Rozsudok ,
Potvrdzujúce Judgement was issued on Tuesday, December 17, 2013

Súd: Okresný súd Prievidza
Spisová značka: 8C/208/2012

Identifikačné číslo súdneho spisu: 3812219516
Dátum vydania rozhodnutia: 17. 12. 2013
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Ľudmila Škvaridlová

ECLI: ECLI:SK:OSPD:2013:3812219516.4

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Prievidza samosudkyňou JUDr. Ľudmilou Škvaridlovou v právnej veci navrhovateľa

POHOTOVOSŤ, s.r.o. so sídlom Bratislava, Pribinova ul. č. 25, IČO: 35 807 598, zast. Fridrich
Paľko, s.r.o. Bratislava, Grösslingova 4, IČO: 36 864 421 proti odporkyni Slovenská republika, zast.
Ministerstvom spravodlivosti Slovenskej republiky, Župné námestie 13, Bratislava o náhradu majetkovej
škody a nemajetkovej ujmy takto

r o z h o d o l :

Návrh z a m i e t a.

Odporkyni náhradu trov konania n e p r i z n á v a.

o d ô v o d n e n i e :

Navrhovateľ sa podaným návrhom domáhal voči odporkyni majetkovej škody vo výške 2.284,22

eur predstavujúca náhradu istiny s príslušenstvom, ktorá viac nemôže byť priznaná právoplatným
rozhodnutím všeobecného súdu v občianskom súdnom konaní vedenom proti dlžníkovi zo záväzkového
zmluvného vzťahu založeného Zmluvou o úvere a domáha sa aj nemajetkovej ujmy v peniazoch, lebo
samotné konštatovanie porušenia práva na súdnu ochranu zaručeného článkom 46 odst.1 Ústavy
Slovenskej republiky a práva na spravodlivý súdny proces zaručeného článkom 6 odst.1 Európskeho
Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd nie je dostatočným zadosťučinením vzhľadom
na ujmu spôsobenú nesprávnym úradným postupom.

Nesprávny úradný postup okresného súdu je podľa navrhovateľa dôsledkom jeho nesústrednej činnosti
takej intenzity, ktorá má za následok zmarenie nútenej vymožiteľnosti jeho majetkového práva.
Uplatňuje si primerane náhradu nemajetkovej ujmy v sume 456,84 eur, t. j. 20 % z uplatňovanej
istiny s príslušenstvom (hodnoty majetkového práva poskytnutého procesnou deformáciou). Náhradu
nemajetkovej ujmy uplatňuje za vnútorné zásahy do spoločnosti, ovplyvňovanie podnikateľského
plánovania a rozhodovania, porušenie jeho práv, stratu legitímnych očakávaní, že nastane v zákonnom
čase stav predpokladaných zákonom, stratu dôvery v právo a spravodlivé riešenie veci a zamedzenie

vymoženia pohľadávky cestou exekúcie (spôsobené v priamej príčinnej súvislosti s nesprávnym
úradným postupom exekučného súdu).
Žiada, aby súd rozhodol medzitýmnym rozsudkom, že odporkyňa je zodpovedná za škodu, ktorá vznikla
spoločnosti POHOTOVOSŤ s.r.o. nesprávnym úradným postupom Okresného súdu Prievidza, lebo
nerozhodol o žiadosti o vydanie poverenia na vykonanie exekúcie v exekučnom konaní vedenom
pre pohľadávku navrhovateľa, ktorá vznikla zaplatením záväzku vyplývajúceho zo Zmluvy o úvere
č.:XXXXXXXXX s dlžníkom (povinným - P. G.).

Ďalej žiadal, aby súd rozhodol rozsudkom, že odporkyňa je povinná zaplatiť navrhovateľovi z titulu
majetkovej škody sumu 2.284,22 eur a z titulu nemajetkovej ujmy sumu 456,84 eur, a to všetko do
troch dní od právoplatnosti tohto rozhodnutia a uplatnil i trovy konania.Uviedol, že navrhovateľ v súlade s pravidlami riadneho hospodárenia, ako oprávnený subjekt (veriteľ
zo Zmluvy o úvere č. XXXXXXXXX) navrhol písomným podaním spísaným procedurálnym postupom
podľa § 38 a nasl. z. č. 233/1995 Z. z. (ďalej len Exekučný poriadok) súdnemu exekútorovi vykonať

exekúciu, a to z dôvodu nerešpektovania zmluvných dojednaní a zákonných ustanovení zo strany
dlžníka. Navrhovateľ navrhol vykonať exekúciu pre svoju pohľadávku, ktorá vznikla neplnením záväzku
vyplývajúceho z vyššie uvedenej zmluvy dlžníkom.
Uviedol, že súdny exekútor predložil návrh navrhovateľa na vykonanie exekúcie spolu s exekučným
titulom miestne a vecne príslušnému Okresnému súdu Prievidza (ďalej len exekučný súd) a požiadal

ho o vydanie poverenia na vykonanie exekúcie.
Exekučný súd bol povinný rozhodnúť o žiadosti súdneho exekútora o udelenie poverenia na vykonanie
exekúcie do 15 dní od doručenia takejto žiadosti, ak je exekučným titulom vykonateľné rozhodnutie
rozhodcovského súdu.
Ďalej uviedol, že exekučný súd napriek tomu, že vec ním prejednaná nevykazovala prvky nadmernej
právnej zložitosti, nevyžadovala si takú spoluprácu s účastníkmi konania, ktorá by mohla mať svojou

komplexnosťou podstatný vplyv na čas potrebný k posúdeniu a rozhodnutiu, rozhodol o žiadosti
o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie až dňa 7.6.2012 (konanie začalo dňa 21.3.2012) a to
rozhodnutím o zamietnutí žiadosti o udelenie poverenia. K rozhodnutiu o žiadosti o udelenie poverenia
tak došlo po uplynutí zákonom stanovenej doby (omeškanie viac ako 78 dní!).
Uviedol, že nesprávny úradný postup charakterizovaný :

a/ nevydaním rozhodnutia v zákonom stanovenej lehote, resp. v primeranom čase a bez zbytočných
prieťahov;
b/ vykonaním úradného postupu bez plnenia zákonných podmienok;
bol príčinou konkrétneho následku, ktorý sa prejavil vznikom materiálnej škody a jeho nemajetkovej
ujmy na strane navrhovateľa.

Exekučný súd vykonaním postupu podľa § 44 odst.2 Exekučného poriadku spôsobom odporujúcim
zákonu, t. j. vykonaním procedúry preskúmania bez splnenia zákonných podmienok, keď súd bez
ďalších legálnych predpokladov založil svoju právomoc, dôsledkom ktorej zrealizoval úplný judiciálný
proces zahrňujúci zistenia skutkového stavu veci, výberu právnych noriem, aplikácie a interpretácie
zmluvných právnych noriem na skutkový stav a meritórne rozhodnutie vo veci na ustanovenie § 44 odst.

