Uznesenie ,
Potvrdzujúce Judgement was issued on Thursday, January 20, 2016

Súd: Krajský súd Trenčín
Spisová značka: 17Co/1040/2015

Identifikačné číslo súdneho spisu: 3814215944
Dátum vydania rozhodnutia: 20. 01. 2016

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Emília Zimová
ECLI: ECLI:SK:KSTN:2016:3814215944.1

Uznesenie

Krajský súd v Trenčíne v právnej veci navrhovateľa: P. N. F., s.r.o., so sídlom P. XX, XXX XX V., IČO: XX
XXX XXX, zastúpeného R. kancelária L.. R. N., s.r.o., so sídlom P. XX, XXX XX V., proti odporcovi: C..
X. T., bytom 97X XX G. XXX, za účasti vedľajšieho účastníka na strane odporcu X. D. P. F., so sídlom X.
nám. 7, XXX XX V., IČO: XX XXX XXX, zastúpeného L.. P. P., advokátom so sídlom K. XX, XXX XX V.,
o zaplatenie 1.233,60 eur s príslušenstvom, o odvolaní navrhovateľa proti uzneseniu Okresného súdu

Prievidza, č.k. 18C/230/2014-36 zo dňa 13. apríla 2015, takto

r o z h o d o l :

Uznesenie okresného súdu vo výroku o náhrade trov vedľajšieho účastníka na strane odporcu p
o t v r d z u j e .

Navrhovateľ j e p o v i n n ý zaplatiť vedľajšiemu účastníkovi na strane odporcu náhradu trov
odvolaciehokonania,titulomtrovprávnehozastúpenia,vovýške16,69Eur, naúčetprávnehozástupcu

vedľajšieho účastníka L.. P. P., advokáta so sídlom K. XX, XXX XX V., do troch dní.

o d ô v o d n e n i e :

Napadnutým uznesením súd prvého stupňa konanie zastavil. Navrhovateľovi náhradu trov konania
nepriznal a uložil mu povinnosť zaplatiť vedľajšiemu účastníkovi na strane odporcu náhradu trov
právneho zastúpenia vo výške 139,25 eur, ktoré je povinný zaplatiť právnemu zástupcovi vedľajšieho
účastníka do 3 dní od právoplatnosti rozhodnutia. Zároveň uložil vrátiť navrhovateľovi súdny

poplatok 66,80 eur po právoplatnosti uznesenia. V odôvodnení svojho rozhodnutia uviedol, že návrhom
doručeným súdu dňa 02.09.2014 si navrhovateľ proti odporcovi uplatnil nárok na zaplatenie sumy
1.233,60 eur s príslušenstvom. Podaním doručeným súdu dňa 02.04.2015 vzal navrhovateľ návrh na
začatie konania späť v celom rozsahu. Vzhľadom na účinné späťvzatie návrhu navrhovateľom, súd
konanie o návrhu navrhovateľa podľa § 96 ods. 1 Občianskeho súdneho poriadku zastavil.
Navrhovateľ zaplatil súdny poplatok z návrhu vo výške 73,50 eur. Keďže súd konanie zastavil pre

späťvzatie návrhu navrhovateľom pred prvým pojednávaním, s poukazom na ustanovenie § 11 ods. 3
Zákona o súdnych poplatkoch rozhodol o vrátení súdneho poplatku kráteného podľa § 11 ods. 4 Zákona
o súdnych poplatkoch, teda kráteného o 6,70 eur, vo výške 66,80 eur. Súd prvého stupňa pri
rozhodovaní o náhrade trov konania po posúdení rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, teda zastavenia
konania pre späťvzatie návrhu, dospel k záveru, že v danom prípade navrhovateľ zavinil, že konanie sa
muselo zastaviť, a preto je povinný nahradiť trovy konania odporcovi a vedľajšiemu účastníkovi na

strane odporcu. Zavinenie na strane navrhovateľa spočíva v tom, že vzal návrh na začatie konania späť
bez uvedenia dôvodu. Dôvodom späťvzatia návrhu teda nebolo správanie odporcu. Vedľajší účastník
si uplatnili trovy konania, ktoré si vyčíslil vo výške 139,60 euVzhľadom na zavinenie navrhovateľa,
vedľajšiemu účastníkovi na strane odporcu, ktorý má rovnaké práva a povinnosti ako účastník (§ 93
ods. 4 prvá veta Občianskeho súdneho poriadku), a teda nemožno mu odoprieť ani právo na zastúpenie
advokátom, patrí náhrada trov konania. Súd prvého stupňa nepovažoval trovy konania vedľajšieho

účastníka za neúčelné. Navrhovateľ pri podávaní návrhu si musel byť vedomý toho, že jeho návrh
je premlčaný a teda musel znášať riziko v prípade vznesenia námietky premlčania alebo zmenou úpravyprocesného práva, ktorého následkom by bol navrhovateľov neúspech v konaní. Takéto riziko spojené
s podaním návrhu na súd nie je možné vykladať v tom zmysle, že navrhovateľ procesne nezavinil
zastavenie konania. Vedľajší účastník vstúpil do konania na strane odporcu na jeho pomoc a podporu, v

konaní bol činný, vyjadril sa k návrhu, vzniesol námietku premlčania, preto podľa názoru súdu riadne
a účelne bránil práva odporcu. V súlade s vyhláškou č. 655/2004 Z. z. v znení neskorších predpisov
priznal súd prvého stupňa advokátovi vedľajšieho účastníka odmenu za prevzatie a prípravu zastúpenia
vo výške 61,41 eur a náhradu podľa § 16 ods. 3 vyhlášky vo výške 8,04 eur; odmenu podľa § 13a ods.
2 písm. c) vyhlášky za vyjadrenie zo dňa 27.01.2015 vo výške 61,41 eur a náhradu podľa § 16 ods. 3

vyhlášky vo výške 8,39 eur. Vedľajší účastník si za úkon príprava a prevzatie zastúpenia uplatnil náhradu
v zmysle § 16 ods. 3 vyhlášky vo výške 8,39 eur, súd mu však priznal uvedenú náhradu len v sume
8,04 eur, nakoľko úkon príprava a prevzatie zastúpenia bol uskutočnený v roku 2014, kedy bola výšky
náhrady v súlade s § 16 ods. 3 vyhlášky ustanovená na sumu 8,04 eur. Trovy právneho zastúpenia
vedľajšieho účastníka tak súd prvého stupňa priznal vo výške 139,25 eur, ktoré uložil navrhovateľovi
zaplatiť podľa § 149 ods. 1 O.s.p. advokátovi vedľajšieho účastníka na strane odporcu.

Proti tomuto uzneseniu, jeho výrokovej časti, ktorou súd prvého stupňa zaviazal navrhovateľa
zaplatiť vedľajšiemu účastníkovi na strane odporcu náhradu trov konania, podal v zákonnej lehote,
prostredníctvom právneho zástupcu, odvolanie navrhovateľ. Trovy právneho zastúpenia vedľajšieho
účastníka nepovažoval za účelne vynaložené na bránenie práva, pričom zdôraznil, že súd žiadnym

spôsobom nevysvetlil, na základe čoho dospel k účelnosti trov právneho zastúpenia vedľajšieho
účastníka, ak vedľajší účastník je zo zákona subjektom, ktorý má svoju činnosť vykonávať sám.
Poukázal na to, že činnosť vedľajšieho účastníka spočívala v predložení predformulovanej námietky
premlčania. Na podporu svojej argumentácie poukázal na rozhodnutie Najvyššieho súdu SR
sp. zn. 6 M Cdo 9/2013 zo dňa 20.06.2014. Zastával názor, že ako subjekt, ktorému zákon

priznáva osobitné postavenie (§ 25 zákona č. 250/2007 Z. z.) bude tento subjekt odborne, personálne
a materiálne pripravený na vykonávanie svojej činnosti. V tejto súvislosti poukázal na rozhodnutie
Najvyššieho súdu SR sp. zn. 6 M Cdo 5/2013. Mal za to, že odôvodnené právne zastupovanie sa
môže vyskytovať iba v mimoriadne obtiažnych právnych veciach v opačnom prípade ide o zneužívanie
zákona. Rovnako namietal nezákonnosť priznania náhrady trov vedľajšiemu účastníkovi aj z dôvodu,

