Rozsudok ,
Zmeňujúce Judgement was issued on Thursday, November 11, 2015

Súd: Krajský súd Trnava
Spisová značka: 11Co/110/2015

Identifikačné číslo súdneho spisu: 2314200422
Dátum vydania rozhodnutia: 11. 11. 2015
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Fedor Benka

ECLI: ECLI:SK:KSTT:2015:2314200422.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Trnave v senáte zloženom z predsedu senátu Mgr. Fedora Benku a sudkýň JUDr.

Silvie Hýbelovej a Mgr. Renáty Gavalcovej v právnej veci žalobcu: Intrum Justitia Slovakia, s. r. o., so
sídlom Karadžičova 8, Bratislava, IČO: 35 831 154, zastúpený JUDr. Jánom Šoltésom, advokátom,
Karadžičova 8, Bratislava, proti žalovanej: G. V., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom F., v súčasnosti
na neznámom mieste, zastúpená ustanovenou opatrovníčkou B. E., pracovníčkou Okresného súdu
Galanta, o zaplatenie 156 eur s príslušenstvom, o odvolaní žalobcu proti rozsudku Okresného súdu
Galanta zo dňa 23. októbra 2014, č.k. 17C/281/2014-69, takto

r o z h o d o l :

Odvolací súd rozsudok súdu prvého stupňa v napadnutej zamietajúcej časti m e n í tak, že žalovaná

je povinná zaplatiť žalobcovi sumu 46,79 eur spolu s úrokom z omeškania vo výške 9 % ročne od
12.01.2011 do zaplatenia, do troch dní odo dňa právoplatnosti tohto rozsudku.

Žalovaná je povinná zaplatiť žalobcovi náhradu trov tohto konania vo výške 33 eur titulom zaplatených
súdnych poplatkov a 88,71 eur titulom trov právneho zastúpenia, do troch dní odo dňa právoplatnosti
tohto rozsudku do rúk jeho advokáta.

o d ô v o d n e n i e :

Rozsudkom napadnutým odvolaním súd prvého stupňa žalovanej uložil zaplatiť žalobcovi istinu vo výške
109,21 eur spolu s úrokom z omeškania vo výške 9% ročne zo sumy 62,82 eur od 10.02.2011 do

zaplatenia a zo sumy 46,39 eur od 10.03.2011 do zaplatenia a do rúk právneho zástupcu žalobcu
náhradu trov konania vo výške 6,54 eur titulom zaplateného súdneho poplatku a 23,40 eur titulom trov
právneho zastúpenia, všetko do troch dní od právoplatnosti rozsudku a vo zvyšku návrh zamietol. O
trovách konania rozhodol tak, že vedľajšiemu účastníkovi náhradu trov konania nepriznal.

Svoje rozhodnutie súd právne odôvodnil použitím ust. § 1 ods. 1, § 42 ods. 1 písm. a), § 42 ods. 3
písm. a), § 42 ods. 4 písm. a), b) a § 43 ods. 1 zákona č. 610/2003 Z.z. o elektronických komunikáciách,

§ 52 ods. 1 a 2, § 54 ods. 1 a 2, § 100 ods. 1 a 2, § 122 ods. 2, § 517 ods. 2 Občianskeho
zákonníka, ako aj § 5b zákona č. 250/2007 Z.z. o ochrane spotrebiteľa, keď na základe vykonaného
dokazovania dospel k záveru, že právny predchodca žalobcu uzatvoril so žalovanou dňa 11.09.2009
zmluvu o pripojení aj s dodatkom, kde pri uzavretí dodatku odpredal žalovanej dátové zariadenie značky
LEADTEK EXPRESSCARD za kúpnu cenu 9 eur vrátane DPH s mesačným programom „mobilný
internet 10“, s dobou viazanosti 24 mesiacov a dohodnutou zmluvnou pokutou vo výške 331,94 eur.
Žalovaná riadne a včas nezaplatila cenu poskytnutých služieb na základe vystavených faktúr. Dňa

03.10.2012 spoločnosť Slovak Telekom, a. s. ako postupca uzatvorila so žalobcom ako postupníkom
zmluvu o postúpení pohľadávok, vrátane pohľadávky uplatnenej týmto návrhom. Právny predchodca
žalobcu vyfakturoval žalovanej neuhradené služby faktúrami: č. 7011825012 na sumu 46,79 eur so
splatnosťou 11.01.2011, č. 7100588948 na sumu 62,82 eur so splatnosťou 09.02.2011, č. 7101647599na sumu 46,39 eur so splatnosťou 09.03.2011. Na podklade vykonaného dokazovania súd dospel k
záveru, že návrh je čiastočne dôvodný. Zmluva o pripojení je zmluvou spotrebiteľskou podľa § 52
Občianskeho zákonníka. Právny predchodca žalobcu konal v rámci predmetu svojej obchodnej činnosti.

Žalovaná vystupuje ako spotrebiteľ, keďže sa jedná o fyzickú osobu, ktorá pri uzatvorení zmluvy
nekonala v rámci svojej obchodnej činnosti. Vykonaným dokazovaním mal súd za preukázané, že
medzi právnym predchodcom žalobcu a žalovanou vznikol záväzkový právny vzťah, a to nepomenovaná
zmluva v zmysle § 51 Občianskeho zákonníka. V jej rámci právny predchodca žalobcu svoje záväzky
splnil, žalovaná povinnosť platiť cenu poskytnutých služieb neplnila. Právnemu predchodcovi žalobcu

(po postúpení žalobcovi) tak vznikol aj nárok na zaplatenie úrokov z omeškania vo výške podľa zákona,
t.j. podľa § 517 ods. 2 Občianskeho zákonníka. Žalobca si pred súdom podaným návrhom uplatnil úroky
z omeškania podľa § 517 ods. 2 Občianskeho zákonníka v spojení s § 3 ods. 1 Nar. vlády č. 87/1995
Z.z. (základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky platná k prvému dňu omeškania s plnením
peňažného dlhu bola určená vo výške 1 % p.a.), preto mu ich súd priznal v celej uplatnenej výške. Nárok
na úroky z omeškania vznikol odo dňa nasledujúcom po splatnosti jednotlivých faktúr a výška úrokov

z omeškania je o 8 percentuálnych bodov vyššia ako základná úroková sadzba Európskej centrálnej
banky platná k prvému dňu omeškania s plnením peňažného dlhu. V predmetnej veci je nepochybné,
že predmetom konania je zaplatenie faktúr za telekomunikačné služby na základe uzavretej zmluvy o
pripojení a jej dodatku. Z pohľadu právnej kvalifikácie ide o zmluvy uzavreté v zmysle § 43 zákona
č. 610/2003 Z.z. v znení neskorších predpisov a zároveň o spotrebiteľské zmluvy podľa § 52 ods. 1

Občianskeho zákonníka. Z priložených faktúr vzťahujúcich sa k jednotlivým zmluvám je preukázané, že
žalovaná svoju základnú povinnosť zo zmlúv, a to riadne a včas platiť za cenu poskytovaných služieb,
nesplnila, preto sa v tejto časti žalobca dôvodne domáhal súdnej ochrany. Žalovaná nezaplatila cenu
poskytnutých služieb na základe vystavených faktúr uvedených vyššie. Táto skutočnosť bola v konaní
riadne preukázaná. Súd preto priznal žalobcovi uplatnený nárok v rozsahu faktúr č. 7100588948 na

sumu 62,82 eur a č. 7101647599 na sumu 46,39 eur (t.j. v celkovej výške 109,21 eur), ako nezaplatené
plnenie zo zmluvy, pričom povinnosť žalovanej zaplatiť cenu služieb vyplýva z bodu 1 písm. b) dodatku,
ale i z § 42 ods. 4 písm. b) citovaného zákona. V zmysle § 517 ods. 2 Občianskeho zákonníka a § 3 ods.
1 Nar. vlády č. 87/1995 Z.z. súd priznal žalobcovi z priznanej sumy (109,21 eur) aj úrok z omeškania
vo výške určenej a odôvodnenej vyššie.

