Rozhodnutie ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Judgement was issued on Wednesday, January 28, 2016

Súd: Okresný súd Košice I
Spisová značka: 17C/347/2015

Identifikačné číslo súdneho spisu: 7115220460
Dátum vydania rozhodnutia: 28. 01. 2016

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Patrícia Miskolczyová
ECLI: ECLI:SK:OSKE1:2016:7115220460.1

Rozhodnutie

Okresný súd Košice I samosudkyňou JUDr. Patríciou Miskolczyovou v právnej veci žalobcu: N. Z., R..
XX.XX.XXXX, D. H. XX, C. T., zastúpeného HODOR advokátska kancelária, s. r. o., so sídlom Vrátna
40, Košice, IČO: 47240849, proti žalovanej: Rapid life životná poisťovňa, a. s., so sídlom Garbiarska 2,
Košice, IČO: 31690904, v konaní o zapl. 349,24 eur s prísl. takto

r o z h o d o l :

Žalovaná je povinná zaplatiť žalobcovi sumu vo výške 349,24 eur s ročnými úrokmi z omeškania vo

výške 5,05% zo sumy 349,24 eur od 13.8.2015 do zaplatenia a nahradiť na účet právneho zástupcu
žalobcu trovy konania vo výške 125,54 eur, pozostávajúce z trov súdneho poplatku vo výške 20,50 eur
a z trov právneho zastúpenia vo výške 105,04 eur, všetko do troch dní od právoplatnosti tohto rozsudku.

o d ô v o d n e n i e :

Žalobca sa žalobou doručenou súdu dňa 31.7.2015 domáhal zaplatenia sumy vo výške 349,24 eur spolu
s 5,05% ročnými úrokmi z omeškania odo dňa nasledujúceho po dni doručenia žaloby žalovanej do

zaplatenia. Taktiež požadoval priznať náhradu trov konania.

Žalobu odôvodnil tým, že jeho matka K. Z. uzatvorila dňa 15.11.1998 ako poistník so žalovanou
ako poistiteľom poistnú zmluvu č. 5068800115, predmetom ktorej bol záväzok poistníka riadne a včas
platiť poistné a záväzok žalovanej v prípade splnenia dohodnutej podmienky vyplácať poistenému t.j.
žalobcovi dohodnutú finančnú sumu formou mesačného štipendia, ktorá bola pre prípad dožitia alebo

smrti dohodnutá na sumu 2.720,80 eur. Doba platenia poistného bola dohodnutá na 16 rokov a doba
platenia poistného na 5 rokov. Začiatok poistenia bol dohodnutý na 15.11.1998 a koniec poistenia
bol dohodnutý na 15.11.2014, t.j. poistenie bolo dohodnuté na dobu 16 rokov. Výška mesačného
poistného pre dané poistenie bola dohodnutá na sumu 11,31 eur. Okrem povinnosti platiť dohodnuté
poistné v poistnej zmluve určenom termíne, nevyplývali pre žalobcu voči žalovanej z poistnej zmluvy
žiadne ďalšie peňažné záväzky. Matka žalobcu ako poistník v súlade s poistnou zmluvou riadne a

včas platila dohodnuté poistné a to až do r. 2014. Dňa 15.11.2014, ktorého sa žalobca dožil, došlo
k skončeniu platnosti poistnej zmluvy a súčasne k splneniu podmienky na začatie výplaty poistného
plnenia pre prípad dožitia vo výške formou mesačného štipendia. Na základe výzvy matky žalobcu
žalovaná zaslala žalobcovi oznámenie o zániku poistenia zo dňa 27.5.2015 v ktorom žalovaná oznámila
žalobcovi, že zo sumy štipendia mu nevyplatí žalovanú sumu 349,24 eur titulom nedoplatku na
administratívnom poplatku. Na žiadosť matky žalobcu o zdôvodnenie administratívneho poplatku zaslala

žalovanážalobcovioznámeniezodňa15.6.2015vktorommuoznámila,žepočastrvaniapoisteniadošlo
k zmene VPP a novými VPP bola zavedená poplatková povinnosť. Žalobca a ani jeho matka si však nie
sú vedomí toho, aby počas trvania poistenia došlo medzi účastníkmi k uzavretiu dohody o zmene VPP
a tým k platnému dojednaniu poplatkovej povinnosti. Z uvedeného dôvodu sa žalovaná nevyplatením
poistnej sumy vo výške 349,24 eur dostala do omeškania.

Žalovaná žiadala žalobu zamietnuť a uviedla, že základnou predbežnou právnou otázkou každého sporu
o plnenie je ustálenie, či existuje samotný právny základ nároku, teda platný právny úkon, od ktoréhosa plnenie odvíja. Prvým a východiskovým bodom, ktorý je potrebné v tejto veci vyjasniť je, či poistná
zmluva vôbec platne vznikla. Poistná zmluva platne nevznikne, ak nemá všetky podstatné obsahové
náležitosti podľa § 788 O. z.. Ak chýba niektorá podstatná náležitosť zmluvy, potom je takáto

zmluva absolútne neplatná. S rozporom so zákonom spája § 39 O. z. absolútnu neplatnosť právneho
úkonu. Rozpor právneho úkonu s akýmkoľvek zákonom a nie "iba" s Občianskym zákonníkom zakladá
absolútnu neplatnosť právneho úkonu, v opačnom prípade by ust. § 39 O. z. použilo slovné spojenie
nie "odporuje zákonu", ale "odporuje tomuto zákonu". Z pohľadu platnosti právneho úkonu podľa § 39
O. z. je absolútne podružné a irelevantné to, z akej oblasti je zákon, ktorému skúmaný právny úkon

svojim obsahom odporuje (verejné právo či súkromné právo). Poistné je bez pochybností podstatnou
náležitosťou poistnej zmluvy. Plynie to napokon explicitne z § 788 O. z.. Platnosť hmotno-právneho
úkonu, akým je v okolnostiach prípadu poistná zmluva, treba skúmať podľa právneho stavu v čase
jeho uzavretia. Na rozdiel od súčasnosti kládli zákony platné v čase uzavretia poistnej zmluvy žalobcu
viacero špecifických požiadaviek, ktoré žalobca a ani súd nevzali do úvahy. Podľa zákona platného
a účinného v čase uzavretia poistnej zmluvy malo byť poistné uvedené v poistnej zmluve žalobcu v

súlade s § 9 ods. 3 v spojení s § 11 ods. 3 zákona č. 24/1991 Zb. o poisťovníctve stanovené tak,
aby vyhovovalo zákonnému kritériu, ktorým bola požiadavka, aby kalkulácie a sadzby poistného (t. j.
výška poistného, resp. cena poistenia) v štátom schvaľovanom obchodnom pláne, z ktorého žalovaná
pri vpísaní poistného do poistnej zmluvy žalobcu musel vychádzať, zaručovala dlhodobú splniteľnosť
záväzkov v obchodnom pláne. Sadzby poistného obsahovali poistné, ktoré sa premietlo do poistnej

zmluvy žalobcu. V protokole z roku 2007 Národná banka Slovenska skonštatovala, že poistné v poistnej
zmluve žalobcu bolo v rozpore s ust. § 31a zák. č. 95/2002 Z. z. a že je v rozpore s ust. § 35 zák. č.
8/2008 Z. z.. V zmysle citovaných ustanovení výška poistného musí zabezpečovať trvalú (v ponímaní
zák. č. 24/1991 Zb. dlhodobú) splniteľnosť všetkých záväzkov poisťovne vrátane tvorby dostatočných
technických rezerv (ide o podmnožinu tvorenú výlučne z poistného, ktorá musí byť logicky nesprávna,

ak je nesprávne stanovená stanovená výska čitateľa pri správnom menovateľovi, čo plynie zo s. 2 a s. 5
priloženej Notárskej zápisnice N 29/2008 zo dňa 2.6.2008). Z predložených listín (napr. protokol 2007,
znalecký posudok č. 4/2008, stanovisko
zodpovedného aktuára) vyplýva jednoznačné skutkové zistenie, že poistné v poistnej zmluve žalobcu
bolo od počiatku určené v rozpore so zákonom č. 24/1991 Zb. o poisťovníctve a teda bolo protizákonné,

čo znamená, že bolo neplatné. Podstatná náležitosť poistnej zmluvy - poistné - bolo pre rozpor so
zákonom od počiatku
absolútne neplatné. Ide o neplatnosť jednej z podstatných náležitostí poistnej zmluvy, ktorá má
za následok neplatnosť celej poistnej zmluvy. Orgánom príslušným zaujímať stanoviská a odborné
vyjadrenia k otázkam dotýkajúcim sa

životného poistenia a poisťovacej činnosti je bez pochybností Národná banka Slovenska.
Občiansky súdny poriadok v ust. § 127 ods. 4 O.s.p. explicitne počíta s dôkazným prostriedkom,
ktorým je odborné vyjadrenie príslušného orgánu. Takýmto odborným vyjadrením je napríklad list NBS
č. ODT-13070/2013 zo dňa 2.12.2013. Z obsahu tohto odborného vyjadrenia vyplýva skutkové zistenie,
že v čase pred rokom 2002 sa sadzby poistného, teda výška poistného schvaľovala a takáto výška

poistného sa stala záväznou. Časť obsahu poistnej zmluvy, dokonca jedna z jej podstatných obsahových
náležitostí, bola teda určená v rámci postupu podľa zákona z oblasti verejného práva. Práve preto je
potrebné skúmať súlad časti poistnej zmluvy aj so zákonom z oblasti verejného práva, pretože podľa
tohto zákona malo byť poistné schválené.
To, že výšku poistného určil verejno-právny subjekt v rozpore s vtedajším zákonom je

významnou skutkovou okolnosťou, ktorá je súčasťou relevantného skutkového stavu a ktorá sa pri
korektnej právnej analýze nedá ignorovať. V prípade poistnej zmluvy relevantnej v okolnostiach prípadu
nejde o klasickú súkromno-
právnu zmluvu v súčasnom ponímaní. Ide o tzv. regulovanú zmluvu. Uvedené má oporu aj v
právnej teórii. ,Pri niektorých druhoch zmlúv je verejný záujem na ich vyváženosti tak veľký, že

bol vytvorený osobitný úrad poverený vykonávaním ex ante kontroly týchto zmlúv. Takéto zmluvy
spadajú pod kategóriu tzv. "regulovaných zmlúv", ktoré predstavujú medzistupeň medzi súkromným
a verejným právom. Pred rokom 1990 boli tieto zmluvy spravidla dôkladne upravované osobitnou
legislatívou, pričom strany boli oprávnené zmeniť alebo doplniť zmluvu iba v obmedzenom rozsahu.
Asi najčastejšie sa tieto zmluvy vyskytujú v oblasti verejnej dopravy poistných vzťahov a iných vzťahov

hromadne distribuovanej spotreby... V deväťdesiatych rokoch bola v rámci deetatizácie a "privatizáciea
súkromného práva predmetná osobitná právna úprava do veľkej miery zrušená a bol prenechaný
priestor na dohodu zmluvných strán. Vývoj úpravy poistných zmlúv... sme uz priblížili na inom
mieste(C S ACH, Kristián :Štandardné zmluvy, Plzeň, Aleš Cenék, 2009, s. 142) Tento teoretický názorkoherentnenadväzuje a potvrdzuje stanovisko Národnej banky Slovenska (list NBS č. ODT-13070/2013
zo dňa 2.12.2013), že úprava poisťovacej činnosti bola v období platnosti a účinnosti zákona č. 24/1991
Zb. iná ako v súčasnosti (resp. od roku 2002). Národná banka Slovenska kontrolovala to, čo jej právny

predchodca (MF SR) rozhodnutím z roku 1995 schválil a ku čomu žalovaného právne zaviazal, a
to výšku poistného a spôsob, akým sa s ním nakladá (tvorba technických rezerv). Národná banka
Slovenska okrem iného zistila, že poistné je stanové "zle a nízko", teda že je stanovené protizákonne.
Uvedenýnedostatok,pretožezhodouokolnostíjepoistnéschválenévobdobírokov1991až2002nielen
parametrom významným pre orgán dohľadu v roku 2007, 2008 (NBS), ale zároveň podľa Občianskeho

zákonníka aj podstatnou obsahovou náležitosťou poistnej zmluvy, mal teda právny priemet aj vo vzťahu
ku poistnej zmluve, ktorá má byť právnym základom nároku uplatnenom v tomto konaní. Nezákonné
poistné stanovené nesprávne pre rozpor so zákonom nemôže byť zároveň zákonné. Uplatňovanie
akéhokoľvek nároku z neplatnej poistnej zmluvy nemôže obstáť, pretože
absolútne neplatný právny úkon so sebou nespája vznik, zmenu alebo zánik žiadnych
povinností a ani práv, t. j. ani práva na akékoľvek poistné plnenie. V prípade absolútne

neplatného právneho úkonu, z ktorého sa má plniť, chýba právny základ nároku. Rozpor so zákonom, t.
j. nesprávnosť a teda nezákonnosť poistného schváleného v roku 1995 vtedajším ministerstvom financií,
konštatovali napokon aj samotní na to autorizovaní zamestnanci Národnej banky Slovenska, ako plynie
zo str. 2 a 5 Notárskej zápisnice N 29/2008 zo dňa 2.6.2008. Z toho je zrejmé, že ani jedna zo zmluvných
strán absolútnu neplatnosť právneho úkonu nezapríčinila. Na absolútne neplatný právny úkon prihliada

súd ex offo. Takýto úkon nie je možné dodatočne
zhojiť(daťdosúladusozákonom)anikonvalidáciouaaniratihabíciou.Vzhľadomnaokolnosť,žepoistná
zmluva relevantná v okolnostiach prípadu je neplatná,
uplatnený nárok žalobcu nie je dôvodný. Opačný záver o platnosti poistnej zmluvy za daných skutkových
a právnych okolností vyžaduje právne korektne odpovedať na otázku, ako môže byť nezákonné poistné

zákonné, resp. prečo by mala byť Špecificky poistná zmluva ako celok platná aj za situácie, ak je jej
podstatná náležitosť neplatná pre rozpor so zákonom, resp. akou výkladovou metódou možno preklenúť
(zhojiť) rozpor so zákonom (absolútnu neplatnosť právneho úkonu).
Žalobca tiež namietal nedostatok právomoci všeobecného súdu na konanie a rozhodovanie vo veci
vzhľadom na právomoc rozhodcovského súdu a poukázal na rozhodnutie Súdneho dvora EU C-

342/2013 a uznesenie Krajského súdu v Košiciach sp. zn. 5Co/l 54/2015, ktoré sa aj o toto rozhodnutie
opiera.

