Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Judgement was issued on Monday, June 29, 2015

Súd: Okresný súd Trenčín
Spisová značka: 14C/364/2012

Identifikačné číslo súdneho spisu: 3112226164
Dátum vydania rozhodnutia: 29. 06. 2015
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Milina Jánošková

ECLI: ECLI:SK:OSTN:2015:3112226164.7

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Trenčín samosudkyňou JUDr. Milinou Jánoškovou v právnej veci žalobcu POHOTOVOSŤ,

s.r.o. so sídlom v Bratislave, Pribinova č. 25, IČO: 35 807 598, práv. zast. Fridrich Paľko, s.r.o., so
sídlom v Bratislave, Grösslingova č. 4, IČO: 36 864 421 proti žalovanému: Slovenská republika, zast.
Ministerstvom spravodlivosti SR, Župné námestie 13, Bratislava o zaplatenie 125,-Eur a iné s prísl. takto

r o z h o d o l :

Žaloba s a z a m i e t a.

Žalovanej sa náhrada trov konania n e p r i z n á v a .

o d ô v o d n e n i e :

Žalobca sa podaným návrhom, doručeným tunajšiemu súdu dňa 27.09.2012 domáhal proti žalovanej
zaplatenia náhrady majetkovej škody vo výške 125€ a náhrady nemajetkovej ujmy vo výške 903,56€

z titulu nesprávneho úradného postupu Okresného súdu Trenčín. Uviedol, že Okresný súd T. ako
exekučný súd prijal žiadosť na udelenie poverenia na vykonanie exekúcie, podanú ním zvoleným
exekútorom vo veci dlžníka (povinného) O. Z., pod sp. zn. súdneho exekútora EX XXXXX/XXXX.
Súd však v zákonnej procesnej lehote 15 dní od prijatia tejto žiadosti nerozhodol o nej podľa § 44
ods.2 Exekučného poriadku platného v čase podania žiadosti napriek tomu, že vec nevykazovala prvky
nadmernej právnej zložitosti a nevyžadovala si rozsiahlejšiu spoluprácu s účastníkmi konania. Exekučný
súd rozhodol o žiadosti o udelenie poverenia až dňa 7.03.2011, pričom k rozhodnutiu o zamietnutí

žiadostioudeleniepovereniadošlopouplynutízákonomstanovenejdoby(omeškanieviacako490dní).
Žalobca podal na exekučný súd viacero žiadostí o informáciu o stave konania ako aj viacero sťažností
na prieťahy v konaní. Žalobca požadoval náhradu majetkovej škody na základe paušalizácie reálnych
vecných nákladov z dôvodu, že presnú škodu by bolo možné vyčísliť len s nepomernými ťažkosťami
a nie je možné predložiť zodpovedajúce účtovné doklady resp. pracovné alebo obchodné zmluvy.
Žalobca požadoval majetkovú škodu, ktorá mu vznikla ako náhrada účelne vynaložených nákladov
za správu pohľadávky prostredníctvom pracovných výkonov zamestnancov pomocou informačného

systémuvovýške70€,zaudržiavanieasprávuinformačnéhosystémuvovýške40€azaadministratívne
spracovanie textov urgencií exekučnému súdu, poštovných a telekomunikačných výdajov vo výške 15€,
spolu 125€. Náhradu nemajetkovej ujmy v peniazoch požadoval z dôvodu, že samotné konštatovanie
porušenia práva na rozhodnutie v stanovenej lehote bez zbytočných prieťahov nepovažoval za
dostatočné zadosťučinenie vzhľadom na ujmu spôsobenú nesprávnym úradným postupom. Márnym
plynutím času boli reálne ohrozené legitímne očakávania žalobcu, že správnym postupom súdu
dôjde k vymoženiu jeho pohľadávky a došlo aj k vyvolaniu nasledovných rizík neskorým ukončením

procedúry: a) k zániku povinného, b) k zmareniu účelu konania pre stratu kontaktu s povinným
a c) k insolvencii povinného. Žalobca by mohol vďaka skorému rozhodnutiu exekučného súdu v
zákonnej lehote včas, efektívne a účinne uskutočniť rad iných krokov smerujúcich k zabezpečeniu
vymožiteľnosti jeho pohľadávky s príslušenstvom. Ako ďalšie dôvody na priznanie náhrady nemajetkovejujmy uviedol neexistenciu akéhokoľvek účinného vnútroštátneho prostriedku nápravy spôsobilého
reštituovať vzniknutú situáciu, zbytočným omeškaním vzniknutého zániku plánovaných podnikateľských
aktivít navrhovateľa a vzniku neistoty v plánovaní ďalších podnikateľských postupov a aktivít. Žalobca

si uplatňoval primeranú náhradu nemajetkovej ujmy podľa doterajších rozhodnutí Ústavného súdu SR v
priemernej výške 660€ za rok, čo je 55€ za mesiac. V prejednávanej veci žiadal náhradu nemajetkovej
ujmy vo výške 903,56€ ( 660€ za rok : 12 = 55€ mesačne x 16,43 mesiacov). Žalobca podľa 15 ods.1
zák. č. 514/2003 Z.z. písomnou žiadosťou požiadal žalovanú o predbežné prerokovanie jeho nároku
na náhradu škody, avšak do podania žaloby žalovaná pozitívne nereagovala. Žiadal aj náhradu trov

konania.

Žalovaná žiadala žalobu zamietnuť, pretože žalobca nepreukázal splnenie základných zákonných
podmienok, ktoré sú potrebné na priznanie náhrady škody podľa zák.č. 514/2003 Z.z. Poukázala na
nedostatky žaloby, spočívajúce v tom, že žalobca nedokázal uviesť ani len spisovú značku príslušného
exekučného konania, chýbajú relevantné údaje ako dátum doručenia podania na súd a dátum, kedy

sa žalobca dozvedel o vzniku škody a odkazom na príslušný exekučný spis prenáša celú dôkaznú
povinnosť na súd, hoci dôkazné bremeno má znášať žalobca sám. Tvrdenie žalobcu o neznalosti
spisovej značky ním namietaného exekučného konania sa nezakladá na pravde, keďže je v predmetnom
exekučnom konaní oprávneným a v súvislosti s ním uplatňuje právo na náhradu škody, má mať
relevantný záujem na tom, aby identifikoval konanie, ktorým mu bola spôsobená škoda. Neoznačenie

spisovej značky exekučného konania , v ktorom malo dôjsť k nesprávnemu úradnému postupu zo
strany exekučného súdu ( teda nesplnenie zákonom predpísaných náležitostí ) bolo jedným z dôvodov,
pre ktoré Ústavný súd SR odmietol sťažnosti žalobcu na porušenie jeho ústavných práv nečinnosťou
exekučného súdu ( napr. sp.zn. II.ÚS 211/2012, sp.zn. IV.ÚS 366/2012, sp.zn. IV.ÚS 374/2012). Žalobca
v danom prípade neoznačil titul nároku na náhradu škody, pričom uvádza rozhodnutie o zamietnutí

žiadosti na vydanie poverenia na vykonanie exekúcie, čo by bolo možné vysvetliť ako nesprávny úradný
postup ale zároveň namieta nesprávny postup v podobe prieťahov. Z takto formulovanej žaloby nie je
teda zrejmé, či si žalobca uplatňuje nárok na náhradu škody z titulu nesprávneho úradného postupu pre
prieťahy, z dôvodu rozhodnutia o zamietnutí žiadosti o poverenie na vykonanie exekúcie alebo z dôvodu
nerozhodnutia v zákonom stanovenej lehote. Čo sa týka prieťahov, žalobca síce uvádza kroky, ktoré

podnikol na odstránenie neželaného stavu; avšak formu "žiadostí o informácie o stave konania" nie je
možné považovať za riadny opravný prostriedok , ktorý by smeroval k zabráneniu tvrdených prieťahov
a k ich účinnému odstráneniu. Žalovaná má za to, že všeobecnému súdu neprislúcha posudzovať
prieťahy v konaní, túto právomoc má iba predseda súdu alebo Ústavný súd SR. Žalovaný poukázal na
to, že žaloba bola podaná na súde skôr, ako uplynula 6-mesačná lehota na predbežné prerokovanie

písomného nároku na náhradu škody, stanovená v § 16 ods.1 zák.č. 514/2003 Z.z. o zodpovednosti
za škodu spôsobenú pri výkone verejnej moci a poškodený má právo domáhať sa náhrady škody až
po uplynutí 6 mesiacov od prijatia jeho žiadosti ( prvé žiadosti o predbežné prerokovanie nároku na
náhradu škody boli doručené žalovanému dňa 23.4.2012) , preto je nárok na súde predčasne uplatnený.
Žalovaná poukázala na to, že žalobca neposkytol a to napriek opakovaným výzvam na doplnenie

žiadostí, ktoré žalovaný adresoval žalobcovi po doručení prvotných žiadostí o predbežné prerokovanie
nároku na náhradu škody, pričom žalovanej bola doručená len všeobecná odpoveď, kde žalobca
nepreukázal požadované skutočnosti , nedoplnil žiadané informácie , dátumy, kedy sa žalobca dozvedel
o škode, doklady preukazujúce vyčíslenú majetkovú škodu , preukázanie skutočností, čo boli podané
sťažnosti predsedovi súdu na prieťahy, resp. ústavné sťažnosti, ani doklady preukazujúce " ohrozenie"

práv zánikom povinného , resp. jeho insolvenciou, stratou kontaktu s povinným, ktorými odôvodňuje
vznik nemajetkovej ujmy. Žalobca neposkytol nijakú súčinnosť na predbežné prerokovanie podaných
žiadostí a tým zmaril akúkoľvek možnosť predbežne prerokovať oprávnenosť jeho nárokov a preto
Ministerstvo spravodlivosti SR ako orgán príslušný podľa ust. § 4 ods.1 písm.a/ zák.č. 514/2003 Z.z.
nárok žalobcu nepovažuje za predbežne prerokovaný. Zákon č. 514/2003 Z.z. ustanovuje všeobecné

podmienky, pri splnení ktorých štát zodpovedá za škodu spôsobenú orgánom verejnej moci pri výkone
verejnej moci: nezákonné rozhodnutie, resp. nesprávny úradný postup, vznik škody, príčinnú súvislosť
medzi nezákonným rozhodnutím, resp. nesprávnym úradným postupom a vzniknutou škodou. Pri
posudzovaní otázky nesprávneho úradného postupu, spočívajúceho v údajnom porušení povinnosti
súdu vydať rozhodnutie v zákonom stanovenej lehote žalovaná poukazuje ust. § 9 ods.2 zák.č. 514/2003

Z.z. v znení zák.č. 412/2012 Z.z., kde je explicitne uvedené, z čoho výlučne je možné vychádzať pri
posudzovaní nesprávneho úradného postupu súdu, spočívajúceho v porušení povinnosti urobiť úkon
alebo vydať rozhodnutie v zákonom stanovenej lehote, pričom žalobca dosiaľ dôkazy potrebné pre
posúdenie tejto otázky, predpokladanej v tomto ustanovení, nepredložil. Žalovaná poukázala na to, žez ust. § 44 ods.2 Exekučného poriadku účinného od 1.6.2011 a u ust. § 41 ods.2 písm.d/ Exekučného
poriadku vyplýva, že 15-dňová lehota na vydanie poverenia neplatí pri rozhodnutí o exekučnom titule,
ktorým je rozhodnutie rozhodcovského súdu. Čo znamená, že akýkoľvek nárok žalobcu , vychádzajúci z

nesprávneho úradného postupu v podobe nerozhodnutia v 15-dňovej lehote v namietaných exekučných
konaniach začatých po 1.6.2011 ( účinnosť novely Exekučného poriadku č. 102/2011 Z.z. ) nemá žiadnu
oporuvzákone.Pred1.6.2011§41ods.2písm.d/Exekučnéhoporiadkuznel:"vykonateľnýchrozhodnutí
rozhodcovských komisií a zmierov nimi schválených". V samotnej dôvodovej správe k novelizovanému
ustanoveniu § 41 ods.2 písm. d/ Exekučného poriadku je uvedené, že správnosť aplikácie dotknutého

ustanovenia na rozhodcovský rozsudok ako exekučný titul osvedčila svojím autentickým výkladom aj NR
SR ako zákonodarný zbor. Skutočnosť, že sa do formulácie vložili slová " rozhodnutí rozhodcovských
súdov" predstavovala len explicitnejšie ujasnenie litery zákona, aby sa predišlo mylným interpretáciám
tohto ustanovenia. Argumentácia žalobcu je v interpretácii toho, čo zamýšľal zákonodarca nepravdivá
a § 41 ods.2 písm.d/ exekučného poriadku sa správne aplikoval aj na rozhodcovské rozsudky aj pred
1.6.2011. Žalovaná poukázala na judikatúru Ústavného súdu SR sp.zn. I.ÚS 16/02, ktorá konštatuje: "

Pri posúdení, či došlo alebo nedošlo k porušeniu práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov
zaručeného v čl. 48 ods.2 Ústavy SR, ústavný súd prihliada síce na lehoty, ktoré sú uvedené v ústave
alebo v zákone, ale ich nedodržanie nepovažuje automaticky za porušenie uvedeného základného
práva, pretože aj v týchto prípadoch sú rozhodujúce všetky okolnosti danej veci. Pojem "zbytočné
prieťahy" obsiahnutý v čl. 48 ods.2 ústavy je pojem autonómny, ktorý nemožno vykladať a aplikovať

len s ohľadom na lehoty uvedené v zákone. S ohľadom na konkrétne okolnosti veci sa totiž ani v
týchto prípadoch postup dotknutého štátneho orgánu nemusí vyznačovať takými významnými prieťahmi,
ktoré by bolo možné kvalifikovať ako zbytočné prieťahy podľa čl.48 ods.2 ústavy ( I.ÚS 63/00 )" .
Z uvedeného vyplýva, že samotné nedodržanie zákonom stanovenej lehoty neznamená automaticky
prieťahy v konaní. Žalovaná poukázala na znenie ust. § 9 ods.2 zák.č. 514/2003 Z.z. kde je uvedené, z

čoho výlučne možno vychádzať pri posudzovaní nesprávneho úradného postupu súdu, spočívajúceho
v prieťahoch v konaní a v zmysle tohto ustanovenia možno vychádzať z existencie prieťahov, ak by tieto
boli konštatované vo výsledkoch vybavenia sťažnosti na prieťahy, žiadosti o prešetrenie sťažnosti na
prieťahy, v právoplatnom rozhodnutí vydanom v disciplinárnom konaní, ktorým s rozhodlo, že sa sudca
dopustil disciplinárneho previnenia spočívajúceho v prieťahoch, právoplatnom rozhodnutím Európskeho

súdupreľudsképráva,ktorýmsarozhodlo,žeboloporušenéprávonaprerokovanievecibezzbytočných
prieťahov alebo v právoplatnom rozhodnutí Ústavného súdu SR o ústavnej sťažnosti, ktorým tento súd
konštatoval , že sa porušilo právo na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov. Žalobca si vo vzťahu
kpredpokladomposúdeniaexistenciezbytočnýchprieťahov vkonanínesplnilanipovinnosť tvrdeniaani
povinnosť ich preukázania a žalovaná nepovažuje existenciu prieťahov v konaní za preukázanú; okrem

toho , či v konaní bolo alebo nebolo porušené právo na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov
garantovanévčl.48ods.2ÚstavySRjekompetentnýskúmaťlenÚstavný súdSRanievšeobecnésúdy.
Preto súd, konajúci v žalobe o náhrade škody by mohol pri posudzovaní nárokov na náhradu škody
vychádzať z existencie prieťahov v súdnom konaní v prípade, ak by tieto bolo konštatované predsedom
súdu alebo Ústavným súdom SR. Zároveň v súlade s ust. § 19 ods.1 zák.č. 514/2003 Z.z. žalovaná

vzniesla námietku premlčania u všetkých žalobou uplatnených nárokov, pri ktorom došlo k uplynutiu 15-
dňovej lehoty od doručenia žiadosti súdneho exekútora o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie v
období pred 23. aprílom 2009 ( teda 3 roky pred dňom, kedy boli žalovanej doručené prvé žiadosti o
predbežnéprerokovanienároku). Žalobca nepreukázalvznikmateriálnejškodyvpaušálnejsume 125€;
ku ktorej malo dôjsť výlučne v období medzi doručením žiadosti po vydanie poverenia na exekúciu a

rozhodnutím o nej, bez ohľadu na dĺžku trvania prieťahov. Pričom žalobca neuviedol, či uvedená suma
predstavuje v zmysle § 17 ods.1 zák.č. 514/2003 Z.z. skutočnú škodu alebo ušlý zisk. Skutočná škoda
predstavuje trvalé zmenšenie majetku poškodeného a ušlý zisk predstavuje ušlý majetkový prospech,
resp. nerozmnoženie majetku poškodeného, ktoré by bolo možné dôvodne očakávať, nebyť škodnej
udalosti, s ohľadom na pravidelný beh vecí. Žalovaná poukázala na to, že žalobca by mal v konaní

produkovať dôkazy preukazujúce škodu. V danom prípade je žalobca spoločnosť, ktorá sa zaoberá
spotrebiteľskými úvermi a k svojej činnosti nepochybne potrebuje, ako aj využíva informačný systém,
ktorý poskytuje prehľad poskytovaných úverov. Takýto systém žalobca musel nepochybne používať
nielen počas domnelých prieťahov v konaní , ale aj predtým, ako aj po ňom a to nielen na správu
pohľadávok, ktoré boli predmetom exekúcií ale aj takých, pri ktorých žiadne exekúcie neprebiehali,

resp. prebiehali bez namietaných nedostatkov. Akákoľvek výška nákladov prevádzkovania na správu
informačného systému vznikala žalobcovi bez ohľadu na tvrdené prieťahy a jej uplatnenie považuje
žalovaná za účelové. Žalobca uvádza ďalšiu položku majetkovej škody "udržiavanie " systému. Tu ide
taktiež o činnosť ktorú musí žalobca vykonávať na každodennej báze, najmä pri poskytovaní úverovtakého rozsahu, aké poskytuje žalobca. Považovať paušálne sumy za spomínané a veľmi všeobecne
uvedené činnosti je účelové a paušálne sumy za administratívne spracovanie urgencií sú neprimerane
vysoké vzhľadom k tomu, že sa mohli vykonať hospodárnejšie a to elektronickou formou. Treba

poukázať na tvrdenie samotného žalobcu k žiadostiam o doplnenie žiadosti o predbežné prerokovanie
nároku,nanáhraduškodyzodňa2.7.2012,že"disponuje jednotnouanedeliteľnoudatabázounávrhovv
elektronickej forme" a návrhy tiež podával na súd elektronicky, preto uplatňovanie nároku na sumu 125€
paušálne na každého dlžníka je nielen nadhodnotené ale aj nepreukázané. Skutočnú škodu bol žalobca
povinný preukázať a podložiť listinami/ skutočnosťami, ktoré preukážu požadovaný nárok, čo žalobca

neurobil a nepreukázal ani vznik ani výšku škody. Pokiaľ ide o uplatňovanú náhradu nemajetkovej
ujmy, žalobca poukazoval na viacero nálezov Ústavného súdu, ktorú súd priznal za porušenie práv na
prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov. Žalovaná poukázala na to, že poskytovanie finančného
zadosťučinenia nie je automatické a podlieha podrobnému prieskumu zo strany súdu a vychádzať
z paušálnej sumy, ktorá má byť priznaná za každý rok prieťahov je nesprávna úvaha. Ústavný súd
vychádzaajzvýznamusporupreúčastníka,pričomžalobcajeveľkouspoločnosťou,poskytujúcouúvery.

Žalovanápoukazujenaznenieust.§17ods.2,3zák.č.514/2003Z.z. anato,ževzniknemajetkovejujmy
u právnických a fyzických osôb je odlišný. Samotná judikatúra na tento aspekt poukazuje v rozsudku
Najvyššieho súdu ČR sp.zn. 30Cdo/675/2011, kde je uvedené, že odškodnenie právnickej osoby za
nemajetkovú ujmu spôsobenú prípadnými prieťahmi v súdnom konaní nie je možné vzťahovať na
fyzické osoby, ktoré sa na činnosti právnickej osoby nejakým spôsobom zúčastňujú, lebo im nevzniká

ujma priamo. Žalobca uvádza aj " zánik podnikateľských aktivít a podnikateľských plánov" bez bližšej
konkretizácie. Taktiež žalobca neuviedol, v čom a ako situácia " ovplyvnila ďalšie podnikateľské postupy
žalobcu" . Žalobca ďalej zjavne opomína, že pri uplatňovaní nároku na náhradu nemajetkovej ujmy je
potrebné preukázať, že konštatovanie porušenia práva nie je dostačujúcim zadosťučinením. Uvedené
zo žaloby nevyplýva a preto žalovaná nemá za preukázaný ani vznik nemajetkovej ujmy ako ani to, že

by sa mala poskytovať jej náhrada v peniazoch. Žalovaná poukázala na ust. § 3 ods.1 Občianskeho
zákonníka a § 17 ods.2,3 zák.č. 514/2003 Z.z., pričom so zohľadnením uvedených ustanovení nie
je možné priznať žiadnu náhradu nemajetkovej ujmy ani za situácie, ak by boli splnené predpoklady
zodpovednosti za škodu. V tejto súvislosti nie je možné opomenúť povahu a predmet konaní , v ktorých
malo dôjsť k nesprávnemu úradnému postupu a to pri zohľadnení podnikateľskej činnosti žalobcu a

povedomí, ktoré má žalobca v súvislosti s podnikaním vytvorené a v posledných rokoch všetky zložky
štátnej moci zamerali svoju pozornosť na ochranu spotrebiteľov a je všeobecne známe, že potrebu
ochrany práv spotrebiteľov podmienila najmä činnosť žalobcu na trhu spotrebiteľských úverov. V tejto
súvislosti žalovaná poukázala na list Európskej komisie, Generálneho riaditeľstva pre spravodlivosť č.
JUST/A3/RM/kb D (2010) 1360 adresovaný stálemu predstaviteľovi SR pri Európskej únii, v ktorom

Európska komisia poukázala na to, že v súvislosti s podnikaním žalobu dostala sťažnosti od slovenského
združenia na ochranu spotrebiteľov, kde sa poukazovalo na neprijateľné podmienky u žalobcu súvisiace
najmä s nákladmi na úver vo výške takmer 100% , ktoré tvoria poplatky na vypracovanie a uzavretie
zmluvy o úvere, sankcie pri nesplnení záväzku vo výške 91,25% ročne a pod. Žalobca je vnímaný
verejnosťou ako spoločnosť využívajúca neprijateľné podmienky, zneužívajúc slabé finančné a právne

vedomie nízkopríjmových osôb. S prihliadnutím na charakteristiku podnikateľskej činnosti žalobcu
považuje žalovaná za konanie v rozpore s dobrými mravmi , ak si žalobca uplatňuje náhradu škody
voči štátu , ktorá mala vzniknúť práve pri negatívne vnímanej podnikateľskej aktivite žalobcu. Žalobca
nepreukázal podmienky vzniku zodpovednosti štátu za škodu a to, že by činnosťou súdu v namietanom
exekučnom konaní došlo k nesprávnemu úradnému postupu, nepreukázal vznik ani výšku škody ani

nemajetkovej ujmy a preto neexistuje ani príčinná súvislosť medzi nesprávnym úradným postupom
a škodu/ nemajetkovou ujmovou. Žalovaná má za to, že žalobca si stav, v ktorom sa ocitol, zavinil
sám, spôsobom vykonávania podnikateľskej činnosti, pasivitou pri obhajovaní svojich práv, a najmä
v súčasnosti je zrejmé, že žalobca si uplatňuje ničím neodôvodnené a nepreukázané čiastky, či už v
podobe majetkovej škody, alebo nemajetkovej ujmy.

Súd rozsudkom č.k. 14C/364/2012-88 zo dňa 29.2.2014 žalobu zamietol a žalovanej nepriznal náhradu
trov konania. Krajskú súd Trenčín uznesením č.k. 5Co/428/2014 - 114 zo dňa 12.5.2015 na odvolanie
žalobcu rozsudok súdu I. stupňa zrušil a vec mu vrátil na opätovné prejednanie a rozhodnutie. V
odôvodnení odvolací súd tvrdil, že postupom súdu, ktorým nezaslal žalovanému pred vynesením

rozhodnutia vyjadrenie žalovaného k žalobe došlo k odňatiu právf ažalovaného konať pred súdom podľa
ust. § § 114 ods. 2 O.s.p.Účastníci konania sa na pojednávanie nedostavili, hoci boli riadne a včas predvolaní. Neúčasť
ospravedlnila len žalovaná, ktorá žiadala vec prejednať a rozhodnúť v jej neprítomnosti. Žalobca žiadal
pojednávanie zrušiť, z dôvodu opätovne vznesenej námietky zaujatosti vec prejednávajúcej sudkyne

a domáhal sa prerušenia konania z dôvodu prebiehajúcich iných sporov, v ktorých sa podľa jeho
názoru riešia otázky, ktoré majú význam pre priebeh tohto konania. Súd tieto dôvody neuznal za
relevantné pre prerušenie konania, pričom na námietku zaujatosti sudkyne totožného obsahu, o ktorej
už bolo právoplatne rozhodnuté neprihliadol a o zamietnutí návrhu na prerušenie konania rozhodol
samostatným uznesením. Preto súd vec prejednal a rozhodol podľa ust. § 101 ods.2 O.s.p. v

neprítomnosti účastníkov, týchto pred vynesením rozsudku vo veci samej riadne poučil o povinnosti
navrhnúťaoznačiťdôkazypodľa§120ods.4O.s.p.aprirozhodnutí prihliadolnaobsahspisuazohľadnil
všetky účastníkmi predložené, navrhnuté a vykonané dôkazy.

Súd vykonal dokazovanie oboznámením žalobného návrhu, spisu tunajšieho súdu 61Er/2728/2011,
vyjadrenia žalovaného k veci s prílohami, návrhu na prerušenie konania a zistil tento skutkový stav veci:

Súd vykonal dokazovanie oboznámením žalobného návrhu, spisu tunajšieho súdu 62Er/2689/2009 a
zistil tento skutkový stav veci:

Súdny exekútor JUDr. Rudolf Krutý so sídlom v Bratislave podal dňa 26.11.2009 na Okresný súd

T. žiadosť o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie vo veci oprávneného: POHOTOVOSŤ,
s.r.o. D. ( žalobcu) proti povinnému : O. Z., bytom T., J. H. č. XXXX/X, pre vymoženie sumy
240,34€ s príslušenstvom. Exekučným titulom bol rozsudok Stáleho rozhodcovského súdu zriadeného
zriaďovateľom Slovenská rozhodcovská a.s. so sídlom v Bratislave, Karloveské rameno č. 8, IČO: 35
922 761 sp.zn. SR 13013/09 zo dňa 18.8.2009. Veci bola pridelená spisová značka 62Er/2689/2009.

Okresný súd Trenčín uznesením č.k. 62Er/2689/2009-10 zo dňa 18.2.2011 v spojení s uznesením
Krajského súdu v Trenčíne č.k. 17CoE/160/2011-20 zo dňa 4.5.2011 žiadosť o udelenie poverenia
na vykonanie exekúcie zamietol z dôvodu, že oprávnený nepredložil v lehote stanovenej súdom
zmluvu o úvere, na podklade ktorej bol vydaný exekučný titul- rozhodcovský rozsudok. Uznesením č.k.

