Rozsudok ,
Potvrdené Judgement was issued on Thursday, February 10, 2016

Súd: Krajský súd Prešov
Spisová značka: 15CoP/26/2015

Identifikačné číslo súdneho spisu: 1512207639
Dátum vydania rozhodnutia: 10. 02. 2016
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Anna Ilčinová

ECLI: ECLI:SK:KSPO:2016:1512207639.2

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Prešove v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Anny Ilčinovej a členov senátu

JUDr. Evy Šofrankovej a JUDr. Michala Boroňa vo veci starostlivosti súdu o maloletého Radoslava
V., nar. XX.XX.XXXX, bytom u matky, zastúpeného kolíznym opatrovníkom Úradom práce, sociálnych
vecí a rodiny Vranov nad Topľou, dieťa rodičov R.. T.. F. V., nar. XX.XX.XXXX, bytom F. XX, XXX
XX F. a Y.. Y. T., rod. S., nar. XX.XX.XXXX, bytom U. A. č. XXX, XXX XX U. A., okr. U. nad M., o
návrhu otca na pozbavenie matky rodičovských práv a povinností a zverenie maloletého dieťaťa do
osobnej starostlivosti otca, o odvolaní otca proti rozsudku Okresného súdu Vranov nad Topľou č.k.
4P/102/2012-598 zo dňa 04.06.2015 a o odvolaní otca proti uzneseniu Okresného súdu Vranov nad

Topľou č.k. 4P/102/2012, 8P/168/2012-476 takto

r o z h o d o l :

Potvrdzuje rozsudok.

Potvrdzuje uznesenie.

Žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov odvolacieho konania.

o d ô v o d n e n i e :

Napadnutým rozsudkom súd prvého stupňa návrh otca na pozbavenie matky výkonu rodičovských práv
a povinností vo vzťahu k maloletému Radoslavovi V., nar. XX.XX.XXXX zamietol. Zamietol aj návrh otca

na zverenie maloletého C. V., nar. XX.XX.XXXX do jeho osobnej starostlivosti a vyslovil, že žiaden z
účastníkov nemá právo na náhradu trov konania.

V odôvodnení v prvom rade poukázal na svoj procesný postup v snahe v predmetnom konaní vypočuť
otca, čo sa mu však nepodarilo. Zdôraznil, že vo veci boli vytyčované v pravidelných termínoch
pojednávania, na ktoré predvolanie si otec riadne prevzal, avšak reagoval na ne rozsiahlymi písomnými
podaniami a pojednávaní sa nezúčastnil. Z tohto dôvodu bol požiadaný Okresný súd Bratislava V

o výsluch otca, ktorý bol vytyčovaný na 21.03.2014, 11.04.2014, 16.05.2014 a 13.06.2014, ktorých
predvolaní sa otec nezúčastnil aj napriek snahe o jeho predvedenie. K veci samej uviedol, že mal.
Radoslav pochádza z družského pomeru rodičov, pričom biologickí rodičia naposledy bývali v spoločnej
domácnosti v prenajatom byte v F., na ul. U. č. XX. Po vzájomných nezhodách matka opustila spoločnú
domácnosť a odišla bývať k svojim rodičom do obce U. A. spolu s maloletým dieťaťom. V septembri
2014 matka maloletého uzatvorila manželstvo s Y.. C. T., ktorý sa spolu s matkou maloletého podieľa na
jeho výchove. Zo správy o rodinných a výchovných pomeroch kolízneho opatrovníka mal preukázané,

že maloletý žije so svojou matkou a terajším jej manželom v spoločnej domácnosti so starými rodičmi
maloletého. Tento má vlastnú izbu, jeho zdravotný stav je dobrý a pravidelne navštevuje materskú
škôlku. Podľa vyjadrenia opatrovníka v domácnosti, v ktorej maloletý žije, sú jeho potreby uspokojované
primeraným spôsobom a dieťa nevykazuje znaky fyzického alebo psychického týrania. Súd prvéhostupňa tak dospel k záveru, že matka sa o maloleté dieťa riadne stará a neboli tak preukázané
rozporuplné a nepravdivé tvrdenia otca.

Súd prvého stupňa citoval ust. § 36 ods. 1, § 28 ods. 1, 2, § 30 ods. 2, 3, § 25 ods. 4 Zákona o rodine,
ako aj ust. § 154 ods. 1 a § 163 ods. 2 Občianskeho súdneho poriadku.

Ďalej uviedol, že úprava práv a povinností k mal. Radoslavovi bola doposiaľ vykonaná uznesením,
ktorým bolo vydané predbežné opatrenie v konaní 9P/129/2012, ktorým rozhodnutím zo dňa 16.04.2012

bol mal. C. zverený do osobnej starostlivosti matky a od tejto poslednej úpravy nedošlo k takej zmene
pomerov, ktorá by odôvodňovala zmenu výchovného prostredia. Prihliadajúc na záujem maloletého
dieťaťa, teda na jeho riadnu výchovu, pri rešpektovaní zásady stálosti výchovného prostredia, návrh
otca na pozbavenie matky rodičovských práv ako nedôvodný zamietol. Mal za to, že zmena doterajšieho
výchovného prostredia by bola dôvodná vtedy, ak by doterajšie výchovné opatrenie urobené súdom
už nezabezpečovalo priaznivé podmienky pre úspešný vývoj maloletého dieťaťa. Napriek tomu, že

matka sa vydala, žije táto v spoločnej domácnosti s manželom a starostlivosť o mal. C. je riadne
zabezpečená. Rodina matky žije usporiadaným rodinným životom, títo sú riadne zamestnaní a s terajším
manželom matky má maloletý vytvorený pekný vzťah a berie ho ako vlastného otca. Konštatoval, že
doposiaľ nebolo rozhodnuté právoplatne o úprave práv a povinností k maloletému dieťaťu, napriek
tomu, že konanie sa vedie od r. 2011, a to pre prieťahy, ktoré spôsobuje otec svojimi neustálymi

podaniami. Vykonaným dokazovaním mal za preukázané, že osobnostný vývin maloletého poukazuje
jasne na kvalitnú emocionálnu saturáciu a výchovnú stimuláciu dieťaťa v rodinnom prostredí u matky
a jej terajšieho manžela, ako aj u starých rodičov maloletého, v ktorom je maloletý plne integrovaný,
prežíva v plnom rozsahu pocity istoty a bezpečia v rodinnej konštalácii. Za nedôvodný tak považoval
návrh otca na pozbavenie matky rodičovských práv a povinností, ako aj návrh na zverenie maloletého

dieťaťa do starostlivosti otca. Rodinné prostredie matky považoval za maximálne vyhovujúce pre zdravý
psychický a fyzický vývoj dieťaťa.

O trovách konania rozhodol súd prvého stupňa podľa § 146 ods. 1 písm. a) Občianskeho súdneho
poriadku.

V zákonom stanovenej lehote podal proti rozsudku súdu prvého stupňa odvolanie otec. Namietal, že:
- súdna právomoc vo veci predmetného návrhu bola vykonaná nezákonnou sudkyňou nelegitímneho
Okresného súdu Vranov nad Topľou,
- rozsudok predchádza právoplatne ukončenie súdnych konaní, čím sa porušuje supremácia

všeobecných súdov SR ako aj Ústavného súdu SR, súd prvého stupňa bol povinný prerušiť konanie až
do právoplatnosti uvedených rozhodnutí,
- Okresný súd Bratislava V nevydal rozhodnutie o návrhu navrhovateľa vo veci samej v 6 mesačnej
lehote v dôsledku obštrukcií zo strany súdnych orgánov, čo okrem iného založilo nezákonné postúpenie
predmetného návrhu navrhovateľa vo veci samej z legitímneho - miestne príslušného Okresného súdu

Bratislava V na nelegitímny, miestne nepríslušný Okresný súd Vranov nad Topľou,
-OkresnýsúdVranovnadTopľounekonalpodľa§105ods.3OSPanezisťovalsvojumiestnupríslušnosť
pred začatím konania, resp. posúdil ju v rozpore s § 88 ods. 1 písm. c) OSP a nepredložil postúpenie
veci na rozhodnutie svojmu nadriadenému súdu
- Okresný súd Vranov nad Topľou nebol a nie je miestne príslušný, súdnym orgánom s právomocou

konať je Okresný súd Bratislava V, vzhľadom na to, že rodičmi dohodnutým miestom stáleho bydliska^
dieťaťa bol v čase začatia konania spoločne prenajatý byt navrhovateľom a odporkyňou na Vilovej ulici
č. 11, Bratislava -Petržalka, čo je obvod Okresného súdu Bratislava V,
- výkon právomoci kolízneho opatrovníka bol nelegitímny, miestna príslušnosť súdu na ustanovenie
kolízneho opatrovníka sa spravuje miestnou príslušnosťou súdu vo vzťahu k návrhu na začatie konania,

-nelegitímneanezákonnérozhodnutiesúduonávrhunanariadeniepredbežnéhoopatrenia(odporkyne)
nezakladá miestnu príslušnosť súdu na súdne konanie o návrhu vo veci samej,
- pre určenie miestnej príslušnosti súdu na konanie vo veci samej, vrátane súvisiaceho rozhodnutia
a o ustanovení kolízneho opatrovníka sa súd nemôže riadiť súčasným bydliskom maloletého, ale
bydliskom na základe dohody rodičov, k zmene dohody rodičov o bydlisku dieťaťa nedochádza únosom

dieťaťa matkou dieťaťa, ani v dôsledku vydania nelegitímneho uznesenia OS Vranov nad Topľou zo
dňaí6.04.2012, č.k. 9P/129/2012-8,- na rozsudku je absencia podpisu sudcu, rovnopis doručený navrhovateľovi bol podpísaný len
asistentkou, takýto podpis nezakladá právne účinky verejnej listiny, navyše spojenie listov by malo byť
vykonané spôsobom preloženia ľavého horného rohu listov, zopnutím a odtlačením úradnej pečiatky,

- súd prvého stupňa ignoroval v rozpore so zákonom pripojené a navrhnuté dôkazy, ktoré zakladali
príslušnosť súdu podľa § 88 ods. 1 písm. c) OSP, nebolo vykonané žiadne dokazovanie o predmetnom
návrhu navrhovateľa vo veci samej na základe k návrhu pripojených dôkazov,
- závery súdu prvého stupňa sú založené na zavádzajúcich tvrdeniach nelegitímneho kolízneho
opatrovníka,

- súd 1. stupňa nevykonal zisťovanie skutkového stavu veci vo vzťahu k procesnej stránke priebehu
súdneho konania, ktoré bolo nevyhnutné (prebiehajúce iné konania -dôvod na prerušenie),
- rozhodnutie bolo založené na subjektívnych záveroch sudkyne, ktoré získala na základe nepravdivých,
zavádzajúcich tvrdení odporkyne,
- sudkyňa nedisponovala právomocou vykonávať dokazovanie vo vzťahu k zmene pomerov v zmysle
§ 26 zákona o rodine,

- v rozsudku je nesprávne uvedený dátum začatia predmetného konania (02.05.2012), správne malo
byť uvedené 24.04.2012,
- vo výroku rozsudku je zmätočný a účelový údaj - „bytom pri matke", ktorý nezodpovedá skutkovému
a právnemu stavu,
- otec dieťaťa si plnil všetky povinnosti podľa zákona o rodine, vrátane vyživovacej povinnosti, a

preto nevznikol žiadny dôvod na dočasnú úpravu pomerov maloletého, ktorú požadovala matka svojím
návrhom na vydanie predbežného opatrenia a ktorým sledovala cieľ legalizovať svoju trestnú činnosť
- únos dieťaťa,
- predmetom dokazovania účelovo neboli žiadne právne skutočnosti a dôkazy oznámené súdu
navrhovateľom(vovzťahukúnosumaloletého,miestnejpríslušnosti,samotnéhopetitunávrhu),sudkyňa

v odôvodnení neuviedla, ktoré skutočnosti považuje za preukázané, prečo navrhnuté dôkazy neboli
vykonané,
- vyjadrenia matky dieťaťa vo vzťahu k návrhu neboli navrhovateľovi doručené v rámci prípravy
pojednávania,
- v súdnom konaní bol zo strany matky dieťaťa nespochybniteľné preukázaný jej explicitný úmysel

porušovať a ohrozovať ľudské práva a základné slobody maloletého (vyhlásenie matky o odmietnutí
transfúzie krvi, vplyv sekty Svedkov Jehovových na výchovu maloletého), tento úmysel bol ignorovaný
kolíznym opatrovníkom pri výkone jeho funkcie ako aj súdom,
- vykonanie dokazovania nemožno nahrádzať argumentáciou existencie iného rozhodnutia súdu resp.
uznesením OS Vranov nad Topľou zo dňa 16.04.2012, č.k. 9P/l29/2012-8; súd vykonával dokazovanie

na základe nepravdivých vyjadrení odporkyne, zavádzajúcich vyjadrení opatrovníka, na základe
konštatovania existencie súdnych rozhodnutí v konaní 9P/129/2013, 4P/102/2012,
- v predmetnej veci návrhu navrhovateľa vo veci samej nebolo ešte vydané rozhodnutie súdu, neexistuje
právna skutočnosť, ktorá by umožňovala podanie návrhu na začatie konania, ktorého predmetom by
mohla byť zmena pomerov v zmysle § 26 zákona o rodine, v zmysle § 163 ods. 2 OSP v spojení s §

26 ZoR možno zmeniť len právoplatný rozsudok,
- predmetom konania nebol návrh otca o zmenu osobnej starostlivosti o maloletého ako to účelovo a
zmätočne uviedol súd, ale išlo o návrh na pozbavenie rodiča - odporkyne výkonu rodičovských práv
a povinností voči maloletému s výnimkou vyživovacej povinnosti a na zverenie maloletého do osobnej
starostlivosti navrhovateľa, súd teda deformoval petit, ktorý bol označovaný v rozpore so skutkovým a

právnym stavom
- navrhovateľ si plnil vyživovaciu povinnosť voči maloletému, odporkyňa však nikdy neprejavila vôľu
prísť ukázať maloletého navrhovateľovi do miesta stáleho bydliska maloletého, tvrdenia odporkyne o
nezáujme navrhovateľa sú nepravdivé, odporkyňa sa snaží zbaviť navrhovateľa efektívneho vplyvu na
výkon rodičovských práv a povinností,

- sudkyňa zneužila právomoc verejného činiteľa na legalizáciu trestného činu únosu maloletého dieťaťa,
- okresný súd nebol oprávnený nariadiť predvedenie navrhovateľa príslušníkmi OOPZ, toto opatrenie
nemôže byť nariadené v občianskom súdnom konaní,
- dožiadanie Okresného súdu Vranov nad Topľou a následné uznesenia Okresného súdu Bratislava V
ako dožiadaného súdu boli nezákonné,

- dĺžka konania presahujúca 6 mesiacov nenastala z dôvodu podaní otca dieťaťa, ako to uviedol súd,
ale účelovo zo strany súdnej moci, sudca nemôže obmedzovať rozsah súdneho návrhu a podaní
adresovaných súdu pri uplatňovaní práva na súdnu ochranu, poučovaním navrhovateľa sa sudkyňa
snažila poškodiť v povedomí verejnosti dobré meno navrhovateľa,- predvolanie na informatívny výsluch Okresného súdu Bratislava V bolo dôsledkom nezákonného
dožiadania OS Vranov nad Topľou, bolo nariadené v rozpore s právnym poriadkom a neoprávnenou
osobou - vyšším súdnym úradníkom, rovnako nezákonným bolo aj uznesenie o uložení poriadkovej

pokuty navrhovateľovi,
- v občianskom súdnom konaní súd nie je oprávnený prejednávať vec a rozhodovať na základe
informatívneho výsluchu účastníka konania pred VSÚ iného súdu,
- nie sú pravdivé tvrdenia odporkyne vo vzťahu k starostlivosti o dieťa, ktorú údajne vykonávala sama,
keďže otec dieťaťa financoval nielen celú domácnosť, ale aj celú starostlivosť o maloletého ako aj

matku dieťaťa, rovnako skutkový opis udalostí zo strany odporkyne vo vzťahu k spolužitiu navrhovateľa
a odporkyne resp. udalostí, ktoré predchádzali únosu maloletého dieťaťa je v rozpore so skutočným
stavom, tvrdenia odporkyne o nezáujme otca o dieťa sú hrubo zavádzajúce,
- prvoradým záujmom matky bolo saturovanie záujmov, potrieb, povinností vyplývajúcich z členstva
v sekte Jehovistov, čomu podriadila svoj osobný aj rodinný život,
- únosom dieťaťa odporkyňa násilne prerušila veľmi dobrý vytvorený citový vzťah syna k otcovi, ktorý

preukazovalo dieťa v poslednom mesiaci vyžadovaním si komunikácie s otcom, matka dieťaťa si dieťa
vôbec nevšímala,
- tvrdenia matky dieťaťa, že navrhovateľ jej zakázal prijímať návštevy nie sú pravdivé, jej rodičia a
súrodenci navštevovali matku každý mesiac po pôrode,
- odporkyňa prijímala aj iné návštevy cudzích osôb sekty Jehovovej bez vedomia navrhovateľa, ktoré