Žalobca k vyjadreniu žalobcu prostredníctvom právneho zástupcu uviedol, že v predmetnom podaní
žalovaná vychádzajúc z údajnej protiprávnosti kalkulovaných sadzieb poistného za poistný produkt

žalobkyne dochádza k záveru, že poistné ako podstatná náležitosť poistnej zmluvy bolo určené v
rozpore so zákonom, čo robí celý úkon t.j. celú poistnú zmluvu absolútne neplatnú na ktorú absolútnu
neplatnosť by mal súd prihliadať z úradnej povinnosti. Zo strany žalovanej sa jedná o zvláštnu úvahu,
nakoľko tento svoj názor uvádza až teraz, keď sa žalobkyňa domáha poistného plnenia. Poistná zmluva
bola pritom uzavretá od r. 1999 a trvala do r. 2014 t.j. 15 rokov a po celý ten čas žalovaná tento

názor neprezentovala. Naopak v r. 2007 sa snažila o zmenu parametrov poistnej zmluvy vrátane
zmeny VPP. Absolútnu neplatnosť právneho úkonu t.j. poistnú zmluvu vyvodzuje žalovaná zo zistení
NBS počas výkonu dohľadu v r. 2007 a z jej záveru, že kalkulačné vzorce, na základe ktorých sa
vypočítala výška poistného, nie sú v súlade s poistno-matematickými metódami na výpočet poistného a
z tohto dôvodu nemôže žalovaná kalkulačné vzorce ďalej používať. V tejto súvislosti žalobkyňa uvádza,

že ak by aj z týchto záverov bolo možné vyvodzovať nesprávnosť určenia poistného, nemožno túto
skutočnosť, ktorá môže mať svoj význam vo vzťahu medzi žalovanou a orgánom verejnej moci t.j.
vo sfére verejného práva, prenášať do súkromnoprávneho vzťahu účastníkov založeného poistnou
zmluvou. Spôsob výpočtu poistného a použitie konkrétnych kalkulačných vzorcov pre výpočet poistného
nebol predmetom poistnej zmluvy a týkal sa výlučne vzťahu žalovanej s Ministerstvom financií SR ako

vtedajším kontrolným orgánom. Žalovaná preto nemôže okolnosti a dôsledky plynúce z tohto vzťahu
s MF SR, ktorý má verejnoprávnu povahu aj v prípade ich preukázania správnosti svojich tvrdení o
protiprávnosti kalkulovaných sadzieb poistného paušálne prenášať do iného súkromnoprávneho vzťahu,
ktorého predmetom však nebolo a nie je spôsob výpočtu poistného. Z uvedeného dôvodu nemožno
s tvrdením o absolútnej neplatnosti poistnej zmluvy z uvedeného dôvodu súhlasiť. Ak žalovaná teraz

tvrdí, že poistná zmluva je od začiatku absolútne neplatná, v plnom rozsahu teda neguje svoj vlastný
postup v tejto poistnej zmluve, kde túto ešte k 27.5.2015 považovala za platnú, keď na základe uplynutia
doby poistenia plnila dohodnutú poistnú sumu, ktorú však nedôvodne krátila o žalovanú sumu. Tvrdenie
žalovanej o absolútnej neplatnosti poistnej zmluvy je s poukazom na vyššie uvedené teda nie lennesprávne, ale zo strany žalovanej vyslovene účelové. Ak by o tejto absolútnej neplatnosti bola žalovaná
skutočne presvedčená nemohla by žalobcovi na základe absolútne neplatnej zmluvy plniť.
Predmetom sporu je otázka uplatnenia administratívnych poplatkov, ktoré si žalovaný uplatnil, na

základe tej skutočnosti, že má za to, že podpisom žiadosti o zníženie poistného žalobca v zastúpení
svojho zákonného zástupcu súhlasil so zmenou všeobecných poistných podmienok platných v čase
uzavretia poistnej, zmluvy. Tento postup žalobca považuje za nekalú obchodnú praktiku, nedošlo k
platnému nahradeniu pôvodných poistných podmienok novými, preto tieto administratívne poplatky
zavádzajú. Tvrdenie o absolútnej neplatnosti poistnej zmluvy považuje za nesprávne, nakoľko žiaden

dôvod absolútnej neplatnosti predvídaný občianskym zákonníkom v tomto prípade daný nebol. Z
výpovede svedkyne jednoznačne vyplýva ako aj z listinných dôkazov, ktoré predložila, že konaním
žalovaného bola jednoznačne zavedená a uvedená do omylu. Ak by na začiatku poistného vzťahu alebo
vjehopriebehubološtandardnýmaakceptovateľnýmspôsobomaplikovanézavedenietýchtopoplatkov,
tak v takom prípade by voči tomu nebolo možné namietať, lenže ani žalovaný netvrdí, že pri uzavretí
poistnej zmluvy by si bol uplatňoval nejaké poplatky. Jednoducho z konania to jednoznačne vyplynulo,

že až do roku 2007 teda v podstate 8 rokov počas doby trvania platnosti zmluvy si žiadne poplatky
neuplatňovalavpodstate,akbysarozhodolichuplatňovaťpotomtodátumeauplatnilbytoštandardným
a primeraným pre spotrebiteľa zrozumiteľným spôsobom, to znamená, že by ho upovedomil, že je tu
taká možnosť, tak samozrejme by sa o tom rozmýšľalo, ale postup, ktorý zvolil žalovaný bol vyslovene
zavádzajúci, ktorý zaviedol svedkyňu a žalobcu ako spotrebiteľa do omylu a z toho dôvodu je takýto

postup neakceptovateľný a nedošlo k platnému vzniku záväzku na úhradu administratívnych poplatkov.

Žalovaná v konaní taktiež uviedla, že postoj žalobcu je založený na predpoklade, že počas trvania
poistenia nenastali, resp. že žalobca sám nemal vykonať také zmeny v poistení, ktoré mali vplyv na
samotnýnárokzpoistenia.Tovšaknezodpovedádanémuskutkovémustavu,pretožežalobcaŽiadosťou

o znížení poistného k poistnej zmluve č. 50688 00115 zo dňa 18.6.2007, písomne vykonal také zmeny
v poistení , ktoré spočívali v tom, že došlo k zmene v poistných podmienkach pre poistnú zmluvy č.
50688 00115, a to z pôvodných poistných podmienok zo dňa 1.6.1995 na poistné podmienky zo dňa
21.5.2007, a to v súlade s § 788 ods. 3 zákona č. 40/1964 Občiansky zákonník Zb. (ďalej len "OZ").
Žiadosť o zníženie poistného zo dňa 18.6.2007, ktorá je podpísaná poistníkom spolu s poistkou zo dňa

10.8.2007 v nadväznosti na faktický úkon poistníka, a to zníženie výšky poistného od 15.11.2007 pre
poistnúzmluvuč.5068800115,jenepochybnezmenouvobsahupoistenia.Žiadosťozníženiepoistného
je písomný právny úkon, z ktorého jednoznačne vyplýva aké právne následky sú s ním spojené. V
zmysle uvedeného právneho úkonu sa poistné znížilo v súlade so všeobecnými poistnými podmienkami
Prvej Československej poisťovne Rapid, a.s. zo dňa 21.5.2007 a osobitnými dojednaniami č. 01/2007,

ktoré boli poistníkovi omámené (sú uverejnené na www.pcsp.sk) a ku ktorým podpisom k tejto žiadosti
v celom rozsahu pristupuje." Z jazykového (gramatického) výkladu jednoznačne vyplýva, že obsahom
predmetného právneho úkonu nie je len zníženie poistného ale aj súčasné pristúpenie k novým poistným
podmienkam. Nakoľko poistné sa mohlo znížil len v súlade s novými poistnými podmienkami zo dňa
21.5.2007.Žalobcaslobodne,určiteazrozumiteľnepristúpilnazmenupoistnýchpodmienok.Vstručnom

texte Žiadostí o zníženie poistného zo dňa 18.6.2007 o formáte A5 sú v štyroch vetách textu poistné
podmienky z 21.5.2007 uvedené na troch miestach, uvedená je aj XV. časť poistných podmienok o
rozhodcovskom konaní, raz je aj explicitne zmienená tzv. rozhodcovská doložka. V texte Poistky zo dňa
10.8.2007 sú poistné podmienky zo dňa 21.5.2007 uvedené raz. Raz je aj jasne uvedené, že poistka je
potvrdením o zmene v poistnom vzťahu. Žalobca bol teda v relevantnom čase na poistné podmienky z

21.5.2007 upozornený trikrát v potvrdení a raz v poistke. Naviac bol žalobca na tieto poistné podmienky
upozornený ešte osobitným listom zo dňa 3.3.2009. Skutočnosť, že platnými poistnými podmienkami v
čase ukončenia poistenia boli poistné
podmienky z 21.5.2007, svedčí ich uverejnenie na internete dňa 21.5.2007. Podľa § 788 ods. 3 OZ. pre
platnosť poistných podmienok postačí, ak sú poistníkovi oznámené, nevyžaduje sa ani ich odovzdanie,

a ani ich osobitné podpísanie poistníkom, pričom táto skutočnosť je preukázateľná, nakoľko existuje
o tom notárska zápisnica, ktorú žalovaná vie doložiť na žiadosť súdu. Za týchto skutkových okolností
žalobca nemohol zmenu poistných podmienok prehliadnuť. Vychádzajúc z odbornej právnej teórie, ako
aj z výkladu ustanovení OZ v zmysle § 40 ods. 3 OZ pre platnosť písomného právneho úkonu stanovuje
zákon dve zákonné náležitosti, ktoré musí spĺňať, a to písomnú formu (spočívajúcu v tom, že obsah

právneho úkonu je zachytený v texte listiny) a podpis konajúcej osoby. Zrozumiteľnosť právneho úkonu
znamená, že jeho obsah je možné pochopiť za' použitia výrazových prostriedkov, pričom v danom
prípade je obsah Žiadostí o zníženie poistného čitateľným spôsobom písaný v spisovnom slovenskom
jazyku, bez zaťažujúcich a zložitých právnických výrazov. Určitosť právneho úkonu znamená, že jemožné zistiť aké konkrétne práva a povinnosti z neho vyplývajú (musí byť zrejmé, čo je obsahom
právneho úkonu). Nakoľko boli splnené obidve zákonné náležitosti, a to obsah Žiadosti o zníženie
poistného zo dňa 18.6.2007, ktorý je určitý a zrozumiteľný, bol zachytený v texte listiny a zároveň bol

podpísaný konajúcou osobou, je takýto právny úkon platný v zmysle ustanovení § 40 OZ. Poistný vzťah
patrí medzi súkromnoprávne vzťahy, ktoré sa vyznačujú zmluvnou voľnosťou. Zásah verejnej moci do
týchto vzťahov je vylúčený, prípadne obmedzený, nakoľko tu platí zásada
minimalizácie zásahov orgánov verejnej a štátnej moci do súkromnoprávnej sféry, ktorá má svoje
vyjadrenie v čl. 2 ods, 3 Ústavy Slovenskej republiky. Preto ak raz písomný právny úkon spĺňa

všetky zákonné náležitosti, je v zmysle OZ platný a súd nemôže svojou rozhodovacou činnosťou
usilovať o dosiahnutie jeho neplatnosti. Pričom vždy je potrebné vychádzať z dobovej právnej úpravy
účinnej v čase, kedy k zmenám v obsahu právneho úkonu došlo. Na podporu svojej argumentácie
žalovaný uvádza i na nález Ústavný súd Slovenskej republiky z 1.4.2015 sp. zn. I. US 640/2014;
Prehnané formalistické požiadavky všeobecného súdu naformuláciu predmetu zmluvy sú ústavne
neakceptovateľné. Úloha všeobecného súdu pri hľadaní riešenia súdenej právnej veci a interpretácii

relevantných právnych úkonov totiž nespočíva vo ,,vyhľadávaní" dôvodov neurčitosti predmetu zmluvy
(prípadne iných dôvodov jeho neplatnosti), ale v poskytnutí súdnej ochrany účastníkom občianskeho
súdneho konania. Táto má byť založená okrem iného aj na zohľadnení a plnej aplikácii všetkých
zákonných kritérií platných pre výklad právnych úkonov a súčasnej preferencii výkladu v prospech
platnosti, a nie neplatnosti právneho úkonu."' (nález Ústavného súdu SR z 1. apríla 2015, sp. zn. I.

ÚS 640/2014. Vykonaná zmena poistných podmienok je z právneho hľadiska platná aj vzhľadom na
nasledujúce rozsudok NS SR z 31 .júla 2012, sp. zn. 3 Cdo 81/2011 (Jazykové vyjadrenie právneho
úkonu zachytené v zmluve, musí byť preto najprv vykladané prostriedkami gramatickými (z hľadiska
možnéhovýznamujednotlivýchpoužitýchpojmov),logickými(zhľadiskanadväznostipoužitýchpojmov),
Či systematickými (z hľadiska zaradenia pojmov v štruktúre celého právneho úkonu). Okrem toho súd

na základe vykonaného dokazovania posúdi, aká bola skutočná vôľa strán v Čase uzatvárania zmluvy.
Podmienkou pre to, aby mohol prihliadnuť ku vôli účastníkov, aby nebola v rozpore s tým, čo vyplýva
z jazykového vyjadrenia úkonu. Výkladom tak možno zisťovať iba obsah právneho úkonu, nemožno
ním prejav vôle doplňovať. Takto musí súd postupovať aj v prípadoch, ak interpretujú účastníci vo
svojich prednesoch alebo výpovediach v priebehu konania zmluvné dojednanie odlišným spôsobom.