62Er/2689/2009-22 zo dňa 19.4.2012 súd exekúciu zastavil.

Od podania žiadosti o poverenie na exekúciu dňa 26.11.2009 do vydania rozhodnutia o zamietnutí
žiadosti o udelenie poverenia na exekúciu dňa 18.2.2011 exekučným súdom uplynula doba cca 14,5
mesiaca.

Podľa § 3 ods.1 písm.d) zák. č. 514/2003 Z.z.o zodpovednosti za škodu spôsobenú pri výkone verejnej
moci a o zmene niektorých zákonov štát zodpovedá za podmienok ustanovených týmto zákonom za
škodu, ktorá bola spôsobená orgánmi verejnej moci pri výkone verejnej moci nesprávnym úradným
postupom.

Podľa § 6 ods.1,2 zák.č. 514/2003 Z.z. o zodpovednosti za škodu spôsobenú pri výkone verejnej
moci, v znení nesk. predpisov ak tento zákon neustanovuje inak, právo na náhradu škody spôsobenej
nezákonným rozhodnutím možno uplatniť iba vtedy, ak právoplatné rozhodnutie, ktorým bola škoda
spôsobená, bolo zrušené alebo zmenené pre nezákonnosť príslušným orgánom. Súd, ktorý rozhoduje

o náhrade škody, je viazaný rozhodnutím tohto orgánu. Právo podľa odseku 1 možno priznať iba
vtedy, ak poškodený podal proti nezákonnému rozhodnutiu riadny opravný prostriedok podľa osobitných
predpisov. Splnenie tejto podmienky sa nevyžaduje, ak ide o prípady hodné osobitného zreteľa.

Podľa § 44 ods.2 Exekučného poriadku (v znení účinnom od 30.11.2006 do 31.5.2010) súd preskúma

žiadosť o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie, návrh na vykonanie exekúcie a exekučný titul.
Ak súd nezistí rozpor žiadosti o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie alebo návrhu na vykonanie
exekúcie alebo exekučného titulu so zákonom, do 15 dní od doručenia žiadosti písomne poverí
exekútora, aby vykonal exekúciu. Ak súd zistí rozpor žiadosti alebo návrhu alebo exekučného titulu
so zákonom, žiadosť o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie uznesením zamietne. Proti tomuto

uzneseniu je prípustné odvolanie.

Podľa § 44 ods.2 Exekučného poriadku (v znení účinnom od 1.6.2010 do 31.5.2011) súd preskúma
žiadosť o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie, návrh na vykonanie exekúcie a exekučný titul.Ak súd nezistí rozpor žiadosti o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie alebo návrhu na vykonanie
exekúcie alebo exekučného titulu so zákonom, do 15 dní od doručenia žiadosti písomne poverí
exekútora, aby vykonal exekúciu, táto lehota neplatí, ak ide o exekučný titul podľa § 41 ods. 2 písm. c)

a d). Ak súd zistí rozpor žiadosti alebo návrhu alebo exekučného titulu so zákonom, žiadosť o udelenie
poverenia na vykonanie exekúcie uznesením zamietne. Proti tomuto uzneseniu je prípustné odvolanie.

Podľa § 41 ods.2 písm.c/,d/ Exekučného poriadku podľa tohto zákona možno vykonať exekúciu aj na
podklade notárskych zápisníc, ktoré obsahujú právny záväzok a v ktorých je vyznačená oprávnená

osoba a povinná osoba, právny dôvod, predmet a čas plnenia, ak povinná osoba v notárskej zápisnici
s vykonateľnosťou súhlasila, vykonateľných rozhodnutí rozhodcovských komisií a zmierov nimi
schválených.

Podľa § 3 ods.1 písm. d) zák. č. 514/2003 Z. z. o zodpovednosti za škodu spôsobenú pri výkone verejnej
moci a o zmene niektorých zákonov štát zodpovedá za podmienok ustanovených týmto zákonom za

škodu, ktorá bola spôsobená orgánmi verejnej moci pri výkone verejnej moci nesprávnym úradným
postupom.

Podľa § 9 ods. 1, veta druhá cit.zák.za nesprávny úradný postup sa považuje aj porušenie povinnosti
orgánu verejnej moci urobiť úkon alebo vydať rozhodnutie v zákonom stanovenej lehote, nečinnosť

orgánu verejnej moci pri výkone verejnej moci, zbytočné prieťahy v konaní alebo iný nezákonný zásah
do práv.

Podľa§17ods.1,2,3citzák.(1)uhrádzasaskutočnáškodaaušlýzisk,akosobitnýpredpisneustanovuje
inak.(2) V prípade, ak iba samotné konštatovanie porušenia práva nie je dostatočným zadosťučinením

vzhľadom na ujmu spôsobenú nezákonným rozhodnutím alebo nesprávnym úradným postupom,
uhrádza sa aj nemajetková ujma v peniazoch, ak nie je možné uspokojiť ju inak. (3)Výška nemajetkovej
ujmy v peniazoch podľa odseku 2 sa určuje s prihliadnutím najmä na: a) osobu poškodeného, jeho
doterajší život a prostredie, v ktorom žije a pracuje, b) závažnosť vzniknutej ujmy a na okolnosti, za
ktorých k nej došlo, c) závažnosť následkov, ktoré vznikli poškodenému v súkromnom živote a d)

závažnosť následkov, ktoré vznikli poškodenému v spoločenskom uplatnení.

Z obsahu spisu súd zistil, že exekútorom JUDr. Rudolfom Krutým bola Okresnému súdu Trenčín v
konaní pod sp. zn. 62Er/2689/2009 doručená žiadosť o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie dňa
26.11.2009, povinnou bola Adriana Galková vo veci o zaplatenie 240,34€ s príslušenstvom a o žiadosti

bolorozhodnutéuznesenímOkresnéhosúduTrenčínč.k.62Er/2689/2009-10zodňa18.2.2011vspojení
s uznesením Krajského súdu v Trenčíne č.k.17coE/160/2011-20 zo dňa 4.5.2011 zamietnutím žiadosti o
poverenie na exekúciu. Exekučným titulom v danom prípade bol rozhodcovský rozsudok. Z uvedeného
nesporne vyplýva, že rozhodnutie o poverení bolo vydané po cca 14,5 mesiaca.

Pre priznanie náhrady škody spôsobenej nesprávnym úradným postupom je nevyhnutné súčasné
splnenie troch podmienok: 1) nesprávny úradný postup, 2) vznik škody a 3) príčinná súvislosť medzi
nesprávnym úradným postupom a vznikom škody. Predpoklad kumulatívneho splnenia uvedených
podmienok znamená, že ak chýba čo i len jedna z podmienok, náhradu škody nie je možné priznať.

Dôkazné bremeno preukázať podmienky náhrady škody spočíva na poškodenom, v preskúmavanej
veci na žalobcovi. Pojem "nesprávny úradný postup orgánu verejnej moci" nie je zákonodarcom v
prvostupňovým súdom citovanom ustanovení § 9 ods. 2 zák. č. 514/2003 Z.z. výslovne definovaný,
je uvedený len príkladmo. Je však možné a to aj z ustálenej judikatúry vyvodiť, že ide o taký úradný
postup, ktorý má vadu, ktorý nie je v súlade s príslušnou právnou úpravou. Jedná sa o postup, pri ktorom

dôjde k porušeniu pravidiel stanovených právnymi predpismi pre konanie orgánu verejnej moci alebo k
porušeniu poriadku, ktorý vyplýva z povahy, funkcie alebo cieľa tejto činnosti, teda o postup nezákonný.
Skutočnosť, že ide o nesprávny úradný postup taktiež určuje fakt, že musí ísť o postup priamo súvisiaci s
výkonom právomocí orgánu verejnej moci. Nesprávnym úradným postupom nie sú len prípady, v ktorých
orgán verejnej moci priamo koná (pri rozhodovacej činnosti), ale aj pri porušení povinnosť urobiť úkon

alebo vydať rozhodnutie v zákonom stanovenej lehote, prípadne ak ide o nečinnosť pri výkone verejnej
moci.Žalobca odvodzuje svoj nárok na uplatnené náhrady z údajného nesprávneho úradného postupu
exekučného súdu, ktorý v konaní o žiadosti súdneho exekútora o vydanie poverenia na vykonanie
exekúcie nekonal v súlade s ustanovením § 44 ods. 2 Exekučného poriadku, keď rozhodnutie vydal po

uplynutí lehoty 15 dní od doručenia žiadosti súdu.

V zmysle § 44 ods. 2 Exekučného poriadku v znení účinnom v čase doručenia predmetnej žiadosti
súdneho exekútora o udelenie poverenia Okresnému súdu Trenčín (do 31.5.2010), súd preskúma
žiadosť o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie, návrh na vykonanie exekúcie, exekučný titul. Ak

súd nezistí rozpor žiadosti o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie alebo návrhu na vykonanie
exekúcie alebo exekučného titulu so zákonom, do 15 dní od doručenia žiadosti písomne poverí
exekútora, aby vykonal exekúciu. Ak súd zistí rozpor žiadosti alebo návrhu alebo exekučného titulu
so zákonom žiadosť o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie uznesením zamietne. Proti tomuto
uzneseniu je prípustné odvolanie.

Z vyššie citovaných ustanovení vyplýva, že zákonná lehota 15 dní od doručenia žiadosti v zmysle cit.
ust.. § 44 ods. 2 Exekučného poriadku s poukazom na jeho znenie platí iba vtedy, ak súd vydá poverenie
exekútorovi na vykonanie exekúcie. Rozhodnutie súdu o zamietnutí žiadosti súdneho exekútora ale
zákon v citovanom ustanovení žiadnou zákonnou lehotou nelimituje.

Vzhľadom na vyššie uvedené možno konštatovať ( zhodne s odôvodnením rozsudku Krajského súdu
v Trnave č.k. 25Co/222/2014 zo dňa 22.10.2014), že postupom dotknutého súdu v danej veci nedošlo
k nesprávnemu úradnému postupu z dôvodu, že by súd nedodržal zákonné lehoty a teda k porušeniu
povinnosti súdu vydať rozhodnutie v zákonom ustanovenej lehote. Obdobné závery prijal i ÚS SR v

Náleze sp. zn. II.ÚS 520/2012-39 zo dňa 10.7.2013. Pokiaľ ide o posúdenie nesprávneho úradného
postupu Okresného súdu Trenčín v danej veci, ktoré by malo spočívať všeobecne v zbytočných
prieťahoch pri rozhodovaní o predmetnej žiadosti súdneho exekútora o udelenie poverenia je potrebné
poukázať na to, že všeobecný súd môže pristúpiť priznávaniu náhrady škody v konaní podľa zákona
č. 514/20003 Z. z. až v prípade, ak o existencii prieťahov už bolo rozhodnuté oprávneným orgánom.

V dotknutej veci neboli žiadnym z príslušných orgánov konštatované prieťahy v konaní (napríklad
v dôsledku sťažnosti žalobcu na prieťahy, v dôsledku žiadosti o prešetrenie vybavenia sťažnosti
na prieťahy, v dôsledku rozhodnutia vydaného v disciplinárnom konaní sudcu, prípade rozhodnutím
Európskeho súdu pre ľudské práva alebo Ústavného súdu Slovenskej republiky o ústavnej sťažnosti,
v ktorých by bolo konštatované, že sa porušilo právo žalobcu na prerokovanie veci bez zbytočných

prieťahov), pričom všeobecný súd v konaní o náhradu škody, resp. nemajetkovej ujmy spôsobenej
nesprávnym úradným postupom nie je orgánom kompetentným pre vyslovenie takéhoto záveru. Ako na
topoukazujedôvodováspávaknovele§9ods.2zák.č.514/2003Z.z.účinnejod1.1.2013,pokiaľbysúd
konajúci o náhrade škody mohol hodnotiť postup iného súdu z hľadiska existencie zbytočných prieťahov,
znamenalo by to absurdný záver, keďže všeobecné súdy by preskúmavali postup iných všeobecných

súdov, pričom uvedené by mohlo smerovať aj k porušeniu inštančného princípu v súdnictve. Vecne
príslušné pre rozhodovanie sporov o náhradu škody sú v prvom stupni zásadne okresné súdy, avšak
súdy, ktoré môžu porušiť právo na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov, môžu byť aj súdy
vyššieho stupňa (krajské súdy, Najvyšší súd SR). V prípade, ak by sa zbytočných prieťahov dopustil
napr. Najvyšší súd SR jeho postup by mal byť preskúmavaný súdom nižšieho stupňa, čo je zjavne

absurdné a len potvrdzuje, že konštatovať existenciu prieťahov v súdnom konaní sú oprávnené iba
zákonom zmocnené orgány. Na uvedenom závere nič nemení ani skutočnosť, že zákonodarca možnosť
súdu vychádzať len z takýchto podkladov v konaní o zodpovednosti za škodu spôsobenú pri výkone
verejnej moci, výslovne zakotvil v § 9 ods. 2 zák. č. 514/2003 Z.z. až s účinnosťou od 1.1.2013.

Pokiaľ ide o námietku premlčania, súd mal za to, že nárok premlčaný nie je, nakoľko 3-ročná lehota na
uplatnenie nároku na náhradu škody z titulu nesprávneho úradného postupu začala žalobcovi plynúť
po uplynutí 30- dní od spísania návrhu na exekúciu u exekútora ( 15 dní na podanie žiadosti o vydanie
poverenia od podania návrhu a 15 dní na vydanie poverenia od doručenia návrhu na súd) od 2.11.2009
+ 30 dní; teda od 2.12.2009. Dňom nasledujúcim, teda od 3.12.2009 si mohol žalobca uplatňovať nárok

na náhradu škody na súde a v čase podania návrhu (27.9.2012 ) bola lehota zachovaná. Nárok bol
teda uplatnený včas.Základné podmienky pre priznanie nároku na náhradu škody spôsobenej pri výkone verejnej moci
musia byť splnené kumulatívne. Keďže potom podmienka existencie nesprávneho úradného postupu
exekučného súdu v danej veci, s poukazom na vyššie uvedenú argumentáciu splnená nebola, nemohol

vzniknúť žalobou uplatnený nárok žalobcu , ani nadväzne nemôžu byť splnené podmienky príčinnej
súvislosti medzi nesprávnym úradným postupom a škodou a ani vznik škody, resp. ujmy. Vzhľadom na
to už potom nie je potrebné a bolo by nadbytočné a v rozpore so zásadou hospodárnosti občianskeho
súdneho konania skúmať existenciu škody nemajetkovej ujmy, ako aj ich rozsah. Tiež by bolo
nadbytočným i nedôvodným vysporiadavať sa s ďalšou argumentáciou žalobcu.

Podľa § 142 ods. 1 O.s.p. súd úspešnému žalovanému náhradu trov konania nepriznal, lebo si ich
neuplatnil.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa
jeho doručenia na tunajší súd ( dvojmo).

V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (označenie súdu ktorému je určené, kto ho robí,
ktorej veci sa týka a čo sleduje, podpis, dátum) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom
rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa
odvolateľ domáha. Odvolanie je potrebné podať v počte 2 rovnopisov, ak potrebný počet rovnopisov

účastník nepredloží, súd vyhotoví kópie na jeho trovy (§ 42 ods. 3, 205 ods. 1 O.s.p.).

Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej možno odôvodniť len
tým, že
- sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,

- ten, kto v konaní vystupoval ako účastník, nemal spôsobilosť byť účastníkom konania,
- účastník konania nemal procesnú spôsobilosť a nebol riadne zastúpený,
- v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,
- sa nepodal návrh na začatie konania, hoci podľa zákona bol potrebný,
- účastníkovi konania sa postupom súdu odňala možnosť konať pred súdom,

- rozhodoval vylúčený sudca,
- súd prvého stupňa nesprávne právne posúdil vec, a preto nevykonal ďalšie navrhované dôkazy,
- konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
- súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné
na zistenie rozhodujúcich skutočností,

- súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
- doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré
doteraz neboli uplatnené (dôkazy sa týkajú podmienok konania, vecnej príslušnosti súdu, vylúčenia
sudcu, dôkazmi má byť preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne
rozhodnutie vo veci samej, odvolateľ nebol riadne poučený podľa § 120 ods. 4, účastník konania bez

svojej viny nemohol dôkazy označiť alebo predložiť do rozhodnutia súdu prvého stupňa),
- rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci (§ 205 ods. 2, §
205a ods. 1, § 221 ods. 1 O. s. p.).