Rozsudok ,
Potvrdzujúce Judgement was issued on Monday, March 25, 2013

Súd: Krajský súd Prešov
Spisová značka: 8Co/72/2012

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8810207567
Dátum vydania rozhodnutia: 25. 03. 2013
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Martin Fiľakovský

ECLI: ECLI:SK:KSPO:2013:8810207567.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

KrajskýsúdvPrešovevsenátezloženomzpredsedusenátuJUDr.MartinaFiľakovskéhoasudcovJUDr.

Branislava Brezu a JUDr. Anny Kovaľovej, v právnej veci žalobkyne A. L., rodenej A., nar. XX.X.XXXX,
trvale bytom ul. I. XXX/X, A. C. D., toho času B. P. XXXX, A. C. D., právne zastúpenej JUDr. Milošom
Kaščákom,advokátomsosídlomvoVranovenadTopľou,UlicaM.R.Štefánika171,protižalovanémuW.
I.,nar.X.X.XXXX,bytomA.C.D.,ul.I.XXX/X,právnezastúpenémuJUDr.JozefomChudom,advokátom
so sídlom v Michalovciach, Kapitána Nálepku 8, o odvolaní žalovaného proti rozsudku Okresného súdu
Vranov nad Topľou zo dňa 21.12.2011, č.k. 9C/205/2010-98, takto jednohlasne

r o z h o d o l :

P o t v r d z u j e rozsudok.

Žalovaný n e m á p r á v o na náhradu trov odvolacieho konania a žalobkyni sa ich náhrada n e p
r i z n á v a.

o d ô v o d n e n i e :

Napadnutým rozsudkom súd prvého stupňa uložil žalovanému povinnosť do 3 dní od právoplatnosti
rozsudku podpísať pre žalobkyňu listinu o vrátení daru v znení, že žalovaný vracia späť do vlastníctva
žalobkyne nehnuteľnosti 1/ byt č. X na prízemí, nachádzajúci sa v dome, súpisné č. XXX na ulici I., kat.
úz. R. od B8 v celosti, postavenom na parcely č.1291 zastavaná plocha o výmere 208 m2 a zapísanom
na LV č. XXX kat. úz. R., 2/ spoluvlastnícky podiel na spoločných častiach a spoločných zariadeniach

domu, súpisné č. XXX vo veľkosti 1 z celku, vyplývajúci z pomeru podlahovej plochy bytu 57,89 m2 k
úhrnu podlahových plôch všetkých bytov v dome a 3/ spoluvlastnícky podiel na zastavanom pozemku
parcela č. 1291 o výmere 208 m2 ka.u. R. vo veľkosti 1 z celku, vyplývajúci z pomeru podlahovej plochy
bytu 57,89 m2 k úhrnu podlahových plôch všetkých bytov a nebytových priestorov v dome. Žalobkyňa
prijíma dar späť do svojho vlastníctva. Pokiaľ žalovaný listinu nepodpíše, tento rozsudok nahrádza jeho
podpis.

O trovách konania súd prvého stupňa rozhodol tak, že žalovaný je povinný uhradiť žalobkyni trovy
konania za súdny poplatok za návrh v sume 99,50 Eur na účet Okresného súdu Vranov nad Topľou a
trovy právneho zastúpenia vo výške 531,81 Eur na účet právneho zástupcu JUDr. Miloša Kačšáka do
3 dní od právoplatnosti rozsudku.

V odôvodnení svojho rozhodnutia uviedol, čoho sa domáhala žalobkyňa a z akých dôvodov, ako sa
vo veci vyjadril žalovaný, odpísal aké dôkazy súd vo veci vykonal a dospel k nasledujúcim skutkovým

zisteniam.

Z darovacej zmluvy zo dňa 20.9.2007 súd zistil, že darujúca A. L., žalobkyňa darovala W. I., žalovanému
predmetné nehnuteľnosti tak, ako je to uvedené vo výroku rozsudku. Dňa 21.9.2010 podala žalobkyňaoznámenie o priestupku proti občianskemu spolunažívaniu, podľa ktorého ju dňa 1.8.2010 v čase okolo
12:15 hod mala jeden krát udrieť rukou po tvári O. I., ktorá je manželkou W. I., syna žalobkyne.

