Rozhodnutie ,
Potvrdzujúce Judgement was issued on Thursday, February 17, 2016

Súd: Krajský súd Trenčín
Spisová značka: 5Co/701/2015

Identifikačné číslo súdneho spisu: 3114208278
Dátum vydania rozhodnutia: 17. 02. 2016

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Erika Zajacová
ECLI: ECLI:SK:KSTN:2016:3114208278.1

Rozhodnutie

Krajský súd v Trenčíne v právnej veci navrhovateľa Dopravný podnik Bratislava, a.s., so sídlom
Bratislava, Olejkárska 1, IČO 00 492 736, v konaní zastúpeného JUDr. Vladimírom Kánom, advokátom,
so sídlom Bratislava, Nám. M. Benku 9-C1 proti odporcovi Y. V., naposledy bytom I. XX, toho času
na neznámom mieste, v konaní zastúpenému opatrovníčkou JUDr. Danielou Mončekovu, vyššou
súdnou úradníčkou Okresného súdu Trenčín, o zaplatenie 50,70 eur s príslušenstvom, na odvolanie

navrhovateľa proti rozsudku Okresného súdu Trenčín č.k. 11C/160/2014-24 zo dňa 31. marca 2015, v
senáte jednohlasne, takto

r o z h o d o l :

Odvolací súd rozsudok súdu prvého stupňa v napadnutej časti vo výroku o náhrade trov konania p
o t v r d z u j e .

Odporcovi sa náhrada trov odvolacieho konania n e p r i z n á v a .

o d ô v o d n e n i e :

Napadnutým rozsudkom súd prvého stupňa uložil odporcovi povinnosť zaplatiť navrhovateľovi istinu
vo výške 50,70 eur a náhradu trov konania titulom zaplateného súdneho poplatku 16,50 eur a titulom
trov právneho zastúpenia 11,83 eur. Na základe vykonaného dokazovania dospel súd k záveru, že
odporcovi vznikla povinnosť zaplatiť navrhovateľom uplatňovanú sumu, a to v zmysle tam citovaných
ustanovení zákona č. 56/2012 Z.z. o cestnej doprave. Odporca cestoval na linke MHD prevádzkovanej

navrhovateľom bez cestovného lístka, preto je povinný zaplatiť navrhovateľovi cestovné vo výške 0,70
eur a sankčnú úhradu vo výške 50,- eur. O náhrade trov konania súd prvého stupňa rozhodol podľa § 142
ods.1vspojenís§150ods.2O.s.p..Navrhovateľovi,ktorýmalvoveciplnýúspechsúdpriznalčiastočnú
náhradu účelne vynaložených trov konania, tak aby boli primerané výške uplatnenej pohľadávky; 16,50
eur za zaplatený súdny poplatok, trovy právneho zastúpenia za 2 úkony právnej pomoci /príprava,
prevzatie veci a podanie žaloby na súd/ po 16,60 eur za úkon + 2 x 7,63 eur paušál a DPH priznal vo

výške 20% z trov právneho zastúpenia, teda 11,83 eur, podľa § 10 ods.1, § 14 ods.1 písm. a/, c/ , § 18
ods.3 vyhl. č. 655/2004 Z. z. o odmenách a náhradách advokátov za poskytovanie právnych služieb,
ktoré bude odporca povinný zaplatiť na účet právneho zástupcu navrhovateľa do 3 dní od právoplatnosti
rozsudku. Lehotu na splnenie povinnosti určil súd podľa § 160 ods. 1 O.s.p..

Proti tomuto rozsudku, do výroku ktorým súd prvého stupňa rozhodol o náhrade trov konania, podal

v zákonnej lehote odvolanie navrhovateľ a žiadal, aby odvolací súd zmenil rozsudok súdu prvého
stupňa v časti rozhodnutia o povinnosti nahradiť trovy konania tak, že odporcu zaviaže povinnosťou
zaplatiť navrhovateľovi súdny poplatok vo výške 16,50 eur a trovy právneho zastúpenia vo výške
88,70 eur, a to do 3 dní od právoplatnosti rozhodnutia. Zároveň si uplatnil náhradu trov odvolacieho
konania za jeden úkon právnej služby spolu s režijným paušálom a DPH 20 % v celkovej výške
20,03 eur. Mal za to, že rozhodnutie súdu prvého stupňa v napadnutej časti vychádza z nesprávneho

právneho posúdenia veci, keďže v danom prípade došlo k nesprávnej aplikácii ustanovenia § 150
ods. 2 O.s.p.. Podľa jeho názoru súd prvého stupňa rozhodol o neprimeranom znížení trov konaniaa neodôvodnene priznal trovy konania vo výške odlišnej od trov konania uplatnených v návrhu na
začatie konania. Považoval za nepochybné, že predmetnú vec je možné považovať za drobný spor
podľa § 200ea O.s.p., neprimeranosť trov konania v takýchto sporoch voči pohľadávke je však potrebné

v jednotlivých prípadoch posudzovať individuálne. Poukázal na ustálenú prax, najmä rozhodnutia
Krajského súdu v Bratislave sp. zn. 7Co/32/2009 a sp. zn. 7Co/64/2009, ako aj dôvodovú správu k
novele Občianskeho súdneho poriadku a zákon č. 384/2008 Z.z., účinný od 15.10.2008. Mal za to, že
v rámci rozhodovacej činnosti súdu v zmysle ustálenej súdnej praxe je aplikácia ustanovenia § 150
ods. 2 O.s.p. primeraná len v situácii, kedy suma náhrady trov konania viacnásobne prevyšuje sumu

istiny, ktorá je predmetnom konania, čo však v danej veci splnené nie je. Nakoľko uplatňované trovy
konania neprekračujú niekoľkonásobne sumu istiny, a okrem súdneho poplatku predstavujú odmenu
za právnu službu za minimálny počet úkonov, za ktoré je stanovená minimálna sadzba, prvostupňový
súd nesprávne v rozhodnutí aplikoval ustanovenie § 150 ods. 2 O.s.p.. Vychádzajúc z uvedeného
mal zároveň za to, že rozhodnutie súdu prvého stupňa je v napadnutej časti nepreskúmateľné pre
nedostatok dôvodov, z čoho plynie záver, že účastníkom konania bola postupom súdu prvého stupňa

odňatá možnosť konať pred súdom. Prvostupňový súd mal o trovách konania rozhodnúť podľa § 142
ods. 1 O.s.p., ktorý vyjadruje zásadu zodpovednosti za výsledok konania, a priznať navrhovateľovi
ako úspešnému účastníkovi náhradu všetkých účelne uplatnených trov konania. V prejednávanej veci
za účelne uplatnené trovy konania považoval zaplatenie súdneho poplatku z návrhu a minimálnu
tarifnú odmenu za právne služby podľa vyhlášky Ministerstva spravodlivosti Slovenskej republiky č.

655/2004Z.z.oodmenáchanáhradáchadvokátovzaposkytovanieprávnychslužieb.Poukázalnato,že
zaplateniesúdnehopoplatkujeobligatórnoupovinnosťounavrhovateľa,vdôsledkučohonemožnopodľa
správneho úsudku a dobrej vôle znižovať trovy právneho zastúpenia bez prihliadnutia na výšku súdneho
poplatku. Okrem uvedeného samotné úkony právnych služieb a postup advokáta pri zastupovaní je
náročnýazložitýproces,vyžadujúcisiiprimeranúčasovúnáročnosť.Uviedol,žeprávoúčastníkanechať

sa zastupovať advokátom nie je v podmienkach nášho vnútroštátneho práva obmedzené ani v tzv.
drobných sporoch, a neobmedzuje ho ani Nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 861/2007
z 11.07.2007, ktorým sa ustanovuje Európske konanie vo veciach s nízkou hodnotou sporu a ktoré v
bode 29 Preambuly deklaruje, že "neúspešná strana by mala naďalej znášať trovy." Na podporu svojej
argumentácie spomenul uznesenie Krajského súdu v Žiline sp. zn. 6Co/271/2009, v ktorom odvolací

súd dospel k záveru, že navrhovateľ, ktorý bol v predmetnom drobnom spore zastúpený advokátom, má
ako úspešný účastník právo na náhradu /okrem vlastne účelne vynaložených trov i/ trov spojených s
poskytnutím právnych služieb, ktoré mu v označenom spore poskytol splnomocnený advokát. Na záver
zdôraznil, že rozsah zníženia náhrady trov v danom prípade odporuje dobrým mravom a považoval
za nespravodlivé, neodôvodnené a neprimerané, aby odporca neznášal trovy procesne úspešného

navrhovateľa, ktoré mu vznikli, vrátane trov právneho zastúpenia, v zmysle § 142 ods. 1 O.s.p..

Odporca sa k odvolaniu podanému navrhovateľom písomne nevyjadril.

Krajský súd v Trenčíne ako súd odvolací vec preskúmal podľa § 212 ods. 1 O.s.p. bez nariadenia

odvolacieho pojednávania v zmysle § 214 ods. 2 O.s.p. a dospel k záveru, že odvolanie navrhovateľa
nie je dôvodné a rozsudok súdu prvého stupňa v napadnutej časti týkajúcej sa náhrady trov konania je
potrebné ako vecne správny potvrdiť podľa § 219 ods. 1 O.s.p..

Odvolaním navrhovateľa bolo napadnuté rozhodnutie súdu prvého stupňa iba vo výroku o náhrade trov

konania navrhovateľa, preto odvolací súd preskúmaval iba túto odvolaním napadnutú časť rozhodnutia
a rozsudok súdu prvého stupňa vo zvyšnej časti sa stal právoplatným a týmto rozhodnutím odvolacieho
súdu je nedotknutý.

Podľa § 200ea ods. 1 O.s.p., ak v priebehu konania dosiahne predmet konania sumu 1.000 eur, od toho

okamihu ide o drobný spor.

Podľa § 150 ods. 2 O.s.p. ak sú trovy konania v drobných sporoch neprimerané voči pohľadávke, môže
ich súd nepriznať alebo znížiť.

Citované ustanovenie umožňuje súdu v osobitných prípadoch nepriznať alebo znížiť trovy konania, resp.
ich náhradu. Naproti ustanoveniu § 150 ods. 1 O.s.p., z ktorého pre súd takáto možnosť vyplýva iba
vo výnimočných prípadoch hodných osobitného zreteľa, aplikácia ustanovenia § 150 ods. 2 O.s.p. je
zákonom viazaná výlučne na splnenie dvoch podmienok. Prvou je skutočnosť, že ide o drobný spor adruhou, že trovy konania, ktorých náhradu si účastník uplatňuje, sú neprimerané voči pohľadávke, ktorá
je predmetom konania. Pri aplikácii ustanovenia § 150 ods. 2 O.s.p. teda nie je potrebné, ako sa mylne
domnieva navrhovateľ, skúmať pomery účastníkov konania.

Právna úprava obsiahnutá v ustanovení § 150 ods. 2 bola do Občianskeho súdneho poriadku doplnená
na základe zákona č. 384/2008 Z.z. s účinnosťou od 15.10.2008 v nadväznosti na prijatie Nariadenia EP
a Rady (ES) č. 861/2007 z 11. júla 2007, ktorým sa ustanovuje Európske konanie vo veciach s nízkou
hodnotou sporu. Zákonodarca v predmetnom ustanovení v súlade s európskymi štandardmi vytvoril pre

súd možnosť znížiť trovy, ktoré sú voči pohľadávke v drobných veciach neprimerané. Cieľom súdnych
konaní v takýchto veciach totiž má byť vymoženie pohľadávky s čo najnižšími nákladmi a nemôže
prevažovať záujem na vedení konania z dôvodu, že ide o zaujímavé veci z hľadiska odmeny advokáta.
Z dôvodovej správy k príslušnej novele Občianskeho súdneho poriadku síce vyplýva, že uplatnenie
moderačného práva súdu v zmysle ustanovenia § 150 ods. 2 prichádza do úvahy predovšetkým v
prípadoch, kedy trovy konania predstavujú niekoľkonásobne vyššiu sumu ako samotná pohľadávka, čo

však neplatí absolútne, na druhej strane treba zdôrazniť, že znenie predmetného ustanovenia umožňuje
súdu trovy konania nielen znížiť, ale z obdobných dôvodov aj nepriznať.

V danej veci bola predmetom konania pohľadávka navrhovateľa na zaplatenie istiny vo výške 50,70
eur. Ide teda o tzv. drobný spor, keď predmet konania nepresahuje výšku 1.000,- eur a zároveň

nejde o vec uvedenú v § 200ea ods. 2 O.s.p.. Tým je splnená jedna z dvoch podmienok pre využitie
moderačného práva súdu pri rozhodovaní o náhrade trov konania v zmysle ustanovenia § 150 ods.
2 O.s.p.. Navrhovateľ, ktorý bol v merite úspešný a ktorému podľa § 142 ods. 1 O.s.p. patrí náhrada
trov konania, si uplatnil k náhrade trovy konania v celkovej výške 105,20 eur, z čoho zaplatený súdny
poplatok z návrhu na začatie konania predstavoval sumu 16,50 eur a trovy právneho zastúpenia sumu

88,70 eur, ktoré trovy konania tak predstavovali viac ako dvojnásobok uplatnenej istiny. Odvolací súd
po preskúmaní veci dospel v zhode so súdom prvého stupňa k rovnakému záveru, že výška náhrady
trov konania pôvodne uplatnená navrhovateľom nebola primeraná uplatnenej istine, čím zároveň došlo
k splneniu druhej podmienky v záujme jej zníženia.

Odvolací súd nespochybňuje, že zabezpečenie vykonávania úkonov právnych služieb spojených zo
zastupovaním účastníka v občianskom súdnom konaní je náročný a zložitý proces, vyžadujúci si i
primeranú časovú náročnosť, zároveň je mu však z úradnej činnosti známe, že navrhovateľ vedie veľký
počet sporov rovnakého charakteru, predmetom ktorých je nárok na zaplatenie cestovného a úhrady
za cestovanie bez platného cestovného lístka, pričom ide o spory, ktoré z uvedeného dôvodu nemožno

označiť za skutkovo, právne a časovo náročné. Z obsahu spisu je zrejmé, že návrh na začatie konania
v danej veci je takmer identický s návrhmi, ktorými už navrhovateľ inicioval početné konania, kedy
zakaždým dochádza k zmene vyplnených údajov o prípade a cestujúcom z priloženého hlásenia o
porušení tarifných a prepravných podmienok, vyhotovenom revízorom navrhovateľa, pričom vykonanie
ďalšieho úkonu, resp. vyvinutie ďalšej činnosti zo strany právneho zástupcu, súvisiacej s účelným

uplatňovaním práva proti druhému účastníkovi, preukázané nebolo.

Vychádzajúc z uvedeného odvolací súd zastáva názor, že navrhovateľovi priznaná náhrada trov konania
v celkovej výške 28,33 eur je primeraná výške uplatnenej istiny, v dôsledku čoho je v súlade s
ustanovením § 150 ods. 2 O.s.p..

Vzhľadom k skutočnosti, že pre aplikáciu ustanovenia § 150 ods. 2 O.s.p. pri rozhodovaní o trovách
konania boli v danom prípade splnené všetky zákonné predpoklady, pričom miera zníženia náhrady trov
konania navrhovateľa sa odvolaciemu súdu nejaví ako neprimeraná a stotožňuje sa s ňou, odvolací súd
rozsudok súdu prvého stupňa v napadnutej časti týkajúcej sa náhrady trov konania ako vecne správny

podľa § 219 ods. 1 O.s.p. potvrdil.

O náhrade trov odvolacieho konania rozhodol odvolací súd tak, že odporcovi náhradu trov odvolacieho
konania nepriznal, nakoľko si trovy konania neuplatnil /§ 224 ods. 1 v spojení s § 142 ods. 1 a § 151
ods. 1 O.s.p./.

Poučenie:P o u č e n i e : Proti tomuto uzneseniu odvolanie n i e j e p r í p u s t n é .