2 cit. zákona, čím sa postavil do pozície orgánu vykonávajúceho komplexné preskúmanie exekučného
titulu metódou, ktorá mu v rámci zverenej právomoci ako exekučnému súdu neprináleží. Teda prekročil
mieru možnosti rozhodovania o zákonnom vymedzenom okruhu spoločenských vzťahov a porušil tak
fundamentálnu zásadu právneho štátu - zásadu legality (článok 2 odst. 2 Ústavy Slovenskej republiky).
Navrhovateľ ďalej uviedol, že exekučný súd tým, že svojím nelegálnym postupom vykonal opätovné

posúdenie práva navrhovateľa na zaplatenie dlhu v časti istiny, a to bez splnenia zákonných podmienok
na takýto postup, formálne vyvolal stav, ktorý založil prekážku vo veci rozhodnutej v právnom štáte
medzi navrhovateľom ako oprávneným a dlžníkom ako povinným odvíjajúceho svoju podstatu od
uzavretej Zmluvy o úvere.
Na jednej strane totiž existuje právne relevantný exekučný titul - rozsudok rozhodcovského súdu, ktorý

nie je možné zrušiť pre uplynutie lehoty ustanovenia § 41 ZoRK a chýbajúci subjektívny prvok,
ktorý vyvoláva právne účinky, avšak je z pohľadu exekučného súdu materiálne nevykonateľný a na
druhej strane, nie je možné zo strany navrhovateľa iniciovať občianske súdne konanie a požadovať
súdnu ochranu práva na zaplatenie istiny s príslušenstvom, lebo existenciou rozsudku rozhodcovského
súdu je vytvorená prekážka veci právoplatne rozhodnutej. Prekážka právoplatne rozhodnutej veci tvorí

neodstrániteľnú vadu konania, na ktorú je súd povinný prihliadať (ex offo).
Navrhovateľ sa domnieva, že postup exekučného súdu je nesprávny a v rozpore so zákonom, a v
rozpore s ustanovením § 44 odst.2 Exekučného poriadku.
V danej veci neexistuje okolnosť, ktorá by umožňovala exekučnému súdu postupovať nesústredene a
so zbytočnými prieťahmi tak, že k vydaniu rozhodnutia o žiadosti o udelenie poverenia na vykonanie

exekúcie pristúpil až po veľmi dlhej dobe a rovnako tak neexistuje okolnosť, ktorá by umožňovala
vytvoriť stav zakladajúci reálnu nevymožiteľnosť istiny a jej príslušenstva, založený v prekážke veci
rozhodnutej.
Uviedol, že nečinnosť okresného súdu nie je ničím ospravedlniteľná, lebo počas špecifikovaného
obdobia nevykonával vo veci také úkony, ktoré mali smerovať k odstráneniu právnej istoty, v ktorej

sa navrhovateľ v predmetnej veci počas súdneho konania nachádzal, čo je základným účelom práva
zaručeného v článku 48 odst.2 Ústavy Slovenskej republiky.
Nesprávnym úradným postupom došlo k zmareniu legitímneho očakávania navrhovateľa, že právnym
a zákonným postupom súdu dôjde k vymoženiu jeho pohľadávky. Navrhovateľ mohol vďaka skorémurozhodnutiu exekučného súdu v zákonnej lehote včas, efektívne a účinne uskutočniť rad iných prvkov
smerujúcich k zvýšeniu úspechu mimosúdneho zabezpečenia vymožiteľnosti jeho pohľadávky a jej
príslušenstva, lebo by vedel, že žiadosť o udelenie poverenia bola zamietnutá. Na podporu svojej

žiadosti o náhradu nemajetkovej ujmy uviedol :
1/ neexistencia akéhokoľvek účinného vnútroštátneho prostriedku napraviť, spôsobilého reštituovať
vzniknutú situáciu, resp. vyvolaný zásah do zákonných nárokov a základných práv navrhovateľa
spojených s absolútnou nemožnosťou súdneho uplatňovania pohľadávky a jej príslušenstva, vyvoláva
u navrhovateľa, resp. u členov riadiacich orgánov spoločnosti, ako aj u jej majiteľov pocity frustrácie,

úzkosti, nespravodlivosti, neistoty a nedôvery v práve a rovnosť v spoločnosti;
2/ vytvorenie absolútnej nemožnosti súdneho uplatňovania pohľadávky a jej príslušenstva, spôsobené
v súvislosti s vymáhanou pohľadávkou a jej príslušenstvom zánik ďalších plánovaných podnikateľských
aktivít navrhovateľa, ako aj zánik už vytvorených podnikateľských plánov;
3/ nezákonným zásahom vyvolaná situácia ovplyvnila ďalšie podnikateľské postupy navrhovateľa a
spôsobila neistotu v plánovaní ďalších rozhodnutí, ktoré mohol prijať.

Na základe vyššie uvedeného sa navrhovateľ domáha žalobným návrhom náhradu majetkovej škody
a nemajetkovej ujmy, ktorá mu vznikla nesprávnym úradným postupom Okresného súdu Prievidza.
Uviedol, že navrhovateľ postupoval podľa § 15 odst.1 z. č. 514/2003 Z. z. a písomne požiadal
odporkyňu o predbežné prerokovanie jeho nároku na náhradu škody. Odporkyňa však do podania tejto
žaloby na žiadosť pozitívne nereagovala.

Navrhovateľ v návrhu vzniesol námietku zaujatosti, preto súd predložil spis na rozhodnutie o tejto
námietke sudcov Okresného súdu Prievidza Krajskému súdu v Trenčíne. Uznesením Krajského súdu
Trenčín sp. zn. 17NcC 631/2012 zo dňa 6.11. 2012 bolo rozhodnuté, že sudkyňa Okresného súdu
Prievidza JUDr. Valéria Píšová nie je vylúčená z prejednávania a rozhodovania veci vedenej na
OkresnomsúdePrievidzavedenejpodsp.zn. 8C208/2012.ĎalšímuznesenímKrajskéhosúdu Trenčín

sp. zn. 17NcC 24/2013 zo dňa 16.1.2013 bolo rozhodnuté, že sudkyňa Okresného súdu Prievidza JUDr.
Ľudmila Škvaridlová nie je vylúčená z prejednávania a rozhodovania veci vedenej na Okresnom súde
Prievidza vedenej pod sp. zn. 8C 208/2012.

Odporkyňa žiadala návrh zamietnuť.

Uviedla, že v danej veci nie sú splnené procesné podmienky a návrh považuje za zmätočný.
Uviedla, že v žalobnom návrhu sa vyskytujú viaceré nedostatky, napr. navrhovateľ nedokázal uviesť ani
len spisovú značku príslušného exekučného konania, pod ktorou je vedené na súde, chýbajú relevantné
údaje, ako dátum doručenia podania na súd, ktoré majú význam pre posúdenej celej veci a dátum, kedy
sa navrhovateľ dozvedel o vzniku škody. Nepredložil ani jeden relevantný dôkaz, ktorý by preukazoval

vôbec existenciu predmetného exekučného konania, vznik skutočnej škody, nemajetkovej ujmy a
podobne. Poukázal len na časť dôkazov a odkazuje na exekučný spis, pričom v skutočnosti prenáša
celú dôkaznú povinnosť na súd napriek tomu, že dôkazné bremeno má sám navrhovateľ. Zdôraznila,
že tvrdenie navrhovateľa, že nemá vedomosť o spisovej značke ním namietaného exekučného
konania sa nezakladá na pravde, má charakter zavádzajúceho tvrdenia minimálne preto, že kto iný

ako oprávnený v exekučnom konaní, ktorý si v súvislosti s ním uplatňuje právo na náhradu škody, má
mať možnosť a záujem relevantným a jednoznačným spôsobom identifikovať konanie, v ktorom mu
mala byť spôsobená škoda. Neoznačenie spisovej značky exekučného konania, ktorou malo dôjsť k
nesprávnemu úradnému postupu zo strany exekučného súdu bolo jedným z dôvodov, pre ktoré Ústavný
súd SR odmietol sťažnosť navrhovateľa na porušenie jeho ústavných práv nečinnosťou exekučného

súdu.
Ďalej uviedol, že nie je jasný ani titul nároku na náhradu škody, lebo navrhovateľ uvádza rozhodnutie
o zamietnutí žiadosti na vydanie poverenia na vykonanie exekúcie, čo by sa mohlo vysvetliť ako
zamietanie nezákonného rozhodnutia, a zároveň namieta nesprávny úradný postup z úrovne prieťahov.
Z takto formulovanej žaloby nie je jednoznačne jasné, na základe akého titulu si navrhovateľ uplatňuje

škodu, keď v žalobnom návrhu sa tieto tituly prelínajú a navrhovateľ jednoznačne neuvádza, z ktorého
titulu/titulu si uplatňuje svoj nárok, či si uplatňuje nárok z titulu nesprávneho úradného postupu z
dôvodov prieťahov, z dôvodu rozhodnutia o zamietnutí žiadosti a vydanie poverenia, alebo z dôvodu
nerozhodnutia v zákonnej stanovenej lehote.
K prieťahom konania uviedol, že navrhovateľ neuvádza kroky, ktoré podnikol na odstránenie

neželaného stavu, t. j. neuviedol, či v rámci predbežného prerokovania zo strany odporkyne využil
možnosť podania sťažnosti na zbytočné prieťahy v príslušnom konaní predsedu okresného súdu, resp.
možnosť podania ústavnej sťažnosti. Uviedol, že všeobecný súd v konaní o náhradu škody nie jeoprávnený posudzovaťprieťahyvkonanísúdu,aletúto právomocmá iba predsedasúdualeboústavný
súd.
K podmienkam uplatnenia nároku na súde uviedla, že dňa 23.4.2012 jej boli doručené prvé žiadosti o

predbežné prerokovanie nároku na náhradu škody zo dňa 23.4.2012 a dňa 27.9.2012 bola okresnému
súdu doručená predmetná žaloba vo veci, teda je zrejmé, že navrhovateľ ju nepodal po uplynutí 6-
mesačnej lehoty, ale skôr. Teda ide o predčasne podaný návrh (§ 16 odst.1 z. č.514/2003 Z. z.).
Navrhovateľ aj napriek opakovaným výzvam na doplnenie žiadosti, o doplnenie ktorého ho odporkyňa
vyzvala o predbežné prerokovanie nároku a náhradu škody, túto žiadosť nedoplnil. Neposkytol žiadnu

súčinnosť na predbežné prerokovanie podanej žiadosti a tým zmaril akúkoľvek možnosť predbežne
prerokovať nárok na náhradu škody, o ktorého prerokovanie sám požiadal. Preto odporkyňa nárok
navrhovateľa nepovažuje za predbežne prerokovaný.
Nesprávnymi úradnými postupmi spočívajúcimi v zamietnutí žiadosti o udelení poverenia na vykonanie
exekúcie uviedol, že takýto postup súdu nemôže byť nesprávnym úradným postupom pre účely z. č.
514/2003Z. z.anemôžeísťani oškoduspôsobenú nezákonnýmrozhodnutím.Preúspešnéuplatnenie

nároku na náhradu škody spôsobenej nezákonným rozhodnutím okrem iného je nevyhnutné, aby
nezákonnosť rozhodnutia bola konštatovaná príslušným orgánom, čo v danom prípade nebolo splnené.
Poukázal na ustanovenie § 44 odst.2 Exekučného poriadku, z ktorého vyplýva, že 15 dní sa vzťahuje
na vydanie rozhodnutia v podobe zamietnutia žiadosti o udelenia poverenia a táto sa týka len prípadu,
keď súd poverí exekútora vykonaním exekúcie. Nie je potom možné logicky predpokladať, že by bol

zámer zákonodarcu určiť 15-dňovú lehotu na zamietnutie žiadosti o udelenia poverenia na vykonanie
exekúcie, keďže ide o zložitý proces posudzovania žiadosti o udelenia poverenia, návrhu na vykonanie
exekúcie z exekučného titulu.
K existencii prieťahov v konaní poukázal na ustanovenie § 9 odst. 2 z. č. 514/2003 Z. z. v znení z.
č. 412/2012 Z. z., kde je explicitne uvedené, z čoho výlučne je možné vychádzať pri posudzovaní

nesprávneho úradného postupu súdu spočívajúceho v zbytočných prieťahoch v konaní. V zmysle tohto
ustanovenia konajúci súd o náhrade škody môže by pri posudzovaní nároku na náhradu škody
vychádzať z existencie prieťahov v súdnom konaní len v prípade, ak by tieto boli konštatované na
výsledkoch vybavenia sťažnosti na prieťahy, žiadosti o prešetrenia vybavenia sťažnosti na prieťahy,
v právoplatnom rozhodnutí vydanom v disciplinárnom konaní, ktorým sa rozhodlo o tom, že sudca sa

dopustil disciplinárneho previnenia, ktorý má za následok prieťahy v súdnom konaní, v právoplatnom
rozhodnutí Európskeho súdu pre ľudské práva, ktorým sa rozhodlo, že bolo porušené právo na
prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov, alebo v právoplatnom rozhodnutí Ústavného súdu SR o
ústavnej sťažnosti, ktorú Ústavný súd SR konštatoval, aby sa porušilo právo na prerokovanie veci
bez zbytočných prieťahov.

Navrhovateľ si vo vzťahu k predpokladom posúdenia existencie zbytočných prieťahov v konaní nesplnil
ani povinnosť tvrdenia, ani povinnosť ich preukázania, a teda odporkyňa vzhľadom na vyššie uvedené
nepovažuje existenciu prieťahu v konaní za preukázanú.
K námietke premlčania v súvislosti s nesprávnym úradným postupom odporkyňa uviedla, že k
nesprávnemu úradnému postupu okresného súdu malo dôjsť v období pred 23.aprílom 2009. Ak mala

teda navrhovateľovi vzniknúť škoda práve nesprávnym úradným postupom spočívajúcim v zamietnutí
žiadosti o udelenia poverenia na vykonanie exekúcie a to po 15-dňovej lehote, lehota na uplatnenie
tohto nároku uplynula po troch rokoch od momentu uplynutia 15-dňovej lehoty od doručenia žiadosti
súdneho exekútora o udelenia poverenia na vykonanie exekúcie. Vzhľadom na vyššie uvedené,
odporkyňa vznáša námietku premlčania pri každom uplatnenom nároku, pri ktorom došlo k uplynutiu 15-

dňovej lehoty od doručenia žiadosti o udelenia poverenia pred dňom 23.4.2009 (t. j. tri roky pred dňom,
kedy boli odporkyni doručené prvé žiadosti o predbežné prerokovanie nároku).
K materiálnej škode odporkyňa uvádza, že pre úspešné uplatnenie nároku na náhradu škody podľa
z. č. 514/2003 Z. z. je okrem iného nevyhnutné preukázať existenciu škody. Odporkyňa sa domnieva,
že navrhovateľ nepreukázal existenciu škody a nároky, ktoré si uplatňuje je možné považovať za

hypotetické.
Navrhovateľ nepreukázal existenciu dlžníka, ako úplný základ pre preukázanie toho, čoho sa domáha.
Nepreukázal existenciu právoplatného rozhodnutia o zamietnutí žiadosti o udelenia poverenia a ani
nevymožiteľnosť pohľadávky. V súvislosti s tým odporkyňa poukazuje na to, že rozhodnutie o zamietnutí
iba preukázalo nespôsobilosť konkrétneho rozhodcovského rozsudku byť exekučným titulom. Nulitný

rozhodcovský rozsudok nepredstavuje prekážku res iudicatae pre uplatnenie nároku navrhovateľa na
súde. Odporkyňa poukazuje aj na to, že ak by aj nastala situácia, že by si toto právo navrhovateľ
uplatnil novým návrhom, musel by preukázať v prvom rade, že by mu súd bez akýchkoľvek pochybností
priznal požadovaný nárok od dlžníka v sume, v ktorej ho požaduje od odporkyne a v druhom rade,že pohľadávky sú nevymožiteľné v dôsledku pochybenia okresného súdu. To znamená, že nebyť
nesprávneho úradného postupu okresného súdu, došlo by k riadnemu a plnohodnotnému vymoženiu
pohľadávky. Táto skutočnosť však u navrhovateľa nepreukázala a ani nepreukáže, a to najmä s

ohľadom na skutočnosť, že niektorí dlžníci by boli insolventní, niektorí by boli po smrti a podobne. Preto
na základe vyššie uvedených skutočností, odporkyňa je toho názoru, že nemôže niesť zodpovednosť
a nahrádzať navrhovateľovi materiálnu škodu tak, ako si ju uplatnil v tomto konaní, lebo navrhovateľ
nepreukázal jednak vznik a ani výšku škody. Štát nemôže byť univerzálnym ani singulárnym
sukcesorom preberajúci zodpovednosť za vzájomné záväzky týchto osôb, pokiaľ je možné uspokojenie

týchto záväzkov dosiahnuť iným spôsobom.
K nemajetkovej ujme v prvom rade poukazuje na to, že vznik nemajetkovej ujmy u právnických osôb a
fyzických osôb je odlišný. Pocity členov riadiacich orgánov v spoločnosti v podobe „frustrácie, úzkosti,
neistoty a nedôvery“ sú irelevantné v predmetnom konaní, keďže si náhradu škody a nemajetkovej ujmy
uplatňuje spoločnosť ako právnická osoba. Navrhovateľ tiež neupresnil, čo a ako situácia ovplyvnila
ďalšie podnikateľské postupy navrhovateľa. Poukázal aj na to, že požadovaná náhrada nemajetkovej

ujmy vo výške 20 % z istiny a príslušenstva nie je podložená akýmikoľvek reálnymi skutočnosťami, či
rozumnou úvahou. Odporkyňa považuje za nesprávny spôsob určenia náhrady nemajetkovej ujmy
percentuálnou čiastkou z tvrdenej skutočnej škody.
Odporkyňa zdôrazňuje, že nemá za preukázaný tak vznik nemajetkovej ujmy a ani to, že by sa mala
poskytovať jej náhrada v peniazoch.

Uvádza, že nemôže dospieť k záveru o potrebe priznať navrhovateľovi náhradu nemajetkovej ujmy
v peniazoch ani v prípade, ak by inak boli splnené predpoklady vzniku zodpovednosti za škodu, s
poukazom na § 3 odst.1 Občianskeho zákona a § 17 odst.2 a 3 z. č. 514/2003 Z. z.. V tejto súvislosti
nie je možné opomenúť povahu a predmet konaní, v ktorých malo k nesprávnemu úradnému postupu
dôjsť a to pri zohľadnení povahy podnikateľskej činnosti navrhovateľa a povedomí, ktoré je okolo

navrhovateľa v spojení s touto podnikateľskou činnosťou vytvorenou. Odporkyňa v tejto súvislosti
súdu doložila list Európskej komisie „Generálneho riaditeľstva pre spravodlivosť pod č. JUST/A3/RM/
kb D(2010) 1360 adresovaný stálemu predstaviteľovi Slovenskej republiky pri Európskej únii, v
ktorej Európska komisia poukázala na to, že v súvislosti s podnikateľskými praktikami navrhovateľa
dospela k sťažnosti od slovenských spotrebiteľov, ako aj sťažnosť od Slovenského združenia na ochranu

spotrebiteľov, pričom útvary komisie sa o týchto praktikách dozvedeli aj prostredníctvom návrhu na
začatie prejudiciálneho konania, ktorý podľa článku 267 ZFEÚ podal na Krajský súd v Prešove.
Praktiky navrhovateľa sú vnímané verejnosťou negatívne, boli predmetom záujmu Európskej komisie,
súdy konštatovali porušovanie práv spotrebiteľa, v konkrétnom dôsledku práve podnikateľská činnosť
navrhovateľa podnietila zvýšenú potrebu ochrany práv spotrebiteľa vo všetkých úrovniach štátnej

moci. Navrhovateľ je vnímaný ako spoločnosť využívajúca neprijateľné podmienky, využívajúca slabé
finančné a právne vedomie nízkopríjmových osôb. Preto súd musí pozornejšie skúmať akékoľvek
podanie navrhovateľa a to najmä v prípade návrhu na vykonanie exekúcie, kde v prípade navrhovateľa
automaticky nastáva zvýšené riziko ohrozenia alebo porušenia v právach spotrebiteľa (povinného v
exekučnom konaní). Uvedené má vplyv aj na otázku samotného posúdenia nesprávneho úradného

postupu, keďže súdy v prípade posudzovania návrhu navrhovateľa na vykonanie exekúcie musia
obzvlášť opatrne zvažovať, či povolenie vydajú alebo nevydajú, s čím je spojená vyššia časová
náročnosť vykonania procesného úkonu súdom.
Odporkyňa vzhľadom na vyššie uvedené skutočnosti zastáva názor, že navrhovateľ nepreukázal
podmienky vzniku zodpovednosti štátu za škodu, súlad postupu navrhovateľa s dobrými mravmi,

ako aj nedostatočnosť konštatovania porušenia práva.
Čo sa týka príčinnej súvislosti poukázal na ustanovenie § 5 odst.1, § 9 odst.2 z. č. 514/2003 Z. z.. Z
citovaných zákonných ustanovení je zrejmé, že pre úspešné uplatnenie práva na náhradu škody podľa
vyššiecitovanéhozákonajenevyhnutnávšak existencianesprávnehoúradnéhopostupu(nezákonného
rozhodnutia), vzniku škody, či nemajetkovej ujmy, preukázať aj príčinnú súvislosť medzi týmito zložkami.

Na základe vyššie uvedených skutočností je odporkyňa toho názoru, že navrhovateľ nepreukázal, že
by činnosťou súdu namietanom v konaní došlo k nesprávnemu úradnému postupu, nepreukázal vznik
a ani výšku skutočnej škody, ani prípadnej nemajetkovej ujmy a tým neexistuje ani príčinná súvislosť
medzi nesprávnym úradným postupom súdu a uplatnenou majetkovou škodou a nemajetkovou ujmou.
Odporkyňa mala za to, že stav, v ktorom sa navrhovateľ ocitol, si zavinil sám a to spôsobom vykonávania

podnikateľskej činnosti, pasivitou pri obhajovaní svojich práv a najmä je už v súčasnosti zrejmé, že si
uplatňuje ničím neodôvodnené a ničím nepreukázané čiastky, či už v podobe majetkovej škody alebo
nemajetkovej ujmy.Z dôvodu nepreukázania splnenia základných zákonných podmienok, ktoré sú potrebné pre priznanie
náhrady škody v zmysle z. č. 514/2003 Z. z., považuje odporkyňa žalobný návrh za právne
neopodstatnený a žiada, aby Okresný súd Prievidza návrh navrhovateľa v celom rozsahu zamietol a

nepriznal mu trovy konania. Odporkyňa uplatnila nárok na náhradu trov konania.

Súd určil termín pojednávania na 31.10.2013, na ktorý sa navrhovateľ, ani právny zástupca nedostavili,
doručenie vykázané mali 17.9.2013. Právny zástupca navrhovateľa sa na pojednávanie ospravedlnil

dňa 28.10.2013, doručené súdu 31.10.2013. Súdu zaslal návrh na zrušenie pojednávania z dôvodu
objektívneho porušenia zásady nestrannosti súdu a sudcu a navrhol zrušiť nariadené pojednávanie až
do právoplatného rozhodnutia o otázke nestrannosti a o otázke zákonného súdu a v prejednávanej
veci nerozhodovať. Zároveň predložil návrh na doplnenie dokazovania. Uviedol, že navrhovateľ zadal
objednávku na spracovanie znaleckého posudku, ktorý vyčísli výšku vzniknutej škody v dôsledku v
žalobe opísaných skutočností, za ktoré zodpovedá žalovaná. Po vypracovaní tohto znaleckého posudku

ho predloží súdu, pričom žiadal, aby o obsah tohto znaleckého posudku bolo doplnené dokazovanie,
vykonané v tomto konaní. Ďalej uviedol, že mu nebolo doručené rozhodnutie KS o vylúčení, resp.
nevylúčení sudcov OS Prievidza a trval na tom, aby mu toto rozhodnutie KS bolo doručené, že sudcovia
OS Prievidza z prejednávania veci nie sú vylúčení, lebo má záujem sa proti tomuto rozhodnutiu
brániť všetkými možnými zákonnými prostriedkami, predovšetkým podaním sťažnosti na Ústavný súd

SR. Odporkyňa sa na pojednávanie nedostavila, doručenie vykázané mala 17.9.2013, svoju neúčasť
ospravedlnila dňa 25.10.2013 z dôvodu hospodárnosti konania a odkázala na svoje vyjadrenie, a
zároveň súdu zaslala i vyjadrenie odporkyne k predbežnému prerokovaniu návrhu navrhovateľa.
Súd odročil pojednávanie na 17.12.2013 za účelom doručenia uznesenia KS o nevylúčení sudcu
právnemu zástupcovi navrhovateľa a odporkyni.

Navrhovateľ súdu doručil poštou zo dňa 28.10.2013, doručené súdu 12.11.2013 návrh na zrušenie
nariadenéhopojednávaniazdôvoduobjektívnehoporušeniazásadynestrannosti súdu asudcovurčený
na 31.10.2013.

Súd určil ďalší termín pojednávania na 17.12.2013, na ktorý sa navrhovateľ a právny zástupca
navrhovateľa nedostavili,doručenievykázanémalidňa 7.11.2013.Právnyzástupca navrhovateľpodala
návrh na zrušenie nariadeného pojednávania doručený e-mailovou poštou dňa 12.12.2013 s návrhom
na zrušenie nariadeného pojednávania z dôvodu objektívneho porušenia zásady nestrannosti súdu a

sudcu. V návrhu uviedol, že nebolo mu doručené rozhodnutie KS o vylúčení, resp. nevylúčení sudcov
OS Prievidza. Nebol oboznámený, či došlo k prideleniu veci inému sudcovi alebo došlo k predloženiu
veci na rozhodnutie súdu uvedenom v § 16 odst. 1 O.s.p. a či súčasťou návrhu boli i vyjadrenia
ďalších sudcov, nie je zrejmé, či a ako bolo rozhodnuté súdom uvedeným v § 16 odst.1 O.s.p. , a
preto navrhol zrušiť nariadené pojednávanie na 17.12.2013 až do právoplatného rozhodnutia o otázke

nestrannosti a o otázke zákonného sudcu. Trval na osobnej účasti právneho zástupcu, avšak na takom,
ktoré bolo vedené nestranným sudcom na nestrannom súde. Zároveň predložil návrh na doplnenie
dokazovania. Uviedol, že zadal objednávku na spracovanie znaleckého posudku, ktorým vyčísli
výšku vzniknutej škody v dôsledku žalobou opísaných skutočností, za ktoré zodpovedá odporkyňa. Po
vypracovaní znaleckého posudku bude doručený súdu. Odporkyňa sa na pojednávanie nedostavila,

doručenie vykázané mala 7.11.2013, svoju neúčasť ospravedlnila e-mailom dňa 12.12.2013 z
dôvodu hospodárnosti konania, odkázala na svoje písomné stanovisko nachádzajúce sa v súdnom
spise. Ospravedlnila sa i listom zo dňa 11.12.2013 z tých istých dôvodov a nežiadala o odročenie
pojednávania.

Súd pojednával bez prítomnosti účastníkov konania.

Súd vo veci vykonal dokazovanie, oboznámil listinné dôkazy - uznesenie KS Trenčín č.l. 16, uznesenie
KS Trenčín č.l. 21, uznesenie OS Prievidza č.l. 26, vyjadrenie Okresnej prokuratúry Prievidza č.l.
27, doplnenie návrhu č.l.28, odvolanie č.l. 29, vyjadrenie odporkyne č.l. 33-38, pripojená listina
č.l. 39 - 42, návrh na zrušenie nariadeného pojednávania na 31.10.2013 č.l. 65 - 66, 69 - 70, návrhprávneho zástupcu navrhovateľa na zrušenie nariadeného pojednávania na deň 17.12.2013 č.l. 72-73,
ospravedlnenie odporkyne č.l. 74-75 a pripojený spis OS Prievidza č. k. 15Er 1522/2012 a zistil tento
skutkový stav:

Z pripojeného spisu Okresného súdu Prievidza sp. zn. 5Er 1522/2012 súd zistil, že žiadosť o udelenia
poverenia na vykonanie exekúcie súdneho exekútora JUDr. Rudolfa Krutého, Exekútorského úradu so
sídlom Záhradnícka 62, Bratislava zo dňa 23.3.2012 bola doručená Okresnému súdu Prievidza dňa
3.5.2012. Exekútor žiadal o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie na základe exekučného titulu

- rozsudok stáleho rozhodcovského súdu č. k. SR07434/11, ktorý vydal Slovenská rozhodcovská a.s.
dňa 9.8.2011, ktorý nadobudol právoplatnosť 19.9.2011 a vykonateľnosť 22.9.2011. Stály rozhodcovský
súd dňa 9.8.2011 sp. zn. SR07434/11 rozhodol, že povinný (XXX,XX G.) je povinný oprávnenému
(POHOTOVOSŤ s.r.o.) zaplatiť sumu 969,01 eur spolu so zmenkovým úrokom vo výške 0,25 % z
omeškania denne zo sumy 969,01 eur od 6.5.2011 do zaplatenia, zákonným úrokom vo výške 6 %
ročne zo sumy 969,01 eur od 22.6.2011 do zaplatenia a nahradiť trovy rozhodcovského konania vo

výške 270,03 eur, a to všetko do troch dní od právoplatnosti tohto rozsudku. Rozhodcovský rozsudok
priznal právo na peňažné plnenie na základe zmenky. Toto rozhodnutie nadobudlo právoplatnosť dňa
19.9.2011 a vykonateľnosť dňa 22.9.2011.
Okresný súd Prievidza uznesením zo dňa 25.5.2012 žiadosť súdneho exekútora o udelenie poverenia
na vykonanie exekúcie v exekučnej veci 15Er 1522/2012, EX 3930/12 v celosti zamietol. Voči tomuto

uzneseniu podala spoločnosť POHOTOVOSŤ s.r.o. odvolanie a Krajský súd Trenčín uznesením zo dňa
7.11.2012 sp. zn. 17CoE 237/2012 uznesenie okresného súdu potvrdil. Toto rozhodnutie nadobudlo
právoplatnosť dňa 13.12.2012.
Uznesením Okresného súdu Prievidza zo dňa 18.2.2013 exekučné konanie zastavil. Toto rozhodnutie
nadobudlo právoplatnosť dňa 19.3.2013.

Navrhovateľ si podaným návrhom uplatnil nárok na zaplatenie majetkovej škody a nemajetkovej ujmy
z titulu nesprávneho úradného postupu Okresného súdu Prievidza, ktoré spočíva v tom, že žiadosti
o udelenia poverenia na vykonanie exekúcie voči povinnému E. (15Er 1522/2012) súd rozhodol po
uplynutí zákonom stanovenej lehote.

Podľa § 3 odst.1 písm. d/ z. č. 514/2003 Z. z. - o zodpovednosti za škodu spôsobenú pri výkone verejnej
moci (v znení platnom v čase podania žiadosti na Okresný súd Prievidza), štát zodpovedá za podmienok
ustanovených týmto zákonom za škodu, ktorá bola spôsobená orgánmi verejnej moci, okrem tretej
časti tohto zákona, pri výkone verejnej moci nesprávnym úradným postupom.

Podľa § 4 odst.1 písm. a/ bodu 1 cit. zákona, vo veci náhrady škody, ktorá bola spôsobená orgánom
verejnej moci podľa § 3 odst.1, koná v mene štátu Ministerstvo spravodlivosti Slovenskej republiky, ak
škoda vznikla v občianskom súdnom konaní alebo v trestnom konaní a ak tento zákon neustanovuje
inak.

Podľa § 9 odst.1 cit. zákona, štát zodpovedá za škodu spôsobenú nesprávnym úradným postupom. Za
nesprávny úradný postup sa považuje aj porušenie povinností orgánu verejnej moci urobiť úkon alebo
vydať rozhodnutie v zákonom ustanovenej lehote, nečinnosť orgánu verejnej moci pri výkone verejnej
moci, zbytočné prieťahy v konaní alebo iný nezákonný zásah do práv, právom chránených záujmov

fyzických osôb a právnických osôb.

Podľa § 9 odst.2 cit. zákona, právo na náhradu škody spôsobenej nesprávnym úradným postupom má
ten, komu bola takýmto postupom spôsobená škoda.

Podľa § 16 odst.1 cit. zákona, ak príslušný orgán neuspokojí nárok na náhradu škody alebo jeho časť
do šiestich mesiacov odo dňa prijatia žiadosti, môže sa poškodený domáhať uspokojenia nároku alebo
jeho neuspokojenej časti na súde.

Podľa § 17 odst.1 cit. zákona, uhrádza sa skutočná škoda a ušlý zisk, ak osobitný predpis neustanovuje

inak.

Podľa § 17 odst. 2 cit. zákona, v prípade, ak iba samotné konštatovanie porušenia práva nie
je dostatočným zadosťučinením vzhľadom na ujmu spôsobenú nezákonným rozhodnutím alebonesprávnym úradným postupom, uhrádza sa aj nemajetková ujma v peniazoch, ak nie je možné
uspokojiť ju inak.

Súd po zhodnotení výsledkov vykonaného dokazovania dospel k právnemu záveru, že návrh
navrhovateľa je podaný nedôvodne.

Pri posúdení nároku navrhovateľa a platnej právnej úpravy v čase tvrdeného nesprávneho úradného
postupu súdu a vzniku škody sa za nesprávny úradný postup považuje porušenie povinností orgánu

verejnej moci urobiť úkon alebo vydať rozhodnutie v zákonom ustanovenej lehote, nečinnosť orgánu
verejnej moci pri výkone verejnej moci, zbytočné prieťahy v konaní alebo iný nezákonný zásah do práv,
právomchránenýchzáujmovfyzickýchosôbaprávnickýchosôb.Právo nanáhraduškodypritommá len
ten, komu bola takým postupom spôsobená škoda. V zmysle vyššie citovaného zákonného ustanovenia
musela byť pre naplnenie zodpovednosti štátu za škodu spôsobenú orgánom verejnej moci pri výkone
verejnej moci uvedené všeobecné podmienky, a to nezákonné rozhodnutie, resp. nesprávny úradný

postup, vznik škody, príčinná súvislosť medzi nezákonným rozhodnutím, resp. nesprávnym úradným
postupom a vzniknutou škodou.
Navrhovateľ v konaní nepreukázal splnenie ani jedného zo zákonných predpokladov
zodpovednostného právneho vzťahu.
Súd ďalej uvádza, že navrhovateľ mal možnosť domáhať sa nápravy postupu exekučného súdu

podaním žiadosti o urýchlené rozhodnutie vo veci priamo v exekučnom konaní, ako ďalší postup
mohol zvoliť a domáhať sa svojho práva na súdnu ochranu, práva na prerokovanie veci bez zbytočných
prieťahov využitím inštitútu ústavnej sťažnosti v súlade s § 127 odst.1 Ústavy Slovenskej republiky.
Súd na základe vyššie uvedeného tiež skúmal, či navrhovateľ podal v označenom exekučnom konaní
sťažnosť predsedovi súdu na prieťahy v konaní v snahe docieliť urýchlené rozhodnutie vo veci.

Súd zistil, že v exekučnom konaní č.k. 15Er 1522/2012 takáto sťažnosť podaná nebola.
Súd nemal preukázané, že by navrhovateľ uplatnil svoje právo podaním sťažností Ústavnému súdu
SR pre porušenie základného práva na súdnu ochranu, práva na prerokovanie veci bez zbytočných
prieťahov, práva na prejednanie záležitostí v primeranej lehote. Pokiaľ navrhovateľ na Ústavný súd SR
takéto sťažnosti podal, tieto boli odmietnuté z dôvodu nedostatku zákonom predpísaných náležitostí

podania sťažovateľa.
Navrhovateľ sa domáha náhrady škody a nemajetkovej ujmy v dôsledku nesprávneho úradného postupu
Okresného súdu Prievidza v exekučnom konaní č. 15Er 1522/2012, pričom svoj nárok odôvodňuje
tým, že v tejto veci bolo rozhodnuté o žiadosti o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie až dňa
7.6.2012. Teda k rozhodnutiu o žiadosti o udelenia poverenia došlo po uplynutí zákonom stanovenej

doby a omeškanie trvalo viac ako 78 dní. Súd v exekučnom spise zistil, že žiadosť súdneho exekútora
zo dňa 23.3.2012 bola doručená súdu dňa 3.5.2012 a súd o tejto žiadosti rozhodol uznesením zo
dňa 25.5.2012, teda nie je pravda tvrdenie navrhovateľa, že išlo o omeškanie 78 dní. Súd v tejto
veci rozhodol do 21 dní od doručenia tejto žiadosti na Okresný súd Prievidza. Súd mal nepochybne
preukázané, že tvrdenie navrhovateľa o dĺžke konania nebolo pravdivé. Exekučným titulom v danej veci

bol rozsudok rozhodcovského súdu zo dňa 9.8.2011, ktorý nadobudol právoplatnosť dňa 19.9.2011 a
vykonateľnosť 22.9.2011.

Podľa § 41 odst.2 písm. d/ z. č. 102/2011 Z. z., ktorým sa mení a dopĺňa Exekučný poriadok, podľa
tohto zákona možno vykonať exekúciu aj na podklade vykonateľných rozhodnutí rozhodcovských súdov

a rozhodcovských komisií a zmierov nimi schválených.

Podľa § 44 odst. 1 cit. zákona, exekútor, ktorému bol doručený návrh oprávneného na vykonanie
exekúcie, predloží tento návrh spolu s exekučným titulom najneskôr do 15 dní od doručenia alebo
odstránenia vád návrhu súdu (§ 45) a požiada ho o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie.

Podľa § 44 odst. 2 cit. zákona, súd preskúma žiadosť o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie,
návrh na vykonanie exekúcie a exekučný titul. Ak súd nezistí rozpor žiadosti o udelenie poverenia na
vykonanie exekúcie alebo návrhu na vykonanie exekúcie alebo exekučného titulu so zákonom, do 15
dní od doručenia žiadosti písomne poverí exekútora, aby vykonal exekúciu, táto lehota neplatí, ak ide o

exekučný titul podľa § 41 ods. 2 písm. c) a d). Ak súd zistí rozpor žiadosti alebo návrhu alebo exekučného
titulu so zákonom, žiadosť o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie uznesením zamietne. Proti
tomuto uzneseniu je prípustné odvolanie.S účinnosťou od 1.6.2011 (zákonom č. 102/2011 Z. z.) bola zavedená len úprava ohľadom exekučných
titulov podľa z. č. 231/1999 Z. z.- o štátnej pomoci v platnom znení. Následne novelou Exekučného
poriadku č. 102/2011 Z. z. s účinnosťou od 1.6.2011 bol v § 41 odst.2 písm. d/ Exekučného

poriadku doplnený aj exekučný titul - rozhodcovský rozsudok. Uvedená novela procesného charakteru
neobsahovala žiadne prechodné ustanovenia, preto sa vzťahuje na všetky konania, v ktorých súd k
1.6.2011 nerozhodol o žiadosti o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie.
V zmysle vyššie uvedenej právnej úpravy po 1.6.2011 neexistovala v exekučnom konaní žiadna
zákonná lehota na udelenie poverenia na vykonanie exekúcie, pokiaľ išlo o rozhodcovské rozsudky.