Zo správy ambulancie PLD s.r.o., I., A. nad D. súd zistil, že O. I. od februára 2010 mala v starostlivosti
pacientku A. L., žalobkyňu. Z tohto potvrdenia vyplýva, že pani I. pravidelne navštevovala ambulanciu
v záujme menovanej pacientky, ktorej dávala vždy v riadnom termíne predpisovať jej chronickú liečbu a
pomôcky pre inkontinenciu. Pravidelne s lekárkou konzultovala jej zdravotný stav a dodržiavala všetky
doporučené odborné vyšetrenia.

Z pripojenej fotodokumentácie nachádzajúci sa v spise je evidentné, že žalobkyňa ma škrabance na
ľavej časti tváre.

Súd prvého stupňa sa oboznámil s priestupkovým spisom obvodného oddelenia PZ vo Vranove nad
Topľou, ČPS: ORP,VT-P-951-2010 zo dňa 30.9.2010, z ktorého je zrejme, že na Obvodné oddelenie

vo Vranove nad Topľou bolo oznámené podozrenie zo spáchania priestupku proti občianskemu
spolunažívaniu, ku ktorému skutku je podozrivá O. I., ktorá mala dňa 1.8.2010 v čase okolo 12:00 hod.
vynadať A. L., „že je suka, že nič nemá“, pričom ju mala jeden krát udrieť rukou po tvári. Vo veci bol
vypočutý svedok W. I., t.j. syn pani A. L., ktorý uviedol, že jeho manželka O. I. nenadávala matke A.
L., ani ju neudrela rukou po tvári. Taktiež bola vypočutá O. I., ktorá uviedla, že A. L. neudrela ani jej

nijako nenadávala. Vykonaným objasňovaním bolo zistené, že v predmetnej veci nejde o podozrenie z
priestupku. Vzhľadom na uvedenú skutočnosť vec bola odložená.

Zo záznamu Policajného zboru súd zistil, že A. L. k veci uviedla, že donedávna bývala so svojim synom
W. I., avšak nakoľko mala nezhody s manželkou svojho syna O. I., odsťahovala sa k svojej dcére X. V.,

na ulici B. do A. nad D.. Ďalej uviedla, že pritom ako ju O. I. udrela rukou po tvári a ako jej vulgárne
vynadala dňa 1.8.2010 v čase okolo 12:00 hod. bol prítomný aj jej syn W. I..

Z výpovede žalobkyne súd zistil, že od uzavretia manželstva jeho syna so O. I. stále dochádzalo k
fyzickým útokom a aj pred týmto incidentom sa stalo, že na ňu žalovaný vylial vodu. Ďalej uviedla,

že žalovaní sa k nej nevhodne správali aj tým spôsobom, že jej niekedy vôbec nevarili. Mal za to, že
žalovaný sa spolu so svojou manželkou mal správať ku nej inač, ako sa správali doposiaľ. Pri incidente,
ku ktorému došlo k fyzickému napadnutiu mala vo vrecku mobilný telefón, mala ho prichystaný s tým,
že bude volať dcéru. Žalovaný jej ho vytrhol a následne jej ho rozbil. Taktiež palicu, ktorá bola opretá
pri dverách jej ohol. Dvihol ju a chcel s ňou ju zrejme udrieť a následne ju ohol. Žalovaný k incidentu

uviedol, že tvrdenia žalobkyne tak, ako uvádza nie sú pravdivé. Skutočnosť o tom, že palicu zdvihol nie
je pravdivá, nakoľko sa s ňou žalobkyňa bránila a oháňala. To ich naháňala spolu s manželkou, vtedy
palicu zobral a zohol. Poprel tú skutočnosť, žeby niekedy svoju matku napadol, alebo ju udrel.

Súd prvého stupňa v odôvodnení svojho rozhodnutia ďalej uviedol, že v tomto konaní boli vypočutí

niekoľkí svedkovia, ktorí vo svojej výpovedi uviedli, že účastníkov konania osobne poznajú, nakoľko
bývajú v susedstve niekoľko rokov. K incidentu došlo v nedeľu, bývajú v spoločnej bytovke. Svedkyňa N.
U. vo svojej výpovedi uviedla, že žalobkyňa v inkriminovaný deň sedela na dvore na lavičke a plakala.
Prihovorila sa jej a pýtala sa jej prečo plače. Ona je povedala, aby zavolala políciu, lebo nemá mobil.
Keďžesvedkyňabývalanavrchnomposchodíažalobkyňubynedostalakpevnejlinkepretojejpovedala,

že idú k ďalším susedom U., že ju odvedie k nim na prízemie a nech si ona sama rozpráva osobne s
políciou. Potvrdila tú skutočnosť, že žalobkyňa mala skrvavenú tvár, krv jej stekala po tvári, podala je
vreckovku, poutierala je tvár. Po telefonáte, keď sa vracali od susedov, prišla policajná hliadka, ktorá na
ňu urobila dotaz, či nevie ako k incidentu došlo. Nato svedkyňa uviedla, že nevie ako k incidentu došlo,
bolo počuť len nejasnú hádku, ale o čom sa hádali k tomu sa svedkyňa nevyjadrila. Aj ďalší svedkovia,

ktorí boli vypočutí v tomto konaní tvrdili, že v rodine účastníkov konania často dochádzalo k hádkam a
k vulgárnym nadávkam.

Súd prvého stupňa vec právne posúdil podľa ustanovenia § 630 Občianskeho zákonníka a dospel k
nasledovným záverom.

Vykonaným dokazovaním mal za to, že žalovaný hrubo porušil dobré mravy tak vo vzťahu k žalobkyni
a to tým, že ju fyzicky napadol a spôsobil je zranenie tváre. Súd si všímal v intenciách ustanovenia §
630 OZ viaceré príčiny nezhôd medzi účastníkmi konania, v ktorých dominovalo hlavne hádanie sa afyzické útoky predovšetkým však hodnotil konkrétny incident z 1.8.2010 medzi žalobkyňou a manželkou
žalovaného, ktorý mal byť zásadným dôvodom pre zrušenie darovacej zmluvy. Súd prvého stupňa
pri hodnotení dôkazov v jednotlivosti, ale aj v ich vzájomnej logickej súvislosti mal za to, že práve

manželka žalovaného, ktorá fyzicky pred očami žalovaného žalobkyňu napadla, spôsobila je poranenie
tváre. Túto skutočnosť potvrdzuje aj priložená fotodokumentácia a oznámenie o priestupku proti
občianskemu spolunažívaniu z Obvodného oddelenia vo Vranove nad Topľou. Súd mal za to, že takýto
fyzický útok, navyše pri nezistení jeho provokácie zo strany žalobkyne objektívne zodpovedá hrubému
porušeniu dobrých mravov žalovaným a je relevantným dôvodom pre požiadavku vrátenia daru. Za

právne bezvýznamnú skutočnosť súd považoval to, či toto konanie bude príslušným priestupkovým
orgánom, ako priestupok aj právoplatne vyhodnotené. Zákon totiž neustanovuje, že závažné správanie
sa obdarovaného musí dosiahnuť stupeň intenzity priestupku. Aj keď v konaní nebolo popreté, že
žalovaný spolu so svojou manželkou predmetnú nehnuteľnosť zveľaďoval, má táto skutočnosť význam
v prípadnom domáhaní sa protihodnoty zveľaďovaním získanej, nie však v konaní o vrátení daru. Preto
súd prvého stupňa žalobe v celom rozsahu vyhovel.

O trovách konania súd rozhodol podľa ustanovenia § 142 ods. 1 O.s.p. a úspešnému účastníkovi priznal
náhradu trov konania v celkovej výške 531,81 Eur.

Žalovaný v podanom odvolaní navrhol napadnutý rozsudok zmeniť a žalobu v celom rozsahu zamietnuť.

Podľa názoru žalovaného žalobkyňa v tomto konaní vôbec nepreukázala také správanie sa žalovaného
k žalobkyni, ktoré by mohlo byť považované za správanie hrubo porušujúce dobré mravy. Vykonaným
dokazovaním nebolo ani preukázané, že zranenie tváre bolo žalobkyni spôsobené manželkou
žalovaného. Podľa § 630 Občianskeho zákonníka a súdnej praxe nemožno pri žalobe v konaní

o vrátenie daru sa zaoberať a hodnotiť správanie manželky žalovaného, ktorá nie je v postavení
obdarovaného. Preto aj nemožno súhlasiť so závermi súdu prvého stupňa, ktorý svoje rozhodnutie
odôvodňuje predovšetkým s ohľadom na osobu manželky žalovaného. Takýto postup je nesprávny.
Samotný postoj a vzťah žalobkyne k manželke žalovaného ešte nezakladá a neznamená bez ďalších
skutočností týkajúcich sa hlavne správania žalovaného dôvody pre vrátenie daru. V tomto konaní

z vykonaného dokazovania vyplýva aj tá skutočnosť, že žalobkyňa sa žiadnym spôsobom voči
žalovanému pred podaním žalobného návrhu nedomáhala vrátenia daru. Podľa § 630 Občianskeho
zákonníka podmienkou pre zánik darovacieho vzťahu je jednak hrubé porušenie dobrých mravov v
správaní sa obdarovaného voči darcovi a jednostranný právny úkon darcu adresovaný obdarovanému,
ktorým sa domáha vrátenia daru. V danom prípade tak žalobkyňa nepostupovala a preto aj z tohto

dôvodu je jej žalobný návrh nedôvodný. Žalobkyňa sa nesprávne svojou žalobou domáha nahradenia
prejavu vôle žalovaného. Na základe všetkých vyššie uvedených skutočností a na základe vykonaného
dokazovania súdom prvého stupňa je žalovaný toho názoru, že v danom prípade nedošlo z jeho strany k
takému správaniu sa k žalobkyni, ktoré by odôvodňovalo nároky uplatňované žalobkyňou v tomto konaní
podľa § 630 OZ. Uplatnený nárok žalobkyne a jej žalobný návrh sú podľa názoru odvolateľa nedôvodné.

Žalobkyňa vo vyjadrení k odvolaniu žalovaného navrhla rozsudok súdu prvého stupňa ako vecne
správny potvrdiť. Poukázala na to, že opakované slovné útoky, hádky a predovšetkým fyzickú inzultáciu
zo dňa 1.8.2010 súd náležite vyhodnotil ako hrubé porušenie dobrých mravov zo strany žalovaného a
jeho manželky. Takéto správanie musí byť považované za hrubé porušenie dobrých mravov aj preto,

že v danom prípade nejde o akéhokoľvek darcu a akéhokoľvek obdarovaného, ale obdarovaným je syn
darkyne, ktorá je naviac staršou osobou s podlomeným zdravým vyžadujúcim opateru. Preto žalobkyňa
očakávala, že syn sa k nej bude po nadobudnutí bytu správať úctivo a prejaví primeranú mieru empatie.
Správanie žalovaného je zarážajúce aj preto, že jeho manželka sa mala o žalobkyňu starať ako
opatrovateľka a poberala opatrovateľský príspevok. Je síce pravdou, že určitú starostlivosť žalovaný

a jeho manželka žalobkyni zabezpečovali, však to neznamená, že ich možná nervozita z ťažkosti
žalobkyne spojených s vekom a chorobou môže vyprovokovať k vulgárnym nadávkam a fyzickým
útokom ohrozujúcim podlomené zdravie žalobkyne.

Odvolací súd preskúmal napadnutý rozsudok, ako aj konanie ktoré mu predchádzalo v zmysle zásad

uvedených v ustanovení § 212 O.s.p. a dopsel k záveru, že odvolanie žalovaného nie je dôvodné.

Podľa ustanovenia § 219 ods. 1 O.s.p. odvolací súd rozhodnutie potvrdí, ak je vo výroku vecne správne.Podľa ustanovenia § 219 ods. 2 O.s.p., ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením
napadnutého rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov
napadnutého rozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie

dôvody.

Odvolací súd sa v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozhodnutia. Poukazuje na
správne dôvody napadnutého rozhodnutia.

K odvolacím námietkam žalovaného sa žiada uviesť nasledovné.

Právny úkon darcu adresovaný obdarovanému, ktorým sa domáha vrátenia daru je obsahom žaloby.
Žaloba bola žalovanému, ako to vyplýva z obsahu spisu doručená 10.9.2010. Nemožno sa preto
stotožniť s námietkou žalovaného, že žalobkyňa nepostupovala v súlade s ustanovením § 630 OZ a aj
z toho dôvodu je jej žaloba nedôvodná.

Podľa ustálenej súdnej praxe predpokladom úspešného uplatnenia práva darcu je veľký nevďak zo
strany obdarovaného, prejavujúci sa v takom jeho správaní, ktoré možno kvalifikovať ako hrubé
porušenie dobrých mravov. Ide o porušenie značnej intenzity alebo o porušovanie sústavné, ktoré však
v dôsledku svojho trvania priebehu a pôsobenia na darcu alebo členov jeho rodiny nadobudne povahu

hrubého porušenia dobrých mravov. Takýmto kvalifikovaným porušením dobrých mravov je napríklad
fyzické násilie, hrubé urážky, neposkytnutie potrebnej pomoci.

Bez akýchkoľvek pochybnosti je možné sa stotožniť so skutkovým záverom súdu prvého stupňa v tom
smere, že medzi účastníkmi konania pretrvávali nezhody, ktorým dominovali hlavne hádky. Samotný

žalovaný vo svojej výpovedi uviedol, že ich obsahom boli hrubé vzájomné urážky, a to medzi žalobkyňou
a jeho manželkou navzájom. Účastníkom týchto hádok bol aj žalovaný.

Ďalším nesporným skutkovým zistením súdu prvého stupňa bol incident z 1.8.2010, kde po jednej z
hádok došlo k fyzickému napadnutiu žalobkyne zo strany manželky žalovaného, vytrhnutím mobilného

telefónu z rúk žalobkyne žalovaným a následne jeho zničeniu, ako aj poškodeniu zdravotnej pomôcky
- palice žalobkyne zo strany žalovaného.

Ak uvedený incident súd prvého stupňa vyhodnotil v jeho súvislostiach ako hrubé porušenie dobrých
mravov, nemožno tomuto hodnoteniu súdu prvého stupňa nič vyčítať.

Zlý vzťah žalobkyne k manželke žalovaného nijakým spôsobom neodôvodňuje správanie žalovaného a
jeho manželky zistené súdom prvého stupňa k žalobkyni.

Odvolací súd sa nestotožňuje s námietkou žalovaného, že pri právnom hodnotení tejto veci je vlastne

správanie sa jeho manželky (fyzický útok, hrubé urážky) bez právneho významu. Žalobkyni mal žalovaný
v tomto smere, načo poukazuje samotná žalobkyňa vo vyjadrení k odvolaniu poskytnúť potrebnú pomoc,
aby k takýmto situáciám nedochádzalo.

Odvolací súd preto z uvedených dôvodov napadnutý rozsudok v súlade s ustanovením § 219 ods. 1,

2 O.s.p. ako vecne správny potvrdil.

O trovách odvolacieho konania odvolací súd rozhodol v súlade s ustanovením § 224 ods. 1 O.s.p. v
spojení s ustanovením § 142 ods. 1 O.s.p. a § 151 ods. 1 O.s.p.. V odvolacom konaní neúspešný
žalovaný nemá právo na náhradu trov odvolacieho konania a žalobkyni sa ich náhrada nepriznáva,

keďže v zákonom stanovenej lehote nedošlo k vyčísleniu trov konania.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné.