Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Judgement was issued on Thursday, March 26, 2014

Súd: Okresný súd Humenné
Spisová značka: 22C/159/2011

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8311212349
Dátum vydania rozhodnutia: 26. 03. 2014
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Valéria Černegová

ECLI: ECLI:SK:OSHE:2014:8311212349.10

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Humenné sudkyňou JUDr. Valériou Černegovou v právnej veci žalobcu U. W., A..

XX.XX.XXXX, W. M., U. X. X, zast. advokátom JUDr. Jánom Sopiakom, Humenné, Štefánikova 17 proti
žalovaným : 1. U. W., bytom na neznámom mieste, 2. P. F., r. W.Á., bytom na neznámom mieste, 3. E.
W., bytom na neznámom mieste, všetci zast. Slovenským pozenkovým fondom, Búdkova 36, 817 15
Bratislava, 4. U. H., bytom N. XXXX/XX, W., 5. Ing. Q. H., bytom ul. Č. X/X, P., 6. P. T., r. H., bytom D.
XX, 7. C.B. M., bytom D. XXX, 8. P. M., bytom D. XXX, 9. H. Č., r. W., bytom D. XX, 10. Ľ. C., bytom S.
XXXX/XX, M., 11. L. P.O., r. Č., bytom D. XX, M., 12. Ing. B. P., r. Š., bytom S. XX/XX, T. F. M. - P. Q.,
13. P. Š., r. Č., bytom U. XXX, 14. U. Č., bytom U. XXX, 15. P. W., bytom D. XX, 16. U. W., bytom D.

XXX, 17. Y. H., rod. H., bytom W. X, O., 18. G. T., rod. Č., bytom D. XXX, 19. rade Y. P., rod. Č., bytom
M., A. X. XX/XX o určenie nehnuteľnosti patriacich do dedičstva, takto

r o z h o d o l :

Súd určuje, že parc. C-KN 299 zast. plochy a nádvoria o výmere 300 m2, ktorá je zapísaná na LV XXXX
k.ú. D. a parc. C-KN 298 záhrady o výmere 281 m2, ktorá je zapísaná na LV XXXX kat. územia D. patria
do dedičstva po neb. P. W. zomrelom 02.07.1968.

O trovách konania súd rozhodne samostatným uznesením po právoplatnosti rozsudku vo veci samej.

o d ô v o d n e n i e :

Žalobca sa žalobou doručenou tunajšiemu súdu dňa 4. 11. 2011 domáhal určenia nehnuteľností

evidovaných v kat. úz. D. do dedičstva po neboh. P. W., zomr. 2. 7. 1968, v časti spoluvlastníckych
podielov z parc. C-KN 299 zastavaná plochy a nádvoria vo výmere 300 m2 zapísané na LV č. XXXX
v kat. úz. D. pod B16 v podiele 19/192, pod B 17 v pomere 19/192, pod B 19 v podiele 19/192, pod
B 24 v podiele 19/192. Zároveň sa domáhal určenia do dedičstva po neboh. P. W. spoluvlastníckych
podielov z parcely C-KN 298 záhrady o výmere 281 m2 zapísanej na LV č. XXXX kat. úz. D. pod B 9
v podiele 19/96, pod B 10 v podiele 19/96, pod B 12 v podiele 19/96, pod B 16 v podiele 19/96. Svoju
žalobuodôvodniltým,ževminulostieštezačiatkomminuléhostoročiabolavykonanáreálnedeľbamedzi

pôvodnými pozemno-knižnými spoluvlastníkmi, na základe ktorej pripadli parcely v súčasnosti vedené
ako C-KN 628 a 629, ktoré sú časťou pôvodných parciel mpč. 80/1 a 80/4 zapísané v zápisnici č. 228
a 77 kat. úz. D. Š. H., ktorý bol právny predchodca žalovaných v 4., 5., 6. a 12. rade. Reálna deľba bola
uskutočnená medzi Š. H. a otcom žalobcu neboh. P. W.. Š. H. na základe dohody s otcom žalobcu v
r. 1953 získal vlastníctvo k svojim nehnuteľnostiam v konaní vedenom na tunajšom súde pod sp. zn.
XC/XXX/XX. V tomto konaní ale Š. H. označil právneho predchodcu žalobcu ako osobu nezvestnú, čo
nebolo pravdou, nakoľko mal vedomosť o tom, že v čase, keď podával žalobu, jeho otec zomrel a on

mal vedomosť o tom, že sú po ňom dedičia. Nakoľko žalobca má záujem vysporiadať vlastníctvo k parc.
C-KN 298 a 299, keďže v čase smrti bol ich výlučným vlastníkom jeho nebohý otec, podal predmetný
žalobný návrh na tunajší súd.Žalovaní sa v priebehu konania vyjadrili písomným vyjadrením. P. T. vo svojom písomnom vyjadrení
doručenom súdu dňa 17. 7. 2012 uviedla, že tvrdenia žalobcu uvedené v žalobe, že spoluvlastníctvo
k pôvodným parcelám č. 80/1 a 80/4 bolo zrušené na základe reálnej deľby uskutočnenej medzi

pôvodnými spoluvlastníkmi ešte niekedy začiatkom minulého storočia neobstojí a v tomto smere
poukázala na výpis z LV č. XXXX kat. úz. D. a uviedla, že spôsobom na riešenie sporu je finančné
vyrovnanie majetkových podielov podľa cenových relácií, ktoré platia v súčasnom období v obci D..
ŽalovanýP.W.sastotožnilsožalobnýmnávrhomžalobcuvplnomrozsahu,navrhol,abymusúdvyhovel.
C. M. vo svojom písomnom vyjadrení sa taktiež stotožnil s tvrdeniami žalobcu a navrhol žalobe vyhovieť.

P. M. sa obdobne vyjadril k žalobe žalobcu, uviedol, že s ňou súhlasí a navrhol jej vyhovieť. U. W.
písomným vyjadrením zo dňa 17. 7. 2012 taktiež potvrdil tvrdenia žalobcu uvedené v písomnej žalobe
a navrhol, aby súd tejto žalobe vyhovel. Obdobne sa vyjadrila aj žalovaná L. P., ktorá zároveň súhlasila
s konaním vo veci bez jej účasti. Žalovaný U. Č.Á. a P. Š., rod. Č. svojím písomným prehlásením zo
dňa 24. 7. 2012 uviedli, že v celom rozsahu súhlasia so žalobou žalobcu a navrhli, aby súd tejto žalobe
vyhovel. Potvrdili, že rodina W. a H. mali medzi sebou rozdelené pozemky na koncoch a skutočne

parcely C-KN 299 a 298 v kat. úz. D. užíval nebohý P. W., potvrdili, že pamätajú si aj túto skutočnosť.
Zástupca neznámych vlastníkov žalovaných v 1. - 3. rade (fond) v konaní vystupoval v súlade s ust. §
13 Zák. č. 180/1995 Z. z. o niektorých opatreniach na usporiadanie vlastníctva k pozemkom. V zmysle
tohto fond nakladá s pozemkami uvedenými v § 8 ods. 1 písm. c/ a d/ tohto zákona, ktorých vlastník
nie je známy, alebo ktorého miesto trvalého pobytu, alebo sídlo nie je známe, ktorých vlastník nie je

známy. Zástupca neznámych vlastníkov Slovenský pozemkový fond vo svojom písomnom vyjadrení zo
dňa 3. 8. 2012 k písomnej žalobe uviedol, že podľa jeho názoru žalovaní v 1. - 3. rade nie sú v konaní
pasívne legitimovaní. V tomto smere poukázal na písomný žalobný návrh, v zmysle ktorého sa žalobca
domáha určenia vlastníckeho práva k podielom nehnuteľnosti vedenej na LV č. XXXX a XXXX kat. úz.
D., ktorých vlastníkmi nie sú nezistení vlastníci, teda žalovaní v 1. - 3. rade. Zároveň uviedol s poukazom

na písomný žalobný návrh, že ak žalobca má za to, že jeho právny predchodca je výlučným vlastníkom
nehnuteľností zapísaných na LV č. XXXX a XXXX kat. úz. D., žalobcom určený žalobný petit je nejasný
a nezrozumiteľný.

V priebehu konania zomrel žalovaný v 4. rade, súd preto uznesením sp. zn. XXC/XXX/XXXX-XX zo dňa

24. 5. 2013 zastavil konanie voči tomuto žalovanému a pribral do konania právnu nástupkyňu pôvodne
žalovaného v 4. rade jeho dcéru Y. H., rod. H. ako žalovanú v 17. rade.

Písomným podaním doručeným súdu dňa 3. 5. 2013 požiadal žalobca o pripustenie zmeny žalobného
návrhu, v zmysle ktorého potom súd uznesením zo dňa 24. 5. 2013 pripustil zmenu žaloby v znení: Súd

určil, že parc. C-KN 299 zast. plochy a nádvoria o výmere 300 m2, ktorá je zapísaná na LV XXXX k.ú.
D. a parc. C-KN 298 záhrady o výmere 281 m2, ktorá je zapísaná na LV XXXX kat. územia D. patria do
dedičstva po neb. P. W. zomrelom 02.07.1968.

Ostatní žalovaní sa v priebehu konania nevyjadrili, resp. uviedli, že nemajú žiadnu vedomosť o

uplatnenom nároku žalobcu.

V prejednávanej veci súd vykonal dokazovanie oboznámením sa s listinnými dôkazmi, vypočul
účastníkov konania, resp. oboznámil sa s obsahom ich písomných podaní, so stavom konania vo veci
XC/XXX/XXXX Okresného súdu v M. a zistil tento skutkový stav:

Žalobca vo svojej výpovedi zdôvodnil prečo sa podanou žalobou domáha určenia nehnuteľnosti parc.
č. C-KN 299 a 298 v kat. úz. D. určenia do dedičstva po nebohom otcovi P. W.. Uviedol, že v minulosti
ešte začiatkom minulého storočia bola vykonaná reálne deľba medzi pôvodnými pozemnoknižnými
spoluvlastníkmi a to Š. H., ktorý bol právny predchodca žalovaných v 4., 5., 6. a 12. rade a jeho nebohým

otcom P. W.. Na základe dohody uskutočnenej medzi právnymi predchodcami žalobcu a žalovanýc v 4.,
5., 6. a 12. rade potom Š. H. získal v r. 1953 vlastníctvo k svojim nehnuteľnostiam, ktoré boli predmetom
konania na tunajšom súde v konaní XC/XXX/XXXX. Práve v tomto konaní Š. H. uviedol, že právny
predchodca žalobcu jeho otec P. W. je na neznámom mieste. Táto skutočnosť ako tvrdenie Š. H. bola v
tomto konaní nepravdou, pretože v čase, kedy nebohý Š. H. podával žalobu v r. 1989 mu bolo známe,

že v tomto období už bol otec žalobcu nebohý. Š. H. ako žalobcovi v konaní sp. zn. XC/XXX/XX bola
táto skutočnosť známa a bola mu známa aj skutočnosť, že po neboh. P. W. prichádzajú v úvahu dedičia.
Parcely C-KN v súčasnosti vedené ako č. 628 a 629 sú časťou pôvodných parciel mpč. 80/1 a 80/4 a
sú zapísané v pozemnoknižnej zápisnici 228 a 77 kat. úz. D..Žalovaní: P. W., C. M., P. M., U. W., L. P., U. Č. a P. Š. v plnom rozsahu potvrdili tvrdenia žalobcu v žalobe
a navrhli žalobe tak ako bola podaná, vyhovieť. Týmto žalovaným aj od ich právnych predchodcov bola

známa skutočnosť o reálnej deľbe medzi Š. H. a P. W.. Žiadne výhrady voči žalobe žalobcu nevzniesli.
Ostatní žalovaní sa k predmetu konania nevyjadrili, resp. uviedli, že žiadnu vedomosť o uplatňovanom
nároku žalobcu nemajú. Zástupca neznámych vlastníkov namietal pasívnu legitimáciu v konaní ak
pôvodne v podanej žalobe uviedol, že petit pôvodne podanej žaloby je nejasný a nezrozumiteľný,
ak žalobca má za to, že jeho právny predchodca bol výlučným vlastníkom sporných nehnuteľností.

Žalovaná v 6. rade poukázala k tvrdeniam žalobcu o uskutočnenej reálnej deľbe medzi pôvodnými
pozemnoknižnými spoluvlastníkmi nastal vlastníctva na LV č. XXXX kat. úz. D. a poukázal na to, že
spôsobom na vyriešenie sporu je finančné vyrovnanie majetkových podielov podľa cenových relácií,
ktoré platia v súčasnosti v kat. úz. D.. K uskutočneniu reálnej deľby medzi pôvodnými pozemnoknižnými
spoluvlastníkmi, nevedela uviesť žiadne skutočnosti. K námietkam žalovanej v 6. rade, ktorá žiadala
finančné vyrovnanie za svoj spoluvlastnícky podiel, žalobca cestou svojho právneho zástupcu reagoval

písomným podaním zo dňa 11. 3. 2013. Poukázal na konanie vo veci XC/XXX/XXXX tunajšieho súdu
a v tejto súvislosti uviedol, že ak by nedošlo k deľbe pôvodných parciel tak ako to tvrdí žalobca medzi
jeho právnym predchodcom a právnym predchodcom žalovanej v 6. rade, potom by nebol v konaní XC/
XXX/XXXX Š. H. úspešný.

Z LV č. XXXX kat. úz. D. bolo preukázané, že žalobca je podielovým spoluvlastníkom parc. C-KN 299
zastavaná plochy a nádvoria vo výmere 300 m2 v časti pod B6 a B7 a je aj právnym nástupcom po
neboh. P. W., svojom otcovi, ktorý zomrel 2. 7. 1968 a jeho podiel je evidovaný v časti B13. Žalobca je
zároveň podielovým spoluvlastníkom k nehnuteľnosti evidovanej na LV č. XXXX kat. úz. D. k parc. č. C-
KN 298 záhrada o výmere 281 m2 v časti B3.

Žalovaní v 1. až 3. rade ako podieloví spoluvlastníci sú na neznámom mieste, sú vedení k parc. C-KN
299 v časti B12, 14 a 15 a k parc. C-KN 298 v časti B2, 5 a 6. Žalovaný v 4. rade je evidovaný k parc.
C-KN 299 v časti B16 a k parc. C-KN 298 v časti B9. Žalovaný v 5. rade je evidovaný k parc. C-KN 299
v časti B17 a k parc. C-KN 298 v časti B10, žalovaná v 6. rade je evidovaná k parc. C-KN 299 v časti

B19 a k parc. C-KN 298 v časti B12, žalovaní v 7. a v 8. rade sú k k parc. C-KN 299 evidovaní v časti
B9, 10, 20,21 a k parc. C-KN 298 v časti B13, 14. Žalovaný v 9. rade je k parc. C-KN 299 evidovaný
v časti B5, 8. Žalovaný v 10. rade je evidovaný k parc. C-KN 299 v časti B11. Žalovaný v 11. rade je
evidovaný k parc. C-KN 299 v časti B23. Žalovaný v 12. rade je vedený k parc. C-KN 299 v časti B24 a
k parc. C-KN 298 v časti B16. Žalovaní v 13. a 14. rade sú vedení ako podieloví spoluvlastníci k parc.

C-KN 299 v časti B4. Žalovaní v 15. a 16. rade boli žalovaní ako právni nástupcovia nebohého P. W.
otca žalobcu. Žalovaný v 17. rade je právnym nástupcom pôvodne žalovaného v 4. rade. Žalovaní v 18.
a 19. rade sú právni nástupcovia pôvodne žalovanej v 9. rade.

Zo spisu tunajšieho súdu sp. zn. XC/XXX/XXXX bolo preukázané, že neboh. Š. H. (právny predchodca

žalovanej v 6. rade) si v predmetnom konaní vysporiadal vlastníctvo k nehnuteľnostiam parc. č. EN 78,
80/1 a 80/3 evidované v kat. úz. D. zapísané na LV č. XXXX. V tomto konaní bolo konštatované, a to aj
svedkami P. S. a U. P., že pozemky, ktoré zodpovedajú predmetným nehnuteľnostiam boli predmetom
deľby pôvodných parciel a následne boli prerozdelené na konce medzi právnych predchodcov žalobcu a
žalovanej v 6. rade. V r. 1953 bola uskutočnená predmetná deľba nehnuteľností a následne v r. 1989 si

v tomto konaní výlučné vlastníctvo vysporiadal vo svoj prospech nebohý Š. H.. Zo spisového materiálu
vyplýva, že žalobca označil U. W., P. W., Y. M., rod. W., P. F., rod. W. a E. W. ako občanov na neznámom
mieste.

Podľa ust. § 120 ods. 1 O. s. p. účastníci sú povinní označiť dôkazy na preukázanie svojich tvrdení.

Súd rozhodne, ktoré z označených dôkazov vykoná. Súd môže výnimočne vykonať aj iné dôkazy, ako
navrhujú účastníci, ak je ich vykonanie nevyhnutné pre rozhodnutie vo veci.

(4) Súd je povinný okrem vecí podľa odseku 2 poučiť účastníkov, že všetky dôkazy a skutočnosti musia
predložiť alebo označiť najneskôr do vyhlásenia uznesenia, ktorým sa končí dokazovanie a vo veciach,

v ktorých sa nenariaďuje pojednávanie (§ 115a) najneskôr do vyhlásenia rozhodnutia vo veci samej,
pretože na dôkazy a skutočnosti predložené a označené neskôr súd neprihliada. Skutočnosti a dôkazy
uplatnené neskôr sú odvolacím dôvodom len za podmienok uvedených v § 205a.Podľa ust. § 132 O. s. p. dôkazy súd hodnotí podľa svojej úvahy, a to každý dôkaz jednotlivo a všetky
dôkazy v ich vzájomnej súvislosti; pritom starostlivo prihliada na všetko, čo vyšlo za konania najavo,
včítane toho, čo uviedli účastníci.

