Uznesenie Judgement was issued on Thursday, April 6, 2016

Súd: Okresný súd Žilina
Spisová značka: 5NcKR/5/2015

Identifikačné číslo súdneho spisu: 5115215197
Dátum vydania rozhodnutia: 06. 04. 2016

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Jaroslav Macek
ECLI: ECLI:SK:OSZA:2016:5115215197.2

Uznesenie

Okresný súd Žilina v právnej veci navrhovateľa - dlžníka: O. C., nar. X.X.XXXX, bytom C. č.XX/XX, XXX
XX Y., o návrhu na povolenie oddlženia, takto

r o z h o d o l :

I. Povoľuje oddlženie dlžníka: O. C., nar. X.X.XXXX, bytom C. č.XX/XX, XXX XX Y..

II. Ustanovuje do funkcie správcu: Mgr. Štefan Krnáč so sídlom kancelárie Osloboditeľov 28, 028 01

Brezovica.

III. Určuje rozsah právnych úkonov dlžníka, ktoré budú počas skúšobného obdobia podliehať
písomnému súhlasu správcu nasledovne:

- právne úkony dlžníka smerujúce k skončeniu pracovného pomeru,

- založenie obchodnej spoločnosti, družstva alebo inej právnickej osoby, nadobudnutie účasti alebo
prevod účasti na obchodnej spoločnosti, družstve alebo inej právnickej osobe,
- úkony týkajúce sa účasti v štatutárnych alebo dozorných orgánoch obchodných spoločností, družstiev
alebo iných právnických osôb,
- zabezpečenie cudzieho záväzku, prevzatie cudzieho záväzku, pristúpenie k cudziemu záväzku alebo

poskytnutie sľubu odškodnenia za škodu spôsobenú treťou osobou,
- uzatvorenie zmluvy o úvere, o pôžičke alebo o inom dočasnom poskytnutí alebo prijatí peňažných
prostriedkov,
- uzatváranie a ukončovanie platnosti zmlúv, ktorých predmetom bude jednorazové plnenie, presahujúce
v peňažnom vyjadrení sumu 300 eur alebo opakujúce sa plnenie presahujúce v peňažnom vyjadrení
sumu 200 eur v jednom kalendárnom mesiaci,

- odmietnutie daru alebo dedičstva.

IV. Dlžník je povinný poskytnúť na konci každého skúšobného roka na uspokojenie svojich záväzkov
správcovi sumu 1.440 eur.

V. Správca je povinný v priebehu skúšobného obdobia oznamovať súdu bez zbytočného odkladu

všetky významné skutočnosti, ktoré sa týkajú plnenia povinností dlžníkom. Zároveň je správca povinný
vždy v polovici a na konci každého skúšobného roka, aj bez osobitnej žiadosti súdu, podať súdu
podrobnú písomnú správu o plnení povinností dlžníkom počas tohto roka či polroka.

o d ô v o d n e n i e :

Návrhom zo dňa 6.5.2015, doručeným súdu dňa 15.5.2015, sa navrhovateľ počas konkurzu na
svoj majetok domáhal povolenia svojho oddlženia. Uviedol, že má poctivý zámer vynaložiť úsilie na
uspokojenie svojich veriteľov a v priebehu konkurzného konania si plnil všetky povinnosti vyplývajúce

zo zákona o konkurze a reštrukturalizácii a poskytoval maximálnu súčinnosť ustanovenému správcovi
konkurznej podstaty. V priebehu konkurzného konania si riadne plnil svoje povinnosti, v rámcikonkurzného konania vyvinul maximálnu snahu na uspokojenie veriteľov. Po zrušení konkurzu sa mieni
zamestnať a mať pravidelné príjmy, ktoré chce použiť na úhradu záväzkov veriteľom.

Konkurzný správca vo svojom podaní doručenom súdu dňa 26.11.2015 uviedol, že úpadca počas
konkurzu riadne plnil svoje povinnosti a na požiadanie poskytol potrebnú súčinnosť. Má za to, že úpadca
má snahu uspokojiť veriteľov, nakoľko od dňa 1.9.2015 uzatvoril riadny pracovný pomer so spoločnosťou
STAFF Agency, s.r.o.. Na pojednávaní doplnil, že počas konkurzu neuplatňoval odporovateľnosť
právnych úkonov.

Dlžník na pojednávaní dňa 23.2.2016 uviedol, že má hrubý príjem cca 550 eur mesačne. Má dve
vyživovacie povinnosti k dvom dcéram. Žije v podnájme a má sľúbenú pomoc od rodičov v prípade
povolenia oddlženia.

Z obsahu konkurzného spisu súd zistil, že majetok, s ktorým dlžník vstupoval do konkurzu, bol tvorený

iba finančnou hotovosťou vo výške 1.800 eur. Miera uspokojenia veriteľov v konkurze dosiahla 5,7 %.

Súd počas konkurzného konania nezistil žiadne skutočnosti, ktoré by svedčili o nepoctivom zámere
dlžníka.

Podľa § 166 ods. 1 zákona č. 7/2005 o konkurze a reštrukturalizácii a o zmene a doplnení niektorých
zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej len „ZKR“), dlžník - fyzická osoba má právo sa po zrušení
konkurzu za podmienok ustanovených týmto zákonom domáhať na súde zbavenia svojich dlhov. O
možnosti oddlženia súd dlžníka v konkurznom konaní primerane poučí.

Podľa § 167 ods. 1 ZKR, návrh na oddlženie je oprávnený podať dlžník, ktorý je fyzickou osobou, spolu s
návrhom na vyhlásenie konkurzu, prípadne počas konkurzného konania až do zrušenia konkurzu. Návrh
na povolenie oddlženia okrem všeobecných náležitostí návrhu 4) musí obsahovať aj odôvodnenie, ktoré
vyjadruje poctivý zámer dlžníka vynaložiť primerané úsilie na uspokojenie svojich veriteľov.

Podľa § 167 ods. 2 ZKR, súd oddlženie dlžníka povolí, ak zistí, že dlžník počas konkurzného konania
riadne plnil svoje povinnosti ustanovené týmto zákonom, inak jeho návrh na oddlženie zamietne. O
povolení oddlženia rozhodne súd bezodkladne po zrušení konkurzu.

Podľa § 167 ods. 3 ZKR, v uznesení o povolení oddlženia súd ustanoví správcu a určí rozsah právnych

úkonov dlžníka, ktoré budú počas skúšobného obdobia podliehať súhlasu správcu; za správcu ustanoví
toho, kto vykonával funkciu správcu v čase zrušenia konkurzu, ak takého niet, použije sa postup podľa
§ 40. Uznesenie súd bezodkladne zverejní v Obchodnom vestníku; uznesenie tiež doručí dlžníkovi a
správcovi, ktorého v uznesení ustanovil.

Podľa § 167 ods. 4 ZKR, v uznesení o povolení oddlženia súd určí aj sumu peňažných prostriedkov,
ktoré dlžník na konci každého skúšobného roka poskytne správcovi na uspokojenie svojich záväzkov.

Podľa § 168 ods. 1 ZKR, právoplatnosťou uznesenia o povolení oddlženia sa začína trojročné skúšobné
obdobie, počas ktorého je dlžník povinný vždy na konci skúšobného roka poskytnúť správcovi peňažné

prostriedky v sume určenej súdom, najviac však 70% svojho celkového čistého príjmu za uplynulý
skúšobný rok, ktoré správca po odpočítaní odmeny pomerne rozdelí podľa konečného rozvrhu výťažku
medzi veriteľov dlžníka.

Podľa § 168 ods. 2 ZKR, dlžník je povinný počas skúšobného obdobia vynaložiť primerané úsilie na

získanie zamestnania ako zdroja príjmu alebo začať podnikať s týmto cieľom a poskytovať správcovi
všetky správcom požadované informácie, najmä informácie o príjme a výdavkoch a o zmene bydliska,
zamestnania alebo miesta podnikania.

Podľa vety prvej § 171 ods. 1 ZKR, súd zruší skúšobné obdobie, ak zistí, že dlžník opakovane alebo

závažne porušil povinnosti ustanovené týmto zákonom alebo že príjem dlžníka nepostačuje ani na
úhradu odmeny správcu.Základným predpokladom pre povolenie oddlženia je, aby na majetok úpadcu - fyzickú osobu prebehol
konkurz, pričom tento nebol zrušený preto, že majetok dlžníka nepostačoval ani na úhradu pohľadávok
proti podstate. Konkurz vyhlásený na majetok úpadcu bude zrušený po splnení rozvrhového uznesenia.

Ďalším predpokladom pre povolenie oddlženia je, aby si dlžník počas konkurzného konania riadne plnil
svoje povinnosti.

Po zrušení konkurzu vyhláseného na majetok dlžníka po splnení rozvrhového uznesenia preskúmal
súd návrh dlžníka na povolenie jeho oddlženia v zmysle vyššie citovaných zákonných ustanovení. Z

vyjadrenia dlžníka a správkyne, ako aj zo skutočností, ktoré vyšli najavo v priebehu konkurzu, považuje
súd za preukázané, že dlžník v priebehu konkurzu riadne plnil svoje povinnosti, spolupracoval so
správcom, vynaložil snahu uspokojiť aspoň čiastočne svojich veriteľov, čo sa však podarilo iba v
obmedzenej miere, keďže pohľadávky veriteľov boli v konkurze uspokojené v rozsahu cca 5,7 %.

Pred povolením oddlženia súd pri svojom rozhodovaní vykonal test prípadného zneužitia oddlženia zo

strany dlžníka. Medzi indikátory zneužitia oddlženia možno podľa názoru súdu zaradiť najmä:
a) nesplnenie si povinnosti dlžníka podať včas návrh na konkurz, na čo možno usudzovať najmä v
prípade, ak konkurzné konanie bolo začaté z iniciatívy veriteľa,
b) majetok, s ktorým dlžník vstupuje do konkurzu je hodnotovo blízky alebo rovný minimálnej sume
potrebnej pre začatie konkurzného konania,

c) zistenie odporovateľných či neplatných právnych úkonov vykonaných dlžníkom pred začatím
konkurzného konania s cieľom ukrátiť svojich veriteľov,
d) ľahkovážny prístup dlžníka k zdroju svojich príjmov, napr. bezdôvodné rozviazanie pracovného
pomeru samotným dlžníkom alebo jeho zamestnávateľom z dôvodu porušovania pracovnej disciplíny,
e) nespolupráca dlžníka so správcom konkurznej podstaty a neplnenie si povinností stanovených ZKR,

či dokonca spáchanie trestného činu dlžníkom v súvislosti s konkurzným konaním,
f) vyhlásenie konkurzu podľa § 107a ZKR po tom čo bol dlžníkovi uložený trest prepadnutia majetku
alebo ochranné opatrenie o zhabaní majetku.

Súd v posudzovanom prípade našiel iba indikátor zneužitia oddlženia dlžníkom uvedený v písm. b) .

Dlžník podal návrh sám, do konkurzu však vstupoval iba s finančnou hotovosťou vo výške 1800
eur. Miera uspokojenia veriteľov nebola vysoká. Prípadným povolením oddlženia sa však otvára ďalšia
možnosť zvýšenia miery uspokojenia veriteľov počas skúšobného obdobia oddlženia. Súd vychádza z
premisy, že pre veriteľov je výhodnejšie, ak dlžník v skúšobnej dobe povoleného oddlženia zvýši mieru
uspokojenia veriteľov aspoň o určité percentá, ako by veritelia pri nepovolení oddlženia nemali získať

žiadne uspokojenie nad rámec uspokojenia získaného v priebehu konkurzu.

