Rozsudok Judgement was issued on Friday, July 10, 2015

Súd: Okresný súd Dolný Kubín
Spisová značka: 8C/4/2014

Identifikačné číslo súdneho spisu: 5413207676
Dátum vydania rozhodnutia: 10. 07. 2015
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Iveta Bebejová

ECLI: ECLI:SK:OSDK:2015:5413207676.7

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Dolný Kubín samosudkyňou Mgr. Ivetou Bebejovou v právnej veci žalobcu: „Spoločenstvo

Na Sihoti 1162", IČO: 36138614, ulica Na Sihoti 1162, Dolný Kubín, zastúpené JUDr. Petrom Škerlíkom,
advokátom so sídlom v Dolnom Kubíne, J. Ťatliaka 2051/8, proti žalovaným: 1/ P. Š. nar. XX.XX.XXXX,
bytom Y. M. - X. V., O. F. XXXX/XX, zastúpený splnomocneným zástupcom L. Š. nar. XX.XX.XXXX,
bytom Y. M. - X. V., O. F. XXXX/XX, 2/ mal. R. Š. nar. XX.XX.XXXX, bytom Y. M. - X. V., Š. XXXX/XX,
zastúpený zákonným zástupcom L. Š. nar. XX.XX.XXXX, bytom Y. M. - X. V., O. F. XXXX/XX, v konaní
o zaplatenie 380,71 EUR s prísl., takto

r o z h o d o l :

Žalovaní1/,2/súpovinnízaplatiťžalobcovispoločneanerozdielnesumu380,71EURspolusozmluvnou

pokutou 0,05 % denne zo sumy 112,- EUR od 01.01.2013 do 28.01.2013, zo sumy 98,- EUR od
01.04.2013 do 30.04.2013, zo sumy 210,- EUR od 01.05.2013 do 31.05.2013, zo sumy 322,- EUR od
01.06.2013 do 06.06.2013 a zo sumy 307,71 EUR od 12.07.2013 do zaplatenia, ako aj úrok z omeškania
vo výške 8,50 % ročne zo sumy 380,71 EUR od 12.07.2013 do zaplatenia, to všetko v lehote troch dní
od právoplatnosti rozsudku.

Vo zvyšnej časti súd konanie z a s t a v u j e .

O trovách konania súd rozhodne do 30 dní po právoplatnosti rozhodnutia vo veci.

o d ô v o d n e n i e :

Žalobným návrhom doručeným súdu 12.12.2013 žalobca žiadal, aby súd platobným rozkazom uložil
žalovaným 1/, 2/ povinnosť spoločne a nerozdielne mu zaplatiť v lehote do 15 dní odo dňa doručenia
platobného rozkazu sumu 1.195,76 EUR spolu s poplatkom z omeškania 0,05 % denne zo sumy
112,- EUR od 01.01.2013 do 28.01.2013, zo sumy 98,- EUR od 01.04.2013 do 30.04.2013, zo sumy
210,- EUR od 01.05.2013 do 31.05.2013, zo sumy 322,- EUR od 01.06.2013 do 06.06.2013, a spolu
s úrokom z omeškania 0,025 % denne a zmluvnou pokutou 0,05 % denne zo sumy 322,- EUR od

07.06.2013 do 30.06.2013, zo sumy 434,- EUR od 01.07.2013 do 11.07.2013, zo sumy 814,71 EUR
od 12.07.2013 do 17.07.2013, zo sumy 514,71 EUR od 18.07.2013 do 31.07.2013, zo sumy 610,92
EUR od 01.08.2013 do 31.08.2013, zo sumy 707,13 EUR od 01.09.2013 do 30.09.2013, zo sumy
803,34 EUR od 01.10.2013 do 31.10.2013, zo sumy 899,55 EUR od 01.11.2013 do 30.11.2013 a zo
sumy 995,76 EUR od 01.12.2013 do zaplatenia, s tým, že plnením jedného zo žalovaných zanikne v
rozsahuplneniapovinnosťdruhémužalovanému.Tiežžiadalpriznaťnáhradutrovkonaniaspočívajúcich
v zaplatenom súdnom poplatku 71,50 EUR. Žalobu odôvodnil tým, že žalovaní 1/, 2/ sú spoluvlastníkmi

bytu č. XX, O. F. XXXX/31, Y. M., zapísaného na LV č. XXXX pre okres Y. M., Obec Y. M. a k.ú. X. V.. Na
základe evidenčného listu úhrady nákladov za byt zo dňa 31.12.2012 sú žalovaní povinní platiť mesačný
zálohový predpis vo výške 112,- EUR a to vždy k poslednému dňu v mesiaci mesačne vopred. Od
01.08.2013 platí nový predpis mesačných záloh v celkovej výške 96,21 EUR, splatný tiež k poslednémudňu v mesiaci mesačne vopred. Predmetný evidenčný list žalovaní prevzali, o čom svedčí podpis
zákonného zástupcu žalovaného 2/. Nakoľko k 01.08.2013 došlo k zníženiu mesačných zálohových
platieb, podpis žalovaných sa nevyžadoval. Žalovaní za obdobie od 31.12.2012 do 30.11.2013 boli

povinní zaplatiť zálohový predpis v celkovej výške 1.645,76 EUR - dvanásť mesačných zálohových
predpisov (zrejme platieb) a nedoplatok vyúčtovania roku 2012 vo výške 380,71 EUR, pričom boli
vykonané ich úhrady dňa 28.01.2013 vo výške 350,- EUR a dňa 17.07.2013 vo výške 300,- EUR. Rozdiel
na neuhradených zálohových predpisoch (zrejme platbách) teda predstavuje sumu vo výške 995,76
EUR a teda žalované peňažné plnenie. Žalobca v zmysle uznesenia č. 4 Zhromaždenia vlastníkov

bytov zo dňa 06.06.2013, štyrmi upomienkami, ktoré si žalovaní prostredníctvom zákonného zástupcu
žalovaného 2/ prevzali, ich vyzval na dodatočné plnenie, avšak bezúspešne. Upomienky dva až štyri
v poradí, sú v zmysle vyššie uvedeného uznesenia spoplatnené sankciami - druhá upomienka 30,-
EUR, tretia upomienka 70,- EUR a štvrtá upomienka 100,- EUR. Spolu teda sankcie za spoplatnené
upomienky predstavujú sumu 200,- EUR. Z tejto sumy si žalobca neuplatňuje žiadny úrok, ani zmluvnú
pokutu. Príslušenstvo vo forme poplatku z omeškania je uplatnené v zmysle článku VII/ odsek 2/ písm.

d/ štatútu spoločenstva zo dňa 13.05.2004, účinného do 06.06.2013 a príslušenstvo vo forme úrokov z
omeškania a zmluvnej pokuty je uplatnené v zmysle článku 3/ uznesenia zhromaždenia vlastníkov zo
dňa 06.06.2013.

O tomto žalobnom návrhu súd rozhodol rozsudkom z 15.05.2014 vydaným pod č.k. 8C/4/2014-85 tak,
že žalovaným 1/, 2/ uložil povinnosť zaplatiť žalobcovi spoločne a nerozdielne sumu 615,05 EUR spolu
s úrokom z omeškania vo výške 8,50 % ročne a so zmluvnou pokutou vo výške 0,05 % denne zo sumy
322,- EUR od 07.06.2013 do 30.06.2013, zo sumy 434,- EUR od 01.07.2013 do 11.07.2013, zo sumy
741,71 EUR od 12.07.2013 do 17.07.2013, zo sumy 134,- EUR od 18.07.2013 do 31.07.2013, zo sumy

230,21 EUR od 01.08.2013 do 31.08.2013, zo sumy 326,42 EUR od 01.09.2013 do 30.09.2013, zo
sumy 422,63 EUR od 01.10.2013 do 31.10.2013, zo sumy 518,84 EUR od 01.11.2013 do 30.11.2013,
a úrok z omeškania vo výške 8,25 % ročne spolu so zmluvnou pokutou 0,05 % denne zo sumy 615,05
EUR od 01.12.2013 do zaplatenia, to všetko v lehote troch dní od právoplatnosti rozsudku. Vo zvyšnej
časti súd žalobu zamietol a rozhodol, že o trovách konania súd rozhodne do 30 dní po právoplatnosti

rozhodnutia vo veci samej.

Voči rozsudku, jeho zamietajúcej časti, podal žalobca prostredníctvom právneho zástupcu 23.05.2014
odvolanie (čl. 97-102) a to z dôvodu, že súd na základe vykonaných dôkazov dospel k nesprávnym

skutkovým zisteniam a tiež pri rozhodovaní vychádzal z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Súd nesprávne vyhodnotil skutkový stav, keď konštatoval, že predmetom žaloby nie je neuhradený
nedoplatok za rok 2012 v sume 380,71 EUR. Tvrdenie súdu, že si žalobca neuplatnil nedoplatok za
rok 2012 je nesprávne a nepravdivé. Vyplýva to tak z dokazovania výpoveďami svedkov a najmä je to
nesporné z dôkazov listinných, ktoré sú súčasťou spisu. Že súd nevyhodnotil dokazovanie po skutkovej

aniprávnejstránkesprávnemožnovzhliadnuťajvargumentáciivodôvodnenírozsudkunastr.13(„Preto
platby žalovaných uhradené..., ktorý teda kompenzoval s platbou vo výške 300,- EUR.“). Už v tomto
tvrdení sa na niekoľkých riadkoch súd dopustil troch nesprávností. Suma 397,70 EUR nepredstavuje
nedoplatok roku 2012, ako uvádza súd, ale nedoplatok roku 2011, ktorý nie je predmetom tohto sporu.
Nie je pravda, že žalobca uvedenú skutočnosť tvrdil, ani že takto postupoval a taktiež to nevyplýva ani

zo žalobného petitu. Súd sa tu tiež dopustil logicko-numerickej chyby keď tvrdí, že žalobca sumou 300,-
EUR kompenzoval dlh vo výške 380,71 EUR. V petite je 18.07.2013 suma 814,71 EUR znížená na sumu
514,71 EUR z dôvodu prijatej úhrady 300,- EUR, a nie ako tvrdí súd, z dôvodu úhrady či započítania
zostatku nedoplatku vyúčtovania roku 2012 vo výške 380,71 EUR (814,71 EUR - 514,71 EUR = 300,-
EUR). V tejto súvislosti je tiež potrebné povedať, že platbami zaplatenými žalovanými v roku 2012 boli