že ten nemá procesné postavenie vedľajšieho účastníka pre absenciu súhlasu toho na koho strane má
vystupovať v zmysle novely O.s.p. vykonanej zákonom č. 353/2014 Z. z. účinnej od 01.01.2015. Na
základe uvedeného navrhol, aby odvolací súd zmenil napadnutý rozhodnutie súdu prvého stupňa tak,
že vedľajšiemu účastníkovi neprizná nárok na náhradu trov právneho zastúpenia.

K odvolaniu navrhovateľa sa vyjadril, prostredníctvom právneho zástupcu, vedľajší účastník na strane
odporcu, ktorý mal za to, že rozhodnutie súdu prvého stupňa v napadnutej časti vychádza zo správneho
právneho posúdenia veci. Zdôraznil, že odporca bol v konaní plne úspešný, a to aj vzhľadom na
poukázanie podstatných skutočností vedľajším účastníkom v konaní, ktoré mali za následok späťvzatie
návrhu. Uviedol, že vo vyjadrení poukázal na viaceré nedostatky zmluvných dojednaní najmä, že Zmluva

o revolvingovom úvere zo dňa 17.05.2010 neobsahuje obligatórne náležitosti zmluvy o spotrebiteľskom
úvere. Ďalej zdôraznil, že vzniesol námietku premlčania a poukázal na to, že dohoda o výške úrokov
alebo odmeny za poskytnutie úveru sa prieči dobrým mravom preto je v zmysle § 39
Občianskeho zákonníka neplatná. Upozornenie na neprijateľné podmienky, námietku premlčania
alebo iné kvalifikované právne hodnotenie v spotrebiteľskej zmluve vedľajším účastníkom považoval

za účelný úkon. Mal za to, že súd prvého stupňa správne vyhodnotil úkony vedľajšieho účastníka ako
účelné a hospodárne a odmietal vyjadrenia navrhovateľa, že uplatnený nárok na trovy konania je v
rozpore s dobrými mravmi a predstavuje výsledok účelovosti a zneužívania ust. § 93 O.s.p. Neúspech v
konaní treba podľa jeho názoru považovať za súčasť rizika, s ktorým navrhovateľ pri súdnom uplatnení
napr. premlčanej pohľadávky alebo plnenia z neprijateľnej podmienky v spotrebiteľskej zmluve musí

kalkulovať, a od ktorého má odrádzať práve aj hrozba náhrady trov konania protistrane. Pripomenul,
že navrhovateľ využil zákonné právo a je zastúpený advokátskou kanceláriou, avšak toto právo
upiera vedľajšiemu účastníkovi, čo považoval za rozporné s čl. 47 ods. 2 Ústavy SR. Na podporu
svojej argumentácie poukázal aj na viaceré rozhodnutia súdov. Trovy právneho zastúpenia vedľajšieho
účastníka považoval za účelne vynaložené a dostatočne preukázané. Vzhľadom na uvedené navrhol

uznesenie súdu prvého stupňa v napadnutej časti ako vecne správny potvrdiť a zároveň zaviazať
navrhovateľa povinnosťou nahradiť vedľajšiemu účastníkovi trovy odvolacieho konania v sume 39,10
Eur.Krajský súd v Trenčíne ako odvolací súd preskúmal vec v napadnutej časti vo výroku o náhrade trov
konania vo vzťahu k vedľajšiemu účastníkovi podľa § 212 ods. 1 O.s.p. bez nariadenia odvolacieho
pojednávania podľa § 214 ods. 2 O.s.p. a dospel k záveru, že uznesenie súdu prvého stupňa je potrebné

v tejto časti podľa § 219 ods. 1 O.s.p. ako vecne správne potvrdiť.