Hoci nejde o explicitnú zákonnú požiadavku, súd pri povoľovaní oddlženia musí vziať do úvahy aj
mieru uspokojenia pohľadávok veriteľov sumárne v konkurznom konaní, ako aj v priebehu oddlženia.
Dôsledkom oddlženia je strata vymáhateľnosti pohľadávok veriteľov neuspokojených v oddlžení, čo je

závažný zásah do ústavného práva veriteľov vlastniť majetok. Nemožno exaktne stanoviť minimálnu
mieru uspokojenia veriteľov potrebnú na povolenie oddlženia (napr. v ČR stanovenú na 30 % z
výšky pohľadávok), ani s tým súvisiacu výšku príjmu dlžníka, možno však všeobecne konštatovať, že
ak primárnym cieľom konkurzu je usporiadať majetkové pomery dlžníka tak, aby bola zabezpečená
čo najvyššia miera uspokojenia pohľadávok veriteľov, tak tomuto cieľu by nezodpovedalo konkurzné

konanie a naň nadväzujúce skúšobné obdobie oddlženia, v ktorom by veritelia získali iba marginálnu
mieru uspokojenia svojich pohľadávok. Na druhej strane je pri povoľovaní oddlženia nutné zobrať do
úvahy, že primárnym cieľom skúšobného obdobia v oddlžení už nie je zabezpečenie čo najvyššej
miery uspokojenia veriteľov (hoci aj v ňom je samozrejme aspekt uspokojovania pohľadávok prirodzene
prítomný), ale umožnenie dlžníkovi, aby tento prejavil snahu aspoň čiastočne sa vysporiadať so svojimi

veriteľmi (pričom dlžník si musí byť vedomý, že tento proces bude niečo stáť) a po uplynutí skúšobného
obdobia dosiahnuť nevymáhateľnosť svojich dlhov a umožniť mu tzv. „fresh start“. V konkrétnej
posudzovanej veci dlžník počas konkurzu uspokojil pohľadávky veriteľov v relatívne nízkej miere.
Prípadným povolením oddlženia sa však vytvára možnosť, aby dlžník uspokojoval svojich veriteľov po
dobu ďalších troch rokov (skúšobného obdobia) v súdom stanovenej výške.

Súd preto po konštatácii, že dlžník splnil predpoklady pre povolenie oddlženia, vyhovel dlžníkovmu
návrhu a povolil oddlženie a v súlade s § 167 ods. 3 ZKR ustanovil dlžníkovi správcu (v zmysle § 167
ods. 3 ZKR doterajšieho konkurzného) a určil rozsah právnych úkonov, ktoré budú počas skúšobnéhoobdobia podliehať súhlasu správcu. Ide pritom o právne úkony dlžníka, ktoré sa týkajú predovšetkým
nakladania s jeho majetkom, resp. ktorých vykonanie môže mať vplyv na jeho majetkové pomery.
Následne súd skúmal zárobkové pomery dlžníka.

V zmysle § 167 ods. 4 ZKR súd určil sumu peňažných prostriedkov, ktoré dlžník na konci každého
skúšobného roka poskytne správcovi na uspokojenie svojich záväzkov. Súčasný príjem dlžníka je
tvorený príjmom z pracovného pomeru vo výške cca 550 eur brutto. Dlžník má dve vyživovacie
povinnosti a jeho výdavky sú tvorené najmä nájomným za byt vo výške 250 eur mesačne. Súd preto pri

rešpektovaní potreby zachovania dôstojného spôsobu života dlžníka považoval za možné určiť výšku
sumy, ktorú je dlžník povinný odviesť správcovi na uspokojenie svojich záväzkov na úrovni 1.440 eur
ročne (120 eur mesačne), čo by po zohľadnení odmeny správcu v oddlžení zabezpečilo zvýšenie miery
uspokojenia veriteľov na cca 25 % z ich zistených pohľadávok.

Výrokom V. tohto rozhodnutia uložil súd správcovi povinnosť predkladať súdu správy o plnení povinností

dlžníkom v stanovených lehotách.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu odvolanie nie je prípustné /§ 198 ods. 1 zákona č. 7/2005 Z. z. o konkurze a
reštrukturalizácii a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov/.