pokryté aj nedoplatky z roku 2011 (žalovaní nepravidelne totiž platili aj v roku 2011), ktoré predstavovali
k 31.12.2011 sumu 393,70 EUR. Pokiaľ aj je zaprotokolovaná nepresne časť z našich prednesov pred
súdom („nedoplatok za rok 2012 bol pokrytý z platieb, ktoré platili žalovaní v roku 2013 a tým pádom
zostáva na úhradu len pohľadávka z roku 2013“), tak tam chýba upresnenie, že vrátane nedoplatku
380,71 EUR za rok 2012. Že sa jedná o nepresnosť (či už pri písaní alebo nedodiktovaní myšlienky)

je zrejmé z kontextu ostatných výpovedí žalobcu (str. 4 druhá veta rozsudku), no najmä zo samotného
žalobného návrhu a príloh k žalobnému návrhu. Inak povedané, súd asi nepostrehol, že žalovaná istina
1.095,76 EUR pozostáva z nedoplatku za rok 2012 v sume 380,71 EUR + zálohy za rok 2013 (7x 112,-
EUR) + (5x 112,- EUR) + (5x 96,21 EUR) = 784,- EUR + 481,05 EUR + poplatky za upomienky 200,-EUR, mínus uhradené platby 650,- EUR = 1.095,76 EUR. A že si žalobca uplatňuje úroky z omeškania
z nedoplatku za rok 2012 len od 12.07.2013 (od zúčtovania energií a služieb za rok 2012), s istinou a
uplatneným nárokom nemá nič spoločné. Úroky si uplatnili pre žalobcu nevýhodnejšie (okrem poplatkov

za upomienky, ktoré si neuplatňujú vôbec), teda dovolene, čo v tomto prípade považujú za podstatné.
Ak by dnes akceptovali názor súdu a voči žalovaným sa inou žalobou domáhali nepriznanej sumy
rovnajúcej sa nedoplatku za rok 2012 (čo pre prípad, že by hrozilo premlčanie z opatrnosti nevylučujú),
žalovaní by boli postihnutí titulom uplatnených zákonných sankcií oveľa prísnejšie akoby tomu bolo, ak
by súd priznal nárok tak ako je uplatnený. Okrem uvedeného, vychádzajúc zo súdnej praxe, je žalobca

názoru, že ak súd rozhoduje o nároku na peňažné plnenie, ktoré vychádza zo skutkových tvrdení, ktoré
umožňujúposúdiťnárokpoprávnejstránkeipodľainýchprávnychnoriemakožalobcanavrhol,prípadne
ak výsledky vykonaného dokazovania dovoľujú podriadiť uplatňovaný nárok pod iné hmotnoprávne
ustanovenie než akého sa žalobca dovoláva, je povinnosťou súdu uplatňovaný nárok takto posúdiť a to
bez ohľadu na to, či v žalobe právny dôvod požadovaného plnenia je uvedený nesprávne, alebo vôbec
nie je uvedený. To najmä preto, že právne posúdenie je vždy výlučne vecou súdu. Ak teda žalobou

evidentneuplatňovalisumu,ktorávzhľadomnazapočítanýnedoplatokbola„dotknutá“vyúčtovanímroku
2012, ak súd mal taký názor aký prezentoval v odôvodnení rozsudku, potom mal priznať predmetný
nedoplatok titulom nedoplatku za rok 2012. Zo žaloby je totiž zrejmé, a súd to v odôvodnení aj sám
konštatuje, že sumu, ktorá je žalobcom uplatnená žalobou, mu žalovaní jednoznačne dlhovali a dlhujú,
čo je preukázané vykonaným dokazovaním.

Uplatnenie poplatku z omeškania 73,- EUR za rok 2012 je zákonné, pretože bol uplatnený na základe
štatútu žalobcu, ktorý bol schválený ako interná norma vlastníkmi bytov a nebytových priestorov.
Vlastníkom bytov a nebytových priestorov dáva právny poriadok SR a osobitne zákon č. 182/1993 Z.z.
značnúmieruautonómieajprirozhodovaníotom,akésankciebudúuplatňovanévočinedisciplinovaným
vlastníkom bytov. Rozhodujúce je, aby boli upravené a schválené tak, ako to ustanovuje § 14 ods. 2

uvedenéhozákona.Aksitakétosankcievlastnícibytovriadneschvália(vtomtoprípadevštatúte),potom
sú príjmom a možno ich považovať za príjem podľa § 10 ods. 2 písm. e/ zákona o vlastníctve bytov.
Je totiž evidentné, že ak vlastník bytu neplatí/neplatil zálohy za dodávky energií a služieb pre bytový
dom, museli byť tieto hradené z naakumulovaných prostriedkov fondu prevádzky, údržby a opráv. A že
žalobca prostredníctvom zhromaždenia vlastníkov bytov, zhodou okolností schválil sankciu v štatúte v

takej istej výške ako bola pre nájomcov určená Nariadením vlády č. 87/1995 Z.z., a na túto skutočnosť
žalobca v konaní pred súdom poukázal, tak to učinil len a len z dôvodu, aby demonštroval, že výška
sankcie je primeraná. Podľa názoru žalobcu niet dôvodu sa domnievať, že táto sankcia by bola v rozpore
so zákonom. Zmluvná pokuta sa pred prijatím uznesenia zhromaždenia vlastníkov bytov zo 06.06.2013
uvádzala pod názvom poplatok z omeškania. Táto skutočnosť (iné označenie rovnakej sankcie) ale

nič nemení na skutočnosti, že poplatok plnil rovnakú funkciu, bol rovnakým spôsobom schválený a
bol prejavom kvalifikovanej vôle vlastníkov bytov. Takej istej ako je súdom priznaná zmluvná pokuta,
v identickej výške (0,05 % denne) a za identické porušenia zákona, zmluvy o spoločenstve, či štatútu
spoločenstva. Ak súd uznal nárok žalobcu na základe uznesenia zhromaždenia vlastníkov bytov zo
06.06.2013 o zmluvnej pokute vo výške 0,05 % denne za dôvodný a primeraný, má žalobca za to,

že nárok žalobcu z titulu poplatku z omeškania v rovnakej výške, platný taktiež na základe uznesenia
zhromaždenia vlastníkov bytov, resp. štatútu spoločenstva z roku 2004, je rovnako dôvodný a primeraný
a teda mal byť uznaný v plnej výške. Či už sankciu nazveme poplatok z omeškania alebo zmluvná
pokuta, právny princíp nároku je ten istý. Okrem toho podľa § 14 ods. 4 zákona č. 182/1993 Z.z., každý
vlastníkbytuvdome,ktorýjenazhromaždeníprehlasovaný,máprávoobrátiťsado15dníodoznámenia

o výsledku hlasovania, na súd, aby vo veci rozhodol, inak jeho právo zaniká. Ak vlastník bytu sa z
nejakých dôvodov nemohol o výsledku hlasovania dozvedieť, má právo obrátiť sa na súd najneskôr
do troch mesiacov od hlasovania, inak jeho právo zaniká. Žalovaní ani ich zástupca však nikdy voči
štatútu, ani žiadnemu uzneseniu prijatému na zhromaždení vlastníkov bytov, nenamietali, nie to ešte že
by boli podali nejakú žalobu. Preto je žalobca názoru, že sú povinní všetky riadne schválené uznesenia

a písomnosti, majúce charakter dohody kvalifikovanej väčšiny vlastníkov bytov v bytovom dome, plne
rešpektovať.
Poplatky za upomienky zaslané žalovaným považuje žalobca za zákonné. Ako to vyplýva z vyššie
uvedeného, vlastníci bytov majú pri rozhodovaní o správe ich spoločného majetku značné možnosti
upraviť si vzájomné vzťahy tak ako to považujú za vhodné a potrebné. Ak žalobca prostredníctvom

zhromaždenia vlastníkov bytov, ktorého členom sú aj žalovaní, prijal 06.06.2013 uznesenie č. 4, ktorým
sa rozhodol stimulovať vlastníka bytu, ktorý neplatí zálohové platby do fondu, tak to nebol úkon
protiprávny. Ako je zrejmé z vykonaného dokazovania, prvá upomienka je bezplatná (každý môže
opomenúť a tak náklady na jej vyhotovenie a doručenie idú na vrub všetkých), druhá je spoplatnenásumou 30,- EUR, tretia sumou 70,- EUR a štvrtá sumou 100,- EUR. Pritom druhá a ďalšie upomienky
sa zasielajú len tomu, kto absolútne na prvú a následné ďalšie upomienky nereaguje. Žalobca sa
nemôže stotožniť so súdom, že priznanie žalovaných 200,- EUR (z tejto sumy sa žalobca nedomáha

ani úrokov z omeškania, ani zmluvnej pokuty) by bolo v rozpore s morálnymi pravidlami, resp. že by
tak boli žalovaní potrestaní za to isté konanie treťou sankciou. Pretože kým predchádzajúce sankcie sú
za omeškanie s plnením peňažného dlhu, upomienky sú prostriedkom na upozorňovanie, že vlastník
bytu nezaplatil a že je potrebné riešiť uhrádzanie príspevkov, a najmä nedoplatkov na príspevkoch
do fondu prevádzky údržby a opráv. Cieľom upomienok je primäť dlžníka aspoň ku komunikácii so