Takáto situácia neznamená, že právny úkon vyložiť nemožno, lebo záujmy a postoje účastníkov
priebehu súdneho konania už nemusia zodpovedať ich pôvodnej vôli, ktorú prejavili pri právnom
úkone. Interpretácia obsahu právneho úkonu súdom podľa § 35 ods. 2 OZ nemôže byť považovaná
za nahradenie, prípadne zmenu už urobených prejavov vôle, keďže použitie zákonných výkladových
pravidiel smeruje iba k tomu, aby obsah právneho úkonu vyjadreného slovami, ktorý urobili účastníci o

vzájomnej dohode, bol vyložený v súlade so stavom, ktorý existoval v čase ich zmluvného dojednania)
a uznesenie NS SR sp. zn. 7 MCdo 12/2011 (interpretácia obsahu právneho úkonu súdom podľa §
35 ods. 2 Občianskeho zákonníka nemôže nahrádzať alebo meniť prejavenú vôľu. Použitie zákonných
výkladových pravidiel smeruje vždy iba k tomu, aby obsah právneho úkonu, ktorý účastník urobil, bol
vyložený v súlade so stavom, ktorý existoval v čase, kedy bol úkon robený. Ak prejavená vôľa chýba,

nemožno ju interpretáciou nahradiť. Ak ide o právny úkon v písomnej forme spravidla určitosť obsahu
prejavu vôle vyplýva z textu listiny, na ktorej je prejav vôle zaznamenaný. Určitosť písomného prejavu
voleje objektívnou kategóriou a preto obsah právneho úkonu je zrejmý každému i tretím osobám).
Podpisom (konaním) sa prejavuje vôľa, pričom vôľa konajúcej osoby sa prejavuje s celým
obsahom právneho úkon, a nie len s jeho časťou, nakoľko podpisom sa listina o právnom úkone

uzatvára. Preto nie je možné, aby si poistník z obsahu Žiadosti o zníženie poistného vyberal len to
čo sa mu hodí, o to viac, iba časť vety, kde zvyšok obrazne povedané "preškrtne" a súd prípadne
takéto konanie poistníka následne zhojí otázkou: "čo skutočne sledoval týmto právnym úkonom?"
Súd nemôže výkladom prejav vôle dopĺňať, meniť. Takéto konanie súdu ako aj poistníka je absolútne
v rozpore s čl. 1 Ústavy Slovenskej republiky, predovšetkým s chápaním Slovenskej republiky ako

demokratického a právneho štátu, ktoré sa tým popiera. Zmena poistných podmienok je platná i
vzhľadom na ustanovenie časť II. čl. 15 ods. 20 všeobecných poistných podmienok z 21.05.2007. V
zmysle uvedeného ustanovenia je možné pristúpiť k zmene poistných podmienok samotným faktickým
znížením poistného, kde poisťovateľ
o takejto platnej zmene poistných podmienok a o akceptácií zníženého poistného doručí poistníkovi

poistku. Dôkazom takto platnej zmeny poistných podmienok je už zmienené faktické zníženie poistného
poistníkom, čo preukazuje predložený platobný kalendár poistného a vyhotovená poistka zo dňa
10.8.2007 Zmena poistných podmienok mala vplyv i na zavedenie administratívnych poplatkov pre
poistnú zmluvu. Vzmysle XI. časti SADZOBNÍK ADMINISTRATÍVNY CH POPLATKOV - poistnýchpodmienok zo dňa 21.5.2007, boli zavedené k poistnej zmluve č. 50688 00115 administratívne poplatky
s mesačnou splatnosťou. Administratívne poplatky boli zrážané z celkového poistného plnenia vo
výške určenej presne podľa sadzobníkov administratívnych poplatkov a v poradí podľa platobného

kalendára administratívnych poplatkov za PZ. Poplatky sú štandardnou súčasťou poistných zmlúv.
Poplatky sú súčasťou ceny za finančnú službu, pričom ich zavedenie je právom každého poisťovateľa.
Zavedenie poplatkov sa neviaže na žiadnu predchádzajúcu výzvu. Žalovaný v súvislosti s uplatnenou
námietkou nedostatku právomoci aj s poukazom na rozhodnutie Súdneho dvora EU vo veci C-342/2013
z 3. apríla 2014 trvá na tom, že žiadne zmluvné dojednanie v rámci žalobcom riadne podpísanej

a písomnej rozhodcovskej doložky (Žiadosť o zníženie poistného: "tento súhlas je rozhodcovskou
doložkou.") uzavretej medzi žalobcom a žalovaným nebráni žalobcovi, a ani mu podstatne nesťažuje
podať žalobu podľa § 40 a nasl. zák. č. 244/2002 Z. z. na súd zriadený podľa vnútroštátneho práva,
a preto rozhodcovská doložka neobsahuje žiadnu neprijateľnú podmienku, ktorá by ju robila ako celok
neplatnou. Platná rozhodcovská doložka zakladá riadnu právomoc rozhodcovského súdu. Právomoc
všeobecného súdu nastupuje a subsidiárne, ak rozhodcovský súd poruší všeobecne záväzné právne

predpisy na ochranu práv spotrebiteľa (§ 40 ods. 1 písm. j/ zák. č. 244/2002 Z. z.). Rozhodnutie Súdneho
dvora EU C-342/2013 z 3. apríla 2014 jasne uvádza, že neprijateľným
dojednaním v rámci rozhodcovskej doložky je také, ktoré bráni spotrebiteľovi podať žalobu alebo
opravný prostriedok proti rozhodcovskému rozsudku na všeobecný súd, Čím zamedzuje, aby spotrebiteľ
mohol svoju vec predložiť všeobecnému súdu. Keďže rozhodcovská doložka dojednaná v okolnostiach

prípadu neobsahuje žiadne také ustanovenie, ktoré by obmedzovalo spor medzi žalobcom a žalovaným
výlučne na konanie pred rozhodcovským súdom, rozhodcovská doložka relevantná v okolnostiach
prípadu neobsahuje žiadnu neprijateľnú podmienku, čo zakladá právomoc rozhodcovského súdu na
prejednanie veci v základnom konaní.. Uznesenie IV. ÚS 394/2012 jasne uvádza, že rozhodcovské
konanie a ani rozhodcovský rozsudok neznamená "odňatie práva spotrebiteľovi brániť svoje právo na

všeobecnom súde", naopak označuje žalobu o zrušenie rozhodcovského rozsudku za "účinný právny
prostriedok obrany" proti rozhodcovskému rozsudku. Z nálezu III. ÚS 162/2011 vyplýva, že ak by
spotrebiteľ nemal právo podať žalobu o zrušenie rozhodcovského rozsudku podľa zák, č. 244/2002 Z.
z., nastupuje tu právo spotrebiteľa priamo podať sťažnosť na ústavný súd. Podľa rozhodnutia Súdneho
dvora EÚ vo veci C-342/2013 z 3. apríla 2014 rozhodcovská doložka dojednaná v spotrebiteľskej

zmluve nie je a priori neprijateľnou zmluvnou podmienkou, a to ani ak je súčasťou súvislého textu
obchodných podmienok. Písm. q) prílohy Smernice 93/13/EHS je jasne a zrozumiteľne vyložené tak,
že dojednanie v rozhodcovskej doložke je vtedy neprijateľné, ak bolo jeho úmyslom zbaviť spotrebiteľa
po právoplatnom rozhodnutí rozhodcovského súdu práva podať žalobu, opravný prostriedok alebo
akýkoľvek iný právny prostriedok obrany. Ak je účinný právny prostriedok, za pomoci ktorého sa

vec ukončená pred rozhodcovským súdom môže predložiť súdu zriadenému podľa vnútroštátnych
právnych pravidiel dostupný a ak rozhodcovská doložka jeho uplatnenie neznemožňuje, potom nie
je rozhodcovská doložka podľa písm. q) prílohy Smernice 93/13/EHS neprijateľná a teda neplatná.
Na podporu svojej argumentácie žalovaná pripojila rozhodnutie Krajského súdu v Košiciach sp. zn.
5Co/154/2015-91 v zmysle, ktorého krajský súd potvrdil prvostupňové rozhodnutie Okresného súdu

Michalovce pod sp. zn. 20C/193/2014, ktorým okresný súd určil totožné dojednanie rozhodcovskej
doložky medzi stranami za platné.
Čo sa týka samotných administratívnych poplatkov, tie sú štandardnou súčasťou každého poistenia,
všetkýchpoistnýchzmlúv,pričomkaždýjedenpoisťovateľ,ktorýpodnikánaslovenskomtrhumusítakéto
administratívne poplatky zavádzať a sleduje to výlučné zavedenie administratívnych poplatkov právom

každého poisťovateľa. Okrem toho v zmysle ust. 7d všeobecných poistných podmienok bolo možné v
lehote 60 dní aj odstúpiť od týchto administratívnych poplatkov, čo však žalobca nevyužil. Tu by som
ešte poukázal na tú skutočnosť, že samotné zavedenie poplatkov sa neviaže na predchádzajúcu výzvu
a z tohto dôvodu nemôže ani žalobca vynucovať si určitú povinnosť, ktorá neexistuje, nakoľko takýto
postup je v rozpore s článkom II. odst. 3 ústavy. Áno, v čase uzavretia poistenia neboli dojednané

administratívne poplatky, to je už skôr otázka ekonomická, ktorá sa týka samotnej správy poistenia
ako aj zákona, ktorý sa vyvíjal postupom času, kedy zavedenie poplatku bolo nutné práve pre ďalšie
fungovanie. Žalobcom žiadnym spôsobom nebolo zdôvodnené, prečo zmena poistných podmienok nie
je platná a čo sa týka nekalej obchodnej praktiky, chceme poukázať na to, že samotný zákon si stanovuje
konkrétnu definíciu nekalej obchodnej praktiky.

Súd vo veci vykonal dokazovanie výsluchom žalobkyne a oboznámením obsahu listinných dôkazov a
zistil nasledovný skutkový stav veci:Podľa poistky bola medzi žalovanou (vtedy s obchodným menom Prvá Česko-Slovenská poisťovňa,
akciová spoločnosť Košice) a matkou žalobcu - K. Z. ako poistníkom uzavretá poistná zmluva č.
5068800115 v prospech žalobcu ako poistenca so začiatkom poistenia od 15.11.1998 a koncom

poistenia 15.11.2014, bola dohodnutá poistná doba 16 rokov, doba platenia poistného 16 rokov,
doba trvania štipendia 5 rokov, výška mesačného štipendia 1.500 Sk (49,79 eur), začiatok štipendia
15.11.2014, výška poistného pre prípad smrti a dožitia 341 Sk (11,32 eur), poistná suma pre prípad smrti
a dožitia 81.967 Sk (2.720,71 eur).

Podľa čl. 1 Všeobecných poistných podmienok pre životné poistenie, schválené Ministerstvom financií
SR pre poistné zmluvy uzavreté od 1.6.1995 (ďalej len "VPP"), poistné plnenie je dohodnutá suma alebo
dôchodok, ktoré sú podľa poistnej zmluvy poskytnuté poistiteľom v prípade poistnej udalosti. Podľa čl. 9
bodu 1 uvedených VPP ak nebolo poistné za prvé poistné obdobie alebo jednorazové poistné zaplatené
v plnej výške v lehote stanovenej Občianskym zákonníkom, zanikne poistenie uplynutím tejto lehoty.
Podľa bodu 2 ak nebolo poistné za ďalšie poistné obdobie zaplatené v plnej výške v lehote stanovenej

Občianskym zákonníkom, uplynutím tejto lehoty: a) rezervotvorné poistenie s bežným poistným, ak
bolo zaplatené poistné aspoň za prvý rok poistenia, sa zmení na poistenie so zníženou poistnou sumou
(redukcia poistnej sumy), so zníženým dôchodkom (redukcia dôchodku), alebo so skrátenou poistnou
dobou (redukcia poistnej doby) a to bez povinnosti platiť ďalšie poistné, b) rezervotvorné poistenie s
bežným poistným, ak nebolo poistné zaplatené aspoň za prvý rok poistenia, a rizikové poistenie, zaniká

bez náhrady. Podľa bodu 6 zníženú poistnú sumu, znížený dôchodok alebo skrátenú poistnú dobu a
výšku odbavného vypočíta poisťovňa podľa poistno-technických zásad.

Žiadosť o zníženie poistného žalovaná zaslala K. Z. na 1 liste, pričom na 1 strane bolo uvedené tlačivo
žiadosti a na druhej list z 1.6.2007 s názvom Vernostný bonus "Čo je doma, to sa počíta", kde sa

uvádza, že poistné bolo v jej prípade naposledy stanovené na 4.106 Sk, pričom ho uhrádza v súlade
s poistnou zmluvou ročne, že poisťovňa jej týmto priznáva zníženie mesačného poistného o 40 Sk na
poistné vo výške 3.626 Sk počnúc najbližším mesiacom s tým, že dohodnuté poistné sumy sa týmto ku
dňu zníženia poistného nemenia a že pre dohodu o znížení poistného postačí, aby počnúc najbližším
poistným obdobím uhradila nanovo stanovené znížené poistné a aby vyplnila a zaslala poisťovni žiadosť

uvedenú na druhej strane listu, že o zmene poistného bude informovaná poistkou o zmene poistného
a že verí, že ju darček potešil.

Na druhej strane listu bola predtlač Žiadosť o zníženie poistného žalobkyne zo 4.106 Sk (136,29 eur) na
3.626Sk(120,36eur).Podtýmbolodrobnejšímpísmom(1,9mm)dopísané:"Poistnésaznižujevsúlade

so všeobecnými poistnými podmienkami Prvej česko-slovenskej poisťovne Rapid, a.s. zo dňa 21.5.2007
a osobitnými dojednaniami č. 01/2007, ktoré boli poistníkovi oznámené (sú uverejnené na www.pcsp.sk)
a ku ktorým podpisom tejto žiadosti v celom rozsahu pristupuje Súhlasí, aby sa všetky sporné nároky z
tejto žiadosti ako aj všetky sporné nároky z poistenia, ak nejaké vzniknú, vysporiadali pred špeciálnym
súdom postupom podľa časti XV. všeobecných poistných podmienok Prvej česko-slovenskej poisťovni

Rapid a.s. zo dňa 21.5.2007, tento súhlas je rozhodcovskou doložkou v zmysle bodu 2 osobitných
dojednaní. Poistník je oprávnený najneskôr v lehote 10 dní od zaslania tejto žiadosti aj bez udania
dôvodu jednostranne odstúpiť od časti XV. všeobecných poistných podmienok z 21.5.2007 a bodu 2.
osobitných dojednaní bez toho, aby bol dotknutý zvyšok poistného vzťahu. ...Túto žiadosť poistník
podáva po oboznámení sa s príslušnými právnymi predpismi, všeobecnými poistnými podmienkami,

osobitnými dojednaniami, po jej dôkladnom zvážení, slobodne a s úplnou vážnosťou. Raz podaná
žiadosť je neodvolateľná a nemožno ju vziať späť." Do uvedenej žiadosti bolo ručne dopísané tel. číslo,
emailové spojenie miesto, dátum 18.6.2007 a podpis poistníka.

