Uznesenie ,
Zrušujúce Judgement was issued on Monday, September 28, 2015

Súd: Krajský súd Žilina
Spisová značka: 11Co/88/2015

Identifikačné číslo súdneho spisu: 5414201747
Dátum vydania rozhodnutia: 28. 09. 2015

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Eva Malíková
ECLI: ECLI:SK:KSZA:2015:5414201747.3

Uznesenie

Krajský súd v Žiline, ako súd odvolací, v právnej veci navrhovateľov: 1/ I. O., nar. XX.XX.XXXX, 2/ H.
O., rod. K., nar. XX.XX.XXXX, obaja bytom O. H., S. XXX/XX, obaja právne zastúpení Mgr. Martinom
Alušicom, advokátom, so sídlom V., S. X/A, proti odporcovi: Ing. I. M., nar. XX.XX.XXXX, bytom O. H.,
S. XXXX/XX, právne zastúpený JUDr. Antonom Tabačákom, PhD., advokátom, so sídlom Q. G. K. č.
XX, v konaní o zaplatenie 325,- eur s príslušenstvom, o odvolaní navrhovateľov 1/, 2/ proti rozsudku

Okresného súdu Dolný Kubín č. k. 4C/73/2014-77 zo dňa 9. decembra 2014, takto

r o z h o d o l :

Rozsudok okresného súdu vo výrokoch I., II., III., V. z r u š u j e a vec mu v r a c
i a na ďalšie konanie.

Vo zvyšku (čo do výroku IV.) sa rozsudku okresného súdu n e d o t ý k a .

o d ô v o d n e n i e :

Okresný súd napadnutým rozsudkom rozhodol, že odporca je povinný zaplatiť navrhovateľke v rade 2/
sumu 100,- eur, s úrokom z omeškania vo výške 5,15 % ročne zo sumy 100,- eur od 06.08.2014 do
zaplatenia, v lehote do 3 dní od právoplatnosti rozsudku. V ostatnej časti súd návrh navrhovateľky v rade
2/ zamietol. Rovnako zamietol aj návrh navrhovateľa v rade 1/. Konanie o zaplatenie 461,33 eur zastavil
s tým, že rozhodnutie o trovách konania si vyhradil v lehote do 30 dní od právoplatnosti rozhodnutia
vo veci samej.

Nárok navrhovateľa posudzoval prvostupňový súd podľa § 517 ods. 1 veta prvá, ods. 2, § 685
ods. 1, § 696 ods. 2, § 698 ods. 1, § 699 Občianskeho zákonníka.
Okresný súd mal za nesporne preukázané, že navrhovatelia v rade 1/ a 2/ za trvania ich manželstva
nadobudli do bezpodielového spoluvlastníctva byt č. 23 v bytovom dome č. s. XXXX na ul. K. v O. H.. Ich
manželstvo bolo právoplatne rozvedené dňa XX.XX.XXXX v konaní sp. zn. 7P/13/2011 Okresného súdu
Dolný Kubín, z ktorého dôvodu ich bezpodielové spoluvlastníctvo zaniklo. V čase, keď toto zaniknuté

bezpodielové spoluvlastníctvo nebolo medzi nimi vysporiadané ani dohodou, ani súdom (§ 149 ods. 2,
3 Občianskeho zákonníka), dňa 31.03.2013 uzatvorila navrhovateľka v rade 2/ s odporcom nájomnú
zmluvu, predmetom ktorej bol prenájom predmetného bytu za dohodnuté nájomné 50,- eur mesačne
a úhradu nákladov spojených s užívaním bytu vo výške 62,37 eur mesačne. Podľa okresného súdu
nebolo tiež sporným, že odporca byt začal užívať od 01.01.2013 a nájom bol dojednaný na dobu určitú
do 31.12.2013. Za uvedené obdobia mal odporca zaplatiť na nájomnom 600,- eur (12 mesiacov x 50,-

eur), čo vyplýva podľa okresného súdu zo samotného tvrdenia navrhovateľky v rade 2/, ktoré nebolo
rozporované. Odporca platil nájom riadne za mesiace január až apríl 2013, t. j. zaplatil nájom za 4
mesiace vo výške celkom 200,- eur. Od mesiaca máj 2013 nájomné neplatil, a to z dôvodu, že od tohto
obdobia bol odpojený od elektrickej energie bez jeho zavinenia, čo trvalo až do ukončenia nájomného
vzťahu a odovzdania bytu, ktorá skutočnosť medzi účastníkmi rovnako nebola sporná. Dlžné nájomné
predstavovalo čiastku 400,- eur. Na neplnenie povinnosti vyplývajúcej zo zmluvy a to časti V bod 9

upozornil odporca navrhovateľku 2/ listom, ktorý táto prevzala dňa 15.04.2013, v ktorom o. i. uviedol,
že až do odstránenia závady pozastavuje výplatu nájomného. Navrhovatelia v rade 1/ a 2/ zhodnepotvrdili, že v predmetom byte nebol zabezpečený plný a nerušený výkon práva nájmu (nedošlo k
zapojeniu elektrickej energie). Podľa § 698 ods. 1 Občianskeho zákonníka má teda odporca právo na
primeranú zľavu z nájomného, a to z dôvodu, že došlo k podstatnému zhoršeniu užívania bytu. Na

upozornenie odporcu zo dňa 15.04.2013, ktoré podľa súdnej praxe je možné považovať za uplatnenie
práva na zľavu ( viď komentár k Občianskemu zákonníku Imrich Fekete str. 2072), navrhovateľka počas
trvania nájomného vzťahu preukázateľným spôsobom nereagovala a zľavu vo výške 50 % poskytla až v
priebehu súdneho konania v podanej žalobe. Keďže odporca potvrdil, že byt aj napriek vadnému plneniu
užíval, okresný súd ho zaviazal na úhradu dlžného nájomného za 8 mesiacov po 25,- eur v uplatňovanej

výške 1, teda sumou 100,- eur, a to navrhovateľke v rade 2/, keďže s touto mal uzatvorený nájomný
vzťah.
Ku skutočnosti, že odporca v byte býval až do konca januára 2014, za toto obdobie navrhovateľom v
rade 1/ a 2/ nájomné vo výške 25,- eur podľa okresného súdu neprináleží a v tejto časti návrh zamietol,
a to z dôvodu, že nájomná zmluva bola uzatvorená na dobu určitú do 31.12.2013 a jej uplynutím nájom
bytu zanikol (§ 710 ods. 2 Občianskeho zákonníka). Navrhovateľom v rade 1/ a v rade 2/ by v tomto

prípade prináležala náhrada z titulu užívania veci bez právneho dôvodu, čo však žalované nebolo.
Voči navrhovateľovi v rade 1/ okresný súd zamietol aj nárok na úhradu 1 uplatňovaného nájomného
z dôvodu, že nájomnou zmluvou odporca nebol viazaný na platenie nájomného voči navrhovateľovi v
rade 1/. S týmto žiadnu nájomnú zmluvu neuzatvoril, ale uzatvoril ju len s jedným z vlastníkov, a to
navrhovateľkou v rade 2/. Nakoľko manželstvo navrhovateľov v rade 1/ a 2/ bolo právoplatne rozvedené

pred uzatvorením nájomnej zmluvy, nezaväzovala zmluva odporcu voči obom bývalým manželom, ale
len voči tomu, s ktorým mal uzatvorenú nájomnú zmluvu. Podľa okresného súdu navrhovateľ v rade 1/
ako spoluvlastník môže sa domáhať voči navrhovateľke v rade 2/ vydania bezdôvodného obohatenia,
nemôže si však nároky uplatňovať voči odporcovi, ktorý byt užíval so súhlasom druhého spoluvlastníka.
Pokiaľ ide o úroky z omeškania, navrhovateľka v rade 2/ podľa okresného súdu nepreukázala, že

odporcabolvomeškanísozaplatenímnájomnéhopravidelnemesačneod21.05.2013aždo21.01.2014,
keďže nepreukázala, že relevantným spôsobom reagovala na uplatnenú zľavu z dohodnutého
nájomného (ktorú odporca uplatnil listom zo dňa 15.04.2013) v čase jej uplatnenia počas trvania
nájomného vzťahu. Zľavu poskytla až v súvislosti s podanou žalobou na súd, a to vo výške 50 %. Preto
okresný súd za výzvu na úhradu dlhu považoval platobný rozkaz, ktorý odporca prevzal dňa 05.08.2014

a dňom nasledujúcim, t. j. 06.08.2014 bol odporca s plnením dlhu v omeškaní. Okresný súd ho preto
zaviazal, aby zaplatil navrhovateľke v rade 2/ okrem sumy 100,- eur aj 5,15 % ročný úrok z omeškania
zo sumy 100,- eur od 06.08.2014 do zaplatenia. Výšku úrokov z omeškania prvostupňový súd stanovil
podľa § 517 ods. 2 Občianskeho zákonníka a nariadenia vlády č. 87/1995 Z. z. v platnom znení ku
dňu omeškania, pričom výška úrokov z omeškania je o 5 percentuálnych bodov vyššia ako základná

úroková sadzba Európskej centrálnej banky platná k prvému dňu omeškania s plnením peňažného dlhu.
K 06.08.2014 bola základná úroková sadzba ECB 0,15 %, čiže výška úroku z omeškania predstavuje
5,15 % ročne (0,15 % + 5 percentuálnych bodov). Vo zvyšku úrokov z omeškania okresný súd návrh
ako nedôvodný zamietol.

Proti rozsudku okresného súdu podali odvolanie navrhovatelia z dôvodu nesprávneho právneho
posúdenia veci, keď súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym
skutkovým zisteniam. Podľa odvolateľov skôr, ako návrh navrhovateľa v rade 1/ zamietol, mal okresný
súd ako predbežnú otázku skúmať, či medzi navrhovateľom v rade 1/ a odporcom došlo ku vzniku
nájomného vzťahu podľa ust. § 685 a nasl. Občianskeho zákonníka, a to najmä vzhľadom na

neexistenciu písomných zmlúv. Poukázal na to, že nedostatok písomnej formy nájomnej zmluvy nemá
za následok jej neplatnosť, keďže táto môže vzniknúť aj ústne, prípadne i mlčky. To, že navrhovateľ
v rade 1/ uzatvoril s odporcom nájomnú zmluvu konkludentne, potvrdzuje aj odovzdávací protokol
podpísaný navrhovateľom v rade 1/ a odporcom zo dňa 01.02.2014. Odporca odovzdal navrhovateľovi
v rade 1/ ako prenajímateľovi kľúče od bytu a navrhovateľ v rade 1/ predmet nájmu dňa 01.02.2014 od

nájomcu, čo vyplýva z preberacieho protokolu. Okresný súd nemal dostatočne preukázané, že nájomná
zmluva bola uzatvorená len medzi navrhovateľkou v rade 2/. Ani odporca nespochybňoval predmetný
nájomnývzťahvočinavrhovateľovivrade1/.Uvedenýmpostupomokresnýsúdneprimeranezasiaholdo
princípu právnej istoty, keďže neposkytol ochranu subjektívnym právam navrhovateľa v rade 1/. Takéto
rozhodnutie je nepreskúmateľné, čo je samo osebe dostatočným dôvodom na zrušenie rozhodnutia

odvolacím súdom. Predmet nájmu majú navrhovatelia v podielovom spoluvlastníctve, pričom z právnych
úkonov týkajúcich sa spoločnej veci sú oprávnení a povinní všetci spoluvlastníci spoločne a nerozdielne.
O hospodárení so spoločnou vecou rozhodujú spoluvlastníci väčšinou podľa podielov. Ak by nájomnú
zmluvu uzatvoril len navrhovateľ 1/, išlo by o neplatný právny úkon, čím by odporca byt užívalneoprávnene a bez právneho dôvodu. Ďalej namietal, že ak súd rozhodoval o peňažnom plnení, ktoré
vychádzazoskutkovýchtvrdení,ktoréumožňujúposúdiťnárokpoprávnejstránkeajpodľainýchnoriem,
ako bolo navrhovateľmi navrhované, resp. výsledky vykonaného dokazovania umožňovali podriadiť

nárok pod iné hmotnoprávne ustanovenie, než akého sa navrhovatelia domáhali, bolo povinnosťou
súdu uplatnený nárok takto posúdiť bez ohľadu na to, či v návrhu právny dôvod požadovaného plnenia
bol alebo nebol uvedený alebo bol uvedený nesprávne. Odvolatelia namietajú aj to, ako sa vyporiadal
prvostupňový súd s úrokom z omeškania, pričom poukázali na ust. § 10c nariadenia vlády č. 87/95
Z. z., podľa ktorého ak záväzkový vzťah vznikol pred 1. februárom 2013, výška úrokov sa riadi podľa

predpisov účinných k 31.01.2013 aj za dobu omeškania po 31.01.2013. Okresný súd sa vo svojom
rozhodnutí nevyporiadal s tým, prečo nepriznal navrhovateľom úroky z omeškania, ktoré vznikli v
súvislosti s neplatením služieb súvisiacich s bývaním, ktoré odporca uhradil dňa 01.07.2014. Odvolatelia
tiež nesúhlasia s tým, že upozornenie odporcu zo dňa 15.04.2013 možno považovať za uplatnenie zľavy
v zmysle ust. § 698 ods. 1 Občianskeho zákonníka, ako aj s tým, že omeškanie začalo plynúť dňom,
keď si platobný rozkaz prevzal odporca.

K podanému odvolaniu sa vyjadril odporca, ktorý uviedol, že sa stotožňuje s odôvodnením
prvostupňového súdu a má za to, že bol preukázaný vznik nájomnej zmluvy medzi navrhovateľkou v
rade 2/ a odporcom, preto navrhol, aby odvolací súd rozhodnutie okresného súdu potvrdil.

K vyjadreniu odporcu sa vyjadrili navrhovatelia, že pokiaľ zákon pre vznik nájomnej zmluvy nevyžaduje
písomnú formu, nemôže súd vyhlásiť, že zmluva nikdy nevznikla. Zákon neurčuje obligatórnu formu
písomnej zmluvy, pričom z logického výkladu slov „ak sa zmluva neuzatvorí v písomnej podobe“ je bez
pochýb zrejmé, že nájomná zmluva nemusí mať písomnú formu. Má za to, že zápisnicou môže byť aj
odovzdávajúci protokol zo dňa 01.02.2014 a ak aj nie, zmluvné strany si povinnosť spísať zápisnicu

nesplnili, tak zákon nesplnenie tejto povinnosti nesankcionuje neplatnosťou úkonu.

Krajský súd, ako súd odvolací, preskúmal napadnutý rozsudok na základe podaného odvolania v
rozsahu danom ust. § 212 ods. 2 písm. a) O. s. p. a bez nariadenia odvolacieho pojednávania (§ 214 ods.
2 O. s. p.) napadnutý rozsudok zrušil v zmysle ust. § 221 ods. 1 písm. f), h) O. s. p. a vrátil okresnému

súdu na ďalšie konanie.

Okresnýsúdvdanomprípadenedostatočnezistilskutkovýstavveci.Prenedostatočnéskutkovézistenia
vyvodil predčasný, a preto nesprávny právny záver o povinnosti odporcu zaplatiť navrhovateľke v rade
2/ sumu 100,- eur s príslušenstvom a o zamietnutí návrhu navrhovateľa v rade 1/, ako aj o zamietnutí

návrhu navrhovateľky v rade 2/ v ostatnej časti.

Prvostupňový súd konštatoval, že manželstvo navrhovateľov bolo právoplatne rozvedené dňa
16.02.2013, a to zrejme omylom, nakoľko z listín, ktoré tvoria súčasť spisu vyplýva, že bolo rozvedené
dňa 16.02.2012 v konaní vedenom pred Okresným súdom Dolný Kubín pod sp.zn. 7P/13/2011, z

ktorého dôvodu ich bezpodielové spoluvlastníctvo zaniklo. Ďalej prvostupňový súd správne ustálil,
že v rozhodnom čase pre daný prípad takto zaniknuté bezpodielové spoluvlastníctvo nebolo medzi
navrhovateľmi BSM vysporiadané ani dohodou. Podľa okresného súdu nájomnú zmluvu uzatvorila s
odporcom iba navrhovateľka v rade 2/, a to dňa 31.03.2013, pričom predmetom nájomnej zmluvy bol
prenájom predmetného bytu za dohodnuté nájomné vo výške 50,- eur mesačne a úhrada nákladov

spojených s užívaním bytu vo výške 62,37 eur mesačne. Tiež okresný súd konštatoval, že voči
navrhovateľovi v rade 1/ zamietol aj nárok na úhradu polovice uplatňovaného nájomného z dôvodu,
že nájomnou zmluvou odporca nebol viazaný na platenie nájomného voči navrhovateľovi v rade 1/,
keďže s týmto žiadnu nájomnú zmluvu neuzatvoril, ale uzatvoril ju len s jedným z vlastníkov, a to
navrhovateľkou v rade 2/. Nakoľko manželstvo navrhovateľov v rade 1/, 2/ bolo právoplatne rozvedené

pred uzatvorením nájomnej zmluvy, nezaväzovala zmluva odporcu voči obom bývalým manželom, ale
lenvočitomu,sktorýmmaluzatvorenúnájomnúzmluvu.Zuvedenéhotiežvyvodil,ženavrhovateľvrade
1/ ako spoluvlastník sa môže domáhať voči navrhovateľke v rade 2/ vydania bezdôvodného obohatenia.
Nemôže si však nároky uplatňovať voči odporcovi, ktorý byt užíval so súhlasom druhého spoluvlastníka,
pričom poukázal na komentár k Občianskemu zákonníku od Imricha Feketeho str. 787.

Podľa odvolacieho súdu, pokiaľ odvolatelia namietali, že rozhodnutie prvostupňového súdu je
nepreskúmateľné z toho dôvodu, že prvostupňový súd sa nedostatočne zaoberal otázkou platného,
resp. neplatného uzavretia nájomného vzťahu voči navrhovateľovi 1/, keď prvostupňový súd nemaldostatočne preukázané, že nájomná zmluva bola uzavretá len medzi navrhovateľkou v rade 2/ a
odporcom, je dôvodná, pretože v danom prípade sa jedná o otázku aktívnej vecnej legitimácie na strane
navrhovateľa v rade 1/, ktorou otázkou je povinný sa súd zaoberať z úradnej povinnosti tak, aby bola táto

skutočnosť nepochybne ustálená. V tejto súvislosti treba uviesť, že hoci prvostupňový súd konštatoval,
že nájomný vzťah medzi navrhovateľom v rade 1/ a odporcom nevznikol s tým, že odporca byt užíval
so súhlasom druhého spoluvlastníka, bolo povinnosťou prvostupňového súdu v rámci pojednávania
vypočuť všetkých účastníkov daného konania za účelom objasnenia všetkých rozhodujúcich okolností
ohľadne uzatvárania nájomného vzťahu, osobitne za situácie, pokiaľ na samotnom pojednávaní právny

zástupca odporcu uviedol, že zúčastnené strany písomne deklarovali ukončenie nájomnej zmluvy, kde
presne vymedzili svoje práva a povinnosti, ktoré odporca v zmysle uvedenej dohody splnil. Navyše
samotný odporca ani nespochybňoval predmetný vzťah voči navrhovateľovi v rade 1/. V tomto kontexte
potom bolo povinnosťou prvostupňového súdu zaoberať sa otázkou vzniku platného nájomného vzťahu
medzi navrhovateľom 1/ a odporcom, a to aj v súvislosti s ustanovením § 685 a nasl. Občianskeho
zákonníka, a to najmä vzhľadom na neexistenciu písomnej zmluvy.

Vzhľadom na uvedené odvolací súd konštatuje, že prvostupňový súd nedostatočne zistil skutkový stav,
keď nezisťoval vznik nájomného vzťahu medzi navrhovateľom 1/ a odporcom vzhľadom na neexistenciu
písomnejzmluvyadokazovanienezameralnaobjasnenietejtoprerozhodnutiepodstatnejotázky.Pokiaľ
tak prvostupňový súd nekonal, nemohol riadne zistiť skutkový stav veci.

V danej veci je tiež podstatné uviesť, že predmetom sporu sú plnenia pochádzajúce zo spoločného
majetku rozvedených manželov, ktorý patrí do zaniknutého, ale ešte nevyporiadaného BSM.
Pretože žiadne osobitné zákonné ustanovenia pre nakladanie s vecami patriacimi do zaniknutého
a nevyporiadaného BSM dané nie sú, tak podľa názoru nielen odvolacieho súdu, ale aj judikatúry

je potrebné postupovať analogicky na základe ust. § 853 Občianskeho zákonníka (analogia legis) v
nadväznosti na ust. § 145 ods. 1 Občianskeho zákonníka. Použitie analógie má podstatný význam aj
pre posúdenie platnosti uzavretia nájomnej zmluvy.

Odvolací súd v tejto súvislosti poukazuje na skutočnosť, že z odôvodnenia rozhodnutia prvostupňového

súdu nie je zrejmá právna norma, na základe ktorej priznal prvostupňový súd nárok len navrhovateľke,
keďže z odôvodnenia prvostupňového súdu vyplýva len odkaz na komentár Občianskeho zákonníka od
Imricha Feketeho str. 787. V tomto smere je preto rozhodnutie prvostupňového súdu v časti právneho
posúdenia nepreskúmateľné.

Ústavný súd SR vyslovil, že súčasťou obsahu základného práva na spravodlivé konanie podľa čl. 46
ÚstavySlovenskejrepublikyačl.36ods.1Listinyzákladnýchprávaslobôdjeajprávoúčastníkakonania
na také odôvodnenie súdneho rozhodnutia, ktoré jasne a zrozumiteľne dáva odpovede na všetky právne
a skutkovo relevantné otázky, súvisiace s predmetom súdnej ochrany, tzn. s uplatnením nárokov a
obranouprotitakémuuplatneniuažetakétoodôvodneniemusíobsahovaťajrozsudokodvolaciehosúdu

(uznesenie z 03.07.2003, sp. zn. IV. ÚS 115/03). Všeobecný súd však nemusí dať odpovede
na všetky otázky nastolené účastníkom konania, ale len na tie, ktoré majú podstatný význam, prípadne
dostatočne objasňujú skutkový a právny stav (uznesenie z 23.06.2004, sp. zn. III. ÚS 209/04).

Odôvodnenie písomného vyhotovenia rozhodnutia súdu musí obsahovať výklad opodstatnenosti,

pravdivosti, zákonnosti a spravodlivosti výroku rozhodnutia. Sudca sa v odôvodnení svojho rozhodnutia
musí vysporiadať so všetkými rozhodujúcimi skutočnosťami a jeho myšlienkový postup musí byť
v odôvodnení dostatočne vysvetlený, nielen poukazom na všetky skutočnosti zistené vykonaným
dokazovaním, ale tiež s poukazom na právne závery, ktoré prijal. Zákonom požadované riadne a
presvedčivé odôvodnenie písomnej formy rozhodnutia súdu je nielen formálnou požiadavkou, ktorou

sa má zamedziť vydaniu obsahovo nezdôvodnených, nepresvedčivých rozhodnutí, ale má byť v prvom
rade prameňom poznania súdu tak v otázke zisťovania skutkového stavu, ako aj v právnom posúdení
veci. Inak povedané, účelom odôvodnenia rozhodnutia je predovšetkým preukázať jeho správnosť a
odôvodnenie súčasne musí byť i prostriedkom kontroly správnosti postupu pri vydávaní rozhodnutí súdu,
t. j. musí byť preskúmateľné. Porušením uvedeného práva účastníka na jednej strane a povinnosti súdu

nastranedruhejsaúčastníkovikonania,okremupretiaprávadozvedieťsaopríčináchrozhodnutiapráve
zvoleným spôsobom, odníma možnosť náležite skutkovo aj právne argumentovať proti rozhodnutiu súdu
v rámci využitia prípadných riadnych alebo mimoriadnych opravných prostriedkov. Ak potom nedostatokriadneho odôvodnenia súdneho rozhodnutia je porušením práva na spravodlivé súdne konanie, tak
takáto vada zakladá zároveň aj dôvodnosť podaného opravného prostriedku.

Pokiaľokresnýsúdnedostatočneodôvodnilprávnezáveryzdôvoduabsenciecitácieprávnehopredpisu,
ktorý (ne)aplikoval na daný prejednávaný prípad a z ktorého vyvodzoval právne závery, z ktorých nie
je dostatočne zrejmé, ako a či aplikoval na daný skutkový stav konkrétnu právnu normu, tak tieto
pochybenia sa nevyhnutne premietli i do roviny právneho hodnotenia a následne rozhodnutia okresného
súdu a viedli krajský súd k záveru, že napadnuté rozhodnutie okresného súdu je predčasné.

Krajský súd za tohto stavu akcentuje, že v danom prípade absenciu dostatočného odôvodnenia
napadnutého rozhodnutia nemôže preklenúť krajský súd doplnením odôvodnenia napadnutého
uznesenia v rámci konania o odvolaní odporcov.

Pri konštatovanom zistení nedostatočného odôvodnenia vyvodených záverov k (ne)aplikovaným

ustanoveniam, ako aj nedostatočného posúdenia aktívnej vecnej legitimácie navrhovateľa v rade 1/ v
súvislosti s vyhodnotením (ne)platnosti nájomného vzťahu, potom odvolací súd konštatoval i nesúlad
danej časti odôvodnenia napadnutého rozsudku okresného súdu v rámci § 167 ods. 2 O. s. p. v spojení
s § 157 ods. 2 O. s. p., čo naplnilo dôvod zrušenia rozsudku okresného súdu v rámci § 221 ods. 1 písm.
f) O. s. p.. Na túto zistenú vadu prvostupňového konania musí odvolací súd prihliadnuť, a to i ex offo,

súčasne z vyššie uvedených dôvodov došlo i k naplneniu ust. § 221 ods. 1 písm. h) O. s. p. pre zrušenie
napadnutého rozsudku okresného súdu a podľa § 221 ods. 2 O. s. p. pre vrátenie veci prvostupňovému
súdu na ďalšie konanie.

Z vyššie uvedených dôvodov potom odvolací súd rozsudok prvostupňového súdu zrušil s tým, že

ostatnými odvolacími námietkami sa vzhľadom na uvedené nezaoberal. Výroku IV. rozsudku okresného
súdu, ktorým zastavil konanie o zaplatenie 461,33 eur, sa nedotkol.

V ďalšom konaní sa okresný súd bude dôsledne zaoberať aplikáciou použitých ustanovení Občianskeho
zákonníka tak, aby bolo dostatočne zrejmé, akú právnu normu aplikoval na prejednávaný prípad.

Vzhľadom na neúplne zistený skutkový stav a za účelom posúdenia aktívnej legitimácie navrhovateľa
1/ odstráni uvedený nedostatok výsluchom všetkých účastníkov konania v zmysle vyššie uvedených
záverov. Následne vyhodnotí všetky dôkazy, ako aj námietky odvolateľov a zdôvodní, ktoré skutočnosti
považoval za preukázané, z akých záverov vychádzal a ako ich skutkovo a právne vyhodnotil.
Závery, ktoré prijal, primerane vysvetlí tak, aby z odôvodnenia napadnutého rozsudku nevyplývala

jednostrannosť, a ani taká aplikácia príslušných ustanovení všeobecne záväzných právnych predpisov,
ktorá by bola popretím ich účelu, podstaty a zmyslu.

Pokiaľideosúvisiacivýrok,ktorýmsivyhradilrozhodnutieotrováchkonanianasamostatnérozhodnutie,
tento taktiež zrušil s tým, že v novom rozhodnutí súd rozhodne v rámci rozhodovania o náhrade trov

konania i o náhrade trov, ktoré vznikli účastníkom konania v súvislosti s odvolacím konaním.

Toto rozhodnutie prijal senát Krajského súdu v Žiline pomerom hlasov 3 : 0.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu riadny opravný prostriedok prípustný nie je.