Decision was made at the court Mestský súd Bratislava II
Judgement was issued by JUDr. Katarína Štrignerová
Legislation area – Rodinné právo – Vyživovacie povinnosti
Judgement form – Rozsudok
Judgement nature – Potvrdzujúce
Source – original document (the link may not work anymore)
Referenced legislation in the judgement
Súd: Krajský súd Bratislava
Spisová značka: 11CoP/207/2015
Identifikačné číslo súdneho spisu: 1314224212
Dátum vydania rozhodnutia: 27. 10. 2015
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Katarína Štrignerová
ECLI: ECLI:SK:KSBA:2015:1314224212.1
ROZSUDOK V MENE
SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Kataríny Štrignerovej a členov
senátu JUDr. Bianky Gelačíkovej a Mgr. Patrície Železníkovej, vo veci starostlivosti súdu o maloletého
C. Q., M.. XX.XX.XXXX, zastúpeného kolíznym opatrovníkom Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny
Bratislava,, Vazovova 7/A, dieťa rodičov: matka - C. F., M.. XX.XX.XXXX, Q. B. M.L. XX, Q., a otec -
S. Q., M.. XX.XX.XXXX, Q. S. XXX/XX, C. P., o návrhu otca na zníženie výživného, na odvolanie otca
proti rozsudku Okresného súdu Bratislava III zo dňa 15.01.2015, č.k. 37P/490/2014-54, jednohlasne
( pomerom hlasov 3:0 ) takto
r o z h o d o l :
Rozsudok súdu prvého stupňa sa p o t v r d z u j e.
Žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov odvolacieho konania.
o d ô v o d n e n i e :
Okresný súd Bratislava III rozsudkom zo dňa 15.01.2015, č.k. 37P/490/2014-54 zamietol návrh otca
na zníženie výživného, keď na základe vykonaného dokazovania dospel k záveru, že návrh otca nie je
dôvodný. Žiadnemu z účastníkov právo na náhradu trov konania nepriznal.
Súd prvého stupňa takto rozhodol po zistení, že od poslednej úpravy výživného nedošlo na strane otca
k tvrdenej podstatnej zmene pomerov, ktorá by odôvodňovala zníženie výživného. Poukázal na to, že v
čase rozhodovania súdu o výživnom bol otec ženatý, mal jednu ďalšiu vyživovaciu povinnosť, následne
mu pribudla ďalšia vyživovacia povinnosť, v tom čase otec už mal vrátené podnikateľské oprávnenie,
požiadal o dávky v hmotnej núdzi, na priznanie ktorých však nespĺňal podmienky. V súčasnosti otec
pracujelennapolovičnýpracovnýúväzoksodôvodnením,žesinevienájsťďalšiuprácu,omaloletéhosa
žiadnym spôsobom nezaujíma, výživné platí nepravidelne, s maloletým sa nekontaktuje. S prihliadnutím
na vek maloletého a na jeho odôvodnené potreby súd prvého stupňa dospel k záveru, že je zákonnou
povinnosťou otca vyvážiť všestrannú starostlivosť matky finančným plnením. Vec právne posúdil podľa
§ 61 ods. 1 až 5, § 65 ods. 1, § 75 ods. 1, § 78 ods. 1 Zák. o rodine. O trovách konania rozhodol podľa
§ 146 ods. 1 písm. a/ O.s.p..
Proti tomuto rozsudku v zákonnej lehote podal odvolanie otec maloletého, ktorý navrhol rozsudok súdu
prvého stupňa zmeniť, výživné na maloletého znížiť zo sumy XXX € na sumu XX € mesačne. Uviedol,
že doposiaľ určené výživné XXX € mesačne nie je schopný platiť. Spolu s manželku majú dve deti,
nemajú spolu taký príjem aký má matka maloletého, a to napriek tomu, že z ich príjmu musia uživiť
ich dve maloleté deti, ako aj ich dvoch. V mieste jeho bydliska je situácia taká, že nie je schopný sa
zamestnať, pracuje za minimálnu mzdu, jeho manželka je na materskej dovolenke, nemajú usporené
žiadne peniaze, vycestovanie za prácou mimo trvalého bydliska neprichádza v najbližšom čase do
úvahy, keďže nemôže nechať manželku s dvoma deťmi samú. Bývajú totiž v prenajatom rodinnom domeokolo ktorého treba stále niečo robiť. Pripustil, že jeho situácia sa môže zmeniť k lepšiemu, ale je to v
nedohľadnej dobe.
K odvolaniu otca sa písomne vyjadrila matka maloletého, ktorá žiadala rozsudok súdu prvého stupňa
ako vecne správny potvrdiť.
Odvolací súd preskúmal rozsudok súdu prvého stupňa podľa § 212 ods. 2 písm. a/ O.s.p., vec prejednal
bez nariadenia odvolacieho pojednávania podľa § 214 ods. 2 O.s.p., s verejným vyhlásením rozsudku
podľa § 156 ods. 3 O.s.p., a dospel k záveru, že odvolanie otca nie je dôvodné.
Podľa § 78 ods. 1 Zák. o rodine dohody a súdne rozhodnutia o výživnom možno zmeniť, ak sa zmenia
pomery. Za zmenu pomerov v zmysle citovaného zákonného ustanovenia treba považovať podstatnú
zmenu pomerov, či už na strane maloletých detí alebo rodičov. Úlohou súdov pri rozhodovaní o zmene
výživného je preto zistiť, či a ako v smere došlo k zmene pomerov od posledného rozhodnutia o
výživnom a v prípade kladného zistenia túto zmenu premietnuť do výšky výživného. Pokiaľ ide o výšku
výživného, vychádzajúc z ust. § 62 ods. 1, 2, 3, 4, 5, § 75 ods. 1 Zák. o rodine, súd pri
určovaní výživného berie zreteľ na odôvodnené potreby maloletých detí, ako aj na zárobkové možnosti,
schopnosti a majetkové pomery rodičov.
V danej prejednávanej veci súd prvého stupňa postupoval vecne správne, keď zisťoval všetky
skutočnosti podstatné pre rozhodnutie o návrhu otca na zníženie výživného z hľadiska súčasných
odôvodnených potrieb maloletého, ako aj z hľadiska schopností a možností rodičov, na výživu ktorých
je maloletý plne odkázaný a tieto potom v záujme zistenia podstatnej zmeny pomerov ( § 78 ods. 1
Zák. o rodine ), porovnal so skutočnosťami rozhodnými pre určenie výživného na maloletého, t.j. v čase
rozhodovania Okresného súdu Pezinok rozsudkom zo dňa 22.11.2011, č.k. 12P/474/2010-69, v spojení
s rozsudkom Krajského súdu v Bratislave z 17.07.2012, č.k. 11CoP/58/2012-83.
Vychádzajúc z okolností zistených vykonaným dokazovaním odvolací súd zhodne ako súd prvého
stupňa je toho názoru, že od posledného rozhodovania o výživnom nedošlo na strane otca k takej zmene
pomerov, ktorá by odôvodňovala otcom navrhované zníženie výživného.
V danej prejednávanej veci ako prvoradé odvolací súd považuje za potrebné uviesť, že vyživovaciu
povinnosť k maloletému dieťaťu majú obaja rodičia, je to ich základná povinnosť vyplývajúca im priamo
zo zákona. Je všeobecne známe, že vekom sa potreby detí zvyšujú, preto každé zníženie výživného
ohrozuje zdravý vývoj, najmä výživu dieťaťa a preto je na mieste iba skutočne v odôvodnených
prípadoch, keď povinný rodič jednoznačne v konaní preukáže, že z objektívnych dôvodov, napríklad pre
nepriaznivý zdravotný stav nie je schopný určené výživné na maloleté dieťa platiť. Tým, že rozhodnutie o
zníženie výživného znamená, že sa časť vyživovacej povinnosti presúva na druhého rodiča, je potrebné
tiež zistiť, či tento rodič bude schopný zabezpečiť odôvodnené potreby dieťaťa vo zvýšenej miere.
S poukazom na obsah spisu odvolací súd zhodne ako súd prvého stupňa dospel k záveru, že otec
svoju neschopnosť platiť doposiaľ určené výživné nepreukázal a len tvrdenie, že nie je schopný sa
zamestnať, neznamená bez ďalšieho dôvod na zníženie jeho vyživovacej povinnosti k maloletému.
Prístup otca k plneniu jeho vyživovacej povinnosti k maloletému odvolací súd hodnotí ako dlhodobo
nezodpovedný, čo nesporne vyplýva zo spisu Okresného súdu Pezinok, sp.zn. 12P/474/2010, keď sa
otec na pojednávania nariadené súdom v danom konaní nedostavoval, nedostavil sa ani na nariadený
výsluch pred Okresný súd Ružomberok, za čo mu bola uložená poriadková pokuta XXX €. Na základe
oznámenia polície súd zistil, že otec sa v mieste bydliska zdržuje iba sporadicky, po dobu 7 rokov pracuje
v Č. D.. Proti rozsudku otec podal odvolanie, žiadajúc určiť výživné vo výške XX € mesačne, z dôvodu,
že jeho príjem nedosahuje ani životné minimum a od 01.01.2012 je evidovaný ako nezamestnaný. V
tejto súvislosti odvolací súd poukazuje na rozporné tvrdenia otca, keď v súčasnom návrhu na zníženie
výživného udáva, že v čase rozhodovania o výživnom mal príjem ako živnostník XXX € mesačne. Aj
následný postoj otca k hľadaniu si zamestnania odvolací súd hodnotí ako nezodpovedný, keďže otec bol
evidovaný ako nezamestnaný od 12.01.2012 do 27.07.2014, pritom medzičasom uzavrel manželstvo,
z jeho manželstva sa narodili dve deti a manželka otca je v súčasnej dobe na rodičovskej dovolenke. V
súvislosti so vznikom ďalších vyživovacích povinností rodičov treba uviesť, že uvedená skutočnosť nie je
automatickydôvodomnazníženievýživnéhonadieťazprechádzajúcehovzťahu,naopakjedôvodomna
vyvinutie maximálneho úsilia povinného rodiča uživiť všetky svoje deti. Snahu o získanie dostatočného
príjmu otec v konaní žiadnym spôsobom nepreukázal, nepredložil žiadne listinné dôkazy, ktoré by jehotvrdenia uvedené v návrhu i v konaní preukazovali. Pokiaľ otec v odvolaní poukazoval na to, že matka
má taký príjem ako on s manželkou a starajú sa pritom o dve deti treba viesť, že príjem matky bol súdom
prvého stupňa riadne zistený, tento je XXX € mesačne, matka však spláca hypotekárny úver ( kúpa
garsónky ) vo výške XXX € mesačne. Keďže ide o náklad, ktorým matka zabezpečila pre maloletého
bývanie, bolo potrebné naň prihliadať.
Po vyhodnotení všetkých právne významných skutočnosti majúcich vplyv na určenie - zmenu výšky
výživného, odvolací súd zhodne ako súd prvého stupňa dospel k záveru, že otec v konaní nepreukázal,
že by z objektívnych dôvodov na jeho strane došlo k zmene pomerov, ktorá by odôvodňovala
navrhované zníženie. Pokiaľ preto súd prvého stupňa návrh otca na zníženie výživného zamietol,
odvolací súd toto rozhodnutie ako vecne správne podľa § 219 ods. 1 O.s.p. potvrdil.
O trovách odvolacieho konania rozhodol odvolací súd podľa § 224 ods. 1 v spojení s ust. § 146 ods.
1 písm. a/ O.s.p..
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné.
Information regarding the judgement were obtained from the original document, which was most recently updated on . Link to the original document may not work anymore, because the portal of the Ministry of Justice may have published the document under this link for only a certain period of time.