žalobcom. Majú predovšetkým motivovať vlastníka bytu, aby situáciu riešil a zároveň aj predísť súdnemu
sporu. Žalobca sa snaží predísť zbytočnému navyšovaniu dlhov o súdne trovy, exekučné poplatky, trovy
právneho zastupovania a podobne, pretože tieto už dlžníkovi nemôže odpustiť. Zároveň sa týmto snažia
nezaťažovať súdy. Žalovaní veľmi dobre vedia, že všetkým vlastníkom, ktorí sa dostali prechodne do
ťažkostí, ktoré im znemožňovali platiť riadne a včas, a ktorí vec riešili (spravidla dohodnutím splátkového
kalendára, prípadne požiadaním o odpustenie pokút a penálov na zhromaždení vlastníkov), boli všetky

pokuty a penále na zhromaždeniach vlastníkov bytov odpustené. Žalovaní však nielenže nepožiadali
o odpustenie, ale ani sa nesnažili a doposiaľ nesnažia svoje záväzky po lehote splatnosti riešiť. A to
ani zálohové platby za rok 2014. Len na okraj žalobca poukazuje, že po zavedení sankcionovaných
upomienok v roku 2013, klesol v priebehu šiestich mesiacov počet neplatičov z 22 na 4, pričom z
týchto štyroch neplatičov traja so žalobcom komunikujú a ich dlh naďalej klesá. Jediným chronickým

neplatičom ostávajú žalovaní. Iba preto bolo nutné prikročiť k vymáhaniu nároku súdnou cestou. Áno,
poplatok za upomienku má do istej miery sankčný charakter. Rovnaký ako majú upomienky peňažných
ústavov, mobilných operátorov a iných subjektov, kde sa tieto poplatky pohybujú nezriedka do 50,- EUR
za jednu upomienku. Ako je všeobecne známe, akákoľvek sankcia, ktorá je symbolická, sa spravidla
míňa účinku. Tu poukazujú aj na rozhodnutie NS SR sp.zn. 6Obo 25/2008 zo 04.09.2008, ktorý súd

síce zaujal stanovisko k primeranosti zmluvnej pokuty, no žalobca je názoru, že je použiteľné aj pri
rozhodovaní o výške akejkoľvek inej sankcie. Uvádza sa v ňom, že funkcia zmluvnej pokuty spočíva
v hrozbe majetkovou sankciou voči subjektu, ak svoj záväzok nesplní riadne a včas. Teda má dlžníka
viesť k včasnému a riadnemu plneniu. Sankcia za omeškanie s plnením zmluvnej povinnosti uhrádzať
peňažný, prípadne nepeňažný záväzok riadne a včas, musí dostatočne odrádzať od porušovania tejto

povinnosti. Z vyššie uvedených dôvodov majú za to, že súd na základe vykonaných dôkazov dospel k
nesprávnymskutkovýmzisteniamazároveň,ženapadnutýrozsudokvychádzaznesprávnehoprávneho
posúdenia veci a preto navrhujú, aby odvolací súd podľa § 221 ods. 1 písm. h/ O. s. p. rozsudok
okresného súdu zrušil a vec vrátil súdu prvého stupňa na ďalšie konanie, alebo, aby rozsudkom zmenil
rozsudok okresného súdu tak, že žalobe vyhovie v celom rozsahu a prizná žalobcovi náhradu trov

konania.

Zástupca žalovaných sa k podanému odvolaniu vyjadril písomne 12.06.2014 (čl. 107-111). Žalovaní
sa stotožňujú s názorom prvostupňového súdu, že suma 380,71 EUR je starší nedoplatok, ktorý by

mal byť neuhradeným zo strany žalovaných. Ďalej poukazujú na skutočnosť, že žalobca nesprávne
vždy robil vyúčtovanie za kalendárne roky 2009 až 2012, keď do vyúčtovania kumuloval aj platby z
predchádzajúcich období ako nedoplatky. Napr. z vyúčtovania za rok 2012 vyplynulo, že žalovaní mali
náklady spojené s užívaním bytu v celkovej sume 1.064,02 EUR (náklady 581,65 EUR a fond 482,37
EUR), pričom uhradili žalobcovi sumu 1.150,- EUR. Žalovaní tiež uvádzajú, že uvedené vyúčtovania

za rok 2010 a 2011, keď mali žalovaní nasledovné preplatky: za rok 2010 164,29 EUR a za rok 2011
19,55 EUR. Žalovaní teda poukazujú na tú skutočnosť, že uvedený nedoplatok je za staršie obdobie, s
ktorým nesúhlasili a ktorý považujú za premlčaný.
Čo sa týka uplatnenia poplatku z omeškania v sume 73,- EUR za rok 2012, žalovaní sa stotožňujú
s názorom okresného súdu, že táto suma je neoprávnená pohľadávka žalobcu. Uvedenú sumu totiž

žalobca nejakým spôsobom nedokladoval, z akých dôb a súm vychádzal pri tomto výpočte, pričom
žalovaní v každom roku mali zaplatené viac ako boli ich skutočné náklady.
V časti poplatkov za upomienky žalovaní uvádzajú, že práva a povinnosti vlastníkov bytov a prípadné
sankcie, majú byť uvedené v Zmluve o spoločenstve vlastníkov bytov, a nielen v uznesení spoločenstva,
resp. v tzv. štatúte spoločenstva. Žalovaní uvádzajú, že totiž podľa § 7a zákona č. 182/1993 Z.z. o

vlastníctve bytov a nebytových priestorov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon č. 182/1993
Z.z.“), písomnú zmluvu o spoločenstve pri prvom prevode vlastníctva bytu alebo nebytového priestoru
v dome uzatvára vlastník domu s každým novým vlastníkom bytu a nebytového priestoru v dome, ak so
zriadením spoločenstva vyslovila súhlas nadpolovičná väčšina vlastníkov bytov a nebytových priestorovv dome, čo sa stalo registráciou žalobcu ku dňu 31.10.1996. Takto uzavretá zmluva o spoločenstve je
záväzná pre všetkých vlastníkov bytov a nebytových priestorov v dome. Žalovaní uvádzajú odvolaciemu
súdu,žežalobcanemôžepodľaprávnychpredpisovplatnýchvSRurčovaťprávaapovinnostivlastníkom

bytov, nad rámec určený zmluvou o spoločenstve a zákonom č. 182/1993 Z.z. Žalovaní preto ako dôkaz
nezohľadňujú tzv. štatút spoločenstva, ktorý je voči nim neúčinný, nakoľko v zákone č. 182/1993 Z.z.
nie je zmienka, že spoločenstvo ako právnický subjekt si bude vydávať štatút/štatúty. Žalovaní preto
nesúhlasia s poplatkami za upomienky v celkovej výške 200,- EUR a považujú ich za neoprávnený
majetkový prospech. Žalovaní tiež uvádzajú, že zmluvné podmienky (sankcie) by mali byť v súlade s ust.

§52 a nasl. OZ. Žalovaní ďalej uvádzajú, že žalobca môže vykonávať len činnosti vymedzené zákonom
č. 182/1993 Z.z., najmä hospodári s úhradami vlastníkov bytov a nebytových priestorov v dome, za
plnenia spojené s užívaním bytu alebo nebytového priestoru, okrem úhrad za tie služby a práce, ktoré
vlastníkbytuanebytovéhopriestoruvdomeuhrádzapriamododávateľovi,asfondomprevádzky,údržby
a opráv, ktorý sa tvorí z príspevkov vlastníkov bytov a nebytových priestorov v dome, ako aj s majetkom
získanýmsvojoučinnosťou.Žalovaníuvádzajú,ževlastnícibytovtedaspoločenstvuuhrádzajúmesačne

dve položky: príspevok do fondu prevádzky, údržby a opráv, a zálohové platby na plnenia spojené s
užívaním bytu (ako je teplo, ohrev vody, vodné - stočné, elektrická energia a iné). Teda žalovaní sa môžu
dostať do skutočného omeškania platenia zálohových platieb až doručením vyúčtovaní za príslušný
kalendárny rok, v ktorom je uvedená skutočná spotreba a suma zaplatených záloh. Žalovaní sú toho
názoru, že žalobca nemá nárok na vyplatenie takých sankcií ako uvádza vo svojom žalobnom návrhu.

Žalobca sa vo svojich vyúčtovaniach dopustil matematických a logických chýb, preto jeho návrhy na
vyplatenie sankcií by mal odvolací súd v celom rozsahu zamietnuť. Žalovaní zároveň odvolaciemu súdu
oznamujú, že podali žalobný návrh o zaplatenie preplatkov za roky 2010, 2011 a 2012, ktorý podali
Okresnému súdu Dolný Kubín 30.05.2014. Na základe vyššie uvedených skutočností žalovaní navrhujú
krajskémusúdu,keďžežalobnýnávrhjezmätočný,nejasnýaneurčitý,abytentonávrhžalobcuzamietol,

alebo vec zrušil a vrátil okresnému súdu na ďalšie konanie a rozhodnutie.

Zástupca žalovaných doručil odvolaciemu súdu 18.07.2014 (čl. 120-122) podanie označené ako
Doplnenie dôkazu žalovaných, ktorým predložil súdu ako dôkaz vyúčtovanie za rok 2013 od žalobcu,

ktoré vyúčtovanie bolo žalovaným doručené 02.06.2014, pričom rozsudok bol v tejto veci vyhotovený
15.05.2014 a to na zaplatenie sumy 615,05 EUR. Poukázali tiež na skutočnosť, že suma 615,05 EUR
mala byť ako nedoplatok na zálohách za úhrady spojené s užívaním bytu, avšak skutočný nedoplatok
sa dá vyčísliť len uskutočneným vyúčtovaním, čo žalobca učinil a žalovaným doručil 02.06.2014, ale na
sumu 251,74 EUR.

Krajský súd vo veci rozhodol rozsudkom č.k. 7Co/728/2014-146 z 25.03.2015, ktorým rozsudok
okresnéhosúduvnapadnutejčasti,pokiaľzamietolnávrhžalobcunazaplateniesumy200,-EURpotvrdil
a v ďalšom rozsudok okresného súdu v napadnutej časti, pokiaľ okresný súd zamietol návrh žalobcu

na zaplatenie sumy 380,71 EUR s príslušenstvom a poplatku z omeškania 0,05 % denne zo sumy
112,- EUR od 01.01.2013 do 28.01.2013, zo sumy 98,- EUR od 01.04.2014 do 30.04.2013, zo sumy
210,- EUR od 01.05.2013 do 31.05.2013 a zo sumy 322,- EUR od 01.06.2013 do 06.06.2013 zrušil a v
tomto rozsahu vec vrátil okresnému súdu na ďalšie konanie. Vo zvyšnej časti, odvolaním nenapadnutej,
zostal rozsudok okresného súdu nedotknutý. Rozhodnutie krajského súdu nadobudlo právoplatnosť a

vykonateľnosť 02.05.2015.

