Rozsudok ,
Potvrdené Judgement was issued on Wednesday, December 18, 2014

Súd: Krajský súd Banská Bystrica
Spisová značka: 16Co/632/2014

Identifikačné číslo súdneho spisu: 6610216925
Dátum vydania rozhodnutia: 18. 12. 2014
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Ivica Hanusková

ECLI: ECLI:SK:KSBB:2014:6610216925.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Banskej Bystrici, v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Ivice Hanuskovej a

členov senátu Mgr. Štefana Baláža a JUDr. Alexandra Mojša, v právnej veci navrhovateľa Slovenská
kancelária poisťovateľov, so sídlom Bratislava, Trnavská cesta 82, IČO: 36 062 235 proti odporcovi H.
F., nar. XX. 2. XXXX, bytom A., Z. X/XXXX, zastúpeného AENEA Legal s. r. o., so sídlom Bratislava,
Jozefská 3, o zaplatenie 18.304 EUR s príslušenstvom, o odvolaní navrhovateľa voči rozsudku
Okresného súdu Lučenec, č. k. 17C/25/2012-203 zo dňa 23. 1. 2014, takto

r o z h o d o l :

Rozsudok okresného súdu p o t v r d z u j e .
Navrhovateľ n e m á právo na náhradu trov odvolacieho konania.

o d ô v o d n e n i e :

Odvolaním napadnutým rozsudkom okresný súd návrh navrhovateľa na zaplatenie 18.304 EUR s

príslušenstvom zamietol a tohto zaviazal nahradiť odporcovi trovy konania vo výške 2.619,41 EUR v
lehote troch dní od právoplatnosti tohto rozsudku.
V odôvodnení svojho rozhodnutia uviedol, že navrhovateľ sa svojim návrhom voči odporcovi domáhal
zaplatenie 18.304 EUR s príslušenstvom na tom skutkovom základe, že dňa 10. 11. 2005 bola
motorovým vozidlom odporcu značky SEAT ev. č. LC-XXX-AO, ktoré odporca zároveň viedol, vo Veľkej
Británii spôsobená dopravná nehoda, pri ktorej došlo k poškodeniu motorového vozidla zn. ŠKODA ev.
č. W 331GGC a k škode na zdraví p. C. J.. Šetrením bolo zistené, že v čase uvedenej dopravnej nehody

nebolo na motorové vozidlo odporcu uzavreté poistenie zodpovednosti za škodu spôsobenú prevádzkou
motorového vozidla. Vzhľadom na tú skutočnosť podľa § 24 ods. 2, písm. b) zákona č. 381/2001 Z. z.
o povinnom zmluvnom poistení zodpovednosti za škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla
a o zmene a doplnení niektorých zákonov (ďalej aj „zákon o PZP“) poskytol navrhovateľ po likvidácii
predmetnej poistnej udalosti Kanceláriou poisťovateľov vo Veľkej Británii z poistného garančného fondu
poškodenej p. C. J. poistné plnenie vo výške 18.304 EUR. Z dôvodu, že predmetné vozidlo odporcu
nebolo v čase dopravnej nehody povinne zmluvne poistené, vzniklo s poukazom na § 24 ods. 7 zákona

o PZP navrhovateľovi právo voči odporcovi na vrátenie poskytnutého peňažného plnenia.
Okresný súd po vykonanom dokazovaní konštatoval, že je povinnosťou držiteľa motorového vozidla
uzatvoriť poistnú zmluvu podľa § 3 ods. 1 zákona o PZP. Túto povinnosť si odporca nesplnil, avšak,
aby mohol byť navrhovateľ v konaní úspešný, v zmysle § 24 ods. 2 písm. b/ a § 24 ods. 7 zákona o
PZP, musel by preukázať, že dopravnú nehodu vo Veľkej Británii spôsobil odporca. Uvedené vyplýva
zo skutočnosti, že citované zákonné ustanovenia garantujú kancelárii poisťovateľov právo na regresnú
náhradu len voči osobe, ktorá zodpovedá za škodu, ktorá bola Kanceláriou poisťovateľov sa škodcu

hradená. Zodpovednosť odporcu za škodu vzniknutú dopravnou nehodou však navrhovateľ v priebehu
konania nepreukázal. Svoje tvrdenia nepodložil žiadnymi relevantnými dôkazmi, keď nepredložil hlavne
spis anglickej polície týkajúci sa vyšetrenia dopravnej nehody, z ktorého by boli zrejmé okolnosti vzniku
dopravnej nehody, nakoľko odporca tvrdil, že k dopravnej nehode došlo pochybením poškodeného.Jediný dôkaz, ktorý predložil súdu navrhovateľ, bolo hlásenie škody pre poisťovňu, v ktorom poškodená
Donna Sutton označila odporcu za vinníka nehody. Z iných dokladov predložených navrhovateľom
nevyplýva, že by nehodu spôsobil odporca. Skutočnosť, kto zavinil dopravnú nehodu dňa 10. 11 .2005

vo Veľkej Británii (t. j. kto za škodu vzniknutú touto nehodou zodpovedá) sa tak v konaní nepodarilo
preukázať. Preto okresný súd návrh navrhovateľa pre neunesenie dôkazného bremena zamietol.
O náhrade trov konania okresný súd rozhodol podľa zásady úspechu uvedenej v § 142 ods. 1 zákona
č. 99/1963 Zb. Občianskeho súdneho poriadku (ďalej aj „O. s. p.“) a v konaní úspešnému odporcovi
priznal právo na náhradu trov konania v celkovej výške 2.619,41 EUR pozostávajúcich zo zaplateného

súdneho poplatku za odpor proti platobnému rozkazu vo výške 1.098 EUR a z trov právneho zastúpenia
za štyri úkony právnej služby, režijný paušál a 20 % DPH v celkovej sume 1.521,41 EUR.
Proti rozsudku okresného súdu podal v zákonom stanovenej lehote odvolanie navrhovateľ pre
nedostatočne zistený skutkový stav veci. Uviedol, že z predloženého listinného materiálu s označením
(„claim form“) je jednoznačne preukázaný vinník dopravnej nehody a to odporca, ktorý bol
prevádzkovateľom a súčasne vodičom nepoisteného vozidla v čase nehody. Odporca tak s poukazom

na § 427 ods. 1 zákona č. 40/1964 Zb. Občianskeho zákonníka (ďalej aj „OZ“) zodpovedá ako
prevádzkovateľ motorového vozidla za škodu vyvolanú osobitnou povahou prevádzky motorového
vozidla, pričom jeho zodpovednosť je založená na princípe objektívnej zodpovednosti bez ohľadu
na zavinenie a zároveň zodpovedá aj ako vodič motorového vozidla podľa § 420 ods. 1 OZ za
škodu spôsobenú porušením právnej povinnosti. Z predloženého listinného dôkazu vyplýva, že všetci

svedkovia zúčastnení na dopravnej nehode zhodne označili za vinníka dopravnej nehody odporcu, ktorý
porušil predpisy o cestnej premávke platné vo Veľkej Británii. K nehode došlo tak, že odporca narazil
svojím osobným vozidlom do vozidla, v ktorom sa viezli poškodení, čo potvrdili všetci svedkovia vezúci
sa v poškodenom motorovom vozidle. Podotkol, že nedisponuje vyšetrovacím a ani poistným spisom,
a to z dôvodu, že škodovú udalosť likvidovala kancelária poisťovateľov so sídlom vo Veľkej Británii

v zmysle Vyhlášky ministra zahraničných vecí č. 130/1976 Zb. o Dohovore o práve použiteľnom na
dopravné nehody a v súlade aj s Internými pravidlami uverejnenými v Oficiálnom vestníku EÚ pod č.
L192/93, ktoré upravujú vzťahy medzi národnými kanceláriami poisťovateľov. V zmysle čl. 3.4. týchto
interných pravidiel platí že (v tomto prípade) britská kancelária poisťovateľov vo svojej neobmedzenej
pôsobnosti vybaví všetky nároky v súlade s právami a vykonávacími predpismi použiteľnými v krajine,

v ktorej došlo k nehode, a ktoré súvisia so zodpovednosťou za spôsobenú škodu, náhradou škody
poškodených a povinným poistením zodpovednosti v najlepšom záujme poisťovateľa, ktorý vydal zelenú
kartu, alebo poistku, alebo ak je to na mieste v najlepšom záujme príslušnej kancelária, v tomto prípade
Slovenskej kancelárie poisťovateľov. Navrhovateľ bez svojej viny nebol schopný predložiť súdu prvého
stupňa vyšetrovací a poistný spis, avšak za týmto účelom oznámil súdu adresu kancelárie poisťovateľov

so sídlom vo Veľkej Británii, za účelom, aby okresný súd uvedený spis vyžiadal. Z dôvodu, že okresný
súd nesprávne zistil skutkový stav veci, keď nesprávne vyhodnotil jednotlivé listinné dôkazy navrhol
odvolaciemu súdu, aby rozsudok okresného súdu zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konania, alebo ho
zmenil a návrhu navrhovateľa v plnom rozsahu vyhovel. Spolu s odvolaním si uplatnil právo na náhradu
trov odvolacieho konania.

Odporca vo vyjadrení k odvolaniu navrhovateľa zdôraznil, že tak právna úprava povinného zmluvného
poistenia v Slovenskej republike, ako aj obdobná úprava vo Veľkej Británii, vychádza z toho, že je
možné zodpovedať len za škodu, ktorú niekto spôsobil. Zdôraznil, že v prejednávanom prípade on škodu
nespôsobil, a teda ani za ňu nezodpovedá. Dal do pozornosti odvolacieho súdu, že v predmetnom
konaní sa uplatňuje i škoda na zdraví. Podľa práva Veľkej Británie je polícia povinná zdokumentovať

nehodu, pri ktorej došlo k ujme na zdraví. Nakoľko však polícia na miesto samé prišla, ale nehodu
nezdokumentovala, znamená to, že k zraneniu osôb pri dopravnej nehode nedošlo. Navyše určiť
vinníka dopravnej nehody vo Veľkej Británii môže len polícia, DVLA (Agentúra pre registráciu vozidiel
a licencovanie vodičov), prípadne súdy. Navrhovateľ však nepredložil žiaden takýto dôkaz, ktorým by
odporca bol uznaný vinníkom dopravnej nehody. Opierať svoj nárok len o „claim form“ (formulár,

ktorý slúži na uplatnenie náhrady škody) nie je možné, keďže sa nejedná o žiadny právne relevantný
dokument, ale je to iba žiadosť o priznanie nárokov poškodeného. V tejto súvislosti poukázal na to, že
aj kancelária poisťovateľov vo Veľkej Británii plnila len na základe výpovede žiadateľa, bez nezávislých
svedkov alebo polície. Na základe uvedeného navrhol odvolaním napadnutý rozsudok okresného súdu
ako vecne správny potvrdiť.

Krajský súd, ako súd odvolací ( § 10 ods. 1 O. s. p. ), prejednal odvolanie viazaný rozsahom a dôvodmi
odvolania v zmysle ust. § 212 ods. 1 O. s. p. a bez nariadenia pojednávania podľa § 214 ods. 1, 2 O. s.
p. napadnutý rozsudok okresného súdu podľa § 219 ods. 1, 2 O. s. p. potvrdil ako vecne správny.Podľa § 3 ods. 1 zákona o PZP povinnosť uzavrieť poistnú zmluvu má pri tuzemskom motorovom vozidle
ten, kto je ako držiteľ motorového vozidla zapísaný v dokladoch vozidla alebo ten, kto je v dokladoch
vozidla zapísaný ako osoba, na ktorú sa držba motorového vozidla previedla, v ostatných prípadoch

ten, kto je vlastníkom motorového vozidla alebo jeho prevádzkovateľom. Ak na motorové vozidlo je
uzatvorená nájomná zmluva s právom kúpy prenajatej veci, povinnosť uzavrieť poistnú zmluvu má
nájomca.
Podľa § 20 ods. 1, ods. 2 písm. a/ Zákona o PZP zriaďuje sa kancelária, ktorá je právnickou osobou.
Jej sídlom je Bratislava. Zapisuje sa do obchodného registra pôsobí v rozsahu ustanovenom týmto

zákonom. Kancelária spravuje poistný garančný fond.

Kancelária poskytuje z poistného garančného fondu poistné plnenie za škodu spôsobenú prevádzkou
motorovéhovozidla,zaktorúzodpovedáosobabezpoisteniazodpovednosti(§24ods.2písm.b/zákona
o PZP).
Podľa § 24 ods. 3 zákona o PZP poškodený má právo uplatniť nárok na náhradu škody podľa odseku

2 proti kancelárii za rovnakých podmienok, za akých by mohol uplatniť nárok na náhradu škody proti
poisťovateľovi podľa tohto zákona.
Kancelária má právo proti tomu, kto zodpovedá za škodu podľa ods. 2, písm. a) a b) na náhradu toho,
čo za neho plnila (§ 24 ods. 7 veta prvá zákona o PZP).
Návrhom na začatie konania sa navrhovateľ voči odporcovi domáha zaplatenia sumy 18.304 EUR s

príslušenstvom z titulu regresného nároku podľa § 24 ods. 7 v spojení s § 24 ods. 2 písm. b/ zákona
o PZP na tom skutkovom základe, že osobným motorovým vozidlom odporcu bola vo Veľkej Británii
spôsobená škoda na vozidle zn. ŠKODA ev. č. W 331GGC a škoda na zdraví p. C. J.. Z dôvodu, že na
vozidlo odporcu nebolo v čase dopravnej nehody uzatvorené povinné zmluvné poistenie, navrhovateľ
podľa § 24 ods. 2 písm. b/ zákona o PZP poskytol poškodenému poistné plnenie v žalovanej sume,

ktorého refundácie sa následne od odporcu domáha. Okresný súd v prejednávanej veci poukázal na
skutočnosť,žeustanovenie§24ods.7vspojenís§24ods.2písm.b/zákonaoPZPgarantujúkancelárii
poisťovateľov (navrhovateľovi) právo na regresnú náhradu len voči osobe, ktorá zodpovedá za škodu,
ktorá bola kanceláriou poisťovateľov (navrhovateľom) za škodcu bez poistenia zodpovednosti hradená.
Nakoľko však v konaní nebolo preukázané, že by odporca bol osobou zodpovednou za škodu, ktorá pri

dopravnej nehode dňa 10. 11. 2005 vznikla, okresný súd návrh navrhovateľa zamietol.
Odvolací súd sa s uvedeným záverom ako aj s odôvodnením napadnutého rozsudku celkom stotožňuje
a konštatuje správnosť dôvodov a právnych úvah, na podklade ktorých prvostupňový súd rozhodol (§
219 ods. 2 O. s. p.). Na zdôraznenie jeho správnosti navyše dodáva:
Poistenie zodpovednosti za škodu je tretím základným druhom poistenia upraveným v § 790 písm.

c) Občianskeho zákonníka. Podobne ako ostatné druhy aj tento druh poistenia vzniká na základe
dobrovoľne uzavretej poistnej zmluvy. V niektorých prípadoch však zákon určitým osobám ukladá
povinnosť uzavrieť zmluvu o poistení zodpovednosti za škodu. Takýmto prípadom je i povinné zmluvné
poistenie zodpovednosti za škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla, keď zákon o PZP v §
3 ods. 1 stanovuje tomu, kto je ako držiteľ motorového vozidla zapísaný v dokladoch vozidla alebo

tomu, kto je v dokladoch vozidla zapísaný ako osoba, na ktorú sa držba motorového vozidla previedla,
v ostatných prípadoch tomu, kto je vlastníkom motorového vozidla alebo jeho prevádzkovateľom,
uzavrieť poistnú zmluvu o poistení zodpovednosti za škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla.
Uzavretím poistnej zmluvy vzniká poistenému právo, aby v prípade poistnej udalosti poistiteľ za neho
nahradil podľa poistných podmienok tú vzniknutú škodu, za ktorú poistený zodpovedá (§ 822 OZ).

