Rozsudok ,
Potvrdené Judgement was issued on Thursday, February 5, 2014

Súd: Okresný súd Piešťany
Spisová značka: 2T/192/2011

Identifikačné číslo súdneho spisu: 2511011057
Dátum vydania rozhodnutia: 05. 02. 2014
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Beáta Javorková

ECLI: ECLI:SK:OSPN:2014:2511011057.4

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

OkresnýsúdvPiešťanoch,samosudkyňouJUDr.BeátouJavorkovouvtrestnejveciobžalovanéhoU..O.

I., E.. XX.XX.XXXX K. Z., stíhaného pre prečin ublíženia na zdraví podľa § 157 odsek 1, odsek 2 písmeno
a) Trestného zákona s poukazom na § 138 písmeno h) Trestného zákona, na hlavnom pojednávaní
konanom dňa 05.02.2014 rozhodol

r o z h o d o l :

Obžalovaný

U.. O. I., E.. XX.XX.XXXX K. Z., trvale bytom X. Č.. XXX,

j e v i n n ý, ž e:

dňa 17.07.2008 v čase okolo 17.45 hod. v meste Piešťany, po Ž. T. X/XX, označenej ako hlavná cesta,
v smere od Nového Mesta nad Váhom do centra mesta Piešťany, viedol ako vodič osobné motorové
vozidlo zn. B. E., C.. Č.. Z.-XXX W., modrej metalízy a v úseku km 87.70 sa dostatočne nevenoval

vedeniu motorového vozidla, stavu a povahe vozovky a nesledoval situáciu v cestnej premávke, v
dôsledku čoho neskoro spozoroval chodkyňu poškodenú O. A., ktorá po svojej pravej strane tlačila
bicykel zn. Liberta, prechádzajúcu cez cestu mimo prechod pre chodcov, v smere zľava doprava a
nachádzajúcu sa už v pravom jazdnom pruhu, v dôsledku čoho narazil ľavou prednou časťou vozidla do
bicykla a následne do poškodenej, pričom tá po náraze spadla na vozovku a pri tejto dopravnej nehode
utrpela pomliaždenie mozgu s krvácaním v čelovej oblasti obojstranne, v spánkovej oblasti vľavo a v
temennej oblasti obojstranne, krvácanie pod pavúčnicu v čelovej a temennej oblasti vľavo, zlomeninu
záhlavnej kosti, podkožný hematóm vysoko v oblasti temena hlavy, krvácanie do mozgu, krvácanie pod

tvrdú plenu mozgovú s následným chronickým hematómom v oblasti čelovej a temennej obojstranne,
dislokovanú viac úlomkovú zlomeninu horného konca tela píšťaly a ihlice vpravo, obrnu pravej polovice
tela ľahšieho stupňa, obrnu tvárového nervu vľavo, pomliaždenie dolnej a zadnej časti pľúc obojstranne,
zlomeninu oboch ramienok lonovej kosti vpravo, poúrazovú anémiu ľahšieho stupňa, s dobou liečenia
presahujúcou jeden rok a dlhodobými trvalými následkami, pričom obvinený porušil ust. § 4 ods. 2
písm. c/, písm. e/ zák. č. 315/1996 Z. z. o premávke na pozemných komunikáciách v znení neskorších
predpisov,

teda

- inému z nedbanlivosti spôsobil ťažkú ujmu na zdraví a čin spáchal závažnejším spôsobom konania -
porušením dôležitej povinnosti uloženej mu podľa zákona,tým spáchal:

- prečin ublíženia na zdraví podľa § 157 odsek 1, odsek 2 písmeno a/ Trestného zákona s poukazom

na § 138 písmeno h/ Trestného zákona,

za to sa odsudzuje:

Podľa § 157 odsek 2 Trestného zákona, § 36 písmeno j/ Trestného zákona, § 38 odsek 3 Trestného
zákona, na trest odňatia slobody v trvaní 1 /jeden/ rok.

Podľa § 49 odsek 1 písmeno a/ Trestného zákona sa mu výkon trestu odňatia slobody podmienečne
odkladá.

Podľa § 50 odsek 1 Trestného zákona určuje sa mu skúšobná doba v trvaní 1 /jeden/ rok.

Podľa § 61 odsek 1, odsek 2 Trestného zákona mu súd ukladá trest zákazu činnosti vedenia motorových
vozidiel akéhokoľvek druhu v cestnej premávke na dobu 1 /jeden/ rok.