Podľa poistky z 10.8.2007 bola uzavretá poistná zmluva č. 5068800115, poistníkom je K. Z., poistený

žalobca, začiatok poistenia 15.11.1998, koniec poistenia 15.11.2014, spôsob platenia poistného ročne,
celkové poistné pôvodné 4.106 Sk (136,29 eur), celkové poistné znížené 3.626 Sk (120,36 eur), doba
platenia poistného 16 rokov, výška mesačného štipendia 1.500 Sk (49,79 eur). Menším písmom bolo
dopísané, že ďalšie nároky poistníka, poisteného sú obsiahnuté vo VPP poisťovne z 21.5.2007, úplné
znenie ktorý je uverejnené na internetovej stránke www.pcsp.sk a ktoré sa tak stávajú súčasťou

poistného vzťahu. Poisťovňa vydáva túto poistku ako potvrdenie o zmene poistnej zmluvy. Právne účinky
poistky nastávajú doručením klientovi, ak jej doručeniu predchádzala písomná žiadosť poistníka alebo
doručením písomného potvrdenia TS1/07 poistníka o obdržaní a akceptácii tejto poistky.Podľa platobného kalendára pre predmetnú zmluvu dohodnuté mesačné poistné vo výške 11,32 eur
bolo pravidelne uhrádzané po celú dobu 16 rokov, i keď párkrát malým s omeškaním (najdlhšie 24 dní).
Poistné splatné 15.11.1998 a 15.12.1998 bolo uhradené vo výške 11,49 eur mesačne (346 Sk), ďalšie

poistné bolo uhradené 13.1.199 vo výške 113,56 eur a poistné splatné od 15.11.1999 do 15.11.2006
bolo uhradené vo výške 136,29 eur a poistné splatné od 15.11.2007 do 15.11.2013 vo výške 120,28 eur.
Zaplatené poistné tak vo výsledku predstavuje 2.069,44 eur, dlžoba 0 eur.

Podľa Všeobecných poistných podmienok platných od 21.5.2007, časť XVI. Sadzobník

administratívnych poplatkov bod 1 bol poplatok za žiadosť poistníka o vykonanie finančných zmien v
poistnej zmluve 250 Sk (8,30 eur) a poplatok za zníženie poistného na žiadosť alebo po dohode s
poistníkom 100 Sk (3,32 eur) a podľa bodu 7 poisťovňa môže určiť osobitný jednorazový ročný alebo
pravidelný mesačný administratívny a správny poplatok za správu poistenia, ktorý je určený na úhradu
nákladov súvisiacich so správou poistenia (včítane poplatkov poisťovne voči orgánom verejnej moci,
najmä orgánom dohľadu) a so správou aktív platný na nasledujúci kalendárny rok vždy najneskôr do 30.

novembra príslušného rokas výnimkou poplatku za rok 2007, ktorého výšku môže určiť do 30.augusta
2007. Aktuálnu výšku poplatku potom zverejňuje na internetovej stránke www.pcsp.sk a na obchodných
miestach. Poplatok sa vzťahuje na všetky poistné zmluvy, mesačný poplatok je splatný s mesačným
poistným.
Podľa časti XVII. bodu 7. VPP poisťovňa je oprávnená voči akýmkoľvek pohľadávkam poistníka voči

poisťovni z poistenia započítať akúkoľvek pohľadávku poisťovne voči poistníkovi a to najmä pohľadávku,
ktorá vznikla z právneho dôvodu neuhradeného poistného, neuhradeného administratívneho poplatku
poistníka, uloženej sankcie, zmluvnej pokuty, akéhokoľvek príslušenstva pohľadávky. Spôsobilou
pohľadávkou na vzájomný zápočet zo strany poisťovne voči poistníkovi je i pohľadávka nesplatná,
resp. premlčaná. Poisťovňa tiež môže vyporiadať pohľadávku voči poistníkovi prepočtom, ktorý ovplyvní

výsledné poistné sumy a to tým, že poistenie prepočíta tak, aby sa znížila potrebná rezerva poistenia
tak, aby v momente prepočítania bola potrebná a vytvorená Zillmerizovaná rezerva po odpočítaní
predmetnej pohľadávky poisťovne voči poistníkovi. Táto rezerva i poistné sumy sa stávajú záväznými.
O zmene finančných parametrov poistnej zmluvy bude poistník v tomto prípade informovaný v rámci
najbližšej každoročnej informácie o finančnom stave poistenej zmluvy. Podľa bodu 7f. VPP ak poistník,

ktorý uzavrel poistnú zmluvu pred 21.5.2007, pristúpi v rámci novácie zmluvného záväzku, akcie pre
poistníkov alebo v inom prípade k týmto VPP, zrušujú sa všeobecné poistné podmienky pôvodne s
poistnou zmluvou dojednané s výlukou právnych predpokladov, vzniku poistných udalostí a niektorých
nárokov z nich plynúcich, ak príslušnú výšku nároku neupravujú tieto VPP inak a ak to povaha týchto
VPP pripúšťa. V prípade v poistnej zmluve uvedenej garantovanej poistnej sumy sa povaha tejto sumy

mení na poistnú sumu, ktorá je výpočtovým základom pre v zmysle týchto VPP stanovenú vyplácanú
poistnú sumu (časť II. čl. 12 bod 2b VPP). Ak bolo dojednané poistenie s kapitalizáciou poistnej
sumy, nárok na kapitalizáciu zaniká a nahrádza sa bonifikáciou, ktorú určí poisťovňa na www.pcsp.sk,
pritom príslušná úroková miera sa upravuje na 1% ročne (s tým, že poistník má právo na prebytky na
poistnom priznané poisťovňou). Východiskové poistné sumy sa po odrátaní kapitalizácie určia spätným

prepočtom za pomoci matematicko-poistných metód a vzorcov, ktoré boli použité pri výpočte na začiatku
poistenia, prepočítanie sa vykoná od začiatku poistenia s tým, že takto určené a podľa týchto VPP
upravenévýslednépoistnésumy kmomentuichvyčísleniabudúpoistníkovioznámenévrámcinajbližšej
každoročnej informácie o finančnom stave poistnej zmluvy.
Podľa časti II. čl. 12 bod 2b VPP ak poisťovňa pristúpi k prepočtu poistného plnenia na vyplácané poistné

plnenie, oprávnená osoba má v prípade vzniku poistnej udalosti nárok na vyplácané poistné plnenie
vypočítané metódou uvedenou ďalej, nie na poistné plnenie uvedené v poistnej zmluve.
Podľa bodu 1 a 2 XV. časti VPP všetky vzájomné spory a sporné nároky z poistenia sa rozhodnú
v rozhodcovskom konaní, ktoré sa zásadne riadi zákonom č. 244/2002 Z.z., pred rozhodcovským
súdom.Pokiaľpoisťovňanepoveríosobitnúprávnickúosobuzriadenímalebovýberomšpecializovaného

stáleho rozhodcovského súdu, resp. nezriadi stály rozhodcovský súd, bude rozhodcovský súd vytvorený
podľa potreby od prípadu k prípadu troma fyzickými osobami poverenými na výkon rozhodcu zo strany
poisťovne.

Podľa Sadzobníka administratívnych poplatkov žalovaného z 1.1.2009 bol mesačný administratívny

a správny poplatok na úhradu nákladov súvisiacich so správou poistenia (ods. 7 XVI. Časti VPP)
určený pre poistníkov, ktorí uzavreli poistnú zmluvu pred 21.5.2007 a po 21.5.2007 pristúpili k poistným
podmienkam z 21.5.2007 v znení ich dodatkov (ods. 7f.XVII. časti VPP) 11,95 eur, podľa sadzobníka z
1.11.2009 bol uvedený poplatok vo výške 3,32 eur.V liste z 3.3.2009 žalovaná K. Z. zaslala oznámila zmenu obchodného mena a že od 1.1.2009 sú
písomnéinformácieiďalšieúkonyvsúvislostispoistnouzmluvounazákladejejpožiadavkyspoplatnené

v zmysle sadzobníka poplatkov uverejneného na www.stránke a že s ďalšou realizáciou PZ súvisí aj
povinnosť uhrádzať administratívny a správny poplatok 11,95 eur mesačne od 1.1.2009 (v zmysle časti
XVI. ods. 7 aktuálnych VPP a položky k/ sadzobníka poplatkov) vždy k 15. dňu v danom mesiaci a že
v prípade neodmietnutia časti XV. VPP z 21.5.2007 oznamuje akceptáciu všetkých návrhov na riešenie
vzájomných sporov postupom podľa uvedenej časti, že právny režim poistenia sa spravuje podľa VPP z

21.5.2007 v znení zmien a doplnkov, ktoré sú v aktuálnej verzii zverejnené na www.stránke poisťovne.

Podľa platobného kalendára administratívnych poplatkov za PZ č. 5068800115 boli dňa 21.6.2007
predpísané poplatky vo výške 3,32 eur za zníženie poistného na žiadosť poistníka a 11,62 eur za
vybavenie žiadosti poistníka o vykonanie finančných zmien a mesačné administratívne a správne
poplatky od 15.1.2009 do 31.12.2009 po 11,95 eur a od 15.1.2010 do 15.10.2013 po 3,32 eur a

15.11.2014 1,66 eur, celkovo 349,24 eur, ktoré boli uhradené v čadse od 12.12.2014 do 15.6.2015.

Z listu žalovanej z 27.5.2015 adresovaného žalobcovi súd zistil, že žalovaná v ňom oznámila, že
15.11.2014 zanikla poistná zmluva č. 5068800115 uzavretá 14.11.1998 a žalovaná začne 15.11.2014
vyplácať poistnému štipendium vo výške 49,79 eur po dobu 5 rokov a k prvej výplate bude pripočítaný

výnos vo výške 4,76 eur a k prvej výplate štipendia bude pripočítaný preplatok 0,08 eur. Od výplaty
štipendia bude odpočítavaná daň vo výške 3,31 eur a tiež nedoplatok administratívneho poplatku vo
výške 349,24 eur, čiže spolu prvé štipendium -297,92 eur, ďalšie štipendia budú vyplácané od 15.7.2015
vo výške 46,78 eur.

Podľapísomnéhooznámeniažalovanejžalobcoviz15.6.2015vprílohežalovanázasielalakópiužiadosti
o zníženie poistného, kópiu listu z 3.3.2009, platobný kalendár s vývojom bilancie administratívnych a
správnych poplatkov k poistnej zmluve, štipendia, platobný kalendár pre poistnú zmluvu a v liste sa
uvádza, že zavedenie poplatkov povinnosti bolo možné písomne odmietnuť v lehote 2 mesiacov od jej
zavedenia, čo vyplýva z terajších poistných podmienok, ktoré boli verejne dostupné prostredníctvom

internetu. Od 1.1.2010 bol pravidelný mesačný poplatok znížený na sumu 3,32 eur. Keďže poplatky
poistníkom neboli uhrádzané, vznikol dlh vo výške 349,24 eur, ktorý bol vyporiadaný započítaním.
Z dôvodov hodných osobitného zreteľa mohol poistník požiadať o oslobodenie alebo o zníženie
poplatkovej povinnosti a to aj spätne, ale takého uplatnenie práv poisťovňa od poistníka neobdržala,
preto pri likvidácii poistenia odpočítala dlžné poplatky.

Z výpovede svedkyne K. Z. je matkou žalobcu, pre ktorého v roku 1998 uzatvorila s poisťovňou poistenie
s tým, že to bude životné poistenie s úrazovým pripoistením a so štipendijným sporením, ktoré bude
vyplácať poisťovňa po uplynutí tých 16 rokov, čo mala platiť poistné, každoročne poctivo platila. V roku
2007 dostala od poisťovne list, že dostáva vernostný bonus, že priznali zníženie poistného s tým, že

dohodnuté poistné sumy sa nemenia, postačí, keď vyplní a pošle žiadosť na druhej strane tohto listu,
že veria ich darček potešil a všetko ostane nezmenené, iba tá suma sa znižuje na 3.600 Sk. Boli v
dobrej vôli, že dostali darček, preto podpísali a odoslali žiadosť. V roku 2014 bol koniec zmluvy, čakala,
že poisťovňa jej pošle nejaké vyrozumenie alebo nárokový list, ale nedostala nič, ani sa tam nevedela
dovolať, stále bolo obsadené a aj keď nechala odkaz na záznamníku, neozvali sa. Po mesiaci napísali

žiadosť o zaplatenie poistného plnenia, po dvoch mesiacoch im poisťovňa poslala nárokový list, čo
mal syn podpísať a overiť na notárskom úrade. Poslali to, potom zase tri mesiace nič. Medzitým sa
ta nemohla dovolať. Potom dostala oznámenie o zániku poistenia, kde poisťovňa uviedla nedoplatok
administratívnych poplatkov vo výške cca 350 eur. Nevedeli prečo, tak žiadala o písomné vyrozumenie.
Odpovedali jej, že to musí žiadať syn, vlastnoručným podpisom, tak to podpísal a dostali sme odpoveď s

platobným kalendárom administratívnych poplatkov aj s platobným kalendárom na vyplácanie štipendia,
čomuvyplácajúnajehoúčet,alestým,žepolrokaneplatilikvôlitýmpoplatkom.Veľmitomunerozumela,
preto šla do právnej poradni. Na otázku súdu, či nečítala, čo bolo drobným písmom napísané v žiadosti
o zníženie poistného k poistnej zmluve, svedkyňa uviedla, že čítala, ale na druhej strane bolo napísané,
že je to darček, vernostný bonus a že poistené sumy a všetky obchodné podmienky zostávajú. Laik sa

právu nerozumie. Nerozumela, čo znamená, že tento súhlas je rozhodcovskou doložkou. Pokiaľ ide o
list z 3.3.2009 od poisťovne chápala ho tak, že ak potrebuje informácie, že môže si to vyžiadať, ale ona
o nič nežiadala, tak si myslela, že sa poplatky na ňu nevťahujú a že dovtedy platila v korunách a už to
bude v eurách, nežiadala žiadne iné zmeny.Podľa listu NBS adresovaného Arbitrážnemu súdu Košice s.r.o. z 2.12.2013 kalkulácie a sadzby
poistného plnenia UDP-K boli v rámci obchodného plánu činnosti poisťovne odsúhlasené Ministerstvom
financií SR v rámci povoľovacieho konania a po vydaní povolenia sa tak stali pre poisťovňu záväznými.
NBS ani jej právny predchodca nevydali žiadne rozhodnutie, ktorým by sa menilo alebo rušilo
rozhodnutie MF SR vo vzťahu k poistnému produktu UDP-K. Protokol NBS č. ODO-12990/2007 z

29.7.2007 uvádza nedostatky a porušenia zistené dohľadom na mieste vykonaným NBS v poisťovni
v roku 2007 a súčasne uvádza odporúčania na odstránenie zistených nedostatkov. V protokole
konštatovala, že kalkulačné vzorce (medzi nimi aj produktu UDP.K) nie sú v súlade s poistno-
matematickými metódami na výpočet poistného a technických rezerv a kalkulačné vzorce niektorých
produktov nezohľadňujú všetky záväzky voči poisteným, ktoré sa žalovaný zaväzuje plniť v prípade
nastania poistnej udalosti. V dôsledku tejto poistno-matematickej nesprávnosti už poisťovňa nemohla

naďalej používať kalkulácie a sadzby produktu UDP-K uvedené v obchodnom pláne činnosti poisťovne,
čím sa stalo rozhodnutie MF SR vo vzťahu k poisteniu UPD-K materiálne neplatným. Poisťovňa sa
aplikáciou nesprávnych poistno-matematických postupov vystavovala riziku, že v prípade dožitia sa
poisteného konca poistnej doby nebude mať dostatok finančných prostriedkov na výplatu poistnej
sumy na dožitie. NBS s cieľom stability finančného trhu preto uložila poisťovni prijať také opatrenia,

ktoré by odstránili nedostatok (poistno-matematickú chybu) v kalkuláciách dotknutých produktov a
tým umožnila správnu tvorbu technickej rezervy na životné poistenie. Nesprávny poistno-matematický
postup poisťovne bolo potrebné revidovať, nesprávne kalkulácie prepočítať a prijať opatrenia, ktoré
by odvrátili riziko nesprávnej tvorby technickej rezervy na životné poistenie. NBS však nešpecifikovala
konkrétny postup na odstránenie nedostatkov, spôsob prijatia opatrení.

V protokole NBS z dohľadu vykonaného u žalovaného od 30.4.2007 do 5.9.2007 bolo konštatované,
že kalkulačné vzorce nie sú v súlade s poistno-matematickými metódami na výpočet poistného
a technických rezerv a kalkulačné vzorce niektorých produktov nezohľadňujú všetky záväzky voči
poisteným, ktoré sa žalovaný zaväzuje plniť v prípade nastania poistnej udalosti. Skupina dohľadu

na danú skutočnosť upozornila zástupcov poisťovne. K tomu zástupcovia žalovanej uviedli, že
ich informačný systém používa na výpočet poistného a technických rezerv správne matematické
metódy, ktoré sú zohľadnením všetkých záväzkov voči poisteným. Skupine dohľadu algoritmus výpočtu
technických rezerv v informačnom systéme PČSP a.s. nebol sprístupnený, a teda nebolo možné overiť
správnosť tohto algoritmu.

Listom NBS z 15.2.2008 boli určené a oznámené lehoty žalovanému na prijatie a splnenie opatrení na
odstránenie a nápravu nedostatkov zistených pri dohľade a na predloženie písomných správ o tom, a
to do 10 pracovných dní od doručenia tohto listu, prijať opatrenia na odstránenie a nápravu nedostatkov
uvedených vprotokolezdohľadu vykonanéhovPČSPRapida.s.,predovšetkýmnedostatkovzistených

v oblasti nedostatočnosti technických rezerv, a to do 31.3.2008 prijať opatrenia na nápravu nedostatkov,
do 10.4.2008 predložiť NBS správu o splnení prijatých opatrení. Uvedené lehoty boli predlžené listom
z 18.3.2008 a to nasledovne do 10.4.2008, 30.4.2008 a 12.5.2008.

V znaleckom posudku č. 4/2008 v bode 2.4.1 vyhotoveného AUDIT-POL s.r.o. je uvedené, že

porovnaním s hodnotou technickej rezervy na životné poistenie vo výške 584.961 tis. Sk uvedenej v
hlavnej účtovnej knihe PČSP zostavenej k 31.3.2007 skupina dohľadu identifikovala nedostatočnosť
vytvorenej technickej rezervy na životné poistenie PČSP k uvedenému dňu vo výške minimálne 318.501
tis. Sk. Ďalej sa v znaleckom posudku v bode 2.5 uvádza, že možno uviesť, že v priebehu rozhodného
obdobia nedošlo v PČSP k vzniku skutočnej škody v dôsledku nesprávneho určenia výšky poistného v

produkte UDPK, ale poisťovni ušiel zisk ako rozdiel medzi pôvodným predpisom poistného v produkte
UDP-K a novým predpisom poistného a tiež zisk z disponibilného kapitálu, ktorý bolo možné použiť na
nákup štátnych dlhopisov.

Podľa § 788 ods. 1 OZ poistnou zmluvou sa poistiteľ zaväzuje poskytnúť v dojednanom rozsahu plnenie,

ak nastane náhodná udalosť v zmluve bližšie označená a fyzická alebo právnická osoba, ktorá s
poistiteľom poistnú zmluvu uzavrela, je povinná platiť poistné.Podľa § 788 ods. 2 OZ poistná zmluva obsahuje najmä a) výšku poistnej sumy, v prípade poistenia
osôb výšku zaručenej poistnej sumy, b) výšku poistného, jeho splatnosť a či ide o jednorazové poistné
alebo bežné poistné, c) poistnú dobu, d) údaj o tom, či je dohodnuté, že v prípade poistenia osôb sa

bude oprávnená osoba podieľať na výnosoch poisťovateľa a akým spôsobom, e) práva a povinnosti
poisťovateľa, poisteného a toho, kto s poisťovateľom uzaviera poistnú zmluvu, f) výšku odkupnej
hodnoty, ktorú poisťovateľ vyplatí v prípade poistenia osôb pri predčasnom ukončení poistenia.

Podľa § 788 ods. 3 OZ súčasťou poistnej zmluvy sú všeobecné poistné podmienky poistiteľa (poistné

podmienky), na ktoré sa poistná zmluva odvoláva a ktoré sú k nej pripojené alebo boli pred uzavretím
zmluvy tomu, kto s poistiteľom zmluvu uzavrel, oznámené.

Podľa § 788 ods. 4 OZ v poistnej zmluve sa možno od poistných podmienok odchýliť len v prípadoch v
nich určených. V iných prípadoch sa možno odchýliť, len pokiaľ je to na prospech poisteného.

Podľa § 794 ods. 1 OZ poistnú zmluvu možno uzavrieť aj v prospech inej osoby.

Podľa § 794 ods. 2 OZ na poistné zmluvy uzavreté v prospech inej osoby sa primerane použijú
ustanovenia o zmluve v prospech tretej osoby (§ 50) s tým, že súhlas inej osoby môže byť daný aj
dodatočne pri uplatnení práv vyplývajúcich z poistnej udalosti.

Podľa § 50 ods. 2 OZ ak nie je v tomto zákone ustanovené alebo účastníkmi dohodnuté inak, je táto
osoba zo zmluvy oprávnená okamihom, keď s ňou prejaví súhlas. Dlžník má proti nej tie isté námietky
ako proti tomu, s kým zmluvu uzavrel. Ak sa táto osoba vzdá svojho práva, zanikne dlh, ak nebolo
dohodnuté, že v tomto prípade má sa plniť tomu, s kým dlžník zmluvu uzavrel.

Podľa § 797 ods. 1 OZ právo na plnenie má, pokiaľ nie je v tomto zákone alebo v poistných podmienkach
ustanovené inak, ten, na ktorého majetok, život alebo zdravie, alebo na ktorého zodpovednosť za škody
sa poistenie vzťahuje (poistený).

Podľa § 797 ods. 2 OZ právo na plnenie vznikne, ak nastane skutočnosť, s ktorou je spojený vznik
povinnosti poistiteľa plniť (poistná udalosť).

Podľa § 797 ods. 3 OZ plnenie je splatné do pätnástich dní, len čo poistiteľ skončil vyšetrenie potrebné
na zistenie rozsahu povinnosti poistiteľa plniť. Vyšetrenie sa musí vykonať bez zbytočného odkladu; ak

sa nemôže skončiť do jedného mesiaca po tom, keď sa poistiteľ o poistnej udalosti dozvedel, je poistiteľ
povinný poskytnúť poistenému na požiadanie primeraný preddavok.

Podľa § 799 ods. 2 OZ kto má právo na plnenie, je povinný bez zbytočného odkladu poistiteľovi písomne
oznámiť, že nastala poistná udalosť, dať pravdivé vysvetlenie o jej vzniku a rozsahu jej následkov

a predložiť potrebné doklady, ktoré si poistiteľ vyžiada. Poistné podmienky mu môžu uložiť aj ďalšie
povinnosti.

Podľa § 801 ods. 1 OZ poistenie zanikne aj tak, že poistné za prvé poistné obdobie alebo jednorazové
poistné nebolo zaplatené do troch mesiacov odo dňa jeho splatnosti.

Podľa § 801 ods. 2 OZ úč. do 31.12.2002 poistenie zanikne aj tak, že poistné za ďalšie poistné obdobie
nebolo zaplatené do šiestich mesiaca od jeho splatnosti.

Podľa § 801 ods. 3 úč. do 31.12.2002 lehoty podľa odsekov 1 a 2 možno dohodou predĺžiť. Poistenie

zanikne uplynutím príslušnej lehoty. To isté platí, ak bola zaplatená len časť poistného.

Podľa § 801 ods. 2 OZ úč. od 1.1.2003 poistenie zanikne aj tak, že poistné za ďalšie poistné obdobie
nebolo zaplatené do jedného mesiaca odo dňa doručenia výzvy poisťovateľa na jeho zaplatenie, ak
nebolo poistné zaplatené pred doručením tejto výzvy. Výzva poisťovateľa obsahuje upozornenie, že

poistenie zanikne, ak nebude zaplatené. To isté platí, ak bola zaplatená len časť poistného.

Podľa § 801 ods. 3 úč. od 1.1.2003 lehoty podľa odsekov 1 a 2 možno dohodou predĺžiť.Podľa 804 OZ poistné podmienky pre poistenie osôb určujú, v ktorých prípadoch je poistiteľ povinný
vyplatiť pri zániku poistenia odbytné, kedy poistenie nezanikne pre neplatenie poistného a na ktoré
prípady sa nevzťahuje ustanovenie § 803 ods. 2 o vrátení poistného.

Podľa § 816 ods. 1 OZ z poistenia osôb má poistený právo, aby mu bola vyplatená dohodnutá suma
alebo aby mu bol platený dohodnutý dôchodok, alebo aby mu bolo poskytnuté plnenie vo výške určenej
podľa poistných podmienok, ak u neho nastane poistná udalosť.

Podľa § 493 Občianskeho zákonníka, záväzkový vzťah nemožno meniť bez súhlasu jeho strán, pokiaľ
tento zákon neustanovuje inak.

Podľa § 52 ods. 1 OZ spotrebiteľskou zmluvou je každá zmluva bez ohľadu na právnu formu, ktorú
uzatvára dodávateľ so spotrebiteľom.

Podľa § 53 ods. 1 OZ spotrebiteľské zmluvy nesmú obsahovať ustanovenia, ktoré spôsobujú
značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa (ďalej len
"neprijateľná podmienka"). To neplatí, ak ide o zmluvné podmienky, ktoré sa týkajú hlavného predmetu
plnenia a primeranosti ceny, ak tieto zmluvné podmienky sú vyjadrené určito, jasne a zrozumiteľne alebo
ak boli neprijateľné podmienky individuálne dojednané.

Podľa § 53 ods. 2 OZ za individuálne dojednané zmluvné ustanovenia sa nepovažujú také, s ktorými
mal spotrebiteľ možnosť oboznámiť sa pred podpisom zmluvy, ak nemohol ovplyvniť ich obsah.

Podľa § 53 ods. 3 OZ ak dodávateľ nepreukáže opak, zmluvné ustanovenia dohodnuté medzi

dodávateľom a spotrebiteľom sa nepovažujú za individuálne dojednané.

Podľa § 53 ods. 4 písm. r) OZ za neprijateľné podmienky uvedené v spotrebiteľskej zmluve sa považujú
najmä ustanovenia, ktoré vyžadujú v rámci dojednanej rozhodcovskej doložky od spotrebiteľa, aby spory
s dodávateľom riešil výlučne v rozhodcovskom konaní.

Podľa § 53 ods. 5 OZ neprijateľné podmienky upravené v spotrebiteľských zmluvách sú neplatné.

Podľa § 37 OZ právny úkon musí byť urobený slobodne a vážne, určite a zrozumiteľne, inak je neplatný.

Podľa čl. II. Zák. č. 150/2004 Z. z., ktorým sa novelizoval Občiansky zákonník, bola prebratá smernica
Radyč.93/13/EHSz5.apríla1993onekalýchpodmienkachvspotrebiteľskýchzmluvách.Tútosmernicu
je nevyhnutné využívať ako interpretačné pravidlo k ustanoveniam právneho poriadku, upravujúcich
režim spotrebiteľských zmlúv. Toto stanovisko je podporené aj rozsudkom Európskeho súdneho dvora
z 27.6.2000 v spojených prípadoch C-240/98, C-241/98, C-242/98, C-243/98 a C-244/98, v ktorom sa

konštatuje, že účinná ochrana spotrebiteľa sa môže dosiahnuť, len ak národný súd prehlási, že má
právomoc zhodnotiť neprimerané podmienky z úradnej povinnosti. Právomoc súdu stanoviť z úradnej
povinnosti, či je podmienka nečestná, znamená vytvoriť vhodné prostriedky na ochranu spotrebiteľa
voči neprijateľným zmluvným podmienkam. Smernicu je potrebné aplikovať tiež vtedy, keď bola zmluva
spísaná vopred a povinný (spotrebiteľ) nemohol mať žiadny vplyv alebo dosah na obsah jednotlivých

ustanovení zmluvy.

Podľa čl. 3 ods. 1 smernice zmluvná podmienka, ktorá nebola individuálne dohodnutá sa považuje za
nekalú, ak napriek požiadavke dôvery spôsobí značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach strán
vzniknutých na základe zmluvy, ku škode spotrebiteľa.

Podľa čl. 3 ods. 2 smernice, podmienka sa nepovažuje za individuálne dohodnutú, ak bola navrhnutá
vopred a spotrebiteľ preto nebol schopný ovplyvniť podstatu podmienky, najmä v súvislosti s predbežne
formulovanou štandardnou zmluvou. Skutočnosť, že určité aspekty podmienky alebo jedna konkrétna
podmienka boli individuálne dohodnuté, nevylučuje uplatňovanie tohto článku na zvyšok zmluvy, ak

celkové hodnotenie zmluvy naznačuje, že aj napriek tomu ide o predbežne formulovanú štandardnú
zmluvu. Keď predajca alebo dodávateľ vznesie námietku, že štandardná podmienka bola individuálne
dohodnutá , musí o tom podať dôkaz.Podľa čl. 6 smernice, členské štáty zabezpečia, aby nekalé podmienky použité v zmluvách uzatvorených
so spotrebiteľom zo strany predajcu alebo dodávateľa podľa ich vnútroštátneho práva, neboli záväzné
pre spotrebiteľa a aby zmluva bola podľa týchto podmienok naďalej záväzná pre strany, ak je jej

ďalšia existencia možná bez nekalých podmienok. Členské štáty príjmu potrebné opatrenia na to, aby
zabezpečili, že spotrebiteľ nestratí ochranu, zabezpečenú touto smernicou tým, že si vyberie právo
nečlenského štátu ako právo uplatniteľné na zmluvu, ak táto má úzku súvislosť s územím členských
štátov.

Podľa § 7 ods. 1 a 2 zákona č. 250/2007 Z.z. o ochrane spotrebiteľa nekalé obchodné praktiky sú
zakázané. Obchodná praktika sa považuje za nekalú, ak a) je v rozpore s požiadavkami odbornej
starostlivosti, b) podstatne narušuje alebo môže podstatne narušiť ekonomické správanie priemerného
spotrebiteľa vo vzťahu k výrobku, ku ktorému sa dostane alebo ktorému je adresovaná, alebo
priemerného člena skupiny, ak je obchodná praktika orientovaná na určitú skupinu spotrebiteľov.

Podľa § 8 ods. 4 cit. zákona za klamlivé opomenutie sa tiež považuje, ak predávajúci skrýva
alebo poskytuje nejasným, nezrozumiteľným, viacvýznamovým alebo nevhodným spôsobom podstatné
informácie uvedené v odseku 1, alebo neoznámi obchodný účel obchodnej praktiky, ibaže je zrejmý
z kontextu, pričom v dôsledku klamlivého opomenutia priemerný spotrebiteľ prijme rozhodnutie o
obchodnej transakcii, ktoré by inak neprijal.

Podľa § 106 ods. 1 O.s.p. len čo súd k námietke odporcu uplatnenej najneskôr pri prvom jeho úkone vo
veci samej zistí, že vec sa má podľa zmluvy účastníkov prejednať v rozhodcovskom konaní, nemôže vec
ďalej prejednávať a konanie zastaví; vec však prejedná, ak účastníci vyhlásia, že na zmluve netrvajú,
ak uznanie cudzieho rozhodcovského rozhodnutia bolo v Slovenskej republike odopreté, ak ide o

spotrebiteľskúrozhodcovskúzmluvuavtejistejvecieštenezačalospotrebiteľskérozhodcovskékonanie
alebo ak súd zistí, že vec nemôže byť podľa práva Slovenskej republiky podrobená rozhodcovskej
zmluve alebo že rozhodcovský súd sa odmietol vecou zaoberať.

V prvom rade sa súd musel v konaní vyporiadať s námietkou žalovanejo podľa § 106 ods. 1 O.s.p.

ohľadne právomoci súdu konať v danej veci. Zásadnou právnou otázkou v tomto smere bola teda
platnosť rozhodcovskej doložky, ktorá je upravená v čl. XV. VPP žalovaného platných od 21.5.2007,
podľa ktorej všetky vzájomné spory a sporné nároky poistenia budú rozhodnuté v rozhodcovskom
konaní, či je podmienkou individuálne dojednanou a v negatívnom prípade, či zakladá hrubý nepomer
v právach a povinnostiach v neprospech spotrebiteľa (neprijateľná podmienka). V danej veci ide

nepochybne o právny vzťah účastníkov založený na základe poistnej zmluvy, ktorá je zmluvou
spotrebiteľskou. Súd poukazuje na kritériá neprijateľnej podmienky, za ktorú sa považuje podmienka,
ktorá 1. je obsiahnutá v štandardnej formulárovej zmluve, 2. spôsobuje značnú nerovnováhu v právach
a povinnostiach strán, 3. nerovnováha musí byť daná v neprospech spotrebiteľa. Súd má za to, že
v danom prípade sú splnené všetky uvedené kritériá. Je potrebné poukázať na okolnosti, za akých

malo dôjsť k pristúpeniu poistníka k VPP platným od 21.5.2007. V liste z 1.6.2007 žalovaná matke
žalobcu zaslal list s názvom Vernostný bonus "Čo je doma, to sa počíta", v ktorom jej oznámil, že
jej priznáva zníženie mesačného poistného o 40 Sk s tým aby vyplnila a zaslala poisťovni žiadosť
uvedenú na druhej strane listu a že verí, že žalobkyňu darček potešil. Na druhej strane listu bola
predtlač Žiadosť o zníženie poistného žalobkyne a pod tým bolo drobnejším písmom (1,9 mm) dopísané:

"Poistné sa znižuje v súlade so všeobecnými poistnými podmienkami Prvej česko-slovenskej poisťovne
Rapid, a.s. zo dňa 21.5.2007 a osobitnými dojednaniami č. 01/2007, ktoré boli poistníkovi oznámené (sú
uverejnené na www.pcsp.sk) a ku ktorým podpisom tejto žiadosti v celom rozsahu pristupuje Súhlasí,
aby sa všetky sporné nároky z tejto žiadosti ako aj všetky sporné nároky z poistenia, ak nejaké vzniknú,
vysporiadali pred špeciálnym súdom postupom podľa časti XV. všeobecných poistných podmienok Prvej

česko-slovenskej poisťovni Rapid a.s. zo dňa 21.5.2007, tento súhlas je rozhodcovskou doložkou v
zmysle bodu 2 osobitných dojednaní. Poistník je oprávnený najneskôr v lehote 10 dní od zaslania tejto
žiadosti aj bez udania dôvodu jednostranne odstúpiť od časti XV. všeobecných poistných podmienok z
21.5.2007 a bodu 2. osobitných dojednaní bez toho, aby bol dotknutý zvyšok poistného vzťahu. ...Túto
žiadosť poistník podáva po oboznámení sa s príslušnými právnymi predpismi, všeobecnými poistnými

podmienkami, osobitnými dojednaniami, po jej dôkladnom zvážení, slobodne a s úplnou vážnosťou.
Raz podaná žiadosť je neodvolateľná a nemožno ju vziať späť." V konaní nebolo sporné, že matka
žalobcu túto žiadosť o zníženie poistného 18.6.2007 podpísala. Podľa poistky z 10.8.2007 bolo celkové
poistné znížené na 3.626 Sk (120,36 eur), menším písmom bolo dopísané, že "ďalšie nároky poistníka,poisteného sú obsiahnuté vo VPP poisťovne z 21.5.2007, úplné znenie ktorých je uverejnené na
internetovej stránke www.pcsp.sk a ktoré sa tak stávajú súčasťou poistného vzťahu. Poisťovňa vydáva
túto poistku ako potvrdenie o zmene poistnej zmluvy. Právne účinky poistky nastávajú doručením

klientovi, ak jej doručeniu predchádzala písomná žiadosť poistníka alebo doručením písomného
potvrdenia TS1/07 poistníka o obdržaní a akceptácii tejto poistky." Z vyššie uvedeného je zrejmé, že
rozhodcovská doložka bola vpísaná drobnučkým písmom do tlačiva, ktoré mala p. Z. vyplniť v súvislosti
s iným jej právnym úkonom - kedy mala súhlasiť s prijatím "bonusu, darčeka resp. výhody" priznanej jej
žalovanou, pričom jej nebolo žiadnym spôsobom vysvetlené, čo vlastne rozhodcovská doložka znamená

ani jej neboli predložené nové VPP. Ako vyplynulo z výpovede svedkyne Z., bola dobromyseľná v tom,
že dostala darček a že inak sa nič nemení, nerozumela rozhodcovskej doložke. Z uvedeného je zrejmé,
že menovaná nemala vôľu nič iné meniť, než prijať žalovanou ponúkaný bonus vo forme zníženia
poistného, keď žalovaná v sprievodnom liste aj výslovne uviedla, že ide o vernostný bonus, darček, že
sa tým dohodnuté poistné sumy nemenia. Nič sa tam neuvádza ohľadne toho, že podmienkou je prijatie
rozhodcovskej doložky s jej vysvetlením alebo nových VPP, ktorými sa zásadným spôsobom upravuje

výpočet poistného plnenia a zavádzajú nové administratívne poplatky. Z uvedeného súd vyvodil, že
napriek formulácii v tlačive zaslanom žalobkyni 1.6.2007 dopísanej drobným písmom vzbudzujúcim
dojem, že nejde o niečo podstatné, že poistník je oprávnený najneskôr v lehote 10 dní od zaslania tejto
žiadosti aj bez udania dôvodu jednostranne odstúpiť od časti XV. všeobecných poistných podmienok z
21.5.2007 a bodu 2. osobitných dojednaní bez toho, aby bol dotknutý zvyšok poistného vzťahu, žalovaná

súdu nepreukázala, že rozhodcovská doložka bola medzi účastníkmi individuálne dojednaná, keďže
nepreukázal, že menovaná vedela a rozumela, čo je obsahom XV. časti nových VPP a aký "špeciálny"
súd má riešiť ich spory. Podmienka, podľa ktorej všetky vzájomné spory účastníkov má rozhodnúť
výlučne rozhodcovský súd, navyše na základe výberu poisťovne (žalovanej), bez pochýb spôsobuje
značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach strán a to v neprospech spotrebiteľa. Vzhľadom na

uvedené do ust. § 53 ods. 4 písm. r) OZ úč. od 1.1.2008 bolo výslovne zakotvené, že za neprijateľné
podmienky sa považujú ustanovenia, ktoré vyžadujú v rámci dojednanej rozhodcovskej doložky od
spotrebiteľa, aby spory s dodávateľom riešil výlučne v rozhodcovskom konaní. Podľa dôvodovej správy
k § 53 ods. 4 písm. r/ OZ ,,spotrebiteľ môže svoje práva uplatňovať nie iba v zmysle dojednanej
rozhodcovskej doložky, ale ak sa tak rozhodne, aj v občianskoprávnom konaní a zmluvná podmienka,

ktorá by mu v tom bránila, bude v zmysle navrhovaného ustanovenia považovaná za neprijateľnú.
Navyše žalovaná v konaní nepreukázala, že rozhodcovská doložka bola medzi účastníkmi individuálne
dojednaná, keďže nepreukázal, že p. Z. vedela a rozumela, čo je obsahom XV. časti VPP a aký
súd má vlastne riešiť ich spory. Vzhľadom na obsah a formu predložených Všeobecných poistných
podmienok, ktoré boli žalovaným vopred vypracované je zrejmé, že žalobkyňa nemohla meniť ich obsah.

Rozhodcovská zmluva musí byť výsledkom slobodnej vôle oboch zmluvných strán a slobodná vôľa
vyžaduje informácie o možnosti voľby medzi viacerými riešeniami a o tom, čo tá ktorá voľba konkrétne
znamená. Podmienka, podľa ktorej všetky vzájomné spory účastníkov má rozhodnúť rozhodcovský súd,
a to na základe výberu poisťovne (žalovanej), bez pochýb spôsobuje značnú nerovnováhu v právach
a povinnostiach strán a to v neprospech spotrebiteľa. Vzhľadom na uvedené súd uzavrel, že ide o

neprijateľnú zmluvnú podmienku, teda neplatnú, preto má súd právomoc predmetnú vec prejednať.

Pokiaľ ide o uplatnený nárok žalobcu na zaplatenie sumy vo výške 349,24 eur, o ktorú mu bolo krátené
štipendium zo strany žalovanej, tu súd musel predovšetkým skúmať, či v priebehu poistného obdobia
došlo k zmene poistnej zmluvy, ktorá by odôvodňovala krátenie poistného plnenia ako tvrdila žalovaná.

Vykonaným dokazovaním mal súd za preukázané, že medzi žalovanou (vtedy s obchodným menom
Prvá Česko-Slovenská poisťovňa, akciová spoločnosť Košice) a matkou žalobcu - K. Z. ako poistníkom
uzavretá poistná zmluva č. 5068800115 v prospech žalobcu ako poistenca so začiatkom poistenia
od 15.11.1998 a koncom poistenia 15.11.2014, bola dohodnutá poistná doba 16 rokov, doba platenia
poistného 16 rokov, doba trvania štipendia 5 rokov, výška mesačného štipendia 1.500 Sk (49,79 eur),

začiatok štipendia 15.11.2014, výška poistného pre prípad smrti a dožitia 341 Sk (11,32 eur), poistná
suma pre prípad smrti a dožitia 81.967 Sk (2.720,71 eur). Medzi účastníkmi nebolo sporné, že neskôr
došlo k zmene poistnej zmluvy tak, že sa malo uhrádzať ročné poistné a to vo výške najprv 113,56
eur, od 15.11.1999 vo výške 136,29 eur a to bolo následne ako bonus, darček znížené s účinnosťou
od 15.11.2007 na 120,36 eur.

Dôvodom uzavretia poistnej zmluvy je skutočnosť, že v budúcnosti vznikne náhodná, nepredvídaná
udalosť v zmluve bližšie špecifikovaná. Poistník sa poistnou zmluvou zaviazal platiť v zmluve dohodnuté
poistné a poisťovateľ sa zaväzuje v prípade vzniku poistnej udalosti uskutočniť plnenie, na ktorom satieto dva subjekty zmluvne dohodli. Z obsahu posudzovaného právneho vzťahu medzi poisťovňou,
právnickou osobou a poisteným, fyzickou osobou súd zistil, že obsahom daného právneho vzťahu je
vzájomná dohoda účastníkov zmluvného vzťahu o životnom poistení v zmysle § 788 Občianskeho

zákonníka, pri tvorbe obsahu záväzkovo-právneho vzťahu bez akejkoľvek regulácie verejným právom,
a uzavrel, že ide o výlučne súkromno-právny vzťah. Z hľadiska typu poistnú zmluvu medzi účastníkmi
súd posúdil ako spotrebiteľskú adhéznu zmluvu, vzhľadom na to, že obsah, výšku poistného plnenia a
ani výšku poistného nemohla žalobkyňa v žalovaným vopred pripravenom návrhu na uzavretie zmluvy
individuálne ovplyvniť, mohla sa len rozhodnúť, či navrhovanú poistnú zmluvu v takejto navrhovanej

podobe uzavrie, alebo nie.

