Rozhodnutie Judgement was issued on Tuesday, November 19, 2013

Súd: Okresný súd Košice I
Spisová značka: 17C/399/2011

Identifikačné číslo súdneho spisu: 7111233814
Dátum vydania rozhodnutia: 19. 11. 2013

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Patrícia Miskolczyová
ECLI: ECLI:SK:OSKE1:2013:7111233814.10

Rozhodnutie

Okresný súd Košice I samosudkyňou JUDr. Patríciou Miskolczyovou v právnej veci žalobcu: H. H., X..
X.X.XXXX, K. XX, F., J. Ž.: 1) H. H., X.. XX.X.XXXX, P. X, F., zastúpená advokátkou JUDr. Helenou
Knopovou,Štúrova20,Košice,2)V.H.,X..XX.X.XXXX,P.X,F.,ourčenieneplatnostizávetuz15.5.1998
a závetu a listiny o vydedení z 31.12.2000 takto

r o z h o d o l :

Žalobu o určenie, že Závet zo dňa 15.5.1998 a Listina o vydedení a závet z 31.12.2000 poručiteľa J.

H., X.. XX.X.XXXX, X. L. P. X, F., B.. XX.X.XXXX, vyjmúc časť, v ktorej závet z 31.12.2000 nepriznáva
žalobcovi aspoň polovicu jeho zákonného dedičského podielu, z a m i e t a.

U r č u j e , že dôvody vydedenia žalobcu jeho otcom J. H., X.. XX.X.XXXX C. B.. XX.X.XXXX, uvedené
v Listine o vydedení z 31.12.2000, nie sú dané. Závet z 31.12.2000 je v časti, v ktorej odporuje tomu, že
žalobcovi sa musí dostať aspoň toľko, koľko robí polovica jeho dedičského podielu zo zákona, neplatný.

Žiaden z účastníkov n e m á p r á v o na náhradu trov konania.

o d ô v o d n e n i e :

Žalobca sa podanou žalobou doručenou súdu dňa 19.12.2011 domáhal určenia neplatnosti závetu zo
dňa 15.5.1998 a listiny o vydedení a závetu zo dňa 31.12.2000 poručiteľa J. H. a žiadal žalovaných
spoločne a nerozdielne zaviazať k náhrade trov konania.

Žalobu odôvodnil tým, že dňa 13.1.2001 zomrel jeho otec J. H.. Pôvodné dedičské konanie 19D/105/01
bolo zastavené pre nemajetnosť. V súčasnosti je vedené konanie o novoobjavenom majetku notárkou
JUDr. Ing. Andreou Kašperovou pod zn. 24D/234/2011, Dnot 95/2011. V priebehu dedičského konania
24D/234/2011, D not 95/11 na pojednávaní dňa 4.10.2011 žalovaný v 2. rade predložil čestné
prehlásenie zo dňa 4.10.2011, že v dedičskej veci po zomretom J. H. sa zrieka svojho dedičského

podielu v prospech žalovanej e v 1. rade na pojednávaní dňa 3.11.2011 žalovaná v 1. rade predložila
originál závetu zo dňa 15.5.1998 a originál vydedenia a závetu zo dňa 31.12.2000, ktorým žalobcu
otec vydedil a zároveň celý svoj podiel z bytu na P. N.. XXX/X Y. F. odkázal žalovanej v 1. rade. V
zmysle zápisnice zo dňa 15.11.2011 napísanej na Notárskom úrade JUDr. Ing. Kašperovej v stanovenej
lehote napáda platnosť závetu zo dňa 15.5.1998 a listiny o vydedení a závetu zo dňa 31.12.2000 v
celom rozsahu. Platnosť závetu a listiny o vydedení zo dňa 31.12.2000 ako celku napáda z dôvodu, že

nespĺňajú formálne náležitosti a z dôvodu, že poručiteľ v čase spísania uvedenej listiny nebol z dôvodu
svojho zdravotného stavu spôsobilý na vykonanie takéhoto právneho úkonu a nebol spôsobilý chápať
zmysel daného úkonu. Platnosť listiny o vydedení zo dňa 31.12.2000 navyše napáda aj z dôvodu, že
neboli splnené podmienky na vydedenie podľa § 469a OZ. Zároveň tiež spochybňuje pravosť závetu
zo dňa 15.5.1998 a listiny o vydedení a závetu zo dňa 31.12.2000.
Žalobcu a jeho budúce potomstvo vo vydedení zo dňa 31.12.2000 otec vydedil z dôvodov, že

mu neposkytol žiadnu pomoc v chorobe, nenavštevoval ho počas dlhodobého pobytu v nemocnici,
neprejavoval oňho záujem a trvalejšie sa nesprával tak, ako by mal. Dôvody uvádzané vo vydedení zodňa 31.12.2000 sú dôvodmi uvádzanými len vo všeobecnosti, bez uvedenia konkrétnych relevantných
skutočností zakladajúcich dôvody vydedenia v zmysle § 469a ods. 1 písm. a) a b) OZ. Napriek
tomu, že sa otec po ukončení manželstva s matkou žalobcu druhýkrát oženil, vzájomne sa pravidelne

navštevovali. Počas návštev žalobcu sa otec nikdy nesťažoval na svoj zdravotný stav. K zhoršeniu
jeho zdravotného stavu došlo až v júni 2000, kedy začal pociťovať zdravotné ťažkosti, mal pocity tlaku
na hrudi a ťažko sa mu dýchalo. V čase od 17.7.2000 do 18.8.2000 bol v dôsledku týchto problémov
hospitalizovaný na Klinike TBC a respiračných chorôb FNLP v Košiciach. Počas hospitalizácie žalobca
otca pravidelne navštevoval až do času, kým nebol v auguste roku 2000 vzatý do väzby. Vo väzbe sa

nachádzal aj počas opakovaných hospitalizácií otca v decembri 2000 a januári 2001. Z tohto dôvodu
sa tiež nemohol zúčastniť otcovho pohrebu. Z vyššie uvedeného vyplýva, že nemal reálnu možnosť
poskytnúť otcovi pomoc v chorobe, ktorú by mu bol poskytol, pokiaľ by mi v tom nebránili objektívne
dôvody. JUDr. Jaromír Svoboda: Občiansky zákonník - Komentár a súvisiace predpisy, V. vydanie,
2005, Bratislava, cit.: „Pokiaľ dôvodom vydedenia je neposkytnutie pomoci v chorobe, starobe alebo
v iných závažných prípadoch, treba posúdiť jednak potrebnosť takejto pomoci na strane poručiteľa a

jednak objektívnu možnosť toho, kto bol poručiteľom vydedený, poskytnúť poručiteľovi potrebnú pomoc.
Tento dôvod nebude daný, ak poručiteľ odmietal potrebnú pomoc zo strany vydedeného dediča a
zrejme ani vtedy, ak vydedenému dedičovi v poskytnutí pomoci poručiteľovi bránili objektívne dôležité
prekážky.“ Komentár k OZ: prof. JUDr. Jiří švestka a kol. Občanský zákonník II. Komentář. § 460-880,
1. Vydání. C.H. Beck. Praha. 2008, cit.: „ Na platnost vydědění z uvedeného dôvodu je nezbytné, aby

se zustavitel ocitl v situaci, kdy pro zdravotní, či jiní potíže nastalé v dusledku onemocnení či veku,
prípadne pro potíže zpôsobené jinými okolnostmi (napr. prírodnou katastrofou, požiarom, povodňami)
potrebuje pomoc, kedy nie je schopný sám si, bez cudzej pomoci, obstarať svoje základné životné
potreby (zdravotné, hygienické). Súčasne musí ísť o situáciu, kedy o uvedené potreby zostaviteľa
nie je postarané inak, kedy potomok má reálnu možnosť zostavovateľovi potrebnú pomoc poskytnúť

a kedy zostaviteľ potomkom ponúknutú pomoc neodmietne. Neposkytnutie pomoci zostaviteľovi zo
strany potomka pritom musí odporovať dobrým mravom.“ Žalobca tiež poukázal na rozsudok NSSR
1 Cdo/173/96 cit. : „pri posudzovaní otázky, či existuje dôvod vydedenia uvedený v § 269a ods. 1
písm. b) OZ, nemožno opomenúť ani konkrétne možnosti dediča prejavovať takýto záujem a tiež
okolnosti, za ktorých k vydedeniu došlo, najmä či potomkovi v prejavovaní opravdivého záujmu o

poručiteľa nebránili objektívne okolnosti, príp. či zo strany potomka nejde o nezavinené neprejavenie
takéhoto kvalifikovaného záujmu. Zákonný dôvod vydedenia uvedený v § 269a ods. 1 písm. b) OZ,
totiž vyžaduje, aby neprejavenie opravdivého záujmu bolo potomkom zavinené, nestačí len samotná
existencia takéhoto stavu.“ Z vyššie uvedených dôvodov je podľa žalobcu listina o vydedení zo dňa
31.12.2000 neplatná pre rozpor so zákonom. Ďalej spochybňoval pravosť závetu zo dňa 15.5.1998 a

listiny o vydedení a závetu zo dňa 31.12.2000. Svedkyňa - podpísaná na listine o vydedení a závete
zo dňa 31.12.2000 - C. H. vo svojom čestnom prehlásení zo dňa 25.7.2011 uviedla, že poručiteľ v
čase svojej choroby napísal vlastnoručne závet, avšak je nepochybné, že listina o vydedení a závet
zo dňa 31.12.2000 nie sú písané vlastnou rukou poručiteľa. Navyše podpisy poručiteľa na závete zo
dňa 15.5.1998 a listine o vydedení a závete zo dňa 31.12.2000 nie sú na prvý pohľad totožné, čo

vyvoláva dôvodné podozrenie, že ide o nepravé dokumenty. K uvedenému žalobca navrhol vykonať
znalecké dokazovanie znalcom z odboru grafológie. Ak by bolo v konaní vykonaným dokazovaním
preukázané, že listina o vydedení a závet sú pravé, ako celok sú neplatným právnym úkonom, a to z
dôvodu, že nespĺňajú formálne náležitosti a z dôvodu, že otec v čase spísania uvedenej listiny nebol z
dôvodu svojho zdravotného stavu spôsobilý na vykonanie takéhoto právneho úkonu a nebol spôsobilý

posúdiť význam, účel a následok takejto listiny. Svedkyňa podpísaná na závete zo dňa 15.5.1998 H.
H. je pôvodom z Ukrajiny a v čase spísania uvedeného dokumentu s najväčšou pravdepodobnosťou
neovládala slovenský jazyk na takej úrovni, aby bola spôsobilá dosvedčiť, že poručiteľ výslovne prejavil,
že listina obsahuje jeho poslednú vôľu. Okrem toho v dôsledku svojej choroby trpel otec žalobcu veľkými
bolesťami, ktoré mu na základe lekárskeho predpisu boli zmierňované užívaním opioidných analgetík,

preto má žalobca za to, že otec bol zdravotne nespôsobilý na vykonanie právneho úkonu listiny o
vydedení a závetu, najmä ak k jeho napísaniu malo dôjsť len necelé dva týždne pred jeho smrťou dňa
31.12.2000 a že prejav vôle obsiahnutý v listine o vydedení a závete zo dňa 31.12.2000 nebol urobený
vážne. Komentár k OZ JUDr. Svobodu: „Absolútne neplatný je rovnako aj právny úkon, ktorý urobila
osoba v duševnej poruche, ktorá zapríčinila (hoci aj dočasnú) nespôsobilosť (neschopnosť) na urobený

právny úkon. Nevyžaduje sa pritom, aby takáto osoba bola súdom pozbavená spôsobilosti na právne
úkony alebo aby bola vo svojej spôsobilosti obmedzená.“ Právny úkon listiny o vydedení a závetu je tiež
neurčitým a nezrozumiteľným, keďže na jednej strane poručiteľ hovorí, že nie je vlastníkom bytu na P.N. X Y. F., pretože tento mala vo vlastníctve žalovaná v 1. rade ešte pred uzavretím manželstva a na
strane druhej poručiteľ v závete odkazuje podiel na predmetnom byte žalovanej v 1. rade.