zasahovali do rodinného života navrhovateľa, pričom po zistení, že nejde o príbuzných odporkyne,
navrhovateľ tieto vykázal z priestoru bydliska dieťaťa,
- navrhovateľ sa k matke dieťaťa správal vždy slušne a s rešpektom a vzorne sa staral o syna aj o
spoločnú domácnosť,
- odporkyňa na maloletom praktizovala telesné tresty (na dojčati), navrhovateľ má pochybnosť, či ním

poskytované výživné pre maloletého nie je vynakladané na financovanie potrieb vyplývajúcich z činnosti
odporkyne v sekte Jehovistov Odporkyňa nadraďuje záujmy náboženskej sekty Jehovistov nad záujmy
maloletého Navrhovateľ nebol nikdy predvolaný na verejné ústne súdne konanie na legitímnom -miestne
príslušnom súde a nadriadených súdoch,
- súd prvého stupňa porušil základné práva maloletého dieťaťa (viď č.l. 121 odvolania),

- v dôsledku vydania napadnutého rozhodnutia došlo k zbaveniu navrhovateľa efektívneho vplyvu na
výkon rodičovských práv a povinností voči maloletému zo strany odporkyne ako aj k legalizácii násilného
prerušenia citového vzťahu otca a syna

Na základe vyššie uvedených skutočností otec žiadal, aby odvolací súd napadnuté rozhodnutie zrušil a

vec postúpil Okresnému súdu Bratislava V ako miestne príslušnému súdu na konanie vo veci.

K odvolaniu otca sa vyjadrila matka podaním zo dňa 16.11.2015. Navrhla napadnutý rozsudok ako vecne
správny potvrdiť.

Kolízny opatrovník sa k odvolaniu otca nevyjadril.

Krajský súd v Prešove (ďalej len „odvolací súd“) príslušný na rozhodnutie o odvolaní podľa § 10 ods. 1
zákona č. 99/1963 Zb. Občianskeho súdneho poriadku v znení neskorších predpisov (ďalej len „O.s.p.“)
preskúmal napadnutý rozsudok, ako aj konanie mu predchádzajúce v zmysle zásad vyplývajúcich z §

212 O.s.p. a zistil, že odvolanie otca nie je dôvodné.

Odvolacie námietky otca smerujú predovšetkým k nezákonnosti rozhodnutia z dôvodu nepríslušnosti
OkresnéhosúduVranovnadTopľouvovecikonaťarozhodnúťprenedostatkujehomiestnejpríslušnosti.
Odvolací súd k tomuto uvádza, že otázka miestnej príslušnosti bola opakovane riešená a o tejto

rozhodoval nadriadený Krajský súd v Prešove (1CoP 63/2012, 1CoP 64/2012, 2CoP 69/2012) znamená
to, že Okresný súd Vranov nad Topľou bol plne legitímny vo veci konať a rozhodnúť. Preto odvolacia
námietka otca v tomto smere nie je dôvodná. Otec taktiež namieta formálne nedostatky rozsudku
spočívajúce napríklad len v podpise asistentky na rovnopis rozsudku a tiež nesprávnosti uvedené v
odôvodnení rozsudku s tým, že odvolanie podáva aj voči odôvodneniu. Odvolací súd nezistil žiadne

formálne pochybenia, keďže vyhotovenie rovnopisu rozsudku je v súlade so Spravovacím poriadkom ( §
61 ods. 2 zák. č. 543/2005 Z.z.) a pokiaľ otec uvádza , že jeho odvolanie smeruje aj proti odôvodneniu
rozsudku, tak v tejto súvislosti je potrebné zdôrazniť, že odvolanie voči odôvodneniu nie je prípustné (§
202 ods. 4 O.s.p.). Zdôraznil, že zmenu pomerov je možné posudzovať len vo vzťahu k právoplatnémurozsudku, s čím sa odvolací súd stotožňuje. Nie je možné však prehliadnuť skutočnosť, že pokiaľ
o úprave práv a povinností rodičov nebolo rozhodnuté právoplatným rozsudkom, je v platnosti stále
predbežná úprava na základe uznesenia Okresného súdu Vranov nad Topľou zo dňa 16.04.2012 č.k.

9P/129/2012-8. Preto, ak aj súd prvého stupňa vo svojom rozhodnutí poukazuje na neexistenciu zmeny
pomerov od tohto rozhodnutia, avšak zároveň poukazuje na prešetrenie osobných a rodinných pomerov
v domácnosti maloletého dieťaťa a nezistí žiadne skutočnosti, ktoré by nasvedčovali nevyhnutnosti
zmeny rodinného prostredia, tak súd prvého stupňa posudzoval terajšie výchovné prostredie dieťaťa a v
nadväznostinatoajdôvodnosťnávrhovotca.Takémutopostupusúduprvéhostupňanietčovytknúť.Bez

ohľadu na existenciu predbežnej úpravy súd prvého stupňa vyhodnotil všetky dôkazy vykonané v konaní
jednotlivo a v ich vzájomnej súvislosti, pričom na tomto základe dospel k správnym skutkovým zisteniam
a vyvodil z týchto zistení aj správny právny záver. Je nepochybné, že terajšie výchovné prostredie
mal. Radoslava nesie znaky zdravého rodinného prostredia a neboli zistené ani žiadne pochybenia pri
starostlivosti o zdravý psychický a fyzický vývoj dieťaťa. Správne boli preto návrhy otca na pozbavenie
matky výkonu rodičovských práv a povinností ako aj na zverenie maloletého dieťaťa do výchovy otca

zamietnuté. S poukazom na uvedené odvolací súd potvrdil rozsudok súdu prvého stupňa v súlade s ust.
§ 219 ods. 1 O.s.p. ako vecne správny.

Predmetom odvolacieho konania bolo aj odvolanie proti uzneseniu zo dňa 14.10.2013, ktorým bol
návrh otca na prerušenie konania vo veciach vedených na Okresnom súde Vranov nad Topľou sp.

zn. 4P/102/2012 a sp. 8P/168/2012 zamietnutý. K takémuto rozhodnutiu dospel súd prvého stupňa po
zistení, že ním uvádzané dôvody pre prerušenie konania neexistujú. Uviedol, že vo veci 4P/102/2012
vedenej na Okresnom súde Vranov nad Topľou o návrhu otca na pozbavenie matky na výkon
rodičovských práv a povinností bolo o jeho námietke nepríslušnosti Okresného súdu Vranov nad Topľou
rozhodnuté uznesením Krajského súdu v Prešove č.k. 2CoP/69/2012-228 zo dňa 13.09.2012, ktorým

rozhodnutím bolo vyslovené, že na konanie je miestne príslušný Okresný súd Vranov nad Topľou. V
dôsledku dovolania otca proti tomuto uzneseniu Najvyšší súd Slovenskej republiky rozhodnutím č.k.
2Cdo 381/2012 zo dňa 28.02.2013 v časti, v ktorej Krajský súd v Prešove vyslovil, že na konanie vo
veci je príslušný Okresný súd Vranov nad Topľou, zastavil. Proti uzneseniu Najvyššieho súdu Slovenskej
republiky podal otec sťažnosť Ústavnému súdu SR podľa čl. 127 ods. 1 Ústavy SR, pričom táto sťažnosť

je vedená pod sp. zn. III.ÚS 343/2013. Bola predbežne prerokovaná dňa 18.07.2013 a bola odmietnutá
pre nesplnenie predpísaných náležitostí. Rovnaký postup bol aj vo veci vedenej na Okresnom súde
Vranov nad Topľou pod sp. zn. 8P/148/2012, ktoré konanie sa vedie o návrhu matky o úpravu práv a
povinností k maloletému dieťaťu, kde otcom bola podaná sťažnosť na Ústavný SR a bola zaevidovaná
pod sp. zn. RvP150/15028/2013 a táto bola dňa 20.05.2013 odložená v zmysle § 23a zákona č.

38/1993 Z.z. Súd prvého stupňa citoval ust. § 109 ods. 1 písm. b), ods. 2 písm. c) O.s.p. a dospel k
záveru, že návrh otca na prerušenie konania je nedôvodný a ako taký ho zamietol. Tvrdenie otca, že
konaním na Okresnom súde Vranov nad Topľou vo veci mal. C. V. dochádza k porušovaniu čl. 48 ods.
1 Ústavy SR, základných práv a slobôd maloletého dieťaťa zaručených Ústavou SR a medzinárodnými
zmluvami o ľudských právach a základných slobodách, ktorými je viazaná Slovenská republika a že ide

o manipuláciu predmetných konaní, považoval za nedôvodné.

V zákonom stanovenej lehote podal proti uvedenému uzneseniu odvolanie otec. Navrhol, aby odvolací
súd napadnuté uznesenie zrušil a vec vrátil súdu prvého stupňa na ďalšie konanie za účelom
nápravy protiprávneho stavu na základe vydania rozhodnutia o prerušení predmetných súdnych

konaní z dôvodu ustanoveného v § 109 ods. 1 písm. b) O.s.p., ktorý založil právne skutočnosti
uvedené v predmetnom návrhu navrhovateľa na prerušenie predmetných súdnych konaní, ktorý bol
obsahom podania sťažovateľa zo dňa 09.06.2013 doručeného Okresnému súdu Vranov nad Topľou dňa
12.06.2013. Navrhol prerušiť konanie, a to až do vydania príslušných meritórnych rozhodnutí - nálezov
Ústavného súdu SR vo veci predmetnej sťažnosti sťažovateľa (otca dieťaťa) zo dňa 30.05.2013, podanej

podľa čl. 127 ods. 1 Ústavy SR, doručenej Ústavnému súdu SR dňa 07.06.2013 a predmetnej sťažnosti
sťažovateľa (otca dieťaťa) zo dňa 31.05.2013, podanej podľa čl. 127 ods. 1 Ústavy SR, doručenej
Ústavnému súdu SR dňa 05.06.2013, ako aj do vydania príslušných meritórnych rozhodnutí - nálezov
Ústavného súdu SR vo veci predmetných odvolaní, resp. sťažností zo dňa 25.10.2013, doručenej
Ústavnému súdu SR dňa 29.10.2013, sťažnosti zo dňa 05.06.2013, doručenej Ústavnému súdu SR dňa

12.06.2013 a podaných na základe § 24 písm. a) zákona č. 38/1993 Z. z. v znení neskorších predpisov
v spojitosti s čl. 46 ods. Ústavy SR, čl. 127 ods. Ústavy SR a čl. 13 Dohovoru o ochrane ľudských
práv a základných slobôd, t.j. do vydania meritórnych rozhodnutí Ústavného súdu SR - nálezov, ktorými
Ústavný súd SR v rámci nápravy protiprávneho stavu porušenia základných práv a slobôd maloletéhodieťaťa sťažovateľa a sťažovateľa v predmetných súdnych konaniach na všeobecných súdoch SR
učí prejudiciálne podmienky predmetných súdnych konaní - miestnu príslušnosť súdu, resp. vyrieši
prejudiciálne otázky, na ktorých vyriešenie ma jediný súdnu právomoc udelenú čl. 124 Ústavy SR v

spojitosti s čl. 127 Ústavy SR, ktorú garantuje účastníkovi súdneho konania na vnútroštátnej úrovni čl. 6
ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd v spojitosti s čl. 13 citovaného dohovoru,
ako aj čl. 47 Charty základných práv EÚ.

Odvolací súd preskúmal napadnuté uznesenie ako aj konanie, ktoré mu predchádzalo v zmysle zásad

uvedených v ustanovení § 212 O.s.p. a dospel k záveru, že napadnuté uznesenie súdu prvého stupňa
je vecne správne.

Podľa ustanovenia § 219 ods. 1 O.s.p., odvolací súd rozhodnutie potvrdí, ak je vo výroku vecne správne.

Podľa ustanovenia § 219 ods. 2 O.s.p., ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením

napadnutého rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov
napadnutého rozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie
dôvody.

Odvolací súd sa v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozhodnutia. Konštatuje

správnosť dôvodov napadnutého rozhodnutia.

Zdôrazňuje, že otázka miestnej príslušnosti je právoplatne vyriešená, preto nemožno vyčítať súdu
prvého stupňa jeho záver, že nezistil žiadny dôvod na prerušenie konania, či už podľa § 109 ods. 1 písm.
b), alebo § 109 ods. 2 písm. c) O.s.p.

Odvolací súd preto v súlade s ustanovením § 219 ods. 1, 2 O.s.p. napadnuté uznesenie súdu prvého
stupňa ako vecne správne potvrdil.

Rozsudok bol prijatý senátom Krajského súdu v Prešove v pomere hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné.