Rozsudok ,
Zrušujúce Judgement was issued on Tuesday, December 17, 2013

Súd: Krajský súd Trenčín
Spisová značka: 6Co/450/2013

Identifikačné číslo súdneho spisu: 3812214058
Dátum vydania rozhodnutia: 17. 12. 2013

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Stanislava Marková
ECLI: ECLI:SK:KSTN:2013:3812214058.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Trenčíne v právnej veci navrhovateľa: EOS KSI Slovensko, s.r.o Bratislava, Údernícka č. 5,
IČO 35724803, zast. TOMÁŠ KUŠNÍR, s.r.o Bratislava, Údernícka č. 5, IČO 36613843, proti odporcom:
1. U. L., nar. XX.XX.XXXX, bytom M., F. XX/X a 2. P. L., nar. XX.XX.XXXX, bytom M., F. XX/X, obaja
zastúpení JUDr. Andrejom Cifrom, advokátom so sídlom Lučenec, J. Kráľa č. 5/A, o zaplatenie 4.892,98
eur s príslušenstvom, na odvolanie navrhovateľa proti rozsudku Okresného súdu Prievidza zo dňa 21.

februára 2013, č. k. 12C/15/2013-182, v senáte jednohlasne, takto

r o z h o d o l :

Rozsudok okresného súdu z r u š u j ea vec mu v r a c i a na ďalšie konanie.

o d ô v o d n e n i e :

Okresný súd v záhlaví uvedeným rozsudkom zamietol návrh navrhovateľa, ktorým uplatnil proti
odporcom nárok na zaplatenie 4.892,98 eur s 9% úrokom z omeškania. Navrhovateľovi uložil zaplatiť
odporcom, do rúk ich právneho zástupcu náhradu trov konania vo výške 535,98 eur, do troch dní od
právoplatnosti rozsudku. Rozsudok vychádza zo skutkových zistení, podľa ktorých na základe zmluvy o
postúpení pohľadávok zo dňa 15.10.2009 uzavretej medzi postupcom, SLSP a navrhovateľom postúpil

postupca na navrhovateľa pohľadávku voči odporcom. Právny predchodca navrhovateľa (SLSP) a
odporcovia uzavreli dňa 9.8.2005 zmluvu o splátkovom úvere na základe ktorej bol odporcom
poskytnutý úver vo výške 150.000 Sk s mesačnými splátkami vo výške 2.191 Sk. Splatnosť prvej splátky
bola dohodnutá dňa 20.9.2005, konečná splatnosť úveru dňa 20.8.2015, splatnosť úrokov v posledný
deň kalendárneho mesiaca, výška úrokovej sadzby 11,6 % ročne v deň podpisu Zmluvy, poplatok za
poskytnutie úveru vo výške 3.000 Sk splatný v deň podpisu zmluvy a poplatok za správu úveru vo výške

50 eur mesačne. Svoje zmluvné povinnosti si odporcovia riadne neplnili, dostali sa do omeškania a ku
dňu postúpenia pohľadávky, teda ku dňu 15.10.2009, podľa tvrdenia navrhovateľa ale i podľa Prílohy
č. 1 k zmluve o postúpení pohľadávky, dlhovali odporcovia sumu 8.699,36 eur, pozostávajúcu z istiny
vo výške 7.692,98 eur a z vyčíslených úrokov ku dňu postúpenia vo výške 1.006,38 eur. Z Dohody zo
dňa 30.8.2010 mal súd zistené, že ako veriteľ na dohode je uvedený navrhovateľ a ako dlžník odporca
v 1. rade. V bode 2 Dohody je uvedené, že dlžník uznáva čo do právneho dôvodu a výšky záväzok voči
veriteľovi, ktorý vznikol na základe Zmluvy. Celková dlžná suma vo výške 8.769,20 eur pozostáva z istiny

vo výške 6.492,98 eur a z ostatného príslušenstva 1.006,38 eur, z úroku z omeškania 9 % ročne zo sumy
6.492,98 eur od 15.10. 2009 do splatnosti poslednej splátky podľa tejto Dohody a z nákladov na inkasné
konanie vo výške 150 eur. V bode 3 Dohody sa dlžník zaviazal splatiť svoj záväzok voči veriteľovi v
22 mesačných splátkach v dohodnutej minimálnej výške 400 eur k 20. dňu v mesiaci, pričom dátum
splatnosti 1. splátky je 20.9. 2010 a dátum splatnosti poslednej splátky je 20.6. 2012. Dohodu miesto
odporcu v 1. rade však podpísala odporkyňa v 2. rade. Pohľadávka navrhovateľa ku dňu postúpenia

predmetnej pohľadávky, teda ku dňu 15.10. 2009, predstavovala sumu 8.769,20 eur, pozostávajúcu z
istiny vo výške 6.492,98 eur a z ostatného príslušenstva 1.006,38 eur. Na základe Dohody odporcovia
po postúpení pohľadávky zaplatili navrhovateľovi z vyššie uvedeného zmluvného vzťahu v dňoch 17.2.2010, 16.3. 2010, 19.4. 2010, 19.5. 2010, 20.12. 2010 a 20.1. 2011 vždy 200 eur a v dňoch 10.8. 2010,
20.9. 2010, 25.10. 2010 a 19.11. 2010 vždy 400 eur. Spolu tak odporcovia zaplatili navrhovateľovi ďalšiu
sumu 2.800 eur. Okrem vyššie uvedených súm odporcovia preukázateľne zaplatili navrhovateľovi 59 eur

vždy dňa 24.10.2011, 24.11.2011, 24.2.2012, 23.3.2012, 30.4.2012, 29.5.2012, 13.9.2012, 22.10.2012,
19.11.2012 a 21.1.2013, teda spolu 590 eur. V listoch zo dňa 12.6.2012 adresovaných odporcom
oznámil navrhovateľ odporcom vyhlásenie mimoriadnej splatnosti úveru pozostávajúcej z istiny úveru
vo výške 4.892,98 eur k 15.10. 2009 a z úroku z omeškania vo výške 1.006,38 eur k 15.10. 2009.
Sumu 5.899,36 eur uložil súd odporcom zaplatiť do 15 dní. Právny vzťah medzi účastníkmi konania

založený zmluvou považoval jednoznačne za zmluvu o úvere a súčasne za spotrebiteľskú zmluvu v
zmysle § 52 ods. 1 Občianskeho zákonníka účinného v čase uzavretia zmluvy. Súd vzhľadom na
právnu úpravu zákona č. 258/2001 Z.z. účinnú v čase uzavretia zmluvy uvádza, že predmetnú zmluvu
uzavretú medzi právnym predchodcom navrhovateľa a odporcami možno podriadiť režimu zákona
č. 258/2001 Z.z. o spotrebiteľských úveroch v znení platnom v čase uzavretia zmluvy. Spotrebiteľské
zmluvy podľa § 52 až 60 Občianskeho zákonníka, je potrebné vzhľadom na ich systematické zaradenie

do Občianskeho zákonníka, aplikovať všeobecné ustanovenia o občianskoprávnych vzťahoch. Vyplýva
toizoznenia§ 54ods. 1vetadruháObčianskehozákonníka,podľaktorej možnovyvodiť,žespotrebiteľ
sizmluvounemôžezhoršiťpostavenie,ktorébyinakmalpriaplikáciiustanoveníObčianskehozákonníka
ako celku. V tejto súvislosti ešte súd dodáva, že v zmysle § 23a ods. 2 zákona č. 634/1992 Zb. o
ochrane spotrebiteľa účinného ku dňu uzavretiu zmluvy, na spotrebiteľské zmluvy, ktoré neboli uzavreté

podľa Občianskeho zákonníka, použijú sa primerane ustanovenia Občianskeho zákonníka. Aj táto, v
čase uzavretia zmluvy platná a učinná norma, viedla za použitia výkladového pravidla "argumentum a
contrario" súd podporne k záveru, že na spotrebiteľské zmluvy, ktoré boli uzavreté podľa Obchodného
zákonníka vzťahujú sa príslušné ustanovenia Občianskeho zákonníka (nie Obchodného zákonníka).
Nakoniec, v zmysle § 54 ods. 1 Občianskeho zákonníka, zmluvné podmienky v spotrebiteľských

zmluvách sa nemôžu odchýliť od ustanovení Občianskeho zákonníka v neprospech spotrebiteľa (od
akýchkoľvek, t.j. aj od všeobecných ustanovení, a teda i od ustanovení o premlčaní). V predmetnej veci
vzniesli odporcovia prostredníctvom svojho právneho zástupcu námietku premlčania navrhovateľom
uplatneného nároku. Navrhovateľ napriek výzve súdu, nedoložil do spisu listiny, z ktorých by bola
zrejmá nielen konečná splatnosť úveru ako celku, ale aj to, že odporcom boli zo strany právneho

predchodcu navrhovateľa poskytnuté peňažné prostriedky a v akej výške, akú sumu v skutočnosti
odporcovia právnemu predchodcovi navrhovateľa alebo navrhovateľovi zaplatili a na čo všetko boli tieto
platby započítané (istina, úroky, úroky z omeškania a poplatky), z čoho pozostáva žalovaná istina (istina
úveru, úroky, úroky z omeškania, poplatky ap.) a kedy sa tá ktorá splátka stala splatnou. Zo samotného
vyjadrenia právneho zástupcu navrhovateľa, ktorý sa bližšie k žalovaným sumám nevedel vyjadriť, ako

i z písomností ním predložených, osobitne Prílohy č. 1 k Zmluve o postúpení pohľadávok zo dňa 28.3.
2007 mal súd zistené, že pohľadávka navrhovateľa bola v celom rozsahu splatná pred viac ako tromi
rokmi od podania návrhu na súd (8.8. 2012), keďže ku dňu postúpenia pohľadávky (15.10. 2009) boli
odporcovia v omeškaní so zostatkom pohľadávky (vtedy so sumou 8.699,36 eur) už spolu 1235 dní. Tak
ako súd uviedol vyššie, na predmetný vzťah a právo navrhovateľa súd aplikuje premlčaciu dobu podľa

Občianskeho zákonníka, ktorá je trojročná. I keď účastníci uzavreli zmluvu o úvere podľa Obchodného
zákonníka, ktorá ako typ zmluvy je absolútnym obchodom, zároveň táto zmluva spadá pod úpravu
spotrebiteľských zmlúv podľa ustanovení Občianskeho zákonníka, ako i zákona č. 258/2001 Z.z. o
spotrebiteľských úveroch. Podľa názoru súdu i keď premlčanie práva zo spotrebiteľskej zmluvy nie
je predmetom zmluvných dojednaní, použitie ustanovení o premlčaní podľa všeobecných ustanovení

Občianskeho zákonníka. Pre úplnosť súd udáva, že použitie premlčacej doby podľa Občianskeho
zákonníka v spotrebiteľských zmluvách uzavretých nie podľa Občianskeho zákonníka pripustil aj NS
SR napr. v uznesení sp. zn. 5M Cdo 20/2009 zo dňa 25.1.2011. Pokiaľ navrhovateľ predložil do
spisu Dohodu o uznaní záväzku a o úhrade pohľadávky v splátkach, podpísanú odporkyňou v 2. rade,
podľa názoru súdu touto dohodou nedošlo k účinnému uznaniu záväzku s následkami predĺženia

premlčacej lehoty na dobu 10 rokov. Vychádzajúc zo skutkových okolností, za akých navrhovateľ
mal dať podpisovať odporkyni uvedenú istinu, keď táto listinu podpísala bez toho, že by na to bola
písomne splnomocnená odporcom v 1. rade, ktorý je v listine uvedený ako dlžník, možno konštatovať,
že Dohoda pre svoju neurčitosť a nezrozumiteľnosť je podľa § 37 ods. 1 OZ absolútne neplatným
právnym úkonom. Ide v podstate o navrhovateľom vopred pripravenú formulárovú dohodu, obsahom

ktorej je vyhlásenie „odporcu“ o uznaní záväzku. Takéto konanie navrhovateľa súd považuje za konanie
v rozpore s dobrými mravmi v zmysle § 4 ods. 8 zákona č. 250/2007 Z.z. o ochrane spotrebiteľa,
pretože navrhovateľ využitím mylných informácií chcel dosiahnuť uznanie dlhu v záujme predĺženia
premlčacejdobyikeďodporcanemalvôbecvedomosťaanivôľutakétovyhlásenieurobiťavskutočnostiho ani neurobil. Úmyslom navrhovateľa bolo zabezpečiť si pre seba právne isté postavenie na úkor
nevedomosti odporcu ako spotrebiteľa. Takéto konanie súd považuje za nekalú obchodnú praktiku v
zmysle § 8 ods. 4 citovaného zákona, pričom takéto konanie súd považuje aj za rozporné s dobrými

mravmi v zmysle § 3 ods. 1 Občianskeho zákonníka a predmetný úkon je teda neplatný aj v zmysle §
39 Občianskeho zákonníka. Takáto praktika pritom podstatne zasahuje do práv spotrebiteľa, pričom
navrhovateľ postupoval v rozpore s požiadavkou odbornej starostlivosti. Navrhovateľ však v konaní
do vyhlásenia rozsudku nepredložil ani dôkaz o tom, akú sumu v skutočnosti odporcom jeho právny
predchodca poskytol a akú časť z poskytnutých prostriedkov odporcovia navrhovateľovi, resp. jeho

právnemu predchodcovi zaplatili (o niektorých platbách odporcov - platby vo výške 590 eur - navrhovateľ
na pojednávaní ani nevedel), na čo boli tieto platby použité (istina úveru, úroky, úroky z omeškania,
poplatky ap.) resp. navrhovateľ nevedel na pojednávaní ani uviesť, z čoho pozostáva žalovaná istina.
Tvrdenia o základe a výške nároku by preto mali byť súčasťou žaloby, prípadne vysvetlené na súdnom
pojednávaní, ktoré súd aj nariadil, na ktoré sa navrhovateľ síce dostavil, avšak vyššie uvedené okolnosti
objasniť nevedel, tvrdenia uvedené v návrhu nepreukázal dôkazmi a preto neuniesol dôkazné bremeno.

Preto i z týchto dôvodov bolo potrebné návrh navrhovateľa v celom rozsahu ako nedôvodný zamietnuť.
O trovách konania súd rozhodol v zmysle § 142 ods. 1 O.s.p.. Odporcovia boli v spore v celom rozsahu
úspešný a preto im súd priznal plnú náhradu trov, pozostávajúcich z trov právneho zastúpenia, ktoré
účelne vynaložili na obranu svojho práva na súde. Z tohto dôvodu je navrhovateľ povinný nahradiť
odporcom k rukám ich právneho zástupcu (§ 149 ods. 1 O.s.p.), vyčíslené podľa vyhlášky č. 655/2004

Z.z.

Proti tomuto rozsudku navrhovateľ podal včas odvolanie. Navrhol rozsudok okresného súdu zmeniť,
resp. zrušiť a vec mu vrátiť na ďalšie konanie. Uplatnil odvolacie dôvody podľa § 205 ods. 2 písm. a)
a f) O.s.p., t. j. nesprávny skutkový a právny záver. Okresný súd zamietol žalobu z dôvodu premlčania,

pričom pre posúdenie plynutia premlčacej doby vychádzal z údajov uvedených na prílohe k zmluve
o postúpení pohľadávok. Navrhovateľ' však poukazuje na fakt, že právny predchodca navrhovateľa -
postupca neukončil záväzkovo-právny vzťah uzatvorený medzi postupcom na jednej strane a odporcom
a odporcom v II. rade na druhej strane, nakoľko nebola vyhlásená mimoriadna splatnosť úveru,
zmluva nebola vypovedaná a taktiež nedošlo k odstúpeniu od zmluvy, a navrhovateľ ani nedisponuje

dokladmi, ktoré by danú skutočnosť - ukončenie zmluvy zo strany postupcu pohľadávky - preukázali.
Vzhľadom na uvedené navrhovateľ zastáva názor, že ani súd nemohol mať ukončenie zmluvy zo strany
postupcu za preukázané. Súd vychádzal z nepreukázaných skutočností, pričom dátum omeškania s
úhradou splátky nie je možné považovať za relevantný údaj vo vzťahu k ukončeniu zmluvy. Výkladom
ustanovení VOP možno dospieť k záveru, že postupca a následne postúpením pohľadávky navrhovateľ

boli oprávnení, nie však povinní predčasne ukončiť záväzkovo-právny vzťah. Navrhovateľ sa ako
nový veriteľ' pohľadávky vyhlásením mimoriadnej splatnosti domáhal len svojho zákonného práva na
splatenie dlžnej sumy odporcami. Zo zmluvy o splátkovom úvere vyplýva mesačná periodicita splátok
od 20.09.2005 - 20.08.2015. Je teda nesporné, že zmluvné strany sa dohodli na plnení v splátkach.
Pokiaľ súd nemal preukázané predčasné ukončenie zmluvy, mal nárok navrhovateľa posudzovať s

poukazom na ustanovenie § 103 OZ a navrhovateľovi priznať sumu nepremlčaných splátok spolu s
úrokom z omeškania z každej splátky v zákonnej výške odo dňa nasledujúceho po splatnosti každej
splátky až do zaplatenia. Dňa 30.08.2010 odporca v II. rade podpísal Dohodu o uzavretí splátkového
kalendára a uznaní záväzku (ďalej len "Dohoda"), prostredníctvom ktorej odporca v II. rade uznal svoj
záväzok voči navrhovateľovi vzniknutý zo zmluvy o splátkovom úvere č. 372460577 uzavretej dňa

09.08.2005 so Slovenskou sporiteľňou, a.s. vo výške 6.492,98 eur s prísl. čo do dôvodu a výšky a
zaviazal sa splatiť tento záväzok v splátkach uvedených v Dohode. Predmetná Dohoda spĺňa všetky
náležitosti, ktoré zákon vyžaduje pre platnosť uznania dlhu zo strany dlžníka, teda má písomnú formu,
vyplýva z nej dôvod vzniku pohľadávky, výška pohľadávky a prísľub dlžníka tento dlh zaplatiť: Zároveň
odporca v II. rade potvrdil vedomosť o premlčaní dlhu a následkoch s tým spojených. Poukazuje na

čl. 3 bod 3.1 Dohody, v ktorej je jednoznačne, zrozumiteľne a jasne uvedené: "Osoby uvedené v bode
1.2 alebo 1.3 tejto Dohody vyhlasujú, že majú vedomosť o premlčaní dlhu a jeho následkoch“. Po
telefonickej dohode navrhovateľa s odporcom ohľadom splácania dlžnej sumy, bola odporcovi poštou
zaslaná predmetná Dohoda podpísaná navrhovateľom v dvoch vyhotoveniach s tým, že v prípade
súhlasu odporcu so stanoveným splátkovým kalendárom obsahom Dohody, tento Dohodu podpísal a

v jednom vyhotovení zaslal späť navrhovateľovi. Odporca teda konal dobrovoľne, bez časovej tiesne,
sám zaslal navrhovateľovi podpísanú Dohodu, čím sa zaviazal k plneniu svojho záväzku v splátkach
a uznal predmetný záväzok. Záväzok, ktorý odporca uznal, v čase podpisu Dohody nebol premlčaný,
a to s poukazom na vyššie uvádzané skutočnosti. V prípade ak súd nemá ukončenie zmluvy zapreukázané, rovnako ako voči odporcovi v 1. rade mal vychádzať z ustanovenia § 103 OZ. Navrhovateľ
nesúhlasí so zamietnutím žalobného návrhu z dôvodu premlčania. Prístupom súdu dochádza k
popretiu procesnej zásady rovnosti účastníkov a k neprimeranej ochrane spotrebiteľa vedúcej k úplnému

zbaveniu zodpovednosti spotrebiteľa za plnenie svojich povinností, ktoré mu zo záväzkového vzťahu
vyplývajú. Konanie odporcov nemožno považovať za morálne a čestné, a preto nemožno súhlasiť s
tým, resp. je absurdné, aby takému konaniu bola zo strany súdu poskytnutá ochrana. Takáto forma
dohody medzi veriteľom a dlžníkom nie je ničím neobvyklým a už vôbec ju nie je možné hodnotiť
ako nekalú obchodnú praktiku zo strany veriteľa. Z vykonaného dokazovania nie je vôbec zrejmé, ako

dospel súd k záveru, že dohoda o splátkach medzi veriteľom a dlžníkom v čase, keď pohľadávka
veriteľa nebola premlčaná, je nekalá obchodná praktika. Spôsob vyhodnotenia predložených dôkazov
súdom navrhovateľ považuje za zarážajúci, kedy súd neprihliadol na jednoznačný dôkaz, že odporca
sa dohodol s veriteľom na splátkach, zároveň svoj záväzok voči navrhovateľovi. Navrhovateľ považuje
takéto vyhodnotenie listinných dôkazov za bezbrehú a ničím neodôvodnenú ochranu odporcu ako
spotrebiteľa a porušenie zásady rovnosti účastníkov konania, ktorá vedie k tomu, že osoby, ktorým bol

poskytnutý úver, tento nakoniec nebudú musieť vrátiť. Takýmto postupom súdu budú veritelia nútení
neposkytovať dlžníkom možnosť splácania dlhu v splátkach, ale okamžite pohľadávky uplatniť na súde.
Uplatnil náhradu trov odvolacieho konania vo výške 214,53 eur.

Odporcovia v písomnom vyjadrení k odvolaniu navrhovateľa, podaného prostredníctvom svojho

zástupcu, navrhli rozsudok okresného súdu ako vecne správny potvrdiť. Dohoda o uzavretí splátkového
kalendára a uznaní záväzku zo dňa 30.08.2010 (ďalej aj len ako "Dohoda") je formulár, ktorý vopred
pripravil žalobca ako veriteľ pre žalovaného spotrebiteľa 1) U. L., označeného v bode 1.2 dohody
ako dlžníka, ale v rozpore s textom dohody je na mieste podpisu dlžníka pripojený iba čitateľný
podpis žalovanej 2) P. L., teda podpis žalovaného l) na "Dohode" absentuje, celkovo dlžník nemá

žiadnym spôsobom možnosť ovplyvniť obsah "Dohody“. Pri posudzovaní predmetnej veci je dôležité
zdôrazniť, kto sú účastníci sporu a aký je teda kontext predmetného právneho vzťahu. Žalobcom je
spoločnosť, ktorá je členom nadnárodnej finančnej skupiny pozostávajúcej zo 49 spoločností v takmer
30 krajinách, a len samotný žalobca zamestnáva 210 zamestnancov, pri čom žalobca je zastúpený
silnou advokátskou kanceláriou. Žalovanými 1), 2) sú fyzické osoby, ktoré ako priemerní spotrebitelia

sú spravidla nedostatočne informovaní o obsahu spotrebiteľskej zmluvy resp. podstate zmluvných
dojednaní nerozumejú, disponujú minimálnymi resp. žiadnymi právnymi znalosťami, resp. ich postoj je
rezignovaný. Uzatvorenie "Dohody" je v rozpore s dobrými mravmi v zmysle § 4 ods. 8 ZOS, pretože
pri uzatváraní dohody neboli dodržané princípy dobromyseľnosti, čestnosti a žalobcom boli využité omyl
a lesť v snahe dosiahnuť pred predĺženie premlčacej doby. Žalobca vo formulárových "Dohodách"

teda necháva dlžným spotrebiteľom uznávať pohľadávky v rozsahu takej sumy, na ktorú nemá v celom
rozsahu platný právny titul, t.j. suma dlhu (istiny) je vyššia ako skutočná pohľadávka podložená platným
právnym titulom (čo je ďalším dôvodom pre posúdenie "Dohody" ako neplatnej aj z dôvodu jej neurčitosti,
podrobnejšia argumentácia k neurčitosti právneho úkonu. Je známou skutočnosťou, že priemerný
spotrebiteľ (najmä a súčasne úverový dlžník) je nielen právne neznalý a neinformovaný, ale je súčasne

mimoriadnemanipulovateľnývsituáciipokiaľsadostanepodpsychickýtlakasúunehovyvolanéemócia
strachu a obáv, čo školená osoba pracujúca pre inkasnú spoločnosť dokáže v rámci štandardizovanej
procedúry bez ťažkostí dosiahnuť vhodným vystupovaním pri použití správnych slovných formulácií
v určitom poradí. Len tá samotná skutočnosť, že žalobca nepredložil listinu o predčasnom ukončení
úverovejzmluvyzostranyjehoprávnehopredchodcu,samaosebenijakonevyvracia,žekpredčasnému

ukončeniu úverovej zmluvy zo strany právneho predchodcu žalobcu v skutočnosti došlo resp. je v
priamom rozpore s ostatnými predloženými dôkazmi (počet dní omeškania podľa prílohy č. 1 k zmluve
o postúpení pohľadávok, žalobou uplatnená istina znásobujúca sumu istiny poskytnutého úveru), najmä
pokiaľ samotný žalobca vo svojej žalobe uvádza, že jeho právny predchodca odstúpil od zmluvy;
vzhľadomnapredmetsporuaprednesenéprávneargumentyniejetotižvzáujmežalobcumotivovaného

úspechom v súdnom spore, aby bol dôkaz o predčasnom ukončení zmluvy súdu predložený. Právny
režim predbežne formulovanej štandardnej zmluvy definovaný v čl. 3 ods. 2 Smernice Rady 93/13/
EHS z 5. apríla 1993 o nekalých podmienkach v spotrebiteľských zmluvách, teda nevyhnutne musí
dopadať aj na Dohodu. Rovnako aj právny režim celej citovanej Smernice, z ktorej je odvodený model
spotrebiteľskej ochrany zakotvený v našom právnom poriadku. "Dohoda", ako právny úkon, je pre svoju

nezrozumiteľnosť, rozpor s dobrými mravmi a rozpor s kogentnými ustanoveniami spotrebiteľského
práva neplatná. Zákon o spotrebiteľských úveroch patrí do oblasti predpisov občianskeho práva a
je vo vzťahu k Občianskemu zákonníku lex specialis (uvedený záver podporujú aj odkazy k textu
zákona, aj keď nie presne v naznačených súvislostiach). Uvedený stav má logicky za následok, žepokiaľ určité otázky nie sú výslovne upravené zákonom č. 258/2001 Z.z., použijú sa na ich riešenie
príslušné ustanovenia Občianskeho zákonníka vrátane všeobecných ustanovení o premlčaní podľa
prvej časti ôsmej hlavy Občianskeho zákonníka. Rovnako na spotrebiteľské zmluvy podľa § 52 až

60 Občianskeho zákonníka je potrebné vzhľadom na ich systematické zaradenie do Občianskeho
zákonníka aplikovať všeobecné ustanovenia o občianskoprávnych vzťahoch. Vyplýva to i zo znenia §
54 ods. 1 Občianskeho zákonníka, veta druhá, podľa ktorej možno vyvodiť , že spotrebiteľ si zmluvou
nemôže zhoršiť postavenie, ktoré by inak mal pri aplikácii ustanovení Občianskeho zákonníka ako celku.
Súčasne v zmysle § 54 ods. l Občianskeho zákonníka, zmluvné podmienky spotrebiteľských zmluvách

sa nemôžu odchýliť od ustanovení Občianskeho zákonníka v neprospech spotrebiteľa (od akýchkoľvek,
t.j. aj od všeobecných ustanovení, a teda i ustanovení o premlčaní). Európska právna úprava obsiahnutá
v smernici 93/13/EHS, v smernici 87/102/EHS o aproximácii zákonov, iných právnych predpisov a
správnych opatrení členských štátov, ktoré sa týkajú spotrebiteľského úveru a rovnako ako aj v smernici
2008/48/ES o zmluvách spotrebiteľskom úvere a o zrušení smernice Rady 87/102/EHS má zjavne za
cieľ zjednotiť pravidlá, ktoré upravujú spotrebiteľské vzťahy všeobecne ako aj špeciálne poskytovanie

spotrebiteľských úverov na území členských štátov. Pokiaľ by sme v kontexte prednesenej argumentácie
zotrvali paušálne na aplikácii Obchodného zákonníka pri každej formulárovej zmluve, ktorá je označená
ako úverová zmluva, skĺzli by sme jednak do povrchnosti, ktorá opomína obsah hodnoteného právneho
úkonu a zároveň by sme ignorovali zmenu spoločenskej situácie a predovšetkým kogentnú úpravu
spotrebiteľských zmlúv vrátane zmlúv o spotrebiteľských úveroch. Uplatnili nárok na náhradu trov

odvolacieho konania vo výške 178,78 eur.

Krajský súd preskúmal vec v intenciách ust. § 212 ods. 1 O.s.p., v medziach podaného odvolania a jeho
dôvodov a zistil, že rozsudok okresného súdu je potrebné zrušiť a vec vrátiť okresnému súdu na ďalšie
konanie podľa § 221 ods. 1 písm. h) a ods. 2 O.s.p., a to bez nariadenia pojednávania odvolacieho

súdu podľa § 214 ods. 2 O.s.p.

V prejednávanej veci odvolací súd po jej preskúmaní zistil, že navrhovateľ uplatnil spôsobilé odvolacie
dôvody. Nesprávny skutkový záver (§ 205 ods. 2 písm. d/ O.s.p.) je spôsobilým odvolacím dôvodom
vtedy ak prvostupňový súd nepostupuje pri hodnotení vykonaných dôkazov podľa § 132 O.s.p., v

dôsledku čoho je potom skutkový stav nesprávne zistený.

Nesprávne právne posúdenie veci (§ 205 ods. 2 písm. f/ O.s.p.) spočíva v omyle súdu pri aplikácii a
interpretácii právnej normy na skutkové zistenia, prípadne aplikácia nesprávnej právnej normy na zistený
skutkový stav.

Preskúmaním veci odvolací súd zistil, že okresný súd otázku námietky premlčania uplatneného nároku
správne posudzoval podľa predpisov Občianskeho zákonníka vzhľadom na spotrebiteľský charakter
zmluvy o úvere, upravený zák. č. 258/2001 Z. z. o spotrebiteľských úveroch.

Pre svoj záver o premlčaní nároku navrhovateľa pred podaním návrhu na súd však, podľa názoru
odvolacieho súdu, okresný súd nemal dostatok skutkových zistení. Z vykonaných dôkazov - príloha č.
1 k zmluve o postúpení pohľadávky - č. l. 66 je zrejmé, že odporcovia boli v omeškaní 1235 dní, je
však z tejto prílohy zrejmé aj to, že kedy je úver splatný - 20.08.2015, ako aj výška omeškanej splátky,
ďalej je špecifikovaná istina a príslušenstvo (úroky celkom).

Záver okresného súdu o tom, že celá pohľadávka bola premlčaná už pred podaním návrhu s poukazom
na vyššie uvedené údaje v prílohe č. 1, však nedávajú podklad na právny záver o premlčaní uplatneného
nároku navrhovateľa v celom rozsahu. Tieto údaje sú iba podkladom o premlčaní jednotlivých splátok
úveru, ktoré sa posudzuje podľa § 103 Občianskeho zákonníka.

Premlčanie celej pohľadávky by nastalo len v prípade preukázania, že právny predchodca navrhovateľa
využil svoje oprávnenie podľa bodu 7.6.1 písm. a) alebo b) Všeobecných obchodných podmienok, teda,
že vyhlásil mimoriadnu splatnosť, prípadne vypovedal zmluvu o úvere, alebo od nej odstúpil.

Až po bezpečnom zistení uvedených právne významných skutočností, a to vyžiadaním údajov
od právneho predchodcu navrhovateľa, či uvedené oprávnenie voči odporcom podľa bodu 7.6.1
Všeobecných obchodných podmienok uplatnil pred postúpením svojej pohľadávky navrhovateľovi,
prípadne či vo všeobecnosti postúpil navrhovateľovi pohľadávky už splatné v dôsledku uplatneniaoprávnenia podľa bodu 7.6.1 Všeobecných obchodných podmienok, alebo postúpil ešte nesplatené
pohľadávky, ako sa to javí v prejednávanej veci, bude možné posudzovať otázku uplatnenej námietky
premlčania nároku navrhovateľa, a to aplikáciou ustanovení o premlčaní (buď podľa § 101 resp. 103

Občianskeho zákonníka).

Z hľadiska posudzovania predĺženia premlčacej doby, ktorú mienil navrhovateľ dosiahnuť „Dohodou o
uznaní záväzku a o úhrade pohľadávky“, sa odvolací súd identifikuje so záverom okresného súdu, že
predmetná dohoda vzhľadom na jej obsah nie je v zmysle § 37 ods. 1 Občianskeho zákonníka pre jeho

neurčitosť a nejasnosť spôsobilým právnym prostriedkom podľa § 558 Občianskeho zákonníka, keďže
v danom prípade označený dlžník sám nepodpísal uvedenú listinu, ani na to nezmocnil svoju manželku,
potom nie je splnený zákonný predpoklad platného právneho úkonu pre nedostatok jej formy.

Úlohou okresného súdu bude doplniť dokazovanie výsluchom odporcov na zistenie, či právny
predchodca im doručil listinu, ktorou využil svoje oprávnenie podľa vyššie uvedených oprávnení v

bode 7.6.1 Všeobecných obchodných podmienok, teda, či úver zosplatnil, od zmluvy odstúpil, resp.
ju vypovedal. Uvedené bude zisťovať aj od právneho predchodcu navrhovateľa (aj vo všeobecnosti,
teda či postupovali navrhovateľovi už splatné, alebo ešte nesplatné pohľadávky). Až po doplnení
dokazovania v naznačenom rozsahu, bude znova posudzovať námietku premlčania uplatneného
nároku, a to podľa príslušných ustanovení o premlčaní.

Uvedenými právnymi závermi je okresný súd viazaný (§ 226 O.s.p.).

V novom rozhodnutí o veci okresný súd rozhodne aj o náhrade trov celého konania (§ 224 ods. 3
O.s.p.).

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu odvolanie n i e j e p r í p u s t n é .