Rozsudok ,
Potvrdené Judgement was issued on Tuesday, March 31, 2015

Súd: Krajský súd Prešov
Spisová značka: 11Co/150/2014

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8112230136
Dátum vydania rozhodnutia: 31. 03. 2015
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Peter Šamo

ECLI: ECLI:SK:KSPO:2015:8112230136.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Prešove v senáte zloženom z predsedu JUDr. Petra Šama a sudcov JUDr. Romana

Tótha a JUDr. Milana Šebeňa v právnej veci žalobcu: POHOTOVOSŤ, s.r.o., Pribinova 25, Bratislava,
IČO: 35 807 598, zastúpený Advokátskou kanceláriou Fridrich Paľko, s.r.o., Grösslingova 4, Bratislava,
IČO: 36 864 421, proti žalovanému: Slovenská republika - Ministerstvo spravodlivosti SR, Župné nám.
13, Bratislava, o náhradu škody, o odvolaní žalobcu proti rozsudku Okresného súdu Humenné č.k.
21C/357/2012-95 zo dňa 24.09.2014, jednomyseľne takto

r o z h o d o l :

P o t v r d z u j e rozsudok súdu prvého stupňa.

N e p r i z n á v a žalovanému náhradu trov odvolacieho konania.

o d ô v o d n e n i e :

Súd prvého stupňa napadnutým rozsudkom zamietol návrh žalobcu a žalovanému náhradu trov konania
nepriznal.

V dôvodoch tohto rozhodnutia uviedol, že žalobca podal dňa 27.09.2012 na Okresný súd Prešov žaloby,
ktoré sa viedli pod sp. zn. 29C/199/2012 až 29C/208/2012. Okresný súd Prešov tieto konania uznesením
sp. zn. 29C/199/2012 z 09.10.2012 spojil na spoločné konanie a rozhodol, že sa bude viesť pod sp.
zn. 29C/199/2012. Po námietke zaujatosti Krajský súd v Prešove uznesením sp. zn. 21NcC/45/2012 z

19.10.2012 vylúčil všetkých sudcov Okresného súdu Prešov z prejednávania a rozhodovania v danej
veci a vec prikázal Okresnému súdu Humenné. Na uvedenom súde sa konanie o týchto spojených
veciach vedie pod sp. zn. 21C/357/2012.

Žalobca návrhy odôvodnil tým, že je slovenskou právnickou osobou, ktorá vykonáva na základe
registrácie podnikateľskú činnosť v prevažujúcej miere v oblasti poskytovania krátkodobých úverov.
Ako oprávnený navrhol podľa zák. č. 233/1995 Z.z. súdnemu exekútorovi vykonať exekúciu proti

povinným dlžníkom. Exekútor následne požiadal Okresný súd Prešov ako exekučný súd o udelenie
poverenia. Okresný súd Prešov žiadosti prijal na ďalšie konanie, a teda mu vznikla povinnosť sa
nimi zaoberať a rozhodnúť o nich v rámci zákonom stanovenej lehoty. Žalobca poukázal na zmenu
právnej úpravy procesného postupu exekučného súdu vo veci rozhodovania o udelení poverenia na
vykonanie exekúcie a to v obdobiach od 01.06.2011, v období od 01.06.2010 do 31.05.2011 a v
období od 01.02.2002 do 31.05.2010. Na základe citácie jednotlivých zákonných ustanovení v týchto
obdobiach poukázal na rozdiel medzi exekučnými titulmi v období od 01.06.2010. Za obdobie od

01.06.2010 do 31.05.2011 povinnosť exekučného súdu rozhodnúť o žiadosti súdneho exekútora o
udelenie poverenia na vykonanie exekúcie do pätnástich dní od doručenia takejto žiadosti nebola
založená vo vzťahu k notárskym zápisniciam a vykonateľným rozhodnutiam rozhodcovských komisií
a zmierov nimi schválených. Poukázal na to, že žalobca disponuje exekučnými titulmi, ktorými súrozsudky Stáleho rozhodcovského súdu v zmysle zákona č. 244/2002 Z. z. o rozhodcovskom konaní a
nejde tu teda o rozhodnutia rozhodcovskej komisie alebo o rozsudok rozhodcovského súdu. Podľa jeho
tvrdenia na základe týchto procesných pravidiel je založená povinnosť exekučného súdu rozhodnúť o

žiadosti súdneho exekútora, o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie do 15-tich dní od doručenia
takejto žiadosti a kde exekučným titulom je vykonateľné rozhodnutie rozhodcovského súdu. Podľa
ustanovenia § 44 ods. 2 Exekučného poriadku platného a účinného od 01.02.2002 do 31.05.2010
sa nerobil rozdiel medzi exekučnými titulmi, a preto exekučný súd mal zákonnú povinnosť rozhodnúť o
žiadosti súdneho exekútora o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie do 15-tich dní od doručenia

takejto žiadosti a to bez ohľadu na to, či exekučným titulom, pre ktorý sa exekúcia navrhovala vykonať,
bolo rozhodnutie všeobecného súdu, rozhodnutie rozhodcovského súdu alebo exekučným titulom bola
napr. notárska zápisnica. Žalobca tvrdil, že hoci prejednávaná vec nevykazovala prvky nadmernej
právnej zaťaženosti a nevyžadovala si takú spoluprácu s účastníkmi konania, ktorá by mohla mať
svojou komplexnosťou podstatný vplyv na čas potrebný k posúdeniu a rozhodnutiu, rozhodol súd
o žiadosti o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie a to rozhodnutím o zamietnutí žiadosti o

udelenie poverenia po uplynutí zákonom stanovenej lehoty. Poukázal na to, že nedisponuje rovnopisom
príslušného exekučného titulu, ani rovnopisom príslušného návrhu na vykonanie exekúcie, ktorý by
obsahoval vyznačený dátum doručenia súdu. Tieto listiny doručil exekučnému súdu prostredníctvom
exekútora spolu so žiadosťou o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie. Exekučné konanie sa
pritom začína dňom, v ktorom bol exekútorovi doručený návrh na vykonanie exekúcie, preto žalobca

ako dôkaz navrhol pripojiť exekučný spis Okresného súdu Prešov, ktorý obsahuje všetky podstatné
listiny vysvetľujúce právne významné skutočnosti. Žalobca uplatnený nárok odôvodnil nesprávnym
úradným postupom súdu, ktorý je charakterizovaný nevydaním rozhodnutia v zákonom stanovenej
lehote, resp. v primeranom čase a bez zbytočných prieťahov a vykonaním úradného postupu bez
splnenia zákonných podmienok. Tým bola žalobcovi spôsobená materiálna škoda a nemajetková ujma.

Podľa žalobcu, majetková ujma predstavuje náhradu istiny s prísl., ktorá viac nemôže byť priznaná
právoplatným rozhodnutím všeobecného súdu v občianskom súdnom konaní vedenom proti dlžníkovi
zo záväzkového zmluvného vzťahu založeného zmluvou o úvere. Zároveň si žalobca uplatnil náhradu
nemajetkovej ujmy v peniazoch, pretože samotné konštatovanie porušenia práva na súdnu ochranu
zaručeného článkom 46 ods. 1 Ústavy SR a práva na spravodlivý súdny proces zaručeného článkom

6 ods. 1 Európskeho dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd nie je dostatočným
zadosťučinením vzhľadom na ujmu spôsobenú nesprávnym úradným postupom. Nesprávny úradný
postup okresného súdu je podľa žalobcu dôsledkom jeho nesústredenej činnosti takej intenzity, ktorá
má za následok zmarenie nútenej vymožiteľnosti majetkového práva žalobcu. Žalobca mohol vďaka
skorému rozhodnutiu exekučného súdu v zákonnej lehote a včas efektívne a účinne uskutočniť

rad iných krokov smerujúcich k zvýšeniu úspechu mimosúdneho zabezpečenia vymožiteľnosti jeho
pohľadávky a jej príslušenstva, pretože by vedel, že žiadosť o udelenie poverenia bola zamietnutá. Ako
ďalšie dôvody pre priznanie nemajetkovej ujmy žalobca uviedol neexistenciu akéhokoľvek účinného
vnútroštátneho prostriedku nápravy spôsobilého reštituovať vzniknutú situáciu a absolútnu nemožnosť
súdneho uplatňovania pohľadávky a jej príslušenstva. Takáto situácia vyvolala u žalobcu, resp. u členov

riadiacich orgánov spoločnosti, ako aj u jej majiteľov pocity frustrácie, úzkosti, nespravodlivosti, neistoty
a nedôvery v právo a rovnosť v spoločnosti. Vytvorenie absolútnej nemožnosti súdneho uplatňovania
pohľadávky a jej príslušenstva spôsobilo v súvislosti s vymáhanou pohľadávkou a jej príslušenstvom
zánik ďalších plánovaných podnikateľských aktivít žalobcu, ako aj zánik už vytvorených podnikateľských
plánov. Toto spôsobilo hospodársku stratu na strane žalobcu a jeho majiteľov. Vzniknutá situácia

ovplyvnila ďalšie podnikateľské postupy žalobcu a spôsobila neistotu v plánovaní ďalších rozhodnutí,
ktoré mohol prijať. Žalobca deklaroval, že postupoval podľa ustanovenia § 15 ods. 1 zák. č. 514/2003
Z.z. a písomnou žiadosťou požiadal žalovaného o predbežné prerokovanie nároku na náhradu škody.
Žalovaný však do podania žaloby na žiadosť pozitívne nereagoval.

Žalovaný vo svojom vyjadrení na návrh žalobcu poukázal na jeho zmätočnosť, pretože žalobca
nedokázal uviesť ani len spisovú značku príslušného exekučného konania, pod ktorou je vedené na
súde. Ďalej chýbajú relevantné údaje, ako dátum doručenia podania na súd, ktoré majú význam pre
posúdenie celej veci a dátum, kedy sa žalobca dozvedel o vzniku škody. Vo všeobecnosti namietal, že
žalobca nepriložil ani jeden relevantný dôkaz, ktorý by preukazoval existenciu predmetného exekučného

konania, vznik skutočnej škody, nemajetkovej ujmy a ostatné podmienky. Ďalej poukázal na to, že nie
je jasný titul nároku na náhradu škody. Žalobca uvádza rozhodnutie o zamietnutí žiadosti na vydanie
poverenia na vykonanie exekúcie, čo by sa mohlo vysvetliť ako namietanie nezákonného rozhodnutia,
ale zároveň namieta nesprávny úradný postup v podobe prieťahov. Z takto formulovanej žaloby nieje jednoznačne jasné, na základe akého titulu si žalobca uplatňuje škodu, keďže v žalobe sa tieto
tituly prelínajú a žalobca jednoznačne neuvádza, z ktorého titulu si uplatňuje svoj nárok. Nie je zrejmé,
či si žalobca uplatňuje nárok z titulu nesprávneho úradného postupu z dôvodu prieťahov, z dôvodu

rozhodnutia o zamietnutí žiadosti o vydanie poverenia, alebo z dôvodu nerozhodnutia v zákonom
stanovenej lehote. Čo sa týka uvádzaných prieťahov v konaní poznamenal, že žalobca neuvádza
kroky, ktoré podnikol na odstránenie neželaného stavu. Neuviedol ani po vyžiadanej súčinnosti v
rámci predbežného prerokovania nároku zo strany žalovaného, či využil možnosť podania sťažnosti na
zbytočné prieťahy v príslušnom konaní predsedovi okresného súdu, resp. možnosť podania ústavnej

sťažnosti. V druhom rade mal za to, že všeobecný súd v konaní o náhradu škody nie je oprávnený
posudzovať prieťahy v konaní súdu, túto právomoc má iba predseda súdu alebo Ústavný súd Slovenskej
republiky. Dňa 23.04.2012 žalovanému boli doručené prvé žiadosti o predbežné prerokovanie nároku
na náhradu škody. Vzhľadom na skutočnosť, že už dňa 27.09.2012 bola okresnému súdu doručená
predmetná žaloba vo veci je zrejmé, že žalobca ju nepodal po uplynutí 6-mesačnej lehoty, ale skôr.
Z ustanovení zákona č. 514/2003 Z.z. vyplýva, že poškodený sa práva na náhradu škody spôsobenej

pri výkone verejnej moci môže domáhať na súde až po uplynutí 6- tich mesiacov odo dňa prijatia jeho
žiadosti o predbežné prerokovanie nároku na náhradu škody. Žalovaný mal za to, že ide o predčasne
uplatnený nárok na súde. Žalovaný ďalej vo svojom vyjadrení poukázal na predpoklady zodpovednosti
štátu za škodu v zmysle zákona č. 514/2003 Z.z. a to na nezákonné rozhodnutie, resp. nesprávny
úradný postup, vznik škody a príčinnú súvislosť medzi nezákonným rozhodnutím, resp. nesprávnym

úradným postupom a vzniknutou škodou, pričom v danom prípade tieto predpoklady splnené neboli.
Zároveň poukázal na skutočnosť, že zo samotnej dikcie § 44 ods. 2 Exekučného poriadku vyplýva, že
lehota 15 dní sa nevzťahuje na vydanie rozhodnutia v podobe zamietnutia žiadosti o vydanie poverenia.
Táto lehota sa týka prípadu, keď súd poverí exekútora vykonaním exekúcie na základe exekučného
titulu. Ak ho súd nepoverí, 15 - dňová lehota neplatí, ani sa logicky nedá predpokladať, že by to

