohou
osvedčeného odpisu notárskej zápisnice.

Podľa§17ods.9zák.č.527/2002Z.z.odobrovoľnýchdražbáchdražobníkjepovinnýnažiadosťdlžníka
alebo vlastníka predmetu dražby oznámiť výšku pohľadávky s vyčísleným príslušenstvom a nákladmi
dražby. Dražobník je oprávnený toto oznámenie neposkytnúť, ak žiadateľ odmietne preukázať svoju
totožnosť.

Podľa § 20 ods. 12 zák. č. 527/2002 Z.z. o dobrovoľných dražbách ak nebolo pri dražbe urobené ani
najnižšie podanie alebo ak nebolo urobené najnižšie podanie ani po jeho znížení, licitátor dražbu ukončí.

Podľa § 20 ods. 13 zák. č. 527/2002 Z.z. o dobrovoľných dražbách ak ide o dražbu bytu, domu,
inej nehnuteľnosti, podniku alebo jeho časti alebo ak najnižšie podanie hnuteľných vecí, práv a iných

majetkových hodnôt presiahne sumu 33 193,92 eura, musí byť priebeh dražby osvedčený notárskou
zápisnicou, v ktorej notár uvedie aj povinnosť predchádzajúceho vlastníka podľa § 29 ods. 2 prvej vety.

Podľa§21ods.2zák.č.527/2002Z.z.odobrovoľnýchdražbáchvprípade,akboliporušenéustanovenia

tohto zákona, môže osoba, ktorá tvrdí, že tým bola dotknutá na svojich právach, požiadať súd, aby
určil neplatnosť dražby. Právo domáhať sa určenia neplatnosti dražby zaniká, ak sa neuplatní do troch
mesiacovododňapríklepuokremprípadu,akdôvodyneplatnostidražbysúvisiasospáchanímtrestného
činu a zároveň ide o dražbu domu alebo bytu, v ktorom má predchádzajúci vlastník predmetu dražby
v čase príklepu hlásený trvalý pobyt podľa osobitného predpisu; v tomto prípade je možné domáhať

sa neplatnosti dražby aj po uplynutí tejto lehoty. V prípade spoločnej dražby bude neplatná len tá časť
dražby, ktorej sa takýto rozsudok týka.Podľa § 21 ods. 4 zák. č. 527/2002 Z.z. o dobrovoľných dražbách účastníkmi súdneho konania o
neplatnosť dražby podľa odseku 2 sú navrhovateľ dražby, dražobník, vydražiteľ, predchádzajúci vlastník
a dotknutá osoba podľa odseku 2.

Podľa § 21 ods. 5 zák. č. 527/2002 Z.z. o dobrovoľných dražbách ak vydražiteľ zmaril dražbu alebo ak
súd určil dražbu za neplatnú, účinky príklepu zanikajú ku dňu príklepu.

Podľa § 22 ods. 1 zák. č. 527/2002 Z.z. o dobrovoľných dražbách opakovaná dražba sa uskutoční na

základe zmluvy o vykonaní opakovanej dražby uzavretej medzi navrhovateľom dražby predchádzajúcej
dražby a dražobníkom, ktorý vykonával predchádzajúcu dražbu, ak predmet dražby nebol vydražený
alebo ak bola dražba zmarená vydražiteľom; dražobník v tom prípade nemusí zaisťovať nový odhad
predmetu dražby, ak má k dispozícii odhad nie starší ako jeden rok pred konaním opakovanej dražby.
Zmluva o vykonaní opakovanej dražby musí byť uzavretá do desiatich dní po doručení zápisnice o
vykonanej dražbe alebo vyrozumení o zmarení dražby.

Podľa § 22 ods. 4 zák. č. 527/2002 Z.z. ak bolo oznámenie o dražbe uverejnené v registri dražieb,
uverejní dražobník oznámenie o konaní opakovanej dražby s náležitosťami podľa § 17 ods. 1 písm. a)
až f) v registri dražieb najmenej desať dní pred začatím dražby. Ak sa oznámenie o dražbe zverejnilo v
Obchodnom vestníku podľa § 17 ods. 3, dražobník v ňom bez zbytočného odkladu zverejní aj oznámenie

o konaní opakovanej dražby; na náležitosti oznámenia o konaní opakovanej dražby sa vzťahuje § 17
ods. 1 písm. a) až f). V lehote najmenej desať dní pred začatím opakovanej dražby zašle dražobník
oznámenie o opakovanej dražbe aj osobám podľa § 17 ods. 5. Ostatné ustanovenia § 17 sa použijú
primerane.

Podľa § 45 ods. 1 O.s.p. súd doručuje písomnosť sám alebo poštou. Súd môže doručiť písomnosť
aj prostredníctvom súdneho exekútora, orgánu obce alebo príslušného útvaru Policajného zboru
a v prípadoch ustanovených osobitným predpisom aj prostredníctvom Ministerstva spravodlivosti
Slovenskej republiky (ďalej len "ministerstvo spravodlivosti").

Podľa § 45 ods. 2 O.s.p. údaje uvedené na potvrdení o doručení písomnosti (ďalej len "doručenka") sa
považujú za pravdivé, ak nie je dokázaný opak.

Podľa § 47 ods. 2 O.s.p. ak nebol adresát písomnosti, ktorá sa má doručiť do vlastných rúk, zastihnutý,
hoci sa v mieste doručenia zdržuje, doručovateľ ho vhodným spôsobom upovedomí, že mu zásielku

príde doručiť znovu v deň a hodinu uvedenú v oznámení. Ak zostane i nový pokus o doručenie
bezvýsledným, uloží doručovateľ písomnosť na pošte alebo na orgáne obce a adresáta o tom vhodným
spôsobom upovedomí. Ak si adresát zásielku počas

jej uloženia nevyzdvihne, považuje sa deň, keď bola zásielka vrátená súdu, za deň doručenia, i keď sa
adresát o tom nedozvedel.

Navrhovateľ ako záložca sa svojim návrhom domáhal v súlade s ust. § 21 ods. 2 zák. č. 527/2002 Z.z.
o dobrovoľných dražbách určenia neplatnosti dobrovoľnej dražby, ktorá sa uskutočnila dňa 13.05.2009.

Z vykonaného dokazovania má súd za preukázané, že v tento deň sa uskutočnila v sídle odporcu v 2.
rade na T. ul. č. XX v J. dobrovoľná dražba, na ktorej došlo k vydraženiu bytu č. X, ktorý sa nachádzal v
bytovomdomenaJ.ul.č.XXvJ..Vydražiteľompredmetudražbysastalodporcav3.rade,ktorýpredmet
dražby vydražil za sumu 60.500,-Eur. Išlo už v poradí o 3. opakovanú dražbu. Predchádzajúce dražby sa
uskutočnili v dňoch 15.04.2009, 16.03.2009, 11.02.2009. Prvá dražba sa uskutočnila dňa 16.01.2009.

Tieto skutočnosti nie sú medzi účastníkmi sporné. Žiaden z účastníkov taktiež nepoprel existenciu a
pravosť pohľadávky, pre ktorú odporca v 1. rade ako záložný veriteľ začal s výkonom záložného práva
prostredníctvom predaja predmetu zálohu na dobrovoľnej dražbe.

Ak sa navrhovateľ chce úspešne domôcť určenia neplatnosti dobrovoľnej dražby na súde návrhom

podaným podľa § 21 ods. 2 zák. č. 527/2002 Z.z., je potrebné, aby preukázal skutočnosť, že pri
výkone dobrovoľnej dražby došlo k porušeniu tohto zákona, pričom je zároveň potrebné, aby preukázal
i skutočnosť, že v dôsledku porušenia tejto skutočnosti došlo k zásahu do jeho práv.Jedným z dôvodov pre určenie neplatnosti dražby bola podľa navrhovateľa skutočnosť, že odporca v
2. rade ako dražobník nedoručil navrhovateľovi riadne výzvu na sprístupnenie predmetu dražby. Táto
skutočnosť mala mať podľa navrhovateľa za následok porušenie ust. § 12 ods. 3 zák. č. 527/2002 Z.z. o

dobrovoľných dražbách, keďže ocenenie predmetu dražby nebolo vykonané v súlade so zákonom. Zák.
č. 527/2002 Z.z. o dobrovoľných dražbách ustanovuje, že písomnosti sa doručujú poštou formou listovej
zásielky do vlastných rúk. V prípade ak to nie je možné alebo účelné, doručujú sa iným preukázateľným
spôsobom do vlastných rúk osobe, ktorej sú určené. Na doručovanie sa podľa citovaného zákona
taktiež primerane použijú ustanovenia osobitného predpisu, ktorým je v tomto prípade Občiansky súdny

poriadok. Poštová zásielka do vlastných rúk obsahujúca výzvu na sprístupnenie predmetu nehnuteľnosti
bola navrhovateľovi doručovaná dňa 27.10.2008. Pokus o opakované doručenie bol vykonaný dňa
28.10.2008. Táto zásielka bola následne uložená na pošte, pričom navrhovateľ si ju v odbernej lehote
neprevzal. Argumentom, pre ktorý nedošlo k vzniku fikcie doručenia zásielky, bola podľa navrhovateľa
skutočnosť, že v čase doručovania tejto zásielky sa v mieste svojho trvalého bydliska nezdržoval.

V prípade uloženia zásielky na pošte alebo orgáne obce sa písomnosť, ktorú si adresát nevyzdvihol,
považuje za doručenú dňom, keď bola súdu vrátená, aj keď sa adresát o tom nedozvedel. To však
skutočne platí iba vtedy, ak sa adresát zdržiaval v mieste doručenia. Ak navrhovateľ tvrdil, že sa v čase
od prvého pokusu o doručovanie, až po koniec odbernej lehoty na prevzatie zásielky po jej uložení, v
mieste bydliska nezdržiaval, bol v súlade s ust. § 120 ods. 1 O.s.p. povinný predložiť súdu dôkazy na

preukázanie svojich tvrdení. Záver súdu o neúčinnosti náhradného doručenia by bol možný len vtedy,
ak by bolo navrhovateľom preukázané, že sa v mieste doručenia v čase doručovania nezdržoval po celú
dobu, po ktorú si mohol poštovú zásielku prevziať.

Zákonná konštrukcia náhradného doručenia vychádza z toho, že adresát sa v čase doručenia (v určitý
konkrétny deň) fakticky zdržiava v mieste doručenia a má z tohto dôvodu možnosť si doručovanú
zásielku bezprostredne po náhradnom doručení prevziať alebo vyzdvihnúť. Toto zákonné ustanovenie
upravujúce tzv. fikciu doručenia je možné považovať aj za určitú formu sankcie pre tých účastníkov
konania, resp. v tomto prípade dobrovoľnej dražby, ktorí svojou pasivitou a nepreberaním zásielok

sťažujú, resp. znemožňujú ich doručenie. Gramatický výklad slov "hoci sa v mieste doručenia zdržuje"
nemôže byť iný len ten, že zákon vyžaduje a predpokladá, že adresát sa v dobe doručovania v mieste
doručenia skutočne zdržuje a že len nebol zastihnutý tam, kde má doručovateľ písomnosť doručiť.
Obsah slov "hoci sa v mieste doručenia zdržuje" je teda vecou konkrétneho prípadu. Skutočnosť, že v
priebehu doručovania uvedenej písomnosti v mieste doručovania nezdržoval, preukazoval navrhovateľ

lekárskou správou vystavenou poskytovateľom zdravotnej starostlivosti - spoločnosťou Q. D..O..M.. T., v
ktorej podstúpil liposukciu. Podľa tejto správy navrhovateľ podstúpil tento výkon plastickej chirurgie dňa
XX.XX.XXXX.DňaXX.XX.XXXXbolinavrhovateľovipreviazanédrenyabolomudoporučenédodržiavať
kľudový režim do XX.XX.XXXX. Navrhovateľ sa mal následne podľa svojho tvrdenia zdržiavať na adrese
svojho prechodného pobytu na J. ul. č. XX v J., teda mimo miesta svojho trvalého pobytu, na ktorú

mu boli zásielky doručované. Pojem miesto doručenia však nemožno stotožňovať s pojmom adresa
trvalého pobytu. Pri jazykovom výklade slova "miesto" v zmysle označenia sídla je toto slovo vykladané
ako mesto, resp. obec (Krátky slovník slovenského jazyka 4, 4. doplnené a upravené
vydanie, C.. G. - C.. G., J., E. XXXX). V tejto súvislosti je potrebné upozorniť na skutočnosť, že
navrhovateľ má svoj trvalý i prechodný pobyt hlásený v Bratislave, teda v tom istom meste. Navrhovateľ

nijakým hodnoverným spôsobom nepreukázal, že by sa na adrese svojho trvalého bydliska vôbec
nezdržiaval o čom svedčí napríklad i skutočnosť, že si na tejto adrese prevzal dňa 22.02.2009 poštovú
zásielku obsahujúcu oznámenie o konaní dražby zo dňa 19.02.2009. Túto zásielku navrhovateľ prevzal
i napriek tomu, že počas celého konania tvrdil, že sa na adrese svojho trvalého pobytu nezdržuje. Na
základe predložených dôkazov tak súd musí konštatovať, že navrhovateľovi sa nepodarilo preukázať,

že by sa v čase doručovania uvedenej zásielky na adrese svojho trvalého pobytu nezdržiaval a teda
nepreukázal ani skutočnosť, že by v jeho prípade nedošlo k naplneniu predpokladov pre vznik zákonnej
fikcie doručenia. Navrhovateľ tak nepreukázal, že by odporca v 2. rade svojim postupom pri oceňovaní
predmetu nehnuteľnosti postupoval v rozpore s ustanoveniami zák. č. 527/2002 Z.z. o dobrovoľných
dražbách.

Ďalším dôvodom pre určenia neplatnosti opakovanej dobrovoľnej dražby, ktorá sa uskutočnila dňa
13.05.2009, bola skutočnosť, že k vykonaniu dražby došlo napriek tomu, že odporca v 1. rade ako
navrhovateľ dražby a odporca v 2. rade dražobník medzi sebou neuzatvorili zmluvu o vykonaní dražby.Ust. § 16 ods. 1 zák. č. 527/2002 Z.z. o dobrovoľných dražbách skutočne predpokladá uzatvorenie
zmluvy o vykonaní dražby medzi navrhovateľom dražby a dražobníkom. Táto zmluva musí mať zo
zákonapísomnúformuamusíoznačovaťoznačenienavrhovateľadražby,dražobníka,predmetudražby,

najnižšie podanie, predpokladané náklady dražby, výšku odmeny dražobníka alebo spôsob jej určenia
alebo dohodu o tom, že dražba bude vykonaná bezplatne. Obligatórnou prílohou zmluvy o vykonaní
dražby musí byť i písomné vyhlásenie navrhovateľa dražby o tom, že predmet dražby je možné
dražiť.Akjenavrhovateľdražbyzáložnýmveriteľomtak,akojetomuivprípadeodporcuv1.radezmluva
o vykonaní dražby musí obsahovať i dôvod konania dražby a označenie vlastníka predmetu dražby.

Okrem týchto osobitných obsahových náležitostí ustanovených zák. č. 527/2002 Z.z. o dobrovoľných
dražbách musí zmluva

o vykonaní dražby samozrejme spĺňať i všeobecné náležitosti právnych úkonov, ktoré sú stanovené
Občianskym zákonníkom. Rovnako tak platnosť, resp. neplatnosť zmluvy o vykonaní dražby je potrebné
posudzovať podľa ustanovení Občianskeho zákonníka.

Vykonať opakovanú dobrovoľnú dražbu je taktiež možné iba na základe zmluvy o vykonaní opakovanej
dražby. Táto zmluva musí byť uzavretá do desiatich dní po doručení zápisnice o vykonanej dražbe alebo
vyrozumení o zmarení dražby, avšak zákon č. 527/2002 Z.z. o dobrovoľných dražbách žiadne ďalšie
obsahové ani formálne náležitosti pre túto zmluvu neukladá.

Z vykonaného dokazovania však súd zistil, že medzi odporcom v 1. rade a odporcom v 2. rade došlo
dňa 30.05.2007 k uzavretiu dohody o dobrovoľných dražbách. Predmetom tejto dohody je dojednanie
všeobecných podmienok pre vykonávanie dražieb odporcom v 2. rade na základe návrhov odporcu
v 1. rade. Táto dohoda obsahuje dojednanie o označenie odporcu v 2. rade ako dražobníka, označenie

odporcu v 1. rade ako navrhovateľa dražieb, výšku predpokladaných nákladov dražieb, spôsob určenia
odmeny dražobníka. Táto zmluva tak stanovuje všeobecné zmluvné podmienky, ktorými sa budú riadiť
zmluvné vzťahy medzi odporcom v 1. rade a odporcom v 2. rade pri výkone bližšie neurčeného počtu
dražieb. Bod 1.15 tejto preambuly tejto dohody zároveň obsahuje dojednanie, podľa ktorého
vyhlásenie navrhovateľa o spôsobilosti predmetu dražby a pravosti, sume a splatnosti pohľadávky, pre

ktorú sa navrhuje výkon dražby v zmysle zákona o dobrovoľných dražbách bude zároveň považované
za návrh na vykonanie dražby. V tejto dohode došlo medzi zmluvnými stranami aj k dojednaniu spôsobu
uzatvárania zmlúv o vykonaní dražby pre jednotlivé dražby. K uzatvoreniu zmluvy o vykonaní dražby
tak podľa tejto dohody malo dôjsť podpísaním vyhlásenia o spôsobilosti predmetu dražby odporcom v
1. rade a odporcom v 2. rade. Zmluva o vykonaní dražby tak pozostávala z dohody o dobrovoľných

dražbách a vyhlásenia o spôsobilosti predmetu dražby. Obdobný spôsob uzatvárania zmlúv bol medzi
odporcom v 1. rade a odporcom v 2. rade dohodnutý i pre uzatváranie zmlúv o opakovanej dobrovoľnej
dražbe, keď k uzatvoreniu zmluvy o opakovanej dobrovoľnej dražbe malo dôjsť podpísaním oznámenia
o opakovanej dobrovoľnej dražbe oboma zmluvnými stranami.

Takto vykonanú dohodu o vykonaní dražby nie je podľa navrhovateľa možné považovať za zmluvu o
vykonaní dražby podľa § 16 zák. č. 527/2002 Z.z. o dobrovoľných dražbách, pretože neobsahuje všetky
náležitostiustanovenéuvedenýmzákonom.Konkrétnenavrhovateľuviedol,ževdohodeodobrovoľných
dražbách zo dňa 30.05.2007 nemohlo byť obsiahnuté jeho meno, nakoľko v čase uzatvorenia dohody
ešte vôbec nebolo známe, že nehnuteľnosti sa budú dražiť. Zákon č. 572/2002 Z.z. o dobrovoľných

dražbách však nevylučuje možnosť, aby navrhovateľ dražby a dražobník uzavreli medzi sebou jednu
všeobecnú zmluvu, v ktorej si vymedzia náležitosti ako napr. spôsob určenia odmeny dražobníka,
podmienky ukončenia zmluvného vzťahu a pod., pričom pri každej jednotlivej dražbe dôjde k uzatvoreniu
čiastkovej zmluvy, ktorá bude obsahovať ostatné náležitosti zmluvy o vykonaní dražby a všeobecná
zmluva bude tvoriť jej súčasť. Pre platnosť každej jednotlivej zmluvy je podstatné, aby táto spolu s

rámcovou zmluvou obsahovala všetky podstatné náležitosti vyžadované zákonom. Zákonu neodporuje
ani dohoda uzatvorená medzi odporcom v 1. rade a odporcom v 2. rade, podľa ktorého k uzatvoreniu
dohody o vykonaní dražby dôjde podpísaním vyhlásenia o spôsobilosti predmetu dražby. Vyhlásenie
o spôsobilosti predmetu dražby tvorí v tomto prípade zároveň i ponuku (ofertu) na uzatvorenie zmluvy
o vykonaní dražby. Podpísanie tejto dohody oboma zmluvnými stranami následne predstavuje prijatie

tejto ponuky (jej akceptáciu) oboma zmluvnými stranami.

Obdobný mechanizmus bol medzi odporcom v 1. rade a odporcom v 2. rade dohodnutý i pre uzatváranie
zmlúv o vykonaní opakovanej dražby, keďže v tomto prípade sa za návrh na vykonanie opakovanejdražby považovalo oznámenie o opakovanej dobrovoľnej dražbe, ktorej podpísaním došlo k jeho prijatiu
a teda aj k uzavretiu zmluvy o vykonaní opakovanej dražby. Ako už bolo uvedené, zákon č. 527/2002
Z.z. o dobrovoľných dražbách takýto postup pre uzatváranie zmlúv o vykonaní dražby, resp. o vykonaní

opakovanej dražby nezakazuje. Takto uzatvorené zmluvy nie sú v rozpore s ustanoveniami zákona,
nepriečia sa mu a ani ho svojim obsahom neobchádzajú a preto nemôžu byť ani postihnuté sankciou
neplatnosti. Táto skutočnosť vyplýva zo základnej zásady občianskeho práva "všetko je dovolené čo
nie je zakázané". Uvedená zásada vyplýva priamo z čl. 2 ods. 3 zák. č. Ústavy Slovenskej republiky
ktorý ustanovuje: Každý môže konať, čo nie je zákonom zakázané, a nikoho nemožno nútiť, aby konal

niečo, čo zákon neukladá. Z uvedeného je zrejmé, že dôvod neplatnosti opakovanej dražby, ktorá sa
uskutočnila dňa 13.05.2009, na ktorej došlo k vydraženiu predmetu záložného práva, spočívajúci v
neuzatvorení, resp. neplatnosti dohody o vykonaní dražby sa navrhovateľovi preukázať nepodarilo.

Súd len pre úplnosť považuje za potrebné uviesť, že ani samotné preukázanie porušenia zákona
by nebolo postačujúce na to, aby bol navrhovateľ v konaní o určenie neplatnosti dobrovoľnej dražby

úspešný, keďže navrhovateľ v konaní nepreukázal, že by porušením ustanovení zákona č. 527/2002 Z.z.
došlo k zásahu do jeho práv. Navrhovateľ totiž nespochybnil oprávnenie navrhovateľa pristúpiť k výkonu
záložného práva prostredníctvom dobrovoľnej dražby. V prípade, ak by súd návrhu navrhovateľa v tomto
konaní vyhovel, došlo by iba k obnoveniu predchádzajúceho právneho stavu. Odporca v 1. rade by tak
opäť mohol realizovať svoje oprávnenia záložného veriteľa k predmetu zálohu. Jeho právne postavenie

by tak z ekonomického hľadiska bolo v podstate totožné so súčasným stavom. Navrhovateľ taktiež
počas konania neuviedol žiadne skutočnosti, na základe ktorých by bolo možné dospieť k záveru, že v
dôsledku postupu odporcov v 1. rade a v 2. rade pri vykonávaní dražieb bol predmet zálohu vydražený
za nižšiu cenu. Skutočnosť, že predmet zálohu bol vydražený za cenu nižšiu, ako bola cena stanovená
súdnymznalcomakovšeobecnáhodnotapredmetunehnuteľnosti,niejemožnépovažovaťzaporušenie

ustanovenia § 3 ods. 1 Občianskeho zákonníka tak, ako sa mylne domnieva splnomocnený zástupca
navrhovateľa. Za trhovú hodnotu veci je potrebné (ako to vyplýva i z ustálenej judikatúry Najvyššieho
súdu Slovenskej republiky) považovať cenu, ktorú by bolo možné za konkrétnu vec ako predmet predaja
a kúpy v rozhodnej dobe a mieste dosiahnuť. Skutočnosť, že cenu, ktorá bola znaleckým posudkom
ustanovená ako všeobecná hodnota nehnuteľnosti, nebolo možné dosiahnuť, preukazuje i fakt, že za

takúto vyvolávaciu cenu neprejavil nikto záujem o kúpu predmetu dražby.

Súd nevykonal navrhovateľom navrhnuté dokazovanie výsluchom svedkov G. a C.. Výsluchom svedka
O. G. mala byť podľa navrhovateľa preukázaná skutočnosť, že navrhovateľ sa zdržuje iba v mieste
svojho prechodného pobytu. Navrhovateľ však sám na pojednávaní, ktoré sa konalo dňa 08.09.2010,

uviedol, že O. G. na uvedenej adrese býva iba približne štyri mesiace. V čase kedy prebiehal výkon
záložného práva sa tak na uvedenej adrese nezdržoval a preto jeho výsluchom nemohli byť zistené ani
žiadne skutočnosti, ktoré by mohli mať vplyv na rozhodnutie súdu v tejto veci. Vykonať dokazovanie
výsluchom svedka O. C. navrhol navrhovateľ prostredníctvom svojho splnomocneného zástupcu na
pojednávaní, ktoré sa konalo dňa 27.10.2010. Tento svedok mal spolu s navrhovateľom bývať na adrese

jeho prechodného pobytu na J. ul. č. XX v J.. Navrhovateľ však nevedel presne označiť adresu tohto
svedka, pričom z adresy,

ktorú splnomocnený zástupca navrhovateľa uviedol (J. XX, J.), svedkovi predvolanie doručené nebolo.
Zásielka obsahujúca predvolanie svedka na pojednávanie sa vrátila súdu s poznámkou adresát

neznámy. Výsluch svedka nebolo možné vykonať, nakoľko navrhovateľ nevedel tohto svedka označiť
tak, aby mohol byť ako osoba konkretizovaný a nevedel zabezpečiť jeho účasť na pojednávaní.
Z prednesu splnomocneného zástupcu navrhovateľa navyše vôbec nebolo zrejmé, čo má byť jeho
výsluchom preukázané.

Na základe uvedených skutočností, ako aj citovaných zákonných ustanovení súd dospel k záveru, že
návrh navrhovateľa je nedôvodný, nemá oporu v zákone a preto ho zamietol.

O trovách konania rozhodol súd podľa § 142 ods. 1 Občianskeho súdneho poriadku tak, že neúspešný
navrhovateľ je povinný nahradiť úspešným odporcom v 2. rade a v 3. rade náhradu trov konania.

Trovy konania odporcu v 2.rade predstavujú trovy právneho zastúpenia v celkovej výške 423,23 Eur a
to za 5 úkonov právnej služby pri sadzbe 55,49 Eur za jeden úkon - sadzba určená podľa §11 ods.1
písm. a) vyhlášky - (1. prevzatie a príprava zastúpenia, 2-5. účasť na pojednávaniach vdňoch 26.05.2010, 08.09.2010, 27.10.2010 a 15.12.2010), 2 úkony právnej služby po 13,87
Eur (účasť na pojednávaniach, ktoré boli odročené bez prejednania veci v dňoch 22.02.2010 a 29.03.
2010), režijný paušál 7x 7,21 Eur + DPH.

Trovy konania odporcu v 3. rade tvorí: I. - náhrada trov právneho zastúpenia advokátkou a to v celkovej
sume 417,84 Eur za 6 úkonov právnej služby pri sadzbe 55,49 Eur za jeden úkon - sadzba
určená podľa §11 ods.1 písm. a) vyhlášky - (1. prevzatie a príprava zastúpenia, 2. písomné podanie na
súd - vyjadrenie k návrhu, 3-6. účasť na pojednávaniach v dňoch 26.05.2010, 08.09.2010, 27.10.2010

a 15.12.2010), 2 úkony právnej služby po 13,87 Eur (účasť na pojednávaniach, ktoré boli odročené bez
prejednania veci v dňoch 22.02.2010 a 29.03. 2010) , režijný paušál 2x 6,95 Eur a 6x 7,21 Eur.
II. - cestovné 109,57 Eur za cestu na pojednávania v dňoch 22.02.2010, 29.03.2010, 26.05.2010,
08.09.2010, 27.10.2010 a 15.12.2010 (t.j. 6x cesta z Nitry do Bratislavy a späť - v dĺžke 184 km osobným
motorovým vozidlom Nissan Pathfinder, EČV: NR 272FH, so spotrebou 9l/100km pri cene
nafty: dňa 22.02.2010 1,004 Eur/l, dňa 29.03.2010 pri cene nafty 1,079 Eur/l, dňa 26.05.2010 pri cene

nafty 1,122 Eur/l, dňa 08.09.2010, pri cene nafty 1,124 Eur/l, dňa 27.10.2010, pri cene nafty 1,135 Eur/
l a dňa 15.12.2010 pri cene nafty 1,152 Eur/l.

Odporcovi v 1. rade, ktorý bol taktiež v konaní úspešný, súd právo na náhradu trov konania nepriznal,
nakoľko mu žiadne nevznikli a ani o ich náhradu nepožiadal.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je možné podať odvolanie do 15-tich dní do dňa jeho doručenia., písomne. ( §
204 ods. 1 O. s. p.)

Podľa § 205 ods. 1 O. s. p. sa má popri všeobecných náležitostiach ( § 42 ods. 3 O. s. p. ) uviesť, proti

ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu
považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.

Podľa § 205 ods. 2 O. s. p. odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci

samej, možno odôvodniť len tým, že

a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1,
b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné

na zistenie rozhodujúcich skutočností,
d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré
doteraz neboli uplatnené ( § 205a),
f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Podľa § 205 ods. 3 O. s. p. rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda dôvody odvolania môže odvolateľ
rozšíriť len do uplynutia lehoty na odvolanie.

Podľa § 205a ods. 1 O. s. p. skutočnosti alebo dôkazy, ktoré neboli uplatnené pred súdom prvého stupňa,

sú pri odvolaní proti rozsudku alebo uzneseniu vo veci samej odvolacím dôvodom len vtedy, ak

a) sa týkajú podmienok konania, vecnej príslušnosti súdu, vylúčenia sudcu ( prísediaceho) alebo
obsadenia súdu,
b) má byť nim preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne

rozhodnutie vo veci samej,
c) odvolateľ nebol riadne poučený podľa § 120 ods. 4,
d) ich účastník konania bez svojej viny nemohol označiť alebo predložiť do rozhodnutia súdu prvého
stupňa.Podľa § 205a ods. 2 O. s. p. ustanovenie odseku 1 sa nepoužije v konaniach podľa odseku 120 ods.
2 O. s. p.