Podľa § 288 odsek 1 Trestného poriadku súd poškodených:
1. O. A., E.. XX.XX.XXXX K. F. I., J. I. Z., Q.. S.. Š. Č.. XXXX/X,
2. Všeobecnú zdravotnú poisťovňu Bratislava, Mamateyova č. 17, Bratislava, IČO: 35937874,
s nárokmi na náhradu škody odkazuje na občianske súdne konanie.

o d ô v o d n e n i e :

Na základe obžaloby podanej Okresnou prokuratúrou v Piešťanoch na Okresný súd Piešťany dňa
01.12.2011, vykonal súd na hlavnom pojednávaní dokazovanie výsluchom obžalovaného, svedkyne a
poškodenej, výsluchom znalcov z odboru dopravy, oboznámením listinných dôkazov, ako aj ďalšieho
obsahu spisu.

Z vykonaného dokazovania bol zistený a preukázaný skutkový stav tak, ako je uvedené vo výrokovej
časti tohto rozsudku.

Obžalovaný U.. O. I. na hlavnom pojednávaní uviedol, že išiel z Trenčína do Piešťan, pričom cez cestu
išla chodkyňa s bicyklom. Videl ju, ale myslel si, že zastaví. Keď to neurobila, stupil na brzdu a stočil
volant do prava, avšak vozidlo nezareagovalo, pretože pršalo a šmýkala sa vozovka. Išiel maximálnou
rýchlosťou 50 km/h, avšak brzdil, teda musel ísť pomalšie. Poškodená sa preklopila s telom na kapotu,
myslí si že reagoval na chodkyňu včas.

Znalec U.. U. K. z odboru dopravy na hlavnom pojednávaní uviedol, že vodič Ing. Ján Bielik jazdil s
vozidlom B. E. rýchlosťou 60km/h. Z technického hľadiska bol príčinou dopravnej nehody nesprávny
prvok v technike jazdy vodiča U.. O. I., ktorý mohol dopravnej nehode zabrániť, pri rovnakej rýchlosti
48.9 km/h keby reagoval na idúcu chodkyňu o 16,5 m by zastavil pred miestom stretu. Príčinou vzniku
dopravnej nehody je neskorá reakcia vodiča na vstup chodkyne do vozovky.

Znalec z odboru dopravy U.. Š. T., ktorý vykonal aj rekonštrukciu dopravnej nehody na hlavnom
pojednávaní uviedol, že z technického hľadiska bezprostrednou príčinou vzniku dopravnej nehody bolo
to, že vodič oneskorene reagoval na chodkyňu s bicyklom prechádzajúcu vozovkou z ľavej strany
na pravú. Chodkyňa síce vstúpila do jazdnej dráhy vozidla, vodič na ňu reagoval spomalením jazdy,

neprinútila náhle zmeniť smer ani rýchlosť jazdy vozidla. Z technického hľadiska nie je možné uvažovať
nad tým, že chodkyňa vytvorila vodičovi prekážku náhlu.

Súd na hlavnom pojednávaní vypočul aj svedkyňu a poškodenú O. A., ktorá však s poukazom na utrpené
zranenia mozgu aj mozgovú porážku si nepamätala priebeh dopravnej nehody. Jej opatrovník, dcéra

C. I. uviedla, že si svedkyňa na priebeh dopravnej nehody nepamätá, navštevuje lekára neurológa A..A.. Od tejto vyžiadal súd aktuálnu lekársku správu, v ktorej ošetrujúca lekárka uviedla, že pacientka je
sledovaná v psychiatrickej ambulancii, pre stavy nočnej zmätenosti. Neurologický nález bol opakovane
v norme, nočnú zmätenosť možno pripočítať k chronickému nedokrveniu mozgu podmienenému vekom,

navyše bola poškodená O. A. vážne zranená pre mnohopočetné poranenia mozgu, obojstranné
krvácanie do mozgových blán, nedokrvenie mozgu.

S poukazom na uvedenú diagnózu súd nečítal výpoveď svedkyne a poškodenej z prípravného konania,
ani ju nezohľadnil, nakoľko táto bola urobená po dopravnej nehode, a teda boli dôvodné pochybnosti

o spôsobilosti svedkyne vzhľadom na utrpené zranenia reprodukovať prežité udalosti.

Súd prečítal znalecký posudok od znalca A.. A. E. z odboru zdravotníctva, odvetvia traumatológia a
ortopédia, z ktorého vyplynulo, že O. A. utrpela pri dopravnej nehode pomliaždenie mozgu s krvácaním
v čelovej oblasti obojstranne, v spánkovej oblasti vľavo a v temennej oblasti obojstranne, krvácanie pod
pavúčnicu čelovej a temennej oblasti vľavo, zlomeninu záhlavnej kosti, podkožný hematóm, krvácanie

do mozgu, krvácanie pod tvrdú plenu mozgovú, s následným chronickým hematómom v oblasti čelovej a
temennej obojstranne, dislokovanú viac úlomkovú zlomeninu horného konca píšťaly ihlice vpravo, obrnu
pravej polovice teľa ľahšieho stupňa, obrnu tvárového nervu vľavo, pomliaždenie dolnej a zadnej časti
pľúc obojstranne, zlomeninu oboch ramienok lonovej kosti vpravo, a poúrazovú anémiu ľahšieho stupňa.

Znalec zhodnotil ujmu, ktorú utrpela poškodená ako ťažkú ujmu na zdraví, vyššie uvedené zranenia
poškodenej vznikli kinetickou energiou pri náraze osobného motorového vozidla do oblasti pravého
predkolenia z pravej strany. Telo poškodenej dopadlo na prednú kapotu a čelné sklo, pričom došlo pri
údere do hlavy k zlomenine záhlavovej kosti, pomliaždeniu a krvácaniu do mozgu pod mozgové obaly,
tvrdú plenu a pavúčnicu. Po tomto náraze spadla na vozovku. Menovaná je aj v súčasnosti obmedzená

na obvyklom spôsobe života, jednak bola hospitalizovaná, od úrazu nechodila, bola odkázaná na pomoc
inejosoby,prihygiene,nosíplienky,jejmobilizáciuskomplikovaloporaneniemozgu,počasliečbydostala
infekciu močových ciest, preležaniny, učí sa chodiť pomocou bariel.

Spáchanie skutku preukazujú aj v spisovom materiály sa nachádzajúce listinné dôkazy: záznam o

dopravnej nehode s fotodokumentáciou, zápis o dychovej skúške, správy ošetrujúceho lekára na
zranenia poškodenej a iné.

S poukazom na takto vykonané dokazovanie súd uznal vinu obžalovaného podľa obžaloby a rozsudkom
zo dňa 10.12.2012 mu uložil trest odňatia slobody v trvaní 1 rok , podmienečne odložený na skúšobnú

dobu v trvaní 1 rok a zákaz činnosti v trvaní 1 rok, poškodených súd odkázal s nárokmi na náhradu
škody na občianske súdne konanie.

V dôsledku odvolania obžalovaného rozhodoval vo veci Krajský súd Trnava, ktorý uznesením zo dňa
04.06.2013 vrátil vec Okresnému súdu Piešťany na opätovné prejednanie a rozhodnutie s tým, že znalec

z odboru dopravy U.. K. bol dňa 10.01.2012 vyčiarknutý zo zoznamu znalcov MS SR a preto mal súd
uvedený dôkaz dať do súladu s Trestným poriadkom, prípadne od neho upustiť.

Na základe právneho názoru vysloveného Krajským súdom Trnava súd pribral do konania znalca z
odboru dopravy U.. O. K..

Tento na hlavnom pojednávaní uviedol, že čo sa týka možnosti zabránenia stretu, vodič mohol stretu
s chodkyňou zabrániť skoršou reakciou o 1,1 sekundy, ako i počas nehodového deja, kedy by vozidlo
zastavil pred miestom nárazu do chodkyne. Súčasne keby včas reagoval na pohyb chodkyne z ľavej
strany cez vozovku brzdením, by vozidlo spomalil tak, že by chodkyňa prešla pred vozidlom.

Na základe takto doplneného dokazovania mal súd za jednoznačne preukázané, že obžalovaný U.. O.
I. svojím konaním naplnil všetky zákonné znaky prečinu ublíženia na zdraví podľa § 157 ods. 1., ods.
2 písm. a) Trestného zákona, s poukazom na § 138 písm. h) Trestného zákona, a to tak po stránke
subjektívnej, ako aj objektívnej, pretože inému z nedbanlivosti spôsobil ťažkú ujmu na zdraví, tým že

porušil dôležitú povinnosť uloženú mu podľa zákona, a to konkrétne povinnosť podľa § 4 ods. 2 písm.
c), písm. e) Zákona č. 315/ 1996 Z.z. v platnom znení o premávke na pozemných komunikáciách, tým,
že sa dostatočne nevenoval vedeniu motorovému vozidla a nesledoval situáciu v cestnej premávke a
nedbal na zvýšenú opatrnosť voči chodcom, v dôsledku čoho oneskorene reagoval na chodkyňu O. A.Č..Z takéhoto konania je jednoznačne usvedčovaný znalcami z odboru dopravy, pričom obaja
skonštatovali, že technickou príčinou vzniku dopravnej nehody bol nesprávny prvok v technike jazdy

vodiča U.. O. I., ktorý mohol dopravnej nehode zabrániť. Znalec U.. T. uviedol, že chodkyňa síce vstúpila
do jazdnej dráhy vodiča, avšak neprinútila ho náhle zmeniť smer jazdy, ani rýchlosť, nevytvorila mu
prekážku náhlu, avšak vodič na ňu reagoval oneskorene. Do miesta zrážky ju vidieť mal a mohol, a keby
znižoval rýchlosť 2,5 m pred zrážkou a brzdil na hranici šmyku, nedôjde k zrážke. K zhodným záverom
dospel aj znalec U.. O. K.. Nesprávna reakcia vodiča spočívala v tom, že neskoro reagoval na jej pohyb,

ahociajchodkyňamohlazabrániťvznikudopravnejnehody, jetrebazdôrazniť,žeakprivznikunásledku
pôsobí viac príčin (konanie obvineného i poškodeného) treba hodnotiť každú príčinu osobitne. Obvinený
jetrestnezodpovedný,hocijelenjednýmčlánkomreťazepríčin,ktoréspolupôsobiliaspôsobilinásledok
aj vtedy, ak by následok nenastal bez ďalšieho konania tretej osoby. Znalci jednoznačne skonštatovali
oneskorenú reakciu obžalovaného na danú dopravnú situáciu.

Obranu obžalovaného spočívajúcu v tom, že chodkyňu videl z dostatočnej vzdialenosti 80 m, myslel
si, že zostane stáť na ceste, keď ju zbadal, chodkyňa už bola na vozovke, teda zareagoval včas na
chodkyňu, mal súd za vyvrátenú znaleckými posudkami znalcov z odboru dopravy.

Znalecký posudok znalca z odboru zdravotníctva, odvetvia traumatológie a ortopédie potvrdil, že

poškodená utrpela ťažké zranenia, a že tieto vznikli v priamej príčinnej súvislosti s dopravnou nehodou.

Pri úvahách o druhu trestu a jeho výmery súd postupoval podľa § 34 odsek 1, odsek 4 Trestného
zákona, pričom vzal do úvahy spôsob spáchania trestného činu, jeho následok, zavinenie, pohnútku,
priťažujúce okolnosti, poľahčujúce okolnosti, osobu páchateľa, jeho pomery a možnosť jeho nápravy.

Zohľadniac celkové okolnosti prípadu, jednu poľahčujúcu okolnosť uvedenú v § 36 písmeno j) Trestného
zákona, teda, že obžalovaný viedol pred spáchaním trestného činu riadny život, ako aj § 38 odsek 3
Trestného zákona, podľa ktorého ak prevažuje pomer poľahčujúcich okolností znižuje sa horná hranica
zákonom ustanovenej trestnej sadzby o jednu tretinu, súd pri výmere trestu vychádzal z upravenej

trestnej sadzby.

Podľa § 157 odsek 2 Trestného zákona je pre prečin ublíženia na zdraví možno uložiť trest odňatia
slobody na jeden rok až päť rokov.

Podľa § 38 odsek 3 Trestného zákona sa súd pri výmere trestu pohyboval v upravenej sadzbe jeden
rok až tri roky a osem mesiacov.

S poukazom na prvotný stret obžalovaného so zákonom mu súd vymeral trest odňatia slobody na samej
dolnej hranici zákonom upravenej trestnej sadzby, ktorý mu podmienečne odložil na skúšobnú dobu v

trvaní jeden rok, nakoľko takúto dobu s poukazom na všetky okolnosti prípadu, osobu obžalovaného a
jeho predchádzajúci život považoval za dostatočnú.

Keďže sa skutku dopustil v súvislosti s vedením motorového vozidla, bolo potrebné mu ukladať aj trest
zákazu činnosti. Obžalovaný je osobou netrestanou, súd zohľadnil aj podiel poškodenej na zavinení

dopravnej nehody, preto mu ukladal trest odňatia slobody v trvaní jeden rok, teda na samej dolnej hranici
zákonom ustanovenej sadzby.

Vzhľadom k tomu, že na priznanie nárokov na náhradu škody tak poškodenej, ako aj zdravotnej
poisťovne by bolo potrebné vykonávať ďalšie dokazovanie, ktoré by presiahlo rámec trestného konania,

boli poškodená O. A., ako aj Všeobecná zdravotná poisťovňa Bratislava, s nárokmi na náhradu škody
odkázané na občianske súdne konanie, podľa § 288 odsek 1 Trestného poriadku.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je možné podať odvolanie na súde, proti ktorého rozsudku smeruje, do 15
( pätnásť ) dní odo dňa oznámenia rozsudku. V písomne podanom odvolaní treba uviesť, proti ktorým

výrokom smeruje a či smeruje aj proti konaniu, ktoré rozsudku predchádzalo.Odvolanie musí byť odôvodnené tak, aby bolo zrejmé, v ktorej časti sa rozsudok napáda a aké chyby
sa vytýkajú rozsudku alebo konaniu, ktoré rozsudku predchádzalo. Odvolanie možno oprieť o nové
skutočnosti a dôkazy.