Totožne stanovuje i zákon o PZP, ktorý v § 4 ods. 4 uvádza, že poistený má právo, aby poisťovateľ za
neho poskytol poškodenému poistné plnenie....., ak ku škodovej udalosti, pri ktorej táto škoda vznikla a
zaktorúpoistenýzodpovedá,došlovčasetrvaniapoisteniazodpovednosti,aktentozákonneustanovuje
inak. Z citovaných ustanovení možno teda jednoznačne vyvodiť, že poistený má v prípade vzniku
poistnej udalosti právo, aby poisťovateľ za neho poškodenému poskytol poistné plnenie v rozsahu, v

akom za škodu zodpovedá poistený škodca, pričom predpokladom vzniku povinnosti poistiteľa plniť je
preukázanie zodpovednosti poisteného za škodu, ktorá poškodenému vznikla. V prípade, ak si osoba
stanovená v § 3 ods. 1 zákona o PZP nesplní svoju povinnosť uzatvoriť na motorové vozidlo poistnú
zmluvu a týmto motorovým vozidlom je spôsobená škoda, má poškodený podľa § 24 ods. 3 zákona
o PZP právo uplatniť si nárok na náhradu škody voči kancelárii, a to za rovnakých podmienok, za

akých by si mohol uplatniť tento nárok proti poisťovateľovi, ak by na predmetná vozidlo bola poistná
zmluva riadne uzatvorená. I v tomto prípade je tak jedným z predpokladov vyplatenia poistného plnenia
poškodenému z garančného fondu kanceláriou skutočnosť, že osoba bez poistenia zodpovednosti za
škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla za škodu vzniknutú poškodenému zodpovedá. Nauvedené potom nadväzuje i právna úprava regresnej náhrady poskytnutého plnenia z garančného
fondu (§ 24 ods. 7 zákona o PZP), ktorá kancelárii umožňuje domáhať sa náhrady tohto plnenia,
avšak opätovne len voči osobe, ktorá za škodu spôsobenú poškodenému prevádzkou motorového

vozidla zodpovedá. Možno teda uzatvoriť, že poistený má v prípade vzniku poistnej udalosti, za ktorú
zodpovedá osoba bez poistenia zodpovednosti, právo, aby kancelária za takúto osobu bez poistenia
zodpovednosti poškodenému poskytla poistné plnenie, a kancelária má následne právo voči tejto osobe
bez poistenia zodpovednosti na regresnú náhradu, pričom predpokladom vzniku povinnosti kancelárie
plniť poškodenému, ako aj predpokladom následného regresného nároku kancelárie je preukázanie

zodpovednosti osoby bez poistenia zodpovednosti za škodu, ktorá poškodenému vznikla.
V prejednávanom prípade nebolo medzi účastníkmi sporné, že dňa 10. 11. 2005 došlo k škodovej
udalosti, ktorou je dopravná nehoda vzniknutá stretom prevádzok nepoisteného motorového vozidla
odporcu s motorovým vozidlom zn. ŠKODA ev. č. W 331GGC, v ktorom sa viezli p. C. J., p. I. I. a p. L.
D.. Rovnako nebolo sporné, že navrhovateľ vyplatil v prospech p. J. poistné plnenie vo výške žalovanej
sumy, ktorá bola vypočítaná likvidátorom kancelárie poisťovateľov s sídlom vo Veľkej Británii. Odporca

vosvojichpísomnýchvyjadreniachspochybnilnároknavrhovateľanaregresnúnáhraduvočijehoosobe,
keď tvrdil, že za škodu vzniknutú vyššie menovanej nezodpovedá, čo je jedným s predpokladov vzniku
práva kancelárie (navrhovateľa) na regresnú náhradu podľa § 24 ods. 7 zákona o PZP. Podľa názoru
odvolacieho súdu preto okresný súd v súlade so zákonom zameral svoju pozornosť na zisťovanie osoby,
ktorá zodpovedá za škodu vzniknutú predmetnou dopravnou nehodou. Po vykonanom dokazovaní

následne dospel k správnemu záveru, že navrhovateľ nepreukázal, že odporca zodpovedá za škodu,
ktorá vznikla dopravnou nehodou vo Veľkej Británii. Z obsahu spisu totiž možno zistiť, že navrhovateľ na
preukázanie svojich tvrdení o zodpovednosti odporcu za vzniknutú škodu predložil len tlačivo „Hlásenie
škody“ („Claim form“) bez uvedenia dátumu a lekársku správu („medical report“) zo dňa 1. 6. 2006. Z
prvého listinného dôkazu však vyplýva len názor p. Donny Sutton, ktorá bola spolujazdcom vo vozidle

zn. ŠKODA ev. č. W 331GGC, o tom, že vinníkom nehody je odporca, čo jej malo byť oznámené políciou
a zistené i na mieste nehody. Správa polície vyšetrujúcej uvedenú nehodu však v spise okresného súdu
absentuje, pričom z písomného podania navrhovateľa zo dňa 28. 11. 2012 v spojení s e-mailovou
komunikáciou odporcu so zamestnankyňou oddelenia cezhraničných nárokov kancelárie poisťovateľov
so sídlom vo Veľkej Británii vyplýva, že polícia Veľkej Británie neviedla vyšetrovanie tejto dopravnej

nehody, teda, že takýto vyšetrovací spis neexistuje. Uvedené korešponduje aj s bodom 9 „Hlásenia
škody“ označenom ako „Details of police involvement continued“ („Podrobnosti o účasti polície na
vyšetrovaní - pokračovanie“), v rámci ktorého p. C. J. neuviedla žiadne informácie ohľadne policajného
vyšetrovania, ani len meno vyšetrovateľa dopravnej nehody, policajnej stanice a podobne. Z časti 6
citovaného listinného dôkazu označeného „Enquiries made“ („uskutočnené zisťovanie/dopytovanie“), v

rámci ktorej mala p. J. označiť a následne k hláseniu škody pripojiť korešpondenciu s vodičom vozidla,
ktorého považuje za zodpovedného za nehodu, odpoveď DVLA (Agentúra pre registráciu vozidiel a
licencovanie vodičov), odpoveď vlastníka vozidla, ktorým bola škoda spôsobená, odpoveď poisťovateľa
tohto vozidla, korešpondenciu s držiteľom vozidla, ktorým mala byť spôsobená škoda, odpoveď MID
(Databáza poisťovateľov motorových vozidiel) a/alebo odpoveď zahraničného poisťovateľa vozidla,

ktorým bola spôsobená škoda alebo jeho zástupcu vo Veľkej Británii vyplýva, že p. J. neoznačila, že
by mala k dispozícii akýkoľvek z vyššie uvedených dokumentov a z obsahu spisu ani nevyplýva, že
by nejaký dokument k „Hláseniu škody“ pripojila. Ďalej je z bodu 10 „Hlásenia škody“ označeného
„Witnesses“ („Svedkovia dopravnej nehody“) zrejmé, že p. J. označila ako svedkov dopravnej nehody
p. L. D. a p. I. I.. Pokiaľ sa však jedná o výpovede týchto svedkov dopravnej nehody, je potrebné

konštatovať, že navrhovateľ nepredložil akékoľvek stanovisko týchto osôb k príčinám dopravnej nehody
a ani cestou súdu nežiadal zabezpečiť výsluch p. I., prípadne p. D.. Z lekárskej správy („medical report“)
zo dňa 1. 6. 2006, ktorú navrhovateľ k svojmu návrhu na začatie konania pripojil, nie je možné vyvodiť
osobu zodpovednú za vznik dopravnej nehody, keď v uvedenej lekárskej správe p. L. D. uviedla len,
že pri prechádzaní po kruhovom objazde do nich vrazilo iné auto a ona utrpela zranenia. Nevyjadrila

sa však k tomu, čo bolo príčinou tejto zrážky vozidiel a ani koho považuje za osobu zodpovednú za
jej vznik. Osobu zodpovednú za vznik predmetnej dopravnej nehody pritom nie je (a to ani nepriamo)
možné vyvodiť z toho, že podľa čl. 3.4. Interných pravidiel upravujúcich vzťahy medzi národnými
kanceláriami poisťovateľov uverejnenými v Oficiálnom vestníku EÚ pod č. L192/93 platí, že kancelária
poisťovateľov príslušná podľa miesta vzniku dopravnej nehody (v predmetnom prípade teda kancelária

poisťovateľov so sídlom vo Veľkej Británii) vybaví všetky nároky v súlade s právami a vykonávacími
predpismi použiteľnými v krajine, v ktorej došlo k nehode, a ktoré súvisia so zodpovednosťou za
spôsobenú škodu, náhradou škody poškodených a povinným poistením zodpovednosti, čo by mohlo
znamenať, že uvedená kancelária so sídlom vo Veľkej Británii dôsledne posúdila mieru zodpovednostiúčastníkov dopravnej nehody za jej vznik. Z e-mailovej komunikácie odporcu so zamestnankyňou
oddelenia cezhraničných nárokov kancelárie poisťovateľov so sídlom vo Veľkej Británii totiž vyplýva,
že o poistnom plnení v prospech p. R. kancelária poisťovateľov so sídlom vo Veľkej Británii rozhodla

len na základe oznámenia poistnej udalosti, v ktorej p. Sutton označila za vinníka dopravnej nehody
odporcu, keď v danom prípade pri dopravnej nehode neboli prítomní žiadny nezávislí svedkovia a ani
polícia. Za takéhoto stavu, keď odporca spochybňuje názor navrhovateľa o osobe zodpovednej za
dopravnú nehodu, navrhovateľom nebol predložený žiaden priamy dôkaz o tom, že za škodu zodpovedá
odporca a uvedené nebolo preukázané ani ucelenou reťazou dôkazov nepriamych z dôvodu, že nehoda

nebola vyšetrovaná políciou, neboli predložené žiadne iné listinné dôkazy o jej priebehu, pri nehode
neboli prítomní nezainteresovaní svedkovia a ani výsluch svedkov priamo zainteresovaných na nehode
nebol navrhovateľom navrhovaný na preukázanie jeho tvrdení. Navyše z tvrdenia zamestnankyne
kancelárie poisťovateľov so sídlom vo Veľkej Británii vyplýva, že likvidovala poistnú udalosť v prospech
„poškodenej“ len na základe žiadosti tejto „poškodenej“, pričom nie je možné opomínať skutočnosť,
že „poškodená“ mohla mať osobitný záujem na tom, aby za vinníka dopravnej nehody označila práve

odporcu. Možno konštatovať, že v prejednávanom prípade navrhovateľ dôkazné bremeno preukázania
zodpovednosti odporcu za vzniknutú škody spôsobenú dopravnou nehodou neuniesol. Bol to totiž
navrhovateľ, ktorý bol povinný preukázať, že mu jeho právo na regresnú náhradu patrí. V tejto
súvislosti je pritom k argumentácii navrhovateľa potrebné ešte dodať, že v konaní bolo preukázané, že
predmetná dopravná nehoda nebola vyšetrovaná políciou Veľkej Británie. Preto možno konštatovať, že

vyšetrovací spis uvedenej dopravnej nehody neexistuje, a teda ani nemohol byť zabezpečený ani zo
strany okresného súdu. Zabezpečenie poistného spisu kancelárie poisťovateľov so sídlom vo Veľkej
Británii a ani následné vykonanie dôkazu touto listinou odvolací súd nepovažoval za potrebné a účelné,
keď (ako už na to poukázal odvolací súd opakovane vyššie), z vyjadrenia zamestnankyne oddelenia
cezhraničných nárokov kancelárie poisťovateľov so sídlom vo Veľkej Británii vyplýva, že o poistnom

plnení v prospech p. J. kancelária poisťovateľov so sídlom vo Veľkej Británii rozhodla len na základe
oznámenia poistnej udalosti (ktoré je obsahom súdneho spisu), keď v danom prípade pri dopravnej
nehode neboli prítomní žiadni nezávislí svedkovia a ani polícia. Pokiaľ teda nárok menovanej na poistné
plnenie bol likvidovaný výlučne na základe jej vlastnej žiadostí (bez vykonávania šetrenia výsluchom
nezávislých svedkov a napriek neexistencii vyšetrovacieho spisu polície a ani iných listinných dôkazov),

možno mať za to, že zabezpečenie a následné vykonanie dôkazu prečítaním alebo oboznámením sa
obsahom tohto poistného spisu by neviedlo k preukázaniu zodpovednosti odporcu za škodu vzniknutú
predmetnou dopravnou nehodou.
Povinnosť účastníkov tvrdiť potrebné skutočnosti v sporovom konaní sa nazýva povinnosť tvrdenia
a vzťahuje sa vždy na konkrétnu skutočnosť uvádzanú účastníkom konania. V prípade, že ju

účastník konania splnil, platí, že uniesol bremeno tvrdenia. Existencia tvrdenej skutočnosti však
podmieňuje existenciu dôkaznej povinnosti, teda povinnosti účastníka konania označiť dôkazy na
preukázanie svojich tvrdení. Nedodržanie povinnosti tvrdenia alebo dôkaznej povinnosti nie je procesne
sankcionované, prejaví sa však v rozhodnutí vo veci, vo forme neúspechu účastníka v spore.
Preto možno konštatovať, že pokiaľ navrhovateľ svoje tvrdenie o tom, že odporca zodpovedá za

škodu vzniknutú dopravnou nehodou, dostatočným spôsobom nepreukázal, rozhodol okresný súd
vecne správne, pokiaľ nárok navrhovateľa pre neunesenie dôkazného bremena zamietol a v konaní
neúspešného navrhovateľa zaviazal nahradiť odporcovi trovy konania v celkovej výške 2.619,41 EUR,
pozostávajúce zo zaplateného súdneho poplatku za odpor proti platobnému rozkazu vo výške 1.098
EUR a z trov právneho zastúpenia za štyri úkony právnej služby, režijný paušál a 20 % DPH v celkovej

sume 1.521,41 EUR.
Na základe uvedeného odvolací súd rozsudok okresného súdu podľa § 219 ods. 1, 2 O. s. p. potvrdil.
Pri rozhodovaní o trovách odvolacieho konania vychádzal odvolací súd z ustanovenia § 224 ods.
1, v spojení s § 142 ods. 1 a § 151 ods. 1 O. s. p.. Navrhovateľovi, ktorý si uplatnil náhradu trov
odvolacieho konania, a ktorý nebol v odvolacom konaní úspešný, právo na náhradu trov odvolacieho

konania nevzniklo. Odporca bol v odvolacom konaní úspešný, preto mu podľa vyššie citovaných
ustanovení vzniklo právo na náhradu trov odvolacieho konania. Odporca si však trovy odvolacieho
konania neuplatnil a ani mu žiadne konkrétne trovy odvolacieho konania nevznikli, preto odvolací súd o
náhrade trov odvolacieho konania odporcu nerozhodoval (§ 151 ods. 1 prvá veta O. s. p.).
Rozhodnutie bolo prijaté senátom odvolacieho súdu pomerom hlasov 3 : 0.

Poučenie:Proti tomuto rozhodnutiu odvolanie nie je prípustné.