Rozsudok Judgement was issued on Wednesday, January 21, 2016

Súd: Okresný súd Banská Bystrica
Spisová značka: 12Cpr/3/2015

Identifikačné číslo súdneho spisu: 6115216217
Dátum vydania rozhodnutia: 21. 01. 2016
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Daniel Ivanko

ECLI: ECLI:SK:OSBB:2016:6115216217.3

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Banská Bystrica, v konaní pred sudcom JUDr. Danielom Ivankom v právnej veci

navrhovateľa W. C., N.. XX. XX. XXXX, A. Y. W. Č.. XXX, XXX XX Y. W., štátneho občana Slovenskej
republiky, proti odporcovi TATRA WOOD, spol. s r.o. so sídlom Zvolenská cesta 20, 974 00 Banská
Bystrica, IČO: 36 049 000, o zaplatenie 1 758,07 eura s príslušenstvom, takto

r o z h o d o l :

Odporca je p o v i n n ý zaplatiť navrhovateľovi 1 582,26 eura spolu s úrokom z omeškania vo výške
5,05 % ročne zo sumy 1 582,26 eura od 01. 07. 2015 do zaplatenia a úrokom z omeškania vo výške
5,05 % ročne zo sumy 175,07 eura od 01. 07. 2015 do 19. 07. 2015 a nahradiť trovy konania vo výške
94,50 eura v lehote do 3 dní od právoplatnosti tohto rozsudku.

o d ô v o d n e n i e :

Navrhovateľ sa návrhom doručeným súdu dňa 04. 08. 2015 domáhal voči odporcovi zaplatenia sumy 1

758,07 eura s príslušenstvom, ktorý odôvodnil tým že s odporcom uzatvoril dňa 25. 05. 2015 dohodu o
skončení pracovného pomeru. V dohode sa odporca zaviazal vyplatiť navrhovateľovi odstupné vo výške
štvornásobku jeho priemerného mesačného platu, čo je podľa výplatnej pásky 05/2015 suma 1 758,07
eura. Odporca mal navrhovateľovi dlžnú sumu zaplatiť do 30. 06. 2015. Nakoľko odporca navrhovateľovi
dlžnú sumu neuhradil, domáhal sa podaným návrhom zaviazania odporcu zaplatiť mu sumu 1 758,07
eura spolu s úrokom z omeškania vo výške 5,15 % ročne z dlžnej sumy od 01. 07. 2015 do zaplatenia
a nahradiť trovy konania. Po výzve súdu opravil navrhovateľ svoj návrh v časti úrokov z omeškania a

domáhal sa zaplatenia úroku z omeškania z dlžnej sumy vo výške 5,05 % ročne od 01. 07. 2015.

Súdvovecivydalplatobnýrozkazč.k.12Cpr/3/2015-17zodňa21.10.2015,vočiktorémupodalodporca
včas odôvodnený odpor vo veci samej, čím došlo k zrušeniu vydaného platobného rozkazu. Odporca v
podanom odpore uviedol, že je pravdou, že navrhovateľovi vznikol nárok na vyplatenie odstupného vo
výške štvornásobku jeho priemerného mesačného platu. Uviedol, že dôvodom skončenia pracovného
pomeru so všetkými zamestnancami bola skutočnosť, že na zahraničného spoločníka spoločnosti bol

vyhlásený konkurz a tým zanikli odberateľské vzťahy, na základe ktorých dodával odporca do zahraničia
celú výrobu. Uviedol tiež, že časť odstupného vo výške 10 % z celku záväzku bola navrhovateľovi
vyplatená dňa 20. 07. 2015, kedy suma 175,81 eura bola odpísaná z účtu odporcu. Celkový nárok
navrhovateľa teda ku dňu podania návrhu na vydanie platobného rozkazu je vo výške 90 % z celku,
tzn. vo výške 1 582,26 eura. Záverom odporca uviedol, že nie je jeho záujmom zostať dlžný bývalým
zamestnancom, postupne sa snaží nároky veriteľov uspokojovať speňažovaním zásob tovaru, pričom
vychádza z priority plnenia záväzkov voči štátu a zamestnancom. Odporca uviedol, že je schopný

uspokojiť nároky navrhovateľa prostredníctvom naturálneho plnenia. Na základe uvedeného odporca
navrhol, aby súd platobný rozkaz zrušil a vo veci nariadil pojednávanie.K podanému odporu sa vyjadril odporca, ktorý uviedol, že platbu od odporcu eviduje, no nakoľko nebola
identifikovaná, mal za to, že sú to ešte peniaze za mesiac máj. Svoj návrh vzal v časti uhradenej platby
späť.

Podaním zo dňa 25. 11. 2015, doručeným súdu dňa 27. 11. 2015 pred otvorením pojednávania
nariadeného na deň 21. 01. 2016 vzal navrhovateľ v časti zaplatenie 175,81 eura spolu s úrokom z
omeškania vo výške 5,05 % ročne zo sumy 175,81 eura od 20. 07. 2015 do zaplatenia späť. Súd
pred otvorením pojednávania nariadeného na deň 21. 01. 2016 konanie v časti zastavil, navrhovateľovi

vrátil pomernú časť zaplateného súdneho poplatku a pripustil zmenu návrhu, písomne vyhotoveným
uznesením č.k. 12Cpr/3/2015-39

Súd vo veci nariadil pojednávanie na deň 21. 01. 2016, ktorého sa odporca nezúčastnil. Súd po
vykonanom dokazovaní listinami a z prednesov odporcu zistil nasledovný skutkový stav: navrhovateľ
bol zamestnancom odporcu a pracovný pomer s odporcom bol ukončený dohodou o skončení

pracovného pomeru uzatvorenou medzi navrhovateľom a odporcom dňa 25. 05. 2015 dňom 26. 05.
2015. Podľa dohody o skončení pracovného pomeru vyplatí odporca ako zamestnávateľ navrhovateľovi
ako zamestnancovi odstupné v súlade s ustanovením § 76 ods. 2 písm. d) Zákonníka práce vo
výške štvornásobku jeho priemerného mesačného platu. Podľa nerozporovaných tvrdení prináležalo
navrhovateľovi odstupné vo výške 1 758,07 eura. Odstupné uhradil odporca navrhovateľovi čiastočne,

vo výške 10 % a to poukázaním sumy 175,81 eura na účet navrhovateľa dňa 20. 07. 2015. Zvyšok
odstupného vo výške 1 582,26 eura odporca navrhovateľovi neuhradil.

Podľa § 76 ods. 2 písm. d) zákona č. 311/2001 Z.z. Zákonník práce v znení neskorších predpisov
(ďalej len „Zákonník práce“), zamestnancovi patrí pri skončení pracovného pomeru dohodou z dôvodov

uvedených v § 63 ods. l písm. a) alebo písm. b) alebo z dôvodu, že zamestnanec stratil vzhľadom
na svoj zdravotný stav podľa lekárskeho posudku dlhodobo spôsobilosť vykonávať doterajšiu prácu,
odstupné najmenej v sume štvornásobku jeho priemerného mesačného zárobku, ak pracovný pomer
zamestnanca trval najmenej desať rokov a menej ako dvadsať rokov.

Podľa § 76 ods. 6 Zákonníka práce, odstupné vypláca zamestnávateľ po skončení pracovného pomeru
v najbližšom výplatnom termíne určenom u zamestnávateľa na výplatu mzdy, ak sa zamestnávateľ
nedohodne so zamestnancom inak.

Podľa § 129 ods. 1 Zákonníka práce, mzda je splatná pozadu za mesačné obdobie, a to najneskôr

do konca nasledujúceho kalendárneho mesiaca, ak sa v kolektívnej zmluve alebo v pracovnej zmluve
nedohodlo inak.

Podľa § 1 ods. 4 Zákonníka práce, ak tento zákon v prvej časti neustanovuje inak, vzťahujú sa na právne
vzťahy podľa odseku 1 všeobecné ustanovenia Občianskeho zákonníka.

Podľa § 517 ods. 2 zákona č. 40/1964 Zb. Občiansky zákonník v znení neskorších predpisov (ďalej len
„Občiansky zákonník“), ak ide o omeškanie s plnením peňažného dlhu, má veriteľ právo požadovať od
dlžníkapopriplneníúrokyzomeškania,akniejepodľatohtozákonapovinnýplatiťpoplatokzomeškania;
výšku úrokov z omeškania a poplatku z omeškania ustanovuje vykonávací predpis.

Podľa § 3 ods. 1 nariadenia vlády Slovenskej republiky č. 87/1995 Z.z., ktorým sa vykonávajú niektoré
ustanoveniaObčianskehozákonníkavzneníneskoršíchpredpisov(ďalejlen„nariadenie“),výškaúrokov
z omeškania je o päť percentuálnych bodov vyššia ako základná úroková sadzba Európskej centrálnej
banky platná k prvému dňu omeškania s plnením peňažného dlhu.

Podľa § 142 ods. 1 zákona č. 99/1963 Zb. Občiansky súdny poriadok v znení neskorších predpisov
(ďalej len „OSP“), účastníkovi, ktorý mal vo veci plný úspech, súd prizná náhradu trov potrebných na
účelné uplatňovanie alebo bránenie práva proti účastníkovi, ktorý vo veci úspech nemal.