K veci sa 19.06.2015 na výzvu súdu písomne vyjadrili žalovaní a to podaním (čl. 171-172), v ktorom
uviedli k nedoplatkom na úhradách za rok 2012, že sú toho názoru, že suma 380,71 EUR je starší

nedoplatok, ktorý sa vo vyúčtovaní kumuloval od roku 2008. Ďalej poukázali žalovaní na skutočnosť,
že žalobca robil vždy nesprávne vyúčtovanie za kalendárne roky 2010 až 2012, keď do vyúčtovania
kumuloval aj platby z predchádzajúcich období ako nedoplatky. Napr. z vyúčtovania 2012 vyplýva, že
žalovaní mali náklady spojené s užívaním bytu v celkovej sume 1.064,02 EUR (náklady 581,65 EUR a
fond 482,37 EUR), pričom uhradili žalobcovi 1.150,- EUR. Žalovaní tiež uvádzajú, že vo vyúčtovaniach

za rok 2010 a 2011 mali preplatky (za rok 2010 v sume 164,29 EUR a za rok 2011 v sume 19,55 EUR).
Uvedený nedoplatok je za staršie obdobie, s ktorým oni nesúhlasia a ktorý považujú za premlčaný.
K zmluvnej pokute v sume 73,- EUR vyčíslenej k 06.06.2013 žalovaní písomne uviedli, že „svojim
táto vypočítaná aj z dobropisovanej zmluvnej pokute voči spoločenstvu, čo je však na ich strane vsume približne 215,- EUR na strane žalobcu približne 288,- EUR“. V sume na strane je aj sankcia za
sumu 393,70 EUR, s ktorou žalovaní nesúhlasia, nakoľko je predmetom žaloby a je teda nad rámec
sankcií. Žalobca môže vykonávať len činnosti vymedzené zákonom č. 182/1993 Z.z., najmä hospodári

s úhradami vlastníkov bytov a nebytových priestorov v dome za plnenia spojené s užívaním bytu alebo
nebytového priestoru, okrem úhrad za tie služby a práce, ktoré vlastník bytu a nebytového priestoru v
dome uhrádza priamo dodávateľovi, a s fondom prevádzky, údržby a opráv, ktorý sa tvorí z príspevkov
vlastníkov bytov a nebytových priestorov v dome, ako aj s majetkom získaným svojou činnosťou, teda
spoločenstvo nie je zárobkovou organizáciou. Vlastníci bytov teda spoločenstvu uhrádzajú mesačne

dve položky: príspevok do fondu prevádzky, údržby a opráv, a zálohové platby na plnenia spojené s
užívaním bytu (ako je teplo, ohrev vody, vodné, stočné, elektrická energia a iné), ktoré obe podliehajú
vyúčtovaniu. Žalovaní sú toho názoru, že „žalobca napr. za rok 2012 v položke fondu uviedol, že táto
celkomspotrebovanávcelejsvojejsumepribližne543,-EUR(fond,poisteniedomu,výťahy,správcovský
poplatok), keď podľa vyúčtovania fondu na byt žalovaných vychádzali náklady fondu len približne 180,-
EUR, tak im vznikol preplatok v sume 363,- EUR (viď rozsudok OS Námestovo 7C/13/2013)“. Na základe

týchto skutočností navrhujú, aby súd žalobný návrh v sume 380,- EUR zamietol v celom rozsahu ako
zmätočný, nejasný a neurčitý.

Na pojednávaní 25.06.2015 právny zástupca žalobcu upresnil žalobný petit nasledovne: „Žalovaní 1/ a

2/ sú povinní zaplatiť žalobcovi spoločne a nerozdielne sumu 380,71 EUR spolu so zmluvnou pokutou
0,05 % denne zo sumy 112,- EUR od 01.01.2013 do 28.01.2013, zo sumy 98,- EUR od 01.04.2013 do
30.04.2013, zo sumy 210,- EUR od 01.05.2013 do 31.05.2013 a zo sumy 322,- EUR od 01.06.2013 do
06.06.2013, a úrok z omeškania vo výške 8,5 % ročne zo sumy 380,71 EUR od 12.07.2013 do zaplatenia
a zmluvnú pokutu 0,05 % denne zo sumy 307,71 EUR od 12.07.2013 do zaplatenia, to všetko do troch

dní od právoplatnosti rozsudku.
Žalovaní 1/, 2/ sú povinní spoločne a nerozdielne nahradiť žalobcovi trovy konania a trovy právneho
zastúpenia v sume 435,48 EUR a tieto poukázať na účet právneho zástupcu žalobcu IBAN: F. V. F.
vedený vo X. banke a.s. Bratislava, pobočka Dolný Kubín, do troch dní od právoplatnosti tohto rozsudku“
Zároveň právny zástupca žalobcu uviedol, že pokiaľ pôvodne žalobca žiadal úroky z omeškania vo

výške 0,025 % denne a v súčasnosti vymedzil nárok na úroky z omeškania vo výške 8,50 % ročne, tak
požaduje úroky z omeškania v zákonnej výške a pôvodne boli uplatnené vo výške upravenej platnými
stanovami spoločenstva a čo sa týka rozdielu, v tejto časti uplatneného príslušenstva zobral žalobca
svoj návrh späť. Žalovaní nezaplatili nič na zníženie dlhu, ktorý zostal predmetom tohto konania.

C.. P. M., ako súčasný predseda spoločenstva, na pojednávaní uviedol, že pokiaľ vyúčtovaním za
rok 2013 bolo zistené, že skutočné náklady na predmetný byt sú nižšie ako výška preddavkových
mesačných platieb stanovená na rok 2013, tak táto skutočnosť nemá vplyv na predmet tohto konania,
pretože prvostupňový súd už právoplatne rozhodol o povinnosti žalovaných uhradiť nedoplatok na

preddavkových platbách za rok 2013 vo výške 615,05 EUR a pokiaľ potom došlo vyúčtovaním k
zisteniu skutočného stavu spotreby a tento dlh sa v dôsledku vyúčtovania znížil na 251,74 EUR,
tak táto skutočnosť sa môže odraziť, len ak v exekučnom konaní, pokiaľ by bola vymáhaná suma
615,05 EUR na základe exekučného titulu, ktorým je rozsudok tunajšieho súdu. Nemá to však vplyv
na dlh, ktorý ostal predmetom tohto konania, ktorým je nedoplatok na byte za rok 2012 vo výške

380,71 EUR. Žalobca nesúhlasí so stanoviskom žalovaných, nakoľko okresný aj krajský súd vo
svojich rozhodnutiach uviedli, že priebežný spôsob uhrádzania najstaršieho záväzku bol v súlade so
zákonom a predmetný záväzok nie je z rokov 2008-2011, ale z roku 2012. Za rok 2011 si spoločenstvo
neuplatnilo žiadnu zmluvnú pokutu, ani poplatky z omeškania voči žalovaným, tak ako uvádza zástupca
žalovaných. Spoločenstvo eviduje najstarší nedoplatok voči žalovaným z vyúčtovania roku 2012 v

žalovanejsume380,71EUR.Čosatýkaurčeniasadzbydofonduopráv,taktátosaurčínamesiacatása
vynásobí podlahovou plochou bytu vlastníka. Sadzba za mesiac sa určuje podľa rozpočtu plánovaných
opráv, spravidla na jeden rok dopredu. Stanovuje sa na zhromaždení vlastníkov spoločenstva ako
najvyššieho orgánu. Voči tejto výške sadzby za meter štvorcový nemali žalovaní nikdy žiadne námietky.
Spôsob výpočtu úhrady do fondu opráv tak ako postupoval žalobca, t.j. ako súčin sadzby stanovenej

zhromaždením vlastníkov spoločenstva a podlahovej plochy bytu jednotlivého vlastníka, je v súlade
s úpravou zákonom č. 182/1993 Zb. Nie je pravdou, že spoločenstvo nepredkladá vyúčtovania za
jednotlivé byty vlastníkom. Predpokladajú, že zástupca žalovaných tým myslel vyúčtovania použitia
fondu opráv pripadajúceho na byt. Takáto povinnosť ale zo zákona žalobcovi nevyplýva. Zákonodarcastanovuje povinnosť spoločenstva vykonať vyúčtovanie použitia fondu prevádzky, údržby a opráv, avšak
za celé spoločenstvo, nie na jednotlivé byty. Na jednotlivé byty stanovuje povinnosť vykonať vyúčtovanie
len za úhrady za plnenia. Tento názor potvrdzuje aj úprava v § 10 ods. 5 zákona č. 182/1993 Zb., podľa

ktorého prechodom vlastníctva bytu nemá doterajší vlastník bytu v dome právo na vrátenie alikvotnej
časti zostatku fondu prevádzky, údržby a opráv, od spoločenstva alebo správcu. Ak to nie je potrebné
pri prevode bytu, tak to nie je potrebné ani počas vlastníctva. Z toho je jasné, že spoločenstvo nie je
povinné vykonávať vyúčtovanie fondu opráv tak, aby na konci každého roka malo nulový zostatok, čo
by bolo z pohľadu efektívnosti neúčelné.