Uznesením tunajšieho súdu sp.zn. 17C/399/2011-183 zo dňa 25.4.2013 súd pripustil zmenu návrhu na
začatie konania zo dňa 27.3.2013 v nasledovnom znení: "Súd určuje, že závet zo dňa 15.5.1998 a listina
o vydedení a závet zo dňa 31.12.2000 poručiteľa J. H., K.. H.P., X.. XX.X.XXXX, X. L. P. X, F., ktorý
zomrel dňa 13.1.2001, sú neplatné"; eventuálne: "Súd určuje dôvody vydedenia žalobcu jeho otcom J.
H., K.. H., X.. XX.X.XXXX, X. L. P. X, F., ktorý zomrel dňa 13.1.2001, uvedené v listine o vydedení a

závete zo dňa 13.12.2000, nie sú dané."

Žalovaná v 1. rade vo svojom písomnom podaní z 28.3.2012 žiadala žalobu zamietnuť a priznať jej
náhradu trov konania. Uviedla, že po smrti manžela J. H., B. XX.X.XXXX, bolo zastavené dedičské
konanie pre nemajetnosť pod č. 19D/105/2001, právoplatne 22.3.2001. V tom konaní uviedla pravdivo
všetky skutočnosti, hlavne, že nebohý mal z prvého manželstva syna H. H.. Nie z jej viny nebol prizvaný

na dedičské konanie zo dňa 22.3.2001, ale aj tak o tom rozhodnutí vedel, celé si ho prečítal, pred
svedkom a to približne v apríli, či máji r. 2001, keď ju osobne navštívil a informoval sa o dedičstve po
otcovi, napriek tomu, že vedel, že nebohý nemal majetok a mal len samé dlhy. Pýtal sa na podiel z auta
a chaty, ktoré s nebohým pravidelne užívala. Žalobcovi vysvetlila, že sú jej rodičov, takže z toho nemôže
dediť. V byte, v ktorom bývali, mu ukázala výmer bytu, kde bolo len jej meno za slobodna, lebo rodičia

jej byt kúpili družstevný už ako pätnásť ročnej. Tiež mala manželove výplatné pásky, kde k výplate bola
0,- Sk a to prvých päť rokov ich manželstva, lebo ešte z prvého manželstva mal exekúcie, ktoré splácal.
Nebohý bol potom dlhodobo hráčom výherných automatov, preto ničím neprispieval na domácnosť. O
byt sa nijako nepričinil. Byt, ktorý jej rodičia kúpili, vymenila a v roku 1997 od mesta prevodom získali
obaja ako manželia. Keďže nebohý sám vedel o tom, že na liste vlastníctva nemá figurovať ako vlastník a

byt nemá byť v BSM, pred podpisom zmluvy o vlastníctve spísal 11.4.1997 súhlas, že byt patrí žalovanej
v 1. rade. Pracovníci mesta trvali na podpisoch obidvoch manželov. Žalobca sám tieto všetky dokumenty
čítal a videl, čo môže svedok potvrdiť. Vtedy žalobcovi neukazovala závet ani vydedenie kvôli jeho
citom, keďže bolo dedičské konanie skončené. Vtedy nepodal žalobu na uplatnenie dedičstva po otcovi,
až pokiaľ žalovaná v 1. rade neotvorila dedičské konanie pre znovuobjavený majetok, pri čom podľa

zákona sú tiež aj premlčacie lehoty. Objavenie majetku nemôže byť totiž príležitosťou k tomu, aby ten,
kto nevyužil alebo premeškal možnosť domáhať sa svojho práva v občianskom súdnom konaní cestou
žaloby na vydanie dedičstva, dosiahol touto cestou uspokojenie svojho prípadného nároku na dedičstvo
alebo jeho časť. V trojročnej premlčacej dobe si neuplatnil svoje právo, takže sa necítil byť ako dedič.
Vedel o zastavení pre nemajetnosť.

Podľa rozsudku 4T 583/00 zo dňa 18.12.2000 bol žalobca odsúdený na 15 mesiacov nepodmienečne za
trestný čin. Ďalším rozsudkom 4TO 7/01-241 z 8.2.2001 bol trest znížený z 15 mesiacov na 10. Z týchto
rozsudkov je vidieť, že žalobca je dlhodobo nezamestnaný, posledný zamestnávateľ uviedol, že úlohy
plnil nedostatočne. V uznesení (6TO 360/00-69) zo 7.12.2000 je charakterizovaný súdom, nie najlepšie,
teda spĺňa dôvody pre vydedenie. Žalobca tvrdí, že v čase od 17.7.2000 do 18.8.2000 otca pravidelne

navštevoval, čo nie je pravdou. Vtedajší primár kliniky, MUDr. Krchňavý, sa s nebohým manželom poznal
osobne, preto si určite bude pamätať jeho stav a návštevy, ktoré tam za ním chodili. Z jeho strany ako
rodina ho pár krát navštívila, jeho sestra a raz brat zosnulého, pretože napriek hospitalizácii bol nebohý
vždy vo štvrtok, niekedy v piatok prepustený domov a sám sa vracal na kliniku v pondelok, mestskou
hromadnou dopravou, takže ho brat navštevoval doma. Nebohý to aj v závete uviedol, že ho žalobca

nenavštevoval. Naposledy sa videli na pohrebe zosnulej matky nebohého a to vo februári 1999. Ďalej v
závete nebohý uviedol, že má dojem, že je žalobca toho času vo väzení (čo bola pravda) a trvalejšie sa
nesprával tak, ako by mal (je dlhodobo nezamestnaný, odsúdený za trestný čin). Žalobca bol aj v roku
1993 trestaný, aj keď sa na neho hľadí akoby nebol odsúdený.
Pokiaľ ide o čestné prehlásenie svedkyne zo dňa 25.7.2011 nie je dôležité pre závet o ktorý sa jedná,

kvôli urobenej chybe v písaní. Žalobca tiež poukazuje na podpisy poručiteľa, ktoré sa na prvý pohľad
nezhodujú, na druhej strane poukazuje na jeho vážny zdravotný stav. Je možné, že práve preto sa na
prvý pohľad zdá, že nie sú totožné. Posledná vôľa z 15.5.1998 bola písaná, keď manžel bol poručiteľ
zdravý a posledná vôľa z 30.12.2000, keď bol chorý, nie však duševne. Svedkyňa H. H. je pôvodom z
Ruska a má slovenské občianstvo od roku 1991, v Slovenskej republike aj od vtedy pracovala, zastávala

riadiacu funkciu. V anamnéze z 11.1.2001 J. H. sa uvádza, že absolvoval tri cykly chemoterapie, pri čom
táto liečba bola doporučená ambulantne. Nebohý manžel na túto chemoterapiu chodil sám, mestskou
hromadnou dopravou, z čoho je vidieť, že nebol nespôsobilý na právne úkony. Liečba chemoterapiou
(ambulantne) bola vykonávaná v decembri v roku 2000, niekoľko dní pred smrťou. V anamnéze satiež uvádza, že posledné dni výrazné zhoršenie stavu. Tesne pred Vianocami 2000, si manžel chodil
sám podávať športku, čo svedok môže dosvedčiť. V roku 1998 poručiteľ chorý nebol. Zápisnice boli
uznané notárkou JUDr. Ing. Andreou Kašperovou, preto nie je dôvod spochybňovať ich zákonný formát.

Tento právny úkon bol urobený slobodne a vážne. Vo vydedení jasne poručiteľ hovorí o tom, že len
nedopatrením je na LV. V spoločnej domácnosti s poručiteľom žalovaná žila od roku 1987. Pracoval v
podniku Družbyt, potom sa podnik zrušil, bol istý čas nezamestnaný a začal hrať automaty. Od toho
času žalovaná za neho platila aj výživné na žalobcu. Byt mala ako slobodná matka, 31.5.1989 ho
vymenila a 23.6.1989 sa za nebohého J. H. vydala. 8.2.1993 znova vymenila byt, výmer bol taktiež na jej

meno, žiadosť o kúpu bytu zariaďovala sama, nebohý nemal v byte ani trvalé bydlisko. Žalovaná platila
nájomné, inkaso, poistky deťom, starala sa o výživu, oblečenie pre všetkých splácala dlhy za manžela.
Pre odkúpenie bytu všetky platby zaplatila jej matka. Keďže nebohý si toho bol vedomý, súhlasil, aby byt
kúpila len na svoje meno, pri čom to aj písomne potvrdil, preto žalovaná žiada, aby súd podiel dedičov
znížil na 0 EUR. Manžel výplaty prehrával a vo väčšej miere začal požívať alkoholické nápoje, okolie to
môže dosvedčiť i žalobca, lebo občas ich navštívil, asi 5-6 krát. Skôr ale prišiel asi za ňou. So žalovanou

a jej manželom žil jej mladší syn a jej starší syn, ktorého mala ako slobodná matka a ktorý nebohému
počas choroby pomáhal, takže by sa mohol brať do úvahy ako iný dedič, keďže spĺňal predpoklady
ako členstvo v rodine, starostlivosť o spoločnú domácnosť, odkázanosť na výživu a podobne. Cena
dedičstva, ktorá by žalobcovi mohla pripadnúť, vlastne činí sumu, ktorú žalovaná za poručiteľa splatila.
Od smrti manžela uplynula už aj 10 ročná stanovená lehota pre vydržanie vlastníckeho práva.

Ďalej v konaní uviedla, že po smrti nebohého manžela ukázala žalobcovi všetky doklady. Jedine listinu
o vydedení mu neukázala, aby mu nebolo ľúto. On však až, keď po 10 rokoch dala návrh na dedičské
konanie, tak podal žalobu. Nie je pravdou, že bol dvakrát za jej manželom, pretože bola každý deň v
nemocnici. Je pravdou, že na chemoterapiu chodil na MHD, pretože bol sebestačný. V podstate jeho
stav sa rýchlo zhoršil až tesne pred smrťou. Ešte na nový rok 2001 bol v poriadku aj podľa lekárskej

správy. Choroba mala rýchly spád. V podstate zo dňa na deň prestal chodiť. Morfium mu nepichala.
Dávala mu nejaké lieky doma, ale morfium bral až tri dni pred smrťou v nemocnici. Žalobca už v roku
1993 bol vo výkone. Trikrát bol trestaný. Chcela ho do rodiny, pozývala na výlety, na chatu. Je pravda,
že manžel bol menej zhovorčivý. Žalobca viac komunikoval s ňou. Poručiteľ bol hráč. Vedel za 5 dní
narobiť dlhy, potom trištvrte roka sekal dobrotu. V hodnotení zamestnávateľa žalobcu sa uvádzalo, že je

nespoľahlivý, dlhodobo nezamestnaný. Tiež, keď prišiel za otcom, tak neviem, prečo sa bavil s ňou. Aj
keď ho posielala za otcom, tak za ním nešiel. Neskorší závet ruší skorší závet, pokiaľ nemôže pri ňom
obstáť, to pokiaľ ide o závet z 15.5.1998. chyby v písaní, nemenia obsah závetu.

Žalovaný v 2. rade sa k žalobe písomne vyjadril, žiadal ju zamietnuť a priznať náhradu trov konania.

Uviedol, že v júli 2000 zistili, že otec má vážnu chorobu, rakovinu pľúc, napriek tomu sa nemenil, ale
bol v nemocnici na pľúcnom oddelení. Navonok nebolo vidieť, že je chorý. Bol to zdatný chlap. Mal
205 cm a 110 kg. Od nástupu na liečbu bol s matkou u otca každý deň. Trávili v parku spoločne
veľa času až do neskorých večerných hodín. Navrhovateľa tam ani jediný krát nestretol, preto nemôže
súhlasiť s jeho tvrdením, že otca pravidelne navštevoval. Víkendy bol otec doma. Do nemocnice sa

vracal v pondelok. Na Vianoce spolu s otcom pripravovali vianočnú večeru, vedel, čo robí a chápal, že sa
blíži koniec roka. Ozdobovali stromček. Čo sa týka formálnych náležitosti závetu v zmysle zápisnice na
notárskom úrade, so sídlom v Košiciach na Kováčskej 48 bola formálnosť a správnosť závetu potvrdená
súdnou komisárkou JUDr. Ing. Andreou Kašperovou. Otec nebol zbavený svojprávnosti a nebol duševne
chorý, pretože pár hodín pred smrťou rozprával so žalovanou a svojimi súrodencami a švagrinou a môžu

potvrdiť, že otec riadne udalosti chápal a vnímal.