Za nedôvodný považoval však súd návrh žalobcu, ktorým sa domáhal zaplatenia služieb na základe
faktúry č. 7011825012 na sumu 46,79 eur so splatnosťou 11.01.2011 spolu s príslušenstvom - úrokmi z
omeškania. Žalobca súdu preukázal, že nastala (najneskôr) zročnosť dlhu vo výške 46,79 eur (faktúra
č. 7011825012) a to dňa 11.01.2011, v danom prípade sa dlh premlčal dňom 11.01.2014, t.j. 3 roky po

splatnosti dlhu. Návrh na súd bol podaný dňa 13.01.2014, t.j. po uplynutí premlčacej doby. Na základe
uvedených skutočností vyplýva, že návrh žalobcu bol podaný čiastočne dôvodne, a preto súd rozhodol
tak, ako je to uvedené vo výroku tohto rozhodnutia. O trovách konania súd rozhodol súd v súlade s ust. §
142ods.2O.s.p.,podľaktorého akmalúčastníkvoveciúspechlenčiastočný,súdnáhradutrovpomerne
rozdelí, prípadne vysloví, že žiadny z účastníkov nemá na náhradu trov právo. Žalobca bol vo veci

úspešnejší vo väčšej časti, preto má právo na náhradu trov konania. Trovy konania si právny zástupca
žalobcu vyčíslil za súdny poplatok vo výške 16,50 eur a trovy právneho zastúpenia vo výške 59,14 eur
v súlade s vyhláškou Ministerstva spravodlivosti Slovenskej republiky č. 655/2004 Z.z. o odmenách a
náhradách advokátov za poskytovanie právnych služieb nasledovne:
- 2 úkony právnej pomoci - § 13a ods. 1 písm. a), c) - po á 16,60 eur, spolu 33,20 eur +

- 2x režijný paušál - § 16 ods. 3 - po á 8,04 eur, spolu 16,08+
t.j. spolu 49,28 eur + 20 % DPH, spolu 59,14 eur.
Žalobca bol úspešný v časti 69,79 % a neúspešný v časti 30,21 % (úspech počítaný z požadovanej
istiny 156 eur a príslušenstva do 13.01.2014 (deň podania návrhu) vo výške 40,73 eur, spolu 196,73
eur, pričom priznaná bola istina vo výške 109,21 eur a príslušenstvo ku dňu podania návrhu vo výške

28,09 eur, spolu 137,30 eur). Pomer úspechu a neúspechu v konaní by tak priznával žalobcovi právo na
náhradu trov konania, vo výške rozdielu úspechu a neúspechu v konaní vo výške, ako je vyčíslená vo
výroku rozsudku. Pomer úspechu a neúspechu v konaní tak predstavuje náhradu za súdny poplatok
vo výške 6,54 eur (úspech - neúspech = 11,52 eur - 4,98 eur = 6,54 eur) a trov právneho zastúpenia vo
výške 23,40 eur (úspech - neúspech = 41,27 eur - 17,87 eur = 23,40 eur).

Proti rozsudku súdu prvého stupňa v časti zamietnutia návrhu vo zvyšku a v súvisiacej časti trov
konania podal v zákonnej lehote odvolanie žalobca, ktorý navrhol rozsudok v napadnutej časti zmeniť
a jeho návrhu v celom rozsahu vyhovieť a priznať mu plnú náhradu trov konania. Uviedol, že nárokna zaplatenie žalovanej pohľadávky si v návrhu na súde uplatnili dňa 13.01.2014, pričom posledný na
uplatnenie nároku z titulu neuhradenej faktúry č. 7011825012 v sume 46,79 eur, splatnej dňa 11.01.2011,
pred uplynutím trojročnej premlčacej doby pripadol na 11.01.2014. Premlčacia lehota je hmotnoprávnou

lehotou, na jej plynutie sa vzťahuje § 122 ods. 3 Občianskeho zákonníka o počítaní času. Nakoľko koniec
plynutia premlčacej lehoty pripadol na 11.01.2014, tento deň bola sobota, z toho dôvodu posledným
dňom plynutia premlčacej lehoty bol najbližší nasledujúci pracovný deň, t.j. pondelok 13.01.2014, kedy
bol návrh doručený súdu a tým aj začaté súdne konanie. V prípade, ak by súd prvého stupňa návrhu
vyhovel v celom rozsahu, vznikol by žalobcovi aj nárok na plnú náhradu na ním uplatnených trov konania

v súlade s ust. § 142 ods. 1 O.s.p.. Nakoľko v konaní vystupoval na strane žalovanej aj vedľajší účastník,
správnym rozhodnutím súdu mal byť zaviazaný na náhradu trov úspešnému účastníkovi konania spolu
s hlavným účastníkom, na strane ktorého vystupoval, nakoľko podľa ust. § 93 ods. 4 prvá veta O.s.p.
má vedľajší účastník v konaní rovnaké práva a povinnosti ako účastník, na ktorého strane vystupuje.

Krajský súd v Trnave ako súd odvolací (§ 10 ods. 1 O.s.p.) po zistení, že odvolanie podala včas

oprávnená osoba - účastník konania (§ 201 a § 204 ods. 1 O.s.p.) proti rozhodnutiu, proti ktorému je
tento opravný prostriedok prípustný (§ 201 a § 202 O.s.p.), na nariadenom odvolacom pojednávaní
(§ 214 ods. 1 O.s.p.) preskúmal napadnutý rozsudok, ako aj konanie mu predchádzajúce v medziach
daných rozsahom a dôvodmi odvolania (§ 212 ods. 1 O.s.p.) a dospel k záveru, že odvolanie žalobcu je
dôvodné, pretože rozsudok súdu prvého stupňa nie je v napadnutej časti vecne správny.

Predmetom konania vedeného na súde prvého stupňa pod sp. zn. 17C/281/2014 bolo zaplatenie 156
eur s príslušenstvom. Rozsudkom napadnutým odvolaním súd prvého stupňa žalovanej uložil zaplatiť
žalobcovi istinu vo výške 109,21 eur spolu s úrokom z omeškania vo výške 9% ročne zo sumy 62,82
eur od 10.02.2011 do zaplatenia a zo sumy 46,39 eur od 10.03.2011 do zaplatenia a do rúk právneho

zástupcu žalobcu náhradu trov konania vo výške 6,54 eur titulom zaplateného súdneho poplatku a 23,40
eur titulom trov právneho zastúpenia, všetko do troch dní od právoplatnosti rozsudku a vo zvyšku návrh
zamietol. O trovách konania rozhodol tak, že vedľajšiemu účastníkovi náhradu trov konania nepriznal.

Predmetom odvolacieho konania je preskúmanie správnosti postupu a rozsudku súdu prvého stupňa v

napadnutej zamietajúcej časti a v súvisiacej časti trov konania.

Odvolateľ odvolanie odôvodnil tým, že rozsudok súdu prvého stupňa v napadnutej časti vychádza z
nesprávneho právneho posúdenia veci (§ 205 ods. 2 písm. f/ O.s.p.). Uvedený odvolací dôvod je daný,
ak súd prvého stupňa posúdil vec podľa právnej normy, ktorá na zistený skutkový stav nedopadá, alebo

právnu normu, síce správne určenú, nesprávne vyložil, prípadne ju na daný skutkový stav nesprávne
aplikoval.

Odvolací súd po preskúmaní napadnutého rozsudku, ako aj celého obsahu spisového materiálu dospel
k záveru, že súd prvého stupňa zistil skutkový stav v rozsahu potrebnom pre vyhlásenie rozsudku,

na základe vykonaných dôkazov dospel k správnym skutkovým zisteniam, no vec v napadnutej časti
nesprávne právne posúdil, a to konkrétne v otázke premlčania časti uplatneného nároku.

Podľa § 100 ods. 1 a 2 Občianskeho zákonníka, právo sa premlčí, ak sa nevykonalo v dobe v tomto
zákone ustanovenej (§ 101 až 110). Na premlčanie súd prihliadne len na námietku dlžníka. Ak sa dlžník

premlčania dovolá, nemožno premlčané právo veriteľovi priznať. Premlčujú sa všetky majetkové práva
s výnimkou vlastníckeho práva.

Podľa § 5b zákona č. 250/2007 Z.z. o ochrane spotrebiteľa, orgán rozhodujúci o nárokoch zo
spotrebiteľskej zmluvy prihliada aj bez návrhu na nemožnosť uplatnenia práva, na oslabenie nároku

predávajúceho voči spotrebiteľovi, vrátane jeho premlčania alebo na inú zákonnú prekážku, alebo
zákonný dôvod, ktoré bránia uplatniť alebo priznať plnenie predávajúceho voči spotrebiteľovi, aj keď by
inak bolo potrebné, aby sa spotrebiteľ týchto skutočností dovolával.

Podľa § 101 Občianskeho zákonníka, pokiaľ nie je v ďalších ustanoveniach uvedené inak, premlčacia

doba je trojročná a plynie odo dňa, keď sa právo mohlo vykonať po prvý raz.

Podľa § 122 ods. 1, 2 a 3 Občianskeho zákonníka, lehota určená podľa dní začína sa dňom, ktorý
nasleduje po udalosti, ktorá je rozhodujúca pre jej začiatok. Polovicou mesiaca sa rozumie pätnásť dní.Koniec lehoty určenej podľa týždňov, mesiacov alebo rokov pripadá na deň, ktorý sa pomenovaním
alebo číslom zhoduje s dňom, na ktorý pripadá udalosť, od ktorej sa lehota začína. Ak nie je takýto deň
v poslednom mesiaci, pripadne koniec lehoty na jeho posledný deň. Ak posledný deň lehoty pripadne

sobotu, nedeľu alebo sviatok, je posledným dňom lehoty najbližší nasledujúci pracovný deň.

Z obsahu spisového materiálu vyplynulo, že faktúra právneho predchodcu žalobcu č. 7011825012 na
sumu 46,79 eur, bola splatná dňa 11.01.2011. V danom prípade koniec premlčacej lehoty pripadol na
deň 11.01.2014 (§ 122 ods. 2 Občianskeho zákonníka), čo však bola sobota, teda posledným dňom

lehoty bol pondelok, 13.01.2014, kedy bol návrh na začatie konania doručený súdu prvého stupňa.
Návrh žalobcu bol preto i v tejto časti podaný včas, vzhľadom na čo nedošlo k jeho premlčaniu a ani
premlčaniu uplatnených úrokov z omeškania, nakoľko žalovaná sa dostala so splnením svojho záväzku
do omeškania.

Z vyššie uvedených dôvodov odvolací súd rozsudok súdu prvého stupňa v napadnutej zamietajúcej časti

podľa § 220 O.s.p. zmenil tak, že návrhu i v tejto časti vyhovel.

O trovách tohto konania (tak prvostupňového, ako aj odvolacieho) odvolací súd rozhodol podľa § 224
ods. 1 a 2 O.s.p. v spojení s § 142 ods. 1 O.s.p. a v konaní v celom rozsahu úspešnému žalobcovi
priznal náhradu trov konania vo výške 33 eur titulom zaplatených súdnych poplatkov a 88,71 eur titulom

trov právneho zastúpenia s nasledujúcou špecifikáciou: 3 úkony právnej pomoci (prevzatie a príprava
zastúpenia, návrh na vydanie platobného rozkazu a podanie odvolania) vo výške 16,60 eur, 3x režijný
paušálvovýške8,04euraDPH.Podľa§149ods.1O.s.p.odvolacísúdžalovanejuložilzaplatiťpriznanú
náhradu trov konania advokátovi žalobcu.

Odvolací súd povinnosť náhrady trov konania uložil len žalovanej, nakoľko vedľajší účastník na strane
žalovanej počas odvolacieho konania podaním doručeným odvolaciemu súdu dňa 03.11.2015 z konania
vystúpil a v čase vyhlásenia rozsudku odvolacieho súdu už v konaní nevystupoval.

Senát krajského súdu uvedený rozsudok prijal pomerom hlasov 3:0, teda jednohlasne.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné.