Rozsudok Judgement was issued on Thursday, October 24, 2012

Súd: Okresný súd Košice II
Spisová značka: 36C/132/2011

Identifikačné číslo súdneho spisu: 7211230284
Dátum vydania rozhodnutia: 24. 10. 2012
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Rastislav Pella

ECLI: ECLI:SK:OSKE2:2012:7211230284.4

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Košice II, samosudcom JUDr. Rastislavom Pellom, v právnej veci žalobkyne: B. P., D.:

XX.X.XXXX, N.: S. Č.. XX, G., zastúpená advokátom: JUDr. Ladislav Mikloš, sídlo: Vodná č. 6, Košice,
protižalovanej:Slovenskárepublika,orgánkonajúcivmeneštátu:MinisterstvospravodlivostiSlovenskej
republiky, sídlo: Župné námestie č. 13, Bratislava, v konaní o náhradu škody a úhradu nemajetkovej
ujmy vo výške 104.193,25 eur s príslušenstvom,

r o z h o d o l :

Základ nároku žalobkyne je opodstatnený.

o d ô v o d n e n i e :

Žalobkyňa sa svojou žalobou podanou na tunajšom súde dňa 28.10.2011 domáhala proti žalovanej
vydania rozsudku, ktorým by bola žalovaná zaviazaná zaplatiť žalobkyni 104.193,25 eur titulom náhrady
škody (4.193,25 eur) a úhrady nemajetkovej ujmy (100.000,00 eur). Ako príslušenstvo si žalobkyňa

uplatnila právo na nahradenie trov tohto súdneho konania.

Svoju žalobu odôvodnila zodpovednosťou žalovanej za škodu spôsobenú orgánmi verejnej moci podľa §
3 ods. 1 Zákona č. 514/2003 Z.z. o zodpovednosti za škodu spôsobenú pri výkone verejnej moci. Podľa
tvrdenia žalobkyne k vzniku škody došlo tak, že uznesením Krajského úradu vyšetrovania PZ Košice
bolo voči žalobkyni vznesené obvinenie a začaté trestné stíhanie za spáchanie trestného činu podvodu,
na základe čoho bola neskôr dňa 27.9.2000 voči nej podaná Krajským prokurátorom obžaloba, pričom

neskôr bola žalobkyňa Rozsudkom Krajského súdu v Košiciach sp. značka 1T 29/00 zo dňa 26.10.2006
spod obžaloby oslobodená. Tieto skutočnosti podľa žalobkyne spôsobili, že došlo k závažnému zásahu
do jej súkromného, ale aj pracovného života. Predmetný nárok v časti o zaplatenie 4.193,25 eur
predstavuje škodu, ktorá jej vznikla tak, že takúto sumu zaplatila svojmu advokátovi, ktorý ju zastupoval
a obhajoval v rámci príslušného trestného konania. Ďalšia časť uplatneného nároku 100.000,00 eur
predstavuje nárok na nahradenie nemajetkovej ujmy, ktorá žalobkyni vznikla v súvislosti s jej trestným
stíhaním.

Žalovaná sa k žalobnému návrhu vyjadrila tak, že navrhla žalobný návrh ako nedôvodný zamietnuť.
Svoje stanovisko odôvodnila tvrdením, že zo žalobného návrhu nie je dostatočne zrejmé v čom mal
nesprávny úradný postup spočívať a ktorý orgán verejnej moci sa ho mal dopustiť. Žalovaná neskôr
na svoju obranu namietla, že nebola preukázaná existencia nezákonného rozhodnutia ako jedného zo
základných predpokladov zodpovednosti štátu za škodu podľa Zákona č. 58/1969 Zb.. Žalovaná tiež
uviedla, že podľa jej názoru nie je možné samotné trestné konanie voči osobe žalobkyne považovať

za nezákonné, nakoľko takéto oprávnenia štátu vyplývajú priamo z príslušných zákonných ustanovení
Trestného zákona a Trestného poriadku. Žalovaná tiež namietala, že žalobkyňa neuniesla dôkazné
bremeno pri preukazovaní vzniku nároku na náhradu nemajetkovej ujmy v peniazoch.Žalovaná na svoju obranu predložila Rozsudok Krajského súdu v Bratislave sp. značka 8Co 251/2010
zo dňa 22.5.2012. Z odôvodnenia tohto rozsudku vyplýva stanovisko citovaného súdu, podľa ktorého i
keď rozhodujúcim meradlom opodstatnenosti, a teda aj zákonnosti začatia a vedenia trestného stíhania

je neskorší výsledok trestného konania, nemožno paušálne považovať za nezákonné každé vznesenie
obvinenia, ktoré nevyústilo v právoplatný odsudzujúci rozsudok obvineného; citovaný odvolací súd v
danej veci tiež poukázal na znenie § 6 Zákona č. 514/2003 Z.z., podľa ktorého zákonom stanovenou
podmienkou uplatnenia práva na nahradenie škody spôsobenej nezákonným rozhodnutím, je že
právoplatné rozhodnutie, ktorým bola škoda spôsobená, bolo zrušené alebo zmenené pre nezákonnosť.

Krajský úrad vyšetrovania PZ SR v Košiciach svojim Uznesením sp. značka ČVS:KUV-91/OVEK-1999
zo dňa 24.5.2000 začal trestné stíhanie a zároveň vzniesol obvinenie voči žalobkyni pre trestný čin
zneužívania právomoci verejného činiteľa, neskôr dňa 27.9.2000 v tejto trestnej veci podal Krajský
prokurátor v Košiciach obžalobu na príslušný Krajský súd v Košiciach. Krajský súd v Košiciach v danej
veci dňa 26.10.2006 vydal rozsudok sp. značka 1 T 29/00, ktorým žalobkyňu spod obžaloby oslobodil

a tento rozsudok nadobudol právoplatnosť dňa 27.5.2009. Tieto skutočnosti súd zistil zo žalobného
návrhu, z citovaného Uznesenia Krajského úradu vyšetrovania PZ SR v Košiciach a z Rozsudku
Krajského súdu v Košiciach.

Žalobkyňa sa v rámci trestného konania za účelom zabezpečenia ochrany svojich práv nechala zastúpiť

advokátom JUDr. Jozefom Olejom, ktorému za svoje zastupovanie dňa 29.10.2010 zaplatila odmenu
vo výške 4.193,25 eur. Advokát JUDr. Jozef Olej vyúčtoval žalobkyni 4.193,25 eur ako odmenu za
poskytovanie právnej pomoci svojou faktúrou č. 2010077 zo dňa 29.10.2010, ktorú mu žalobkyňa
uhradila v rovnaký deň. Tieto skutočnosti súd zistil zo žalobného návrhu, z faktúry č. 2010077 a z
príjmového dokladu advokáta JUDr. Jozefa Oleja zo dňa 29.10.2010.

Žalobkyňa pred podaním žaloby svojim listom zo dňa 19.4.2011 zaslala žalovanej návrh na predbežné
prejednanie svojho nároku na náhradu škody uplatnenej v tomto konaní. Žalovaná svojim listom zo dňa
28.10.2011 oznámila žalobkyni, že jej žiadosti nebolo vyhovené, jej požiadavka bola vyhodnotená ako
právne neopodstatnená z dôvodu nesplnenia základných zákonných predpokladov zodpovednosti štátu

za škodu v zmysle zákona č. 58/1969 Zb.. Tieto skutočnosti súd zistil z citovaných písomností.

Žalobkyňa na podporu opodstatnenosti svojho nároku neskôr počas konania predložila súdu Uznesenie
Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. značka 4 Cdo 183/2009 zo dňa 30.11.2009. Z obsahu
tohto rozhodnutia je zrejmé, že Najvyšší súd Slovenskej republiky dospel k záveru, že zmyslu právnej

úpravy zodpovednosti štátu za škodu zodpovedá, aby každá majetková ujma spôsobená nesprávnym,
či nezákonným zásahom štátu proti občanovi (fyzickej osobe) bola odčinená. Najvyšší súd Slovenskej
republiky zároveň konštatoval, že systematickým a logickým extenzívnym výkladom dospel k záveru,
že ak došlo k zastaveniu trestného stíhania alebo k oslobodeniu od obžaloby, treba s prihliadnutím na
konkrétne okolnosti a dôvody vychádzať z toho, že občan čin nespáchal a že trestné stíhanie proti nemu

nemalo byť začaté a nárok na náhradu škody spôsobenej začatím trestného stíhania sa posudzuje ako
nárok na náhradu škody spôsobenej nezákonným rozhodnutím. Najvyšší súd Slovenskej republiky tiež
v tejto súvislosti konštatoval, že rozhodujúcim meradlom opodstatnenosti (zákonnosti) začatia (vedenia)
trestného stíhania je neskorší výsledok trestného konania. Tieto skutočnosti sú zrejmé z citovaného
rozhodnutia Najvyššieho súdu Slovenskej republiky.

Podľa § 3 ods. 1 (Rozsah zodpovednosti) Zákona č. 514/2003 Z.z. o zodpovednosti za škodu spôsobenú
pri výkone verejnej moci: „Štát zodpovedá za podmienok ustanovených týmto zákonom za škodu,
ktorá bola spôsobená orgánmi verejnej moci, okrem tretej časti toho zákona, pri výkone verejnej
moci : a) nezákonným rozhodnutím, b) nezákonným zatknutím, zadržaním alebo iným pozbavením

osobnej slobody, c) rozhodnutím o treste, o ochrannom opatrení alebo rozhodnutím o väzbe, alebo d)
nesprávnym úradným postupom."

Podľa § 4 ods. 1 písmeno a) bod 1. (Orgán konajúci v mene štátu) Zákona č. 514/2003 Z.z. o
zodpovednosti za škodu spôsobenú pri výkone verejnej moci: „Vo veci náhrady škody, ktorá bola

spôsobená orgánom verejnej moci podľa § 3 ods. 1, koná v mene štátu Ministerstvo spravodlivosti
Slovenskej republiky, ak škoda vznikla v občianskom súdnom konaní alebo v trestnom konaní a ak tento
zákon neustanovuje inak."Podľa § 27 ods. 1 (Prechodné ustanovenia) Zákona č. 514/2003 Z.z. o zodpovednosti za škodu
spôsobenú pri výkone verejnej moci: „Zodpovednosť za škodu podľa tohto zákona sa vzťahuje na škodu
spôsobenú rozhodnutiami, ktoré boli vydané odo dňa nadobudnutia účinnosti tohto zákona a na škodu

spôsobenú nesprávnym úradným postupom odo dňa nadobudnutia účinnosti tohto zákona."

Žalobkyňa si v tomto konaní uplatnila svoj nárok na nahradenie škody a nemajetkovej ujmy a to
na základe tej skutočnosti, že voči nej bolo „dlhodobo" vedené trestné konanie, pričom ako sa
neskôr ukázalo, tak bola nevinná, pretože bola spod obžaloby oslobodená. Predmetné trestné stíhanie

žalobkyne síce začalo ešte za účinnosti Zákona č. 58/1968 Zb. o zodpovednosti za škodu spôsobenú
rozhodnutím orgánu štátu alebo jeho nesprávnym úradným postupom (dňa 24.5.2000), ale jeho
prevažná časť bola vedená už za účinnosti Zákona č. 514/2003 Z.z. (účinný od 1.7.2004). Ako z
obsahu žalobného návrhu vyplýva, tak žalobkyňa svoj nárok zdôvodňuje svojim neoprávneným trestným
stíhaním, ktoré bolo vo väčšom rozsahu vedené a aj skončené za účinnosti Zákona č. 514/2003 Z.z.,
na základe týchto skutočností je namieste podľa vyššie citovaného § 27 ods. 1 Zákona č. 514/2003 Z.z.

predmetný vzťah posudzovať podľa aj v súčasnosti platného Zákona č. 514/2003 Z.z. o zodpovednosti
za škodu spôsobenú pri výkone verejnej moci.

S poukazom na znenie § 4 ods. 1 písmeno a) bod 1 (Orgán konajúci v mene štátu) Zákona č. 514/2003
Z.z. je príslušným orgánom konajúcim v mene štátu v danej veci Ministerstvo spravodlivosti Slovenskej

republiky, pretože žalobkyňa si uplatňuje nárok na nahradenie škody, ktorá jej mala vzniknúť v rámci
trestného konania.

Podľa § 5 ods. 1 Zákona č. 514/2003 Z.z. o zodpovednosti za škodu spôsobenú pri výkone verejnej
moci: „Právo na náhradu škody spôsobenej nezákonným rozhodnutím má účastník konania, ktorému

vznikla škoda v dôsledku rozhodnutia vydaného v tomto konaní."

Podľa § 6 Zákona č. 514/2003 Z.z. o zodpovednosti za škodu spôsobenú pri výkone verejnej moci:
„(1) Ak tento zákon neustanovuje inak, právo na náhradu škody spôsobenej nezákonným rozhodnutím
možno uplatniť iba vtedy, ak právoplatné rozhodnutie, ktorým bola škoda spôsobená, bolo zrušené alebo

zmenené pre nezákonnosť príslušným orgánom. Súd, ktorý rozhoduje o náhrade škody, je viazaný
rozhodnutím tohto orgánu. (2) Právo podľa odseku 1 možno priznať iba vtedy, ak poškodený podal
proti nezákonnému rozhodnutiu riadny opravný prostriedok podľa osobitných predpisov. Splnenie tejto
podmienky sa nevyžaduje, ak ide o prípady hodné osobitného zreteľa. (3) Ak bola škoda spôsobená
nezákonným rozhodnutím, ktoré je vykonateľné bez ohľadu na právoplatnosť, možno nárok na náhradu

škody uplatniť aj vtedy, ak nezákonné rozhodnutie bolo zrušené alebo zmenené na základe riadneho
opravného prostriedku. Ak bolo vykonateľné rozhodnutie vydané v konaní, na ktoré sa nevzťahujú
predpisyosprávnomkonaní,možnonárokuplatniťajvtedy,akbolozrušenéprenezákonnosťpríslušným
orgánom. (4) Ak bola škoda spôsobená rozhodnutím orgánu verejnej moci, ktorým orgán verejnej
moci prekročil svoju právomoc, nie je zrušenie alebo zmena rozhodnutia pre nezákonnosť podmienkou

uplatnenia nároku na náhradu škody."

Podľa § 17 ods. 1 a 2 Zákona č. 514/2003 Z.z. o zodpovednosti za škodu spôsobenú pri výkone
verejnej moci: „(1) Uhrádza sa skutočná škoda a ušlý zisk, ak osobitný predpis neustanovuje inak. (2) V
prípade, ak iba samotné konštatovanie porušenia práva nie je dostatočným zadosťučinením vzhľadom

na ujmu spôsobenú nezákonným rozhodnutím alebo nesprávnym úradným postupom, uhrádza sa aj
nemajetková ujma v peniazoch, ak nie je možné uspokojiť ju inak."

Podľa § 18 ods. 1 a 3 Zákona č. 514/2003 Z.z. o zodpovednosti za škodu spôsobenú pri výkone verejnej
moci: „(1) Náhrada škody zahŕňa aj náhradu trov konania, ktoré poškodenému vznikli v konaní, v ktorom

bolovydanénezákonnérozhodnutiealeborozhodnutieotreste,oochrannomopatreníaleborozhodnutie
o väzbe, zatknutí a inom pozbavení osobnej slobody alebo vykonané zadržanie a v konaní, v ktorom bolo
rozhodnutie zrušené alebo bolo trestné stíhanie zastavené, alebo v ktorom bola vec postúpená inému
orgánu. (3) Súčasťou trov konania sú aj trovy právneho zastúpenia vo výške ustanovenej osobitným
predpisom. 9) Súčasťou trov konania nie sú náklady na predbežné prerokovanie nároku na náhradu

škody pred príslušným orgánom."Podľa § 25 ods. 1 Zákona č. 514/2003 Z.z. o zodpovednosti za škodu spôsobenú pri výkone verejnej
moci: „Ak nie je ustanovené inak, spravujú sa právne vzťahy upravené v tomto zákone osobitným
predpisom. 12) Odkaz č. 12 pod čiarou zákona znie: Občiansky zákonník ."

Podľa § 420 ods. 1 a 2 Občianskeho zákonníka: „(1) Každý zodpovedá za škodu, ktorú spôsobil
porušením právnej povinnosti. (2) Škoda je spôsobená právnickou osobou alebo fyzickou osobou, keď
bola spôsobená pri ich činnosti tými, ktorých na túto činnosť použili. Tieto osoby samy za škodu takto
spôsobenú podľa tohto zákona nezodpovedajú; ich zodpovednosť podľa pracovnoprávnych predpisov

nie je tým dotknutá."

Podľa§152ods.2Občianskehosúdnehoporiadku:„Rozsudkommásarozhodnúťocelejprejednávanej
veci. Ak je to však účelné, môže súd rozsudkom rozhodnúť najskôr len o jej časti alebo len o jej základe."

Podstatným pre rozhodnutie vo veci samej je v prvom rade zistenie, či žalobkyni ako oprávnenej osobe

podľa § 5 ods. 1 Zákona č. 514/2003 Z.z. naozaj vznikla škoda, za ktorú žalovaná nesie zodpovednosť
podľa príslušného zákona č. 514/2003 Z.z. o zodpovednosti za škodu spôsobenú pri výkone verejnej
moci. Na základe tejto skutočnosti aj s ohľadom na dodržanie zásady hospodárnosti občianskeho
súdneho konania rozhodol súd najprv o základe nároku žalobkyne týmto tzv. medzitýmnym rozsudkom,
ktorý umožňuje znenie vyššie citovaného § 152 ods. 2 Občianskeho súdneho poriadku.

Zásadný spor (čo sa základu nároku týka) je výklad zákonného ustanovenia, ktorý v danej veci upravuje
zodpovednosť žalovanej. Konkrétne ide o výklad § 6 ods. 1 Zákona č. 514/2003 Z.z., ktorý určuje,
že ak tento zákon neustanovuje inak, právo na náhradu škody spôsobenej nezákonným rozhodnutím
možno uplatniť iba vtedy, ak právoplatné rozhodnutie, ktorým bola škoda spôsobená, bolo zrušené

alebo zmenené pre nezákonnosť príslušným orgánom. Žalovaná v tomto smere namietala, že žiadne z
rozhodnutí počas príslušného trestného stíhania žalobkyne nebolo ako nezákonné zmenené, respektíve
zrušené (táto skutočnosť nebola medzi účastníkmi sporná, preto ju súd považuje za pravdivú).

Základným predpokladom zodpovednosti štátu za škodu spôsobenú nezákonným rozhodnutím v zmysle

vyššie citovaného ustanovenia § 6 ods. 1 veta prvá vyššie uvedeného zákona je zrušenie alebo zmena
právoplatného rozhodnutia, ktorým bola spôsobená škoda, a to pre jeho nezákonnosť príslušným
orgánom. Pre správnu interpretáciu tohto ustanovenia nestačí vychádzať len z jeho jazykového znenia
(gramatického výkladu), ale je nevyhnutné uplatniť výklad systematický a teologický.

Z hľadiska systematického výkladu, objasňujúceho obsah právnej normy vo vzájomných súvislostiach
s inými právnymi normami, možno dospieť k záveru, že pokiaľ vyššie citované ustanovenie § 18
ods. 1 Zákona č. 514/2003 Z.z. je umiestnené vo štvrtej časti označenej ako spoločné ustanovenia,
prichádza do úvahy jeho praktické uplatnenie (a teda zahrnutie trov konania, ktoré vznikli žalobkyni v
trestnom konaní, do náhrady škody) aj v prípade zodpovednosti štátu za škodu spôsobenú nezákonným

rozhodnutím, ktorej podmienky upravuje § 6 citovaného zákona. V tejto súvislosti súd poukazuje
na skutočnosť, že platný Trestný zákona a ani Trestný poriadok nerieši nároky obvineného, resp.
obžalovaného, na nahradenie jeho trov konania pre prípad, že bude spod obžaloby oslobodený.

Z hľadiska výkladu teologického, vychádzajúc zo zmyslu a účelu právneho predpisu, ktorým je v

prípade uvedeného zákona ochrana základného práva na náhradu škody spôsobenej
nezákonným rozhodnutím alebo nesprávnym úradným postupom v zmysle článku 46 ods. 3 Ústavy
Slovenskej republiky, nemožno lipnúť na formálnom zrušení (zmene) nezákonného rozhodnutia, ale je
potrebné splnenie tejto podmienky vykladať extenzívne. Za ústavne konformný treba preto považovať
výklad, podľa ktorého v prípade posudzovania zodpovednosti štátu za škodu spôsobnú rozhodnutím

o začatí trestného stíhania, vznesením obžaloby a trestným konaním pred súdom, má oslobodzujúci
rozsudok rovnaké dôsledky ako zrušenie uznesenia o začatí trestného stíhania a vznesení obvinenia
voči žalobkyni, čím vyšla najavo nezákonnosť rozhodnutia o začatí trestného stíhania, vznesenia
obvinenia a podania obžaloby.

V zmysle vyššie uvedených skutočností a citovaných zákonných ustanovení súd týmto medzitýmnym
rozsudkom rozhodol o základe nároku žalobkyne tak, že jej nárok je oprávnený.Ďalšie dokazovanie nebolo vykonané z dôvodu, že ide iba o medzitýmny rozsudok ohľadom základu
nároku žalobkyne. Po nadobudnutí právoplatnosti medzitýmneho rozsudku bude dokazovanie doplnené
so zameraním na zistenie opodstatnenosti výšky uplatneného nároku žalobkyne.

Poučenie:

Proti rozsudku možno podať odvolanie v lehote 15 dní od jeho doručenia. Odvolanie musí popri
všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3 Občianskeho súdneho poriadku) obsahovať údaje o tom, proti
ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu
považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha. Odvolanie možno odôvodniť iba nasledovnými
skutočnosťami: 1, v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. ( 1 ) O.s.p., 2, konanie má inú vadu,

ktorá má za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, 3, súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový
stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, 4, súd
prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, 5, doteraz
zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré neboli doteraz
uplatnené (§ 205a O.s.p.), 6, rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho

posúdenia veci. Ak povinný dobrovoľne nesplní svoju povinnosť uvedenú vo výrokovej časti tohto
rozsudku, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona.