Rozhodnutie ,
Potvrdzujúce Judgement was issued on

Decision was made at the court Okresný súd Trenčín

Judgement was issued by JUDr. Katarína Krivulčíková

Judgement form – Rozhodnutie

Judgement nature – Potvrdzujúce

Source – original document (the link may not work anymore)

Súd: Okresný súd Považská Bystrica
Spisová značka: 4C/39/2012

Identifikačné číslo súdneho spisu: 3712203683
Dátum vydania rozhodnutia: 24. 07. 2012

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Katarína Krivulčíková
ECLI: ECLI:SK:OSPB:2012:3712203683.3

Rozhodnutie

Okresný súd v Považskej Bystrici samosudkyňou JUDr. Katarínou Krivulčíkovou v právnej veci
navrhovateľa S.M. J.M., nar. XX.X.XXXX, bytom ul. H. N. Č.. X, V., prechodne bytom S., V. W., S.,
zastúpenéhoJUDr.VladimíromHajdukom,J.Murgašač.1316/22,MichalovceprotiodporcoviSlovenská
republika - Ministerstvo vnútra SR, ul. Pribinova č. 2, Bratislava v konaní o náhradu nemajetkovej ujmy
vo výške 800.000 Eur takto

r o z h o d o l :

Súd návrh z a m i e t a.

Navrhovateľ je p o v i n n ý nahradiť odporcovi trovy konania vo výške 16,20 Eur do troch dní od
právoplatnosti rozsudku.

o d ô v o d n e n i e :

Navrhovateľ svojim návrhom domáhal sa, aby súd uložil odporcovi povinnosť zaplatiť mu náhradu

nemajetkovej ujmy vo výške 800 000 eur so zákonným úrokom z omeškania vo výške 9 % od 28.01.2012
do zaplatenia. Svoj návrh odôvodnil tým, orgány štátnej moci rozhodli (uznesenie - ČVS: ORP - 498/
OdV-PB-2005 zo dňa 04.04.2008) na príkaz sudcu JUDr. Iva Hlucháňa o jeho zatknutí, zadržiavaní v
cele a prevážaní, čím bola neoprávnene obmedzená jeho osobná sloboda. Orgány činné v trestnom
konaní a sudca ho obvinili z prečinu zanedbania povinnej výživy a to aj napriek tomu, že voči nemu
nebolo vznesené žiadne obvinenie, nebola mu doručená obžaloba. Prečin zanedbania povinnej výživy

bol prejednávaný Okresným súdom K. G. v konaní vedenom pod spisovou značkou 1T/78/2008,
nerešpektujúc jeho práva a prezumpciu neviny, naviac súd neprihliadal na jeho námietky premlčania
jednotlivých splátok výživného a ani na zánik trestnoprávnej zodpovednosti prečinu zanedbania povinnej
výživy z titulu veku detí a ich schopnosti živiť sa. oprávnené deti totiž boli v spornom období už schopné
samé sa živiť. Ďalej uviedol, že orgány štátnej moci zisťovali jeho pobyt, polícia v S. vytvorila o ňom
dezinformáciu, že nepreberá poštu a nevedia ho nájsť, pričom dobre vedeli, že býva v maringotke na W..

V. I. S.. S. polícia ho zatkla a obmedzila na osobnej slobode v čase od dobu od 03.04.20008 od 17.00
hod. do 04.04.2008 do 14.10 hod, držali ho v cele, s putami na rukách ako nebezpečného zločinca,
správali sa k nemu arogantne. Následne bol prevezený z Michaloviec v policajnom doprovode na súd
do Považskej Bystrice, kde ho v budove súdu držali v železnej klietke, celú dobu mal na rukách putá,
bol hladný, nemohol telefonovať, bol psychicky ponížený. Po prejednaní veci ho prepustili a nechali ho
ísť do Michaloviec na vlastné náklady. Ďalej uviedol, že musel znášať negatívne reakcie okolia a stále

je im vystavovaný, stratil možnosť zamestnať sa a získať stály príjem. Konanie polície bolo podľa jeho
názoru neľudské až sadistické. Rovnako v rozpore s právnym poriadkom SR bolo aj vydanie mediálneho
zatykača na jeho osobu, keď po ňom bolo vyhlásené pátranie aj v TV JOJ.

Navrhovateľ po právnej stráne konštatoval, že nikdy sa nedopustil prečinu zanedbania povinnej výživy
podľa § 207 ods. 1 a 3 Tr. zák, policajné a iné štátne orgány vrátane sudcu nemali dôvod voči

nemu konať, nikdy nebol z ničoho obvinený a ani obžalovaný a aj napriek tomu mu polícia obmedzila
osobnú slobodu a bol ponížený a dotknutý na svojich právach. S poukazom na čl. 5 Dohovoru siuplatnil nárok na odškodné - náhradu nemajetkovej ujmy ktorú odôvodnil tým, že je v dôsledku konania
štátnych orgánov považovaný za zločinca a kriminálnika, preto si nemôže nájsť zamestnanie, musel
znášať a aj aktuálne znáša negatívne dopady toho konania, keď s ním nekomunikuje okolie, reakcie na

jeho osobu sú neprimerané, bolo zasiahnuté do jeho súkromia, polície siahla na jeho osobnú slobodu,.
Poukázal na skutočnosť, že aj keď je nezamestnaný, motívom uplatnenia nároku nie je obohatenie
sa, ale náprava nezákonného stavu a náhrady ujmy pre následky zásahu orgánov činných v trestnom
konaní. rozsah zásahu do jeho slobody bol značnej intenzity, predostretí celej verejnosti, keďže bol
medializovaný, následky konania polície sú podľa jeho názoru nenapraviteľné. Ďalej uviedol, že svoj

nárok s odporcom predbežne prerokoval listom zo dňa 23.09.2011, odporca mu však listom oznámil
že jeho nárok neuznáva, pretože nie sú splnené zákonné predpoklady na náhradu ujmy podľa ust. § 3
zákona č. 514/2003 Z. z.. Doplneným podaním zo dňa 16.04.2012 navrhovateľ namietal postup orgánov
štátnej moci a to postup Okresnej prokurátorky, ktorá na prvom pojednávaní nepredniesla obžalobu a
jej právo na podanie obžaloby bolo premlčané a prekludované a postup sudcu, na ktorého pokyn konali
policajti keď vydal mediálny zatykač.

Odporca sa k podanému návrhu vyjadril písomne a namietal nedostatok právomoci súdu, premlčanie
nároku navrhovateľa, nedostatok pasívnej vecnej legitimácie a celkovú neopodstatnenosť nároku
navrhovateľa. uviedol, že podľa jeho názoru všeobecný súd podľa žiadneho ustanovenia O. s. p.
nie je oprávnený skúmať zákonnosť alebo nezákonnosť konania a rozhodovania orgánov činných v

trestnom konaní v priebehu trestného konania, pretože neexistuje žiadne ustanovenie O.s.p., ktoré
by umožňovalo civilnému súdu zasahovať takýmto spôsobom do trestného konania. Ďalej namietal
nedostatok pasívnej vecnej legitimácie s tým, že navrhovateľ namieta postup orgánov v priebehu
trestného konania a v zmysle ust. § 4 ods. 1 písm. a) zákona č. 514/2003 Z. z., v prípade ak bola
orgánom verejnej moci spôsobná škoda v trestnom konaní, koná v mene SR Ministerstvo spravodlivosti,

ak bola škody spôsobená vyšetrovateľom a policajtom, koná Ministerstvo vnútra a v prípade, že
nie je možné identifikovať orgán verejnej moci, ako je to v danom prípade, pretože žaloba je
nejasná a nezrozumiteľná, koná Ministerstvo spravodlivosti. Odporca tiež namietal premlčanie nároku
navrhovateľa, s tým, že podľa ust. § 19 ods. 1 z.č. 514/2003 Z. z. sa nárok na náhradu škody spôsobenej
orgánom verejnej moci premlčí za tri roky odo dňa, keď sa poškodený dozvedel o škode. Jeho nárok

teda považuje za premlčaný. Na záver odporca spochybnil celkovú existenciu nároku, ktorý považuje za
neoprávnený, pretože neboli splnené zákonné predpoklady a to konanie orgánu verejnej moci v rozpore
so zákonom, vznik škody a príčinná súvislosť medzi vzniknutou ujmou a konaním orgánov verejnej moci.
Odporca žiadal žalobu v celom rozsahu zamietnuť a priznať náhradu trov konania.

Podľa § 101 ods. 2 O. s. p. súd vec prejednal a rozhodol v neprítomnosti navrhovateľa a jeho právneho
zástupcu, ktorí boli riadne predvolaní, na pojednávanie sa nedostavili a ani nepožiadali z dôležitého
dôvodu o odročenie pojednávania.

Súd vykonal dokazovanie výsluchom zástupkyne odporcu, oboznámením návrhu, vyjadrenia odporcu,

žiadostiopredbežnéprerokovanienárokunanáhradunemajetkovejujmyzodňa23.09.2011,oznámenia
odporcu zo dňa 09.01.2012, námietky zaujatosti zo dňa 25.04.2012, uznesenia Krajského súdu v
Trenčíne č.k. 6NcC/10/2012-33 zo dňa 21.05.2012, oboznámením ftc príkazu na zatknutie navrhovateľa
zo dňa 21.01.1999 č. Tp 29-98, oboznámením vyjadrenia OR PZ Michalovce k zatknutiu navrhovateľa
dňa 03.04.2008, 05.06.2012, listinných dôkazov o majetkových pomeroch navrhovateľa.

Dňa 21.1.199 vydal sudca Z.. F. E., na návrh prokurátora okresnej prokuratúry, príkaz na zatknutie
navrhovateľa, sp. zn Tp/29/1998 podľa § 69 ods. 1 Tr.por, účinného do 31.12.2005, v tom čase
bytom V., W.. H..N. X, súkromného podnikateľa s odôvodnením, že uznesením zo dňa 02.02.1997
ČVS: OÚV-23/Pú-97 bolo voči navrhovateľovi vznesené obvinenie pre trestný čin zanedbania povinnej

výživy a obvinený sa opakovane nedostavil k orgánom činným v trestnom konaní, z ktorého dôvodu
nebolo možné v tomto konaní pokračovať. Na základe vydaného zatykača zistili pobyt navrhovateľa
príslušníci OR PZ Michalovce v r. 2008 kedy ho dňa 03.04.2008 o 17:00 hod vypátrali a obmedzili jeho
osobnú slobodu. Podľa vyjadrenia príslušníkov ORPZ ( čl.101 spisu) nebola navrhovateľom/zatknutým
vznesená žiadna sťažnosť pre nesprávny postup alebo správanie sa príslušníkov PZ. Po dohovore so

sudcom, ktorý vydal príkaz na zatknutie, bol navrhovateľ dňa 04.04.2008 eskortovaný do Považskej
Bystrice, kde bol sudcom vypočutý a prepustený na slobodu. Čo zhodne uvádza navrhovateľ aj odporca.Navrhovateľ žiadosťou zo dňa 23.09.2011 požiadal Ministerstvo spravodlivosti a Ministerstvo vnútra SR
o predbežné prerokovanie nároku na náhradu nemajetkovej ujmy podľa príslušných ustanovení zákona
č. 514/2003 Z.z. s odôvodnením, že konaním orgánu verejnej moci - sudca, prokurátor, príslušníci PZ

konajúci na podklade rozhodnutia sudcu mu bola spôsobená ujma na osobnej slobode, obmedzené jeho
ľudské opráva, bol nezákonne zadržaný, stíhaný, eskortovaný z miesta, kde sa zdržiaval, do miesta
sídla súdu, príslušníci PZ sa voči nemu správali arogantne až neľudsky, v čase keď ho zatkli nebol
trestne stíhaný, nemal dlh na výživnom a teda nemohol byť stíhaný pre trestný činu zanedbania povinnej
výživy. Poukázal na to, že konaním označených subjektov, najmä pokiaľ ho polícia zatkala a doviezla

na náklady štátu do Považskej Bystrice a následne ho prepustila a domov sa musel dostať na vlastné
náklady, došlo jednoznačne k nesprávnemu úradnému postupu za čo okrem iných rozhodnutí a zásahov
žiada náhradu nemajetkovej ujmy vo výške 800.000 eur.

Odporca listom zo dňa 09.01.2012 oznámil navrhovateľovi, že jeho nárok považuje za nedôvodný,
pretože nie sú splnené zákonné predpoklady. Pretože pokiaľ namietal postup príslušníkov OR PZ

Michalovce a namietal, že sa na nich sťažoval, po preverení tejto skutočnosti bolo zistené, že žiadnu
sťažnosť nepodal. Pokiaľ namietal zatknutie, odporca mu oznámil, že príslušníci OR PZ konali na
základe príkazu na zatknutie vydaného sudcom o ktorého zákonnosti nemajú dôvod pochybovať a
ani ho skúmať, ale majú ho len vykonať. Keďže odporca návrhu nevyhovel, podal navrhovateľ návrh
na priznanie nemajetkovej ujmy na súd. Navrhovateľ podal návrh na začatie konania o náhradu

nemajetkovej ujmy na Okresný súd Považská Bystrica dňa 23.03.2012.

Odporca s poukazom na tvrdenie navrhovateľa, že jeho osobná sloboda bola obmedzená dňa
03.04.2008 a dňa 04.04.2008 trval na tom, že navrhovateľ, vzhľadom na výhrady ktoré má voči konaniu
policajtov, že vie, ktorý sudca na základe návrhu ktorého prokurátora mu mali spôsobiť škodu ( ktorú

samozrejme odporca neuznáva) musel vedieť o tom, kto mu škodu spôsobil už dňa 04.04.2008. nárok
navrhovateľa preto považujú v zmysle ust. § 19 ods. 1 zákona č. 514/2003 Z.z. za premlčaný v celom
rozsahu.

Podľa § 1 písm. a) a c) zákona č. 514/2003 Z.z. o o zodpovednosti za škodu spôsobenú pri výkone

verejnej moci a o zmene niektorých zákonov tento zákon upravuje zodpovednosť štátu za škodu
spôsobenú orgánmi verejnej moci pri výkone verejnej moci, predbežné prerokovanie nároku na náhradu
škody a právo na regresnú náhradu.

Podľa § 3ods. 1 zákona č. 514/2003 Z.z. o zodpovednosti za škodu spôsobenú pri výkone verejnej moci

a o zmene niektorých zákonov štát zodpovedá za podmienok ustanovených týmto zákonom za škodu,
ktorá bola spôsobená orgánmi verejnej moci, okrem tretej časti toho zákona, pri výkone verejnej moci
a) nezákonným rozhodnutím,
b) nezákonným zatknutím, zadržaním alebo iným pozbavením osobnej slobody,
c) rozhodnutím o treste, o ochrannom opatrení alebo rozhodnutím o väzbe, alebo

d) nesprávnym úradným postupom.

Podľa § 7 a 9 zákona č. 514/2003 Z.z. o zodpovednosti za škodu spôsobenú pri výkone verejnej moci
a o zmene niektorých zákonov právo na náhradu škody spôsobenej rozhodnutím o zatknutí, zadržaním
alebo iným pozbavením osobnej slobody má ten, na kom bolo vykonané, ak bolo rozhodnutie zrušené

ako nezákonné alebo pri ňom došlo k nesprávnemu úradnému postupu.

Štát zodpovedá za škodu spôsobenú nesprávnym úradným postupom. Za nesprávny úradný postup sa
považuje aj porušenie povinnosti orgánu verejnej moci urobiť úkon alebo vydať rozhodnutie zákonom
ustanovenejlehote,nečinnosťorgánuverejnejmociprivýkoneverejnejmoci,zbytočnéprieťahyvkonaní

alebo iný nezákonný zásah do práv, právom chránených záujmov fyzických osôb a právnických osôb.

Podľa § 15 ods. 1 zákona č. 514/2003 Z.z. o zodpovednosti za škodu spôsobenú pri výkone verejnej
moci a o zmene niektorých zákonov nárok na náhradu škody spôsobenej nezákonným rozhodnutím,
nezákonným zatknutím, zadržaním alebo iným pozbavením osobnej slobody, rozhodnutím o treste,

o ochrannom opatrení alebo rozhodnutím o väzbe, ako aj nárok na náhradu škody spôsobenej
nesprávnym úradným postupom je potrebné vopred predbežne prerokovať na základe písomnej žiadosti
poškodeného o predbežné prerokovanie nároku (ďalej len "žiadosť") s príslušným orgánom podľa § 4
a 11.Podľa § 16 ods. 1 písm. a) a c) zákona č. 514/2003 Z.z. o zodpovednosti za škodu spôsobenú pri výkone
verejnej moci a o zmene niektorých zákonov ak príslušný orgán neuspokojí nárok na náhradu škody

alebo jeho časť do šiestich mesiacov odo dňa prijatia žiadosti, môže sa poškodený domáhať uspokojenia
nároku alebo jeho neuspokojenej časti na súde.

Podľa § 19 ods. 1a ods. 3 zákona č. 514/2003 Z.z. o zodpovednosti za škodu spôsobenú pri výkone
verejnej moci a o zmene niektorých zákonov právo na náhradu škody sa premlčí za tri roky odo dňa,

keď sa poškodený dozvedel o škode. Ak je podmienkou uplatnenia práva na náhradu škody zrušenie
alebo zmena právoplatného rozhodnutia, plynie premlčacia lehota odo dňa doručenia (oznámenia)
rozhodnutia.
Lehota neplynie počas predbežného prerokovania nároku podľa § 15 odo dňa podania žiadosti do
skončenia prerokovania, najdlhšie však počas šiestich mesiacov.

Z vykonaného dokazovania mal súd jednoznačne za preukázanú povahu navrhovateľom uplatneného
nároku, ktorú skutočnosť považoval za nespornú aj odporca, a teda že navrhovateľ sa domáha náhrady
nemajetkovej ujmy v dôsledku nesprávneho úradného postupu orgánov verejnej moci podľa ust. § 3
ods. 1 a § 2 zákona č. 514/2003 Z.z..

Pretože zákon č. 514/2003 Z.z. má v ust. § 19 ods. 1 osobitne upravené plynutie lehôt na uplatňovanie
nárokov vyplývajúcich z tohto zákona, súd sa predovšetkým zaoberal odporcom vznesenou námietkou
premlčania nároku navrhovateľa.

Súd sa stotožnil s tvrdením odporcu, že navrhovateľ sa o nesprávnom úradnom postupe, ako sám

v žalobe uvádza, musel dozvedieť najneskôr dňa 04.04.2008, kedy bol po vypočutí na Okresnom
súde Považská Bystrica prepustený na slobodu zo zadržania. Pokiaľ, ako sám uvádza v žalobe, bolo
správanie príslušníkov policajného zboru „neľudské a ponižujúce a že títo konali na základe mediálneho
a nezákonného zatykača“ minimálne musel navrhovateľ presne vedieť, kým, resp. čím ( akým postupom,
rozhodnutím) mu bola spôsobená ujma (škoda, skutočná, prípadne nemajetková)

Lehota na uplatnenie nároku na súde začala teda plynúť najneskôr dňa 05.04.2008. Trojročná lehota,
do ktorej plynutia sa nezapočítava čas na predbežné prejednanie nároku na príslušnom orgáne
zastupujúcom SR v rozsahu 6 mesiacov, v prípade, že by bola žiadosť o prerokovanie nároku podaná
v tejto lehote (§ 19 ods. 2 zákona), uplynula dňa 05.04.2011. Navrhovateľ si uplatnil nárok na náhradu

nemajetkovej ujmy na MS SR a MVSR listom zo dňa 23.09.2011 ( po uplynutí trojročnej lehoty) a
následne žalobu podal na súde dňa 23.03.2012. Súd musí preto konštatovať, že žaloba bola podaná
po márnom uplynutí premlčacej lehoty a námietka premlčania odporcu bola vznesená v celom rozsahu
dôvodne.

Z tohto dôvodu, s poukazom na ust. § 19 ods. 1 zákona č. 514/2003 Z.z. a s prihliadnutím na nesporné
skutkové okolnosti určujúce začiatok plynutia premlčacej lehoty, súd žalobu zamietol.

O trovách konania rozhodol súd v zmysle ustanovenia § 142 ods. 1 O. s. p., v zmysle ktorého má právo
na náhradu trov konania procesne úspešný účastník, v danom prípade odporca. Trovami konania, ktoré

si odporca v konaní pred súdom uplatnil riadne a včas sú náklady odporcu vynaložené v súvislosti s
účasťou zástupkyne odporcu na pojednávaní dňa 24.07.2012. odporca žiadal priznať trovy konania vo
výške 125,65 eur, ktorej sume zodpovedá náhrada za používanie cestných motorových vozidiel pri
služobnej ceste vo výške 0,183 eur/km, pri ceste BA-PB-BA cca 336 km, celkom vo výške 61,488 eur a
náhraducenypohonnýchhmôtvovýške64,162eur.Súdsaspožiadavkouodporcunestotožnilaovýške

priznaných trov rozhodol v zmysle ust. § 73 ods. 2 a § 74 vyhlášky č. 543/2005 Z.z. o Spravovacom a
kancelárskom poriadku pre okresné súdy, krajské súdy, Špeciálny súd a vojenské súdy, podľa ktorých sa
osobe zúčastnenej na konaní hradia skutočné, účelné a hospodárne vynaložené výdavky cestovného
verejným hromadným dopravným prostriedkom a v prípade ak použila osoba zúčastnená na konaní
vlastnémotorovévozidlo,hradísajejcestovnéakopricestehromadnýmdopravnýmprostriedkomokrem

prípadov podľa § 74, súd priznal odporcovi cestovné za účasť na pojednávaní dňa 24.07.2012 vo výške
cestovného verejným hromadným dopravným prostriedkom z Bratislavy do Považskej Bystrice a späť,
jedna cesta 8,10 eur, celkom 16,20 eur. (<> pre vlakovú dopravu zo
stanice Bratislava hl. st. do Považskej Bystrice. ).Poučenie:

Protitomutorozhodnutiujeprípustnéodvolanievlehote15dníododňajehodoručeniacestoutunajšieho
súdu na Krajský súd do Trenčína, písomne v dvoch vyhotoveniach.

Z odvolania musí byť zjavné, ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka a čo sleduje, musí
byť uvedené proti ktorému rozhodnutiu smeruje, a v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie
alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha a musí byť podpísané a
datované.
Odvolanietrebapredložiťspotrebnýmpočtomrovnopisovaprílohtak,abyjedenrovnopiszostalnasúde

a každý účastník dostal jeden rovnopis s prílohami. Ak účastník nepredloží potrebný počet rovnopisov
a príloh, súd vyhotoví kópie na jeho trovy.

Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno zdôvodniť
len tým, že: a/ v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1, za b/ konanie má inú vadu, ktorá

mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, c/ súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový
stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, d/ súd
prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, e/ doteraz
zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli
uplatnené /§205a/, f/ rozhodnutie súdu vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh
na vykonanie exekúcie podľa osobitného predpisu.

Information regarding the judgement were obtained from the original document, which was most recently updated on . Link to the original document may not work anymore, because the portal of the Ministry of Justice may have published the document under this link for only a certain period of time.