bol zámer zákonodarcu, keďže ide o zložitý proces posudzovania žiadosti o udelenie poverenia na
vykonanie exekúcie, návrhu na vykonanie exekúcie a exekučného titulu. Vzhľadom na skutočnosť, že
žalobca vo svojom žalobnom návrhu namietal prieťahy v konaní, žalovaný odkázal na ustanovenie
§ 9 ods. 2 zákona č. 514/2003 Z.z. v znení zákona č. 412/2012 Z.z., kde je explicitne uvedené, z
čoho výlučne je možné vychádzať pri posudzovaní nesprávneho úradného postupu súdu spočívajúceho

v zbytočných prieťahoch v konaní. V zmysle ustanovenia § 9 ods. 2 zákona č. 514/2003 Z.z. súd
konajúci o náhrade škody môže pri posudzovaní nároku na náhradu škody vychádzať z existencie
prieťahov v súdnom konaní iba v prípade, ak by tieto boli konštatované vo výsledkoch vybavenia
sťažností na prieťahy, žiadosti o prešetrenie vybavenia sťažnosti na prieťahy, v právoplatnom rozhodnutí
vydanom v disciplinárnom konaní, ktorým sa rozhodlo o tom, že sudca sa dopustil disciplinárneho

previnenia, ktoré má za následok prieťahy v súdnom konaní, právoplatnom rozhodnutí Európskeho súdu
pre ľudské práva, ktorým sa rozhodlo, že bolo porušené právo na prerokovanie veci bez zbytočných
prieťahov, alebo v právoplatnom rozhodnutí Ústavného súdu Slovenskej republiky, o ústavnej sťažnosti,
ktorým Ústavný súd Slovenskej republiky konštatoval, že sa porušilo právo na prerokovanie veci bez
zbytočných prieťahov. Ďalej žalovaný namietal aj premlčanie nároku žalobcu. Podľa žalovaného žalobca

nepreukázal existenciu materiálnej škody, ani predpoklady pre uplatnenie nároku na nemajetkovú ujmu
v peniazoch. Podľa ustanovenia § 5 ods. 1, § 9 ods. 4 zákona č. 514/2003 Z.z. je zrejmé, že pre
úspešné uplatnenie práv na náhradu škody podľa uvedeného zákona je nevyhnutné okrem existencie
nesprávneho úradného postupu, resp. nezákonného rozhodnutia vzniku škody, či nemajetkovej ujmy
preukázať jej príčinnú súvislosť medzi týmito zložkami. Z dôvodu nepreukázania splnenia základných

zákonných podmienok, ktoré sú potrebné pre priznanie náhrady škody v zmysle zákona č. 514/2003
Z.z. považoval žalovaný žalobu za právne neopodstatnenú.

Súd vo veci vykonal dokazovanie a to oboznámením pripojených spisov Okresného súdu
Prešov 38Er/293/2009, 13Er/117/2009, 12Er/228/2010, 28Er/293/2009, 11Er/1/2009, 8Er/491/2010,

25Er/338/2010, 20Er/166/2009, 17Er/357/2009, 5Er/1918/2011, ďalej sa oboznámil so znaleckým
posudkom č. 1/2014 Ekonomickej univerzity v Bratislave, znaleckým posudkom Doc. JUDr. PhDr. F.
Q., PhD., ako aj ďalšími listinnými dôkazmi, ktoré tvorili súčasť spisu a zistil skutkový stav, podľa
ktorého žalobca v predmetnom konaní pôvodnými žalobami vedenými pod sp. zn. 29C/199/2012 až
29C/208/2012 sa domáhal od žalovaného zaplatenia náhrady majetkovej škody a nemajetkovej ujmy.

Okresný súd Prešov tieto konania spojil na spoločné konanie a rozhodol, že sa budú viesť pod sp.
zn. 29C/199/2012. Žaloby odôvodnil tým, že Okresný súd Prešov v uvedených exekučných veciach
rozhodol o žiadosti o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie oneskorene, po uplynutí zákonom
stanovenej doby v zmysle § 44 ods. 2 Exekučného poriadku. Z dôvodu nesprávneho úradného postupuexekučného súdu žalobca uplatnil náhradu majetkovej škody, ako aj nemajetkovej ujmy v peniazoch,
pričom majetkovú ujmu vyčíslil tak, že táto predstavovala náhradu istiny s príslušenstvom, ktorá viac
nemôže byť priznaná právoplatným rozhodnutím všeobecného súdu v Občianskom súdnom konaní

vedenom proti dlžníkom zo záväzkového zmluvného vzťahu založeného zmluvou o úvere. Pokiaľ
išlo o náhradu nemajetkovej ujmy, túto žiadal vyplatiť v peniazoch, pretože samotné konštatovanie
porušenia práva na súdnu ochranu zaručeného článkom 46 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky
a článkom 6 ods. 1 Európskeho dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd nie je
dostatočným zadosťučinením vzhľadom na ujmu spôsobenú nesprávnym úradným postupom. Ako

primeranú náhradu nemajetkovej ujmy žalobca požadoval v peniazoch sumu vo výške 20% istiny a
príslušenstva, ktorá má byť spravodlivou satisfakciou za utrpený zásah do základných práv a má
kompenzovať každé porušenie práva na súdnu ochranu, ktoré žalobca uplatňoval podaním návrhu
na začatie občianskeho súdneho konania. Z exekučných spisov Okresného súdu Prešov a zo správ
od súdu o exekučných konaniach súd zistil, že vo veciach sp. zn. 38Er/293/2009 žiadosť o udelenie
poverenia na vykonanie exekúcie bola podaná na súd 29.10.2009, pričom súd zamietol žiadosť o

udelenie poverenia uznesením zo dňa 15.03.2011. Uznesenie nadobudlo právoplatnosť 05.04.2011 a
exekúcia bola zastavená 25.05.2011. Vo veci sp. zn. 12Er/228/2010 bola žiadosť o udelenie poverenia
na vykonanie exekúcie podaná na súd 17.04.2010, pričom súd zamietol túto žiadosť uznesením zo
dňa 08.10.2010, ktoré nadobudlo právoplatnosť 02.12.2010 a exekúcia bola zastavená 28.06.2012.
Vo veci sp. zn. 28Er/293/2009 bola žiadosť o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie podaná

na súd 29.10.2009, súd túto žiadosť zamietol uznesením zo dňa 21.01.2011. Uznesenie nadobudlo
právoplatnosť 26.02.2011 a exekúcia bola zastavená 02.12.2011. Vo veci sp. zn. 13Er/117/2009 bola
žiadosť o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie podaná na súd 18.09.2009, pričom súd túto žiadosť
zamietol uznesením zo dňa 27.07.2010. Uznesením Krajského súdu v Prešove z 25.01.2011 bolo
napadnuté uznesenie zrušené a vec vrátená na ďalšie konanie. Vo veci pod sp. zn. 11Er/1/2009 bola

žiadosť o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie podaná na súd 06.08.2009, pričom súd zamietol
žiadosť o udelenie poverenia uznesením zo dňa 25.01.2011. Uznesenie nadobudlo právoplatnosť dňa
05.03.2011 a exekúcia bola zastavená 09.06.2011. Vo veci sp. zn. 8Er/491/2010 žiadosť o udelenie
poverenia na vykonanie exekúcie bola podaná na súd 13.08.2010, pričom súd túto žiadosť zamietol
uznesením zo dňa 10.03.2011 a uznesenie bolo právoplatné 05.05.2011 s tým, že exekúcia bola

zastavená 14.06.2011. Vo veci sp. zn. 25Er/338/2010 bola žiadosť o udelenie poverenia na vykonanie
exekúcie podaná na súd 08.06.2010, pričom súd zamietol túto žiadosť uznesením zo dňa 27.01.2011.
Uznesenie nadobudlo právoplatnosť 26.02.2011 a exekúcia bola zastavená 11.08.2011. Vo veci sp. zn.
20Er/166/2009 bola žiadosť o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie podaná na súd 28.09.2009,
pričom súd túto žiadosť zamietol uznesením zo dňa 29.03.2011. Uznesenie bolo právoplatné 20.04.2011

a exekúcia bola zastavená 26.07.2011. Vo veci sp. zn. 17Er/357/2009 bola žiadosť o udelenie poverenia
na vykonanie exekúcie podaná na súd 26.11.2009, pričom súd túto žiadosť zamietol uznesením zo dňa
21.03.2011. Uznesenie nadobudlo právoplatnosť 27.04.2011 a exekúcia bola zastavená 15.07.2011.
Vo veci sp. zn. 5Er/1918/2011 bola žiadosť o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie podaná
na súd 29.07.2011, súd túto žiadosť zamietol uznesením zo dňa 17.04.2012, uznesenie nadobudlo

právoplatnosť15.11.2012.Vychádzajúczvykonanéhodokazovaniasúddospelkzáveru,žežalobutreba
zamietnuť, pretože žalobca nepreukázal splnenie zákonom stanovených podmienok na náhradu škody
a nemajetkovej ujmy. V tejto súvislosti súd citoval článok 46 ods. 3, článok 48 ods. 2 Ústavy SR, ďalej
ustanovenie § 3 ods. 1, ustanovenie § 4 ods. 1 písm. a/ bod 1-3, ustanovenie § 5 ods. 1, ustanovenie §
6 ods. 1, ustanovenie § 9 ods. 1, 2, ustanovenie § 15 ods. 1, ustanovenie § 17 ods. 1-3, ustanovenie

§ 19 ods. 1 zákona č. 514/2003 Z.z., ďalej ustanovenie § 41 ods. 2 písm. d/, ustanovenie § 44 ods. 1,
2 a ustanovenie § 243 ods. 1 zákona č. 233/1995 Z.z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti. V
konaní žalobca uplatnil nárok na náhradu škody spôsobenú nesprávnym úradným postupom súdu tým,
že Okresný súd Prešov podľa § 44 ods. 2 Exekučného poriadku v zákonnej lehote nepoveril súdneho
exekútora vykonaním exekúcie, resp. neskoro rozhodol o zamietnutí žiadosti o udelenie poverenia

súdnemu exekútorovi. V súvislosti s procesnou námietkou žalovaného o zmätočnosti návrhu žalobcu
súd konštatoval, že z petitu žaloby je zrejmé, aký nárok žalobca uplatňuje. Takisto za nedôvodnú
súd považoval námietku premlčania nároku žalobcu. Poukázal na to, že pre úspešné uplatnenie
nároku na náhradu škody spôsobenej nezákonným rozhodnutím je okrem iného nevyhnutné, aby
nezákonnosť rozhodnutia bola konštatovaná príslušným orgánom, ktorý toto už právoplatné rozhodnutie

z dôvodu nezákonnosti zmení alebo zruší v príslušnom konaní o opravnom prostriedku podanom proti
rozhodnutiu. Táto podmienka nepochybne nie je v prípadoch zamietnutia žiadosti o udelenie poverenia
na vykonanie exekúcie namietaných žalobcov splnená. Predmetné rozhodnutie okresného súdu nie
je možné považovať za nezákonné a zároveň jeho nezákonnosť nie je možné posudzovať v tomtokonaní. Otázku správnosti postupu pri rozhodovaní o zamietnutí návrhu na vydanie poverenia taktiež
nie je na mieste posudzovať. Ide o namietanie samotného rozhodnutia, a preto nie je možné hovoriť
o nesprávnom úradnom postupe. Vzhľadom na skutočnosť, že žalobca po svojom žalobnom návrhu

namietal prieťahy v konaní, súd poukázal na ustanovenie § 9 zákona č. 514/2003 Z.z. v znení k
27.09.2012,kdejeexplicitneuvedené,zčohovýlučnejemožnévychádzaťpriposudzovanínesprávneho
úradného postupu spočívajúceho zo zbytočných prieťahoch v konaní. Podľa ods. 1 hore citovaného
ustanovenia, štát zodpovedá za škodu spôsobenú nesprávnym úradným postupom. Za nesprávny
úradný postup sa považuje aj porušenie povinnosti orgánu verejnej moci urobiť úkon alebo vydať

rozhodnutie v zákonom ustanovenej lehote, nečinnosť orgánu verejnej moci pri výkone verejnej moci,
zbytočné prieťahy v konaní alebo iný nezákonný zásah do práv právom chránených záujmov fyzických
osôb a právnických osôb. Je pravdou, že ustanovenie § 44 ods. 2 Exekučného poriadku stanovuje lehotu
15 dní na písomné poverenie exekútora na vykonanie exekúcie s výnimkou exekučného titulu podľa § 41
ods. 2 písm. c/, d/ Exekučného poriadku. Ustálená súdna prax však umožňuje a usmerňuje súdy v smere
materiálneho preskúmania okolností, či neexistuje rozpor žiadosti alebo návrhu alebo exekučného titulu,

pričom ak takýto rozpor súd zistí, je oprávnený uznesením zamietnuť žiadosť o udelenie poverenia
na vykonanie exekúcie, pričom na takéto zamietnutie žiadosti nie je v Exekučnom priadku stanovená
žiadna lehota. V tejto súvislosti zároveň konštatoval, že u všetkých preskúmavaných veciach súd prvého
stupňa zastavil exekučne konanie po vykonaní materiálneho prieskumu súladnosti exekučného titulu so
zákonom, a teda nebol viazaný lehotou 15 dní, ktorá platí pre prípad, ak by došlo k povereniu exekútora

na vykonanie exekúcie. V ďalšom súd konštatoval, že žalobca nepreukázal existenciu materiálnej
škody i predpokladov na priznanie nemajetkovej ujmy v peniazoch. Z hľadiska príčinnej súvislosti
medzi škodou, ktorá mala žalobcovi vzniknúť a postupom príslušného súdu, ktorý žalobca považuje za
nesprávny, nemožno ustáliť, že následkom takéhoto postupu súdu vznikla žalobcovi škoda spočívajúca
vrozdielemedzireálneahypotetickyvymoženousumou.Príčinnúsúvislosťmedzinesprávnymúradným

postupom a škodou nemožno len predpokladať, ale táto musí byť jednoznačne preukázaná. Keďže
podmienky vzniku zodpovednosti za škodu spôsobenú nesprávnym úradným postupom sú stanovené
kumulatívne, v prípade nesplnenia čo i len jednej z nich, nie je táto zodpovednosť daná. Z dôvodu
nepreukázania základných zákonných podmienok pre priznanie nároku na náhradu škody spôsobenú
nesprávnym úradným postupom súd žalobu zamietol.

O trovách konania rozhodol podľa § 142 ods. 1 v spojení s § 151 ods. 1,2 O.s.p. s tým, že žalovaná bola
síce v konaní úspešná, avšak náhradu trov konania si neuplatnila, preto jej táto priznaná nebola.

Proti tomuto rozsudku podal včas odvolanie žalobca a navrhol tento zrušiť a vec vrátiť súdu prvého

stupňa na ďalšie konanie a rozhodnutie. Odvolanie odôvodnil tým, že v konaní došlo k vadám uvedeným
v § 221 ods. 1 O.s.p., t.j., že účastníkovi konania sa postupom súdu odňala možnosť konať pred
súdom, ďalej že súd prvého stupňa nesprávne vec právne posúdil tým, že nepoužil správne ustanovenie
právneho predpisu a nedostatočne zistil skutkový stav a naviac súd prvého stupňa neúplne zistil
skutkovýstavveci,pretoženevykonalnavrhnutédôkazypotrebnénazistenierozhodujúcichskutočností.

Nesúhlasil s aplikáciou novej právnej úpravy § 9 ods. 2 zákona č. 514/2003 Z.z.. Vyjadril sa k
otázke trvania stavu právnej neistoty, ktorú súd vôbec nevysvetlil. Poznamenal, že súdu neprislúcha
polemizovať o dĺžke zákonných lehôt, keďže súd má aplikovať platné právo. Ďalšie dôvody sa týkali
existencie znaleckého postupu č. 1/2014 o výške vzniknutej škody. K návrhu na prerušenie konania
uviedol žalobca to, že prebieha konanie o prejudiciálnej otázke, ktorou je rozhodnutie o porušení práva

žalobcu na zákonného sudcu a právo na nestranný súd na základe ústavnej sťažnosti podanej na
Ústavnom súde SR, a preto bol súd povinný pred rozhodnutím vo veci samej o tomto návrhu osobitne
rozhodnúť.

Žalovaný sa na odvolanie žalobcu nevyjadril.

Odvolací súd podľa § 212 ods. 1 O.s.p. prejednal vec v medziach, v ktorých sa odvolateľ domáhal jej
preskúmania a dospel k záveru, že jeho odvolanie nie je dôvodné.

Súd prvého stupňa náležite zistil skutkový stav a vyvodil z neho aj správny právny záver. K jednotlivým

odvolacím námietkam odvolací súd považuje za potrebné uviesť nasledovné:

V danom prípade bola možná aplikácia ustanovenia § 9 ods. 1, 2 zák. č. 514/2003 Z.z. účinného od
01.01.2013,podľaktoréhoštátzodpovedázaškoduspôsobenúnesprávnymúradnýmpostupom,pričomza nesprávny úradný postup sa považuje aj porušenie povinnosti orgánu verejnej moci urobiť úkon alebo
vydať rozhodnutie v zákonom ustanovenej lehote, nečinnosť orgánu verejnej moci pri výkone verejnej
moci, zbytočné prieťahy v konaní alebo iný nezákonný zásah do práv právom chránených záujmov

fyzických osôb a právnických osôb. Podľa ods. 2 tohto ustanovenia pri posudzovaní nesprávneho
úradného postupu súdu spočívajúceho v porušení povinnosti urobiť úkon alebo vydať rozhodnutie
v zákonom ustanovenej lehote, v nečinnosti pri výkone verejnej moci alebo v zbytočných prieťahoch
v konaní možno vychádzať len z výsledkov vybavenia sťažnosti na prieťahy, žiadosti o prešetrenie
vybavenia sťažnosti na prieťahy, z právoplatného rozhodnutia vydaného v disciplinárnom konaní, ktorým

sa rozhodlo o tom, že sudca sa dopustil disciplinárneho previnenia, ktoré má za následok prieťahy v
súdnom konaní, právoplatného rozhodnutia Európskeho súdu pre ľudské práva, ktorým sa rozhodlo, že
bolo porušené právo na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov alebo z právoplatného rozhodnutia
Ústavného súdu SR o ústavnej sťažnosti, ktorým Ústavný súd SR konštatoval, že sa porušilo právo na
prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov. Toto ustanovenie bolo možné aplikovať na daný prípad,
aj keď návrh žalobcu bol podaný 27.09.2012 a to z toho dôvodu, že ide o ustanovenie, u ktorého

platí nepravá retroaktivita. Pri nepravej retroaktivite totiž zákonodarca uznáva právne skutočnosti, na
základe ktorých podľa predchádzajúcej právnej normy došlo k vzniku určitých právnych vzťahov. O
nepravú retroaktivitu môže ísť napriek tomu, že zákonodarca prípadne novým právnym predpisom
zároveň s účinnosťou do budúcna prinesie určité zmeny aj tých práv alebo povinností, ktoré vznikli za
platnosti skoršieho zákona. Nepravá retroaktivita teda nebráni zákonodarcovi novou právnou úpravou

vstúpiť aj do tých právnych vzťahov, ktoré vznikli na základe skôr prijatej právnej normy a meniť ich
režim. Za prípustné sa považuje pokiaľ nová právna úprava uznávajúc práva a povinnosti nadobudnuté
podľa skoršieho právneho predpisu zavádza do budúcna nový režim a mechanizmus (procedúru)
uplatnenia týchto práv, alebo pokiaľ právom nadobudnutým za skoršej právnej úpravy priznáva odo dňa
účinnosti neskoršej právnej úpravy nový obsah. V končenom dôsledku nepôsobí nepravá retroaktivita

do minulosti, pretože akceptuje stav, ktorý nastal za skôr platnej a účinnej právnej úpravy, tento
stav ale rieši až v čase účinnosti novej právnej úpravy. Ustanovenie § 9 ods. 2 zák. č. 514/2003
Z.z. účinné od 01.01.2013 teda nijakým spôsobom neruší existenciu nesprávneho úradného postupu,
ale stanovuje nanovo postup pri posudzovaní nesprávneho úradného postupu súdu spočívajúceho v
porušení povinnosti urobiť úkon alebo vydať rozhodnutie v zákonom ustanovenej lehote, nečinnosti pri

výkone verejnej moci alebo v zbytočných prieťahoch v konaní. Toto ustanovenie len nanovo stanovuje
procedúru, z ktorej je treba vychádzať pri posudzovaní tohto javu.

Odvolací súd v tejto súvislosti konštatuje, že podmienky ustanovenia § 9 ods. 2 zák. č. 514/2003 Z.z. v
danom prípade neboli naplnené, a preto nebolo možné v danom prípade hovoriť o nesprávnom úradnom

postupe súdu.

Naviac je treba súhlasiť s názorom súdu prvého stupňa, že nemôže ísť o porušenie zákonom stanovenej
lehoty v prípade ustanovenia § 44 ods. 2 Exekučného poriadku, ak dochádza k zamietnutiu žiadosti o
udelenie poverenia na vykonanie exekúcie. Zákonná lehota je stanovená len pre prípad, že sa takejto

žiadosti o vydanie poverenia na vykonanie exekúcie vyhovie.

Pokiaľ ide o ďalšiu odvolaciu námietku a to nesprávne posúdenie alebo nevysvetlenie stavu právnej
neistoty súdom prvého stupňa, táto otázka súvisí s dodržaním lehoty ustanovení v § 44 ods. 2
Exekučného poriadku s tým, že tak ako bolo vyššie uvedené, táto lehota neplatí pre prípad, kedy

sa žiadosť o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie zamieta. Tieto dôvody odvolacieho súdu sa
vzťahujú aj k ďalšej odvolacej námietke týkajúcej sa dĺžky zákonnej lehoty uvedenej v § 44 ods.
2 Exekučného poriadku. Pokiaľ ide o námietku zákonného sudcu vyslovenú v návrhu, táto otázka
bola vyriešená uznesením Krajského súdu v Prešove sp. zn. 21NcC/45/2012, ktorým boli sudcovia
Okresného súdu v Prešove vylúčení z prejednávania a rozhodovania tejto veci a vec bola prikázaná

Okresnému súdu Humenné.

So zreteľom na tieto dôvody odvolací súd podľa § 219 ods. 1 O.s.p. potvrdil rozsudok súdu prvého
stupňa ako vecne správny.

V odvolacom konaní žalovanému trovy nevznikli, preto mu ich náhrada priznaná nebola.Poučenie:

Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné.