Uznesenie ,
Potvrdené Judgement was issued on Wednesday, September 11, 2014

Súd: Krajský súd Banská Bystrica
Spisová značka: 16Co/110/2014

Identifikačné číslo súdneho spisu: 6912212741
Dátum vydania rozhodnutia: 11. 09. 2014

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Ivica Hanusková
ECLI: ECLI:SK:KSBB:2014:6912212741.3

Uznesenie

Krajský súd v Banskej Bystrici v právnej veci navrhovateľa POHOTOVOSŤ, s. r. o., so sídlom 811 09
Bratislava,Pribinovaulicač.25,IČO:35807598,právnezastúpenéhoAdvokátskoukanceláriouFridrich
Paľko, s. r. o., so sídlom 811 09 Bratislava, Grösslingova 4, IČO: 36 864 421, proti odporkyni Slovenskej
republike, za ktorú koná Ministerstvo spravodlivosti Slovenskej republiky, Bratislava, Župné námestie 13,
v konaní o náhradu majetkovej škody a nemajetkovej ujmy, o návrhu na prerušenie konania, o odvolaní

navrhovateľa proti uzneseniu Okresného súdu Rimavská Sobota č. k. 6C/158/2012-46 zo dňa 15. 10.
2013, takto

r o z h o d o l :

Uznesenie okresného súdu p o t v r d z u j e .

o d ô v o d n e n i e :

Okresný súd napadnutým uznesením zamietol návrh navrhovateľa na prerušenie konania podľa § 109
ods. 1 písm. b) a § 109 ods. 2 písm. c) Občianskeho súdneho poriadku (ďalej v texte len „O. s. p.“).

V odôvodnení rozhodnutia okresný súd uviedol, že navrhovateľ už v návrhu na začatie konania vo
veci samej na Okresný súd Rimavská Sobota konštatoval, že okresný súd zapríčinil vznik škody a
preto nemôže byť zároveň orgánom súdnej moci, ktorý bude o tejto škode rozhodovať a je vylúčené,
aby prostredníctvom sudcov rozhodoval predmetný spor. O tejto námietke zaujatosti však už rozhodol
Krajský súd v Banskej Bystrici uznesením č. k. 41NcC/5/2012-8 zo dňa 10. 10. 2012, ktorým zákonnú
sudkyňu v tejto veci z konania nevylúčil. Zo sudcov Okresného súdu Rimavská Sobota bol vylúčený z

prejednávania a rozhodovania vo veci len JUDr. Erik Varga, ktorý konal v exekučných veciach, z ktorých
navrhovateľ odvodzuje svoje nároky. Okresný súd mal za to, že samotná skutočnosť, že navrhovateľ
s rozhodnutím o námietke zaujatosti nie je spokojný a podal preto sťažnosť na Ústavný súd SR nie je
dôvodom na prerušenie konania. Zdôraznil, že vo veci o jeho námietke bolo právoplatne rozhodnuté a v
tejto súvislosti poukázal aj na rozhodnutie Najvyššieho súdu SR sp. zn. 3Cdo/102/2013 zo dňa 11. 03.
2013, keď v obdobnej veci, týkajúcej sa tých istých účastníkov ako v tejto veci, v zmysle ktorého sudcu

možnovylúčilzprejednávaniaarozhodovaniapridelenejvecilencelkomvýnimočne,atolenzoskutočne
závažných dôvodov, ktoré sudcovi zjavne bránia rozhodnúť v súlade so zákonom objektívne, nezaujato
a spravodlivo. Už v tomto rozhodnutí Najvyšší súd SR zdôraznil, že subjektívny názor účastníka
konania nezakladá ešte bez ďalšieho dôvod pre legitímne obavy z jeho nestranného a nezaujatého
rozhodovania a výslovne uviedol, že dôvod na vylúčenie sudcu nezakladá sama skutočnosť, že sudca
má prejednať a rozhodnúť vec, v ktorej odporcom je súd, na ktorom tento sudca vykonáva súdnictvo

(uznesenie Najvyššieho súdu SR sp. zn. Nc14/2010). Vzhľadom na tieto skutočnosti návrh navrhovateľa
na prerušenie konania zamietol.
Proti tomuto uzneseniu podal v zákonnej 15 dňovej lehote (§ 204 ods. 1, veta prvá, O. s. p.) odvolanie
navrhovateľ, keď uplatnil odvolací dôvod podľa § 205 ods. 2 písm. a), b), c) a f) O. s. p. Tvrdil,
že prvostupňový súd nesprávne vec právne posúdil tým, že nepoužil správne ustanovenie právneho
predpisu a nedostatočne zistil skutkový stav, neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal

navrhnuté dôkazy potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností a konanie má inú vadu, ktorá mohla
mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, keď rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza znesprávneho právneho posúdenia veci. Mal za to, že dôvod na prerušenie konania preukázal. Namietal
porušenie základného práva na prejednanie a rozhodnutie veci nestranným súdom, keď už v žalobe
upovedomil súd o skutočnostiach nasvedčujúcich tomu, že sudcu, ktorému bola vec pridelená na

prejednanie a rozhodnutie je potrebné z konania vylúčiť. Okolnosť, že krajský súd v označených
skutočnostiach nevzhliadol dôvod na vylúčenie sudcu nič nemení na tom, že v očiach navrhovateľa a
objektívne v očiach verejnosti nemožno tohto sudcu považovať za nestranného. Sudca Okresného súdu
RimavskáSobotamápomerkveci.KtakémutonázorudospeliajinékrajskésúdyvSlovenskejrepublike,
ktoré v dôvodoch rozhodnutí o vylúčení sudcov konkrétneho súdu uviedli, že súd musí konať nestranne

a musí sa navonok aj javiť ako nestranný. Navrhovateľ práve s vedomím, že názor krajského súdu vo
veci nestrannosti pre rozpor s rozhodovacou praxou iných krajských súdov, Ústavného súdu Slovenskej
republiky a Európskeho súdu pre ľudské práva v Štrasburgu neobstojí, podal ústavnú sťažnosť pre
porušenie jeho práva na nestranný súd, ktorej výsledkom bude zrušenie rozhodnutia krajského súdu.
Namietal, že nie je prípustné, aby do rozhodnutia ústavného súdu sa v konaní o veci samej pokračovalo,
a aby tento naďalej vykonával úkony, a aby vo veci rozhodoval vylúčený sudca. Navrhol preto napadnuté

uznesenie okresného súdu zrušiť a vec mu vrátiť na ďalšie konanie a opätovné rozhodnutie.
Krajský súd, ako súd odvolací (§ 10 ods. 1 O. s. p.), viazaný rozsahom a dôvodmi odvolania v zmysle ust.
§ 212 ods. 1 O. s. p. bez nariadenia odvolacieho pojednávania podľa § 214 ods. 1, 2 O. s. p. napadnuté
uznesenie okresného súdu ako vecne správne podľa § 219 ods. 1 O. s. p. potvrdil.
Podľa § 109 ods. 1 písm. b) O. s. p. súd konanie preruší, ak rozhodnutie závisí od otázky, ktorú nie je

v tomto konaní oprávnený riešiť. Rovnako postupuje, ak tu pred rozhodnutím vo veci dospel k záveru,
že všeobecne záväzný právny predpis, ktorý sa týka veci, je v rozpore s ústavou, zákonom alebo
medzinárodnouzmluvou,ktoroujeSlovenskárepublikaviazaná;vtomprípadepostúpinávrhústavnému
súdu na zaujatie stanoviska.
Podľa § 109 ods. 2 písm. c) O. s. p., pokiaľ súd neurobí iné vhodné opatrenia, môže konanie prerušiť,

ak prebieha konanie, v ktorom sa rieši otázka, ktorá môže mať význam pre rozhodnutie súdu, alebo ak
súd dal na takéto konanie podnet.
K námietkam navrhovateľa, že napriek rozhodnutiu Krajského súdu v Banskej Bystrici, ako súdu
nadriadenéhootom,čije,aktorýsudcavylúčenýzprejednávaniaarozhodovaniaveci,musíokresnýsúd
prerušiť konanie vo veci samej do rozhodnutia ústavného súdu o sťažnosti proti porušovaniu základných

práv a slobôd uznesením Krajského súdu v Banskej Bystrici sa vzťahuje odôvodnenie na druhej strane
v druhom odseku uznesenia okresného súdu, kde okresný súd uznal, že nie je oprávnený riešiť otázku,
či sú sudcovia vylúčení z prejednávania a rozhodovania veci a o tejto otázke musí rozhodnúť krajský
súd, ktorý aj rozhodol a okresný súd je jeho rozhodnutím viazaný.
Ústavnému súdu Slovenskej republiky bola predložená sťažnosť navrhovateľa na porušovanie

základného práva zaručeného čl. 46 ods. 1 Ústavy SR, ako aj základného práva na spravodlivý súdny
proces zaručeného čl. 6 ods. 1 Európskeho dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd
a mala sa týkať uznesenia Krajského súdu v Banskej Bystrici sp. zn. 41NcC/5/2012. Otázku, či vo
veci rozhodoval vylúčený sudca však môže preskúmať len súd vyššieho stupňa v riadnom inštančnom
postupe na základe riadnych a mimoriadnych opravných prostriedkov, nie ústavný súd v konaní o

sťažnosti navrhovateľa, ktorými namieta porušenie svojich základných práv tak, ako je uvedené vyššie,
a ako to vyplýva z uznesení Ústavného súdu SR v skutkovo a právne totožnej veci, napr. sp. zn. I. ÚS
89/2013zodňa06.02.2013,I.ÚS92/2013zodňa13.02.2013,ktorýmisťažnostiobchodnejspoločnosti
POHOTOVOSŤ, s. r. o. proti uzneseniam Krajského súdu v Banskej Bystrici, odmietol pre nedostatok
právomoci Ústavného súdu Slovenskej republiky na ich prerokovanie a rozhodnutie.

Okresný súd teda dospel k správnemu názoru, že neexistuje dôvod na prerušenie konania ani podľa §
109 ods. 2 písm. c) O. s. p., pretože neprebieha žiadne konanie, v ktorom by sa riešila otázka majúca
význam pre rozhodnutie súdu v tejto veci.
Vzhľadom na tú skutočnosť, že žiadna z odvolacích námietok navrhovateľa nebola uplatnená dôvodne,
odvolací súd napadnuté uznesenie potvrdil ako vecne správne.

Toto rozhodnutie prijal senát odvolacieho súdu pomerom hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu odvolanie nie je prípustné.