Súd vykonal dokazovanie výsluchom účastníkov a svedkov, oboznámením sa s obsahom listinných
dôkazov a zistil nasledovný skutkový stav veci:
Podľa sobášneho listu poručiteľ so žalovanou v 1. rade uzavreli dňa 23.6.1989 manželstvo.

Na zmluve o prevode vlastníctva bytov uzavretej dňa 10.3.1998 medzi predávajúcim Mesto Košice a
kupujúcimi H. H. C. J. H., na základe ktorej bol povolený vklad do katastra nehnuteľností 16.4.1998,
sú podpisy účastníkov zmluvy a predmetom je prevod vlastníctva bytu č. 7 na treťom poschodí X. P. X
Y. F. a spoluvlastnícky podiel na spoločných častiach a zariadeniach domu aj na pozemkoch k nemu
prislúchajúcich. Podľa zmluvy o výkone správy uzavreli žalovaná v 1. rade a nebohý J. H. ako vlastníci

bytu zo správcom, t.j. Bytovým podnikom mesta Košice zmluvu o výkone správy zo dňa 1.7.1998.
Podľa výpisu z LV č. 13077, k. ú. Severné mesto obec Košice-Sever zo 7.7.2011 spoluvlastníkom bytu
č. 7 na treťom poschodí vchodu 2 X. P. X Y. F. R. J. H. C. H. H. v spoluvlastníckom podieli 1/1 na základe
zmluvy o prevode bytu V-927/98. Podľa odpovede Katastrálneho úradu v Košiciach z 22.11.2010 H.H. zápis vlastníckeho práva na LV č. 13077, k. ú. Severné mesto je v súlade so zmluvou o prevode
vlastníctva bytu č. V-927/98. Vlastníctvo zomrelého J. H. je potrebné prejednať v dedičskom konaní o
novoobjavenom majetku.

V závete zo dňa 15.5.1998 poručiteľ svojím vlastnoručným podpisom osvedčil, že ako dedičku svojho
majetku uvádza manželku H. H., K. E., X.. XX.X.XXXX a v prípade aj jej smrti svoju časť odkazuje jej
synovi H. E., X.. XX.XX.XXXX. Ide o byt na P. X Y. F., kde je poručiteľ uvedený ako vlastník bytu,
hoci byt mal byť len na meno žalovanej, lebo už ako slobodná mala svoj družstevný byt, kde bývala
so svojím synom H.. Tento ešte za slobodna vymenila a pri odkupovaní bytu jej darovala financie jej

matka. Poručiteľ nemal príjem pre exekúcie. Ako svedkovia sú uvedení H. P., X.. XX.X.XXXX C. H. H.,
X.. X.X.XXXX. Závet je datovaný 15.5.1998 v Košiciach a je opatrený troma podpismi.
V listine o vydedení zo dňa 31.12.2000 je uvedené, že dolepodpísaný J. H., X.. XX.X.XXXX vydeďuje
svojho syna H. H., X.. X.X.XXXX a jeho ďalšie budúce potomstvo a ako dôvod vydedenia uvádza, že
syn z prvého manželstva mu neposkytol žiadnu pomoc v chorobe, nenavštevoval ho počas dlhodobého
pobytu v nemocnici, neprejavoval o neho záujem. Má taký dojem, že je toho času vo väzení. Trvalejšie

sa nespráva, ako by mal. Ďalej sa uvádza, že v prípade smrti poručiteľa diel z bytu, ktorý mu prináleží,
patrí jeho manželke H. H., X.. XX.X.XXXX, ktorá sa o neho vzorne stará. Byt nadobudla za slobodna
a nedopatrením sa poručiteľ stal jeho spoluvlastníkom. Ako svedkovia sú uvedení C. H., H. P. C. Y. H..
Listina je datovaná 31.12.2000 v Košiciach, a je opatrená štyrmi podpismi.
Podľa oznámenia o úmrtí zapísaného v knihe úmrtí Okresného úradu v Košiciach 4 B. XX K. XXXX R.

XX, J. Č.R. XX, J. H., X.. XX.X.XXXX, B. XX.X.XXXX.
Podľa zápisnice o predbežnom vyšetrení spísanej 23.3.2001 súdnou tajomníčkou A. H. sp.zn.
19D/105/2001 Okresného súdu Košice I bola vypočutá H. H. a uviedla, že poručiteľ nezanechal závet ani
žiaden majetok. Následne bolo uznesením Okresného súdu Košice I sp.zn. 19D/105/01-5 z 22.3.2001
konanie vo veci prejednania dedičstva po poručiteľovi J. H., B.. XX.X.XXXX, zastavené z dôvodu, že

poručiteľ nezanechal žiaden majetok.
Podľa zápisnice spísanej na Notárskom úrade JUDr. Ing. Andrei Kašperovej so sídlom v Košiciach na
Kováčskej 48 zo dňa 3.11.2011 sp.zn. 24D/234/2011 a Dnot 95/2011 v dedičskej veci po poručiteľovi
J. H., X.. XX.X.XXXX, B.. G. XX.X.XXXX so zanechaním závetu spolu s listinou o vydedení manželka
poručiteľa predložila originál závetu zo dňa 15.5.1998 a originál vydedenia a závetu zo dňa 31.12.2000.

Zároveň predložila čestné prehlásenia svedkov H. H. B. XX.XX.XXXX, H. P. B. XX.XX.XXXX C. C. H.
B. G. XX.X.XXXX, kde sa konštatuje, že alografný rukou písaný závet zo dňa 15.5.1998, ktorý poručiteľ
nenapísal vlastnou rukou, je podpísaný závetcom a dvoma svedkami, pred ktorými prejavil, že je to
jeho vlastná vôľa, podľa ktorého dedičkou majetku je jeho manželka a v prípade jej smrti jej syn H. E..
Ďalej sa konštatuje, že alografné rukou písané vydedenie a závet zo dňa 31.12.2000, ktoré poručiteľ

nenapísal vlastnou rukou, je podpísané závetcom a troma svedkami C. H., H. P. C. Y. H., pred ktorými
z vlastnej vôle vydedil svojho syna H. H. a jeho ďalšie budúce potomstvo z dôvodu, že mu neposkytol
žiadnu pomoc v chorobe, nenavštevoval ho počas dlhodobého pobytu v nemocnici, neprejavoval o neho
záujem, trvalejšie sa nesprával tak, ako by mal a zároveň diel z bytu odkázal manželke H. H.. Závet z
15.5.1998 a vydedenie a závet zo dňa 31.12.2000 zodpovedajú ustanoveniami § 476 a 469 ods. 1 písm.

a) a b) Občianskeho zákonníka. Podľa § 480 ods. 1 OZ sa závet zrušuje neskorším platným závetom,
pokiaľ popri ňom nemôže obstáť. V zmysle vyššie uvedeného neskorší platný závet a vydedenie zo dňa
31.12.2000 zrušuje závet napísaný dňa 15.5.1998. Ako jediná dedička prichádza do úvahy manželka H.
H. a ako dedičia zo zákona v prvej dedičskej skupine prichádzajú do úvahy H. H. C. R.T. H. H. C. V. H..
H. H. vyhlásila, že uznáva vydedenie a závet poručiteľa zo dňa 31.12.2000 za platný v celom rozsahu.

Syn poručiteľa H.Á. H. požiadal, aby mu bola poskytnutá 15-dňová lehota, po uplynutí ktorej sa osobne
dostaví a vyjadrí sa do zápisnice k závetu a k listine o vydedení.
V čestnom prehlásení H. P. z 24.10.2011 menovaná prehlásila, že dňa 15.5.1998 svojím podpisom
ako svedok potvrdila spísanie závetu, poslednú vôľu zosnulého J. H. a bola uvedená aj ako svedok
vydedenia dňa 31.12.2000.

VčestnomprehláseníH.H.z24.10.2011prehlásila,žedňa15.5.1998bolauvedenáakosvedokvzávete
a takisto v závete zo dňa 31.12.2000, ktoré zosnulý J. H. vlastnoručným podpisom potvrdil.
Podľa uznesenia Okresného súdu Košice I sp.zn. 24D/234/2011-73 Dnot 95/2011 zo 7.2.2012 bolo
konanie prerušené do právoplatného skončenia občianskoprávneho konania vedeného na Okresnom
súdeKošiceIpodsp.zn.17C/399/2011.NakoľkosynporučiteľaH.H.vstanovenejlehotedňa15.11.2011

pred súdnym komisárom po poučení vyhlásil, že namieta absolútnu a relatívnu neplatnosť závetu
a listiny o vydedení zo dňa 13.12.2010. Dňa 13.12.2011 doručil súdnemu komisárovi potvrdenie o
skutočnosti, že dňa 9.12.2011 podal na Okresnom súde Košice I žalobu o určenie neplatnosti závetu
zo dňa 15.5.1998 a závetu a listiny o vydedení zo dňa 31.12.2000, ktoré konanie sa vedie pod sp.zn.17C/399/2011. Vzhľadom k tomu, že H. H. už svoje právo žalobou uplatnil, vydanie uznesenia, ktorým
by súd namietajúceho dediča odkázal na uplatnenie svojho práva žalobou podľa § 75 ods. 2 O.s.p. už
nebolo potrebné.

Žalobca vo svojej výpovedi uviedol, že iba raz bol trestaný. Na chatu ho mal otec volať, nie žalovaná.
Nikdy sa s nimi nehádal, ani policajti ku nim kvôli žalobcovi nechodili. Vydedenie nie je to ničím
podložené. Od 11 rokov nikde nechodil s otcom, ani na futbal. Ani na osemnástku, keď prišiel za otcom
v uniforme, tak nemal záujem, ani mu nič nedal. Ani mu otec nenapísal, keď bol na vojne. Iba žalobca

k otcovi chodil. Otec sa ho nikdy nespýtal, ako sa má. Taký umelý vzťah to bol. To skôr on môže tvrdiť,
že bol postihnutý kvôli otcovi, pretože im prehľadávali kvôli nemu byt. Neplatil, aj keď mal platiť výživné.
Za otcom bol v starej nemocnici na pľúcnom, pretože jeho sesternica ho tam videla sa prechádzať, ona
tam pracuje a teda to povedala žalobcovi, tak na ďalší deň šiel za ním. Neskôr už bol vzatý do väzby.

Podľa protokolu z 10.2.1983 vyhotoveného MS ZNB odbor vyšetrovania VB Košice bola na základe

uznesenia OS ZNB oddelenie vyšetrovania Karlovy Vary z 3.2.1983 č.j. ÚV58/83 vykonaná domová
prehliadka u P. H.X., X.. XX.X.XXXX Y. F., L. R. X, F., ktorá vypovedala, že jej bolo vyhlásené pre začatím
výkonu domovej prehliadky, aby dobrovoľne vydala veci, ktoré nadobudla z trestnej činnosti manžela
J. H., ktorú páchal v spolupráci s obvineným E. J. a taktiež rôzne doklady z tejto spolupráce a na to
vypovedala, že doma má z tohto podnikania iba jeden kuchynský riad hnedej farby s kvetmi v hodnote

asi500Kčsneúplný.Prehliadkabolavykonanávbyteapriľahlýchmiestnostiach.ManželkaP.prehlásila,
že si nepraje, aby bola pri prehliadke prítomná iná osoba.
Podľa úradného záznamu z 21.1.1987 napísaného na bytovom odbore Obvodného národného výboru
Košice I bola predvolaná P. H. a na základe podania BPMK-OPPD Košice I šetrením bolo zistené, že
J. H. mal súdom zrušené užívacie právo Y. L. X. Z. XX pre neplatenie nájomného. Menovaný je vo

výkone trestu v Martine a manželka s deťmi je odsťahovaná z uvedenej adresy na R. XX, ktorý byt jej
bol pridelený bez manžela. Menovaná uviedla, že s manželom nie je rozvedená, ale nežijú v spoločnej
domácnosti. Bližšie o byte na Leninovej nevie nič, ani o manželovi, pretože sa s ním nestýka, ani nejaví
záujem o deti, pretože dlhuje na výživnom finančné prostriedky.
Podľa lekárskej správy J. H. bol hospitalizovaný na Klinike TBC a respiračných chorôb Fakultnej

nemocnice L. Paustera Rastislavova 43, Košice od 17.7.2000 do 15.8.2000. Podľa nálezu boli zistené
prejavy zrelej metaplázie skvamóznej, izolované atyp.bb pochádzajú veľmi pravdepodobne z maligného
mnohotvaru, najskôr skvamocelul. pôvodu. Pacient bol poukázaný na Kliniku rádioterapie a onkológie
za účelom aplikácie chemoterapie. Správa bola vyhotovená MUDr. Legátovou a MUDr. Krchňavým z
Fakultnej nemocnice L. Pasteura.

Podľa správy ošetrujúceho lekára J. H. menovaný bol hospitalizovaný na klinike TaRCH od 9.12.2000.
Pacient po hospitalizácii absolvoval na onkologickej klinike štyri cykly chemoterapie. Pacient sa cítil
slabý, ťažšie sa mu dýchalo, mal bolesti na pravej strane hrudníka na kosti, nechutenstvo, chudol.
Podľa správy MUDr. Miroslava Krchňavého a MUDr. Štefana Tótha z Kliniky TBC a respiračných chorôb
FNLP z 13.1.2011 J. H. bol hospitalizovaný na Klinike TaRCH Fakultnej nemocnice L. Pasteura od 11. do

13.1.2001. Podľa anamnézy posledné dni pacient mal výrazné zhoršenie stavu, prestal chodiť, prestal
močiť a 13.1. o 3:50 hod. zomrel.
Podľa rozsudku Okresného súdu Košice I sp.zn. 4T/583/00 zo dňa 18.12.2000 súd rozhodol vo veci
obžalovaného H. H., ktorý bol vo väzbe v ÚVV Košice, že je vinný z toho, že bez dovolenia si zadovážil
a prechovával strelnú zbraň ako aj hromadne účinnú zbraň a tým spáchal trestný čin nedovoleného

ozbrojovania podľa § 185 ods. 1 a ods. 2 písm. a) Trestného zákona, za čo bol odsúdený na trest odňatia
slobody v trvaní 15 mesiacov nepodmienečne. V odôvodnení sa uvádza, že H. H. nikde nepracuje, jeho
posledný zamestnávateľ uviedol, že si nedostatočne plnil svoje pracovné povinnosti. V mieste trvalého
bydliska ho nevedia bližšie hodnotiť. Doposiaľ bol jedenkrát súdne trestaný, pričom bolo upustené od
jeho potrestania a hľadí sa na neho akoby nebol súdne trestaný.

Podľa uznesenia Krajského súdu v Košiciach sp.zn. 6To/360/00-69 zo dňa 8.2.2001 súd zamietol
sťažnosť obvinených H. H. C. K. S. proti uzneseniu okresného súdu o neprijatí písomného sľubu a
ponúknutej peňažnej záruky obvinených a o zamietnutí ich žiadosti o prepustenie z väzby na slobodu.
Rozsudkom Krajského súdu v Košiciach sp.zn. 4To/7/01-241 zo dňa 8.2.2001 krajský súd zrušil
napadnutý rozsudok Okresného súdu Košice I sp.zn. 4T/583/00 zo dňa 18.12.2000 vo výroku o treste

a spôsobe jeho výkonu u obžalovaného H. H. a v zmysle § 259 ods. 3 Trestného poriadku a podľa §
185 ods. 2 Trestného zákona uložil obžalovanému H. H. trest odňatia slobody v trvaní 10 mesiacov
nepodmienečne a zaradil ho do prvej nápravnovýchovnej skupiny. Zároveň mu uložil trest prepadnutia
veci a to revolvera a pištole špecifikovanými v rozsudku, ktorých vlastníkom sa stal štát.Podľa Registra trestov Generálnej prokuratúry Slovenskej republiky z 24.3.2010 bol záznam v registri
trestov: Okresný súd Košice I; rozhodnutie z 18.12.2000 sp.zn. 4T/583/00; § 185/1 a 2 a) Trestného
zákona; odňatie slobody nepodmienečne na 10 mesiacov v I. NVS; podmienečné prepustenie 10.4.2001

- Okresný súd Košice I sp. zn. 8PP/42/01 so skúšobnou dobou na 14 mesiacov; osvedčenie sa podľa
§ 64 ods. 3 Trestného zákona; prepadnutie veci.
Podľa uznesenia Okresného súdu Košice II z 24.5.2010 sp.zn. 7Nt/36/2010 bolo zahladené H. H.,
X.. X.X.XXXX odsúdenie Okresného súdu Košice I sp.zn. 4T/583/00 zo dňa 18.12.2000 v spojení s
rozsudkom Krajského súdu v Košiciach 4To/7/2001 z 8.2.2001, na základe ktorých odsúdený nastúpil

výkon trestu dňa 8.2.2001 zo zarátaním výkonu väzby od 24.8.2000 do 8.2.2001 a podmienečne
bol prepustený dňa 10.4.2001 na základe rozhodnutia Okresného súdu Košice I sp.n. 8Pp/42/2001
so skúšobnou dobou na 14 mesiacov, v ktorej sa odsúdený osvedčil. Trojročná lehota plynúca pre
zahladenie odsúdenia mala uplynúť 10.4.2004. Lustráciou OOPZ Košice - západ bolo zistené, že
odsúdený býva na adrese trvalého bydliska na treťom poschodí. V mieste bydliska sa správa zdvorilo a
slušne, alkoholické nápoje nadmerne nepoužíva, so susedmi spory nemá, styk so zaujímavými osobami

políciou nebol zistený.
Podľa Registra trestov Generálnej prokuratúry Slovenskej republiky z 12.4.2012 nemá žiadateľ H. H.,
X.. X.X.XXXX žiaden záznam.
Podľa čestného prehlásenia G. H., K.. E., z 24.7.2012 menovaná bola prítomná, keď syn nebohého J.
H. - H. H., X.. X.X.XXXX navštívil pani H. H. v jej byte na P. X Y. F. asi v apríli 2001, keď H. H.Ž. ukázala

H. H. zastavenie dedičského konania pre nemajetnosť a výplatné pásky nebohého J. H., vysvetlila, že
nebohý robil dlhy a že aj výživné platila pani H.. H. H. tiež vysvetlila, že chatu a auto, ktoré užívajú
nepatria im, ale jej rodičom, preto ich dediť nemôže. Tiež žalobcovi ukázala, že byt mala družstevný už
ako 15-ročná, kedy bol na mene jej matky. Ďalej ho oboznámila s celým priebehom choroby nebohého
a jeho liečením. H. H. nejavil nejakú ľútosť. Tiež mu vysvetlila, že ako dedič má právo otvoriť dedičské

konanie, že ho ako dediča uviedla a dala mu tiež prečítať súhlas Petra Možného, že súhlasí, aby byt
kúpila jeho manželka. Išlo o list z 11.4.1997.
Podľa čestného prehlásenia H. E., K.. H., zo dňa 24.7.2012 menovaná prehlásila, že keď mala jej dcéra
H. H. 18 rokov, členstvo v družstevnom byte previedla na ňu. Neskôr spoznala nebohého J. H., ktorý
sa k nej prisťahoval v roku 1987, keď bol prepustený z väzenia. Následne dcéra vymenila byt a v roku

1989 uzavrela manželstvo s J. H.. Bol to dobrý človek, ale bol hráčom, niekedy si vypil. Trvalo to tri až
päť dní. Vtedy dokázal narobiť veľa dlhov, ktoré H. H. vyrovnávala. Doma varil a bol vždy pri telke. V
roku 1993 si vymenila s dcérou byt. Následne došlo k odkupovaniu bytov. Nebohý nechcel byť vedený
ako vlastník bytu, ale oni trvali na podpisovaní zmluvy a tak sa obaja stali vlastníkmi, pričom peniaze na
odkúpenie bytu ako rodičia dali dcére a vnukovi.

Žalovaná v 1. rade v konaní vypovedala, že manželovi bol znížený trest aj mu bola časť odpustená
pre dobré správanie, takže vo výkone trestu bol len asi 2 roky. Keď sa zoznámili, tak v občianskom
preukaze mal preškrtnuté, že je ženatý, až vlastne potom, sa rozvádzal. Výživné ona za neho splácala.
Manžel bol málovravný. Žalobcu volala často-krát aj na obed. Raz aj prišiel, vtedy varil otec, čiže nedá

sa povedať, že by nemal záujem. Aj žalobcu volali na víkend na chatu a on povedal, že čo by tam
robil. Manžel podľahol automatom. Pokiaľ ide o návštevy poručiteľa v nemocnici, žalobca nebol navštíviť
manžela, lebo manžel by jej to bol povedal. Aj matka žalobcu potvrdila na pohrebe, že ani nevedeli so
žalobcom, že manžel bol chorý, že až potom sa to dozvedeli od švagrinej, keď manžel zomrel. Je pravda,
že ho žalobca nemusel navštevovať, nebola to jeho povinnosť, otec ho o to nežiadal. Ale keď mal o otca

záujem, tak mu mohol aspoň napísať alebo zavolať z väzby. Pokiaľ ide o spisovanie uvedených listín,
žalovaná nebola prítomná. Svedkyne, ktoré mali byť prítomné, pani P. C. H., sú susedy. Pani H. je jej
spolužiačka, pozná ju od 14. Rokov, p. E. H. je jej matka. Pokiaľ ide o to spisovanie na Silvestra, vtedy
odbehla k mame. Bol tam ale prítomný aj manželov brat Y. H.. C. H. bola tiež ich rodinná priateľka.
Z účastníckej výpovede žalovaného v 2. rade súd zistil, že v roku 2000 bol otec pri zmysloch, žalovaný

mal vtedy 9 rokov. Spolu pripravovali vianočnú večeru, aj pred silvestrom boli spolu vonku. Pokiaľ ide o
vzťah žalobcu s poručiteľom, občas k nim zašiel žalobca, a v podstate komunikoval len so žalovanou.
Svedok Y. H. vo svojej výpovedi uviedol, že bol bratom poručiteľa. K listine o vydedení ani k závetu
nevie nič, nebol prítomný pri spisovaní. Vie, že brat mal poškodené pľúca, že ležal pol roka v nemocnici.
Chodil tam za ním asi dvakrát do mesiaca. Stretával tam žalovanú v 1. rade. Žalobcu tam nestretával. S

bratom sa o ňom vôbec nebavili. Nespomínal, že by mu niečo chýbalo. Brat žalobcu nikdy nespomínal.
O mladšom synovi viac hovoril. O staršom mu vtedy povedal, že je v base. Svedok potvrdil, že na listine
o vydedení z 31.12.2000 je jeho podpis. Domov mu ju doniesla podpísať žalovaná v 1. rade. Nebol
prítomný pri spisovaní tejto listiny, nevidel, či túto listinu podpisoval jeho nebohý brat, podpisoval ju posmrti brata. Vedel, že je to proti žalobcovi, že nechodil do nemocnice za bratom. Poručiteľ nevlastnil nič.
Aj ten byt na F. patril žalovanej v 1. rade, pretože brat nemal žiadne peniaze, strhávali mu zrážky za
dlhy. Svedok uviedol, že s pamäťou problém nemá, ani nechodí na nijaké vyšetrenia.

Svedkyňa H. P. v konaní vypovedala, že na Silvestra v roku 2000 u žalovanej v 1. rade chystali veci,
žalovaná odskočila asi k mame. Potom prišiel nebohý. prečítal tú listinu o vydedení. On to podpísal aj
ony. Nekomentoval bližšie dôvody vydedenia. Bolo to ešte doobedu. Bola prítomná pani H. a jej manžel,
tiež pani H. a jej manžel, ale ona sa motala okolo chlebíčkov. Bol tam aj jeho brat Viliam, ale jeho nevidela
podpisovať tú listinu. Videla podpisovať tú listinu o vydedení pani H.. Svedkyňa si nevšimla, že je v jej

mene preklep. Občas sa poručiteľ sťažoval, že pozýval syna aj na chatu a že je tam dosť slabý kontakt
medzi nimi. Ešte v roku 1998 podpisovala závet poručiteľa, postup bol zhruba taký istý. Vtedy tam bola
prítomná aj pani H.
Z výpovede svedkyne C. H. súd zistil, že so žalovanou v 1. rade je v kamarátskom vzťahu. Na Silvestra
2000 boli u nej na byte. Prišli už trochu skôr. Chystali veci na večer. Prišiel potom J. (H.), že im niečo
prečíta, že všetko dáva manželke, nech mu to podpíšu. Mal to už napísané. Bola tam s manželom, bola

tam ešte pani H. s manželom a pani P. asi s deťmi. Možno tam bol aj poručiteľov brat Viliam, ale nie pri
podpisovaní. Listinu ona s Marikou podpisovala. Svedkyňa u nich videla žalobcu možno jeden - dvakrát.
Čestné prehlásenie chystala žalovaná v 1. rade, celé ho svedkyňa nečítala.
Svedkyňa H. H. vo svojej výpovedi uviedla, že so žalovanou v 1. rade sú dlhoroční susedia. Párkrát
stretla aj žalobcu. Keď sa odkupovali byty, tak Peter vydedil svojho syna, že sa nestará, lebo chcel,

aby byt dostala jeho žena, žalovaná v 1. rade, pretože ten nadobudla ešte za slobodna. Ešte niekto to
vtedy podpisoval, asi pani P.. Potom ešte jedna listina bola, asi na Silvestra sa to podpisovalo. Bol tam
aj Petrov brat a Jozef H. so ženou. Niekto z nich to aj podpisoval, ale ona nie. Hovoril nebohý Peter,
že syn o neho nejavil záujem. Aj sa nad tým rozčuľoval Peter, že chce byť žalobca viac s Marikou. Ak
žalobca prišiel, tak bol skôr s ňou a žalovanou v 1. rade a s deťmi. Peter nebol veľmi komunikatívny,

že skôr robil v kuchyni palacinky a aj Marián bol skôr mlčanlivý typ. Vtedy mal 17 alebo 18. Už ale keď
vôbec prišiel za otcom, to niečo znamená. Čestné prehlásenie z 24.10.2011 podpísala, ani ho veľmi
nečítala, má problém s pamäťou. Nemá problém porozumieť po slovensky. Videla, ako nebohý poručiteľ
podpisoval v roku 1998 závet.
Podľa vyjadrenia znalcov z odboru písmoznalectvo, odvetvie ručné písmo je pre porovnanie a overenie

pravosti podpisu potrebných min. 5 podpisov. Súdu dostatočný počet vzoriek predložený nebol, nakoľko
okrem spochybňovaných podpisov súd obstaral len tri doklady s podpisom nebohého poručiteľa, preto
súd znalecké dokazovanie na zistenie pravosti podpisov poručiteľa na závete z 1998 a listine o vydedení
z 2000 nenariadil.

Žalobca k vyjadreniu žalovanej, vykonanému dokazovaniu a skutkovej a právnej stránke veci uviedol, že
novoobjavený majetok a novoobjavený závet a listina o vydedení neboli spomenuté pri prvom vypočutí
H. H. pred súdnou úradníčkou po smrti poručiteľa v roku 2000 pod č. 19D/105/2001. Keďže ide o
majetok, kde je poručiteľ vlastníkom v pomere 1/1 a znovu objavené listiny o vydedení a závet, o ktorých
sa dozvedel zhruba pred rokom, má za to, že lehota 3 rokov neuplynula a žalovaná otvorila dedičské

konanie sama. Svedok Y. H. sa vyjadril, že podpísal listinu o vydedení po smrti poručiteľa. Svedkyne
nevedeli odpovedať, kto písal tento závet, preto nie je jasné, kto vlastne písal listinu o vydedení. Jedna
zo svedkýň sa vyjadrila, že podpíše priateľke (žalovanej) hoc aký dokument a neprečíta si ho, preto
ju nemožno akceptovať ako dôveryhodnú. H. P. podpísala listinu o vydedení a bolo tam meno P., teda
svedok nebol vôbec koncentrovaný na to, čo podpisuje, nevie ani čo podpísal, ak nevie ani ako sa volá.

Dátum na listine o vydedení z roku 2000 nie je písaný poručiteľom, ale inou osobu, mohla byť podpísaná
v ktorýkoľvek deň. Čo sa týka obsahovej stránky listiny o vydedení, je opísaná len veľmi stroho a vo
všeobecnosti. Nič nie je podložené nijakou listinou, aby mala dôveryhodnosť a aby sa dalo jednoznačne
určiť, čo poručiteľ mal za úmysel. Z výpisov z registra trestov a hodnotením polície osoby žalobcu je
jasné, že vedie usporiadaný život. Z rozsudku je zrejmé, že bol právoplatne odsúdený na 10 mesiacov a

to zhruba dva mesiace po poručiteľovej smrti. V čase písania listiny o vydedení mal čistý výpis z registra
trestov a do právoplatnosti odsúdenia platila prezumpcia neviny. Čo sa týka jeho záujmu o otca, žil bez
otca, nakoľko sa poručiteľ rozviedol s jeho matkou, keď bol ešte malý a otec nejavil o neho záujem,
ako by mal - neplatil výživné stanovené súdom na neho, matka žalobcu na poručiteľa podávala trestné
oznámenia, otec nenavštevoval žalobcu, neozval sa napr. na 18. narodeniny, nenapísal mu, nebol na

jeho prísahe na základnú vojenskú službu hoci vedel, na ktorom útvare je a kedy má prísahu, kým
žalobca mu pred nástupom na vojenskú službu ukázal povolávací rozkaz aj ho nepravidelne navštevoval
v jeho domácnosti, čo potvrdili aj svedkovia. Otec mal byt, strechu nad hlavou, nebola potreba sa napr.
strachovať, kde skloní hlavu, mal vlastnú rodinu a nebol odkázaný napr. na kúpanie, hygienu a pomocďalšej osoby, ani nikdy nežiadal žalobcu, aby mu prišiel pomôcť nakúpiť, umyť, odviezť ho niekam a
podobne. Svedok Y. H. tiež potvrdil, že poručiteľ ani počas pobytu nežiadal žalobcu o návštevu, nepýtal
sa na neho, nedal mu vedieť aké má potreby počas choroby. Ako školopovinný žalobca kvôli otcovým

trestným činom prežíval tzv. domové prehliadky, ktoré mu na psychike uberali, kým poručiteľ zo strany
žalobcu nezažíval nič podobné, poručiteľovo meno a rodina kvôli nemu nikdy neutrpeli žiadnu ujmu
finančnú alebo duševnú. A k osobe poručiteľa, ktorý bol trestaný za úmyselný trestný čin, prepadol
automatom a niekedy aj alkoholu, je dosť nepravdepodobné, že ako dôvod vydedenia uvádza veci, keď
sám sa správal horšie. Poručiteľ sa stal vlastníkom bytu dobrovoľne, pri plnom vedomí, bez nátlaku,

slobodnou vôľou, čo je úradne overené pečiatkou mesta a podpísané pred úradnou osobu, to vyvracia
poručiteľove slová, že sa stal vlastníkom nedopatrením. Ako neopomenutý dedič je žalobca opomenutý
v závete z roku 1998 a v tejto časti je závet neplatný. V prípade nepravosti podpisov chce žalobca,
aby boli vyvodené dôsledky trestnoprávne voči žalovanej a svedkyniam a aby súd pozbavil žalovanú
spôsobilosti dediť a priznal žalobcovi odškodné. Závet ani listina o vydedení neboli v roku 2000 ani v
priebehu rokov žalovanou doložené a nebol nikto oboznámený o ich existencii, preto ich predloženie v

tomto období žalobca považuje za účelové a ich pravosť za nanajvýš otáznu. Tiež je otázne, či poručiteľ
nepodpísal listinu o vydedení pod vplyvom morfia alebo paradoxne v bolestiach po nedodaní morfia.
Žalobca v konaní ďalej uviedol, že bol pred odsúdením mal čistý register. Aj na to sa prihliadalo pri
určovaní jeho trestu. Tiež, keby nemal čistý register, nemohol by vlastniť zbrojný preukaz. Ako mladistvý
bol za krádež horského bicykla bol stíhaný, ale nakoniec bolo upustenie od trestného stíhania, pretože

bicykel vrátil. V čase spísania závetu či vydedenia som nebol odsúdený a potom som bol odsúdený, ale
na menej ako 12 mesiacov. Otec bol odsúdená na 8 rokov odňatia slobody. Pokiaľ ide o záujem, ten
mal byť obojstranný. On mu tiež mohol napísať, a mi nenapísal. To, že by ho otec niekde volal, to nie
je pravda. To, že ho volala žalovaná, to je druhá vec. Navyše otec nespomínal v závete, že by nebol
reagoval na jeho pozvanie. Otec bol zabezpečený, mal rodinu, mal byt. Žalobca nevie o tom, že by ho

otec žiadal, či už cez lekára alebo cez rodinu, aby ho navštívil. Nevolal mu. Bol som za ním dvakrát v
nemocnici. Potom už bol vo väzbe, nedostal sa ani na pohreb. Vyšetrovateľ ho nechcel pustiť. Pokiaľ
ide o tvrdenie, že poručiteľ chodil MHD na chemoterapiu, o tom žalobca nevedel, ani nemal auto v tom
čase, na rozdiel od protistrany. Svedkyňa H.Š. tvrdila v čestnom vyhlásení, že tú listinu podpísala, ale
tam ani nie je uvedená. Pani H. bola v čase jeho návštevy žalovanej omámená alkoholom. Do zápisnice

19D/105/01 žalovaná v 1. rade neuviedla, že je spoluvlastníčkou bytu s nebohým otcom a že zanechal
závet. Z toho mu vychádza, že zrejme závet bol antidatovaný a že zavádzala aj úradníčku, že nemá
majetok.Uhlíkovoumetódousadázistiťvekatramentualistu,čitedatielistinynebolidodatočnespísané.

Žalovaní k vykonanému dokazovaniu uviedli, že k závetu zo dňa 15.05.1998 svedkyne zhodne potvrdili,

že obidve závet podpísali a závetca, teda nebohý J. H. svojim vlastnoručným podpisom to potvrdil pred
nimi. Svedkyňa uviedla, že nevie, kto spísal závet, lebo závetca už mal závet spísaný. Čiže závet bol
alografný, ktorý podľa zákona poručiteľ nenapísal vlastnou rukou, ale ho len vlastnou rukou podpísal
pred dvoma svedkami. Svedkyňa si z roku 1998 názov listiny či jej vec ako bola titulovaná ako listina o
vyjadrení, či závet nemusí pamätať. Svedok Y. H. bol svojou sestrou H. H. ovplyvnený, prikázala mu na

súde sa zúčastniť a poprieť skutočnosti. Bolo vidieť, že je zmätený. Toto sám žalovanej povedal, keď
mu bola maľovať byt, pretože je na pomoc iných odkázaný, keďže nemá nohy. Uviedol, že podpisoval
listinu o vydedení po smrti brata. Nešlo ale o listinu zo dňa 31.12.2000, ale čestné prehlásenie. Žalobca
tvrdil, že otca pravidelne navštevoval v nemocnici. Pričom nebohý v nemocnici nebol dlhodobo, bol v
domácom ošetrení a liečil sa ambulantne. Takže žalobca nehovoril pravdu. Keby mu na otcovi záležalo,

mohol mu z výkonu trestu napísať. Väčšina ľudí by sa zaujímala o priebeh choroby svojho blízkeho,
hlavne keď ide o smrteľnú nemoc. Neposkytnutie pomoci v chorobe a starobe je naplnenie skutkovej
podstaty hrubého porušenia dobrých mravov. Svojimi ojedinelými návštevami chcel získať prospech v
podobe vreckového. Z dikcii zákona nevyplýva, či odsúdenie má byť nepodmienečné či podmienečné,
pritom je úplne relevantné, koľko si z trestu dotyčný odsedí a či došlo k zahladeniu odsúdenia. Y. H.Ž. si

vo výpovedi splietol to, že podpisoval čestné prehlásenie so závetom. Pri jeho navrhovaní ako svedka
žalovanánevedela,žeabsolvujevyšetrenia,ktorépreukázaliduševnéchoroby.Svedkoviaboližalobcom
uvedení do pomykova, keď ich napomínal, že môžu byť trestné stíhaní. Svedkyne sú jednoduché ženy,
ktoré spolu so žalovanou boli v strese, a preto ich výpovede spolu s kladenými otázkami sa mohli javiť
ako zmätočné. Boli neúplné.

Podľa § 80 ods. 1 písm. c/ O.s.p. návrhom na začatie konania možno uplatniť, aby sa rozhodlo najmä o
určení, či tu právny vzťah alebo právo je alebo nie je, ak je na tom naliehavý právny záujem. 1Podľa 37 ods. 1 Obč. zák. právny úkon sa musí urobiť slobodne a vážne, určite a zrozumiteľne; inak
je neplatný.
Podľa § 38 ods. 2 Obč. zák. takisto je neplatný právny úkon osoby konajúcej v duševnej poruche, ktorá

ju robí na tento právny úkon neschopnou.
Podľa § 39 Obč. zák. neplatný je právny úkon, ktorý svojím obsahom alebo účelom odporuje zákonu
alebo ho obchádza alebo sa prieči dobrým mravom.
Podľa § 40 ods. 1 Obč. zák. ak právny úkon nebol urobený vo forme, ktorú vyžaduje zákon alebo dohoda
účastníkov, je neplatný.

Podľa§40ods.3Obč.zák.písomnýprávnyúkonjeplatný,akjepodpísanýkonajúcouosobou;akprávny
úkon robia viaceré osoby, nemusia byť ich podpisy na tej istej listine, ibaže právny predpis ustanovuje
inak. Podpis sa môže nahradiť mechanickými prostriedkami v prípadoch, keď je to obvyklé.
Podľa § 461 ods. 1 Obč. zák. dedí sa zo zákona, zo závetu alebo z oboch týchto dôvodov.
Podľa § 461 ods. 2 Obč. zák. ak nenadobudne dedičstvo dedič zo závetu, nastupujú namiesto neho
dedičia zo zákona. Ak sa nadobudne zo závetu len časť dedičstva, nadobúdajú zvyšujúcu časť dedičia

zo zákona.
Podľa § 473 ods. 1 Obč. zák. v prvej skupine dedia poručiteľove deti a manžel, každý z nich rovnakým
dielom.

Podľa § 469a ods. 1 Obč. zák. poručiteľ môže vydediť potomka, ak a) v rozpore s dobrými mravmi

neposkytol poručiteľovi potrebnú pomoc v chorobe, v starobe alebo v iných závažných prípadoch, b) o
poručiteľa trvalo neprejavuje opravdivý záujem, ktorý by ako potomok mal prejavovať, c) bol odsúdený
pre úmyselný trestný čin na trest odňatia slobody v trvaní najmenej jedného roka, d) trvalo vedie
neusporiadaný život.

Podľa § 469a ods. 3 Obč. zák. o náležitostiach listiny o vydedení a o jej zrušení platia obdobne
ustanovenia § 476 a 480; v listine však musí byť uvedený dôvod vydedenia.
Podľa § 476 ods. 1 Obč. zák. poručiteľ môže závet buď napísať vlastnou rukou, alebo ho zriadiť v inej
písomnej forme za účasti svedkov alebo vo forme notárskej zápisnice.

Podľa § 476 ods. 2 Obč. zák. v každom závete musí byť uvedený deň, mesiac a rok, kedy bol podpísaný,
inak je neplatný.

Podľa § 476b Obč. zák. závet, ktorý poručiteľ nenapísal vlastnou rukou, musí vlastnou rukou podpísať
a pred dvoma svedkami súčasne prítomnými výslovne prejaviť, že listina obsahuje jeho poslednú vôľu.

Svedkovia sa musia na závet podpísať.

Podľa § 476e Obč. zák. svedkami môžu byť iba osoby, ktoré sú spôsobilé na právne úkony. Svedkami
nemôžu byť nevidomé, nepočujúce, nemé osoby, tie, ktoré nepoznajú jazyk, v ktorom sa prejav vôle
robí, a osoby, ktoré majú podľa závetu dediť.

Podľa § 476f Obč. zák. závetom povolaný, ani zákonný dedič a osoby im blízke nemôžu pri vyhotovovaní
závetu pôsobiť ako úradné osoby, svedkovia, pisatelia, tlmočníci alebo predčitatelia.

Podľa § 477 v závete poručiteľ ustanoví dedičov, prípadne určí ich podiely alebo veci a práva, ktoré im

majú pripadnúť. Ak nie sú podiely viacerých dedičov v závete určené, platí, že podiely sú rovnaké.

Podľa § 479 Obč. zák. maloletým potomkom sa musí dostať aspoň toľko, koľko robí ich dedičský
podiel zo zákona, a plnoletým potomkom aspoň toľko, koľko robí jedna polovica ich dedičského podielu
zo zákona. Pokiaľ tomu závet odporuje, je v tejto časti neplatný, ak nedošlo k vydedeniu uvedených

potomkov.

Podľa § 40a Obč. zák. ak ide o dôvod neplatnosti právneho úkonu podľa ustanovení § 49a, 140, § 145
ods. 1, § 479, § 589, § 701 ods. 1 a § 741b ods. 2, považuje sa právny úkon za platný, pokiaľ sa ten,
kto je takým úkonom dotknutý, neplatnosti právneho úkonu nedovolá.

Podľa § 480 ods. 1 Obč. zák. závet sa zrušuje neskorším platným závetom, pokiaľ popri ňom nemôže
obstáť, alebo odvolaním závetu; odvolanie musí mať formu, aká je potrebná pre závet.Podľa§175kods.2OSPakvšakrozhodnutieodedičskomprávezávisíodzisteniaspornýchskutočností,
odkáže súd uznesením po márnom pokuse o zmier toho z dedičov, ktorého dedičské právo sa javí
ako menej pravdepodobné, aby svoje právo uplatnil žalobou. Na podanie žaloby určí lehotu. Ak žaloba

nebude podaná v lehote, pokračuje súd v konaní bez zreteľa na tohto dediča.

Žalobca sa v konaní domáhal voči žalovaným určenia neplatnosti závetu poručiteľa O. Z. (jeho otca
ako aj otca žalovaného v 2. rade a manžela žalovanej v 1. rade), zomrelého X.. Neplatnosť závetu
odôvodňoval nedostatkom jeho formálnych náležitostí vyplývajúcich z ustanovenia § 476 a nasl. Obč.

zákonníka. Neplatnosť závetu odôvodnil aj tým, že bol urobený fakticky na základe listiny o vydedení a
že svojím obsahom odporuje ustanoveniu § 479 Obč. zákonníka, v zmysle ktorého je závet neplatný v tej
časti, v ktorej sa maloletým potomkom nedostáva ich dedičský podiel zo zákona a plnoletým potomkom
polovica ich dedičského podielu zo zákona. Eventuálne žiadal určiť, že dôvody vydedenia nie sú dané.
Žalobca v konaní namietal jednak neplatnosť týchto právnych úkonov (listiny o vydedení a závetu) a
to u vydedenia namietal nedostatok jeho materiálnych náležitostí, u závetu jeho relatívnu neplatnosť

podľa § 479 OZ, jednak pri všetkých právnych úkonoch namietal aj platnosť tohto prejavu s poukazom
na ustanovenia § 34, § 37, § 40 OZ.
Postupom podľa ustanovenia § 175k ods.2 OSP sa rieši v občianskom súdnom konaní predbežná
otázka významná pre konanie o dedičstve, ak ide o spornú skutočnosť, na ktorej závisí zistenie okruhu
dedičov. Podľa citovaného zákonného ustanovenia možno uložiť vydedenému dedičovi podanie návrhu

na určenie, že dôvody vydedenia nie sú dané, keďže vydedením možno vylúčiť potomka z dedenia i
úplne, a podľa tohto citovaného zákonného ustanovenia možno uložiť aj podanie návrhu na určenie
platnosti,čineplatnostizávetu,pretožeurčenie,čizávetje,činiejeplatný,jesúčasneurčenímexistencie
či neexistencie tohto závetu, teda jedným z predpokladov pre posúdenie, či určitá osoba je alebo
nie je dedičom poručiteľa. Vyriešenie tejto predbežnej otázky sa však vždy dotýka spoločných práv

a povinností všetkých účastníkov konania o dedičstve. Podľa zápisnice spísanej na Notárskom úrade
JUDr.Ing.AndreiKašperovejsosídlomvKošiciachnaKováčskej48 dňa3.11.2011sp.zn.24D/234/2011
a Dnot 95/2011 v dedičskej veci po poručiteľovi Petrom Možnom, zomr. dňa 13.1.2001 ako jediná
závetná dedička prichádza do úvahy manželka H. H. a ako dedičia zo zákona v prvej dedičskej skupine
prichádzajú do úvahy H. H. a synovia H. H. C. V. H..

Podľa § 461 Občianskeho zákonníka dedí sa zo zákona, zo závetu alebo z oboch týchto dôvodov. Ak
nenadobudne dedičstvo dedič zo závetu, nastupujú namiesto neho dedičia zo zákona. Ak sa nadobudne
zo závetu len časť dedičstva, nadobúdajú zvyšujúcu časť dedičia zo zákona. Pokiaľ ide o dedenie zo
zákona, podľa § 473 ods. l OZ v prvej skupine dedia poručiteľove deti a manžel, každý z nich rovnakým
dielom.

Podľa uznesenia Okresného súdu Košice I sp.zn. 24D/234/2011-73 Dnot 95/2011 zo 7.2.2012 bolo
konanie prerušené do právoplatného skončenia občianskoprávneho konania vedeného na Okresnom
súde Košice I pod sp.zn. 17C/399/2011. Nakoľko syn poručiteľa H. H. v stanovenej lehote pred súdnym
komisárom po poučení vyhlásil, že namieta absolútnu a relatívnu neplatnosť závetu a listiny o vydedení
zo dňa 13.12.2010. a dňa 13.12.2011 doručil súdnemu komisárovi potvrdenie o skutočnosti, že dňa

9.12.2011 podal na Okresnom súde Košice I žalobu o určenie neplatnosti závetu zo dňa 15.5.1998
a závetu a listiny o vydedení zo dňa 31.12.2000, ktoré konanie sa vedie pod sp.zn. 17C/399/2011.
Vzhľadom k tomu, že H. H. už svoje právo žalobou uplatnil, vydanie uznesenia, ktorým by súd
namietajúceho dediča odkázal na uplatnenie svojho práva žalobou podľa § 75 ods. 2 O.s.p. už nebolo
potrebné.

Poručiteľ zanechal listinu o vydedení spísaný 31.12.2000, podľa ktorej vydedil syna H. H. a jeho
potomkov. Zároveň uvedenou listinou svoj byt odkázal svojej manželke H. H., čo podľa obsahu súd
posúdil ako závet. Žalobca má naliehavý právny záujem na požadovanom určení v časti určenia
neplatnosti Listiny o vydedení a závetu z 31.12.2000, nakoľko v konaní môže byť vyriešené právo
žalobcu byť účastníkom dedičského konania po jeho nebohom otcovi.

Žalobca sa o závetoch a vydedení dozvedel až v dodatočnom dedičskom konaní dňa 3.11.2011 a
týmto dňom mu začala plynúť trojročná premlčacia doba (s koncom 3.11.2014), počas ktorej sa dovolal
neplatnosti závetu, keď dňa 9.12.2011 podal žalobu o určenie ich neplatnosti, ktorá bola žalovaným
doručená 15.3.2012. Zo žaloby je nepochybný výslovný prejav vôle žalobcu dovolať sa neplatnosti
závetu, teda nebyť vylúčený z dedenia k predmetu dedičstva označeného v závete a na pojednávaní

dňa 31.7.2012 žalobca uviedol, aj konkrétna vadu závetu spočívajúcu v jeho opomenutí ako zákonného
dediča, čím zreteľne pred žalovanými vyjadril vôľu namietať aj relatívnu neplatnosť závetov podľa ust.
§ 479 OZ.Podľa § 476 ods. 1 OZ poručiteľ môže závet buď napísať vlastnou rukou, alebo ho zriadiť v inej písomnej
forme za účasti svedkov alebo vo forme notárskej zápisnice. Podľa § 476 ods. 2 OZ v každom závete
musí byť uvedený deň, mesiac a rok, kedy bol podpísaný, inak je neplatný. Podľa § 479 OZ maloletým

potomkom sa musí dostať aspoň toľko, koľko robí ich dedičský podiel zo zákona, a plnoletým potomkom
aspoň toľko, koľko robí jedna polovica ich dedičského podielu zo zákona. Pokiaľ tomu závet odporuje, je
vtejtočastineplatný,aknedošlokvydedeniuuvedenýchpotomkov.Maloletýmpotomkomsamusídostať
aspoň toľko, koľko robí ich dedičský podiel zo zákona, a plnoletým potomkom aspoň toľko, koľko robí
jedna polovica ich dedičského podielu zo zákona. Pokiaľ tomu závet odporuje, je v tejto časti neplatný,

ak nedošlo k vydedeniu uvedených potomkov. Na platnosť tohto prejavu sa vzťahujú aj ustanovenia §
34, § 37 až § 40 OZ, ako aj špecifických podmienok podľa ustanovení § 476-§ 479 OZ.
Poručiteľ môže vydediť potomka, ak existujú materiálne dôvody vydedenia uvedené v § 469a ods. l OZ
a ak sú splnené formálne náležitosti vydedenia - písomná forma listiny o vydedení; inak je vydedenie
neplatné. Podľa § 469a ods.3 OZ o náležitostiach listiny o vydedení a o jej zrušení platia obdobne
ustanovenia § 476 a 480; v listine však musí byť uvedený dôvod vydedenia. Vydedenie je jednostranný

právny úkon poručiteľa, ktorým svojho potomka ako neopomenuteľného dediča vylučuje z dedenia, a
tým mu odníma dedičské právo, ktoré by mu inak podľa zákona patrilo. Aby bolo vydedenie platné,
musí spĺňať určité formálne a materiálne náležitosti. Vydedenie sa musí stať spísaním listiny o vydedení,
ktorú môže poručiteľ napísať vlastnou rukou, alebo ju zriadiť v inej písomnej forme za účasti svedkov,
alebo vo forme notárskej zápisnice. Musí v nej byť uvedený deň, mesiac a rok, kedy bola podpísaná.

Materiálnou náležitosťou vydedenia je výslovné uvedenie konkrétneho dôvodu vydedenia, uvedeného v
zákone § 469a OZ, v listine o vydedení. Bez splnenia týchto formálnych, ako i materiálnych náležitostí je
vydedenie neplatné. Ak by listina o vydedení obsahovala iný dôvod vydedenia, než je uvedený
v § 469a OZ, takýto prejav poručiteľa by nemal právne následky ním sledované a vydedenie by bolo
neplatné. Vydedenie zodpovedajúce zákonu má za následok, že sa vydedený nestane dedičom. Listina

o vydedení, ako i závet môžu byť obsiahnuté v jednej listine. Dôsledkom vydedenia teda je to, že inak
neopomenuteľný dedič zo zákona nededí, a teda nemá právo ani na svoj zákonný podiel. Vydedenie
sa vzťahuje na dediča, preto nie je rozhodujúce, či dochádza k dedeniu zo závetu, alebo zo zákona
alebo z oboch týchto dôvodov.
Alografický závet a listina o vydedení musia spĺňať všetky zákonné náležitosti. Pokiaľ nie je splnená čo

i len jedna zo zákonných náležitostí týchto jednostranných právnych úkonov poručiteľa, závet aj listina
o vydedení sú absolútne neplatné. Súd mal za svedeckými výpoveďami H. P. C. C. H. za preukázané,
že poručiteľ Peter Možný zanechal Listinu o vydedení a závet v jednej listine z 31.12.2000, ktorú v
zmysle § 476a OZ vlastnoručne podpísal pred dvomi svedkyňami - H. P. C. C. H. súčasne prítomnými
a výslovne prejavil, že listina obsahuje jeho poslednú vôľu a vydedenie. Na listine je uvedený deň,

mesiac a rok, kedy bola podpísaná. Pokiaľ ide o podpis svedka Y. H., ten vo svojej výpovedi uviedol, že
uvedenú listinu podpisoval až dodatočne, po smrti poručiteľa, preto na jeho podpis súd neprihliadal. No
pre platnosť listiny sú podpisy dvoch svedkýň postačujúce. Žalobca nepreukázal, žeby poručiteľ v čase
spisovania Listiny o vydedení a závetu trpel duševnou poruchou hoci len dočasnou, pre ktorú by bol
tento jeho právny úkon bol neplatný. Zo žiadne z vykonaných dôkazov nevyplýva, že by poručiteľ nebol

schopnýchápaťzmyseldanéhoúkonu.Podľaúmrtnéholistuporučiteľzomrel13.1.2001.Podľalekárskej
správy z 13.1.2001 a výpovedí žalovaných sa poručiteľovi stav výrazne zhoršil až tesne pred smrťou,
dovtedy ambulantne podstupoval liečbu, pričom do ambulancie dochádzal sám prostriedkami MHD. Ani
z výpovede svedkov nevyplynulo nič, čo by spochybňovalo duševný stav poručiteľa dňa 31.12.2000.
Súd nezistil neplatnosť listiny ani pre jej neurčitosť, nakoľko v ňom nie je žiaden zjavný logický rozpor, ak

uvádza, že len nedopatrením sa stal vlastníkom bytu, ktorý mala (v nájme) za slobodna jeho manželka a
v prípade smrti jeho podiel z bytu patrí jeho manželke. V konaní teda nebolo preukázané, že vydedenie
a závet z 31.12.2000 nespĺňajú všetky formálne náležitosti a súd dospel k záveru, že išlo z formálneho
hľadiskao platnýprávnyúkon.Vzhľadomnauvedenéakoajskutočnosť,žepodľa§480ods.1Obč.zák.
závet sa zrušuje neskorším platným závetom, pokiaľ popri ňom nemôže obstáť (disponuje rovnakým

predmetom dedičstva - v danom prípade spoluvlastníckym podielom na byte na P. X Y. F.), súd uzavrel,
že na určení neplatnosti závetu z r. 1998 nebol naliehavý právny záujem, čo je dôvod pre zamietnutie
žaloby.
Vydedenie prichádza do úvahy iba u neopomenuteľných dedičov. Neopomenuteľnými dedičmi sú
deti poručiteľa. Môže ísť o deti pochádzajúce z manželstva, ale aj o deti, ktoré nepochádzajú z

manželstva. Vydedenie je jednostranný právny úkon (prejav vôle) poručiteľa, ktorým svojho potomka ako
neopomenuteľného dediča vylučuje z dedenia na základe niektorého z dôvodov taxatívne uvedených v
§ 469a. Neodmysliteľnou obsahovou náležitosťou prejavu poručiteľovej vôle pre prípad jeho smrti, ktorá
obsahuje ustanovenie o vydedení, je výslovné uvedenie zákonného dôvodu vydedenia. Ak by listina ovydedeníobsahovalainýdôvod,takýprejavbybolneplatný.Zodseku3vyplýva,ženaplatnosťprávneho
úkonu o vydedení sa vyžaduje písomná forma takisto ako pri závete. Prejav o vydedení poručiteľ môže
urobiť buď súčasne, spolu so závetom, alebo aj osobitne. Pokiaľ ide o formálne náležitosti listiny o

vydedení, zákon pre ňu predpisuje rovnaké náležitosti ako pri závete. Preto listinu o vydedení možno
spísať vlastnoručne, alebo ju zriadiť v inej písomnej forme za účasti svedkov alebo vo forme notárskej
zápisnice ( § 476). Pokiaľ ide o neplatnosť vydedenia, neexistencia dôvodov vydedenia spôsobuje
neúčinnosť tohto jednostranného právneho úkonu, a nie jeho neplatnosť. Tá môže nastať len z dôvodov
uvedených v ust. § 37 až 40a Občianskeho zákonníka, ktoré však v predmetnom prípade neboli

preukázané. Preto je právny úkon vydedenia potrebné považovať za platný. Vzhľadom na uvedené súd
žalobe o určenie neplatnosti nemohol vyhovieť v celom rozsahu a v zmysle eventuálneho návrhu ďalej
skúmal, či boli dané dôvody vydedenia, či Listina o vydedení spĺňa aj materiálne náležitosti.
V prípade preukázania, že dôvody vydedenia nie sú dané, vzhľadom na jeho neúčinnosť sa naň potom
nemôže prihliadať v dedičskom konaní po poručiteľovi. V listine o vydedení zo dňa 31.12.2000 poručiteľ
uviedol ako dôvody vydedenia, že žalobca mu neposkytol žiadnu pomoc v chorobe, nenavštevoval

ho počas dlhodobého pobytu v nemocnici, neprejavoval o neho záujem, je toho času asi vo väzení
a trvalejšie sa nespráva, ako by mal. V ust. § 469a ods.1 OZ sú vymedzené dôvody vydedenia: ak
a) v rozpore s dobrými mravmi neposkytol poručiteľovi potrebnú pomoc v chorobe, v starobe alebo v
iných závažných prípadoch, b) o poručiteľa trvalo neprejavuje opravdivý záujem, ktorý by ako potomok
mal prejavovať, c) bol odsúdený pre úmyselný trestný čin na trest odňatia slobody v trvaní najmenej

jedného roka, d) trvalo vedie neusporiadaný život. Dôsledkom vydedenia je to, že inak neopomenuteľný
dedič zo zákona nededí, a teda nemá právo ani na svoj zákonný podiel. Vydedenie sa vzťahuje na
dediča, a preto nie je rozhodujúce, či dochádza k dedeniu zo závetu alebo zo zákona alebo z oboch
týchto dôvodov. Rozhodným časom posúdenia existencie dôvodov vydedenia uvádzaných poručiteľom
v listine o vydedení je čas spísania listiny o vydedení a obdobie tomuto času predchádzajúce. Pre všetky

zákonom vymedzené dôvody vydedenia sa vyžaduje, že musí ísť o trvalý jav. Trvalosť treba vnímať ako
dlhšie trvajúce obdobie, a nie jednorazové či krátkodobé prejavy.
O neposkytnutie pomoci za podmienok uvedených v písmene a) pôjde najmä vtedy, keď dedič
poručiteľovi odkázanému na pomoc v chorobe a starobe neposkytol potrebnú pomoc, hoci o tejto
odkázanosti poručiteľa vedel a so zreteľom na svoje objektívne možnosti a schopnosti mu pomoc

mohol poskytnúť. Potreba pomoci na strane poručiteľa a objektívna možnosť dediča poručiteľovi pomoc
poskytnúť sa musí v každom konkrétnom prípade posudzovať osobitne. Potreba pomoci potomka
závisí aj na tom, či nie je iná osoba, od ktorej možno predovšetkým očakávať poskytovanie takejto
pomoci a ktorá túto pomoc aj reálne poskytuje a poskytovať môže, pretože má pre to lepšie podmienky
ako potomok, ktorého sa vydedenie týka. Pri odkázanosti poručiteľa na pomoc je ale nevyhnutné,

aby potomok mal reálnu možnosť poručiteľovi potrebnú pomoc poskytovať, teda, či jej poskytovanie
nevylučuje napríklad zdravotný stav potomka. Treba to posúdiť z toho hľadiska, či dedičovo správanie
bolo v rozpore s dobrými mravmi. Podľa lekárskej správy poručiteľ bol v súvislosti s vážnejším zhoršením
zdravotného stavu hospitalizovaný od 17.7.2000 do 15.8.2000 na Klinike TBC a respiračných chorôb
FNLP v Košiciach. V konaní nebolo preukázané, že by poručiteľ žiadal žalobcu o pomoc a tento by mu

odmietol pomoc poskytnúť. Ako vyplynulo z dokazovania starostlivosť o poručiteľa bola zabezpečená
zo strany jeho manželky, s ktorou žil. Súd považoval za pravdivé tvrdenie žalovaných, že poručiteľ bola
samostatný a pohyblivý, teda nepotreboval nejakú sústavnú opateru, ktorú by mu nestíhali zabezpečiť
žalovaní. Navyše prekážka na strane žalobcu vo forme väzby objektívne vylučovala, aby žalobca
poručiteľa od 24.8.2000 až do jeho smrti navštevoval.

Z formulácie dôvodov vydedenia uvedených najmä v písmenách b) a d) vyplýva, že ide o subjektívne
dôvody, resp. dôvody, ktoré sa posudzujú zo subjektívneho hľadiska. Dobré mravy (boni mores)
sú starým, už od čias klasického rímskeho práva známym a v právnej praxi aplikovaným právnym
inštitútom a i naše súčasné platné právo nielen v cit. ust. § 469a ods.1, ale i v ďalších ustanoveniach
najmä Obč. zák. výslovne predpokladá, že súd bude správanie sa účastníkov občianskoprávnych

vzťahov posudzovať nielen z hľadiska hmotnoprávnych ustanovení pozitívneho platného práva, ale
práve i z hľadiska všeobecne uznávaných a rešpektovaných pravidiel morálky - tzv. dobrých mravov
a súladu s nimi, ako prostriedku zohľadnenia princípu spravodlivosti pri aplikácii platného práva v
každom konkrétnom prípade. Dobré mravy tak, hoci ako právny inštitút nie sú v zákone výslovne
definované (tzn. pojem, čo zákonodarca považuje za dobré mravy). Odborná literatúra a judikatúra

definuje dobré mravy vo všeobecnosti ako súhrn spoločenských, kultúrnych a mravných noriem,
rešpektovaných rozhodujúcou časťou spoločnosti a majúcich povahu základných noriem. Je to súhrn
etických, všeobecne zachovávaných a uznávaných zásad. Dobré mravy sú meradlom hodnotenia
konkrétnejsituáciezodpovedajúcejvšeobecneuznávanýmpravidlámslušnostivsúladesovšeobecnýmizásadami morálky demokratickej spoločnosti. Posúdenie, či v konkrétnej situácii dané subjektívne
konanie (chovanie) je v súlade s dobrými mravmi, je na úvahe súdu, ktorá musí byť podložená
konkrétnymi zisteniami, dovoľujúcimi takýto záver, a to aj s prihliadnutím na postavenie druhej strany a

so zreteľom na všetky významné konkrétne okolnosti prípadu (rozsudok Najvyššieho súdu Slovenskej
republiky sp. zn. 3Cdo 53/2006).
Posúdenie dôvodnosti vydedenia, ak pôjde o dôvod podľa písmena b), teda že potomok o poručiteľa
trvale neprejavuje skutočný záujem, ktorý by ako potomok mal prejavovať, je dôvodom, ktorý treba
posúdiť objektívne, či išlo o taký nezáujem, ktorý bol trvalý, v dôsledku čoho neprejavoval voči

poručiteľovi ani minimálny záujem o jeho život a zdravie, a pod. Aj keď na intenzitu záujmu či kontaktov
poručiteľ i potomok môžu mať rozdielne názory, predsa len to v každom prípade možno osobitne
posúdiť a po objektivizácii aj vyhodnotiť. Zo súdnej judikatúry (rozsudok Najvyššieho súdu Slovenskej
republiky sp. zn. 1Cdo 173/ 96) je zrejmé, že v prípade dôvodu vydedenia podľa ust. § 469a ods. 1
písm. b/ Občianskeho zákonníka tento dôvod nemôže byť daný, ak nezáujem potomka bol v značnej
miere vyvolaný samotným poručiteľom. V predmetnom prípade mal súd za preukázané, že to bol práve

sám poručiteľ, ktorý už od detstva nejavil o žalobcu taký záujem ako by biologický otec mal javiť
o syna, t.j. skutočný záujem otca o syna, z ktorého by sa mohol medzi nimi vyvinúť blízky citový
vzťah. Je zrejmé a nepochybné, že citový vzťah medzi rodičom a dieťaťom totiž nevzniká len na
základe biologickej príbuznosti, ale vzniká a rozvíja sa v priebehu spoločného súžitia a na prejavovaním
skutočnej starostlivosti rodiča o dieťa od jeho útleho veku. Poručiteľ so žalobcom od detstva nežil v

spoločnej domácnosti, založil si novú rodinu a o žalobcu nejavil ani iný záujem, ktorý by ako otec mal o
svojedieťajaviťaneposkytovalmutakústarostlivosť,ktorábyužalobcumohlavyvolaťbližšícitovývzťah
voči poručiteľovi a dokonca si riadne neplnil ani vyživovaciu povinnosť. Preto ak v dospelosti žalobca
neprejavoval bližší záujem o poručiteľa, toto jeho správanie bolo len následkom toho, že citový vzťah k
otcovi, z ktorého mal žalobca čerpať, nebol vytvorený a to v dôsledku správania sa poručiteľa. Súd mal

za to, že v dospelosti nebolo možné od žalobcu spravodlivo požadovať, aby o svojho biologického otca
začal javiť väčší záujem než prejavoval, nakoľko v tom čase medzi nimi neexistoval žiadny skutočný
vzťah, v ktorom by žalobca mohol pokračovať. Ako vyplynulo z výpovedí žalobcu, žalovanej v 1. rade
i svedkyne H. H. boli stretnutia žalobcu s poručiteľom skôr iniciované práve zo strany žalobcu. Preto
má súd za to, že žalobca nemôže znášať dôsledky vydedenia, keď danú situáciu spôsobil v značnej

miere sám poručiteľ.
Pre dôvod na vydedenie potomka uvedený v písmene c) sa len vyžaduje, aby bol dedič odsúdený
pre úmyselný trestný čin na trest odňatia slobody v trvaní najmenej jedného roka. V tomto prípade
nie je dôležité, proti komu (čomu) trestný čin smeroval a nemusí sa vôbec týkať poručiteľa a
ani jeho rodiny. Dôvodnosť poručiteľovho právneho úkonu o vydedení je daná, ak kedykoľvek

preukázateľná predložením právoplatného rozsudku o vine a treste nedotknutého potomka. Môže ísť
aj o trest podmienečný. Dôležité je tiež to, že potomok, ktorý nedosiahol vekovú hranicu trestnoprávnej
zodpovednosti síce môže svojím konaním naplniť znaky skutkovej podstaty trestného činu, ale o trestný
čin nepôjde, pretože nie je trestne zodpovedný. V konaní nebolo preukázané, žeby v čase spísania
Listiny o vydedení 31.12.2000 alebo predtým bol žalobca odsúdený pre úmyselný trestný čin na trest

odňatia slobody v trvaní najmenej jedného roka. Bol právoplatne odsúdený až po smrti poručiteľa
(rozsudkom Okresného súdu Košice I sp.zn. 4T/583/00 zo dňa 18.12.2000 v spojení s rozsudkom
Krajského súdu v Košiciach 4To/7/2001 z 8.2.2001) a to na trest odňatia slobody v trvaní desiatich
mesiacov. Čiže ani uvedený dôvod nebol v konaní preukázaný.
Dôvod podľa písmena d), že potomok trvale vedie neusporiadaný život, je takisto mimoriadne

subjektívny. Každý môže mať iný názor na to, aký je to usporiadaný život. Tu však bude treba
prihliadnuť aj na to, aké dôsledky či povesť vyvoláva spôsob života potomka a či svojím spôsobom života
neohrozoval poručiteľa alebo členov jeho rodiny a domácnosti alebo či to nemalo za následok zníženie
vážnosti rodiny. V konaní nebolo preukázané, že by spôsob života žalobcu mal nejaký vplyv na vážnosť
mena poručiteľa (skutočnosť, že žalobca bol vo väzbe vo vzťahu k skutočnosti, že sám poručiteľ bol

právoplatne odsúdený na trest odňatia slobody 8 rokov nemohla z hľadiska dobrých mravov taký účinok
vyvolať)avkonaníneboloanitvrdené,žebyohrozovalporučiteľaalebočlenovjehorodinyadomácnosti.
Nebol preukázaný taký spôsob života u žalobcu, že zo strany poručiteľa bolo nevyhnutné odvrátiť
listinou o vydedení situáciu, keď napr. by jeho majetok mal pripadnúť takémuto neopomenuteľnému
dedičovi, ktorý si dedičstvo nebude vážiť, resp. zdedený majetok chce iba použiť na vedenie svojho

neusporiadaného života (napr. hazardné hry, nákup omamných látok a pod.). Navyše v listine o vydedení
uvedený dôvod nebol žiadnym spôsobom konkretizovaný a podľa vyjadrenia samotnej žalovanej v 1.
rade bol to práve poručiteľ, ktorý počas svojho života inklinoval k hazardným hrám a alkoholu.So zreteľom na uvedené nebolo v danom prípade možné priznať vydedeniu žalobcu z dôvodov podľa
§ 469 ods. 1 písm. a) až d) OZ právne účinky, preto súd eventuálnemu petitu vyhovel a rozhodol, že
dôvody vydedenia uvedené v listine z 31.12.2000 nie sú dané. Žalobca - syn poručiteľa ako dedič zo

zákona podľa § 473 ods. l OZ má nárok na jednu polovicu svojho zákonného podielu. Keďže dôvody
jeho vydedenia nie sú dané, závet poručiteľa zo dňa 31.12.2000 odporuje zásadám dedenia plnoletých
potomkov uvedeným v § 479 OZ a žalobca sa relatívnej neplatnosti závetu v zákonnej lehote dovolával,
závet je v tejto odporujúcej časti neplatný.
Pre úplnosť súd uvádza, že predmetom tohto konania nebolo prejednanie, čo patrí do dedičstva, preto

dôkazyžalovanejv1.radenapreukázanieakýmspôsobomnadobudlabytažeuhrádzaladlhyporučiteľa
počas manželstva, či jej tvrdenia že byt vydržala, súd považoval pre posúdenie predmetu konania za
irelevantné.
Podľa § 151 ods. 1 O.s.p. o povinnosti nahradiť trovy konania rozhoduje súd na návrh spravidla v
rozhodnutí, ktorým sa konanie končí. Účastník, ktorému sa prisudzuje náhrada trov konania, je povinný
trovy konania vyčísliť najneskôr do troch pracovných dní od vyhlásenia tohto rozhodnutia.

Podľa § 142 ods. 2 O.s.p. ak mal účastník vo veci úspech len čiastočný, súd náhradu trov pomerne
rozdelí, prípadne vysloví, že žiadny z účastníkov nemá na náhradu trov právo.
O náhrade trov konania súd rozhodol podľa § 142 ods. 2 O.s.p. tak, že žiaden z účastníkov nemá
právo na náhradu trov konania , nakoľko žalobca i žalovaní boli v konaní úspešný len čiastočne.

Poučenie:

P o u č e n i e : Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia na
Okresný súd Košice I v dvoch písomných vyhotoveniach.

V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3 O.s.p.) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu
smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za

nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.

Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť
len tým, že
a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1,

b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné
na zistenie rozhodujúcich skutočností,
d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré

doteraz neboli uplatnené (§ 205a),
f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda a dôvody odvolania môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia
lehoty na odvolanie (§ 205 ods. 2 a 3 O.s.p.).

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh
na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona č. 233/95 Z.z. v platnom znení o súdnych exekútoroch
a exekučnom poriadku.