Z vykonaného dokazovania a nerozporovaných tvrdení navrhovateľa mal súd preukázané, že
navrhovateľovi ako zamestnancovi vzniklo právo na odstupné podľa § 76 ods. 2 písm. d) Zákonníka
práce vo výške spolu 1 758,07 eura. Splatnosť odstupného podľa § 76 ods. 6 v spojení s § 129 ods. 1
Zákonníka práce nastala dňa 30. 06. 2015, nakoľko k dohode o skončení pracovného pomeru došlo dňa25. 05. 2015 s účinnosťou dňa 26. 05. 2015. Odporca ako zamestnávateľ uhradil navrhovateľovi ako
zamestnancovi odstupné len čiastočne, do výšky 175,81 eura. Zvyšok odstupného zostal neuhradený.
Odporca s výnimkou čiastočnej úhrady odstupného nerozporoval nárok ani výšku navrhovateľa na

odstupné, poukázal na svoju nepriaznivú finančnú situáciu a vyjadril vôľu dlžnú sumu čo najskôr
navrhovateľovi uhradiť.

Na základe uvedeného súd podanému návrhu vyhovel a odporcu zaviazal zaplatiť navrhovateľovi sumu
1 582,26 eura, ktorá predstavuje neuhradenú časť odstupného podľa § 76 ods. 2 písm. d) Zákonníka

práce.

Z dôvodu omeškania odporcu s plnením peňažného dlhu vzniklo navrhovateľovi podľa § 517 ods. 2
Obchodného zákonníka, v spojení s § 1 ods. 4 Zákonníka práce právo na zaplatenie úrokov z omeškania
podľa predpisov Občianskeho práva. Výšku úrokovej sadzby stanovuje § 3 ods. 1 nariadenia navýšením
piatich percentuálnych bodov nad úrokovú sadzbu Európskou centrálnou bankou. Odporcovi bola preto

uložená povinnosť zaplatiť z dlžnej sumy neuhradeného odstupného 1 582,26 eura aj úrok z omeškania
vo výške 5,05 % ročne a to od 01. 07. 2015 (deň nasledujúci po lehote splatnosti na výplatu odstupného
podľa § 76 ods. 6 v spojení s § 129 ods. 1 Zákonníka práce) do zaplatenia, keďže omeškanie s plnením
dlhu doposiaľ trvá a úrok z omeškania vo výške 5,05 % ročne zo sumy 175,07 eura od 01. 07. 2015
do 19. 07. 2015 (deň čiastočnej úhrady odporcom vo výške 175,81 eura). Navrhovateľ sa domáhal z

čiastočne uhradenej sumy úroku z omeškania z nižšej sumy ako bola uhradená, a preto súd viazaný
návrhom, priznal navrhovateľovi úrok z omeškania z ním uvedenej nižšej sumy.

Onáhradetrovkonaniarozhodolsúdpodľa§142ods.1OSPtak,ževkonaníúspešnémunavrhovateľovi
priznal právo na náhradu trov konania vo výške 94,50 eura za zaplatený súdny poplatok (vyčíslený z

dlžnej sumy 1 582,26 eura a nie zo sumy 1 758,07 eura) voči odporcovi, ktorý v konaní úspech nemal.

Súd zaviazal v konaní neúspešného odporcu na úhradu súdneho poplatku bez navýšenia o 6,70 eura,
ktoré navrhovateľovi neboli vrátené, nakoľko v tejto časti si trovy konania zapríčinil navrhovateľ sám,
keď sa pôvodne domáhal zaplatenia vyššej čiastky ako bol dlh odporcu voči nemu.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu je prípustné podať odvolanie v lehote do 15 dní odo dňa jeho doručenia,
písomne v dvoch vyhotoveniach na Okresný súd Banská Bystrica.

V odvolaní musí byť uvedené, ktorému súdu je určené, kto ho podáva, proti ktorému rozhodnutiu

smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za
nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha (ako má odvolací súd rozhodnúť). Odvolanie treba predložiť
s potrebným počtom rovnopisov a príloh tak, aby jeden rovnopis zostal na súde a aby každý účastník
dostal jeden rovnopis, ak je to potrebné. Inak súd zhotoví kópie na trovy odvolateľa.

Odvolanie podľa § 205 ods. 2 OSP možno odôvodniť len tým, že
a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1,
b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné
na zistenie rozhodujúcich skutočností,

d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy ,ktoré
doteraz neboli uplatnené (§ 205a),
f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Skutočnosti alebo dôkazy, ktoré neboli uplatnené pred súdom prvého stupňa, sú podľa § 205a OSP pri
odvolaní proti uzneseniu vo veci samej odvolacím dôvodom len vtedy, ak
a) sa týkajú podmienok konania, vecnej príslušnosti súdu, vylúčenia sudcu (prísediaceho) alebo
obsadenia súdu,
b) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne

rozhodnutie vo veci samej,c) odvolateľ nebol riadne poučený podľa § 120 ods. 4,
d) ich účastník konania bez svojej viny nemohol označiť alebo predložiť do rozhodnutia súdu prvého
stupňa.

Ak povinný dobrovoľne nesplní čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, môže sa oprávnený domáhať
jeho núteného výkonu v exekučnom konaní.