Rozsudok Judgement was issued on Tuesday, August 18, 2015

Súd: Okresný súd Nové Zámky
Spisová značka: 6C/181/2013

Identifikačné číslo súdneho spisu: 4413216589
Dátum vydania rozhodnutia: 18. 08. 2015
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Róbert Záhorák

ECLI: ECLI:SK:OSNZ:2015:4413216589.5

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Nové Zámky pred sudcom JUDr. Róbertom Záhorákom v právnej veci navrhovateľa: Y. R.,

nar.X.X.XXXX,bytomP.X.XXzastúpenýadvokátomJ..I.J.,sosídlomV.O.,J.XX,zaúčastivedľajšieho
účastníka na strane navrhovateľa: Y. služby spotrebiteľom a vlastníkom bytov, Q. - T. R., L. 3, zastúpené
advokátkou J.. E. T. so sídlom Q., L. číslo X proti odporcovi: I. life životná poisťovňa, a.s., Q., H. 2, S.:
XXXXXXXX, zastúpená R. Y., s.r.o., P., O. schody X/A, o zrušenie rozhodcovského rozsudku, takto

r o z h o d o l :

Súd návrh z a m i e t a.

Súd odporcovi náhradu trov konania n e p r i z n á v a.

o d ô v o d n e n i e :

Navrhovateľ sa návrhom na začatie konania zo dňa 14.7.2013 domáhal zrušenia rozhodcovského

rozsudku Arbitrážneho súdu Košice č. 3C2861/2012 zo dňa 19.1.2012 , v ktorom bolo navrhovateľovi
uložená povinnosť zaplatiť odporcovi sumu 72,48 eur a trovy rozhodcovského konania 276,- eur, pričom
právomoc uvedeného rozhodcovského súdu bola založená na rozhodcovskej doložke uvedenej v časti
XV. Všeobecných poistných podmienok odporcu. V návrhu uviedol, že rozhodcovský súd v odôvodnení
uvedeného rozhodcovského rozsudku konštatoval, že z osobitných dojednaní vyplýva, že rozhodcovská
doložka bola krytá samostatným podpisom navrhovateľa a nebol mu povinný v rámci poistnej zmluvy
ako celku podpísať, pričom navrhovateľ mal možnosť uvedenú zmluvnú podmienku neprijať bez toho,

aby to ovplyvnilo zvyšok poistného vzťahu a mal teda faktickú možnosť úpravu v časti XV. Všeobecných
poistných podmienok úplne vylúčiť. Uviedol, že návrh na začatie konania podal v lehote 30 dní od dňa
doručenia rozhodcovského rozsudku , keďže uvedený rozhodcovský rozsudok prevzal dňa 19.6.2013,
pričom spolu s rozsudkom mu bolo doručené upovedomenie o začatí konania zo dňa 9.1.2012 a návrh
na začatie konania zo dňa 2.1.2012.

Zároveň namietal, že rozhodcovská doložka je neprijateľnou zmluvnou podmienkou, a je teda neplatná,

v dôsledku čoho došlo k porušeniu práv navrhovateľa ako spotrebiteľa. Uviedol, že rozhodcovská
doložka nebola platne uzavretá, a preto právomoc rozhodcovského súdu nebola daná. Navrhovateľ
tiež poukázal na ustanovenie § 53 odsek 4 písmeno r) a odsek 5 Občianskeho zákonníka, podľa
ktorých za neprijateľné podmienky uvedené v spotrebiteľskej zmluve sa považujú najmä ustanovenia,
ktoré vyžadujú v rámci dojednanej rozhodcovskej doložky od spotrebiteľa, aby spory s dodávateľom
riešil výlučne v rozhodcovskom konaní, pričom neprijateľné podmienky uplatnené v spotrebiteľských
zmluvách sú neplatné. Uviedol, že k dohode o rozhodcovskej doložke individuálne nedošlo, keďže

rozhodcovská doložka tvorí súčasť poistnej zmluvy. Poukázal na judikatúry súdov Slovenskej republiky,
ktoré určili, že rozhodcovské doložky v spotrebiteľských zmluvách sú neplatné a to pre hrubý
rozpor s dobrými mravmi. Poukázal na to, že odporca sa i napriek uvedenému nezdržal používania
tejto rozhodcovskej doložky. Zároveň navrhovateľ žiadal, aby súd odložil vykonateľnosť uvedenéhorozhodcovského rozsudku na čas do rozhodnutia vo veci samej. K návrhu navrhovateľ pripojil uvedený
rozhodcovský rozsudok, poistnú zmluvu č. 4485800007 uzavretú medzi účastníkmi dňa 22.12.208,
návrh na začatie konania na rozhodcovskom súde zo dňa 2.1.2012, upovedomenie o začatí konania

pred rozhodcovským súdom zo dňa 09.01.2012, rozsudok Najvyššieho súdu Slovenskej republiky č.
6Cd/1/2012, 6Cdo/3/2012. Konajúci súd uznesením číslo 6C/181/2013-43 zo dňa 20.11.2013 odložil
vykonateľnosť uvedeného rozhodcovského rozsudku. Odporca uvedené uznesenie napadol odvolaním
zo dňa 19.12.2013 a odvolací Krajský súd v Nitre uznesením číslo 8Co861/2014-79 zo dňa 30.4.2015
potvrdil do konania oznámením zo dňa 14.7.2013 vstúpil ako vedľajší účastník na strane navrhovateľa

Právne služby spotrebiteľom a vlastníkom bytov, Košice - Staré Mesto, Škultétyho 3.

Vo veci sa vyjadril vedľajší účastník na strane navrhovateľa podaním zo dňa 20.2.2014.

Vo veci sa vyjadril podaním zo dňa 7.7.2015 odporca ktorý, žiadal aby konajúci súd návrh navrhovateľky
zamietol s poukazom na ustanovenie § 243d, Exekučného poriadku, ktoré nadobudlo účinnosť dňa
1.1.2015 a podľa ktorého exekučné konanie na podklade rozhodcovského rozhodnutia , vydaného v
rozhodcovskom konaní, ktorého predmetom je spor spĺňajúci podmienky podľa osobitného predpisu
vydaného pred prvým januárom 2015 možno začať len do troch mesiacov od účinnosti tohto zákona.

Na základe návrhu na vykonanie exekúcie podaného po tejto lehote , nemožno udeliť poverenie
na vykonanie exekúcie; rozhodcovské rozhodnutie prestáva účastníkov rozhodcovského konania
zaväzovať. Uviedol, že vzhľadom na uvedené zákonné ustanovenie navrhovateľka nie je viazaná
povinnosťou uloženou jej rozhodcovským rozsudkom a ani odporca si nemôže uplatňovať nárok , ktorý
mu bol rozhodcovským rozsudkom priznaný. V dôsledkom uvedeného je teda to, že obe strany konania

bez vlastného zavinenia, resp. pričinenia sú objektívne bez právneho záujmu na výsledku konania.

Na pojednávaní dňa 18.8.2015 sa nezúčastnila právna zástupkyňa vedľajšieho účastníka na strane
navrhovateľa ktorá podaním zo dňa 11.8.2015 ospravedlnila svoju neúčasť na pojednávaní, pričom

uviedla, že súhlasí aby súd pojednával v jej neprítomnosti. Navrhovateľ na uvedenom pojednávaní
uviedol že trvá na podanom návrhu a uviedol že nemá vedomosť o tom, že by bolo proti nemu vedené
exekučné konanie na základe uvedeného rozhodcovského rozsudku.

Na uvedenom pojednávaní právny zástupca navrhovateľa uviedol, že nový zákon o spotrebiteľskom

rozhodcovskom konaní priniesol interpretačný problém v súvislosti so zavedením prechodného
ustanovenia do exekučného poriadku § 243d) a Zákon o spotrebiteľskom rozhodcovskom konaní však
zaviedol aj iné prechodné ustanovenie do O.s.p., a to § 372w). V zmysle tohto prechodného ustanovenie
O.s.p. majú súdy dokončiť konania, ktorá sa právoplatne neskončili do 01.01.2015. Uviedol, že v čase
keď bola podaná žaloba bola hmotnoprávna situácia žalobcu taká, že sa na neho vzťahoval výlučne

zákon č. 244/2002 Z.z.o spotrebiteľskom rozhodcovskom konaní a žalobca nemohol vedieť, že príde
novela, ktorá ale upravila len otázku vykonateľnosti doterajších rozhodcovských rozsudkov a tieto
nezrušila a teda rozhodcovský rozsudok nie je zrušený zo zákona. Uviedol , že samotné uznesenie
Krajského súdu v Nitre v tomto konaní 8Co/861/2014-79 z 30.04.2015 potvrdzuje uznesenie tunajšieho
súdu o odklade vykonateľnosti rozhodcovského rozsudku a v zmysle zásady kuria jura sa dá oprávnene

tvrdiť, že Krajský súd v Nitre keď 30.04.2015 rozhodoval poznal aj citované prechodné ustanovenie
exekučného poriadku. Pokiaľ ide o rozhodovanie súdov vo veciach rozhodcovských rozsudkov, ktoré
majú charakter spotrebiteľských rozhodcovských rozsudkov ale boli vydané pred 01.01.2015 poukázal
na 2 rozhodnutia - rozsudok tunajšieho súdu 9C/57/2013 z 01.06.2015 kde žalovaným je takisto
spoločnosť Rapid life životná poisťovňa, a.s. , pričom uvedený rozsudok nie je ešte právoplatný, a

súd týmto rozsudkom zrušil rozhodcovský rozsudok Arbitrážneho súdu Košice z 19.01.2012. Krátkou
cestou založil uvedené rozhodnutie do spisu. Poukázal na to, že obdobne rozhodol Krajský súd v Nitre
už právoplatným rozsudkom, ktorým potvrdil rozsudok OS Topoľčany.

Zástupca právneho zástupcu odporcu uviedol , že odporca ako oprávnený na základe uvedeného

rozhodcovského rozsudku, ktorý je predmetom sporu návrh na vykonanie exekúcie nepodal. V plnom
rozsahu sa pridržiaval svojich doterajších vyjadrení v tejto veci. K uvedeným rozhodnutiam, ktoré uviedol
právny zástupca navrhovateľa uviedol, že existujú rozhodnutia súdov v obdobných prípadoch ako
táto vec, v ktorých súdy zamietli žalobu navrhovateľa na základe novely exekučného poriadku a nazáklade toho, že neboli podané návrhy na exekúciu zo strany oprávneného, napr. o rozsudok OS
BA III sp.zn. 44C/113/2013 alebo rozhodnutie OS Nitra sp.zn. 10C/160/2013. Ďalej uviedla, že žiada
o zohľadnenie smernice 93/13/EHS posudzovanom prípade hlavne zohľadnenie 19 odseku a rovnako

aj článok 3 odsek 1 a 3 smernice a uviedla, že navrhovateľ mal možnosť vyjadriť sa k rozhodcovskej
doložke, ktorá bola dojednaná pri dojednávaní poistnej zmluvy. Sprostredkovateľ poistenia podľa
informácie odporcu mal postupovať tak, že navrhovateľa informuje o rozhodcovskej doložke a takt
isto o možnosti túto rozhodcovskú doložku neprijať, resp. nepodpísať individuálne dojednania. Navrhla
prípadne vypočuť ako svedka zamestnanca odporcu Ing. Petra Talána, ktorý sa vie vyjadriť akým

spôsobom boli dojednávané rozhodcovské doložky pri poistných zmluvách. Poukázala na rozhodnutie
ESD sp.zn. C-342/13 , pričom kópiu tohto rozhodnutia doloží súdu a v tomto rozhodnutí súd uvádza,
že rozhodcovská doložka spotrebiteľskej zmluve nie je facto neprijateľnou zmluvou podmienkou, musí
sa prihliadať na všetky okolnosti uzatvorenia zmluvy a hlavne na to, či je cieľom alebo následkom
dotknutej doložky zbavenia spotrebiteľa práva podať žalobu alebo akýkoľvek iný opravný prostriedok
alebo bránenie v uplatnení týchto práv a v tomto prípade tak nie je. Dojednaná rozhodcovská doložka za

žiadnych okolností nebráni ani nezbavuje spotrebiteľa práva podať žalobu alebo opravný prostriedok.

Z uvedených dôvodov žiadal žalobu zamietnuť. V prípade úspechu si uplatnil náhradu trov konania.
Zároveň konajúcemu súdu predložil vyjadrenie vo veci zo dňa 11.8.2015.

Podľa § 488 Občianskeho zákonníka, záväzkovým vzťahom je právny vzťah z ktorého veriteľovi vzniká
právo na plnenie od dlžníka a dlžníkovi vzniká povinnosť splniť záväzok.

Podľa § 489 Občianskeho zákonníka, záväzky vznikajú z právnych úkonov, najmä zo zmlúv, ako aj zo
spôsobenej škody , z bezdôvodného obohatenia, alebo z iných skutočností uvedených v zákone.

Podľa§491odsek1Občianskehozákonníka,záväzkyvznikajúnajmäzozmlúvtýmtozákonomvýslovne

upravených.

Podľa § 52 odsek 1 Občianskeho zákonníka, spotrebiteľskými zmluvami sú kúpna zmluva, zmluva o
dielo,aleboinéodplatnézmluvy upravené vôsmejčastitohtozákonaazmluvapodľa§55akzmluvnými
stranami sú na jednej strane dodávateľ a na druhej strane spotrebiteľ, ktorý nemohol individuálne

ovplyvniť obsah dodávateľom vopred pripraveného návrhu na uzavretie zmluvy.

Podľa§ 53odsek1,2,3Občianskehozákonníka,spotrebiteľskézmluvynesmúobsahovať ustanovenia,
ktoré spôsobujú značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech
spotrebiteľa (ďalej len "neprijateľná podmienka"). To neplatí, ak ide o zmluvné podmienky, ktoré sa

týkajú hlavného predmetu plnenia a primeranosti ceny, ak tieto zmluvné podmienky sú vyjadrené určito,
jasne a zrozumiteľne alebo ak boli neprijateľné podmienky individuálne dojednané. Za individuálne
dojednané zmluvné ustanovenia sa nepovažujú také, s ktorými mal spotrebiteľ možnosť oboznámiť
sa pred podpisom zmluvy, ak nemohol ovplyvniť ich obsah. Ak dodávateľ nepreukáže opak, zmluvné
ustanovenia dohodnuté medzi dodávateľom a spotrebiteľom sa nepovažujú za individuálne dojednané.

Podľa § 53 odsek 4 Občianskeho zákonníka, za neprijateľné podmienky uvedené v spotrebiteľskej
zmluve sa považujú najmä ustanovenia, ktoré a) má spotrebiteľ plniť a s ktorými sa nemal možnosť
oboznámiť pred uzavretím zmluvy, b) dovoľujú dodávateľovi previesť práva a povinnosti zo zmluvy na
iného dodávateľa bez súhlasu spotrebiteľa, ak by prevodom došlo k zhoršeniu vymožiteľnosti alebo

zabezpečenia pohľadávky spotrebiteľa,
c) vylučujú alebo obmedzujú zodpovednosť dodávateľa za konanie alebo opomenutie, ktorým sa
spotrebiteľovi spôsobila smrť alebo ujma na zdraví, d) vylučujú alebo obmedzujú práva spotrebiteľa pri
uplatnení zodpovednosti za vady alebo zodpovednosti za škodu,
e) umožňujú dodávateľovi, aby spotrebiteľovi nevydal ním poskytnuté plnenie aj v prípade, ak spotrebiteľ

neuzavrie s dodávateľom zmluvu alebo od nej odstúpi,
f)umožňujúdodávateľoviodstúpiťodzmluvybezzmluvnéhoalebozákonnéhodôvoduaspotrebiteľovito
neumožňujú, g) oprávňujú dodávateľa, aby bez dôvodov hodných osobitného zreteľa vypovedal zmluvu
uzavretúnadobuneurčitúbezprimeranejvýpovednejlehoty,h)prikazujúspotrebiteľovi,abysplnilvšetkyzáväzky aj vtedy, ak dodávateľ nesplnil záväzky, ktoré vznikli, i) umožňujú dodávateľovi jednostranne
zmeniť zmluvné podmienky bez dôvodu dohodnutého v zmluve, j) určujú, že cena tovaru alebo služieb
bude určená v čase ich splnenia, alebo dodávateľa oprávňujú na zvýšenie ceny tovaru alebo služieb

bez toho, aby spotrebiteľ mal právo odstúpiť od zmluvy, ak cena dohodnutá v čase uzavretia zmluvy
je podstatne prekročená v čase splnenia, k) požadujú od spotrebiteľa, ktorý nesplnil svoj záväzok,
aby zaplatil neprimerane vysokú sumu ako sankciu spojenú s nesplnením jeho záväzku, l) obmedzujú
prístup k dôkazom alebo ukladajú spotrebiteľovi povinnosti niesť dôkazné bremeno, ktoré by podľa
práva, ktorým sa riadi zmluvný vzťah, mala niesť iná zmluvná strana, m) v prípade čiastočného alebo

úplného nesplnenia záväzku zo strany dodávateľa neprimerane obmedzujú alebo vylučujú možnosť
spotrebiteľa domáhať sa svojich práv voči dodávateľovi vrátane práva spotrebiteľa započítať pohľadávku
voči dodávateľovi,
n) spôsobujú, že platnosť zmluvy uzatvorenej na dobu určitú sa po uplynutí obdobia, na ktorú bola
zmluva uzavretá, predĺži, pričom spotrebiteľovi priznávajú neprimerane krátke obdobie na prejavenie
súhlasu s predĺžením platnosti zmluvy, o) oprávňujú dodávateľa rozhodnúť o tom, že jeho plnenie je

v súlade so zmluvou, alebo ktoré priznávajú právo zmluvu vykladať iba dodávateľovi, p) obmedzujú
zodpovednosť dodávateľa, ak bola zmluva uzavretá sprostredkovateľom, alebo vyžadujú uzavretie
zmluvy prostredníctvom sprostredkovateľa v osobitnej forme, r) umožňujú, aby bol spor medzi stranami
riešený v rozhodcovskom konaní bez splnenia podmienok ustanovených osobitným zákonom, s)
požadujú, aby spotrebiteľ poskytol zabezpečenie splnenia svojho záväzku v hodnote neprimerane

vyššej, ako je výška jeho záväzku vyplývajúca zo spotrebiteľskej zmluvy v čase uzavretia dohody
o zabezpečení splnenia záväzku spotrebiteľa, t) požadujú od spotrebiteľa plnenie za službu, ktorej
poskytnutie dodávateľom v prevažnej miere nesleduje záujmy spotrebiteľa,
u) požadujú od spotrebiteľa, aby bol neprimerane dlho viazaný zmluvou aj keď pri uzavieraní zmluvy
bolo zrejmé, že predmet zmluvy možno dosiahnuť v podstatne kratšom čase,

v) požadujú od spotrebiteľa uhradenie plnení, o ktorých spotrebiteľ nebol pred uzavretím zmluvy
preukázateľne informovaný, ktorých úhrada nebola upravená v zmluve alebo za ktoré spotrebiteľ
nedostáva dohodnuté protiplnenie.

Podľa § 53 odsek 5 Občianskeho zákonníka, neprijateľné podmienky upravené v spotrebiteľských

zmluvách sú neplatné.

Podľa § 17a Zákona č. 244/2002 o rozhodcovskom konaní, a porušenie ustanovení tohto zákona, od
ktorých je možné odchýliť sa dohodou, alebo ustanovení dohody účastníkov rozhodcovského konania sa
prihliada len vtedy, ak ich účastník v konaní namietal v ustanovenej alebo dohodnutej lehote; ak lehota

nie je takto určená, bez zbytočného odkladu po tom, ako sa o porušení dozvedel.

Podľa § 18 odsek 4 Zákona č. 244/2002 o rozhodcovskom konaní, v lehote, na ktorej sa dohodli
účastníci rozhodcovského konania alebo ktorú určil rozhodcovský súd, žalovaný podá žalobnú odpoveď
na rozhodcovský súd. Ak konanie neprebieha pred stálym rozhodcovským súdom a rozhodcovský súd

ešte nebol ustanovený, zašle žalobnú odpoveď žalobcovi. V žalobnej odpovedi sa žalovaný vyjadrí ku
všetkým skutočnostiam a návrhom uvedeným v žalobe.

Podľa § 20 odsek 1 Zákona č. 244/2002 o rozhodcovskom konaní, žalovaný môže uplatniť svoje práva
proti žalobcovi vzájomnou žalobou najneskôr do začatia ústneho pojednávania vo veci samej. Ak nie je

nariadené ústne pojednávanie, môže svoje práva uplatniť do skončenia písomného konania. Vzájomná
žaloba sa môže uplatniť len v sporoch, na ktoré sa vzťahuje rozhodcovská zmluva.

Podľa § 23 odsek 1 Zákona č. 244/2002 o rozhodcovskom konaní, rozhodcovské konanie sa uskutoční
na mieste dohodnutom účastníkmi rozhodcovského konania. Ak k tejto dohode nedošlo, uskutoční sa na

mieste, ktoré určil rozhodcovský súd so zreteľom na povahu sporu a záujmy účastníkov rozhodcovského
konania.

Podľa § 26 odsek 1, 2 Zákona č. 244/2002 o rozhodcovskom konaní, ak sa účastníci rozhodcovského
konania nedohodli na forme rozhodcovského konania, rozhodcovský súd rozhodne, či nariadi ústne

pojednávanie alebo či konanie bude písomné, ak sa účastníci rozhodcovského konania nedohodli inak.
Rozhodcovský súd nariadi ústne pojednávanie vo vhodnom štádiu rozhodcovského konania aj na návrh
účastníka rozhodcovského konania.Rozhodcovský súd pripravuje a vedie rozhodcovské konanie v súlade s pravidlami dohodnutými
účastníkmi rozhodcovského konania, okrem prípadov, v ktorých to tento zákon vylučuje. Ak sa
nedospeje k dohode o pravidlách, rozhodca pripravuje a vedie konanie podľa svojej úvahy tak, aby bola

zabezpečená rovnosť účastníkov konania a právo každého účastníka rozhodcovského konania konať
pred rozhodcovským súdom. Rozhodcovské konanie je neverejné, ak sa účastníci rozhodcovského
konania nedohodli inak. Účastníci rozhodcovského konania sú povinní spolupracovať s rozhodcovským
súdom pri riešení sporu. Účastník rozhodcovského konania sa na ústnom pojednávaní zúčastňuje
priamo alebo prostredníctvom svojho zástupcu. Ak účastníci rozhodcovského konania nemohli včas a

správne vykonať potrebný úkon, rozhodcovský súd im môže umožniť vykonať ho dodatočne.

Podľa § 40 odsek 1, 2, 3, 4 Zákona č. 244/2002 o rozhodcovskom konaní, tuzemský rozhodcovský
rozsudokmôžebyťzrušenýpríslušnýmsúdomlennazákladežalobyúčastníkarozhodcovskéhokonania
podanej proti druhému účastníkovi rozhodcovského konania, ak
a) účastník rozhodcovského konania preukáže, že: 1. nemal spôsobilosť uzavrieť rozhodcovskú zmluvu,

rozhodcovská zmluva nebola uzavretá v súlade s právnym poriadkom, podľa ktorého sa na základe
dohody zmluvných strán mala rozhodcovská zmluva uzavrieť, alebo že takáto dohoda nebola uzavretá,
podľa právneho poriadku Slovenskej republiky,
2. nebol riadne upovedomený o ustanovení rozhodcu, o rozhodcovskom konaní alebo že mu nebolo
umožnené sa zúčastniť na rozhodcovskom konaní, 3. rozhodcovským rozsudkom sa rozhodol spor, pre

ktorý nebola uzatvorená rozhodcovská zmluva, alebo ktorý nie je v medziach rozhodcovskej doložky,
alebo že rozsudok prekračuje dosah dohovoru o rozhodcovi alebo dosah rozhodcovskej doložky; ak ale
môžu byť časti rozhodcovského rozsudku vo veciach podrobených rozhodcovskému konaniu oddelené
od častí rozsudku pojednávajúcich o veciach, ktoré nie sú mu podrobené, súd zruší rozhodcovský
rozsudok len v dotknutej časti,

4. rozhodcovský súd nebol ustanovený, rozhodcovské konanie neprebiehalo spôsobom dohodnutým
účastníkmi rozhodcovského konania alebo že sa táto dohoda neuzavrela, ak ustanovenie
rozhodcovského súdu alebo priebeh rozhodcovského konania bol v rozpore s ustanoveniami tohto
zákona, ak tieto skutočnosti mohli mať vplyv na rozhodnutie vo veci samej alebo b) súd zistí, že sú
dôvody, pre ktoré by boli odopreté uznanie a výkon cudzieho rozhodcovského rozsudku aj bez návrhu

účastníka podľa § 50 ods. 2 tohto zákona.
Súd v konaní o žalobe na zrušenie rozhodcovského rozsudku vždy preskúma, či sú dôvody na zrušenie
rozhodcovského rozsudku podľa bodu 1 písmeno b). Ak podá účastník rozhodcovského konania žalobu
na príslušnom súde, napadnutý rozhodcovský rozsudok zostáva právoplatný. Súd, ktorý rozhoduje
o žalobe, môže na návrh účastníka konania vykonateľnosť rozhodcovského rozsudku odložiť. Na

dôvody zrušenia rozhodcovského rozsudku podľa odseku 1 písm. a) súd neprihliadne, ak ich účastník
nenamietal v konaní pred rozhodcovským súdom v lehote na to ustanovenej, inak bez zbytočného
odkladu.

Podľa § 41 odsek 1 Zákona č. 244/2002 o rozhodcovskom konaní, žalobu o zrušenie rozhodcovského

rozsudku možno podať v lehote 60 dní odo dňa doručenia rozhodcovského rozsudku účastníkovi
rozhodcovského konania, ktorý podáva žalobu o zrušenie rozhodcovského rozsudku. Ak účastník
rozhodcovského konania požiadal o opravu rozhodcovského rozsudku podľa § 36, lehota začína plynúť
od doručenia rozhodnutia o oprave rozhodcovského rozsudku.

Podľa § 243d, Exekučného poriadku (účinného od 1.1.2015) exekučné konanie na podklade
rozhodcovského rozhodnutia , vydaného v rozhodcovskom konaní, ktorého predmetom je spor spĺňajúci
podmienky podľa osobitného predpisu vydaného pred prvým januárom 2015 možno začať len do
troch mesiacov od účinnosti tohto zákona. Na základe návrhu na vykonanie exekúcie podaného po

tejto lehote , nemožno udeliť poverenie na vykonanie exekúcie; rozhodcovské rozhodnutie prestáva
účastníkov rozhodcovského konania zaväzovať.

Podľa § 80 písm. c/ O.s.p. návrh na začatie konania možno uplatniť aby sa rozhodlo najmä o určení, či
tu právny vzťah je alebo právo je , alebo nie je, ak je na tom naliehavý právny záujem.

Súd po oboznámení sa s návrhom a navrhovateľa predloženými dôkazmi a s prihliadnutím na
ustanovenie § 243d, Exekučného poriadku zistil, že návrh navrhovateľky je nedôvodný. Z dokladov
predložených v spise je zrejmé, že Arbitrážny súd Košice vydal rozhodcovský rozsudok 3C 2861/2012zo dňa 19.1.2012, ktorým navrhovateľa zaviazal odporcovi zaplatiť 72,48 eur a trovy rozhodcovského
rozsudku v sume 276,--€, pričom tento rozsudok bol navrhovateľke doručený dňa 19.6.2013 a
navrhovateľ návrh na začatie konania doručil súdu dňa 16.7.2015 a teda v zákonnej lehote 30 dní. Z

ustanovenia § 243d, vyplýva, že osobitným predpisom, na ktorý toto ustanovenie odkazuje je zákon o
rozhodcovskom konaní číslo 244/2002 Z.z. v znení neskorších predpisov v ktorom sa v § 2 odsek 1 veta
prvá uvádza, že spotrebiteľským sporom je spor medzi dodávateľom a spotrebiteľom vyplývajúci zo
spotrebiteľskej zmluvy alebo súvisiaci so spotrebiteľskou zmluvou. Z obsahu je zrejmé, že predmetom
sporu je preskúmavanie rozhodcovského rozsudku , ktorý má svoj základ , spotrebiteľskej zmluve,

t.j , poistnej zmluve uzavretej medzi navrhovateľkou ako poistníkom a odporcom ako poisťovateľom.
Z novely exekučného poriadku Zákona číslo 335/2014 Z.z. t.j. z ustanovenia § 243d, Exekučného
poriadku, ktoré nadobudlo účinnosť dňa 1.1.2015 je zrejmé, že v danom prípade rozhodcovský rozsudok
prestal účastníkov zaväzovať, keďže odporca ani pred 1.1.2015 ani v období od 1.1.2015 do 1.4.2015
nepodal návrh na vykonanie exekúcie. Túto skutočnosť potvrdili obaja účastníci, je teda zrejmé, že
na strane navrhovateľa odpadol naliehavý právny záujem na zrušení rozhodcovského rozsudku ako i

odklade jeho vykonateľnosti hoci pôvodne naliehavý právny záujem na strane navrhovateľa bol avšak v
priebehu sporu vzhľadom na vyššie uvedené zákonné ustanovenie odpadol. Je teda zrejmé, že nastala
právna skutočnosť, ktorá spôsobila, že rozhodnutie súdu vo veci zrušenia rozhodcovského rozsudku
by sa javilo ako nadbytočné. Za uvedeného stavu sa súd preto nezaoberal hmotnoprávnym posúdením
návrhu na začatie konania na základe dôvodov uvádzaných navrhovateľom. Preto súd z uvedených

dôvodovprenedostatoknaliehavéhoprávnehozáujmunastranenavrhovateľapodľa§80písm.c/O.s.p.
zamietol.

Čo sa týka trov konania súd rozhodol podľa § 150 odsek 1 O.s.p. veta 1 podľa, ktorého ak sú tu dôvody
vhodné osobitného zreteľa nemusí súd výnimočne náhradu trov konania celkom alebo sčasti priznať.
Preto súd nepriznal úspešnému odporcovi náhradu trov konania, keďže za dôvody vhodné osobitného
zreteľa súd považoval skutočnosť, že návrh navrhovateľa bol zamietnutý z dôvodu zmeny právnej
úpravy , teda bez zavinenia navrhovateľa a nebolo by teda spravodlivé ak by súd úspešnému odporcovi

priznal za takýchto okolností náhradu trov konania a priznanie trov konania by úspešnému odporcovi
odporovalo dobrým mravom.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa doručenia, cestou tunajšieho súdu
na Krajský súd v Nitre.

V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach uviesť proti ktorému rozsudok smeruje, v akom
rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa
odvolateľ domáha.
Odvolanie možno odôvodniť len tým, že v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1 O.s.p.,
konaniemáinúvadu,ktorámohlamaťzanásledoknesprávnerozhodnutievoveci,súdI.stupňaneúplne

zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy potrebné na zistenie rozhodujúcich
skutočností, súd I. stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov nesprávnym skutkovým zisteniam,
doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti, alebo iné dôkazy, ktoré doteraz
neboli uplatnené a rozhodnutie súdu I. stupňa vychádza z nesprávneho posúdenia veci.