Podľa ust. § 80 O. s. p. návrhom na začatie konania možno uplatniť, aby sa rozhodlo najmä o určení, či
tu právny vzťah alebo právo je alebo nie je, ak je na tom naliehavý právny záujem.

V prejednávanej veci aj žalovaní (okrem žalovanej v 6. rade) potvrdili uskutočnenie reálnej deľby

medzi právnym predchodcom žalobcu a právnym predchodcom žalovanej v 6. rade. Naviac bolo
preukázané, že právny predchodca žalobcu P. W. bol v čase vedenia konania Š. H. v r. 1989 nebohý,
pričom jeho dedičia boli nebohému Š. H. známi. Súdna prax zaujala stanovisko, že ak bola spoločná
nehnuteľnosť reálne rozdelená do vlastníctva bývalých spoluvlastníkov dohodou, je potrebné vyvodiť,
že medzi spoluvlastníkmi došlo k zrušenie spoluvlastníctva. Skutočnosť, že nešlo o subjektívne tvrdenia
žalobcov, potvrdili aj žalovaní, ktorí sa vyjadrili písomnými vyjadreniami a teda v plnom rozsahu

rešpektovali tvrdenia žalobcu uvedené v písomnej žalobe. Žalobca si svoj nárok o určenie nehnuteľnosti
do dedičstva po jeho právnom predchodcovi uplatnil na základe dohody jeho právneho predchodcu
a právneho predchodcu žalovaných v 4., 5., 6. a 12. rade, pričom jeho tvrdenia neboli v konaní
žalovanými namietané. Námietka žalovanej v 6. rade bola založená na finančnom vyrovnaní sa za podiel
prislúchajúci právnemu predchodcovi, pričom rozhodne skutočnosti k svojim námietkam nepreukázala.

Už z konania vo veci XC/XXX/XXXX bolo nesporne preukázané, že nehnuteľnosti boli užívané takým
spôsobom, že dnešným parcelám 298 a 299 zodpovedal vpredu spoločný dvor, kde mali dom rodina
žalobcu a rodina H.. V r. 1953 právny predchodca žalovaných Š. H. si chcel postaviť rodinný dom a
keďže boli dvaja vlastníci spolu s otcom žalobcu, dohodli sa na delení pozemkov po šírke, pričom na
základe tejto dohody, o ktorej bol spísaný aj zápis na bývalom MNV v D. dňa 19. 10. 1953 právnemu

predchodcovi žalovaných v 4., 5., 6. a 12. rade pripadla tá časť pôvodných parciel mpč. 80/1 a 80/4, ktorá
v súčasnosti zodpovedá parcelám C-KN 295 a 296 a nebohému otcovi žalobcu tá časť nehnuteľnosti,
ktorá v súčasnosti zodpovedá parcelám C-KN 297, 298, 299 a 300 v kat. úz. D.. Naviac je potrebné
uviesť, že z právnych nástupcov po nebohom Š. H. iba žalovaná v 6. rade vzniesla námietky, ktoré
súviseli s finančným vysporiadaním. K samotnej reálnej deľbe nevzniesla žiadne dôkazy ani výhrady,

poukázala iba na stav vlastníctva evidovaný v katastri nehnuteľností. Žalobca v tomto konaní osvedčil
naliehavý právny záujem na žiadnom určení a preto súd žalobe žalobcu vyhovel v plnom rozsahu.
Žalobca preukázal skutočnosti, na základe ktorých súd určil, že parc. C-KN 299 a 298 v kat. úz. D. patria
do dedičstva po jeho nebohom otcovi P. W., zomr. 2. 7. 1968.

O trovách konania súd rozhodne samostatným uznesením po právoplatnosti tohto rozsudku.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia na Krajský súd v
Prešove cestou Okresného súdu Humenné.

Odvolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo podané po uplynutí lehoty preto, že sa odvolateľ spravoval
nesprávnym poučením súdu o lehote na podanie odvolania. Ak rozhodnutie neobsahuje poučenie o
lehote na podanie odvolania alebo ak obsahuje nesprávne poučenie o tom, že odvolanie nie je prípustné,
možno podať odvolanie do troch mesiacov od doručenia.
V podanom odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3 O.s.p.) uviesť, proti ktorému

rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje
za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.
Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť
len tým, že
a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1,

b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné
na zistenie rozhodujúcich skutočností,
d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré

doteraz neboli uplatnené ( § 205a)f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, a dôvody odvolania, môže odvolateľ rozšíriť len
do uplynutia lehoty na odvolanie ( § 205 ods. 3 O.s.p.).

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh
na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona; ak ide o rozhodnutie o výchove maloletých detí, návrh
na súdny výkon rozhodnutia ( § 251 ods. 1 O.s.p.).