Uznesenie ,
Zrušujúce Judgement was issued on Tuesday, November 5, 2013

Súd: Krajský súd Prešov
Spisová značka: 8Co/171/2012

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8311207271
Dátum vydania rozhodnutia: 05. 11. 2013

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Martin Fiľakovský
ECLI: ECLI:SK:KSPO:2013:8311207271.1

Uznesenie

Krajský súd v Prešove v právnej veci žalobcu V. T., nar. XX.X.XXXX, bytom B., W. XXX proti žalovanej
D. E., rod. A., nar. X.XX.XXXX, bytom B., W. XXXX o určenie vlastníckeho práva k nehnuteľnosti, o
odvolaní žalovanej proti rozsudku Okresného súdu Humenné zo dňa 5.9.2012 č.k. 12C/75/2011- 81
takto jednohlasne

r o z h o d o l :

Z r u š u j e rozsudok a vec v r a c i a súdu prvého stupňa na ďalšie konanie.

o d ô v o d n e n i e :

Napadnutým rozsudkom súd prvého stupňa určil, že žalobca je vlastníkom parcely č. CKN 5622/2
záhrady o výmere 638 m2, katastrálneho územia B.. Vyslovil, že o trovách konania rozhodne po
nadobudnutí právoplatnosti rozsudku vo veci samej.

V odôvodnení svojho rozhodnutia uviedol, že žalobca sa žalobou domáhal určenia vlastníckeho práva k

pozemkuatoparceleCKN5622/2záhradyovýmere 638m2,katastrálnehoúzemiaB..Žalobuodôvodnil
tým, že dňa 19.06.1933 uzavreli otec žalobcu Q. T. a otec žalovanej Q. A. kúpnu zmluvu Zemplínskym
lesným hospodárstvom, účastinná spoločnosť so sídlom v Ružomberku, ktorou nadobudli do svojho
podielového spoluvlastníctva nehnuteľnosti, a to pozemky parc. č. mpč. 1047/a-291 o výmere 6757 m2 a
par. mpč. 1047/a-292 o výmere 2110 m2, vo výmere 8867 m2 každý z nich v podiele 1/2. Medzi právnymi
predchodcami účastníkov konania došlo aj k reálnemu rozdeleniu nehnuteľnosti v prírode, pričom medzi

právnymi predchodcami a medzi žalobcom a žalovanou neboli nikdy spory týkajúce sa parcely, ktorá
bola predmetom sporu. Na základe stavebného povolenia v roku 1965 si postavil na parcele CKN 3456/6
rodinný dom, pričom ide o susediacu parcelu.

Žalovaná tvrdila, že svoje vlastníctvo nadobudla dobromyseľne na základe notárskej zápisnice č. N
333/00, Nz 333/00 zo dňa 9.5.2000.

Z obsahu kúpnopredajnej zmluvy zo dňa 19.6.1933 uzavretej medzi kupujúcim Q. A. a Q. T. a
predávajúcim Zemplínske lesné hospodárstvo účastinná spoločnosť v Ružomberku súd zistil, že
predmetnou kúpnou zmluvou kupujúci nadobudli do svojho podielového spoluvlastníctva pozemky mpč.
1047/a-291 vo výmere 6757 m2 a pozemok mpč. 1047/a-292 vo výmere 2110 m2, a to každý z nich
po 1/2.

Z obsahu Notárskej zápisnice č. N 131/75, Nz 157/75 napísanej dňa 3.3.1975 na Štátnom notárstve
v Humennom súd zistil, že predmetnou notárskou zápisnicou bola uzavretá darovacia zmluvu medzi
darujúcou D. T., matkou žalobcu a obdarovaným žalobcom a jeho manželkou, pričom predmetom
darovacej zmluvy boli nehnuteľnosti zapísané na liste vlastníctva č. XXX par. č. 3401/1 vo výmere 800
m2.Z obsahu Notárskej zápisnice č. N 333/00, Nz 333/00 zo dňa 9.5.2000, napísanej na Notárskom úrade
notárky JUDr. Ivety Bžánovej v Snine súd zistil, že predmetnou notárskou zápisnicou si dala osvedčiť
žalovaná vlastnícke právo vydržaním k parc. mpč. 1047/a- 291, 1047/a- 292 pod B 151 v celosti.

Napokon z obsahu Notárskej zápisnice pod č. N 60/2010, Nz 27888/2010, napísanej na Notárskom
úrade notárky JUDr. Emílie Čopíkovej dňa 06.08.2010 súd zistil, že predmetnou notárskou zápisnicou
bola uzavretá dohoda o zrušení a vyporiadaní podielového spoluvlastníctva medzi žalovanou a jej
sestrou W. K., podľa ktorej žalovaná nadobudla vlastnícke právo k parcele č. 5622/2 o výmere 638m2.

Súd prvého stupňa vec právne posúdil podľa ustanovenia § 80 písm. c/ O. s. p. a § 134 ods. 1
Občianskeho zákonníka a dospel k záveru, že žalobe je potrebné vyhovieť.

Podľa názoru súdu prvého stupňa žalobca dostatočným spôsobom preukázal naliehavý právny záujem
na podaní žaloby a preukázal aj podmienky pre nadobudnutie vlastníckeho práva vydržaním, pretože

tak ako to vyplynulo z dokazovania je zrejme, že sporný pozemok bol síce v minulosti užívaný spoločne
právnymipredchodcamiúčastníkovkonania,aleneskôrhoužívalibasamotnýžalobcastým,žezačiatok
užívania súd ustálil na rok 1982, čo vyplýva z výsluchu svedka V., resp. H. C. a aj toto postačuje na to,
aby žalobca mohol nadobudnúť vlastnícke právo vydržaním. Žalobca teda podľa názoru súdu nadobudol
vlastnícke právo potrebné k predmetu konania vydržaním, pretože predmet vydržania bol spôsobilý, do

držbyvstúpiloprávnenevzhľadomnaskutočnosť,žeprednúčasťpozemkunadobudoldosvojichrodičov
a zadná časť pozemku prakticky bola iba pokračovaním jeho pozemku. Držbu žalobcu možno považovať
aj za oprávnenú a dobromyseľnú s tým, že nakoniec bolo preukázané, že žalobca v držbe nebol v
podstate nikým rušený až na obdobie posledných dvoch rokov. Tomu, že žalobca užíval tieto pozemky
svedči aj fakt, že po pravej strane pozemku sa nachádzajú ovocné stromy, ktoré posadil žalobca a vek

týchto ovocných stromov sa odhaduje na cca 20 rokov, čo nemôže poprieť ani žalovaná.

V súvislosti s námietkou zástupcu žalovanej, ktorý poukazoval na preklúziu- prekludovanie nároku
žalobcu a to s odôvodnením, že žalobca neuplatnil svoj nárok na súde v lehote 10 rokov odo dňa,
kedy si žalovaná dala osvedčiť vlastnícke právo je potrebné poukázať na to, že vlastnícke právo sa

nepremlčuje a podľa názoru súdu žalobca nadobudol vlastnícke právo vydržaním už skôr než si dala
osvedčiť vlastnícke právo k tomuto pozemku žalovaná v roku 2010. Z týchto dôvodov teda súd žalobe
vyhovel v celom rozsahu.

Žalovaná v podanom odvolaní navrhla, aby odvolací súd napadnutý rozsudok zmenil a žalobu zamietol

na trovy žalobcu. V odvolaní ďalej uviedla, že súd prvého stupňa vo veci samej nesprávne rozhodol,
pretože priznal právo, ktoré žalobcovi jeho neuplatnením prepadlo. Žalovaná si totiž k parcele, ktorú
žalobca urobil predmetom sporu, osvedčila vlastnícke právo spolu so sestrou W. K. na základe notárskej
zápisnice N 332/00, Nz 333/00 dňa 9.5.2000. Žalobca podal žalobu na určenie vlastníckeho práva až
6.7.2011, teda po uplynutí 10-ročnej prekluzívnej lehoty v zmysle § 2 ods. 2 zákona č. 293/1992 Zb.

Prvostupňový súd mal zo zákona prihliadať na túto prepadnú lehotu a žalobný návrh mal z toho dôvodu
zamietnuť bez toho, aby zisťoval a overoval skutkové okolnosti tvrdené žalobcom v jeho žalobnom
návrhu. Dôvodom na zamietnutie žaloby je podľa žalovanej aj tá skutočnosť, že žalobca na preukázanie
svojich tvrdení o nadobudnutí vlastníckeho práva k parc. CKN 5622/2 nepreukázal ani relevantný titul
pre vstup do držby, a preto nemohol preukázať ani oprávnenosť držby. Z vykonaného dokazovania

je totiž nesporné, že žalobca bez akéhokoľvek právneho titulu začal okupovať časť pozemkov, ktoré
predtým boli užívané spoločne. Žalovaná si myslí, že násilné zabratie pozemkov bez súhlasu vlastníkov,
či spoluvlastníkov nemôže byť titulom pre vstup do držby, a teda nemôže byť ani následne držba
oprávnená.

Žalobca vo vyjadrení k odvolaniu žalovanej navrhol napadnutý rozsudok súdu prvého stupňa ako vecne
správny potvrdiť.

Odvolací súd preskúmal napadnutý rozsudok ako aj konanie, ktoré mu predchádzalo v zmysle zásad
uvedených v ustanovení § 212 O. s. p. a zistil, že nie sú podmienky ani na potvrdenie, ani na zmenu

napadnutého rozsudku.

Z odôvodnenia rozhodnutia súdu prvého stupňa možno zistiť nasledovné závery.Prvým je, že žalobca nadobudol vlastnícke právo k predmetu konania vydržaním, keď sporný pozemok
začal užívať v r. 1982 a podľa názoru súdu prvého stupňa splnil všetky podmienky pre takéto
nadobudnutie.

Druhým je, že žalobca nadobudol vlastnícke právo vydržaním už skôr, než si dala osvedčiť vlastnícke
právo k tomuto pozemku žalovaná v roku 2010.

Tretím je, že vlastnícke právo sa nepremlčuje.

Keďže súd ustálil, že žalobca nadobudol vlastnícke právo k predmetu sporu vydržaním skôr, než
si tento pozemok dala osvedčiť žalovaná, bolo zo strany súdu prvého stupňa ujasniť si aký právny
význam mal zápis žalovanej v katastri nehnuteľnosti za vlastníka na základe notárskeho osvedčenia o
držbe. Nepochybne za splnenia podmienok vydržania vyplývajúcich z ustanovenia § 134 Občianskeho

zákonníka bolo možné, aby sa novým vlastníkom stala žalovaná.

Uvedenými okolnosťami sa súd prvého stupňa vôbec nezaoberal.

Nevysvetlil, aký význam prikladal v tejto súvislosti konštatovaniu, že vlastnícke právo sa nepremlčuje,

ani zisteniu o skoršom vydržaní predmetu sporu žalobcom.

Súdna prax sa ustálila v názore, že ustanovenie § 2 ods. 2 zákona č. 293/1992 Zb. bolo vo vzťahu
k § 134 Občianskeho zákonníka špeciálnou úpravou, ktorá umožňovala vydržanie ako originálny
spôsobnadobudnutiavlastníckehoprávazajednoduchšíchpodmienok,nežakéstanovovalavšeobecná

úprava. Vydržanie vlastníckeho práva podľa § 2 ods. 2 zákona č. 293/1992 Zb. vyžadovalo splnenie
podmienok, a to, že išlo o osobu zapísanú v katastri nehnuteľností za vlastníka na základe notárskeho
osvedčenia o držbe, a že do 10 rokov od zápisu tejto osoby neuplatnila vlastnícke právo k nehnuteľnosti
v konaní na súde alebo v konaní o pozemkových úpravách iná osoba. Zrušenie uvedeného ustanovenia
k 30.11.2000 malo za následok, že u žiadnej osoby zapísanej v katastri nehnuteľností za vlastníka na

základe notárskeho osvedčenia o držbe nemohlo dôjsť k zavŕšeniu podmienok vydržania podľa tejto
špeciálnej úpravy- pre neuplynutie 10 ročnej doby plynúcej odo dňa zápisu za vlastníka. Tým však
nebola u takejto osoby dotknutá možnosť vydržania vlastníckeho práva splnením podmienok vydržania
vyplývajúcich z § 134 Občianskeho zákonníka. Týmito podmienkami boli
a) spôsobilý predmet vydržania

b) oprávnená držba
c) nepretržité trvanie oprávnenej držby po dobu 10 rokov, ak išlo o nehnuteľnosť.
Podmienka oprávnenej držby bola u osoby zapísanej v katastri nehnuteľností za vlastníka na základe
notárskeho osvedčenia o držbe splnená bez ďalšieho. Vyplývala zo zákona ako právny účinok zápisu
notárskeho osvedčenia o držbe do katastra nehnuteľnosti. Takáto osoba nadobudla totiž postavenie

oprávneného držiteľa, zaručené po dobu 10 rokov odo dňa zápisu do katastra. Zrušenie ustanovení, na
základe ktorých takéto postavenie získala, nemalo na vznik a trvanie práva oprávnenej držby žiaden
vplyv.

V ďalšom konaní súd prvého stupňa teda ustáli, kedy došlo k zápisu žalovanej v katastri nehnuteľnosti

za vlastníka na základe notárskeho osvedčenia o držbe a či bola u žalovanej splnená podmienka
nepretržitého trvania oprávnenej tržby po dobu 10 rokov od uvedeného zápisu.

Za stavu, že by došlo k splneniu podmienok vydržania u žalovanej vyplývajúcich z ustanovenia §
134 Občianskeho zákonníka nebolo by možné žalobe vyhovieť, keďže by zaniklo(skôr nadobudnuté)

vlastnícke právo doterajších vlastníkov.
Keďže súd prvého stupňa nesprávne vec právne posúdil, tým, že nepoužil správne ustanovenie
právneho predpisu a nedostatočne zistil skutkový stav, odvolací súd rozhodnutie súdu prvého stupňa v
súlade s ustanovením § 221 ods. 1 písm. h/ O. s. p. zrušil a vec vrátil na ďalšie konanie (§ 221 ods.
2 O. s. p.).

Poučenie:Proti tomuto uzneseniu odvolanie nie je prípustné.