Odvolaním navrhovateľa nebol napadnutý výrok o zastavení konania, o nepriznaní náhrady trov konania
navrhovateľovi a náhradu súdneho poplatku navrhovateľovi, preto v týchto častiach je uznesením
okresného súdu právoplatné a týmto rozhodnutím odvolacieho súdu nedotknuté.

V predmetnej veci bolo konanie vo veci samej zastavené v dôsledku späťvzatia návrhu.

Podľa ust. § 93 ods. 4 veta prvá O.s.p. v konaní má vedľajší účastník rovnaké práva a povinnosti
ako účastník.

Podľa ust. § 146 ods. 2 O.s.p., ak niektorý z účastníkov zavinil, že konanie sa muselo zastaviť, je povinný
uhradiť jeho trovy. Ak sa však pre správanie odporcu vzal späť návrh, ktorý bol podaný dôvodne, je
povinný uhradiť trovy konania odporca.

V prípade, pokiaľ je konanie zastavené, v zásade platí, že žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu

trov konania (§ 146 ods. 1 písm. c/ O.s.p.). Pokiaľ však došlo k zastaveniu konania v dôsledku späťvzatia
návrhu na začatie konania, rozhoduje súd podľa ustálenej súdnej praxe podľa odseku 2 citovaného
zákonného ustanovenia. Podľa prvej vety citovaného zákonného ustanovenia hradí trovy zastaveného
konania ten z účastníkov, ktorý zavinil, že konanie muselo byť zastavené. Zavinenie sa pritom
posudzuje len z procesného hľadiska, nie podľa hmotného práva, lebo potom by sa jednalo o posúdenie

dôvodnostinárokuvovecisamej,takžebypozastaveníkonaniasúdďalejskúmaldôvodnosťvecisamej.
Preto, ak vzal navrhovateľ návrh späť, z procesného hľadiska zásadne platí, ak nejde o prípad
druhej vety tohto zákonného ustanovenia, že procesne zavinil zastavenie konania.

V predmetnej veci sa navrhovateľ podaným návrhom domáhal voči odporcovi zaplatenia istiny v sume

1.233,60 eur s príslušenstvom. Písomným podaním, doručeným súdu prvého stupňa 02.04.2015 vzal
navrhovateľ svoj návrh v celom rozsahu späť bez bližšieho odôvodenia a žiadal konanie zastaviť.
Vzhľadom na uvedené je nesporné, že dôvodom zastavenia konania voči odporcovi bolo späťvzatie
návrhu, pričom navrhovateľ vzal svoj návrh na začatie konania späť bez toho, že by odporca splnil to,
čoho sa podaným návrhom voči nemu domáhal. Preto v zmysle ust. § 146 ods. 2 vetá prvá O.s.p. je

navrhovateľ povinný nahradiť odporcovi a vedľajšiemu účastníkovi trovy konania.

Čo sa týka náhrady trov konania vo vzťahu k vedľajšiemu účastníkovi, súd prvého stupňa o trovách
konania rozhodol podľa § 146 ods. 2 veta prvá O.s.p. tak, že vedľajšiemu účastníkovi na strane odporcu
priznal náhradu trov konania pozostávajúcu z trov právneho zastúpenia vo výške 139,25 eur. Odvolací

súd sa s týmto právnym názorom súdu prvého stupňa stotožňuje. Aj podľa názoru odvolacieho súdu
vedľajší účastník tak, ako ktorákoľvek iná fyzická alebo právnická osoba, má právo zvoliť si advokáta,
ktorý ho zastupuje v konaní, v dôsledku čoho aj odvolací súd vedľajším účastníkom uplatnené trovy
právneho zastúpenia považoval za účelne vynaložené. Toto jeho právo vyplýva aj z Ústavy Slovenskej
republiky, článok 47, ods. 2. V danej veci vedľajší účastník vstúpil do konania v záujme ochrany

spotrebiteľa - odporcu. Nepriznanie trov vedľajšiemu účastníkovi na strane odporcu by znamenalo
porušenie princípu rovnosti zbraní v občianskom súdnom konaní. Z obsahu spisu mal odvolací súd
preukázané, že vedľajší účastník do konania riadne vstúpil, jeho právny zástupca zastúpenie riadne
prevzal a dňa 28.01.2015 doručil súdu vyjadrenie k veci, v ktorom právne kvalifikovane vzniesol
námietku premlčania, preto nie je dôvod na nepriznanie náhrady trov právneho zastúpenia. Odvolací

súd má za to, že v konaní na strane vedľajšieho účastníka nie je ani dôvod na aplikáciu ust. § 150 O.s.p..

Odvolací súd tak v danom prípade nepovažoval za dôvodné námietky navrhovateľa týkajúce sa
neúčelnosti trov vynaložených vedľajším účastníkom z titulu právneho zastúpenia na bránenie práva
odporcu ako spotrebiteľa. Pokiaľ ide o namietanú účelnosť trov konania, odvolací súd zdôrazňuje, že

odmena za prevzatie a prípravu zastúpenia bola súdom prvého stupňa správne priznaná vedľajšiemu
účastníkovi ako za úkon právnej služby, ktorého vykonanie bolo procesne nevyhnutné v záujme ďalšieho
účelného bránenia práv odporcu v občianskom súdnom konaní. Zákonný predpoklad účelnosti spĺňali v
preskúmavanej veci i trovy právneho zastúpenia spočívajúce v priznaní odmeny za ďalší úkon právnejslužby - vyjadrenie, v ktorom vedľajší účastník poukázal na jednotlivé obsahové nedostatky Zmluvy
a neprijateľné zmluvné podmienky, a zároveň vzniesol námietku premlčania, teda išlo o úkon, ktorý
nepochybne bol spôsobilý privodiť pre odporcu priaznivé rozhodnutie vo veci. Účelnosť trov je podľa

názoru odvolacieho súdu potrebné posudzovať predovšetkým vo väzbe na výsledok sporového konania,
ktoré pre odporcu po intervencii vedľajšieho účastníka a následnom späťvzatí návrhu navrhovateľom
voči odporcovi dopadlo v konečnom dôsledku úspešne, pretože odporca nebol rozhodnutím súdu
zaviazaný k zaplateniu istiny s príslušenstvom uplatnenej navrhovateľom.

Z týchto dôvodov odvolací súd uznesenie súdu prvého stupňa v napadnutej časti vo výroku o náhrade
trov konania vo vzťahu k vedľajšiemu účastníkovi podľa § 219 ods. 1 O.s.p. ako vecne správne potvrdil.

O náhrade trov odvolacieho konania rozhodol podľa ust. § 224 ods. 1, § 142 ods. 1, § 151 ods. 1 O.s.p.
tak, že úspešnému vedľajšiemu účastníkovi priznal náhradu trov odvolacieho konania vo výške 16,69
eur. Predmetom odvolacieho konania bola suma 139,25 eur, predstavujúca náhradu trov konania, a

preto vedľajšiemu účastníkovi patrí náhrada trov odvolacieho konania, spočívajúca v odmene za právne
zastúpenie podľa § 10 ods. 1, § 13a ods. 2 písm. b/, § 16 ods. 3, § 18 ods. 3 vyhlášky č.
655/2004 Z.z., vypočítaná z tejto hodnoty za 1 úkon právnej pomoci 16,60 eur, znížená na polovicu
základnej sadzby, t.j. 8,30 eur za podanie vyjadrenia dňa 03.07.2015, režijný paušál 8,39 eur, spolu trovy
odvolacieho konania vo výške 16,69 eur.

Rozhodnutie bolo prijaté senátom krajského súdu jednohlasne.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu n i e j e odvolanie p r í p u s t n é .