Podľa názoru súdu vychádzajúc z výslovného znenia § 44 odst.2 Exekučného poriadku, v ktoromkoľvek
znení 15-dňová lehota sa vzťahovala vždy len na udelenie poverenia na vykonanie exekúcie, v prípade,
ak súd nezistil rozpor v žiadosti o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie, návrhu na vykonanie
exekúcie a exekučného titulu zo zákona. V súvislosti s tým súd poukazuje aj na nález Ústavného súdu
SR II. ÚS 520/2012-39 z 10.7.2013, kde Ústavný súd SR k námietke, že okresný súd nerozhodol v
zákonom ustanovenej lehote 15 dní konštatoval, že z ustanovenia § 44 odst.2 Exekučného poriadku

vyplýva, že zákon upravuje procesnú lehotu 15 dní na vydanie poverenia na vykonanie exekúcie pre
prípad, že exekučný súd nezistí rozpor v žiadosti o udelenie poverenia alebo návrhu na vykonanie
exekúcie alebo exekučného titulu zo zákona. Z tohto ustanovenia nevyplýva, že lehota 15 dní by sa
mala vzťahovať na prípad, ak exekučný súd zistí rozpor v žiadosti, alebo v návrhu, alebo exekučného
titulu so zákonom a žiadosť o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie uznesením zamietne. Naopak,

zákon takúto lehotu v prípade negatívneho rozhodnutia exekučného súdu neukladá.
Ak teda navrhovateľ považuje za nesprávny úradný postup nečinnosť okresného súdu v exekučnom
konaní, v ktorom súd zamietol žiadosť na udelenie poverenia na vykonanie exekúcie po zákonnej 15-
dňovej lehote, súd je toho názoru, že vzhľadom na vyššie uvedené, exekučný súd rozhodol o žiadosti
exekútoravsúladesExekučným poriadkomplatnýmvtomčase,teda podľa z.č.102/2011Z.z.-účinný

od 1.6.2011, ktorým sa mení a dopĺňa Exekučný poriadok, kde neexistovala v exekučnom konaní žiadna
zákonná lehota na udelenie poverenia na vykonanie exekúcie, pokiaľ išlo o rozhodcovské rozsudky.
K rozhodnutiu súdu došlo do 21 dní od doručenia žiadosti o udelenie poverenia na vykonanie
exekúcie, pričom súd preskúmal žiadosť o udelenia poverenia na vykonanie exekúcie, návrh na
vykonanie exekúcie a exekučný titul; ak ide o exekučné konanie vykonávané na podklade rozhodnutia

vykonateľného podľa § 26 z. č. 231/1999 Z. z. - o štátnej pomoci, exekučný titul sa nepreskúmava.
Súd z rozhodcovského rozsudku zistil, že rozhodcovský súd priznal právo na peňažné plnenie na
základe zmenky. Poukázal tiež na uzavretú zmluvu o vyplnení zmenky, ktorá je súčasťou zmluvných
dojednaní k Zmluve o úvere zo dňa 20.8.2010. Účastníci konania zabezpečili svoj iný záväzkový
vzťah neúplnou zmenkou vystavenou dňa 20.8.2010. Bez ohľadu na označenie zmluvy ako úverovej

zmluvy a povahu účastníkov, súd dospel k záveru, že ide o zmluvu spotrebiteľskú a na právny vzťah
medzi veriteľom a dlžníkom bolo potrebné aplikovať ustanovenia spotrebiteľského práva. Preskúmaním
rozhodcovskejzmluvy,ktorábolauzavretámedzioprávnenýmapovinnýmdňa20.8.2010súduzavrel,že
ide o nekalú podmienku. V zmysle tejto zmluvy rozhodca bez vypočutia povinného vydal rozhodcovský
rozsudok. Preto existujúca, ale neplatná rozhodcovská doložka nemôže byť potom základom právomoci

rozhodcovského súdu, lebo táto doložka je aj v rozpore s ustanovením § 6 odst.1, § 8 a § 9 z. č. 244/2002
Z. z. - o rozhodcovskom konaní. Rozhodca si svoju právomoc z takto uzavretej doložky odôvodil,
vydal exekučný titul a takéto rozhodnutie je rozhodnutie, ktoré nemožno považovať za rozhodnutie
vydané oprávnenou osobou. Uvedené potom spôsobuje, že pred podaním návrhu na vykonanie
exekúcie neprebehlo riadne rozhodcovské konania, ktorého výsledkom by bol rozhodcovský rozsudok,

na podklade ktorého by mohla byť vedená exekúcia. Rozhodcovský rozsudok vzhľadom na absenciu
právomocirozhodcuvdanejvecikonať,atospoukazomnaneplatnosťrozhodcovskejdoložky,nemožno
potom považovať za spôsobilý exekučný titul.
Nárok na náhradu škody si navrhovateľ uplatnil podľa § 9 z. č. 514/2003 Z. z., keď podľa neho príslušný
súd svojím postupom porušil povinnosti orgánu verejnej moci urobiť úkon alebo vydať rozhodnutie v

zákonom ustanovenej lehote, resp. bez zbytočných prieťahov v konaní. V danej veci sa neviedlo žiadne
disciplinárne konanie, súd neriešil žiadnu sťažnosť na prieťahy predsedu súdu, nerozhodol Ústavný
súd SR, či Európsky súd pre ľudské práva.
Z exekučného spisu je zrejmé, že exekučný súd konal v predmetnej veci priebežne, bez zbytočných
prieťahov, pričom poukazuje na rozhodnutie Ústavného súdu SR sp. zn. 1.ÚS 16/2002, samotné

nedodržanie zákonom stanovenej lehoty neznamená automaticky prieťahy v konaní. Dĺžka exekučného
konania od doručenia žiadosti súdneho exekútora o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie dňa
3.5.2012 do vydania uznesenia o žiadosti o poverení vykonania exekúcie dňa 25.5.2012 vzhľadom na
vykonané úkony smerujúce k posúdeniu zákonnosti vedenej exekúcie nie je takej povahy, aby len najej základe bolo možné v danej veci vysloviť namietané porušenie práva navrhovateľa na rozhodnutie o
žiadosti o vydanie poverenia na vykonanie exekúcie v zákonom stanovenej dobe v spojení s porušením
jeho práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov zaručeného článkom 48 odst. 2 Ústavy SR

a práva na prejednanie veci v primeranom čase, zaručeného článkom 6 odst.1 Európskeho Dohovoru
o ochrane ľudských práv a základných slobôd.
Súd nemal za preukázaný nesprávny úradný postup (existenciu prieťahov v predmetom exekučnom
konaní), ako jeden z predpokladov pre vznik zodpovednosti štátu za škodu spôsobenú nesprávnym
úradným postupom.

Na základe vyššie uvedeného, navrhovateľovi nemohla vzniknúť majetková a ani nemajetková ujma
na základe skutočností a zdôvodnenia tohto rozsudku.

Na základe vyššie uvedených skutočností súd dospel k záveru, že návrh navrhovateľa nebol podaný
dôvodne, preto ho v celom rozsahu zamietol.

O trovách konania rozhodol podľa § 142 odst.1 O.s.p., lebo odporkyňa mala v konaní úspech, preto jej
vznikol nárok na náhradu trov konania, avšak trovy konania jej nevznikli, preto súd o trovách konania
rozhodol tak, ako je uvedené vo výrokovej časti tohto rozhodnutia.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia, prostredníctvom

Okresného súdu Prievidza na Krajský súd Trenčín, písomne v dvoch vyhotoveniach.

V odvolaní sa má popri všeobecným náležitostiam (§ 42 odst.3) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu
smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za
nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha (§ 205 odst.1 O.s.p.).