Zástupca žalovaných na pojednávaní 25.06.2015 uviedol, že žalobca vyčíslil v doklade, ktorý bol
predložený, túto zmluvnú pokutu vo výške 73,- EUR tak, že najskôr vypočítal sumu 288,12 EUR, z ktorej
odpočítal 215,13 EUR, avšak podľa názoru Najvyššieho súdu SR z nedoplatkov sa nepočíta zmluvná
pokuta, ale úroky z omeškania. Teda podľa neho mal ešte odpočítať sumu 66,93 EUR, to je suma, ktorá

je uvedená ako výška zmluvnej pokuty z nedoplatku za rok 2011 vo výške 393,70 EUR a teda výška
zmluvnej pokuty mala byť správne 221,19 EUR, a nie 288,12 EUR. On pripočítal k sume 215,13 EUR,
teda k dobropisu, za rok 2010 36,11 EUR, to vzniklo zostatok fondu opráv k 31.12.2010, je 7.044,34
EUR a účastnícky podiel žalovaných v tomto je 97,63 EUR. Tým pádom do dnešného dňa to nemajú
vrátené, sumu 97,63 EUR, k 06.06.2013 je to 737 dní to sa rovná 36,11 EUR a to počítal ako žalobca,

počítal zmluvnú pokutu a to počítal od 01.06.2011, po vyúčtovaní, tak ako to oni počítali, tak to presne
počítal aj on. Zostatok za rok 2011 je 9.783,54 EUR, spoluúčastnícky podiel žalovaných je 135,60 EUR,
z toho úrok z omeškania 372 dní, to sa rovná zmluvná pokuta k 06.06.2013 19,16 EUR, to je k tým
zmluvným pokutám. Z toho dôvodu vznikol práve žalovaným nárok na zaplatenie zmluvnej pokuty vo
výške 49,21 EUR; pokiaľ od sumy 270,40 EUR, ktorá mu vyšla uvedeným prepočtom, odpočítal sumu

221,19 EUR, ktorá podľa neho vznikla titulom zmluvnej pokuty za obdobie od 31.12.2011 do 30.11.2012
žalobcovi, vychádzajúc z jeho výpočtu zmluvnej pokuty vyčíslenej na sumu 73,- EUR. Žalovaní si však
neuplatňujú v tomto konaní žiaden vzájomný návrh, len sú toho názoru, že nárok na zaplatenie zmluvnej
pokuty, ktorá je zahrnutá v sume 380,71 EUR, je nedôvodný a rovnako je nedôvodná aj celá žalovaná
suma, ktorá má byť nedoplatkom za rok 2012. Žalovaní sú toho názoru, že od 01.04.2010, kedy došlo k

zmene zákonnej úpravy t.j. zákona č. 182/1993 Zb. a jeho novelizácia č. 70/2010, sa nemôžu žalovaní
podieľať na úhradách do fondu opráv vo väčšej miere ako spoluúčastníckym podielom, v tomto prípade
je spoluúčastnícky podiel podľa katastra 5960/430092 účasti, čo vyplýva z výpisu z LV na predmetný
byt. Podľa neho tieto platby do fondu opráv, ktoré vyplývajú zo zákona, nemôže zmeniť spoločenstvo
ani zmenou stanov. Myslí si, že do fondu opráv sa preddavková platba môže platiť vo vyššej miere ako

vyplýva z uvedeného zákona, ale vo vyúčtovaní môže byť zohľadnená len výška spoluvlastníckeho
podielu žalovaných a ostatné peniaze sa majú na základe vyúčtovania vrátiť. Oni už od roku 2014 platby,
ktoré sa platili na predmetné byty, špecifikovali, že ide o preddavkové platby za rok, v ktorom sa platili.

Súd vo veci konal a rozhodol v neprítomnosti žalovaných 1/ a 2/, ktorých na pojednávaní zastupoval
ich zástupca.

Okrem výsluchu bývalej predsedníčky žalobcu a súčasného predsedu žalobcu, zástupcu žalovaných a

svedka F. Č., súd vo veci vykonal dokazovanie oboznámením sa s výpisom z LV č. XXXX pre k.ú. X. V., s
evidenčným listom úhrady nákladov na byt zo dňa 31.12.2012, s Predpisom mesačných záloh týkajúcich
sa bytu č. XX zo dňa 31.07.2013, s ročnými vyúčtovaniami úhrad za byt č. XX za roky 2011 z čl. 60 a
za rok 2012 z čl. 9, s výpisom z účtu vlastníka bytu za rok 2013 ku dňu 11.12.2013 z čl. 10, s uznesením
Zhromaždenia Spoločenstva Na Sihoti 1162 zo dňa 06.06.2013, so Štatútom Spoločenstva vlastníkov

bytov a nebytových priestorov Na Sihoti 1162 (ďalej len „štatút“), s vyjadrením žalovaných k podanej
žalobe zo dňa 02.02.2014 z čl. 29, s listom žalovaných zo dňa 15.09.2013 adresovaným žalobcovi
označeným ako Vec: Vyjadrenie sa k upomienke č. 2 zo dňa 12.08.2013, s vyjadrením žalovaných k
prehľadu nákladov adresovaným žalobcovi zo dňa 15.10.2013 z čl. 33, s prehľadom predpísaných a
uhradených platieb bytu č. XX za roky 2010-2012 z čl. 58, s kópiou výpisu z účtu Spoločenstva Na

Sihoti 1162 z čl. 63-67, s aktuálnym výpisom z Registra spoločenstiev vlastníkov bytov a nebytových
priestorov na žalobcu, s vyúčtovaniami týkajúcimi sa bytu žalovaných za roky 2013, 2014 z čl. 178,
so správami o hospodárení žalobcu s fondom opráv za roky 2011, 2012 z čl. 183, 184, s výpočtamiprávneho zástupcu žalovaných k zmluvnej pokute a k nedoplatku k 31.12.2012 z čl. 186-187 a s ďalšími
dokladmi založenými v spise.

Ako vyplýva z LV č. XXXX k.ú. X.Ý. V., žalovaní 1/, 2/ sú od roku 2005 podielovými spoluvlastníkmi
bytu č. XX nachádzajúceho sa na XX. poschodí vo vchode XX bytového domu č. XXXX v Y. M., s
podielom každého v 1-vici a zároveň sú spoluvlastníkmi podielu k priestoru na spoločných častiach a
spoločných zariadeniach domu a podielu k pozemku vo výške 5960/430092. V súlade so zákonnou

úpravou uvedenou v § 10 ods. 1, 6 zákona č. 182/1993 Z.z. a úpravou uvedenou v štatúte žalobcu
(čl. 16), boli žalovaní 1/, 2/ povinní poukazovať preddavkové platby mesačne vopred do posledného
dňa príslušného (predchádzajúceho) mesiaca. Za rok 2013 boli preddavkové platby (do fondu opráv a
na úhrady za plnenia) týkajúce sa bytu žalovaných, určené za obdobie mesiacov 01/2013 až 07/2013
evidenčným listom z 31.12.2012 vo výške 112,- EUR, a od 01.08.2013 t.j. za obdobie mesiacov 08/2013
až 12/2013 boli tieto preddavkové platby znížené predpisom zálohových platieb zo dňa 31.07.2013 na

sumu 96,21 EUR. Pokiaľ žalovaní namietali, že k zníženiu mesačných preddavkov v roku 2013 malo
dôjsť na ich žiadosť už od 01.01.2013 a nie až od 01.08.2013, tak výšku preddavkových platieb určuje
v zmysle čl. IX/ bodu 2. výbor, resp. subjekt poverený správou, ktorý je oprávnený výšku mesačných
preddavkov zmeniť aj v priebehu roka, pričom aj v § 10 ods. 1 zákona č. 182/1993 Z.z. je ohľadne výšky
preddavkov do fondu opráv upravené, že sú určené vlastníkmi bytov spravidla vždy na rok vopred, t.j.

zákonná úprava nevylučuje zmenu výšky mesačných preddavkov aj v priebehu roka, t.j. mohlo dôjsť
k zníženiu preddavkov týkajúcich sa bytu č. 65 aj s účinnosťou od 01.08.2013. V konečnom dôsledku
vyššie preddavkové platby sa odrazia vo výsledkoch ročného vyúčtovania za byt, a v prípade vyššieho
preplatku vzniká oprávnený dôvod na zníženie preddavkových platieb v ďalšom období. Žalovaní ničím
nespochybňovali skutočnosť uvedenú v žalobe i vo výpise z účtu vlastníka bytu z čl. 10, že v roku 2013

zaplatili za byt len dve platby vo výške 350,- EUR 28.01.2013 a 300,- EUR 17.07.2013. Neplatili teda
preddavkové mesačné platby za byt riadne a včas, čo sa nestalo len v roku 2013, ale aj v predošlých
rokoch. Z výpisu z účtu žalobcu na čl. 63-67, v ktorom sú uvedené aj platby jednotlivých vlastníkov
bytov za tieto byty v roku 2010, 2011, je zrejmé, že za žalovaných boli hradené preddavkové mesačné
platby nepravidelne, vložením určitej vyššej sumy než bola výška mesačnej platby určená evidenčným

listom, či predpisom mesačných platieb (tieto boli v roku 2010 vo výške 81,- EUR, v roku 2011 vo
výške 94,- EUR, v roku 2012 vo výške 105,- EUR, v roku 2013 do 01.08.2013 vo výške 112,- EUR
a následne 96,21 EUR mesačne). Žalovaní pri úhradách platieb za byt, ako to vyplýva z uvedeného
výpisu z účtu spoločenstva, neuvádzali, že ide o platbu za byt za konkrétny mesiac či mesiace, resp.
inú konkretizáciu poukázanej platby. Žalovaní nezmenili takýto spôsob platieb za byt ani v nasledujúcich

rokoch 2011-2013. Ako vyplýva z výpovedí štatutárky žalobcu W. M. aj svedka F. Č., podpredsedu
žalobcu, ktorý vykonával ročné vyúčtovania za byty, v prípade, že je úhrada vlastníka bytu špecifikovaná,
napr. že sa jedná o splátku za určitý mesiac, resp. je konkretizovaná iným spôsobom, priradí sa na
záväzok, ktorý je pri úhrade uvedený. V prípade, že platba takto nie je špecifikovaná, priradí sa na
najstarší splatný záväzok, čo je spoločenstvom zavedený dlhoročný postup a zároveň aj logický, aby

nenabiehala pre vlastníkov bytov penalizácia. Takéto priraďovanie (zaúčtovanie) nešpecifikovaných
platiebvlastníkov,ktorímajúviaceronesplatenýchzáväzkovvočispoločenstvu,nadlhnajstaršiesplatný,
je podľa názoru súdu odôvodneným postupom a je aj v súlade s judikátom 16Co/579/87, v zmysle
ktorého v prípade, že dlžník neuvedie pri plnení dlhu, ktorý z viacerých dlhov chce plniť, uhradí sa
dlh najskôr splatný, i keby mohol byť aj premlčaný. V takomto prípade sa dlžník už nemôže následne

dovolávať s úspechom premlčania dlhu, na ktorý bolo plnené uvedeným spôsobom. Žalovaní sa v
konaní bránili, že im vo vyúčtovaniach za byt za predchádzajúce roky 2010 až 2012 vznikli preplatky,
keď výška ich celkových úhrad v každom z týchto rokov presahovala výšku skutočných nákladov na
byt vyčíslených v ročných vyúčtovaniach a tieto preplatky mal žalobca pripočítať na mesačné platby
za byt za rok 2013 a to v celkovej výške 269,82 EUR (preplatok za rok 2010 164,29 EUR, za rok

2011 19,55 EUR a za rok 2012 85,98 EUR, čo je uvedené v písomnostiach na čl. 29, 31). V ročnom
vyúčtovaní za rok 2011 (čl. 71) bol žalovaným vyčíslený nedoplatok vo výške 393,70 EUR. Vychádzajúc
z obsahu vyúčtovania síce vyplýva, že za uvedený rok uhradili žalovaní na platbách celkovo 1.250,-
EUR a skutočné náklady boli vyúčtované vo výške 1.163,93 EUR, t.j. vychádza preplatok 86,07 EUR
(žalovaní uvádzali vo výške 19,55 EUR), ale ako vyplýva z vyúčtovania, žalovaní mali za predchádzajúci

rok 2010 neuhradený vyúčtovaním vyčíslený nedoplatok vo výške 479,77 EUR. Z ich platieb za rok
2011 sa v súlade s vyššie uvádzaným postupom žalobcu (započítanie časti platieb vo výške 450,-
EUR a 150,- EUR uhradených v auguste a októbri 2011 na uvádzaný splatný nedoplatok za predošlý
rok 2010) bola žalobcom časť vo výške 479,77 EUR započítaná na nedoplatok za rok 2010, a takvznikol skutočný nedoplatok za rok 2011 vo výške 393,70 EUR (žalovaní mali uhradiť 1.163,93 EUR
+ nedoplatok 479,77 EUR, t.j. 1.643,70 EUR a uhradili 1.250,- EUR, t.j. rozdiel je 393,70 EUR). Suma
393,70 EUR nie je teda nedoplatkom za rok 2010 resp. za predošlé roky ako tvrdili žalovaní, ale už

nedoplatkom za rok 2011. Takto postupoval žalobca aj v predchádzajúcich rokoch pred rokom 2011 a
rovnako aj v roku 2012, t.j. vyčíslené nedoplatky vo vyúčtovaní za určitý rok sú nedoplatkami za rok,
ktorého sa toto vyúčtovanie týka. Z vyúčtovania za rok 2012 (čl. 9) vyplýva, že za uvedený rok žalovaní
celkovo hradili 1.150,- EUR a skutočné náklady na byt, na základe vyúčtovania, predstavovali výšku
1.064,01 EUR. Do skutočných nákladov v sumarizácii žalobca zarátal aj nedoplatok vo výške 393,70

EUR za predchádzajúci rok 2011 (v sumarizácii je omylom uvedený pri nedoplatku rok 2010) na základe
vyúčtovania, t.j. uviedol sumu 1.457,71 EUR, z čoho vyplýva, že žalovaní skutočne zaplatili sumu 85,98
EUR ako sumu prevyšujúcu výšku vyúčtovaných nákladov. Opäť však z ich úhrad v roku 2012, ktoré
neboli špecifikované na konkrétny dlh z viacerých existujúcich dlhov, boli prednostne hradené najstaršie
dlhy, t.j. platby boli zúčtované i na úhradu nedoplatku za rok 2011 (vo vyúčtovaní omylom uvedené za
rok 2010) vo výške 393,70 EUR. Žalobca vo vyúčtovaní za rok 2012, na rozdiel od vyúčtovania za rok

2011, vyčíslil a do vyúčtovania zahrnul aj penále za omeškanie platieb pri použití sadzby 0,05 % denne
vo výške 73,- EUR, t.j. výška nedoplatku za rok 2012 je 307,71 EUR. Tento nedoplatok nebol uhradený
platným započítaním platieb žalovaných hradených v roku 2013 v celkovej výške 650,- EUR, nakoľko
splatnosť nedoplatku za rok 2012 nastala až 11.07.2013, t.j. po splatnosti zálohových platieb na byt za
mesiace 01/2013-07/2013 (spolu vo výške 784,- EUR). Z uvedeného dôvodu nedoplatok za rok 2012

vo výške 307,71 EUR ostal neuhradený, rovnako ako aj časť zálohových platieb za mesiac 06/2013 v
zostávajúcej výške 22,- EUR, za mesiac 07/2013 vo výške 112,- EUR a za mesiace 08/2013-12/2013
vo výške 481,05 EUR (t.j. 5 x 96,21 EUR). Celková výška neuhradených zálohových platieb na rok 2013
teda predstavuje sumu 615,05 EUR.

Rozsudkom č.k. 8C/4/2014-85 z 15.05.2014 už bolo právoplatne rozhodnuté o povinnosti žalovaných
zaplatiť žalobcovi sumu 615,05 EUR spolu s príslušenstvom vymedzeným vo výroku rozsudku, pričom
istina predstavuje vyššie uvádzané neuhradené preddavkové platby za byt za rok 2013.

Predmetom konania po rozhodnutí odvolacieho súdu a so zohľadnením čiastočného späťvzatia žaloby
žalobcom prostredníctvom jeho zástupcu na pojednávaní 25.06.2015, ostala pohľadávka na zaplatenie
sumy 380,71 EUR predstavujúca nedoplatok z vyúčtovania za rok 2012 vo výške 307,71 EUR, zmluvná
pokuta vyčíslená vo výške 73,- EUR, tiež zmluvná pokuta uplatnená z omeškaných preddavkových

platieb za byt vo výške 0,05 % denne zo sumy 112,- EUR od 01.01.2013 do 28.01.2013, zo sumy 98,-
EUR od 01.04.2013 do 30.04.2013, zo sumy 210,- EUR od 01.05.2013 do 31.05.2013, zo sumy 322,-
EUR od 01.06.2013 do 06.06.2013, ako aj úrok z omeškania vo výške 8,50 % ročne zo sumy 380,71
EUR od 12.07.2013 do zaplatenia a tiež zmluvná pokuta vo výške 0,05 % denne zo sumy 307,71 EUR
od 12.07.2013 do zaplatenia.

K pohľadávke žalobcu na zaplatenie nedoplatku za rok 2012 vo výške 307,71 EUR:
Tento nedoplatok bol vyčíslený v ročnom vyúčtovaní za rok 2012 z čl. 9. Z vyúčtovania vyplýva, že
žalovaní za uvedený rok zaplatili spolu 1.150,- EUR. Ako už bolo konštatované, tieto platby neboli

žalovanými ako dlžníkmi špecifikované, preto boli žalobcom v súlade s § 566 Občianskeho zákonníka
(ďalej len „OZ“) započítané na najstaršie splatné pohľadávky. Takýmto spôsobom boli z platieb pokryté
pohľadávky žalobcu na zaplatenie necelých ôsmich preddavkových platieb za rok 2012 (v tom čase vo
výške 105,- EUR mesačne) a nedoplatku za predchádzajúci rok 2011 vo výške 393,70 EUR (splatnom
v júni 2012 a vyčíslenom za rok 2011 vyúčtovaním z čl. 60, pričom tento nedoplatok nezahŕňal žiadne

sankcie vo forme zmluvnej pokuty, poplatku či úrokov z omeškania, ale len nedoplatok na platbách za
príslušný rok 2011). Taktiež nedoplatok za rok 2010 bol kompenzovaný opäť v súlade s § 566 OZ z
úhrad žalovaných v celkovej výške 1.250,- EUR, uhradených za rok 2011 (čo vyplýva aj z prehľadu
predpísaných a uhradených platieb z čl. 69). Keďže žalovaní zaplatili sumu 1.150,- EUR v roku 2012, z
ktorej časť vo výške 393,70 EUR bola započítaná na nedoplatok za rok 2011 a vo výške 756,30 EUR

na platby spojené s užívaním bytu, a skutočné náklady vychádzajúc z obsahu ročného vyúčtovania
predstavovali sumu 1.064,01 EUR (za vykurovanie 384,26 EUR, za zrážkovú vodu 4,89 EUR, za TÚV
117,40 EUR, za vodu 40,29 EUR, za elektrickú energiu 34,81 EUR, do fondu opráv 404,09 EUR, na
poistné domu 10,36 EUR, za výťahy 19,92 EUR a správcovský poplatok 48,- EUR), tak za rok 2012bol žalobcom správne vyčíslený nedoplatok vo výške 307,71 EUR. Z vyúčtovania skutočných nákladov
zástupca žalovaných spochybňoval len sumu týkajúcu sa fondu opráv vo výške 404,09 EUR. Jeho
obrana spočívala v tom, že výška mesačnej platby do fondu opráv mala byť nižšia než 33,67 EUR

mesačne, pretože od 01.04.2010 kedy došlo k zmene zákona č. 182/1993 Zb., sa vlastník nemôže
podieľať na úhradách do fondu opráv vo väčšej miere ako spoluvlastníckym podielom, ktorý je v tomto
prípade 5960/430092.

Podľa § 10 zákona č. 182/1993 Zb. s účinnosťou od 01.04.2010 (ďalej len „ZVB“) ods.:
1/ Vlastníci bytov a nebytových priestorov v dome sú povinní v súlade so zmluvou o spoločenstve
alebo so zmluvou o výkone správy poukazovať preddavky mesačne vopred do fondu prevádzky,
údržby a opráv, a to od prvého dňa mesiaca nasledujúceho po vklade 10) vlastníckeho práva do
katastra nehnuteľností. Výšku preddavku do fondu prevádzky, údržby a opráv určia vlastníci bytov a
nebytových priestorov v dome spravidla vždy na jeden rok vopred tak, aby sa pokryli predpokladané

náklady na prevádzku, údržbu a opravy spoločných častí domu, spoločných zariadení domu, spoločných
nebytových priestorov, príslušenstva a priľahlého pozemku, ako aj výdavky na obnovu, modernizáciu
a rekonštrukciu domu. Vlastníci bytov a nebytových priestorov v dome vykonávajú úhrady do fondu
prevádzky, údržby a opráv podľa veľkosti spoluvlastníckeho podielu; ak je súčasťou bytu balkón,
lodžia alebo terasa, pre účely tvorby fondu prevádzky, údržby a opráv domu sa zarátava do veľkosti

spoluvlastníckeho podielu 25% z podlahovej plochy balkóna, lodžie alebo terasy.
2/ Príjmom fondu prevádzky, údržby a opráv domu sú
a) mesačné preddavky vlastníkov bytov a nebytových priestorov,
b) príjem za prenájom spoločných častí domu, spoločných zariadení domu, spoločných nebytových
priestorov, príslušenstva a priľahlého pozemku,

c) výnosy z účtu domu vedeného v banke,
d) príjmy z výťažku exekúcie bytu alebo nebytového priestoru alebo z dobrovoľnej dražby bytu alebo
nebytového priestoru, vo výške pohľadávok voči vlastníkovi bytu zo zákonného záložného práva, ktoré
vzniklo podľa tohto zákona,
e) zmluvné pokuty a úroky z omeškania vzniknuté použitím prostriedkov fondu prevádzky, údržby a

opráv domu,
f)príjmyzpredajaspoločnýchnebytovýchpriestorov,spoločnýchčastídomualebospoločnýchzariadení
domu, ak sa vlastníci bytov a nebytových priestorov v dome nedohodli inak.
3/ Z fondu prevádzky, údržby a opráv sa financujú výdavky spojené s nákladmi na prevádzku, údržbu
a opravy spoločných častí domu, spoločných zariadení domu, spoločných nebytových priestorov,

príslušenstva a priľahlého pozemku, ako aj výdavky na obnovu, modernizáciu a rekonštrukciu domu. Z
fondu prevádzky, údržby a opráv sa financujú aj opravy balkónov a lodžií. Prostriedky fondu prevádzky,
údržby a opráv možno prechodne použiť na úhradu za plnenia spojené s užívaním bytov a nebytových
priestorovvdomevprípadeichdočasnéhonedostatku.Popreklenutínedostatkuprostriedkovnaúhradu
tohto plnenia, sa uvedené prostriedky vrátia do fondu prevádzky, údržby a opráv.

4/ Spoločenstvo a správca vedie prostriedky vo fonde prevádzky, údržby a opráv oddelene od
prostriedkov zhromaždených od vlastníkov bytov a nebytových priestorov v dome na úhrady za plnenia,
pričom sa musí zachovať účel použitia týchto prostriedkov. Ak spoločenstvo tvorí viac domov, zriaďuje
sa fond prevádzky, údržby a opráv osobitne pre každý dom.
5/ Prevodom alebo prechodom vlastníctva bytu alebo nebytového priestoru nemá doterajší vlastník bytu

alebo nebytového priestoru v dome právo na vrátenie alikvotnej časti zostatku fondu prevádzky, údržby
a opráv od spoločenstva alebo správcu.
6/ Úhrady za plnenia sú vlastníci bytov a nebytových priestorov v dome povinní mesačne vopred
uhrádzať na účet domu v banke. Pri rozúčtovaní úhrad za plnenia sa zohľadňuje miera využívania
spoločných častí domu a spoločných zariadení domu vlastníkmi bytov alebo nebytových priestorov

v dome. Okrem služieb a prác, ktoré vlastník bytu a nebytového priestoru v dome uhrádza priamo
dodávateľovi, sa za plnenie spojené s užívaním bytu alebo nebytového priestoru považuje najmä
osvetlenie spoločných častí domu, odvoz odpadov, čistenie žúmp, užívanie výťahov, upratovanie,
dodávka tepla a teplej vody, dodávka vody od vodárenských spoločností a odvádzanie odpadových vôd.

Pre určenie výšky preddavku do fondu prevádzky, údržby a opráv (ďalej len „FPÚO“) je rozhodujúce
rozhodnutie nadpolovičnej väčšiny vlastníkov bytov. V danom prípade bola vlastníkmi v súlade s §
10 ods. 1 veta druhá ZVB odsúhlasená mesačná výška preddavku 0,5643 EUR/m2, čo žalovanínespochybňovali. Celková výška poplatku sa potom určuje podľa veľkosti spoluvlastníckeho podielu
vlastníka, teda podľa veľkosti bytu. Ak je súčasťou bytu balkón, loggia, alebo terasa, priratáva sa do
veľkosti tohto podielu aj 25 % z ich plochy. Žalovaní nenamietali nesprávnosť celkovej plochy 59,60 m2

uvedenej vo vyúčtovaní (plocha má predstavovať podľa zákonnej úpravy plochu bytu a 25 % z plochy
balkónu, či loggie). Predseda spoločenstva má povinnosť do 31.05. predložiť vlastníkom správu o svojej
činnosti za predchádzajúci rok týkajúcej sa domu, najmä o finančnom hospodárení domu. Zároveň je
povinný vykonať vyúčtovanie použitia FPÚO, čo v danom prípade splnené bolo (Správa o hospodárení
FO od 01.01.2012-31.12.2012 z čl. 183). Avšak zo zákona mu nevyplýva povinnosť v tom zmysle, že

by mal v ročnom vyúčtovaní za byt vyúčtovať i preddavkové platby vlastníka do FPÚO, s výdavkami
hradenými z tohto fondu rozpočítanými na jeho byt a v prípade preplatku tento vrátiť. V prípade, že
nie sú vyčerpané všetky prostriedky naakumulované vo FPÚO, tento prechádza do ďalšieho roka a
predstavuje výlučné vlastníctvo majiteľov bytov slúžiace naďalej na financovanie nákladov uvedených
v § 10 ods. 3 ZVB a tiež ako rezerva na úhradu za plnenia spojené s užívaním bytov. Ani prevodom
aleboprechodomvlastníctvabytunemádoterajšívlastníkbytuprávonavráteniealikvotnejčastizostatku

FPÚO od spoločenstva. Teda výhrada zástupcu žalovaných o nesprávnosti údajov týkajúcich sa výšky
platby do FPÚO (404,09 EUR), z ktorých vyúčtovanie za rok 2012 vychádzalo, je neopodstatnená.
Nedoplatok vo výške 307,71 EUR predstavuje rozdiel medzi skutočnými nákladmi vyúčtovanými na byt
a úhradami započítanými na preddavkové platby za byt za rok 2012 (1.064,01 EUR - 756,30 EUR).
Nejde teda o žiaden naakumulovaný dlh na nedoplatkoch za predchádzajúce roky ako tvrdil zástupca

žalovaných, nakoľko pokiaľ tieto nedoplatky v minulosti vznikali, boli tak ako nedoplatok za rok 2011
konzumované z platieb hradených žalovanými v nasledujúcom roku. Nedoplatok za rok 2012 vo výške
307,71 EUR bol vyčíslený vyúčtovaním za rok 2012, doručeným zástupcovi žalovaných 11.06.2013 a
podľa úpravy uvedenej v čl. IX. bodu 4/ štatútu žalobcu z čl. 16, sa stal splatným po uplynutí 30 dní
od doručenia vyúčtovania vlastníkovi, t.j. v tomto prípade 11.07.2013. Zástupca žalovaných vzniesol v

konanívovyjadreníz19.06.2015,ajvovyjadreniachnapojednávaní,námietkupremlčania.Vobčiansko-
právnych vzťahoch ako je tento, je všeobecná premlčacia doba upravená v § 101 OZ a to trojročná,
plynúca odo dňa keď sa právo mohlo vykonať prvý raz. Právo môže byť vykonané prvý raz kedy vznikne
možnosť podať na jeho základe žalobu na súde. V tomto prípade tak žalobca mohol urobiť v nasledujúci
deň po splatnosti dlhu, t.j. 12.07.2013 a žalobu podal 12.12.2014, t.j. pred uplynutím premlčacej lehoty

končiacej až 12.07.2016. Námietka premlčania je preto nedôvodná.

Od podania žaloby na súd došlo k určitým zmenám pomerov v tom, že za rok 2013 už bolo uskutočnené
vyúčtovanie preddavkových platieb vo vyúčtovaní z čl. 178. Vyúčtovaním dochádza k tej zmene, že

spoločenstvo sa už nemôže domáhať úhrady na nezaplatených preddavkových platbách za rok, ktorý
je predmetom vyúčtovania, ale v prípade nedoplatku mu vzniká nárok na zaplatenie tohto nedoplatku
z vyúčtovania. Keďže v tomto prípade už bolo rozsudkom právoplatne rozhodnuté o povinnosti
žalovaných uhradiť nezaplatené preddavkové platby za rok 2013 vo výške 615,05 EUR s príslušenstvom
vymedzeným v rozsudku, tak v dôsledku vyúčtovania sa nedoplatok na platbách spojených s bývaním

za rok 2013 znížil, podľa vyúčtovania na sumu 251,74 EUR, t.j. časť pohľadávky právoplatne priznanej
po vydaní exekučného titulu zanikla, čo však môže byť zohľadnené len v rámci vymáhania dlhu
na základe exekučného titulu, ktorým je rozsudok tunajšieho súdu č.k. 8C/4/2014-85 z 15.05.2014.
Taktiež pokiaľ žalovaní následne od roku 2014 uhradili určité platby súvisiace s užívaním bytu, tak zo
zhodných výpovedí zástupcu žalovaných aj žalobcu bolo na pojednávaní 25.06.2015 zistené, že pri

týchto úhradách už žalovaní ich účel špecifikovali a boli nimi hradené mesačné preddavkové platby za
byt, týkajúce sa rokov 2014 a 2015 a tak aj boli platby žalobcom priradené. Týmito platbami teda nedošlo
k poníženiu dlhu, ktorý ostal predmetom tohto konania.

K pohľadávke žalobcu na zaplatenie zmluvnej pokuty vo výške 73,- EUR:
Čosatýkaoprávnenostinárokunapriznaniesankcie,ktorúmalžalobcavosvojomštatútedo06.06.2013
označenú ako poplatok z omeškania a oprávnenosť ktorého zástupca žalovaných namietal (sankcie
vo forme zmluvnej pokuty), súd odkazuje na právny názor odvolacieho súdu uvedený v jeho uznesení
sp.zn. 7Co/728/2014 z 25.03.2015, ktorým je prvostupňový súd s poukazom na § 226 O. s. p. viazaný.

Podľa tohto názoru bol žalobca oprávnený uplatňovať si v dôsledku omeškania vlastníka s plnením
peňažných povinností vymedzených v článku VII. bod 2/ písm. d/ štatútu žalobcu, sankciu v štatúte
upravenú vo výške 0,05 promile z dlžnej čiastky za každý deň omeškania a táto sankcia predstavuje
zmluvnú pokutu. Pri posudzovaní platnosti prijatej sankcie v predmetnom štatúte nie je rozhodujúcejej označenie, ale obsah a vôľa toho kto prejav urobil. Aj keď je v štatúte žalobcu predmetná sankcia
označená ako poplatok z omeškania, neznamená to bez ďalšieho, že dojednanie majetkovej sankcie
za porušenie konkrétnej povinnosti bez tohto označenia, nespĺňa podmienky, ktoré zákon vyžaduje

pre platné dojednanie zmluvnej pokuty. Bolo na vôli všetkých spoluvlastníkov schváliť určitú sankciu
voči osobám, ktoré si uvedenú povinnosť nebudú riadne plniť. To, že v štatúte bola sankcia iba
nesprávne pomenovaná, svedčí skutočnosť, že vo vyúčtovaní za rok 2012 na druhej strane dokumentu,
je vyúčtovaná sankcia podľa dní omeškania žalovaných s platením zálohových platieb, pomenovaná
ako zmluvná pokuta. Výpočet zmluvnej pokuty vo výške 73,- EUR uplatnenej vo vyúčtovaní za rok 2012

na čl. 9 žalobca špecifikoval na druhej strane tohto vyúčtovania. Zástupca žalovaných mal výhrady
k vyčísleniu zmluvnej pokuty zo sumy 393,70 EUR (nedoplatok za rok 2011) vo výške 66,93 EUR
z dôvodu, že popieral dôvodnosť tohto nedoplatku argumentujúc tým, že za rok 2011 mal preplatok,
keď jeho platby (vo výške 1.250,- EUR) presahovali výšku vyúčtovaných hotových nákladov (1.163,93
EUR). Avšak, keďže žalovaní účel svojich nepravidelných úhrad v tomto roku nešpecifikovali, ich platby
boli oprávnene započítané aj na skôr splatnú pohľadávku a to nedoplatok vo výške 479,77 EUR za

rok 2010. Preto im za rok 2011 vznikol nedoplatok na skutočných nákladoch na byt za rok 2011 vo
výške 393,70 EUR, ktorý v sebe nezahŕňal žiadne sankcie z omeškania. Preto bol žalobca oprávnený
uplatniť si zmluvnú pokutu v spoločenstvom schválenej výške 0,5 promile denne, t.j. 0,05 % denne ako
z omeškaných preddavkových mesačných platieb za rok 2012 v súlade s článkom VII. bod 2/ písm. d/
štatútu, tak aj z nedoplatku za rok 2011 v súlade s čl. IX. bod 4/ štatútu. Žalobca vo výpočte zmluvnej

pokuty za rok 2012 ku dňu 06.06.2013 (do vyúčtovania za rok 2012) vo výške 73,- EUR zohľadnil všetky
platby žalovaných zaplatené v rozhodnom období, spolu vo výške 1.150,- EUR a vzhľadom na výšku a
dátumy platieb urobil dobropis k zmluvnej pokute vo výške 288,12 EUR (vyčíslenej, akoby v rozhodnom
období neboli urobené žiadne úhrady dlhu) a to v sume 215,13 EUR. Zmluvná pokuta teda predstavuje
rozdiel sumy 288,12 EUR a dobropisovanej sumy 215,13 EUR. Dôvodnosť zmluvnej pokuty vo výške

73,- EUR preukazuje jej výpočet uvedený v doklade na čl. 9, k čomu bol vypočutý aj svedok F. Č..
Zástupca žalovaných nespochybňoval správnosť údajov uvedených vo výpočte žalobcu (týkajúcich sa
výšky mesačných preddavkov, dátumov úhrad žalovaných a ich výšky), ale namietal, že žalobca sankciu
uplatnil aj zo sumy 393,70 EUR, čo však bol oprávnený postup žalobcu. Dokazovaním bola v konaní
preukázaná dôvodnosť nároku žalobcu na zaplatenie nedoplatku z vyúčtovania za rok 2011 vo výške

307,71 EUR, aj zmluvnej pokuty za omeškanie platieb splatných počas roku 2012 vo výške 73,- EUR a
preto súd žalobe v tejto časti s poukazom na úpravu uvedenú v čl. IX. bodu 4/ a VII. bodu 2/ písm. d/
štatútu žalobcu, vyhovel. Zmluvná pokuta vo výške 73,- EUR bola vyčíslená z pohľadávok, s platením
ktorých sa žalovaní dostávali do omeškania postupne, prvýkrát 01.01.2012, a keďže tento nárok bol
uplatnený na súde 12.12.2014, ani táto pohľadávka nie je premlčaná.

Zároveň súd priznal žalobcovi aj nárok na zaplatenie štatútom upravenej zmluvnej pokuty vo výške 0,05
% denne z nedoplatku za rok 2012 vo výške 307,71 EUR od 12.07.2013 do zaplatenia, t.j. odo dňa
nasledujúceho po splatnosti tejto pohľadávky (splatnou sa stala v tridsiaty deň odo dňa 11.06.2013,

kedy bolo doručené vyúčtovanie zástupcovi žalovaných) a zmluvnej pokuty v rovnakej výške, aj z
neuhradených častí zálohových mesačných platieb splatných v roku 2013 od 01.01.2013 do 06.06.2013
(ktorá nebola prvostupňovým rozsudkom zo dňa 15.05.2014 priznaná pre iný právny názor týkajúci sa
uplatnenej sankcie, než aký zaujal odvolací súd, pričom v tejto časti bol rozsudok odvolacím súdom
zrušený). Keďže zálohové platby za rok 2013 do 01.08.2013 boli určené vo výške 112,- EUR (čo vyplýva

z evidenčných listov na byt z čl. 7,8) a žalovaní uhradili do 06.06.2013 len jednu platbu vo výške 350,-
EURatodňa28.01.2013,započítanúnaúhraduzálohovýchplatiebzamesiace01/,02/a03/2013,a14,-
EUR na platbu za mesiac 04/2013 (pričom platby boli splatné vždy k poslednému dňu predchádzajúceho
mesiaca), tak žalovaní boli v omeškaní s úhradou platby za január 2013 vo výške 112,- EUR a od
01.01.2013 do 28.01.2013, a následne so zostatkom neuhradenej časti platby za mesiac apríl 2013 vo

výške 98,- EUR od 01.04.2013 do 30.04.2013, so sumou 210,- EUR (zostatkom platby za mesiac apríl
2013 vo výške 98,- EUR a platbou za máj 2013 vo výške 112,- EUR) od 01.05.2013 do 31.05.2013 a so
sumou 322,- EUR (neuhradené preddavkové platby za mesiace máj a jún spolu 224,- EUR a zostatok
98,- EUR za apríl 2013) od 01.06.2013 do 06.06.2013. Od 07.06.2013 už boli v právoplatnom rozsudku
zo dňa 15.05.2014 priznané žalobcovi nároky na zmluvnú pokutu z ďalších oneskorených úhrad na

zálohových mesačných platbách.Nakoniec súd priznal žalobcovi s poukazom na ust. § 517 ods. 2 OZ v spojení s § 3 nariadenia vlády SR
č. 87/1995 Z.z., ktorým sa vykonávajú niektoré ustanovenia Občianskeho zákonníka, úroky z omeškania
vo výške 8,50 % ročne z nedoplatku za rok 2012 vo výške 307,71 EUR a zmluvnej pokuty vo výške

73,- EUR, odo dňa nasledujúceho po splatnosti dlhu t.j. od 12.07.2013 do zaplatenia (0,5 % základná
sadzba ECB platná k prvému dňu omeškania + 8 percentuálnych bodov).

Vo zvyšnej časti, pokiaľ žalobca pôvodne uplatňoval úroky z omeškania vo vyššej než priznanej výške

(vo výške 0,025 % denne t.j. 9,125 % ročne), v časti prevyšujúcej priznaný nárok zástupca žalobcu
zobral žalobu späť na pojednávaní 25.06.2015 a preto súd konanie v tejto časti s poukazom na § 96
ods. 1 O. s. p., za súhlasu zástupcu žalovaných, zastavil.

Keďže pojednávanie bolo odročené na vyhlásenie rozsudku vo veci, súd rozhodol s poukazom na § 151

ods. 1, 3 O. s. p., že o trovách konania rozhodne do 30 dní po právoplatnosti rozhodnutia vo veci samej.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia, na Okresný súd
Dolný Kubín (§ 204 ods. 1 O. s. p.).

V prípade podania odvolania, toto treba podať v potrebnom počte rovnopisov a príloh tak, aby jeden
rovnopis zostal na súde a aby každý účastník dostal jeden rovnopis s prílohami. V tomto prípade v dvoch
vyhotoveniach. Ak účastník nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, súd vyhotoví kópie na jeho
trovy.

V odvolaní sa musí okrem všeobecných náležitostí podania stanovených v § 42 ods. 3 O. s. p. (ktorému
súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka a čo sleduje, jeho datovania a podpísania) uviesť, proti
ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu
považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha (§ 205 ods. 1 O. s. p.).

Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť
len tým, že
a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1,
b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné

na zistenie rozhodujúcich skutočností,
d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré
doteraz neboli uplatnené (§ 205a),
f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci (§ 205 ods. 2

O. s. p.).

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda a dôvody odvolania môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia
lehoty na odvolanie (§ 205 ods. 3 O. s. p.).

V prípade, že nebude dobrovoľne splnená povinnosť uložená týmto rozhodnutím, môže sa osoba
oprávnená z rozhodnutia domáhať uspokojenia svojho nároku návrhom na vykonanie exekúcie podľa
osobitného zákona - zákon č. 233/1995 Z. z. v znení neskorších zmien (§ 251 ods. 1 O. s. p.).