V konaní bolo tiež nesporne preukázané, že postavenie a činnosť žalovaného pri výkone poisťovníctva
sú zo strany štátnych orgánov regulované normami verejného práva, predovšetkým zákonom č. 8/2008
Z.z. o poisťovníctve, zákonom č. 566/1992 Zb. o Národnej banke Slovenska a zákonom č. 747/2004
Z.z. o dohľade nad finančným trhom a na základe toho boli preukázané zásahy štátu do podnikateľskej

činnosti žalovaného od počiatku podnikania schválením matematického vzorca v rámci obchodného
plánu poisťovacej činnosti poisťovne MF SR (č.j. 52/1024/1995 zo dňa 30.5.1995), ďalej dohľadom
vykonanýmNBS,akonastupujúcimorgánomdohľadunadkapitálovýmtrhomapoisťovníctvom(Protokol
č.ODO-12990/2007 z 29.10.2007), kedy bolo zistené, že "kalkulačné vzorce uvedené v poistno-
matematických modeloch produktov životného poistenia nie sú v súlade s poistno-matematickými

metódami na výpočet poistného a technických rezerv a nezohľadňujú všetky záväzky voči poisteným,
ktoré sa PČSP (žalovaná) zaväzuje plniť v prípade vzniku poistnej udalosti, pričom najkritickejšie
produkty boli UDP-K a Kapitál, nakoľko problémom bolo nízke, kalkulované poistné počítané pri
poistnej sadzbe UDP-K z poistnej sumy na smrť namiesto z poistnej sumy na dožitie a v neposlednom
rade aj oznámenie o určení lehôt na odstránenie nedostatkov. Žalovaná nepreukázala, že správnym

rozhodnutím jej mala byť uložená povinnosť zrušiť alebo zmeniť už uzatvorené súkromnoprávne zmluvy.
Rozhodnutím dohliadacieho orgánu jej mohla byť uložená iba povinnosť vytvoriť dodatočné technické,
či iné finančné rezervy pre krytie rizík z týchto produktov. Týmto neobstojí ani tvrdenie žalovanej, že
zotrvávanie v pôvodne uzatvorenej zmluve by malo viesť k rozporu s kogentnými právnymi predpismi.
Účel právnych predpisov, ktorými sa určujú povinné technické, kapitálové a iné rezervy povinne

vytvárané poisťovňou je zabezpečenie fungovania poistného systému a nie zákaz uzatvárania poistných
zmlúv s určitým obsahom. Zásada odlišnosti verejno-právnej a súkromno-právnej úrovne je napríklad
upravená v § 3 ods. 1 Obchodného zákonníka, podľa ktorého platnosť právneho úkonu nie je dotknutá
tým, že sa určitej osobe zakázalo podnikať alebo že určitá osoba nemá oprávnenie na podnikanie aj v
§ 27 zákona č. 634/1992 Zb. o ochrane spotrebiteľa (platného v čase uzavretia zmluvy), podľa ktorého

povinnosti predávajúcich, výrobcov, dovozcov alebo dodávateľov majú aj osoby, ktoré prevádzkujú
činnosti uvedené v § 2 ods. 1 písm. b) až e) bez príslušného oprávnenia. Žalovaná presviedčala, že
ak súkromnoprávny vzťah pozostáva z elementov závislých na tretej autorite, potom je nepriamo na nej
závislý.Avšaknievšetkysúčastitakéhosúkromnoprávnehovzťahusúurčovanéverejnýmprávom(napr.
už samotné rozhodnutie vstúpiť doň je absolútne nezávislé na verejnoprávnej ingerencii). Z uvedeného

vyplýva záver, že žalovaná bola povinná zjednať nápravu v kalkulačných vzorcoch uvedených v poistno-
matematických modeloch produktov životného poistenia v zmysle novej zákonnej úpravy zákona o
poisťovníctve a v zmysle konkrétnych záverov a v lehotách určených dohliadajúcim štátnym orgánom
NBS a pod hrozbou vysokých pokút, avšak nepreukázal, že táto náprava sa mala dotknúť už uzavretých
poistných zmlúv, takýto výklad ani nevyplýva z protokolu samotného dohliadajúceho orgánu (podľa

vyjadrení NBS táto žalovanej neuložila povinnosť zmeniť už existujúce zmluvy v neprospech klientov).
Na základe takto zisteného skutkového stavu nemožno konštatovať zásahy verejno-právnej regulácie
štátneho kontrolného orgánu do súkromno-právneho záväzkového vzťahu podnikateľa a jeho klienta,
čo nemôže viesť k prenosu alebo deleniu zodpovednosti za prípadné nesprávne rozhodnutia štátnych
orgánov alebo za prípadne nesprávne rozhodnutia podnikateľa na konečného odberateľa v súkromno-

právnom vzťahu, a ani k modifikácii obsahu súkromno-právnej zmluvy, či k možnosti jednostranne
zmeniť alebo zrušiť súkromno-právny vzťah. Žalobca, ktorá nie je v žiadnom zmluvnom vzťahu z NBS,
nemôže znášať následky sporov medzi žalovanou a dohliadajúcimi orgánmi, ani si uplatniť žiaden
nárok voči NBS. Prípadnú škodu takto vzniknutú nemožno prenášať na spotrebiteľov. Nesplnenie si
povinností pri výpočte technických rezerv alebo iná chyba pri výpočte, či nenaplnenie miery solventnosti

môže byť iba porušením verejnoprávnych noriem, ktoré ale nemôžu mať priamy vplyv na platnosť a
obsah súkromnoprávnych - poistných zmlúv. Žalovaná sa v konaní snažila vzbudiť dojem, že cena
poistenia (poistné) bola určená tretím subjektom - Ministerstvom financií SR v roku 1995. V zmysle
ustanovenia § 9 ods. 1 zákona č. 24/1991 Zb. na podnikanie poisťovne udeľuje povolenie na základežiadosti orgán dozoru nad poisťovníctvom na základe žiadosti. Ustanovenie § 11 predmetného zákona
ďalej uvádza náležitosti žiadosti. Podľa § 11 ods. 3 zákona č. 24/1991 Zb. zákona o poisťovníctve
platného a účinného v rozhodnom čase, súčasťou obchodného plánu činnosti poisťovne, ktorá bude

vykonávaťpoisteniepreprípadsmrtialebodožitia(životnépoistenie),sútiežúdajeosadzbáchpoistného
vrátane ich kalkulácie, tabuľky pravdepodobnosti, z ktorých vychádza kalkulácia a veľkosť úrokovej
sadzby. Z vyššie uvedeného je zrejmé, že jediným subjektom, ktorý navrhol cenu poistného a teda
cenu poistenia, ktorý ju zapracoval do svojho obchodného plánu vrátane všetkých kalkulácií s tým
spojenými a určením pravdepodobnosti, bola žalovaná, a nie tretí subjekt. Ministerstvo financií bolo len

subjektom, ktorý na podklade úplnej žiadosti žalovanej, ktorá obsahovala všetky zákonné náležitosti
vrátane ceny poistenia, vydal povolenie na podnikanie v oblasti poisťovníctva pre žalovanú. Na podklade
takéhoto konania dozorného orgánu, ale nie je možné uzavrieť, že by cena poistenia bola cenou určenou
treťou osobou. Skutočnosť, že žalovaná až dodatočne, po uzavretí poistnej zmluvy zistil, že výšku
poistnéhovypočítalaanavrhlanesprávne,vrozporespoistno-matematickýminormamialebometódami,
je irelevantná. Poistná zmluva je svojim charakterom spotrebiteľskou zmluvou. Poistený teda nemá

reálnumožnosťovplyvňovaťjejobsahajenútenýakceptovaťnávrhpoisťovne,akoajvšeobecnépoistné
podmienky v tom rozsahu, ako sú mu zo strany poisťovne predložené. Pokiaľ by aj bolo preukázané,
že orgán štátu, ktorý schvaľoval konkrétne vzorce produktov, je zodpovedný za dôsledky spôsobené
nesprávnou kalkuláciou, pre žalovanú by to neznamenalo zánik nároku zo zmluvy, ktorou je viazaná
alebo zmenu dojednaných podmienok v jeho prospech, ale vznik jej nároku voči štátu na náhradu škody

(vzniknutej po splnení jeho záväzkoch voči poistenému), resp. ušlého zisku, čo však nebolo predmetom
tohto konania. Žalovaná napriek výsledkom kontroly orgánu dohľadu mala zotrvať v poistnom vzťahu
za podmienok, aké boli dohodnuté, čo nepochybne je plne v súlade so základnými princípmi právnej
istoty (zásadou pacta sunt servanda). Ak aj bolo žalobcovi uložené orgánom dohľadu zjednať nápravu
ohľadom kalkulačných vzorcov produktu UDP-K v zmysle novej právnej úpravy zákona o poisťovníctve

pod hrozbou uloženia možných sankcií, pretože sa sa poisťovňa vystavovala riziku, že v prípade
dožitia sa poisteného konca poistnej doby nebude mať dostatok finančných prostriedkov na výplatu
dojednanej poistnej sumy na dožitie, preto bolo potrebné revidovať, nesprávne kalkulácie prepočítať
a podľa prepočtu prijať opatrenia, ktoré by odvrátili riziko nesprávnej tvorby technickej rezervy na
životné poistenie. NBS však nikdy explicitne neuložila žalovanej povinnosť prepočítať výšku poistného

privšetkýchexistujúcichpoistnýchzmluvách,nešpecifikovalapostup,akýmmožnonedostatkyodstrániť.
Žalovaná sa so zisteným nedostatkom mohla vyporiadať napr. zmenou zmluvných záväzkov - so
súhlasom oboch zmluvných strán, ďalšou možnosťou bol prevod dotknutých zmlúv na inú poisťovňu
alebo prefinancovanie nesprávne nakalkulovaných produktov z vlastných zdrojov za cenu straty. Súd
považuje za absurdné tvrdenie žalovaného, že podstatná náležitosť poistnej zmluvy - poistné - bolo

pre rozpor so zákonom č. 24/1991 Zb. o poisťovníctve (§ 9 ods. 3 a 11 ods. 3 upravujúce udelenie
povolenia na podnikanie poisťovne) od počiatku absolútne neplatné, čo má za následok neplatnosť
celej poistnej zmluvy. Nie každý a akýkoľvek rozpor so zákonom má za následok absolútnu neplatnosť
právneho úkonu, ale len ak sankcia neplatnosti vyplýva priamo zo zákona. V danom prípade zákon o
poisťovníctve nespája vydanie povolenia v prípade, že sa neskôr ukáže, že neboli splnené podmienky

pre jeho vydanie, s jeho neplatnosťou, tobôž s neplatnosťou právnych úkonov poisťovne, ktorej bolo
také povolenie vydané.

Podstatnou skutočnosťou pre rozhodnutie v predmetnej veci je, že predmetný poistný vzťah vznikom
15.11.1998, teda v čase kedy ust. § 31a zák. č. 95/2002 Z.z. ešte nebolo účinné. K základným znakom

právneho štátu patrí požiadavka (princíp) právnej istoty a ochrany dôvery občanov v právny poriadok.
Súčasťou tohto princípu je i zákaz spätného pôsobenia právnych predpisov, resp. ich ustanovení.
Retroaktivita je spätným pôsobením neskoršej právnej normy do minulosti. V zásade právne normy
pôsobia a majú pôsobiť do budúcnosti a nie do minulosti. Princíp, že právne normy pôsobia v zásade do
budúcnosti a nie do minulosti, to znamená princíp aretroaktivity ovláda oblasť verejného aj súkromného

práva. Uvedený princíp vychádza zo zásady, že kto konal s dôverou v určitý zákon, nemá byť v
svojej dôvere sklamaný. Princíp aretroaktivity sa dotýka aj právnych úkonov a individuálnych právnych
aktov, ktoré vznikli na základe skoršieho zákona. Tieto právne úkony a individuálne právne akty musí
rešpektovať neskorší zákon. Aj v danom prípade bolo potrebné vec posúdiť podľa všeobecne platných
pravidiel a zásad upravujúcich vzťah starého a nového predpisu, ktoré spočívajú v nutnosti ochrany

nadobudnutých práv a nepripúšťajú, aby sa právne vzťahy a nároky z nich, ktoré vznikli podľa starého
práva, posudzovali podľa nového práva. S prihliadnutím na vyššie uvedený princíp dospel súd k záveru,
ženapriektomu,že pouzavretízmluvyopoistenídošlokzmeneprávnejúpravy,ktorásadotklaspôsobu
výpočtu poistného poisťovateľom, nie je prípustné, aby táto skutočnosť ovplyvnila obsah predtým riadnea platne uzavretej zmluvy medzi účastníkmi konania. Súd dodáva, že hrozbu finančnej podnikateľskej
straty v prípade zotrvania žalovaným v poistných zmluvách s poistenými za podmienok, ako boli
dohodnuté pred novelou zákona č. 95/2002 Z.z. o poisťovníctve (§ 31a vložený zákonom č. 186/2004

Z.z. do zákona č. 95/2002 Z.z. s účinnosťou od 15.4.2004) nie je možné považovať za záujem chránený
zákonom,ktorýbyodôvodňovaljehoprotiprávnekonaniespočívajúcevjednostrannejzmenezmluvného
vzťahu. V danom prípade nemožno konštatovať ani to, že by uzavretie predmetnej poistnej zmluvy bolo
neplatné pre chyby v počítaní, nakoľko význam týchto úkonov bol pre obe strany nepochybný. To, že
žalobca uviedol matematicky chybné sumy poistných plnení, nemožno chápať a vykladať ako chybu

v počítaní. Dojednaná výška poistných súm bola jasne žalobcom uvedená a daná a nepochybne bola
i jedným z určujúcich činiteľov, ktoré viedli k uzavretiu tejto zmluvy so žalovaným. Zmena zmluvy je
prípustná iba za podmienok ustanovených v hypotéze tej ktorej právnej normy. S ohľadom na základný
princíp zmluvného práva "pacta sunt servanda - zmluvy sa musia dodržiavať" vyplývajúci z čl. 2 ods.
3 Listiny základných práv a slobôd, na princíp rovnosti strán záväzkového právneho vzťahu, na platné
zásady právneho štátu (zákaz retroaktivity, právnu istotu v zmluvných vzťahoch), na zásadu odlišnosti

verejno-právnej a súkromno-právnej regulácie právnych vzťahov ako aj na základe predchádzajúcich
právnych záverov súdu súd dospel k záveru, že plnenie z predmetnej poistnej zmluvy tak, ako bolo
dohodnuté, neodporuje dobrým mravom zakotveným v ust. § 3 ods. 1 Občianskeho zákonníka. Naopak,
práve žalobca používal v zmysle zákona č. 250/2007 Z.z. úč. od 1.7.2007 o ochrane spotrebiteľa nekalé
obchodné praktiky, ak pod zámienkou poskytovania vernostných bonusov, či služieb naviac sa snažil

poistníkom vnútiť podpísanie pristúpenia k novým VPP, do ktorých zakomponoval "úpravu" výsledných
poistnýchsúmvneprospechpoistníkov,hocivsprievodnýchlistochuvádzalvecnenesprávneinformácie
(ohľadne nemennosti dojednaných poistných súm), v dôsledku čoho bol spôsobilý uviesť poistníka/
poistenca do omylu a spôsobiť, že prijme rozhodnutie, ktoré by ináč nikdy neprijal a používal praktiky v
rozpore s požiadavkami odbornej starostlivosti (zanedbaním, resp. nesplnením si povinností pri výpočte

technických rezerv, chybou pri výpočte, prípadne nenaplnením miery solventnosti). Súd dodáva, že
podľa § 8 ods. 1 zákona č. 634/1992 Zb. o ochrane spotrebiteľa, platného v čase uzavretia predmetnej
poistnej zmluvy, nikto nesmie klamať spotrebiteľa, najmä uvádzať nepravdivé, nedoložené, neúplné,
nepresné,nejasné,dvojzmyselnéaleboprehnanéúdajealebozamlčaťúdajeoskutočnýchvlastnostiach
výrobkov alebo služieb alebo úrovni nákupných podmienok. Tu súd považuje za potrebné poznamenať,

že žalovanú nikto nenútil navrhnúť také sumy poistného, ako vo svojich zmluvách, či podnikateľských
stratégiách navrhla, a ktoré boli nepochybne jedným z rozhodujúcich faktorov vedúcich spotrebiteľov k
uzavretiu zmluvy s ňou. Naopak, žalovaná podcenil tvorbu dodatočných technických či iných finančných
rezerv pre krytie rizík zo svojich produktov, za čo odmieta niesť podnikateľské riziko. Plnenie si
zmluvných povinností voči spotrebiteľom zo strany podnikateľa nemožno považovať za odporujúce

dobrým mravom.

Žalovaná v konaní tiež tvrdila, že došlo k zmene poistnej zmluvy na žiadosť p. Z. o zníženie poistného,
čím zmenila pôvodné poistné podmienky na poistné podmienky zo dňa 21.5.2007, podľa ktorých
žalovaná pri ukončení poistenia postupovala, pričom na tieto podmienky bola upozornená aj v poistke

aj v liste zo dňa 3.3.2008. Žalovaná pri poskytnutí štipendia odrátala dlžné poplatky podľa príslušných
sadzobníkov poplatkov. Podľa § 788 ods. 2 OZ poistná zmluva obsahuje najmä a) výšku poistnej sumy,
v prípade poistenia osôb výšku zaručenej poistnej sumy, b) výšku poistného, jeho splatnosť a či ide o
jednorazové poistné alebo bežné poistné, c) poistnú dobu, d) údaj o tom, či je dohodnuté, že v prípade
poisteniaosôbsabudeoprávnenáosobapodieľaťnavýnosochpoisťovateľaaakýmspôsobom,e)práva

a povinnosti poisťovateľa, poisteného a toho, kto s poisťovateľom uzaviera poistnú zmluvu, f) výšku
odkupnej hodnoty, ktorú poisťovateľ vyplatí v prípade poistenia osôb pri predčasnom ukončení poistenia.
Súčasťou poistnej zmluvy sú všeobecné poistné podmienky poistiteľa (poistné podmienky), na ktoré
sa poistná zmluva odvoláva a ktoré sú k nej pripojené alebo boli pred uzavretím zmluvy tomu, kto s
poistiteľom zmluvu uzavrel, oznámené (§ 788 ods. 3 OZ). Záväzkový vzťah nemožno meniť bez súhlasu

jeho strán (§ 493 OZ), pokiaľ tento zákon neustanovuje inak. Právny úkon sa musí urobiť slobodne a
vážne, určite a zrozumiteľne; inak je neplatný (§ 37 OZ).

Súdna judikatúra dospela k záveru, že podmienky, na ktoré zmluva odkazuje alebo sú k nej pripojené
či zmluvným stranám známe, nemusia byť samostatne podpisované účastníkmi zmluvného vzťahu.

V pochybnostiach však musí ten, kto sa ich dovoláva, preukázať, že boli k zmluve pripojené alebo
druhej strane známe. Samotný podpis pod tzv. včleňovaciu klauzulu pre ich uplatnenie sám o
sebe nepostačuje, ale je potrebné, aby zároveň bol naplnený i druhý predpoklad, teda známosť
týchto podmienok, či ich priloženie. Dôkazné bremeno preukázania naplnenia uvedených predpokladovpritom leží na osobe, ktorá sa ustanovenia týchto podmienok dovoláva. Všeobecné podmienky v
spotrebiteľských zmluvách na rozdiel od obchodných zmlúv majú slúžiť predovšetkým k tomu, aby
nebolo nevyhnutné do každej zmluvy prepisovať ustanovenia technického a vysvetľujúceho charakteru.

Naopak nemajú slúžiť k tomu, aby do nich v často neprehľadnej, zložite formulovanej a malým
písmom napísanej forme skryl dodávateľ ustanovenia, ktorá sú pre spotrebiteľa nevýhodné a o ktorých
predpokladá, že pozornosti spotrebiteľa najskôr uniknú (napríklad rozhodcovská doložka, zavedenie
poplatkov, redukovanie plnenia). Pokiaľ tak i napriek tomu dodávateľ urobí, nepočína si v právnom
vzťahu poctivo a takému jednaniu nemožno priznať právnu ochranu. Rovnako je nekalé a v rozpore s

dobrými mravmi správanie žalovanej ak dôvodí, že zmena poistných podmienok je platná i vzhľadom
na ustanovenie časti II. čl. 15 ods. 20 všeobecných poistných podmienok z 21.5.2007, podľa ktorého je
možnépristúpiťkzmenepoistnýchpodmienoksamotnýmfaktickýmzníženímpoistného,keďpoisťovateľ
o takejto platnej zmene poistných podmienok a o akceptácií zníženého poistného doručí poistníkovi
poistku. A to práve v súvislosti s jej konaním, keďže žalovaná svojim klientom výslovne oznámila,
že im ako dar, bonus znižuje poistné, pričom ich ale neupozornila, že faktickým znížením poistného

zo strany poistníka má dôjsť k pristúpeniu k novým VPP, ktoré sa zásadne líšia od tých pôvodných,
ktoré boli súčasťou poistnej zmluvy, pričom tieto nové VPP (s neprehľadným a v časti nezrozumiteľným
obsahom) klientom ani nezaslala. Z obsahu listu žalovanej z 1.6.2007 s názvom Vernostný bonus "Čo
je doma, to sa počíta" by každý bežný spotrebiteľ (akým p. Z. bez pochyby je) mohol nadobudnúť
dojem, že skutočne ide o vernostný bonus, dar zo strany poisťovateľa a že ten očakáva iba súhlas s

prijatím daru. Z textu tlačiva na druhej strane písaného drobnejším písmom mohol spotrebiteľ vyvodiť,
že ide o menej významné ustanovenia. Určite z toho nemohol nadobudnúť dojem, že pristupuje k
poistným podmienkam, ktoré majú zásadným spôsobom ovplyvniť konečnú výšku poistného plnenia, či
založiť jeho povinnosť uhrádzať nemalé administratívne poplatky. Menovaná nemala žiadnu možnosť z
predtlače vylúčiť vetu ohľadne pristúpenia k novým VPP a ich znalosti. Vzhľadom na vyššie uvedené súd

uzatvára, že išlo o nekalé obchodné praktiky žalovanej, ktoré sú podľa zákona o ochrane spotrebiteľa
zakázané. Neplatný je právny úkon, ktorý svojím obsahom alebo účelom odporuje zákonu alebo ho
obchádza alebo sa prieči dobrým mravom (§ 39 OZ). Vzhľadom na uvedené súd vyhodnotil "pristúpenie"
k novým VPP, v dôsledku čoho malo dôjsť k "dohode" o zmene poistnej zmluvy ako neplatný právny
úkon. Menovaná ani žalobca teda nie sú viazaní VPP z 21.5.2007 vrátane časti XVI. - Sadzobník

administratívnych poplatkov, teda krátenie štipendia poskytovaného žalobcovi zo strany žalovanej o
údajné nedoplatky na poplatkoch je nedôvodné, preto súd žalovanú zaviazal na zaplatenie uplatnenej
sumy 349,24 eur.
Podľa § 517 ods. 2 OZ, ak ide o omeškanie s plnením peňažného dlhu, má veriteľ právo požadovať od
dlžníkapopriplneníúrokyzomeškania,akniejepodľatohtozákonapovinnýplatiťpoplatokzomeškania;

výšku úrokov z omeškania a poplatku z omeškania ustanovuje vykonávací predpis.

Podľa § 3 Nariadenia vlády č. 87/1995 Z.z. v znení platnom od 1.2.2013, výška úrokov z omeškania
je o 5 percentuálnych bodov vyššia ako základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky platná k
prvému dňu omeškania s plnením peňažného dlhu.

Z listu žalovanej z 27.5.2015 je zrejmé, že najneskôr v uvedený deň došlo k ukončeniu jej šetrenia
vyšetrenie potrebné na zistenie rozsahu povinnosti poistiteľa plniť a teda v zmysle § 797 ods. 3 OZ bolo
plnenie splatné do pätnástich dní. Keďže žalovaná neuhradila svoj dlh riadne a včas, vzniklo žalobkyni
právo aj na zaplatenie úrokov z omeškania z dlžnej sumy odo dňa nasledujúceho po dni jej splatnosti a

to vo výške o 5 percentuálnych bodov vyššej ako základná úroková sadzba ECB platná k prvému dňu
omeškania s plnením peňažného dlhu. Základná sadzba ECB k 12.6.2015 bolo vo výške 0,05%, teda
výška úrokov z omeškania po navýšení o 5 percentuálnych bodov predstavuje 5,05% ročne. Žalobca
si uplatnil úroky z omeškania až od dňa nasledujúceho po doručení žaloby žalovanej, t.j. od 13.8.2015.
Podľa § 153 ods. 2 O.s.p. súd nemôže prekročiť návrh, súd teda zaviazal žalovanú i na zaplatenie úrokov

z omeškania vo výške 5,05% ročne zo sumy 349,24 eur od 13.8.2015 do zaplatenia, teda žalobe v celom
rozsahu vyhovel.
Podľa § 151 ods. 1 Občianskeho súdneho poriadku o povinnosti nahradiť trovy konania rozhoduje súd
na návrh spravidla v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí. Účastník, ktorému sa prisudzuje náhrada
trov konania, je povinný trovy konania vyčísliť najneskôr do troch pracovných dní od vyhlásenia tohto

rozhodnutia.
Podľa ustanovenia § 142 ods. 1 Občianskeho súdneho poriadku, účastníkovi, ktorý mal vo veci
plný úspech, súd prizná náhradu trov potrebných na účelné uplatňovanie alebo bránenie práva proti
účastníkovi, ktorý vo veci úspech nemal.Súd rozhodol o náhrade trov konania v súlade s ustanovením § 142 ods. 1 O.s.p. a zaviazal neúspešnú
žalovanú nahradiť žalobcovi účelne vynaložené trovy konania, ktoré pozostávajú z uhradeného súdneho
poplatku vo výške 20,50 eur a z trov právneho zastúpenia vo výške 105,04 eur vyčíslených podľa

vyhláškyMSSRč.655/2004Z.z.oodmenáchanáhradáchadvokátovzaposkytovanieprávnejslužbyza
3 úkony právnej služby (príprava a prevzatie zastúpenia, žaloba z 8.7.2015, a účasť na pojednávaní dňa
28.1.2016), t.j. 3 x 26,56 eur + režijný paušál 2 x 8,39 eur a 1 x 8,58 eur. Právnemu zástupcovi žalobcu
súd nepriznal odmenu za písomné podanie zo 4.12.2015, nakoľko nejde o účelne vynaložené trovy
konania. Nič mu totiž nebránilo uvedené skutočnosti neveľkého rozsahu uviesť až na pojednávaní (za

ktoré mu súd riadne priznal odmenu), pričom uvedené podanie právneho zástupcu žiadnym spôsobom
neprispelo k vytvoreniu skutkového a právneho základu pre rozhodnutie súdu.

O povinnosti žalovanej nahradiť žalobcovi trovy konania v celkovej výške 125,54 eur na účet jeho
právnehozástupcusúdrozhodolvsúladesust.§149ods.1O.s.p.,podľaktoréhoakadvokátzastupoval
účastníka, ktorému bola prisúdená náhrada trov konania, je ten, ktorému bola uložená náhrada týchto

trov, povinný zaplatiť ju advokátovi.

Poučenie:

P o u č e n i e: Proti rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia na tunajší súd,
v 2 písomných vyhotoveniach.

V zmysle § 205 ods. 1 Občianskeho súdneho poriadku v odvolaní sa má popri všeobecných
náležitostiach (§ 42 ods. 3) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, a akom rozsahu sa napáda, v
čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.

V zmysle § 205 ods. 2 Občianskeho súdneho poriadku odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým

bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť len tým, že
a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1,
b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné
na zistenie rozhodujúcich skutočností,

d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo dôkazy, ktoré doteraz
neboli uplatnené (§ 205a),
f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh
na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona.