Rozsudok Judgement was issued on Wednesday, October 9, 2014

Súd: Okresný súd Prievidza
Spisová značka: 12C/15/2013

Identifikačné číslo súdneho spisu: 3812214058
Dátum vydania rozhodnutia: 09. 10. 2014
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Róbert Matulák

ECLI: ECLI:SK:OSPD:2014:3812214058.11

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Prievidza sudcom JUDr. Róbertom Matulákom v právnej veci navrhovateľa: EOS KSI

Slovensko, s.r.o Bratislava, Údernícka č. 5, IČO 35724803, zast. TOMÁŠ KUŠNÍR, s.r.o Bratislava,
Údernícka č. 5, IČO 36613843, proti odporcom: 1. U. L., nar. XX.XX.XXXX, bytom M., F. XX/X a 2. P.
L., nar. XX.XX.XXXX, bytom M., F. XX/X, obaja zastúpení JUDr. Andrejom Cifrom, advokátom so sídlom
Lučenec, J. Kráľa č. 5/A, o zaplatenie 4.892,98 eur s príslušenstvom, takto

r o z h o d o l :

Odporcovia v 1. a v 2. rade sú povinní spoločne a nerozdielne zaplatiť navrhovateľovi sumu 1.596,14
eur spolu s 8,75 % - ným ročným úrokom z omeškania od 8.8. 2012 do zaplatenia, všetko v 50 eur
mesačných splátkach, počnúc mesiacom nasledujúcim po právoplatnosti tohto rozhodnutia, najneskôr

do posledného dňa kalendárneho mesiaca, pod následkom straty výhody splátok a zročnosti celého
dlhu, v prípade nezaplatenia jednej zo splátok riadne a včas.

V prevyšujúcej časti návrh z a m i e t a .

Navrhovateľ je p o v i n n ý zaplatiť odporcom, k rukám ich právneho zástupcu JUDr. Andreja Cifru,
náhradu trov právneho zastúpenia vo výške 497,84 eur, do 3 dní od právoplatnosti rozsudku.

o d ô v o d n e n i e :

Navrhovateľ návrhom podaným na súd dňa 8.8.2012 si uplatnil voči odporcom nárok na zaplatenie

istiny 4.892,98 eur s úrokom z omeškania 9 % ročne dňom nasledujúcim po splatnosti jednotlivých
splátok úveru do zaplatenia ako i nárok na náhradu trov konania. Návrh zdôvodnil tým, že na
základe zmluvy o postúpení pohľadávok zo dňa 15.10. 2009 uzavretej medzi postupcom Slovenská
sporiteľňa, a.s., so sídlom v Bratislave a navrhovateľom, postúpil postupca na navrhovateľa pohľadávku
voči odporcom. Právny predchodca navrhovateľa a odporcovia uzavreli dňa 9.8. 2005 zmluvu o
splátkovom úvere č. 0372460577 (ďalej len „Zmluva“). Predmetom Zmluvy bolo poskytnutie úveru vo
výške 150.000 Sk s tým, že postupca poskytne dlžníkom (obaja odporcovia) úver a dlžníci sa zaviazali

uhrádzať poskytnuté finančné prostriedky v pravidelných mesačných splátkach riadne a včas. Zaviazali
sa okrem poskytnutej istiny úveru platiť úroky, poplatky dohodnuté v zmluve, ďalšie poplatky a náklady
spojené s úverom a dodržiavať dohodnuté podmienky. Túto svoju povinnosť si nesplnili, čím sa dostali
do omeškania a ku dňu postúpenia pohľadávky dlhovali sumu 8.699,36 eur, pozostávajúcu z istiny vo
výške 7.692,98 eur a vyčíslených úrokov ku dňu postúpenia v celkovej výške 1.006,38 eur. Odporca
v 1. rade uznal vyššie uvedený záväzok v Dohode o uznaní záväzku a o úhrade pohľadávky (ďalej
len „Dohoda“), vrátane nákladov inkasného konania vo výške 150 eur. Odporca v 1. rade sa zaviazal

uhradiť záväzok v pravidelných mesačných splátkach vo výške 400 eur, počnúc dňom 20.9. 2010.
Navrhovateľ sa s odporcom dohodli, že ak odporca neuhradí ktorúkoľvek splatnú splátku včas, stáva sa
splatná celá pohľadávka, a to prvým dňom nasledujúcim po splatnosti 1. neuhradenej splátky. Pretože
sa odporcovia dostali do omeškania s úhradou splátok podľa Dohody a porušili povinnosti vyplývajúcez podmienok dohodnutých v Zmluve, navrhovateľ pristúpil k vyhláseniu mimoriadnej splatnosti úveru
ku dňu 12.6. 2012. V čase uzatvorenia Dohody predstavovala istina sumu vo výške 6.492,98 eur,
pretože bola znížená o odporcami vykonané úhrady a dlžná suma na postupcom vyčíslených úrokov z

omeškania ku dňu postúpenia v celkovej výške 1.006,38 eur. V čase vyhlásenia mimoriadnej splatnosti
úveru predstavovala dlžná suma na istine sumu 4.892,98 eur a dlžná suma na postupcom vyčíslených
úrokov ku dňu postúpenia sumu vo výške 1.006,38 eur. Odporcovia po postúpení pohľadávky zaplatili
navrhovateľovi v dňoch 17.2. 2010, 16.3. 2010, 19.4. 2010, 19.5. 2010, 20.12. 2010 a 20.1. 2011 vždy
200 eur a v dňoch 10.8. 2010, 20.9. 2010, 25.10. 2010 a 19.11. 2010 vždy po 400 eur.

Odporca v 1. rade nepoprel, že uzavrel s právnym predchodcom navrhovateľa zmluvu o úvere. Pred
podpisom zmluvy zmluva už bola zo strany Slovenskej sporiteľne pripravená, túto si pred podpisom
riadne prečítal, vedel, čo je obsahom zmluvy. Úver si bral s manželkou z dôvodu, že mali nedoplatky
na bývanie. V tom čase boli on i jeho manželka, odporca v 2. rade, zamestnaní. Z celkovej sumy úveru
zaplatili spolu 3.445 eur a úver splácajú navrhovateľovi v sume 59 eur mesačne stále. K Dohode uviedol,

že o tejto nevie nič, v tom čase nebol na území Slovenska (v rokoch 2008 - 2010). Manželka mu však do
zahraničia telefonovala s tým, že majú zaplatiť nejakú sumu spoločnosti. Následne sa s ním skontaktoval
nejaký „mladý chlapík“ kvôli splátkam, ktoré mali byť vo výške 200 eur mesačne a neskôr vo výške 400
eur mesačne.

Odporkyňa v 2. rade súhlasila s výpoveďou odporcu v 1. rade. Dohodu za manžela podpísala ona,
pretože sa s manželom nikdy nechcela vyhnúť plateniu a rešpektovala aj dohodu o splátkach, aj napriek
finančným problémom, ktoré mali. Najprv sa snažili navrhovateľovi platiť dlh v splátkach vo výške 400
eur mesačne, neskôr vo výške 200 eur mesačne a i v súčasnosti sa snažia dlh splácať mesačne sumou
59 eur po telefonickom dohovore s navrhovateľom. Sú si vedomí svojho dlhu voči navrhovateľovi, akú

sumu mu však dlhujú, nevedela uviesť. Uviedla však, že určite navrhovateľovi zaplatili vyššiu sumu, než
on sám v konaní uvádza. Dohodu podpísala, pretože „pred takýmito vecami má rešpekt“. V poštovej
schránke našla 2 návrhy Dohody, z ktorej jednu mala podpísanú poslať späť navrhovateľovi, čo aj
urobila. Potvrdila, že samotnú Zmluvu podpísala, s jej obsahom sa oboznámila. Keď s manželom prišli
do Slovenskej sporiteľne, Zmluva už bola pripravená na podpis. V Slovenskej sporiteľni sa zdržali asi 15

minút. Pri podpise Zmluvy vedela , akú sumu od sporiteľne dostanú, akú jej musia vrátiť, z čoho však
pozostáva navýšenie úveru, nevedela.

Po vykonanom dokazovaní výsluchom účastníkov, listinnými dôkazmi, a to Zmluvou o splátkovom
úvere č. 0372460577 zo dňa 9.8. 2005, Všeobecnými obchodnými podmienkami k Zmluve, Zmluvou o

postúpení pohľadávok uzavretou medzi Slovenskou sporiteľňou, a.s., ako postupcom a navrhovateľom
ako postupníkom dňa 12.11. 2009 s prílohou č. 1, Výpisom z účtovnej knihy Slovenskej sporiteľne
(ďalej len „SLSP“), Dohodou o uznaní záväzku a úhrade pohľadávky v splátkach zo dňa 30.8. 2010,
splátkovým kalendárom z 23.8. 2010, listami adresovanými SLSP odporcom dňa 28.10. 2010, listami
adresovanými navrhovateľom odporcom zo dňa 12.6. 2012 (Oznámenie o vyhlásení mimoriadnej

splatnosti úveru, Pokus o zmier), výpisom z účtu odporcov, potvrdeniami o hotovostných vkladoch (č.l.
162), písomným podaním právneho zástupcu navrhovateľa zo dňa 18.2. 2013 a písomnými podaniami
právneho zástupcu odporcov zo dňa 14.11. 2012 a 18.2. 2013, súd návrh navrhovateľa rozsudkom č.
k. 12C/15/2013-182 zo dňa 21.2. 2013 v celom rozsahu z dôvodu premlčania navrhovateľom v konaní
uplatneného nároku zamietol a uložil odporcom zaplatiť navrhovateľovi náhradu trov konania.

Vo vyššie uvedenom rozsudku prvostupňový súd právny vzťah medzi účastníkmi konania založený
Zmluvou považoval za zmluvu o úvere a súčasne za spotrebiteľskú zmluvu v zmysle § 52 ods.
1 Občianskeho zákonníka účinného v čase uzavretia zmluvy, ktorú zmluvu uzavretú medzi
právnym predchodcom navrhovateľa a odporcami možno podriadiť režimu zákona č. 258/2001 Z.z. o

spotrebiteľských úveroch v znení platnom v čase uzavretia zmluvy. Keďže zákon o spotrebiteľských
úveroch patrí do oblasti predpisov občianskeho práva a je vo vzťahu k Občianskemu zákonníku
lex specialis, pokiaľ určité otázky nie sú výslovne upravené zákonom č. 258/2001 Z.z., použijú sa
na ich riešenie príslušné ustanovenia Občianskeho zákonníka, vrátane všeobecných ustanovení o
záväzkoch podľa prvej hlavy ôsmej časti Občianskeho zákonníka. Z týchto dôvodov súd, majúc za to, že

navrhovateľom v konaní uplatnený nárok je premlčaný, prihliadajúc na odporcami vznesenú námietku
premlčania, vychádzajúc z ustanovení §§ 100 ods. 1 a 101 Občianskeho zákonníka, návrh zamietol.K navrhovateľom predloženej Dohode o uznaní záväzku a o úhrade pohľadávky v splátkach, podpísanej
odporkyňou v 2. rade, prvostupňový súd vo vyššie uvedenom rozsudku uzavrel, že podľa názoru súdu
touto Dohodou nedošlo k účinnému uznaniu záväzku s následkami predĺženia premlčacej lehoty na

dobu 10 rokov. Vychádzajúc zo skutkových okolností, za akých navrhovateľ mal dať podpisovať
odporkyni uvedenú istinu, keď táto listinu podpísala bez toho, že by na to bola písomne splnomocnená
odporcom v 1. rade, ktorý je v listine uvedený ako dlžník, uzavrel, že Dohoda pre svoju neurčitosť a
nezrozumiteľnosť je podľa § 37 ods. 1 Občianskeho zákonníka absolútne neplatným právnym úkonom.
Naviac, ide v podstate o navrhovateľom vopred pripravenú formulárovú dohodu, obsahom ktorej je

vyhlásenie „odporcu“ o uznaní záväzku. Takéto konanie navrhovateľa súd považoval za konanie v
rozpore s dobrými mravmi v zmysle § 4 ods. 8 zákona č. 250/2007 Z.z. o ochrane spotrebiteľa, pretože
navrhovateľ využitím mylných informácií chcel dosiahnuť uznanie dlhu v záujme predĺženia premlčacej
doby i keď odporca nemal vôbec vedomosť a ani vôľu takéto vyhlásenie urobiť a v skutočnosti ho ani
neurobil. Je evidentné, že úmyslom navrhovateľa bolo zabezpečiť si pre seba právne isté postavenie
na úkor nevedomosti odporcu ako spotrebiteľa. Takéto konanie súd považoval za nekalú obchodnú

praktiku v zmysle § 8 ods. 4 citovaného zákona, pričom takéto konanie súd považoval aj za rozporné
s dobrými mravmi v zmysle § 3 ods. 1 Občianskeho zákonníka a predmetný úkon je teda neplatný aj v
zmysle § 39 Občianskeho zákonníka. Takáto praktika pritom podstatne zasahuje do práv spotrebiteľa,
pričom navrhovateľ postupoval v rozpore s požiadavkou odbornej starostlivosti. Uvedené vyplýva i z
toho, že formuláciu uznania dlhu i v prípade ak je dlh premlčaný je predtlačená na všetkých dohodách

bez rozlíšenia, či v čase keď sa dlh „uznáva“ je premlčaný alebo nie. Uznanie záväzku ako nekalá
obchodná praktika je neplatné.

Krajský súd v Trenčíne, uznesením č. k. 6Co/450/2013-218 zo dňa 17.12. 2013, po odvolaní
navrhovateľa, prvostupňový rozsudok zrušil a vec vrátil prvostupňovému súdu na ďalšie konanie.

V odôvodnení svojho rozhodnutia krajský súd uviedol, že otázku námietky premlčania uplatneného
nároku prvostupňový súd správne posudzoval podľa predpisov Občianskeho zákonníka vzhľadom na
spotrebiteľský charakter zmluvy o úvere, upravený zák. č. 258/2001 Z. z. o spotrebiteľských úveroch.
Pre svoj záver o premlčaní nároku navrhovateľa pred podaním návrhu na súd však, podľa názoru
odvolacieho súdu, okresný súd nemal dostatok skutkových zistení. Z vykonaných dôkazov - príloha č.

1 k zmluve o postúpení pohľadávky - č. l. 66 je zrejmé, že odporcovia boli v omeškaní 1235 dní, je však
z tejto prílohy zrejmé aj to, že kedy je úver splatný - 20.08.2015, ako aj výška omeškanej splátky, ďalej je
špecifikovaná istina a príslušenstvo (úroky celkom). Záver okresného súdu o tom, že celá pohľadávka
bola premlčaná už pred podaním návrhu s poukazom na vyššie uvedené údaje v prílohe č. 1, však
nedávajú podklad na právny záver o premlčaní uplatneného nároku navrhovateľa v celom rozsahu.

Tieto údaje sú iba podkladom o premlčaní jednotlivých splátok úveru, ktoré sa posudzuje podľa § 103
Občianskeho zákonníka. Premlčanie celej pohľadávky by nastalo len v prípade preukázania, že právny
predchodca navrhovateľa využil svoje oprávnenie podľa bodu 7.6.1 písm. a) alebo b) Všeobecných
obchodných podmienok, teda, že vyhlásil mimoriadnu splatnosť, prípadne vypovedal zmluvu o úvere,
alebo od nej odstúpil. Až po bezpečnom zistení uvedených právne významných skutočností, a to

vyžiadaním údajov od právneho predchodcu navrhovateľa, či uvedené oprávnenie voči odporcom
podľa bodu 7.6.1 Všeobecných obchodných podmienok uplatnil pred postúpením svojej pohľadávky
navrhovateľovi, prípadne či vo všeobecnosti postúpil navrhovateľovi pohľadávky už splatné v dôsledku
uplatnenia oprávnenia podľa bodu 7.6.1 Všeobecných obchodných podmienok, alebo postúpil ešte
nesplatené pohľadávky, ako sa to javí v prejednávanej veci, bude možné posudzovať otázku uplatnenej

námietky premlčania nároku navrhovateľa, a to aplikáciou ustanovení o premlčaní (buď podľa § 101
resp. 103 Občianskeho zákonníka).

Z hľadiska posudzovania predĺženia premlčacej doby, ktorú mienil navrhovateľ dosiahnuť „Dohodou o
uznaní záväzku a o úhrade pohľadávky“, sa odvolací súd identifikoval so záverom okresného súdu, že

predmetná dohoda vzhľadom na jej obsah nie je v zmysle § 37 ods. 1 Občianskeho zákonníka pre jeho
neurčitosť a nejasnosť spôsobilým právnym prostriedkom podľa § 558 Občianskeho zákonníka, keďže
v danom prípade označený dlžník sám nepodpísal uvedenú listinu, ani na to nezmocnil svoju manželku,
potom nie je splnený zákonný predpoklad platného právneho úkonu pre nedostatok jej formy.

Krajský súd vo vyššie uvedenom rozhodnutí uložil tunajšiemu súdu povinnosť doplniť dokazovanie
výsluchom odporcov na zistenie, či právny predchodca im doručil listinu, ktorou využil svoje oprávnenie
podľa vyššie uvedených oprávnení v bode 7.6.1 Všeobecných obchodných podmienok, teda, či úver
zosplatnil, od zmluvy odstúpil, resp. ju vypovedal. Uvedené uložil zisťovať aj od právneho predchodcunavrhovateľa (aj vo všeobecnosti, teda či postupovali navrhovateľovi už splatné, alebo ešte nesplatné
pohľadávky), s tým, že až po doplnení dokazovania v naznačenom rozsahu, bude prvostupňový súd
znova posudzovať námietku premlčania uplatneného nároku, a to podľa príslušných ustanovení o

premlčaní.

V priebehu konania, na základe návrhu navrhovateľa zo dňa 8.8. 2012, uznesením č. k.
12C/15/2013-274, pripustil súd zmenu návrhu tak, že: Odporca v 1. a 2. rade sú povinní spoločne a
nerozdielne zaplatiť navrhovateľovi do 3 dní od právoplatnosti rozsudku sumu vo výške 4.892,98 EUR

spolu s úrokom z omeškania 9,00% ročne zo sumy 20,07 EUR od 21.01.2010 do zaplatenia, 9,00%
ročne zo sumy 72,73 EUR od 21.02.2010 do zaplatenia, 9,00% ročne zo sumy 72,73 EUR od 21.03.2010
do zaplatenia, 9,00% ročne zo sumy 72,73 EUR od 21.04.2010 do zaplatenia, 9,00% ročne zo sumy
72,73 EUR od 21.05.2010 do zaplatenia, 9,00% ročne zo sumy 72,73 EUR od 21.06.2010 do zaplatenia,
9,00% ročne zo sumy 72,73 EUR od 21.07.2010 do zaplatenia, 9,00% ročne zo sumy 72,73 EUR od
21.08.2010 do zaplatenia, 9,00% ročne zo sumy 72,73 EUR od 21.09.2010 do zaplatenia, 9,00% ročne

zo sumy 72,73 EUR od 21.10.2010 do zaplatenia, 9,00% ročne zo sumy 72,73 EUR od 21.11.2010
do zaplatenia, 9,00% ročne zo sumy 72,73 EUR od 21.12.2010 do zaplatenia, 9,00% ročne zo sumy
72,73 EUR od 21.01.2011 do zaplatenia, 9,00% ročne zo sumy 72,73 EUR od 21.02.2011 do zaplatenia,
9,00% ročne zo sumy 72,73 EUR od 21.03.2011 do zaplatenia, 9,25% ročne zo sumy 72,73 EUR od
21.04.2011 do zaplatenia, 9,25% ročne zo sumy 72,73 EUR od 21.05.2011 do zaplatenia, 9,25% ročne

zo sumy 72,73 EUR od 21.06.2011 do zaplatenia, 9,50% ročne zo sumy 72,73 EUR od 21.07.2011 do
zaplatenia, 9,50% ročne zo sumy 72,73 EUR od 21.08.2011 do zaplatenia, 9,50% ročne zo sumy 72,73
EUR od 21.09.2011 do zaplatenia, 9,50% ročne zo sumy 72,73 EUR od 21.10.2011 do zaplatenia, 9,25%
ročne zo sumy 72,73 EUR od 21.11.2011 do zaplatenia, 9,00% ročne zo sumy 72,73 EUR od 21.12.2011
do zaplatenia, 9,00% ročne zo sumy 72,73 EUR od 21.01.2012 do zaplatenia a 9,00% ročne zo sumy

3.127,39 EUR od 21.02.2012 do zaplatenia.

Po opätovnom vykonaní dokazovania výsluchom účastníkov, oboznámením s obsahom listinných
dôkazov, a to Zmluvou o splátkovom úvere č. 0372460577 zo dňa 9.8. 2005, Všeobecnými obchodnými
podmienkamikZmluve,ZmluvouopostúpenípohľadávokuzavretoumedziSlovenskousporiteľňou,a.s.,

ako postupcom a navrhovateľom ako postupníkom dňa 12.11. 2009 s prílohou č. 1, Výpisom z účtovnej
knihy Slovenskej sporiteľne, Dohodou o uznaní záväzku a úhrade pohľadávky v splátkach zo dňa 30.8.
2010, splátkovým kalendárom z 23.8. 2010, listami adresovanými SLSP odporcom dňa 28.10. 2010,
listami adresovanými navrhovateľom odporcom zo dňa 12.6. 2012 (Oznámenie o vyhlásení mimoriadnej
splatnosti úveru, Pokus o zmier), výpisom z účtu odporcov (č. l. 277 - 280), potvrdeniami o hotovostných

vkladoch(č.l.162),písomnýmpodanímprávnehozástupcunavrhovateľazodňa18.2.2013apísomnými
podaniami právneho zástupcu odporcov zo dňa 14.11. 2012 a 18.2. 2013 a po doplnení dokazovania
opätovným vypočutím právneho zástupcu navrhovateľa, právneho zástupcu odporcov a odporkyne v 2.
rade, a obsahom písomných dôkazov, Oznámeniami SLSP súdu (č. l. 231, 304, 315, 316), písomnými
vyjadreniami právneho zástupcu odporcov (č. l. 232, 263, 281), písomnými vyjadreniami právneho

zástupcu navrhovateľa (č. l. 275, 300, 285, 317, 390), potvrdeniami o 8 hotovostných vkladoch po 59
eur (č. l. 270), výpisom z úveru (č. l. 305 - 312), splátkovým kalendárom k Zmluve (č. l. 318), Zmluvou
o kontokorentnom úvere zo dňa 11.3. 2005 (č. l. 395) spolu s prílohou č. 1 k tejto zmluve (č. l. 398) a
Zmluvou o postúpení pohľadávok zo dňa 28.6. 2011 k tejto zmluve (č. l. 335), mal súd zistený tento
skutkový stav veci:

Na základe zmluvy o postúpení pohľadávok zo dňa 15.10. 2009 uzavretej medzi postupcom, SLSP
a navrhovateľom, postúpil postupca na navrhovateľa pohľadávku voči odporcom, zo Zmluvy uzavretej
medzi SLSP a odporcami.

Právny predchodca navrhovateľa (SLSP) a odporcovia uzavreli dňa 9.8. 2005 zmluvu o splátkovom
úvere, na základe ktorej bol odporcom poskytnutý úver vo výške 150.000 Sk s mesačnými splátkami
vo výške 2.191 Sk. Splatnosť prvej splátky bola dohodnutá dňa 20.9. 2005, konečná splatnosť úveru
dňa 20.8. 2015, splatnosť úrokov v posledný deň kalendárneho mesiaca, výška úrokovej sadzby 11,6
% ročne v deň podpisu Zmluvy, poplatok za poskytnutie úveru vo výške 3.000 Sk splatný v deň podpisu

zmluvy a poplatok za správu úveru vo výške 50 eur mesačne. V článku IV Zmluvy si SLSP ako veriteľ
a odporcovia ako dlžníci dohodli, že veriteľ je oprávnený meniť výšku úrokovej sadzby dohodnutú
v Základných podmienkach Zmluvy s tým, že zmena výšky úrokovej sadzby je účinná rozhodnutím
veriteľa a zverejnením. V prípade, ak zmena úrokovej sadzby má za následok zmenu výšky splátok,je veriteľ oprávnený zmeniť splátkový plán dlžníka a o vykonanej zmene veriteľ dlžníka následne
informuje. V prípade zmeny splátkového plánu je veriteľ oprávnený zmeniť výšku splátky, ktorú inkasuje
na základe súhlasu s inkasom tak, aby dohodnutá lehota splatnosti úveru bola dodržaná. V bode 5

vyššie uvedeného článku Zmluvy bolo dohodnuté, že ročná percentuálna miera nákladov je 5,89 %,
pričom je vypočítaná z hodnoty celkových nákladov dlžníka spojených s úverom a výšky poskytnutého
úveru. Ročná percentuálna miera nákladov sa počas trvania úverového vzťahu mení v prípade, ak dôjde
k zmene úrokovej sadzby alebo poplatkov, alebo sa dlžník omešká so splátkou alebo uhradí splátku v
iný ako dohodnutý deň podľa Zmluvy.

Svoje zmluvné povinnosti si odporcovia riadne neplnili, dostali sa do omeškania a ku dňu postúpenia
pohľadávky, teda ku dňu 15.10. 2009, podľa tvrdenia navrhovateľa ale i podľa výpisu z účtu a Prílohy č. 1
kZmluveopostúpenípohľadávky,dlhovaliodporcovianavrhovateľovisumu8.699,36eur,pozostávajúcu
z istiny vo výške 7.692,98 eur a z vyčíslených úrokov z omeškania ku dňu postúpenia vo výške 1.006,38
eur. Ku dňu postúpenia pohľadávky boli odporcovia v omeškaní so sumou 2.980,80 eur.

Z Dohody zo dňa 30.8.2010 mal súd zistené, že ako veriteľ na Dohode je uvedený navrhovateľ a ako
dlžník odporca v 1. rade. V bode 2 Dohody je uvedené, že dlžník uznáva čo do právneho dôvodu a výšky
záväzok voči veriteľovi, ktorý vznikol na základe Zmluvy. Celková dlžná suma vo výške 8.769,20 eur
pozostáva z istiny vo výške 6.492,98 eur a z ostatného príslušenstva 1.006,38 eur, z úroku z omeškania

9 % ročne zo sumy 6.492,98 eur od 15.10. 2009 do splatnosti poslednej splátky podľa tejto Dohody
a z nákladov na inkasné konanie vo výške 150 eur. V bode 3 Dohody sa dlžník zaviazal splatiť svoj
záväzok voči veriteľovi v 22 mesačných splátkach v dohodnutej minimálnej výške 400 eur k 20. dňu v
mesiaci, pričom dátum splatnosti 1. splátky je 20.9. 2010 a dátum splatnosti poslednej splátky je 20.6.
2012. Dohodu miesto odporcu v 1. rade však podpísala odporkyňa v 2. rade. Predmetná Dohoda ako je

uvedené vyššie, vzhľadom na jej obsah nie je v zmysle § 37 ods. 1 Občianskeho zákonníka pre jeho
neurčitosť a nejasnosť spôsobilým právnym prostriedkom podľa § 558 Občianskeho zákonníka, keďže
v danom prípade označený dlžník sám nepodpísal uvedenú listinu, ani na to nezmocnil svoju manželku,
potom nie je splnený zákonný predpoklad platného právneho úkonu pre nedostatok jej formy. Vzhľadom
na to súd v ďalšom na Dohodu neprihliadal.

Je nesporné z tvrdení účastníkov, a vyplýva to i z potvrdení o hotovostných vkladoch (č.l. 162) a z
výpisu účtu k úveru, že odporcovia po postúpení pohľadávky zaplatili navrhovateľovi z vyššie uvedeného
zmluvnéhovzťahuvdňoch17.2.2010,16.3.2010,19.4.2010,19.5.2010,20.12.2010a20.1.2011vždy
200 eur a v dňoch 10.8. 2010, 20.9. 2010, 25.10. 2010 a 19.11. 2010 vždy 400 eur. Spolu tak odporcovia

zaplatili navrhovateľovi ďalšiu sumu 2.800 eur. Túto sumu navrhovateľ započítal na istinu úveru a preto
v čase, keď navrhovateľ vyhlasoval mimoriadnu splatnosť úveru, predstavovala dlžná suma na istine
4.892,98 eur a na úrokoch z omeškania 1.006,38 eur.

V listoch zo dňa 12.6. 2012 adresovaných odporcom, oznámil navrhovateľ odporcom vyhlásenie

mimoriadnej splatnosti úveru, pozostávajúcej z istiny úveru vo výške 4.892,98 eur k 15.10. 2009 a z
úroku z omeškania vo výške 1.006,38 eur k 15.10. 2009. Sumu 5.899,36 eur uložil súd odporcom zaplatiť
do 15 dní.

Pokusom o zmier zo dňa 12.6. 2012, vyzýval navrhovateľ odporcov k zaplateniu vyššie uvedenej sumy

spolu aj s bližšie nešpecifikovanými nákladmi navrhovateľa k 15.10. 2009 vo výške 150 eur. Sumu
6.049,36 eur uložil súd odporcom zaplatiť do 15 dní.

Okrem vyššie uvedených súm odporcovia preukázateľne zaplatili navrhovateľovi 59 eur vždy
dňa 24.10.2011, 24.11.2011, 24.2.2012, 23.3.2012, 30.4.2012, 29.5.2012, 13.9.2012, 22.10.2012,

19.11.2012 a 21.1.2013, teda spolu 590 eur, skutočnosť ktorú odporcovia preukázali potvrdeniami o
hotovostných vkladoch zo SLSP (č.l. 162). Vyššie uvedenú sumu takisto žiadali započítať na splátky
úveru zo Zmluvy. Vyššie uvedenú sumu však súd na splátky úveru zo Zmluvy započítať nemohol,
pretože vyššie uvedené platby sa týkali iného zmluvného vzťahu odporcov ako dlžníkov voči SLSP ako
veriteľovi, a síce Zmluvy o kontokorentnom úvere č. 0066474006/1/1 zo dňa 11.3. 2005, ktoré platby

boli poukazované odporkyňou v 2. rade na účet navrhovateľa pod VS: 66474006 (okrem aj iných platieb
- č.l. 369 - 389) po postúpení pohľadávky z predmetnej zmluvy na navrhovateľa na základe Zmluvy o
postúpení pohľadávok zo dňa 28.6. 2011 (č. l. 361). Uvedené vyplýva aj z Oznámenia SLSP súdu zo
dňa 19.5. 2014.Podľa platobnej histórie k Zmluve, do dňa postúpenia pohľadávky navrhovateľovi, uhradili odporcovia
spolu sumu 582,95 eur a táto suma bola započítaná na splatné splátky istiny, zákonného úroku,

poplatkov úveru a takisto na splatný úrok z omeškania. Po postúpení pohľadávky odporcovia uhradili
navrhovateľovi spolu ešte sumu 2.800 eur

Z oznámenia SLSP listom doručeným súdu dňa 10.2. 2014 mal súd zistené, že zo strany SLSP
nedošlo k vyhláseniu mimoriadnej splatnosti úveru vzniknutého zo Zmluvy zo dňa 9.8. 2005 pred

postúpením pohľadávky v zmysle Zmluvy o postúpení pohľadávok zo dňa 15.10. 2009 na navrhovateľa.
Konečná splatnosť úveru dohodnutá v Zmluve bola 20.8. 2015, pričom konečná splatnosť úveru nebola
predlžovaná.

Písomnými podaniami zo dňa 14.11.2012 a 19.2.2013 právny zástupca odporcov poukázal na
ustanovenia § 52 a nasl. Občianskeho zákonníka a uviedol, že predložená dohoda o uzavretí

splátkového kalendára a uznaní záväzku je formulár, ktorý vopred pripravil veriteľ pre dlžníka a dlžník
nemá možnosť žiadnym spôsobom ovplyvniť jeho obsah. Táto dohoda obsahuje neprijateľné zmluvné
podmienky, a to predĺženie premlčacej lehoty formou uznania dlhu a rozhodcovskú doložku. Tieto
dojednania sú neprijateľnými zmluvnými podmienkami, a preto sú neplatné. Prehlásenie dlžníka o
vedomosti premlčania dlhu je sofistikovane „skryté“ do dohody o splátkach, pričom by malo byť

súčasťou uznania záväzku. Navrhovateľovi ako dodávateľovi išlo o to, aby pod zámienkou ponuky
splátok dosiahol predĺženie premlčacej lehoty. Takáto dohoda je v rozpore s dobrými mravmi v zmysle
§ 4 ods. 8 zákona č. 250/2007 Z.z. o ochrane spotrebiteľa v platnom znení, pretože pri jej
uzatváraní neboli splnené princípy dobromyseľnosti, čestnosti a navrhovateľom boli využité omyl a
lesť v snahe dosiahnuť uznanie premlčaného záväzku spotrebiteľa. Okolnosti, za ktorých navrhovateľ

so spotrebiteľmi uzatvára formulárové dohody o uzavretí splátkového kalendára a uznaní záväzku po
vynútenej návšteve splnomocnenej osoby navrhovateľa s vysvetlením, že ide iba o dohodu o splátkach
dlhu, je potrebné považovať za nekalú obchodnú praktiku a posudzovať ju najmä podľa § 8 ods. 4
citovaného zákona. Žiadal, aby navrhovateľ preukázal, z čoho presne pozostáva uplatnená istina
4.892,98 eur a kedy sa tá ktorá splátka istiny pohľadávky stala splatnou, z ktorých dlžných splátok, za

ktoré obdobie pozostáva pôvodná istina a kedy nastala splatnosť tej ktorej splátky a z čoho sa skladajú,
čo jednotlivé splatné splátky obsahujú. Poukázal na to, že v zmluve sa nachádzajú viacnásobné
neprijateľné zmluvné podmienky a súčasne nesúlad so zákonom č. 258/2001 Z.z. o spotrebiteľských
úveroch, predovšetkým s § 4, čo má za následok, že poskytnutý úver sa považuje za bezúročný a
bez poplatkov. Nárok navrhovateľa v konaní uplatnený sa stal splatný zjavne ešte pred 8.8. 2009,

pretože navrhovateľ by sa inak nepokúšal ľstivým spôsobom získať od odporcu uznanie záväzku a preto
vzniesol námietku premlčania. Poukázal tiež na to, že hoci formulárovú Dohodu uzatváral navrhovateľ
s odporcom v 1. rade označeným v bode 1.2 Dohody ako s dlžníkom, je na mieste podpisu dlžníka
pripojený iba čitateľný podpis L. (tá sa však ako dlžník v Dohode vôbec neuvádza), ale podpis odporcu v
1. rade absentuje, t. j. Dohodu nikdy nepodpísal. Odporkyňa nemala písomné plnomocenstvo na podpis

Dohody za odporcu v 1. rade alebo za seba a preto je nutné takúto dohodu považovať pre jej neurčitosť a
nezrozumiteľnosťzaabsolútneneplatnýprávnyúkon(súčasnepopridôvodochvbodeII.),pretožedlžník
v Dohode uvedený nemohol záväzok uznať ani zdanlivo, keďže Dohodu nikdy vlastnoručne nepodpísal.
Poukázal tiež na ust. § 145 ods. 1 Občianskeho zákonníka, podľa ktorého vo veci, ktorá nie je bežnou
vecou, je potrebný súhlas oboch manželov, inak je právny úkon neplatný. Pretože podpis Dohody nie je

medzi manželmi bežnou vecou (aj Zmluvu podpisovali obaja odporcovia) a podpis jedného z manželov
v každom prípade chýba, je potrebné takýto úkon súčasne aj z tohto dôvodu považovať za neplatný.

V písomnom podaní zo dňa 18.2.2013, právny zástupca navrhovateľa nesúhlasil s tvrdením právneho
zástupcu odporcov, že uzatvorenie Dohody je v rozpore s dobrými mravmi a predstavuje nekalú

obchodnú praktiku, pretože predmetná Dohoda spĺňa všetky náležitosti, ktoré zákon vyžaduje pre
platnosť uznania dlhu zo strany dlžníka, teda má písomnú formu, vyplýva z nej dôvod vzniku pohľadávky,
výška pohľadávky a prísľub dlžníka tento dlh zaplatiť, čo má za následok predpoklad, že záväzok trval
aj v čase uznania. Zároveň odporca aj potvrdil podpisom Dohody, že mal vedomosť o premlčaní dlhu,
pričom zákon túto vedomosť o premlčaní dlhu v čase jeho uznania nevyžaduje. Poukázal tiež na to, že

uznanie práva podľa § 110 ods. 1 druhá veta Občianskeho zákonníka nemožno stotožňovať s inštitútom
uznania dlhu podľa § 558 Občianskeho zákonníka, čo potvrdzujú aj odlišné právne dôsledky, ktoré s nimi
zákon spája. Uznanie premlčaného práva nie je podľa účinkov spojených s § 110 ods. 1 Občianskeho
zákonníka viazané na vedomosť dlžníka, že uznal premlčané právo. K prerušeniu plynutia pôvodnejpremlčacej doby a začatiu plynutia novej 10 ročnej premlčacej doby dochádza bez ohľadu na to, či
dlžník v čase uznania o premlčaní vedel alebo nie. Na rozdiel od uvedeného, úprava obsiahnutá v § 558
Občianskeho zákonníka pre vznik vyvrátiteľnej domnienky, že dlh v čase uznania trval vyžaduje, aby

ten, kto uznal premlčaný dlh vedel o jeho premlčaní. Z uvedeného potom vyplýva, že ak by aj odporca v
čase uznania dlhu nevedel o jeho premlčaní, právny účinok spojený s uznaním práva, ktorý predpokladá
§ 110 ods. 1 druhá veta Občianskeho zákonníka, teda prerušenie plynutia pôvodnej premlčacej doby
a začiatok plynutia novej 10 ročnej premlčacej doby v takomto prípade nastupuje. Dohoda o zmene
obsahu záväzku je zmluvný vzťah, ktorý vznikol medzi navrhovateľom ako veriteľom a odporcom ako

dlžníkom, pričom navrhovateľ ako postupník tu nemá postavenie dodávateľa.

Písomným podaním zo dňa 19.2. 2014 právny zástupca odporcov okrem iného poukázal na
potrebu aplikácie Občianskeho zákonníka na predmetný spotrebiteľský zmluvný vzťah a na to,
že pri správnej interpretácii a aplikácii ustanovení spotrebiteľských zmlúv smerujúcich k ochrane
spotrebiteľa treba vychádzať z „teórie výhodnosti“, ktorá v každom konkrétnom prípade vždy odôvodňuje

preferenčné použitie tých zákonných ustanovení, ktoré sú na prospech spotrebiteľa. Poukázal tiež
na neprijateľnú zmluvnú podmienku právneho predchodcu navrhovateľa uvedenú vo Všeobecných
úverových podmienkach - nemožnosť ukončenia úverovej zmluvy zo strany úverového dlžníka.
Jednostranné zmluvné dojednanie, ktoré úverový veriteľ zneužije s cieľom maximalizácie svojho zisku
(účtovanie odplaty a sankčných mechanizmov aj za obdobie, kedy mala byť úverová zmluva riadne

ukončená), využívajúc plynutie času tým, že úverový veriteľ nevyužije svoje právo predčasne ukončiť
úverovú zmluvu, je podľa právneho zástupcu odporcov jednoznačne výkonom práva v rozpore s
dobrými mravmi a nemôže požívať právnu ochranu. Poukázal tiež na neprijateľnú zmluvnú podmienku
jednostrannej zmeny úrokovej sadzby zo strany úverového veriteľa, ktorá skutočnosť im je známa z
iných konaní. Za zásadné z hľadiska právneho posúdenia považoval to, že zákon č. 483/2001 Z.z.

o bankách a o zmene a doplnení niektorých zákonov vylučuje možnosť, aby ešte nesplatnú úverovú
bankovú pohľadávku t. j. živý úver spravoval subjekt, ktorý nie je nositeľom bankového povolenia.
Účelom a cieľom zákona o bankách je zabezpečiť okrem iného aj osobitný dohľad nad podnikaním
v bankovom sektore (§ 92 ods. 8 zákona o bankách). Navrhovateľ, ktorý nie je nositeľom bankového
povolenia a nepodlieha bankovému dohľadu, nemôže nadobudnúť pohľadávku z bankového úveru,

ktorý sa ešte nestal splatným, inak by tým dochádzalo k porušeniu predmetného zákona. Právny
predchodca navrhovateľa musel Zmluvu zosplatniť ešte pred postúpením pohľadávky, inak by žalobca
nemohol platne nadobudnúť pohľadávku v rozsahu ešte nesplatného úveru, a teda by sa nemohol
stať v uvedenom rozsahu ani nositeľom aktívnej vecnej legitimácie na podanie žaloby. Na základe
uvedeného tak ani nemohlo dôjsť k účinnému vyhláseniu mimoriadnej splatnosti poskytnutého úveru zo

strany navrhovateľa, resp. ak by súd mal za to, že k účinnému zosplatneniu poskytnutého úveru došlo,
žiadal, aby navrhovateľ preukázal doručenie oznámenia o vyhlásení mimoriadnej splatnosti úveru obom
žalovaným. Pokiaľ ide o dlžné splátky, žiadal, aby navrhovateľ presne špecifikoval, z ktorých dlžných
splátok, za ktoré obdobie pozostáva pôvodná istina a kedy nastala splatnosť tej ktorej splátky a z čoho sa
skladajú, čo jednotlivé splátky obsahujú. V súdenej veci by bol nárok len na prisúdenie nepremlčaných

splátok úveru. Pri splátkach, u ktorých nastala splatnosť 3 roky pred podaním žaloby vzniesol námietku
premlčania a v tom rozsahu navrhol žalobu zamietnuť. Pre prípad, že by súd priznal navrhovateľovi
nejakú sumu, navrhol, aby ju súd umožnil odporcom navrhovateľovi zaplatiť najviac v 20 eur mesačných
splátkach, poukazujúc na ich zlú sociálnu situáciu.

Podaním doručeným súdu dňa 10.3. 2014 právny zástupca odporcov uviedol, že podľa jeho názoru
nemožno doručenie oznámenia o vyhlásení mimoriadnej splatnosti úveru zo dňa 12.6. 2012 odporcom
zo strany navrhovateľa preukazovať predložením poštového podacieho hárka. Ak v konaní nebude
preukázané doručenie oznámenia o vyhlásení mimoriadnej splatnosti úveru obidvom odporcom,
uvedené nemožno považovať za vyhlásenie mimoriadnej splatnosti úveru a malo by to za následok

predčasné uplatňovanie časti pohľadávky v súdnom konaní. Opätovne poukázal na skutočnosť, že v
Zmluvebolaročnápercentuálnamieranákladov(ďalejlen„RPMN“)uvedenávovýške5,89%,t.j.nižšie,
ako dojednaná úroková sadzba vo výške 11,6 % v čase podpisu zmluvy. A to aj za situácie platenia
ďalších poplatkov spojených s úverom, ktoré mali odporcovia platiť. RPMN bola teda uvedená neurčito,
resp. nesprávne a dojednaná neplatne. Z uvedeného dôvodu je potrebné poskytnutý úver považovať za

bezúročný a bez poplatkov v zmysle ust. § 4 ods. 2 písm. g/ zákona č. 258/2001 Z.z. účinného v čase
podpisu Zmluvy. Z uvedeného dôvodu má navrhovateľ nárok na zaplatenie len neuhradenej časti istiny
poskytnutého úveru najviac so zákonným úrokom z omeškania.Podaním zo dňa 28.3. 2014 právny zástupca navrhovateľa súdu oznámil, že nesúhlasí s tým, aby súd
uložil odporcom zaplatiť mu žalovanú sumu v 20 eur mesačných splátkach, pretože by potom odporcovia
splácali dlh vyše 3o rokov. Odporcovia sa v čl. I. Zmluvy zaviazali poskytnutý úver vo výške 150.000

Sk (4.979,09 eur) splatiť s úrokovou sadzbou 11,60 % ročne. V zmysle toho istého článku Zmluvy sa
odporcovia zaviazali zaplatiť poplatok za poskytnutie úveru vo výške 3000 Sk (99,58 eur) a poplatok za
správu úveru vo výške 50 Sk (1,66 eur) mesačne a splácať úver spolu s dohodnutými úrokmi formou
pravidelných mesačných splátok vo výške 72,73 eur (2.191 Sk). V zmysle čl. II. bodu 4 Zmluvy sa
zmluvné strany dohodli, že splatné úroky a splatné poplatky sa dňom ich splatnosti pripíšu k istine

a stávajú sa ich súčasťou. V zmysle čl. III. bodu 7 Zmluvy sa zmluvné strany dohodli, že v prípade
omeškania so splácaním pohľadávky z úveru je dlžník povinný platiť úrok z omeškania vo výške určenej
veriteľom zverejnením. V zmysle výňatku z úrokových sadzieb je výška úrokovej sadzby pre úrok z
omeškania 26,40 % ročne. V zmysle čl. V. bodu 2 Zmluvy odporcovia svojimi podpismi na Zmluve
potvrdili, že sa pred uzatvorením Zmluvy oboznámili so Všeobecnými obchodnými podmienkami a so
Sadzobníkom, súhlasia s nimi a zaväzujú sa ich dodržiavať.

Z písomného podania právneho zástupcu navrhovateľa ako i z výpisu účtu k úveru mal súd zistené, že
žalovaná istina vo výške 4.892,98 eur pozostáva z neuhradeného úveru, z poplatkov a zo zmluvných
úrokov. Odporcovia dňa 21.2. 2005 čerpali peňažné prostriedky v celkovej výške 4.979,09 eur (150.000
Sk). Z takto poskytnutého úveru odporcovia uhradili sumu 582,95 eur (17.562 Sk). Úhrady odporcov sú

v platobnej histórii označené ako „Bezhot. splátka úveru“ a „Hot. splátka na úver“. Z úhrad odporcov
bola navrhovateľom na istinu úveru započítaná suma vo výške 571,99 eur a na úrok z omeškania
suma vo výške 10,96 eur (330,10 eur). Poplatky za správu účtu a poplatky za upomienky v celkovej
výške 141,06 eur sú v platobnej histórii označené ako „Zaúčtovanie poplatku s kapitalizáciou“. Zmluvné
úroky v celkovej výške 3.144,82 eur sú v platobnej histórii označené ako „Zaúčt. riadnych úrokov s

kapitalizáciou“. Istina tak predstavuje súčet položiek „Bezhot. čerpanie úveru“ + „Zaúčtovanie poplatku
s kapitalizáciou“ + „Zaúčt. riadnych úrokov s kapitalizáciou“ mínus úhrady odporcov započítané na istinu
(4.979,09eur+141,06eur+3.144,82eur-571,99eur=7.692,98eur).Pretožepopostúpenípohľadávky
odporcovia uhradili sumu vo výške 2.800 eur, ktorá bola v celom rozsahu započítaná na istinu, na istine
ostala neuhradená suma vo výške 4.892,98 eur. Úroky z omeškania počítané pri úrokovej sadzbe 26,40

% ročne si navrhovateľ od odporcov v konaní neuplatnil.

Ďalšímpísomnýmpodanímzodňa22.4.2014právnyzástupcanavrhovateľaokreminéhodemonštroval,
ako dospel k RPMN vo výške 5,89 % ročne, výšku ktorú považoval za správnu.

Právny zástupca odporcov v písomnom podaní zo dňa 8.4. 2014 takisto uviedol, že navrhovateľ zasielal
odporkyni v 2. rade Dohodu o uznaní záväzku a o úhrade pohľadávky v splátkach zo dňa 3.4. 2013 (do
spisu tento písomný dôkaz nepredložil), podľa ktorej zostávajúca časť pohľadávky mala predstavovať
sumu 498,60 eur a ku ktorej dohode mal byť pripojený aj splátkový kalendár. Tvrdil, že z predložených
dokladov o úhradách je zrejmé, že daná suma už bola navrhovateľovi uhradená. Podotkol, že časť

žalovanej pohľadávky je v konaní stále uplatňovaná predčasne, pretože žaloba bola podaná na súd 8.8.
2012, a časť splátok nároku sa k uvedenému dátumu ešte nestala splatnou. Z obsahu Zmluvy vyplýva,
že dohodnutá mesačná splátka úveru (3.000 Sk) má zahŕňať istinu a príslušenstvo, t. j. riadny úrok a
poplatky. Je preto potrebné skúmať, z čoho pozostávajú jednotlivé splátky úveru, resp. čo tvorí istinu
úveru, pretože navrhovateľ môže v konaní od odporcov požadovať len nimi nezaplatenú istinu úveru.

Zmluva a Všeobecné obchodné podmienky (ďalej len „VOP“) k tejto Zmluve obsahujú viaceré neplatné
zmluvné podmienky v dôsledku ich neprijateľnosti. Poukázal opakovane na možnosť jednostrannej
zmeny výšky úrokovej sadzby alebo termínov splatnosti úrokov zo strany úverového veriteľa, ktorá je
účinná rozhodnutím veriteľa zverejnením iba prostredníctvom internetovej stránky alebo na obchodných
miestach veriteľa (bod 7.4.7 VOP). Úroky z omeškania mali byť uvedené v Sadzobníku poplatkov, ktorý

banka tiež mohla meniť jednostranne (čl. 7.4.4 a čl. 16.1.3 VOP). Pokiaľ dlžníkovi nie je úverový veriteľ
povinný podľa VOP zaslať informáciu o zmene úrokovej sadzby písomne, dlžník nemá možnosť o takej
zmene sa reálne dozvedieť a v prípade jednostrannej zmeny úrokovej sadzby a jej splatnosti zmluvný
vzťah nemá možnosť dlžník ani ukončiť (bod 7.6.3. VOP), ocitá sa dlžník vo vazalskom postavení. Pri
súčasnej nemožnosti úverového dlžníka jednostranne ukončiť Zmluvu, umožňovali veriteľom vopred

predformulované neprijateľné zmluvné podmienky skryté do neprehľadných VOP účelovú kapitalizáciu
pohľadávky na základe jednostranného zvyšovania zmluvných úrokov a úrokov z omeškania v spojení
s využitím plynutia času, čo možno jednoznačne považovať za výkon práva v rozpore s dobrýmimravmi. Zmluva ani VOP neobsahujú dojednanie, ktoré by umožňovalo jednostranné ukončenie zmluvy
úverovým dlžníkom pre prípad jeho neschopnosti splácať riadne a včas poskytnutý úver.

Právny zástupca navrhovateľa na pojednávaniach pred súdom okrem iného uviedol, že mimoriadnu
splatnosť úveru vyhlásil navrhovateľ listom zo dňa 12.6.2012, ktorý bol zasielaný obom odporcom pred
podaním žalobného návrhu. Pokiaľ ide o preukázanie doručenia oznámenia o vyhlásení mimoriadnej
splatnosti úveru odporcom, vedia to vydokladovať podacím hárkom zo dňa 13.6.2012 (č. l. 12 a 15).
Mal za to, že veriteľ má právo žiadať zaplatenie celej dlžnej sumy, keď sa pohľadávka postupuje,

s pohľadávkou sa postupuje aj príslušenstvo a práva s ňou spojené a jedným z týchto práv je i
určenie lehoty splatnosti. Poukázal aj na uznesenie Krajského súdu v Trenčíne v tomto konkrétnom
konaní, kde na strane 10 sa okrajovo krajský súd vyjadruje k tomu, že je možné postupovať splatné
i nesplatné pohľadávky. Nesúhlasil teda s tým právnym názorom odporcov, že nemožno postúpiť
nesplatnú pohľadávku. Podľa platobnej histórie do dňa postúpenia uhradili odporcovia 582,95 eur a táto
suma bola započítaná na splatné splátky istiny, zákonného úroku, poplatkov úveru a takisto na splatný

úrok z omeškania. Po postúpení odporcovia uhradili spolu sumu 2.800 eur, táto suma bola odpočítaná
z istiny, pričom podľa prílohy k zmluve o postúpení pohľadávky v čase postúpenia istina predstavovala
sumu 7.692,98 eur a po odpočítaní sumy 2.800 eur zostala neuhradená suma 4.892,98 eur. Spolu od
poskytnutia úveru odporcovia uhradili sumu 3.382,95 eur, podľa zmluvy mali vrátiť za 120 mesiacov x
splátka 72,73 eur = 8.726,40 eur. Pokiaľ ide o poslednú žalovanú splátku podľa zmeneného návrhu,

teda o sumu 3.127,39 eur, táto suma predstavuje súčet splátok splatných od 21.2.2012 do 20.8.2015 a
teda tieto splátky do budúcnosti boli navrhovateľom zosplatnené oznámením o vyhlásení mimoriadnej
splatnostiúveruzostranynavrhovateľa.Aksúdnavrhovateľovipriznáajsplátky,ktorémalibyťsplatnéaž
vbudúcnosti,pretožeúverbolsplatnýkudňu20.8.2015,jetopreobochodporcovvýhodnejšierozhodnúť
o tom v tomto konaní, ako keby si mal navrhovateľ podať z tohto dôvodu v neskoršom období nový návrh

na začatie konania. Súhlasil s povolením splátok odporcom na zaplatenie dlžnej sumy, avšak aspoň
vo výške 72,73 eur mesačne, pretože v tejto výške boli splátky pôvodne medzi odporcami aj právnym
predchodcom navrhovateľa dohodnuté, resp. súhlasil s tým, aby odporcovia svoj dlh z úveru zaplatili
do 2 rokov. Tvrdil, že aj predmetný zmluvný vzťah uzavretý medzi právnym predchodcom navrhovateľa
a odporcami je absolútnym obchodom a postupuje sa podľa Obchodného zákonníka a teda aj v tejto

súvislosti treba brať do úvahy 4 - ročnú premlčaciu dobu. V tomto konaní sa navrhovateľ domáha
zaplatenia všetkých splátok úveru, ktoré boli splatné počnúc mesiacom január 2010. Splátky úveru boli
splatné vždy k 20 - temu dňu kalendárneho mesiaca. Za mesiac január 2010 navrhovateľ si uplatňuje
len pomernú časť splátky. Nevedel sa vyjadriť k tomu, prečo oznámenie o vyhlásení mimoriadnej
splatnosti úveru bolo odporkyni v 2. rade doručované na adresu M. a odporcovi v 1. rade na adresu

Handlová, Údernícka 45/8. Na základe informácií od pôvodného veriteľa a telefonických rozhovorov
s odporcami má vedomosť o tom, že navrhovateľ disponoval viacerými adresami, a preto sa mohlo
stať, že toto oznámenie im navrhovateľ doručoval na rôzne adresy odporcov. Trval na tom, že RPMN
bola vypočítaná správne podľa vzorca. Po postúpení pohľadávky uhradili odporcovia sumu 2.800 eur,
suma ktorá bola v celom rozsahu započítaná na istinu. Táto suma nebola započítaná na žiadne úroky,

resp. poplatky. Pokiaľ ide o sumu, ktorá bola zaplatená odporcami do postúpenia pohľadávky, išlo v
skutočnosti o sumu 582,95 eur, z čoho suma 571,91 eur bola započítaná na istinu úveru a zvyšok na úrok
z omeškania pri úrokovej sadzbe 26,4 % ročne. Pokiaľ ide o sumu 582,95 eur, skutočnosť, že túto sumu
odporcovia uhradili je možné zistiť z výpisu z účtu, ktorý sme súdu predložili z položiek označených ako
bezhotovostná splátka úveru obyv., bezhotovostná splátka úveru a hotovostná splátka na úver. Tvrdil,

že doposiaľ obaja odporcovia zaplatili titulom úveru spolu sumu 3.382,95 eur. Každá jednotlivá splátku
vo výške 72,73 eur pozostávala z istiny, úroku a poplatkov. Suma spolu vo výške 590 eur, ktorá bola
uhrádzaná na účet navrhovateľa v období rokov 2011 - 2013 sa netýka tohto zmluvného vzťahu, čoho
dôkazom je variabilný symbol pri realizácii jednotlivých platieb.

Odporkyňav2.radevcelomrozsahusúhlasilastým,čodoterazkmerituveciuviedoljejprávnyzástupca
a žiadala návrh v celom rozsahu zamietnuť. Pokiaľ navrhovateľ tvrdí, že do dňa postúpenia pohľadávky
navrhovateľovi ona a jej manžel zaplatili spolu sumu 582,95 eur a po postúpení pohľadávky sumu
2.800 eur, toto pravda nie je. Po zosplatnení úveru navrhovateľom zaplatili navrhovateľovi vyššiu sumu
ako 3.000 eur. Po prvom rozhodnutí súdu vo veci boli jej právnemu zástupcovi doručené písomnosti

datované dňom 3.4.2013, konkrétne návrh dohody o uznaní záväzku a úhrade pohľadávky v splátkach,
spolu aj so splátkovým kalendárom, spolu aj s listom navrhovateľa, na základe ktorých písomností mali
navrhovateľovizaplatiťspolusumu498,60eurvsplátkachpodľasplátkovéhokalendára,vyššieuvedenú
sumu v skutočnosti navrhovateľovi aj zaplatili, k tvrdeniam ktorým predložila súdu písomné dôkazy,potvrdenia o hotovostných vkladoch v banke v počte 8 ks, ktoré sa však týkali iného jej zmluvného
vzťahu. NaadreseM.,R.XX/Xnebývasrodinouniekedyodroku2004alebo2005. Odroku2005bývajú
s manželom (odporca v 1. rade) na adrese M., F. XX/X. Nevedela sa vyjadriť k tomu, či listy navrhovateľa

zo dňa 12.6.2012 - oznámenie o vyhlásení mimoriadnej splatnosti úveru a pokus o zmier, jej boli
doručené. Nevedela uviesť, akú sumu spolu s manželom doteraz pokiaľ ide o Zmluvu navrhovateľovi,
resp. jeho právnemu predchodcovi zaplatili. Trvala na tom, že všetky platby realizované v rokoch 2011
- 2013 vždy v sume 59 eur, ku ktorým bol priradený VS: 66474006 sa týkajú zmluvy o úvere, ktorá je
predmetom tohto konania. Nemala vedomosť, že by navrhovateľovi som platila nejaké peniaze z iného

dôvodu, ako zo zmluvy o úvere, ktorá sa rieši v tomto konaní. Zo strany navrhovateľa jej v minulosti
chodili len výzvy ohľadne Zmluvy zo dňa 9.8.2005. Až doteraz bola v tom, že pokiaľ ide o sumu 590
eur, ktorú 10 - timi platbami uhradila navrhovateľovi, že touto sumou splácala úver zo dňa 9.8.2005. Po
vzhliadnutí Zmluvy o kontokorentnom úvere zo dňa 11.3.2005 s dohodnutým úverovým rámcom 20.000
Sk uviedla, že na zmluve je jej podpis. Uzavretie tejto zmluvy so SLSP si však nepamätá vzhľadom na
odstup takmer 10 rokov. Uviedla tiež, že sa vôbec nevie vyjadriť k tomu, kde platby vo výške 50, resp. 59

eur mesačne zahrnúť, či k zmluve, ktorá je predmetom tohto konania, resp. k zmluve o kontokorentnom
úvere. Prišla im minulý rok v apríli výzva od navrhovateľa EOS na zaplatenie sumy asi 500 eur.

V súvislosti so žiadosťou odporcov umožniť im v prípade, že nárok navrhovateľa, v konaní uplatnený,
bude čo i len sčasti dôvodný, zaplatiť navrhovateľovi dlh v mesačných splátkach, zistil súd u odporkyne

v 2. rade, že jej manžel, odporca v 1. rade pracuje v zahraničí, s mesačným príjmom asi 1.500 eur,
každý mesiac jej však na domácnosť, na ňu a na dve ich spoločné maloleté deti vo veku 16 a 13 rokov
posiela 800 - 900 eur. Pracuje na základe pracovnej zmluvy na 4 hodiny, mesačne zarobí cca 250 eur.
Iný príjem nemá. Bývajú v prenájme, náklady za bývanie predstavujú sumu 280 eur mesačne. Spláca
okrem iného exekúcie vo výške asi 350 eur mesačne. Svojej rodine platí mesačne poistenie vo výške

asi 105 eur a dcére Radke mesačne platí za stravu v škole sumu asi 20 eur mesačne.

Dňa 11.3. 2005 uzatvorili odporcovia ako dlžníci so SLSP Zmluvu o kontokorentnom úvere podľa
§§ 497 až 507 Obchodného zákonníka, predmetom ktorej bolo poskytnutie kontokorentného úveru
číslo 0066474006/1/1 s výškou úverového rámca 20.000 Sk, pri premenlivej úrokovej sadzbe 11,15

% ročne, s konečnou splatnosťou úveru dňa 10.3. 2006. Pokiaľ ide o spornú zaplatenú sumu zo
strany odporcov vo výške 590 eur, predložil navrhovateľ do spisu fotokópie dokladov zo SLSP (č. l.
162), ktoré preukazujú vklady v hotovosti zo strany odporkyne, všetko pod VS: 66474006. Tento VS
je zhodný s číslom predmetnej zmluvy o kontokorentnom úvere, ktorá nie je predmetom tohto sporu.
V bode 1 predmetnej zmluvy o kontokorentnom úvere je uvedené číslo zmluvy, ktoré je totožné s VS,

pod ktorým boli realizované zo strany odporkyne vklady v hotovosti vo výške 59 eur. Vyššie uvedená
zmluva o kontokorentnom úvere, ktorú ako veriteľ s odporcami uzavrela SLSP bola zmluvou o postúpení
pohľadávky postúpená na navrhovateľa. Vzhľadom na číslo VS, pod ktorým boli platby sporné platby
zo strany odporkyne realizované a číslo zmluvy o kontokorentnom úvere, mal súd preukázané, že tieto
platby odporkyne boli realizované v súvislosti s iným, než v konaní posudzovaným právnym vzťahom

(Zmluvou o kontokorentnom úvere zo dňa 11.3. 2005).

Podľa § 52 ods. 1 Občianskeho zákonníka (platného a účinného v čase uzavretia Zmluvy),
spotrebiteľskýmizmluvamisúkúpnazmluva,zmluvaodieloaleboinéodplatnézmluvyupravenévôsmej
časti tohto zákona a zmluva podľa § 55, ak zmluvnými stranami sú na jednej strane dodávateľ a na

druhej strane spotrebiteľ, ktorý nemohol individuálne ovplyvniť obsah dodávateľom vopred pripraveného
návrhu na uzavretie zmluvy.

Podľa § 54 ods. 1 Občianskeho zákonníka, zmluvné podmienky upravené spotrebiteľskou zmluvou sa
nemôžu odchýliť od tohto zákona v neprospech spotrebiteľa. Spotrebiteľ sa najmä nemôže vopred vzdať

svojich práv, ktoré mu tento zákon priznáva, alebo si inak zhoršiť svoje zmluvné postavenie.

Podľa § 54 ods. 2 Občianskeho zákonníka, v pochybnostiach o obsahu spotrebiteľských zmlúv platí
výklad, ktorý je pre spotrebiteľa priaznivejší.

Podľa § 2 písm. a) zákona č. 258/2001 Z.z. o spotrebiteľských úveroch (platného a účinného v
čase uzavretia Zmluvy o úvere), spotrebiteľským úverom sa na účely tohto zákona rozumie dočasné
poskytnutie peňažných prostriedkov na základe zmluvy o spotrebiteľskom úvere vo forme odloženej
platby, pôžičky, úveru alebo v inej právnej forme.Podľa§2písm.b)zákonač.258/2001Z.z.ospotrebiteľskýchúveroch,zmluvouospotrebiteľskomúvere
sa rozumie zmluva, ktorou sa veriteľ zaväzuje poskytnúť spotrebiteľovi spotrebiteľský úver a spotrebiteľ

sa zaväzuje poskytnuté peňažné prostriedky vrátiť a uhradiť celkové náklady spojené so spotrebiteľským
úverom .

Podľa § 497 ods. 1 Obchodného zákonníka, zmluvou o úvere sa zaväzuje veriteľ, že na požiadanie
dlžníka poskytne v jeho prospech peňažné prostriedky do určitej sumy, a dlžník sa zaväzuje poskytnuté

peňažné prostriedky vrátiť a zaplatiť úroky.

Súd s poukazom na vyššie citované ustanovenia zákona právny vzťah medzi účastníkmi konania
založený zmluvou považoval jednoznačne za zmluvu o úvere a súčasne za spotrebiteľskú zmluvu
v zmysle § 52 ods. 1 Občianskeho zákonníka účinného v čase uzavretia zmluvy. Súd vzhľadom
na právnu úpravu zákona č. 258/2001 Z.z. účinnú v čase uzavretia zmluvy uvádza, že predmetnú

zmluvu uzavretú medzi právnym predchodcom navrhovateľa a odporcami možno podriadiť režimu
zákona č. 258/2001 Z.z. o spotrebiteľských úveroch v znení platnom v čase uzavretia zmluvy.
Zákon o spotrebiteľských úveroch patrí do oblasti predpisov občianskeho práva a je vo vzťahu k
Občianskemu zákonníku lex specialis (uvedený záver podporujú aj odkazy k textu zákona, aj keď
nie presne v naznačených súvislostiach). Uvedené znamená, že pokiaľ určité otázky nie sú výslovne

upravené zákonom č. 258/2001 Z.z., použijú sa na ich riešenie príslušné ustanovenia Občianskeho
zákonníka, vrátane všeobecných ustanovení o záväzkoch podľa prvej hlavy ôsmej časti Občianskeho
zákonníka. Rovnako na spotrebiteľské zmluvy podľa § 52 až § 60 Občianskeho zákonníka, je potrebné
vzhľadom na ich systematické zaradenie do Občianskeho zákonníka, aplikovať všeobecné ustanovenia
o občianskoprávnych vzťahoch. Vyplýva to i zo znenia § 54 ods. 1 veta druhá Občianskeho zákonníka,

podľa ktorej možno vyvodiť, že spotrebiteľ si zmluvou nemôže zhoršiť postavenie, ktoré by inak mal
pri aplikácii ustanovení Občianskeho zákonníka ako celku. V tejto súvislosti ešte súd dodáva, že
v zmysle § 23a ods. 2 zákona č. 634/1992 Zb. o ochrane spotrebiteľa účinného ku dňu uzavretiu
zmluvy, na spotrebiteľské zmluvy, ktoré neboli uzavreté podľa Občianskeho zákonníka, použijú sa
primerane ustanovenia Občianskeho zákonníka. Aj táto, v čase uzavretia zmluvy platná a učinná

norma, viedla za použitia výkladového pravidla "argumentum a contrario" súd podporne k záveru, že
na spotrebiteľské zmluvy, ktoré boli uzavreté podľa Obchodného zákonníka vzťahujú sa príslušné
ustanovenia Občianskeho zákonníka (nie Obchodného zákonníka). Nakoniec, v zmysle § 54 ods.
1 Občianskeho zákonníka, zmluvné podmienky v spotrebiteľských zmluvách sa nemôžu odchýliť od
ustanovení Občianskeho zákonníka v neprospech spotrebiteľa (od akýchkoľvek, t.j. aj od všeobecných

ustanovení, a teda i od ustanovení o premlčaní).

Podľa § 100 ods. 1 Občianskeho zákonníka, právo sa premlčí, ak sa nevykonalo v dobe v tomto
zákone stanovenej (§ 101 až 110). Na premlčanie súd prihliadne len na námietku dlžníka. Ak sa dlžník
premlčania dovolá, nemožno premlčané právo veriteľovi priznať.

Podľa § 101 Občianskeho zákonníka, pokiaľ nie je v ďalších ustanoveniach uvedené inak, premlčacia
doba je trojročná a plynie odo dňa, keď sa právo mohlo vykonať po prvý raz.

Podľa § 103 Občianskeho zákonníka, ak bolo dohodnuté plnenie v splátkach, začína plynúť premlčacia

doba jednotlivých splátok odo dňa ich zročnosti. Ak sa pre nesplnenie niektorej zo splátok stane zročným
celý dlh (§ 565), začne plynúť premlčacia doba odo dňa zročnosti nesplnenej splátky.

V predmetnej veci vzniesli odporcovia prostredníctvom svojho právneho zástupcu námietku premlčania
navrhovateľom uplatneného nároku, preto sa súd zaoberal najskôr otázkou, či nárok navrhovateľa je

premlčaný alebo nie. Navrhovateľ si v spore uplatnil nárok na zaplatenie časti postúpenej pohľadávky
právneho predchodcu navrhovateľa voči odporcom, ktorá ku dňu 15.10. 2009 predstavovala sumu
8.699,36 eur. Z Prílohy č. 1 k Zmluve o postúpení pohľadávok zo dňa 15.10. 2009 mal súd zistené,
že v deň postúpenia pohľadávky zo Zmluvy boli odporcovia v omeškaní so sumou vo výške 2.980,80
eur. Návrh na súd bol podaný dňa 8.8. 2012, pričom navrhovateľ si od odporcov v konaní uplatnil len

časť svojej pohľadávky, sumu 4.892,98 eur vrátane príslušenstva, pozostávajúcu z 68 nezaplatených
splátok za obdobie od januára 2010 do augusta 2015 po 72,73 eur mesačne (okrem splátky za január
2010, za mesiac ktorý si navrhovateľ uplatnil istinu vo výške 20,07 eur), splátky ktoré sa netýkali obdobia
spred troch rokov od podania návrhu na súd. Z Oznámenia SLSP zo dňa 10.2. 2014 (č. l. 231) mal súdzistené, že ako právny predchodca navrhovateľa od Zmluvy neodstúpili, nevypovedali ju a ani nevyhlásili
mimoriadnu splatnosť úveru. Tak ako súd uviedol vyššie, na predmetný vzťah a právo navrhovateľa
súd aplikuje premlčaciu dobu podľa Občianskeho zákonníka, ktorá je trojročná. I keď účastníci uzavreli

zmluvu o úvere podľa Obchodného zákonníka, ktorá ako typ zmluvy je absolútnym obchodom, zároveň
táto zmluva spadá pod úpravu spotrebiteľských zmlúv podľa ustanovení Občianskeho zákonníka, ako
i zákona č. 258/2001 Z.z. o spotrebiteľských úveroch. Keďže v danej veci si po úprave návrhu
navrhovateľ od odporcov uplatnil istinu vo výške 4.892,98 eur ktorá pozostávala zo splátok úveru, ktoré
sa netýkali obdobia spred troch rokov od podania návrhu na súd, navrhovateľom v konaní uplatnený

návrh premlčaný nebol.

Mimoriadnu splatnosť úveru ku dňu 12.6. 2012 vyhlásil až navrhovateľ, skutočnosť ktorú navrhovateľ
oznamoval odporcom listami zo dňa 12.6. 2012, odporcovi v 1. rade na adresu M., R. XX/X a odporkyni
v 2. rade na adresu M., F. XX/X, o čom navrhovateľ predložil do spisu písomné dôkazy, podacie hárky zo
dňa 13.6. 2012 (č. l. 12 a 15). Právny zástupca odporcov tvrdil, že vyššie uvedené oznámenia odporcom

doručené neboli. Odporkyňa v 2. rade na pojednávaní pred súdom tvrdila, že sa na to, že by jej malo
byť navrhovateľom doručené Oznámenie o vyhlásení mimoriadnej splatnosti úveru, nepamätá. Keďže
však, ako tvrdila odporkyňa, v minulosti žila so svojím manželom vždy na tej istej adrese a navrhovateľ
každému z odporcov doručoval Oznámenie o mimoriadnom vyhlásení úveru na inú adresu, možno aj z
tohtodôvodutvrdiť,žesaminimálnejednémuzodporcovnedostalazásielkadojehodispozičnejsféryaz

tohto dôvodu ani nemohlo navrhovateľom vyhlásená mimoriadna splatnosť úveru nadobudnúť účinnosť.
Z týchto dôvodov, keďže navrhovateľ nepreukázal v konaní doručenie Oznámenia odporcom, si podľa
právneho názoru súdu navrhovateľ nedôvodne v konaní uplatnil časť istiny, predstavujúcu v Zmluve
dohodnuté splátky úveru splatné až po vyhlásení tohto rozhodnutia, teda splátky za obdobie od 20.10.
2014 do 20.8. 2015 v celkovej sume 800,03 eur.

Podľa § 1 zákona č. 258/2001 Z. z. o spotrebiteľských úveroch v znení účinnom do 30.06.2006
(ďalej len zákon o spotrebiteľských úveroch), tento zákon upravuje niektoré podmienky poskytovania
spotrebiteľského úveru, náležitosti zmluvy o spotrebiteľskom úvere, spôsob výpočtu celkových
nákladov spotrebiteľa spojených s poskytovaním spotrebiteľského úveru a ďalšie opatrenia na ochranu

spotrebiteľa.

Podľa § 4 ods. 1 zákona o spotrebiteľských úveroch (v stave účinnom do 30.06.2006), zmluva o
spotrebiteľskom úvere musí mať písomnú formu, inak je neplatná.

Podľa § 4 ods. 2 zákona o spotrebiteľských úveroch (v stave účinnom do 30.06.2006), zmluva o
spotrebiteľskom úvere okrem všeobecných náležitostí obsahuje najmä
a) sumu, počet a termíny splátok istiny, úrokov a iných poplatkov; ak je to možné, treba uviesť aj súčet
týchto platieb s upozornením na možnosť účtovania kompenzácie ušlých výnosov, ak veriteľ chce túto
možnosť využiť,

b) opis tovaru alebo služby, na ktoré sa zmluva o spotrebiteľskom úvere vzťahuje,
c) cenu tovaru alebo poskytnutej služby,
d) identifikáciu vlastníka, ak vlastníctvo neprechádza na spotrebiteľa okamihom odovzdania a prevzatia
tovaru alebo služby, a podmienky nadobudnutia vlastníckeho práva spotrebiteľom,
e) adresu predávajúceho, na ktorej môže spotrebiteľ uplatniť reklamáciu alebo sťažnosť,

f) meno a adresu spotrebiteľa,
g) ročnú percentuálnu mieru nákladov; ak nie je uvedená, spotrebiteľský úver sa považuje za bezúročný
a bez poplatkov,
h) podmienky závislé od objektívnych skutočností, pri ktorých splnení môže byť upravená ročná
percentuálna miera nákladov,

i) výpočet nákladov uvedených v § 2 písm. c), ktoré neboli zahrnuté do výpočtu ročnej percentuálnej
miery nákladov; ide o určenie podmienok, za ktorých musí spotrebiteľ zaplatiť zvýšené náklady. Uvedie
sa výška týchto nákladov, spôsob výpočtu alebo čo najpresnejší odhad.

Podľa čl. 3 ods.1 Smernice Rady 93/13/EHS z 5.apríla 1993 (ďalej len „smernica“), zmluvná podmienka,

ktorá nebola individuálne dohodnutá sa považuje za nekalú, ak napriek požiadavke dôvery spôsobí
značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach strán vzniknutých na základe zmluvy, ku škode
spotrebiteľa.Podľa čl. 3 ods. 2 smernice, podmienka sa nepovažuje za individuálne dohodnutú, ak bola navrhnutá
vopred a spotrebiteľ preto nebol schopný ovplyvniť podstatu podmienky, najmä v súvislosti s predbežne
formulovanou štandardnou zmluvou.

Podľa čl. 3 ods. 3 smernice, príloha obsahuje indikatívny a nevyčerpávajúci zoznam podmienok, ktoré
sa môžu považovať za nekalé.

Podľa čl. 5 smernice, v prípade zmlúv, v ktorých sú všetky alebo niektoré podmienky ponúkané

spotrebiteľovivpísomnejforme,musiabyťvždytietopodmienkyvypracovanézrozumiteľne.Keďexistuje
pochybnosť o zmysle podmienky, prednosť má výklad priaznivejší pre spotrebiteľa. Toto pravidlo výkladu
neplatí v súvislosti s postupmi stanovenými v čl. 7 ods. 2.

Podľa čl. 6 ods.1 smernice, členské štáty zabezpečia, aby nekalé podmienky použité v zmluvách

uzatvorených so spotrebiteľom zo strany predajcu alebo dodávateľa podľa ich vnútroštátneho práva,
neboli záväzné pre spotrebiteľa a aby zmluva bola podľa týchto podmienok naďalej záväzná pre strany,
ak je jej ďalšia existencia možná bez nekalých podmienok.

V súvislosti s implementáciou smernice č. 93/13/EHS o nekalých podmienkach v spotrebiteľských

zmluvách treba dôsledne odlišovať problematiku ochrany spotrebiteľa a úpravy spotrebiteľskej zmluvy,
ktorásavpraxiuzatváratak,žeobsahujezmluvnépodmienky,ktoréspotrebiteľnebolschopnýovplyvniť.
V zmysle čl. 6 ods. 1 predmetnej smernice, majú členské štáty zabezpečiť, aby nekalé podmienky
použité v zmluvách uzavretých so spotrebiteľom podľa vnútroštátneho práva, neboli záväzné pre
spotrebiteľa a aby zmluva bola naďalej pre strany záväzná, ak je jej existencia možná bez nekalých

podmienok. Uvedená smernica za spotrebiteľskú zmluvu považuje každú zmluvu, pri ktorej spotrebiteľ
nemal možnosť ovplyvniť jej obsah.

Súd po vykonanom dokazovaní dospel k záveru, že návrh navrhovateľa je podaný čiastočne dôvodne.
Po zhodnotení zisteného skutkového stavu mal súd za to, že účastníci uzavreli dňa 9.8. 2005 Zmluvu

o splátkovom úvere, pričom z právneho hľadiska ide o spotrebiteľský úver, ktorý poskytol navrhovateľ
odporcovi podľa zákona č. 258/2001 Z. z. o spotrebiteľských úveroch v znení neskorších predpisov.
Preskúmaním uvedenej úverovej zmluvy súd zistil, že uzavretá úverová zmluva síce obsahuje údaj
o RPMN, avšak ide o údaj, ktorý nezodpovedá reálnej RPMN predmetného spotrebiteľského úveru.
Ročná percentuálna miera nákladov vyjadruje celkové ročné náklady na pôžičku. RPMN zahrňuje úroky,

poplatky aj prípadné poistenie. RPMN má vyjadrovať číslo, ktoré má umožniť spotrebiteľovi lepšie
vyhodnotiť výhodnosť alebo nevýhodnosť poskytovaného úveru. RPMN udáva percentuálny podiel z
dlžnej čiastky, ktorý musí spotrebiteľ zaplatiť za obdobie jedného roka v súvislosti so splátkami, správou
a ďalšími výdajmi spojenými s čerpaním úveru. Avšak RPMN uvedená v predmetnej zmluve v zmysle
vnútroštátnej úpravy nevyjadruje percentuálny podiel z dlžnej čiastky, ktorý musí spotrebiteľ zaplatiť

za obdobie jedného roka v súvislosti so splátkami, správou a ďalšími výdajmi spojenými s čerpaním
úveru. RPMN je vzhľadom na poplatky a ostatné náklady spotrebiteľa súvisiace so spotrebiteľským
úverom vždy vyššia ako úroková sadzba úveru dohodnutá v zmluve o spotrebiteľskom úvere. Ak je
ročná úroková sadzba úveru dohodnutá v Zmluve vo výške 11,60 %, nemôže byť RPMN, vzhľadom
na dohodnuté poplatky za správu úverového účtu, v nižšej výške ako je 11,60 %, no v Zmluve bola

dohodnutá RPMN vo výške 5,89 %, čo nezodpovedá skutočnosti. Vzhľadom na čl. 6 ods. 1 smernice
93/13/EHS vyhodnotil súd, že uvedenie RPMN, síce vo výške, ktorá je v súlade s vnútroštátnou úpravou,
ale ktorá nezodpovedá skutočnosti a požiadavkám komunitárneho práva na ochranu spotrebiteľa, je
nekalou podmienkou. Keďže ide o nekalú podmienku, je neplatná, a preto ako keby ani nebola v
predmetnej zmluve o splátkovom úvere uvedená. Súd mal za to, že ak aj je v zmluve o spotrebiteľskom

úvere uvedená RPMN, ktorá nezodpovedá podmienkam poskytnutého úveru, ako keby tam ani nebola
uvedená, nakoľko ide o klamlivý, nesprávny a zavádzajúci údaj. Neuvedenie ročnej percentuálnej miery
nákladov (RPMN), resp. jej neuvedenie v skutočnej výške v zmysle § 4 ods. 2 písm. g) zákona č.
258/2001 Z. z. v znení účinnom do 30.06.2006 znamená, že poskytnutý úver sa považuje za bezúročný
a bez poplatkov.

Z uvedenej úverovej zmluvy potom vyplýva, že navrhovateľ poskytol odporcom úver vo výške 150.000,-
Sk (4.979,09 eur). Keďže odporcovia na základe uvedenej úverovej zmluvy, ktorá sa považuje z
vyššie uvedených dôvodov za bezúročnú a bez poplatkov, zaplatili celkom sumu 3.382,95 eur (akovyplýva z výpisu z histórie účtu k úveru, do postúpenia pohľadávky na navrhovateľa zaplatili odporcovia
sumu 582,95 eur a po postúpení pohľadávky na navrhovateľa sumu 2.800 eur), zostáva im zaplatiť
navrhovateľovi z dôvodu vrátenia dlžnej sumy zo zmluvy o splátkovom úvere sumu 1.596,14 eur

(4.979,09 eur - 3.382,95 eur) a preto súd uložil obom odporcom povinnosť spoločne a nerozdielne vyššie
uvedenú sumu navrhovateľovi zaplatiť.

Pokiaľ právny zástupca odporcov i odporkyňa v 2. rade v priebehu konania tvrdili, že navrhovateľovi
dlhujú odporcovia oveľa nižšiu sumu, než si navrhovateľ v konaní uplatnil, skutočnosť ktorú preukazovali

listom navrhovateľa zo dňa 3.4. 2013 a návrhom Dohody o uznaní záväzku o úhrade pohľadávky v
splátkach zo dňa 3.4. 2013 (písomnosti sa nachádzajú v spise na č. l. 270), z ktorých je naozaj zrejmý
dlh vo výške 498,60 eur, treba uviesť, že predmetný dlh sa týka úplne iného záväzku odporcov voči
navrhovateľovi, a to zo Zmluvy o kontokorentnom úvere zo dňa 11.3. 2005 (č. l. 395), na základe ktorej
bol odporcom zo strany SLSP poskytnutý kontokorentný úver číslo 0066474006/1/1 s výškou úverového
rámca 20.000 Sk, pohľadávka zo zmluvy ktorej takisto bola postúpená SLSP na navrhovateľa.

Pokiaľ právny zástupca odporcov v priebehu konania tvrdil, že zákon č. 483/2001 Z.z. o bankách
a o zmene a doplnení niektorých zákonov vylučuje možnosť, aby ešte nesplatnú úverovú bankovú
pohľadávku t. j. tzv. „živý úver“ spravoval subjekt, ktorý nie je nositeľom bankového povolenia, súd
sa s jeho právnym názorom nestotožňuje, pretože to nie je v žiadnom právnom predpise zakotvené.

Pokiaľ právny zástupca odporcov v konaní tvrdil, že Zmluva a Všeobecné obchodné podmienky k tejto
Zmluve obsahujú viaceré neplatné zmluvné podmienky v dôsledku ich neprijateľnosti, pričom poukázal
na možnosť jednostrannej zmeny výšky úrokovej sadzby alebo termínov splatnosti úrokov zo strany
úverového veriteľa, ktorá je účinná rozhodnutím veriteľa zverejnením iba prostredníctvom internetovej
stránky alebo na obchodných miestach veriteľa (bod 7.4.7 VOP), na to, že úroky z omeškania mali byť

uvedené v Sadzobníku poplatkov, ktorý banka tiež mohla meniť jednostranne (čl. 7.4.4 a čl. 16.1.3 VOP),
na to, že pokiaľ dlžníkovi nie je úverový veriteľ povinný podľa VOP zaslať informáciu o zmene úrokovej
sadzby písomne, dlžník nemá možnosť o takej zmene sa reálne dozvedieť a v prípade jednostrannej
zmeny úrokovej sadzby a jej splatnosti zmluvný vzťah nemá možnosť dlžník ani ukončiť (bod 7.6.3. VOP)
a na nemožnosť ukončenia úverovej zmluvy zo strany úverového dlžníka, súd na tomto mieste uvádza,

že obaja odporcovia si pred podpisom podľa ich vyjadrení Zmluvu i VOP prečítali, s ich obsahom sa
oboznámili a teda o vyššie uvádzaných ustanoveniach vedomosť mali, súhlasili s nimi a po celú dobu
trvania zmluvného vzťahu tieto ustanovenia aj akceptovali a teda nemožno hovoriť o ich neprijateľnosti.

Keďže odporcovia nesplácali poskytnutý úver v dohodnutých termínoch splatnosti, pričom celkový dlh z

titulu poskytnutého a nevráteného úveru nezaplatili ani na základe výzvy zo dňa 12.6. 2012 (doručenie
ktorej odporcom navrhovateľ nepreukázal), súd priznal navrhovateľovi ním uplatnený úrok z omeškania
v zákonnej výške 8,75 % ročne so súdom priznanej istiny úveru v sume 1.596,14 eur od podania návrhu
na súd, teda od 8.8. 2012 do zaplatenia, v súlade s § 3 nariadenia vlády č. 87/1995 Z. z., ktorým sa
vykonávajú niektoré ustanovenia Občianskeho zákonníka v znení neskorších predpisov a v súlade s §

517 ods. 1 a 2 Občianskeho zákonníka.

Na žiadosť odporkyne v 2. rade a so súhlasom navrhovateľa, z dôvodu vysokých mesačných nákladov
odporcov a vyživovacej povinnosti k dvom maloletým deťom, s prihliadnutím tiež na spoločný mesačný
príjem odporcov, a výšku dlhu, povolil súd odporcom zaplatiť navrhovateľovi súdom priznanú istinu aj s

príslušenstvom v pravidelných mesačných splátkach vo výške 50 eur v súlade s ust. § 160 ods. 1 O.s.p.

V prevyšujúcej časti (v časti o zaplatenie istiny vo výške 3.296,84 eur a úrokov z omeškania
prevyšujúcich vo výroku rozhodnutia navrhovateľovi priznaných úrokov) súd návrh navrhovateľa ako
nedôvodný zamietol.

Otrováchkonaniasúdrozhodolpodľa§ 142ods. 2O.s.p..Vkonanísináhradutrovuplatnilnavrhovateľi
odporcovia. V konaní boli v prevažnej časti úspešní odporcovia. Odporcovia boli v spore úspešný v istine
vo výške 3.296,84 eur a neúspešný v istine vo výške 1.596,14 eur. Odporcovia boli teda v spore úspešní
v 67,4 % - ách a neúspešný v 32,6 % - ách. V konaní si právny zástupca odporcov uplatnil náhradu

trov právneho zastúpenia podľa § 10, § 13 ods. 2 a § 15 ods. 1 vyhlášky č. 655/2004 Z.z. náhradu trov
konania za 8 úkonov právnej služby po 170,97 eur (prevzatie a príprava zastúpenia 8.11. 2012, písomne
podaný odpor proti platobnému rozkazu 9.11. 2012 - tento úkon si uplatnil len za odporkyňu v 2. rade,
písomné vyjadrenie vo veci samej 18.2. 2013, písomné vyjadrenie na odvolanie vo veci samej 18.6.2013, doplnenie vyjadrenia k odvolaniu 27.11. 2013, písomné vyjadrenia vo veci samej 18.2. 2014, 7.3.
2014 a 4.4. 2014) a režijný paušál 2 x po 7,63 eur, 3 x režijný paušál po 7,81 eur a 3 x režijný paušál
po 8,04 eur. Spolu tak vznikli odporcom trovy v konaní v celkovej výške 1.430,57 eur z ktorých trovy vo

výške 178,42 eur vznikli len odporkyni v 2. rade a zvyšné trovy vo výške 1.252,15 eur vznikli v konaní
obom odporcom. Keďže odporcovia boli v konaní úspešný v 67,4 % - ách a neúspešný na 32,6 % - ách,
ich čistý úspech v spore bol vo výške 34,8 % a preto súd priznal odporcom náhradu trov konania vo
výške 497,84 eur, z čoho suma 62,09 eur predstavuje náhradu trov konania vzniknutých len odporkyni
v 2. rade a suma 435,75 eur predstavuje náhradu trov konania vzniknutých obom odporcom.

O povinnosti navrhovateľa zaplatiť náhradu trov konania obom odporcom v celkovej výške 497,84 eur,
k rukám ich právneho zástupcu, rozhodol súd podľa § 149 ods. 1 O.s.p.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu je možné podať odvolanie v lehote do 15 dní odo dňa jeho doručenia, cestou
tunaj. súdu na Krajský súd v Trenčíne, písomne, dvojmo.

Podľa § 205 ods.1 O.s.p. v odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (42 ods.3) uviesť, proti
ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie, alebo postup súdu
považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh
na vykonanie exekúcie podľa osobitného predpisu.