Uznesenie ,
Potvrdzujúce Judgement was issued on Tuesday, March 8, 2016

Súd: Krajský súd Prešov
Spisová značka: 20CoP/7/2016

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8415201374
Dátum vydania rozhodnutia: 08. 03. 2016

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Michal Boroň
ECLI: ECLI:SK:KSPO:2016:8415201374.1

Uznesenie

Krajský súd v Prešove v právnej veci starostlivosti súdu o mal. N. O., nar. X. X. XXXX, bytom u matky,
občianku SR, zastúpenú kolíznym opatrovníkom Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny Kežmarok,
dieťa rodičov matky S. O., nar. XX. X. XXXX, bytom N. X, H., občianky SR a otca K. O., nar. XX. X.
XXXX, bytom N. X, H., toho času E. XXX, občana SR, zastúpeného Advokátskou kanceláriou Hudzík &
Partners, s.r.o., so sídlom Mnoheľova 830/15, 058 01 Poprad, IČO: 47 251 654, v konaní o zákaze styku

otca s maloletým dieťaťom a pozbavení otca rodičovských práv k maloletému dieťaťu, o odvolaní matky
proti uzneseniu Okresného súdu Kežmarok č. k. 3P 45/2015-75 zo dňa 5. 2. 2016 takto jednohlasne

r o z h o d o l :

P o t v r d z u j e sa uznesenie vo výroku I. a II.

o d ô v o d n e n i e :

Prvostupňový súd napadnutým uznesením zrušil predbežné opatrenie nariadené uznesením tunajšieho
súdu č. k. 6P 153/2014-10 zo dňa 11.12.2014 v spojení s uznesením Krajského súdu v Prešove č. k.

5CoP 1/2015-44 zo dňa 12.2.2015, ktorým bol otcovi zakázaný styk s maloletou. Nariadil predbežné
opatrenie, podľa ktorého je otec dočasne, na čas do právoplatného skončenia konania vo veci samej
vedenej na tunajšom súde pod sp. zn. 3P 45/2015, oprávnený stýkať sa s maloletou, a to každú nepárnu
nedeľu v mesiaci v čase od 14.00 hod. do 17.00 hod., kedy si maloletú v určenom čase preberie od
matky pred miestom jej bydliska a po ukončení styku ju matke odovzdá na rovnakom mieste. Matka je
povinná maloletú na styk s otcom riadne pripraviť a otec je povinný maloletú po ukončení styku matke

riadne odovzdať v určenom čase a na určenom mieste. Vo zvyšnej časti sa návrh otca na nariadenie
predbežného opatrenia zamietol.

Prvostupňový súd svoje rozhodnutie okrem iného odôvodnil tým, že súd zruší predbežné opatrenie na
návrh, pokiaľ nejde o vec, keď môže konanie začať aj bez návrhu. Súd pri rozhodovaní o návrhu na
zrušenie predbežného opatrenia skúma, či pominuli dôvody, pre ktoré bolo nariadené. Pod pojmom

pominutie dôvodov je potrebné porozumieť najmä zmenu pomerov. Súd môže takisto dospieť k záveru,
že predbežné opatrenie nemalo byť vôbec nariadené.

V posudzovanej veci súd prvého stupňa po oboznámení sa s obsahom návrhu otca na zrušenie
predbežného opatrenia, ktorým bol zakázaný styk otca s maloletou, s obsahom návrhu otca na
nariadenie predbežného opatrenia, ktorým sa otec domáha povolenia styku s maloletou, po oboznámení

sa s obsahom spisov v ostatných s vecou súvisiacich konaniach, ako aj s výsledkami znaleckého
dokazovania v konaní dospel k záveru, že neexistuje dôvod, aby bol otcovi naďalej zakázaný styk s
maloletou, nakoľko k dnešnému dňu nebol v konaní preukázaný negatívny vplyv otca na maloletú. Práve
naopak, súd má preukázané, že otec maloletú nebil, netýral a že otec s maloletou mal dobrý vzťah.
Pokiaľ ide o to, že otec podľa tvrdenia matky maloletú štval proti nej, v dôsledku čoho bola maloletá
agresívna voči matke, táto skutočnosť nemôže byť dôvodom na trvalé odlúčenie maloletej od otca.

Samozrejmesúdtýmtopripomínaotcovimaloletej,žekaždýzrodičovjepovinnývychovávaťdieťavúcte
k druhému rodičovi a pozitívne ho usmerňovať vo vzťahu k nemu. Pokiaľ ide o konfrontačné správaniemedzi rodičmi, ktoré sa dialo aj v prítomnosti maloletej, súd udáva, že nespochybňuje, že otec sa mohol v
minulosti dopúšťať fyzického a psychického násilia voči matke, pričom tento skutok je predmetom dosiaľ
právoplatne neskončeného trestného konania, avšak násilie otec primárne nesmeroval voči maloletej a

z vykonaného znaleckého dokazovania v tomto konaní má súd preukázané, že konfrontačné správanie
medzi rodičmi nemalo negatívny dopad na maloletú, maloletá nemá z otca strach, ba naopak, sama
sa dožaduje jeho prítomnosti a v jeho prítomnosti pôsobí pokojne, veselo, bez známok negatívneho
prežívania.

Naďalej trvajúci zákaz styku otca s maloletou by viedol len k nežiaducej a pre maloletú z hľadiska jej
zdravého psychického vývinu nezdravej fixácii len na jedného z rodičov (matku), čo nie je v najlepšom
záujme maloletej, nakoľko maloletá potrebuje lásku, porozumenie a starostlivosť oboch svojich rodičov
a to aj vtedy, keď pokojné riešenie svojich osobných problémov medzi sebou rodičia nevedia nájsť.
Skutočnosť, že rodičia nedokážu spracovať svoje vlastné negatívne emócie, ich konfrontačné správanie
voči sebe, nemôže byť dôvodom, aby súd odoprel maloletej jej ústavou ako aj medzinárodnými

dohovormi garantované základné právo na starostlivosť oboch rodičov. Je na oboch rodičoch, aby pre
spoločné dieťa vytvorili prostredie, v ktorom sa cíti bezpečne, s istotou sa môže vyvíjať a najmä sa
od každého z rodičov prirodzene učiť ako od dôveryhodných modelov všetkému, čo bude v živote
potrebovať, pričom popri matke má nezastupiteľnú úlohu aj mužský vzor. Každé dieťa potrebuje pre svoj
zdravý vývin kooperatívny vzťah medzi svojimi rodičmi. Len rodičia sú zodpovední za to, aby následky

ich vzájomných konfliktov neprenášali na dieťa a nepoužívali ho ako nástroj vzájomného boja. Je treba
mať na zreteli, že akákoľvek deformácia vzťahu rodič a dieťa v dôsledku odcudzenia sa neskôr len
ťažko napráva. Dieťa potrebuje pokojné prostredie, ktoré však nie je viazané len na miesto, ale najmä
na správanie kľúčových osôb v jeho živote.

Intenzita zásahu do základného práva maloletého dieťaťa na starostlivosť oboch rodičov, akú
predstavuje práve zákaz styku rodiča s dieťaťom, káže, aby súdy a štátne orgány nečakali pasívne,
až dieťa dosiahne formálne plnoletosť a predmet konania odpadne, prípadne až sa samovoľne či inak
zmenia pomery a jedna zo zúčastnených strán sa na súd znovu obráti s formálnym procesným návrhom
na úpravu styku. Zákaz styku rodiča s dieťaťom autoritatívne vyslovený súdom v konaní vo veci samej

je opatrením časovo obmedzeným, aj keď zákon jeho účinnosť výslovne stanovením nejakej lehoty
neobmedzuje. O to viac uvedené platí, ak zákaz styku rodiča s maloletým dieťaťom bol nariadený
predbežným opatrením. Štátne orgány a súdy musia aktívne skúmať, či dôvody tohto opatrenia trvajú,
t. j. či sa toto opatrenie postupom času a zmenou okolností nestalo neprimeraným. Rozhodnutie o
zákaze styku musia súdy spolu s orgánmi sociálnoprávnej ochrany detí využiť ako priestor pre vytváranie

podmienok na to, aby styk medzi rodičom a dieťaťom mohol byť obnovený, na prehodnotenie doterajšej
stratégie a voľbu ďalších, aktuálne vhodných opatrení.

Súd prvého stupňa mal z doterajšieho dokazovania za osvedčené, že otec nikdy priamo maloletej
neubližoval, vzájomný vzťah otca a maloletej je kvalitatívne pozitívny, je aktuálne bez známok tenzie,

strachu či negatívneho prežívania, negatívne správanie medzi rodičmi sa neodzrkadlilo na zdraví
maloletej, u otca maloletej nebola zistená osobnostná či iná patológia v takom rozsahu, že by styk otca
s maloletou v aspoň obmedzenom rozsahu mal mať negatívny dopad na maloletú, ba naopak súd má
osvedčené, že práve naďalej trvajúci zákaz styku otca s maloletou by bol na ujmu maloletej.

S poukazom na vývin situácie v priebehu konania súd v danej veci dospel k záveru, že je v
záujme maloletého dieťaťa a jeho ďalšieho zdravého najmä psychického vývoja nevyhnutné dočasne
upraviť pomery účastníkov. Je treba mať na zreteli, že akákoľvek deformácia vzťahu rodič a dieťa v
dôsledku odcudzenia sa neskôr len ťažko napráva. Dieťaťu hrozí reálne vážna ujma práve v dôsledku
neprimeranej separácie od rodiča, ktorému nie je zverené do osobnej starostlivosti. Súd preto podľa

stavu v čase rozhodovania, považoval za potrebné predbežne upraviť styk otca s maloletou s cieľom
zabrániť odcudzeniu, resp. nepokračovať v odcudzení maloletej od jej otca. Pri rozhodovaní súd
prihliadol na výsledky psychologického vyšetrenia dieťaťa a odporúčania súdneho znalca, aby sa styk
otca s maloletou realizoval dočasne prvé dva mesiace len v rozsahu troch hodín v čase od 14.00 hod.
do 17.00 hod. bez možnosti maloletej prespať u otca, súd prihliadol tiež na vzdialenosť bydlísk rodičov a

vyhovel návrhu otca upraviť dočasne jeho styk s maloletou dcérou v rozsahu každú nedeľu nepárneho
víkendu v mesiaci vždy od 14.00 hod. do 17.00 hod., vo zvyšnej časti súd návrh otca na nariadenie
predbežného opatrenia zamietol. Súd zároveň matke uložil povinnosť maloletú na styk s otcom riadne
pripraviť nielen po materiálnej, ale aj po psychickej stránke a otcovi maloletú po ukončení matke riadnea včas odovzdať. Súd nevyhovel návrhu otca, aby sa styk realizoval každú nepárnu nedeľu v mesiaci
v čase od 14.00 hod. až do 18.00 hod., t. j. nenariadil styk otca s maloletou aj v čase od 17.00 hod. do
18.00 hod., nakoľko súd prihliadol na odporúčania súdneho znalca, na vek maloletej ako aj na to, že je

v záujme maloletej byť skôr v nedeľu doma, nakoľko v pondelok ráno musí ísť do školy.

Vzhľadom na vyššie uvedené súd prvého stupňa predbežné opatrenie, ktorým bol styk otca s maloletou
zakázaný, zrušil a nariadil predbežné opatrenie, ktorým upravil styk otca s maloletým dieťaťom len v
obmedzenom rozsahu, nakoľko mal osvedčené, že nerealizáciou styku otca s maloletou hrozí ťažko

napraviteľné odcudzenie dieťaťa a tohto rodiča, ktorých vzťah je preukázateľne aktuálne kvalitatívne
pozitívny, bez strachu maloletej z otca či negatívneho prežívania.

O trovách konania súd prvého stupňa rozhodol tak, že o nich rozhodne vo veci samej.

Proti tomuto uzneseniu podala odvolanie matka maloletej, ktorá podľa jeho obsahu navrhla odvolaciemu

súdu, aby napadnuté uznesenie zmenil a návrh otca zamietol. V odvolaní odvolateľka uviedla, že trvá
na zákaze styku otca s maloletou Silviou z dôvodu vážnych obáv poškodenia jej psychického stavu
a zlým vplyvom na vývoj dieťaťa. Poukázala na to, že počas týchto dní stále prebiehajú ďalšie súdne
konania vo veci zločinu týrania blízkej osoby a zverenej osoby podľa § 208 ods. 1 písm. a) Trestného
zákona sp. zn. Pv 879/14/7703-28, 7T 106/2015, taktiež prenasledovanie § 360a Trestného zákona a

majetkovoprávne vysporiadanie.

Odvolací súd preskúmal uznesenie v jeho napadnutej časti, a to vo výroku I. a II. v zmysle zásad
upravených v ust. § 212 O.s.p. a zistil, že odvolanie matky maloletej je neopodstatnené.

Prvostupňovýsúdsprávnezistilskutkovýstav,správneznehovyvodilprávnezáveryavoveciajsprávne
rozhodol, pričom odvolací súd sa v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého uznesenia,
na ktoré v ostatnom odkazuje (§ 219 ods. 2 O.s.p.).

Na zvýraznenie správnosti napadnutého uznesenia odvolací súd poukazuje na závery znalkyne K.. Z.

P. vyplývajúce zo znaleckého posudku z čl. 34 a nasledujúce „Aktuálnym vyšetrením nezisťujem, žeby
maloletá bola negatívne ovplyvňovaná otcom“. Vzhľadom k vyššie popísanému, ako aj k silnej väzbe
maloletej na matku je vhodné maloletú zveriť do osobnej starostlivosti matky. Styk maloletej s otcom
navrhujem dočasne upraviť na každú sobotu nepárneho víkendu v mesiaci v čase od 14.00 hod. do
17.00 hod. počas prvých dvoch mesiacov. Po krátkej dvojmesačnej adaptačnej dobe, ktorú navrhujem

s ohľadom na vek maloletej a predovšetkým na niekoľkomesačné prerušenie kontaktu maloletej s
otcom navrhujem neskôr upraviť styk na každú sobotu nepárneho víkendu v mesiaci od 10.00 hod. do
17.00 hod. Na strane maloletej nezisťujem objektívne dané dôvody na nariadenie zákazu styku otca s
maloletou. Naopak maloletá sa kontaktu s otcom dožaduje a v jeho prítomnosti pôsobí pokojne, veselo,
bez známok negatívneho prežívania. I keď sa otec v domácom prostredí v minulosti hrubo správal, toto

jeho správanie nebolo primárne smerované voči maloletej a jeho neprimerané reakcie boli podnecované
aj partnerskými problémami a spormi. Maloletá negatívne zážitky vytesnila a nakoľko nebola negatívne
vedená smerom k jeho osobe, prijala ho a osobu otca vo svojom prežívaní čiastočne zidealizovala. Otec
vo vzťahu k maloletej je schopný prejavovať blízkosť a pozitívne city. Nezisťujem u neho osobnú, či
inú patológiu v takom rozsahu, žeby vyššie navrhovaný kontakt s maloletou mal mať negatívny dopad,

resp. by maloletej spôsoboval ujmu. Naopak úloha otca svojou prítomnosťou v prostredí, v ktorom dieťa
rastie, tvorí pevný základ pre rozvoj detskej osobnosti (čl. 35 znaleckého posudku). Ďalej znalkyňa v
záveroch znaleckého posudku uviedla „Pre zabezpečenie vývinu vzťahu dieťaťa k otcovi (aj naopak) je
potrebná jeho prítomnosť, to znamená, je dôležité, aby bol otec pre dieťa dosiahnuteľný, v jeho živote
prítomný, aby za jeho výchovu spolupreberal zodpovednosť. Jednou z najväčších výchovných hodnôt

je pocit dieťaťa, že má v rodičoch oporu v období neúspechu a krízových okamihoch - dieťaťu ju ideálne
poskytujú obaja rodičia, i keď rozdielnym spôsobom. Nakoľko aktuálne nič nenasvedčuje vážnemu
narušeniu vzťahov maloletej a otca, usudzujem, že zákaz styku s otcom by bol na ujmu maloletej (čl.
36 znaleckého posudku znalkyne K.. Z. P.).

So zreteľom na uvedené potom námietky vo vzťahu k napadnutému uzneseniu súdu prvého stupňa zo
strany matky sú neopodstatnené, pretože maloletej z dôvodu vážnych obáv poškodenia jej psychického
stavu a zlým vplyvom na vývoj dieťaťa v súvislosti so stykom zo strany otca nehrozí tak, ako to uviedla
vo svojich záveroch znalkyňa K.. Z. P..So zreteľom na uvedené potom odvolací súd postupom podľa § 219 O.s.p. uznesenie v napadnutom
výroku I., II. ako vecne správne potvrdil.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu odvolanie nie je prípustné.