Rozsudok ,
Potvrdené Judgement was issued on Tuesday, August 5, 2014

Súd: Okresný súd Spišská Nová Ves
Spisová značka: 4C/114/2012

Identifikačné číslo súdneho spisu: 7612217381
Dátum vydania rozhodnutia: 05. 08. 2014
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Mária Blahovská

ECLI: ECLI:SK:OSSN:2014:7612217381.6

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Spišská Nová Ves, samosudkyňa JUDr. Mária Blahovská, v právnej veci žalobcu H.,

J..S..Z.., T., H. K.. Č.. XX, O.: XX XXX XXX, právne zastúpeného advokátskou kanceláriou Fridrich
Paľko, s.r.o., Bratislava, Grösslingova 4, IČO: 36 864 421 proti žalovanej J. S., E. J. J. S., Ž. F.E. XX, T.,
o náhradu majetkovej a nemajetkovej ujmy s príslušenstvom, takto

r o z h o d o l :

Žalobný návrh z a m i e t a.

Návrh žalobcu na prerušenie konania z a m i e t a .

Žalovanej náhradu trov konania n e p r i z n á v a.

o d ô v o d n e n i e :

Žalobca podal dňa 27.9.2012 na tunajšom súde návrhy, ktorými sa domáha od žalovanej náhrady
škody a nemajetkovej ujmy na základe nesprávneho úradného postupu, ku ktorému malo dôjsť v
exekučných konaniach vedených tunajším súdom, v ktorých žalobca vystupoval ako oprávnený. V
žalobných návrhoch uviedol, že ako oprávnený subjekt (veriteľ zo zmlúv o úvere) navrhol súdnemu
exekútorovi vykonať exekúciu a súdny exekútor následne predložil návrh na vykonanie exekúcie spolu s
exekučným titulom miestne a vecne príslušnému exekučnému súdu so žiadosťou o udelenie poverenia
na vykonanie exekúcie. Podľa žalobcu k nesprávnemu úradnému postupu malo dôjsť tým spôsobom,

že tunajší súd v exekučných konaniach:
- zamietol žiadosť súdneho exekútora o vydanie poverenia na vykonanie exekúcie (žaloby označené
ISTINA RS),
- rozhodol o zamietnutí žiadosti súdneho exekútora o vydanie poverenia po zákonnej 15-dňovej lehote
(žaloby označené NZP),
- rozhodol o vydaní poverenia súdneho exekútora na vykonanie exekúcie po zákonnej 15-dňovej lehote
(žaloby označené NP) alebo

- rozhodol o návrhu oprávneného na zmenu súdneho exekútora po 30-dňovej zákonnej lehote (žaloby
označené ZE).

Uznesením tunajšieho súdu č. 4C/114/2012-7 zo dňa 9.10.2012, ktoré nadobudlo právoplatnosť dňa
11.10.2012 tunajší súd poukazujúc na ustanovenie § 112 ods. 1 O.s.p., spojil na spoločné konanie veci
tunajšieho súdu vedené pod sp. zn.:
4C/114/2012, 4C/137/2012, 4C/139/2012, 4C/151/2012, 4C/152/2012, 4C/158/2012, 4C/179/2012,

4C/202/2012, 4C/212/2012, 4C/213/2012, 4C/217/2012, 4C/222/2012, 4C/230/2012, 4C/231/2012,
4C/237/2012, 4C/238/2012, 4C/240/2012, 4C/265/2012, 4C/270/2012, 4C/278/2012, 4C/300/2012,
4C/313/2012, 4C/321/2012, 4C/332/2012 s tým, že konanie bude vedené pod sp. zn. 4C/114/2012.V žalobách, v ktorých žalobca namietal zamietnutie žiadosti súdneho exekútora o udelenie poverenia
na vykonanie exekúcie (ISTINA RS) uviedol, že ako oprávnený subjekt navrhol súdnemu exekútorovi
vykonať exekúcie z dôvodu nerešpektovania zmluvných dojednaní a zákonných ustanovení zo strany

dlžníkov. Súdny exekútor následne predložil návrhy na vykonanie exekúcie spolu s exekučným titulom
miestne a vecne príslušnému exekučnému súdu so žiadosťou o udelenie poverenia na vykonanie
exekúcie.
V exekučnom konaní je povinnosť exekučného súdu rozhodnúť o žiadosti súdneho exekútora o udelenie
poverenia na vykonanie exekúcie do 15 dní od doručenia takejto žiadosti ak je exekučným titulom

vykonateľné rozhodnutie rozhodcovského súdu. Exekučný súd napriek tomu, že vec ním prejednávaná
nevykazovala prvky nadmernej právnej zložitosti a nevyžadovala si takú spoluprácu s účastníkmi
konania, ktorá by mohla mať svojou podstatný vplyv na čas potrebný k posúdeniu a rozhodnutiu,
rozhodol o žiadosti o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie až po tejto lehote a to rozhodnutím o
zamietnutí žiadosti o udelenie poverenia. Podľa žalobcu k nesprávnemu úradnému postupu malo dôjsť
tým spôsobom, že tunajší súd v exekučnom konaní:

nevydalrozhodnutievzákonomstanovenejlehote,resp.vprimeranomčaseabezzbytočnýchprieťahov;
vykonaním úradného postupu bez splnenia zákonných podmienok; ktorý bol príčinou konkrétneho
následku, ktorý sa prejavili vznikom materiálnej škody a nemajetkovej ujmy na strane žalobcu.
Exekučný súd postupom podľa §44 ods.2 Exekučného poriadku, preskúmanie žiadosti o udelenie
poverenia na vykonanie exekúcie, návrhu na vykonanie exekúcie a exekučného titulu - rozsudkov

rozhodcovského súdu, spôsobom odporujúcim zákonu sa postavil do pozície orgánu vykonávajúceho
komplexné preskúmanie exekučné titulu metódou, ktorá mu v rámci zverenej právomoci ako
exekučnému súdu neprináleží a teda prekročil mieru možného rozhodovania. Ak všeobecný súd v
pozícii exekučného súdu koná tak, že sám rozhoduje vo veci samej uskutočňuje činnosť, ktorá by mu
náležala len vtedy, ak by konal v pozícii meritórneho súdu odvodzujúceho svoju právomoc od §40 a

nasl. zákona č.244/2002 Z.z. Exekučný súd nie je súdom v zmysle §40 a nasl., nekoná o zrušení
rozhodcovského rozsudku a ani nepokračuje v konaní vo veci v rozsahu uvedenom v žalobe alebo v
rozsahu uvedenom vo vzájomnej žalobe. Exekučný súd tým, že svojím nelegálnym postupom vykonal
opätovné posúdenie práva žalobcu na zaplatenie dlhu v časti istiny a to bez splnenia zákonných
podmienok na takýto postup, formálne vyvolal stav, ktorý založil prekážku veci rozhodnutej. Na jednej

strane existuje právne relevantný exekučný titul - rozsudok rozhodcovského súdu ktorý nie je možné
zrušiť pre uplynutie lehoty §41 ZoRK a chýbajúci subjektívny prvok, ktorý vyvolá právne účinky, avšak
je z pohľadu exekučného súdu materiálne nevykonateľný a na druhej strane, nie je možné zo strany
žalobcu iniciovať občianske súdne konanie a požadovať súdnu ochranu práva na zaplatenie istiny
s príslušenstvom, pretože existenciou rozsudku rozhodcovského súdu je vytvorená prekážka veci

právoplatne rozhodnutej. Prekážka právoplatne rozhodnutej veci tvorí neodstrániteľnú vadu konania, na
ktorú je súd povinný prihliadať ex offo. Rozsudok rozhodcovského súdu je rovnocenným exekučným
titulom s rozsudok vydaným všeobecným súdom v občianskom súdnom konaní.
Zdôvodunesprávnehoúradnéhopostupuexekučnéhosúdusiuplatňujemajetkovúškodupredstavujúca
náhradu istiny s príslušenstvom, ktorá nemôže byť priznaná všeobecným súdom v občianskom súdnom

konanívedenomprotidlžníkovizozáväzkovéhozmluvnéhovzťahuzaloženéhoZmluvouoúver.Nemôže
preto tiež nastať akceptácia návrhu na nútené vymáhanie istiny a príslušenstva zo strany exekučného
súdu.
Zároveňsiuplatňujenáhradunemajetkovejujmyvpeniazoch,pretožesamotnékonštatovanieporušenia
práva na súdnu ochranu zaručeného čl.46 ods. l Ústavy Slovenskej republiky a práva na spravodlivý

súdnyproceszaručenéhočl.6ods.lEurópskehodohovoruoochraneľudskýchprávazákladnýchslobôd
nie je dostatočným zadosťučinením vzhľadom na ujmu spôsobenú nesprávnym úradným postupom.
Nesprávnym úradným postupom došlo k zmareniu legitímneho očakávania žalobcu, že správnym
a zákonným postupom súdu dôjde k vymoženiu jeho pohľadávky. Žalobca mohol vďaka skorému
rozhodnutiu exekučného súdu v zákonnej lehote včas, efektívne a účinne uskutočniť rad iných krokov

smerujúcich k zvýšeniu úspechu mimosúdneho zabezpečenia vymožiteľnosti jeho pohľadávky a jej
príslušenstva,pretožebyvedel,žežiadosťoudeleniepovereniabolazamietnutá.Náhradunemajetkovej
ujmy vníma ako spravodlivú satisfakciu za porušenie jeho zákonných nárokov a základných práv.
Ďalším dôvodom nároku je, že neexistencia akéhokoľvek účinného vnútroštátneho prostriedku nápravy
spôsobilého reštituovať vniknutú situáciu, resp. vyvolaný zásah do zákonných nárokov a základných

právžalobcuvspojenísabsolútnounemožnosťousúdnehouplatňovaniapohľadávkyajejpríslušenstva,
vyvolala u žalobcu, resp. u členov riadiacich orgánov spoločnosti, ako aj u jej majiteľov pocity frustrácie,
úzkosti, nespravodlivosti, neistoty a nedôvery v právo a rovnosť v spoločnosti. Vytvorenie absolútnej
nemožnosti súdneho uplatňovania pohľadávky a jej príslušenstva spôsobilo v súvislosti s vymáhanoupohľadávkou a jej príslušenstvom zánik ďalších plánovaných podnikateľských aktivít žalobcu, ako aj
zánik už vytvorených podnikateľských plánov. Vyvolaná strata zisku z realizovaného obchodu spôsobila
hospodársku stratu na strane žalobcu, ale aj na strane jeho majiteľov. Nezákonným zásahom vyvolaná

situácia ovplyvnila ďalšie podnikateľské postupy žalobcu a spôsobila neistotu v plánovaní ďalších
rozhodnutí, ktoré mohol prijať.
Žalobca si uplatňuje ako primeranú náhradu nemajetkovej ujmy za vnútorné zásahy do spoločnosti,
ovplyvňovanie podnikateľského plánovania a rozhodovania, porušenie jeho práv, stratu legitímnych
očakávaní, že nastane v zákonnom čase stav predpokladaný zákonom, stratu dôvery v právo a

v spravodlivé riešenie veci a zamedzenie vymoženiu pohľadávky cestou exekúcie (spôsobené v
priamej príčinnej súvislosti s nesprávnym úradným postupom exekučného súdu) sumy predstavujúce
20% z uplatňovanej istiny s príslušenstvom (hodnoty majetkového práva postihnutého procesnou
deformáciou).
V žalobách, ktorými sa domáhal náhrady škody a nemajetkovej ujmy z dôvodu rozhodnutia o zamietnutí
žiadosti o udelenie poverenia po 15-dňovej lehote (NZP) žalobca uviedol, že je povinnosťou exekučného

súdu rozhodnúť o žiadosti do 15 dní odo dňa jej doručenia, ak je exekučným titulom vykonateľné
rozhodnutie rozhodcovského súdu. Exekučný súd napriek tomu rozhodol o žiadosti o udelenie poverenia
na vykonanie exekúcie, a to zamietnutím tejto žiadosti, po uplynutí zákonom stanovenej doby. Žalobca
vyvinul úsilie, aby docielil vecný postup v exekučnom konaní, spísal a podal žiadosti o informáciu o
stave konania, kde namietal porušovanie svojich práv márnym plynutím času a požadoval informácie

o stave konania a oznámenie prekážky, ktorá bráni rozhodnutiu súdu o žiadosti o udelenie poverenia
a to dňa 2.7.2009, 23.9.2009, 13.11.2009, 25.2.2010 a v dňoch 30.8.2010, 23.11.2010 a 25.5.2011
podal sťažnosti na prieťahy v exekučných konaniach. Postup exekučného súdu bol nesprávny a v
rozpore so zákonom, konkrétne § 44 ods. 2 Exekučného poriadku. Vo veciach neexistovali okolnosti,
ktoré by umožňovali súdu postupovať nesústredene a so zbytočnými prieťahmi tak, že k vydaniu

rozhodnutia o udelení poverenia na vykonanie exekúcie súd pristúpil až po veľmi dlhej dobe. Z dôvodu
takéhoto nesprávneho úradného postupu exekučného súdu si uplatňuje náhradu majetkovej škody ako
ajnemajetkovejujmyvpeniazoch.Majetkováškodapredstavujenáhraduúčelnevynaloženýchnákladov
spojených s jeho činnosťou uskutočňovanou vo veci správy a udržateľnosti pohľadávok v období, ktoré
zbytočne uplynulo medzi doručením žiadosti o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie a rozhodnutím

o nej vo výške 125,- eur. Zároveň si žalobca uplatnil náhradu nemajetkovej ujmy v peniazoch. Pri
určovaní primeranej náhrady nemajetkovej ujmy vychádzal z doktríny prijatej ústavným súdom podľa
ktorej, pokiaľ ide o zbytočné prieťahy v súdnom konaní je spravodlivé, ak sa na každý rok poznačený
prieťahmi vzťahuje satisfakcia vo výške cca 660,- eur. Žalobca si preto uplatňuje ako primeranú náhradu
nemajetkovej ujmy vo výške 55,- eur za každý mesiac omeškania v činnosti exekučného súdu.

V žalobách, v ktorých namietal vydanie poverenia exekučným súdom pre súdneho exekútora na
vykonanie exekúcie po zákonnej 15-dňovej lehote (žaloby označené NP) taktiež poukázal na povinnosť
exekučného súdu rozhodnúť o žiadosti o udelenie poverenia do 15 dní odo dňa doručenia žiadosti
súdneho exekútora, ak je exekučným titulom vykonateľné rozhodnutie rozhodcovského súdu. Exekučný
súd napriek tomu rozhodol o žiadosti o udelenie poverenia a to vydaním poverenia po uplynutí zákonom

stanovenej doby. Postup exekučného súdu bol nesprávny a v rozpore so zákonom, konkrétne § 44
ods. 2 Exekučného poriadku. Vo veciach neexistovali okolnosti, ktoré by umožňovali súdu postupovať
nesústredene a so zbytočnými prieťahmi tak, že k vydaniu rozhodnutia o udelení poverenia na vykonanie
exekúcie súd pristúpil až po veľmi dlhej dobe. Z dôvodu nesprávneho úradného postupu exekučného
súdu si uplatňuje náhradu majetkovej škody, ako aj nemajetkovej ujmy v peniazoch. Majetková škoda

predstavuje náhradu účelne vynaložených nákladov spojených s jeho činnosťou uskutočňovanou vo
veci správy a udržateľnosti pohľadávok v období, ktoré zbytočne uplynulo medzi doručením žiadosti o
udelenie poverenia na vykonanie exekúcie a rozhodnutím o nej vo výške 125,- eur. Zároveň si žalobca
uplatnil náhradu nemajetkovej ujmy v peniazoch. Pri určovaní primeranej náhrady nemajetkovej ujmy,
aj v týchto žalobách vychádzal z doktríny prijatej ústavným súdom, podľa ktorej, pokiaľ ide o zbytočné

prieťahy v súdnom konaní je spravodlivé, ak sa na každý rok poznačený prieťahmi vzťahuje satisfakcia
vo výške cca 660,- eur a uplatnil si ako primeranú náhradu nemajetkovej ujmy sumu 55,- eur za každý
mesiac omeškania v činnosti exekučného súdu.
V žalobách, v ktorých žalobca namietal nesprávny úradný postup z dôvodu oneskoreného rozhodnutia
súdu o zmene exekútora (ZE) uviedol, že po vydaní poverenia na vykonanie exekúcie, žalobca v rámci

exekučného konania podal návrh na zmenu exekútora. K zmene exekútora rozhodnutím súdu nedošlo
v zákonom stanovenej lehote t.j. do 30 dní od doručenia návrhu oprávneného na zmenu exekútora
a to napriek tomu, že vec nevykazovala prvky nadmernej právnej zložitosti. V predmetnom prípade
neexistovala a neexistuje okolnosť, ktorá by umožňovala exekučnému súdu postupovať nesústredenea so zbytočnými prieťahmi. Postup exekučného súdu bol v rozpore so zákonom, konkrétne § 44 ods. 8
Exekučného poriadku. Z dôvodu nesprávneho úradného postupu exekučného súdu si uplatňuje náhradu
majetkovej škody ako aj nemajetkovej ujmy v peniazoch. Majetková škoda predstavuje náhradu účelne

vynaložených nákladov spojených s jeho činnosťou uskutočňovanou vo veci správy a udržateľnosti
pohľadávok v období, ktoré zbytočne uplynulo medzi doručením návrhu na zmenu súdneho exekútora
a rozhodnutím o ňom vo výške 175,- eur. Zároveň si žalobca uplatnil náhradu nemajetkovej ujmy v
peniazoch, pri určovaní výšky ktorej vychádzal z doktríny prijatej ústavným súdom, podľa ktorej, pokiaľ
ide o zbytočné prieťahy v súdnom konaní je spravodlivé, ak sa na každý rok poznačený prieťahmi

vzťahuje satisfakcia vo výške cca 663,88 eur. Žalobca si uplatňuje ako primeranú náhradu nemajetkovej
ujmy sumu vo výške 55,32 eur za každý mesiac omeškania v činnosti exekučného súdu.
Žalobca ďalej uviedol, že písomnou žiadosťou požiadal žalovaného o predbežné prerokovanie jeho
nároku na náhradu škody. Žalovaný však do podania žalôb na žiadosť pozitívne nereagoval.

Žalovaná v písomnom vyjadrení k podaným žalobám poukázala na to, že v jednotlivých žalobách sa

vyskytujú viaceré nedostatky, napr. že sú zmätočne označení povinní, najmä sú odlišne uvedené dátumy
narodenia, nie sú uvedené spisové značky príslušných exekučných konaní, chýbajú relevantné údaje
ako dátumy doručenia podaní na súd, ktoré majú význam pre posúdenie celej veci a dátumy, kedy
sa žalobca dozvedel o vzniku škody v jednotlivých prípadoch. Žalobca nepriložil k žalobám ani jeden
relevantný dôkaz, ktorý by preukazoval existenciu predmetného exekučného konania, vznik skutočnej

škody, nemajetkovej ujmy. V tejto súvislosti navrhla aplikáciu ustanovenia § 43 ods. 1 Občianskeho
súdneho poriadku. Čo sa týka žalobcom uvádzaných prieťahov v konaní, poukázal na to, že žalobca
uvádza kroky, ktoré podnikol na ich odstránenie, iba v žalobách týkajúcich sa exekučných konaní, v
ktorých boli zamietnuté žiadosti o udelenie poverenia. Formu „žiadostí o informáciu o stave konania" nie
je možné považovať za riadny prostriedok, ktorý by smeroval k zabráneniu prieťahov a k ich účinnému

odstráneniu. Všeobecný súd v konaní o náhradu škody nie je oprávnený posudzovať prieťahy v konaní
súdu, túto právomoc má iba predseda súdu alebo Ústavný súd SR. Žalovaná poukázala ďalej na to, že
dňa 23.04.2012 jej boli doručené žiadostí žalobcu o predbežné prerokovanie nároku na náhradu škody,
pritom už dňa 27.09.2012 boli súdu doručené žalobné návrhy a teda žalobca ich nepodal po uplynutí 6-
mesačnej lehoty, ale skôr. Žalovaná má za to, že ide o predčasne uplatnený nárok na súde.

K jednotlivým žalobám uviedla, že pokiaľ sa týka žalôb, v ktorých sa žalobca domáha náhrady
škody a nemajetkovej ujmy z dôvodu zamietnutia žiadosti súdneho exekútora o udelenie poverenia
na vykonanie exekúcie (žaloby označené ISTINA RS), akýkoľvek postup súdu, ktorý nájde svoj
bezprostredný výraz vo vydanom rozhodnutí, nemôže byť „nesprávnym úradným postupom" na účely
zákona č. 514/2003 Z. z.. Zo žalobcom uvedených skutkových okolností je zrejmé, že nemôže ísť ani

o zodpovednosť za škodu spôsobenú nezákonným rozhodnutím. Toto právo totiž možno uplatniť iba
vtedy, ak právoplatné rozhodnutie, ktorým bola škoda spôsobená bolo zrušené alebo zmenené pre
nezákonnosť príslušným orgánom. Táto podmienka nie je v prípadoch zamietnutia žiadostí o udelenie
poverenia na vykonanie exekúcie splnená. Súd má povinnosť ex offo preskúmať materiálnu správnosť
rozhodcovského rozsudku, nekalú povahu rozhodcovskej doložky rozhodcovského súdu vydaného bez

účasti spotrebiteľa, preskúmať či rozhodcovské konanie prebehlo na základe uzavretej rozhodcovskej
zmluvy, s cieľom zabezpečiť, aby spotrebiteľ nebol prípadne nekalou doložkou viazaný.
K žalobám týkajúcim sa zamietnutia žiadosti o udelenie poverenia po 15-dňovej zákonnej lehote (žaloby
označené NZP) žalovaná poukázala na to, že z § 44 ods. 2 Exekučného poriadku vyplýva, že lehota
15 dní sa nevzťahuje na vydanie rozhodnutia v podobe zamietnutia žiadosti o udelenie poverenia. Táto

lehota sa týka prípadu, keď súd poverí exekútora vykonaním exekúcie na základe exekučného titulu
Ak ho súd nepoverí, 15-dňová lehota neplatí. Zamietnutie žiadosti o udelenie poverenia na vykonanie
exekúcie predpokladá posudzovanie žiadosti o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie, návrhu na
vykonanie exekúcie a exekučného titulu.
K žalobám týkajúcim sa nerozhodnutia o návrhu na zmenu súdneho exekútora v zákonom ustanovenej

lehote (žaloby označené ZE), žalovaná uviedla, že exekučný súd po dôjdení žiadosti o zmenu súdneho
exekútora predloží túto žiadosť pôvodnému súdnemu exekútorovi na vyjadrenie, na vyčíslenie jeho
doterajších trov, keďže súčasne s rozhodnutím o zmene súdneho exekútora rozhodne aj o trovách
doterajšieho exekučného konania. Ak pôvodný súdny exekútor neposkytol exekučnému súdu súčinnosť,
súd objektívne nemohol dodržať zákonnú 30-dňovú lehotu na rozhodnutie o návrhu žalobcu na zmenu

súdneho exekútora. Okrem toho, žalobcovi nič nebránilo v podaní sťažnosti predsedovi príslušného
súdu proti porušovaniu práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov. Ak tak neurobil, zanedbal
svoju všeobecnú preventívnu povinnosť. Zároveň žalovaná poukázala na ustanovenie § 44 ods. 8 a
9 Exekučného poriadku, z ktorého je zrejmé, že pôvodný súdny exekútor vykonáva úkony exekučnéhokonania až do času rozhodnutia súdu o zmene súdneho exekútora, a teda v súvislosti s nerozhodnutím
v lehote nemohlo dôjsť k vzniku žiadnej materiálnej škody.
K žalobcom uvádzanému nesprávnemu úradnému postupu rozhodnutím o poverení exekútora po 15-

dňovej zákonnej lehote (žaloby označené NP) žalovaná poukázala na znenie ustanovenia § 44 ods. 2 a
§ 41 ods. 2 písm. d/ Exekučného poriadku účinné od 1.6.2011 s tým, že z uvedených ustanovení vyplýva,
že 15-dňová lehota na vydanie poverenia neplatí pri rozhodnutí rozhodcovského súdu ako exekučnom
titule. Ďalej uviedla, že zo skutkových okolností, ktoré sa týkajú rozhodovania o žiadosti o udelenia
poverenia na vykonanie exekúcie je zrejmé, že skúmanie vykonateľnosti rozhodcovských rozsudkov si

vyžaduje osobitnú právnu úvahu najmä s ohľadom na to, že sa týkajú právnych vzťahov podliehajúcich
režimu spotrebiteľských zmlúv.
K namietaným prieťahom v konaní žalovaná poukázala na § 9 ods. 2 zákona č. 514/2003 Z. z. a na
to, že žalobca nepreukázal, aby existovalo právoplatné rozhodnutie vydané v disciplinárnom konaní,
ESĽP, či Ústavného súdu SR, ktorými by bolo konštatované porušenie práva na prerokovanie veci
bez zbytočných prieťahov. Preto žalovaná má za to, že nie je preukázaný nesprávny úradný postup

spočívajúcu v existencii prieťahov. Rýchlosť súdneho konania nie je oprávnený preskúmavať súd v
konaní o náhrade škody. Všeobecný súd nemôže konštatovať prieťahy v konaní a priznať za ne náhradu
nemajetkovej ujmy.
K požadovanej materiálnej škode uviedla, že žalobcom uvedenú paušalizáciu vecných nákladov
nemožno považovať za zmenšenie jeho majetku, ani za ušlý majetkový prospech. Uplatňovanie nároku

žalobcom na majetkovú škodu je nepodložené, nadhodnotené, a nepreukázané. Skutočnú škodu je
potrebné dokázať listinami resp. skutočnosťami, ktoré preukážu požadovaný nárok. V časti nároku
na náhradu nemajetkovej ujmy v peniazoch poukázala žalovaná na to, že poskytovanie finančného
zadosťučinenia nie je automatické a podlieha podrobnému skúmaniu prípadu zo strany súdu a že vznik
nemajetkovej ujmy u právnických osôb a fyzických osôb je odlišný.

Z dôvodu nepreukázania splnenia základných zákonných podmienok, ktoré sú potrebné pre priznanie
náhrady škody žalovaná uviedla, že žalobu považuje za právne neopodstatnenú a žiadala, aby bola v
celom rozsahu zamietnutá.

Účastníci konania sa na pojednávanie vo veci určené na 5.8.2014 nedostavili. U oboch mal súd

doručenie predvolania riadne preukázané, lehota na prípravu na pojednávanie bola u účastníkov
zachovaná. Žalobca, ako aj žalovaná svoju neprítomnosti na pojednávaní ospravedlnili. Žalovaná
nežiadala o odročenie termínu pojednávania. Žalobca žiadal o zrušenie nariadeného pojednávania z
dôvodu objektívneho porušenia zásady nestrannosti súdu a sudcu. Zároveň podal návrh na prerušenie
konania do právoplatného rozhodnutia Ústavného súdu SR o jeho ústavnej sťažnosti proti rozhodnutiu

Krajského súdu v Košiciach sp. zn. 1NcC/61/2012. O nevylúčení zákonnej sudkyne z prejednávania a
rozhodovania veci bolo rozhodnuté Krajským súdom v Košiciach. Uvedené rozhodnutie je právoplatné a
je záväzné nie len pre súd, ale aj pre účastníkov tohto konania. Vzhľadom na uvedené a na to, že tunajší
súd už o rovnakom návrhu žalobcu na prerušenie konania rozhodol a to uznesením č. 4C/114/2012-69
zo dňa 24.6.2013, nepovažoval žalobcom uvedený dôvod za dôležitý dôvod odročenia pojednávania

poukazujúc na ustanovenie § 119 O.s.p. a v zmysle § 101 ods. 2 O.s.p. pojednával v neprítomnosti
účastníkov konania, pričom pri rozhodovaní prihliadol na obsah spisu a vykonané listinné dôkazy.

Súd vykonal dokazovanie oboznámením sa s listinnými dôkazmi a zistil tento skutkový stav:

Žalobca v konaní namietal nesprávny úradný postup exekučného súdu. Súd sa preto oboznámil s
jednotlivými exekučnými spismi tunajšieho súdu, v ktorých bol nesprávny úradný postup namietaný.
Žalobca vo všetkých nižšie uvedených exekučných konaniach mal procesné postavenie oprávneného
a exekučnými titulmi v prevažnej väčšine boli rozhodcovské rozsudky Stáleho rozhodcovského súdu, v
troch prípadoch exekučným titulom bola notárska zápisnica a v jednom prípade platobný rozkaz. Spolu

so žiadosťou o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie bol predložený návrh na vykonanie exekúcie,
exekučný titul a prevažne aj Zmluva o úvere uzavretá medzi oprávneným a povinným, z ktorej bolo vo
všetkých prípadoch zistené, že sa jednalo o spotrebiteľské zmluvy.

Z exekučného spisu 4Er/761/2009 ( týkajúceho sa spisu 4C/114/2012) bolo zistené, že dňa 28.10.2009

bola súdnym exekútorom JUDr. Rudolfom Krutým doručená žiadosť o udelenie poverenia na vykonanie
exekúcie oprávneného proti povinnému A. I., bytom Z. E. XXX/XX, J. Š., pre vymoženie 1.304,55 Eur
s príslušenstvom. Exekučným titulom bol rozsudok Stáleho rozhodcovského súdu sp. zn. SR 11963/09
zo dňa 22.7.2009. Súd si vyžiadal od súdneho exekútora predložiť zmluvu o úvere, ktorý listom zodňa 24.11.2009 oznámil, že zmluvu od oprávneného si nevyžiada s dôvodu, že k žiadosti o udelenie
poverenia na vykonanie exekúcie nie je potrebná. Súd následne urgoval oprávneného listom zo dňa
25.11.2009, na ktorý nereagoval. Tunajší súd vydal poverenie na výkon exekúcie na sumu 1.304,55 Eur

s prísl. dňa 10.3.2010.

Z exekučného spisu 4Er/149/2003 ( týkajúceho sa spisu sp. zn. 4C/137/2012 ) bolo zistené, že dňa
28.10.2003 bola súdnym exekútorom JUDr. Ing. Karolom Mihalom predložená žiadosť na udelenie
poverenia na vykonanie exekúcie oprávneného proti povinnému R. C., F.. X.X.XXXX, T. U. XXX pre

vymoženie 157,33 Eur s prísl. Exekučným titulom bola Notárska zápisniae N 961/2003, NZ 48449/2003,
spísaná na Notárskom úrade JUDr. Ondreja Ďuriača, Partizánske dňa 16.6.2003. Podkladom pre
rozhodnutie bola zmluva o úvere č. XXXXXXX zo dňa 6.3.2003. Tunajší súd vydal poverenie na výkon
exekúcie na sumu 157,33 Eur s prísl. dňa 12.11.2003 pre exekútora JUDr. Ing. Karola Mihala. Listom zo
dňa 22.11.2010 oprávnený navrhol zmenu súdneho exekútora, pôvodný exekútor JUDr. Ing. Karol Mihal
súhlasilsozmenouexekútoraavyčísliltrovyexekúcieprípisomzodňa13.12.2010.Tunajšísúdnásledne

uznesením zo dňa 21.1.2011 vyhlásil exekúciu za neprípustnú a exekúciu zastavil, zároveň zamietol
návrh oprávneného na zmenu exekútora a zaviazal oprávneného zaplatiť súdnemu exekútorovi trovy
exekúcie. Proti uzneseniu zo strany oprávneného bolo podané odvolanie dňa 17.2.2011. O odvolaní
oprávneného rozhodol Krajský súd v Košiciach uznesením 2CoE/113/2011-43 zo dňa 22.11.2011 tak, že
potvrdil rozhodnutie prvostupňového súdu vo výroku, ktorým bola exekúcia vyhlásená za neprípustnú a

exekúcia bola zastavená a vo výroku o trovách exekúcie, odmietol odvolanie oprávneného a náhradu
trov odvolacieho konania účastníkom nepriznal. Uznesenie o vyhlásení exekúcie za neprípustnú a
zastavení exekúcie a zamietnutí návrhu oprávneného na zmenu exekútora a povinnosti oprávneného
zaplatiť súdnemu exekútorovi trovy exekúcie tak nadobudlo právoplatnosť dňa 15.2.2012. Súdny
exekútor JUDr. Ing. Karol Mihal vrátil originál poverenia tunajšiemu súdu dňa 2.3.2012.

Z exekučného spisu 4Er/155/2005 ( týkajúceho sa spisu sp. zn. 4C/139/2012 ) bolo zistené, že dňa
23.6.2005 bola súdnym exekútorom JUDr. Ing. Karolom Mihalom predložená žiadosť na udelenie
poverenia na vykonanie exekúcie oprávneného proti povinnému H. P., F.. XX.X.XXXX, T. H. XXX pre
vymoženie 99,58 Eur s prísl. Exekučným titulom bola Notárska zápisnica N 1435/2005, spísaná na

Notárskom úrade JUDr. Ondreja Ďuriača, Partizánske dňa 27.3.2005. Prílohou bola zmluva o úvere
č. XXXXXXX zo dňa 2.7.2004. Tunajší súd vydal poverenie na výkon exekúcie na sumu 99,58 Eur
s prísl. dňa 6.7.2005 pre exekútora JUDr. Ing. Karola Mihala. Listom zo dňa 18.11.2010 oprávnený
navrhol zmenu súdneho exekútora, pôvodný exekútor JUDr. Ing. Karol Mihal súhlasil so zmenou
exekútora a vyčíslil trovy exekúcie prípisom zo dňa 13.12.2010. Tunajší súd následne uznesením zo dňa

21.1.2011 vyhlásil exekúciu za neprípustnú a exekúciu zastavil, zároveň zamietol návrh oprávneného na
zmenu exekútora a zaviazal oprávneného zaplatiť súdnemu exekútorovi trovy exekúcie. Proti uzneseniu
zo strany oprávneného bolo podané odvolanie dňa 17.2.2011. O odvolaní oprávneného rozhodol
Krajský súd v Košiciach uznesením 2CoE/112/2011-37 zo dňa 30.11.2011 tak, že potvrdil rozhodnutie
prvostupňového súdu vo výroku, ktorým bola exekúcia vyhlásená za neprípustnú a exekúcia bola

zastavená a vo výroku o trovách exekúcie, odmietol odvolanie oprávneného proti výroku o zamietnutí
žiadosti o zmene súdneho exekútora a náhradu trov odvolacieho konania účastníkom nepriznal.
Uznesenie nadobudlo právoplatnosť dňa 8.2.2012.

Z exekučného spisu 4Er/521/2011 ( týkajúceho sa spisu 4C/151/2012 a aj 4C/265/2012) bolo zistené, že

dňa 3.8.2011 bola súdnym exekútorom JUDr. Rudolfom Krutým doručená žiadosť o udelenie poverenia
na vykonanie exekúcie oprávneného proti povinnému D. S., F.. XX.X.XXXX, T. U. Č.. XXX, pre
vymoženie679,15Eurspríslušenstvom.ExekučnýmtitulombolrozsudokStálehorozhodcovskéhosúdu
sp. zn. SR XXXXX/XX zo dňa 26.8.2009. Podkladom pre rozhodnutie bola zmluva o úvere č. XXXXXXX
zo dňa 4.7.2008. Tunajší súd uznesením zo dňa 20.9.2011 žiadosť o udelenie poverenia na vykonanie

exekúcie zamietol v časti istiny 371,77 Eur spolu s úrokom z omeškania vo výške 0,25 % denne od
1.3.2009 do zaplatenia a v časti úroku z omeškania nad 10 % ročne zo sumy 297,43 Eur od 1.3.2009. Na
vymoženie istiny vo výške 307,38 Eur, úrokov z omeškania vo výške 10 % ročne zo sumy 297,43 Eur od
1.3.2009 do zaplatenia, trov konania 215,61 Eur, trov právneho zastúpenia v exekučnom konaní 72,45
Eur, poplatku za vydanie poverenia 16,50 Eur a trov exekúcie vydal tunajší súd poverenie pre súdneho

exekútora JUDr. Rudolfa Krutého dňa 20.9.2011. Súd uznesením zo dňa 30.11.2011 exekučné konanie
v časti istiny 371,77 Eur spolu s úrokom z omeškania vo výške 0,25 % denne od 1.3.2009 do zaplatenia
a v časti úroku z omeškania nad 10 % ročne zo sumy 297,43 Eur od 1.3.2009 do zaplatenia zastavil.
Uvedené uznesenie nadobudlo právoplatnosť dňa 6.12.2011.Z exekučného spisu 4Er/423/2009 (týkajúceho sa spisu 4C/152/2012) bolo zistené, že dňa 24.7.2009
bola súdnym exekútorom JUDr. Rudolfom Krutým doručená žiadosť o udelenie poverenia na vykonanie

exekúcie oprávneného proti povinnému E. Ž., F.. X.X.XXXX, T. G., J. XXXX/XX, pre vymoženie 663,66
Eur s príslušenstvom a to na podklade exekučného titulu - rozsudku Stáleho rozhodcovského súdu sp.
zn. SR XXXXX/XX zo dňa 12.5.2009. Podkladom pre rozhodnutie bola zmluva o úvere č. XXXXXXX
zo dňa 4.7.2008, ktorú oprávnený ani na výzvu zo dňa 28.7.2009 nepredložil. Tunajší súd uznesením
zo dňa 20.1.2010 žiadosť o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie zamietol. Súd si vyžiadal od

oprávneného predložiť zmluvu o úvere, oprávnený oznámil, že žiadosť o predloženie zmluvy o úvere
považuje za právne neopodstatnenú, žiadosť o jej predloženie nemá oporu v zákone, exekučný súd nie
je oprávnený preskúmavať exekučný titul. Tunajší súd uznesením zo dňa 20.1.2010 žiadosť o udelenie
poverenia na vykonanie exekúcie zamietol. Proti uzneseniu zo strany oprávneného bolo podané
odvolanie. O odvolaní oprávneného rozhodol Krajský súd v Košiciach uznesením zo dňa 30.4.2010
tak, že potvrdil rozhodnutie prvostupňového súdu a náhradu trov účastníkom nepriznal. Uznesenie

o zamietnutí žiadosti o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie tak nadobudlo právoplatnosť dňa
7.6.2010. Exekučné konanie bolo následne zastavené uznesením zo dňa 5.8.2010.

Z exekučného spisu 4ER/484/2011 ( týkajúceho sa spisu 4C/158/2012) bolo zistené, že dňa 21.7.2011
bola súdnym exekútorom JUDr. Rudolfom Krutým doručená žiadosť o udelenie poverenia na vykonanie

exekúcie oprávneného proti povinnému H. J., F.. XX.X.XXXX, T. Q. XX o vymoženie 1 874,- Eur s prísl. a
to na podklade exekučného titulu - rozsudku Stáleho rozhodcovského súdu. Podkladom pre rozhodnutie
bola zmluva o úvere č. XXXXXXX zo dňa 9.3.2009. Tunajší súd uznesením zo dňa 30.9.2011 žiadosť
o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie zamietol. Proti uzneseniu zo strany oprávneného nebolo
podané odvolanie. Uznesenie o zamietnutí žiadosti o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie tak

nadobudlo právoplatnosť dňa 25.10.2011. Exekučné konanie bolo následne zastavené uznesením zo
dňa 30.11.2011.
Súd zistil, že ďalšia žiadosť o vydanie poverenia týkajúci sa tej istej zmluvy o úvere č. XXXXXXX zo
dňa 9.3.2009 bol uznesením zo dňa 7.7.2010 zamietnutý. Exekučným titulom bol rozsudok stáleho
rozhodcovského súdu č. SR XXXXX/XX zo dňa 26.11.2009 a spis je vedený pod sp. zn. 5Er/277/2010.

Z exekučného spisu 4Er/23/2003 (týkajúceho sa spisu 4C/179/2012) bolo zistené, že dňa 7.4.2003
bola súdnym exekútorom JUDr. Ing. Karolom Mihalom predložená žiadosť na udelenie poverenia na
vykonanie exekúcie oprávneného proti povinnému I. E., E. XXX/XX, P., pre vymoženie 398,32 Eur s prísl.
Exekučným titulom bol Platobný rozkaz č.k. 1Rob/711/02 zo dňa 20.9.2002 . Tunajší súd vydal poverenie

na výkon exekúcie na sumu 398,32 Eur s prísl. dňa 25.4.2003 pre exekútora JUDr. Ing. Karola Mihala.
Listom doručeným dňa 22.11.2010 oprávnený navrhol zmenu súdneho exekútora, pôvodný exekútor
JUDr. Ing. Karol Mihal súhlasil so zmenou exekútora a trovy exekúcie si neuplatnil, prípisom zo dňa
8.12.2010. Tunajší súd následne uznesením zo dňa 18.1.2011 vyhovel žiadosti oprávneného na zmenu
exekútora JUDr. Ing. Karola Mihala a vykonaním exekúcie poveril exekútora JUDr. Rudolfa Krutého.

Uvedené uznesenie nadobudlo právoplatnosť dňa 28.2.2011.

Z exekučného spisu 4Er/517/2011 (týkajúceho sa spisu 4C/202/2012) bolo zistené, že dňa 3.8.2011
bola súdnym exekútorom JUDr. Rudolfom Krutým doručená žiadosť o udelenie poverenia na vykonanie
exekúcie oprávneného proti povinnému E. G., F.. XX.X.XXXX, T. U., A. XXX/X pre vymoženie 405,96 Eur

s príslušenstvom. Exekučným titulom bol rozsudok Stáleho rozhodcovského súdu sp. zn. SR XXXXX/
XX zo dňa 14.7.2009. Podkladom pre rozhodnutie bola zmluva o úvere č. XXXXXXX zo dňa 24.10.2008.
Tunajší súd uznesením zo dňa 12.10.2011 žiadosť o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie zamietol
v časti úroku z omeškania nad 10% ročne zo sumy 478,- Eur od 20.2.2009 do 31.3.2010, nad 9% ročne
zo sumy 438,- Eur od 1.4.2010 do 5.5.2010, nad 9% ročne zo sumy 398,- Eur od 6.5.2010 do zaplatenia.

V prevyšujúcej časti bolo vydané poverenie. Odvolanie nebolo podané, preto súd uznesením zo dňa
30.11.2011 v uvedenej časti konanie zastavil.

9. Z exekučného spisu 4Er/10/2009 (týkajúceho sa spisu 4C/212/2012) bolo zistené, že dňa 9.1.2009
bola súdnym exekútorom JUDr. Rudolfom Krutým doručená žiadosť o udelenie poverenia na vykonanie

exekúcie oprávneného proti povinnému D. E., F.. X.X.XXXX, T. P. XXX/XX, J. Q., pre vymoženie
239,56 Eur s príslušenstvom. Exekučným titulom bol rozsudok Stáleho rozhodcovského súdu sp. zn.
SR XXXXX/XX zo dňa 24.9.2008. Súd vydal dňa 19.1.2009 poverenie na vymoženie istiny vo výške
239,56 Eur s prísl. Uznesením zo dňa 24.2.2009 návrh oprávneného na vykonanie exekúcie v častitrov právneho zastúpenia vo výške 32,07 Eur zamietol a uznesením zo dňa 9.4.2009 exekúciu čo do
sumy 32,07 Eur zastavil. Prípisom zo dňa 18.6.2009 súd vyzval oprávneného na predloženie úverovej
zmluvy č. XXXXXXX a všeobecných obchodných podmienok k tejto zmluve, v zmysle ktorej bol

vydaný exekučný titul. Dňa 21.9.2009 oprávnený zaslal kópiu požadovaných dokumentov tunajšiemu
súdu. Následne uznesením zo dňa 6.4.2011 tunajší súd exekúciu vyhlásil za neprípustnú a zároveň ju
zastavil, oprávneného zaviazal uhradiť súdnemu exekútorovi trovy exekúcie. Proti uzneseniu zo strany
oprávneného bolo podané odvolanie dňa 26.4.2011. O odvolaní oprávneného rozhodol Krajský súd v
Košiciach uznesením 7CoE/45/2011-37 zo dňa 23.12.2011 tak, že potvrdil rozhodnutie prvostupňového

súdu. Uznesenie o zastavení exekúcie a povinnosti uhradiť oprávneným trovy exekúcie tak nadobudlo
právoplatnosť dňa 19.4.2012.

Z exekučného spisu 4Er/284/2010 ( týkajúceho sa spisu 4C/213/2012) bolo zistené, že dňa 29.4.2010
bola súdnym exekútorom JUDr. Rudolfom Krutým doručená žiadosť o udelenie poverenia na vykonanie
exekúcie oprávneného proti povinnému I. F., F.. XX.X.XXXX, T. P. Č.. XX, pre vymoženie 355,- Eur s

príslušenstvom. Exekučným titulom bol rozsudok Stáleho rozhodcovského súdu sp. zn. SR 16412/09
zo dňa 30.10.2009. Podkladom pre rozhodnutie bola zmluva o úvere č. XXXXXXX zo dňa 27.1.2009 a
zmenka. Tunajší súd vydal poverenie na výkon exekúcie na sumu 355,- Eur s prísl. dňa 2.6.2010.

XX.Zexekučnéhospisu4Er/161/2009(týkajúcehosaspisu 4C/217/2012)bolozistené,žedňa6.4.2009

bola súdnym exekútorom JUDr. Rudolfom Krutým doručená žiadosť o udelenie poverenia na vykonanie
exekúcie oprávneného proti povinnému Q. P., P. XXXX/XX, J. F. R. O.: XXXXXXXXX, pre vymoženie
1.279,44,- Eur s príslušenstvom. Exekučným titulom bol rozsudok Stáleho rozhodcovského súdu sp.
zn. SR XXXXX/XX zo dňa 2.10.2008. Podkladom pre rozhodnutie bola zmluva o úvere č. 7430900 zo
dňa 28.2.2008. Súdny exekútor aj oprávnený boli vyzvaní na predloženie zmluvy o úvere, táto bola

predložená 7.9.2009. Na preukázanie platieb oprávnený reagoval až listom doručeným súdu 25.1.2010.
Tunajší súd vydal poverenie na výkon exekúcie na sumu 1.279,44 Eur s prísl. dňa 4.2.2010.

Z exekučného spisu 4Er/550/2011 ( týkajúceho sa spisu 4C/222/2012) bolo zistené, že dňa 15.8.2011
bola súdnym exekútorom JUDr. Rudolfom Krutým doručená žiadosť o udelenie poverenia na vykonanie

exekúcie oprávneného proti povinnému E. H., F.. X.X.XXXX, T. U. Č.. XXX pre vymoženie 212,- Eur s
príslušenstvom. Exekučným titulom bol rozsudok Stáleho rozhodcovského súdu sp. zn. SR XXXXX/XX
zo dňa 20.5.2011. Podkladom pre rozhodnutie bola zmluva o úvere č. XXXXXXXXX zo dňa 25.1.2010 a
zmenka. Tunajší súd žiadosť o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie zamietol uznesením zo dňa
26.8.2011. Odvolanie podané nebolo, exekučné konanie bolo následne zastavené uznesením zo dňa

26.9.2011.

Z exekučného spisu 4Er/421/2009 ( týkajúceho sa spisu 4C/230/2012) bolo zistené, že dňa 24.7.2009
bola súdnym exekútorom JUDr. Rudolfom Krutým doručená žiadosť o udelenie poverenia na vykonanie
exekúcie oprávneného proti povinnému E. T., F.. X.X.XXXX, T. U. X/X, J. H. pre vymoženie 400,32 Eur

s príslušenstvom. Exekučným titulom bol rozsudok Stáleho rozhodcovského súdu sp. zn. SR XXXXX/
XX zo dňa 11.5.2009. Prípisom zo dňa 19.11.2009 súd vyzval oprávneného na predloženie úverovej
zmluvy č. XXXXXXX zo dňa 30.5.2008 a všeobecných obchodných podmienok k tejto zmluve, v
zmysle ktorej bol vydaný exekučný titul. Dňa 14.12.2009 oprávnený prípisom súdu oznámil, že žiadosť
tunajšieho súdu o predloženie zmlúv o úvere nemajú oporu v zákonných ustanoveniach a uvedené

doklady súdu nezaslal. Následne uznesením zo dňa 27.1.2010 tunajší súd žiadosť o udelenie poverenia
na vykonanie exekúcie zamietol. Proti uzneseniu zo strany oprávneného bolo podané odvolanie dňa
17.2.2010. O odvolaní oprávneného rozhodol Krajský súd v Košiciach uznesením 2CoE/150/2010-25 zo
dňa 31.5.2010 tak, že potvrdil rozhodnutie prvostupňového súdu a účastníkom nepriznal náhradu trov
odvolacieho konania. Uznesenie o zamietnutí udelenia poverenia na vykonanie exekúcie tak nadobudlo

právoplatnosť dňa 2.7.2010. Exekučné konanie bolo následne zastavené uznesením zo dňa 21.7.2010.

Z exekučného spisu 4Er/485/2011 ( týkajúceho sa spisu 4C/231/2012) bolo zistené, že dňa 21.7.2011
bola súdnym exekútorom JUDr. Rudolfom Krutým doručená žiadosť o udelenie poverenia na vykonanie

exekúcie oprávneného proti povinnému Q. U., F.. X.X.XXXX, T. S. Č.. XX pre vymoženie 550,81 Eur s
príslušenstvom. Exekučným titulom bol rozsudok Stáleho rozhodcovského súdu sp. zn. SR XXXXX/XX
zo dňa 19.11.2009. Podkladom pre rozhodnutie bola zmluva o úvere č. XXXXXXX zo dňa 12.2.2009 a
zmenka. Tunajší súd žiadosť o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie zamietol uznesením zo dňa8.8.2011. Odvolanie nebolo podané, preto exekučné konanie bolo následne zastavené uznesením zo
dňa 27.9.2011.

Z exekučného spisu 4Er/302/2009 ( týkajúceho sa spisu 4C/237/2012) bolo zistené, že dňa 3.6.2009
bola súdnym exekútorom JUDr. Rudolfom Krutým doručená žiadosť o udelenie poverenia na vykonanie
exekúcie oprávneného proti povinnému H. P., F.. XX.X.XXXX, T. J. XXXX/X, J. F. R., pre vymoženie
1.202,97 Eur s príslušenstvom. Exekučným titulom bol rozsudok Stáleho rozhodcovského súdu sp. zn.
SR XXXXX/XX zo dňa 15.1.2009. Prípismi zo dňa 18.6.2009 a 6.8.2009 súd si vyžiadal predloženie

úverovej zmluvy č. XXXXXXX zo dňa 12.5.2008 a všeobecných obchodných podmienok k tejto zmluve,
v zmysle ktorej bol vydaný exekučný titul. Dňa 26.10.2009 oprávnený prípisom súd žiadal o predĺženie
lehoty na predloženie uvedenej úverovej zmluvy, no ani po urgencii súdu zo dňa 18.1.2010 súdu
uvedené nepredložil. Následne uznesením zo dňa 27.1.2010 tunajší súd žiadosť o udelenie poverenia
na vykonanie exekúcie zamietol. Proti uzneseniu zo strany oprávneného bolo podané odvolanie dňa
19.2.2010. O odvolaní oprávneného rozhodol Krajský súd v Košiciach uznesením 4CoE/151/2010-31 zo

dňa 31.5.2010 tak, že potvrdil rozhodnutie prvostupňového súdu a účastníkom nepriznal náhradu trov
odvolacieho konania. Uznesenie o zamietnutí udelenia poverenia na vykonanie exekúcie tak nadobudlo
právoplatnosť dňa 12.7.2010. Tunajší súd následne uznesením zo dňa 9.9.2010 exekučné konanie
zastavil.

Z exekučného spisu 4Er/422/2009 ( týkajúceho sa spisu 4C/238/2012) bolo zistené, že dňa 24.7.2009
bola súdnym exekútorom JUDr. Rudolfom Krutým doručená žiadosť o udelenie poverenia na vykonanie
exekúcie oprávneného proti povinnému D. T., F.. XX.X.XXXX, T. C. X, pre vymoženie 512,18 Eur s
príslušenstvom. Exekučným titulom bol rozsudok Stáleho rozhodcovského súdu sp. zn. SR 00327/09 zo
dňa 11.5.2009. Prípisom zo dňa 28.7.2009 súd vyzval oprávneného na predloženie úverovej zmluvy č.

7430908 zo dňa 11.5.2008 a všeobecných obchodných podmienok k tejto zmluve, v zmysle ktorej bol
vydaný exekučný titul. Dňa 23.11.2009 tunajší súd urgoval predloženie uvedenej úverovej zmluvy, na čo
oprávnený nereagoval. Následne uznesením zo dňa 9.3.2010 tunajší súd žiadosť o udelenie poverenia
na vykonanie exekúcie zamietol. Proti uzneseniu zo strany oprávneného bolo podané odvolanie dňa
29.3.2010. O odvolaní oprávneného rozhodol Krajský súd v Košiciach uznesením 2CoE/399/2010-28 zo

dňa 30.7.2010 tak, že potvrdil rozhodnutie prvostupňového súdu a účastníkom nepriznal náhradu trov
odvolacieho konania. Uznesenie o zamietnutí udelenia poverenia na vykonanie exekúcie tak nadobudlo
právoplatnosť dňa 20.8.2010. Tunajší súd následne uznesením zo dňa 9.9.2010 exekučné konanie
zastavil.

Z exekučného spisu 4Er/456/2009 ( týkajúceho sa spisu 4C/240/2012) bolo zistené, že dňa 6.8.2009
bola súdnym exekútorom JUDr. Rudolfom Krutým doručená žiadosť o udelenie poverenia na vykonanie
exekúcie oprávneného proti povinnému D. T., F.. XX.X.XXXX, T. C. X, pre vymoženie 299,97 Eur s
príslušenstvom. Exekučným titulom bol rozsudok Stáleho rozhodcovského súdu sp. zn. SR XXXXX/
XX zo dňa 26.5.2009. Prípisom zo dňa 7.8.2009 súd vyzval oprávneného na predloženie úverovej

zmluvy č. XXXXXXX zo dňa 24.7.2008 a všeobecných obchodných podmienok k tejto zmluve, v zmysle
ktorej bol vydaný exekučný titul. Dňa 30.10.2009 tunajší súd urgoval predloženie uvedenej úverovej
zmluvy, na čo oprávnený reagoval žiadosťou o predĺženie lehoty na predloženie uvedenej zmluvy.
Oprávnený predložil kópiu úverovej zmluvy a všeobecné podmienky poskytnutia úveru dňa 25.1.2010.
Následne uznesením zo dňa 29.1.2010 tunajší súd žiadosť o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie

zamietol. Proti uzneseniu zo strany oprávneného bolo podané odvolanie dňa 22.2.2010. O odvolaní
oprávneného rozhodol Krajský súd v Košiciach uznesením 2CoE/154/2010-27 zo dňa 30.9.2010 tak,
že zrušil rozhodnutie prvostupňového súdu a vrátil vec na ďalšie konanie. Tunajší súd uznesením
zo dňa 7.12.2010 opätovne zamietol žiadosť súdneho exekútora na vykonanie exekúcie. Uznesenie
o zamietnutí udelenia poverenia na vykonanie exekúcie tak nadobudlo právoplatnosť dňa 1.1.2011.

Tunajší súd následne uznesením zo dňa 17.1.2011 exekučné konanie zastavil.

Z exekučného spisu 4Er/490/2008 ( týkajúceho sa spisu sp. zn. 4C/270/2012 ) bolo zistené, že dňa
10.10.2008 bola súdnym exekútorom JUDr. Rudolfom Krutým predložená žiadosť na udelenie poverenia
na vykonanie exekúcie oprávneného proti povinnému I. T., F.. XX.X.XXXX, T. H. Č.. XXX, pre vymoženie

217,09 Eur s prísl. Exekučným titulom bol Rozsudok Stáleho rozhodcovského súdu sp. zn. J. XXXXX/
XX zo dňa 15.4.2008. Podkladom pre vykonanie exekúcie bola Zmluva o úvere č. XXXXXXX zo
dňa 23.10.2007. Tunajší súd vydal poverenie na výkon exekúcie na sumu 217,09 Eur s prísl. dňa
22.10.2008 pre exekútora JUDr. Michala Mazúra a opravným uznesením poveril exekútora JUDr.RudolfaKrutého.Exekútordňa5.9.2011vrátilpoverenie,nakoľkosaexekučnékonanieskončilovsúlade
s § 60 Exekučného poriadku.

Z exekučného spisu 4Er/12/2009 ( týkajúceho sa spisu sp. zn. 4C/278/2012 ) bolo zistené, že dňa
9.1.2009 bola súdnym exekútorom JUDr. Rudolfom Krutým predložená žiadosť na udelenie poverenia
na vykonanie exekúcie oprávneného proti povinnému D. S., F.. XX.X.XXXX, T. P. XXX, pre vymoženie
722,30 Eur s prísl. Exekučným titulom bol Rozsudok Stáleho rozhodcovského súdu sp. zn. SR XXXXX/
XX zo dňa 8.8.2008. Podkladom pre vykonanie exekúcie bola Zmluva o úvere č. XXXXXXX W.o dňa

6.7.2007. Tunajší súd vydal poverenie na výkon exekúcie na sumu 722,30 Eur s prísl. dňa 19.1.2009
pre exekútora JUDr. Rudolfa Krutého. Uznesením zo dňa 24.2.2009 návrh oprávneného na vykonanie
exekúcie v časti trov právneho zastúpenia vo výške 32,07 Eur zamietol. Toto uznesenie nadobudlo
právoplatnosť dňa 19.3.2009. Následne súd uznesením zo dňa 9.4.2009 exekúciu čo do sumy 32,07
Eur zastavil.

Z exekučného spisu 4Er/611/2009 ( týkajúceho sa spisu 4C/300/2012) bolo zistené, že dňa 25.9.2009
bola súdnym exekútorom JUDr. Rudolfom Krutým doručená žiadosť o udelenie poverenia na vykonanie
exekúcieoprávnenéhoprotipovinnémuI.P.,F..XX.X.XXXX,T.J.XXX/XX,D., prevymoženie286,97Eur
s príslušenstvom. Exekučným titulom bol rozsudok Stáleho rozhodcovského súdu sp. zn. SR XXXXX/XX
zo dňa 13.5.2009. Prípisom zo dňa 6.10.2009 súd vyzval oprávneného na predloženie úverovej zmluvy

č. XXXXXXX zo dňa 30.11.2007 a všeobecných obchodných podmienok k tejto zmluve, v zmysle ktorej
bol vydaný exekučný titul. Dňa 19.11.2009 tunajší súd urgoval predloženie uvedenej úverovej zmluvy,
na čo oprávnený reagoval zamietavo. Následne uznesením zo dňa 14.1.2010 tunajší súd žiadosť
o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie zamietol. Proti uzneseniu zo strany oprávneného bolo
podané odvolanie dňa 10.2.2010. O odvolaní oprávneného rozhodol Krajský súd v Košiciach uznesením

3CoE/134/2010-25 zo dňa 30.4.2010 tak, že potvrdil rozhodnutie prvostupňového súdu a účastníkom
nepriznal náhradu trov odvolacieho konania. Uznesenie o zamietnutí udelenia poverenia na vykonanie
exekúcie tak nadobudlo právoplatnosť dňa 3.6.2010. Tunajší súd následne uznesením zo dňa 21.7.2010
exekučné konanie zastavil.

Z exekučného spisu 4Er/40/2005 (týkajúceho sa spisu 4C/313/2012) bolo zistené, že dňa 16.2.2005
bola súdnym exekútorom JUDr. Ing. Karolom Mihalom predložená žiadosť na udelenie poverenia na
vykonanie exekúcie oprávneného proti povinnému E. P., J. XXX, D., pre vymoženie 225,05 Eur s
prísl. Exekučným titulom bola Notárska zápisnica N XXXX/XXXX, F. XXXXX/XXXX zo dňa 16.10.2004,
spísaná na Notárskom úrade JUDr. Jarmily Kováčovej, Bratislava. Podkladom pre vykonanie exekúcie

je Zmluva o úvere č. XXXXXXX zo dňa 15.4.2004. Tunajší súd vydal poverenie na výkon exekúcie na
sumu 225,05 Eur s prísl. dňa 18.2.2005 pre exekútora JUDr. Ing. Karola Mihala. Listom doručeným
dňa 22.11.2010 oprávnený navrhol zmenu súdneho exekútora, pôvodný exekútor JUDr. Ing. Karol Mihal
súhlasil so zmenou exekútora a trovy exekúcie vyčíslil prípisom doručeným dňa 19.1.2011. Tunajší súd
následne uznesením zo dňa 21.2.2011 vyhlásil exekúciu za neprípustnú a exekúciu zastavil, zamietol

návrh oprávneného na zmenu exekútora a zaviazal oprávneného zaplatiť súdnemu exekútorovi trovy
exekúcie. Proti uzneseniu zo strany oprávneného bolo podané odvolanie dňa 18.3.2011. O odvolaní
oprávneného rozhodol Krajský súd v Košiciach uznesením 5CoE/108/2011-35 zo dňa 28.10.2011 tak,
že potvrdil rozhodnutie prvostupňového súdu a rozhodol, že oprávnená nemá právo na náhradu trov
odvolaciehokonaniaapovinnémuaexekútorovináhradutrovnepriznal.Uznesenieozastaveníexekúcie

tak nadobudlo právoplatnosť dňa 3.1.2012.

Z exekučného spisu 4Er/594/2008 ( týkajúceho sa spisu 4C/321/2012) bolo zistené, že dňa 18.11.2008
bola súdnym exekútorom JUDr. Rudolfom Krutým doručená žiadosť o udelenie poverenia na vykonanie
exekúcie oprávneného proti povinnému P. H., F.. X.XX.XXXX, T. T. Č.. XX, pre vymoženie 527,78 Eur s

príslušenstvom. Exekučným titulom bol rozsudok Stáleho rozhodcovského súdu sp. zn. SR 07379/08 zo
dňa 5.8.2008. Tunajší súd vydal poverenie pre súdneho exekútora JUDr. Rudolfa Krutého na vymoženie
istiny 527,78 Eur s prísl. Následne súd uznesením zo dňa 22.12.2008 návrh oprávneného na vykonanie
exekúcie v časti trov právneho zastúpenia vo výške 32,07 Eur zamietol. Uvedené uznesenie nadobudlo
právoplatnosť dňa 15.1.2009. Uznesením zo dňa 20.2.2009 tunajší súd exekúciu čo do sumy 32,07 Eur

zastavil. Uvedené uznesenie nadobudlo právoplatnosť dňa 27.2.2009. Prípisom zo dňa 18.5.2009 súd
vyzval oprávneného na predloženie úverovej zmluvy č. XXXXXXX zo dňa 20.11.2007 a všeobecných
obchodných podmienok k tejto zmluve, v zmysle ktorej bol vydaný exekučný titul. Následne uznesením
zo dňa 30.3.2011 tunajší súd žiadosť o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie čiastočne zastavilčo do istiny 262,23 Eur s prísl. a súčasne zastavil exekúciu pre vymoženie trov právneho zastúpenia,
nakoľko zisti, že dlžníkovi bol poskytnutý úver, kde istina bola zvýšená o poplatok vo výške 252,77 Eur.
Toto uznesenie nadobudlo právoplatnosť dňa 20.4.2011.

Z exekučného spisu 4Er/668/2010 ( týkajúceho sa spisu 4C/332/2012 ) bolo zistené, že dňa 7.10.2010
bola súdnym exekútorom JUDr. Rudolfom Krutým doručená žiadosť o udelenie poverenia na vykonanie
exekúcie oprávneného proti povinnému E. C., F.. X.X.XXXX, T. B. F. U. XX, pre vymoženie 1 326,-
Eur s prísl. a to na základe exekučného titulu - rozsudku Stáleho rozhodcovského súdu. Podkladom

pre rozhodnutie bola zmluva o úvere č. XXXXXXX zo dňa 23.2.2009 a zmenka. Tunajší súd žiadosť o
udelenie poverenia na vykonanie exekúcie zamietol uznesením zo dňa 19.10.2010. Oprávnený podal
odvolanie, ktoré následne zobral späť a odvolací súd odvolacie konanie zastavil. Exekučné konanie bolo
následne zastavené uznesením zo dňa 28.3.2011.

Žalobca dňa 24.2.2014 v konaní vedenom tunajším súdom pod sp. zn. 9C/112/2012 predložil súdu

znalecký posudok č. 1/2014 zo dňa 17.1.2014, ktorý bol vypracovaný znaleckým ústavom Ekonomickou
univerzitouvBratislavestým,žetýmtoznaleckýmposudkombolastanovenámajetkováškoda,ktorámu
bola spôsobená v dôsledku nesprávneho úradného postupu exekučného súdu aj vo vyššie uvedených
exekučných veciach. Žalobca poukázal na to, že v súlade so zásadou hospodárnosti predkladá len
jeden originál tohto znaleckého posudku, na ktorý bude v ostatných konaniach vedených tunajším

súdom odkazovať. Z predloženého znaleckého posudku č. 1/2014 bolo zistené, že zadávateľom -
žalobcom bola daná znaleckému ústavu úloha určiť výšku majetkovej škody, ktorá bola spôsobená
nesprávnymi úradnými postupmi a nezákonnými rozhodnutiami okresných súdov Slovenskej republiky
v exekučných konaniach a to najmä v súvislosti s porušovaním zákonných lehôt a nečinnosťou, či
zbytočnými prieťahmi v exekučných konaniach pri rozhodovaní o žiadosti súdneho exekútora o vydanie

poverenia na vykonanie exekúcie alebo pri rozhodovaní o zmene súdneho exekútora. Znalecký ústav
na základe vykonanej analýzy mzdových nákladov, nákladov na poštovné, telekomunikačné služby, tlač
a úpravu informačného systému realizoval výpočet majetkovej ujmy vzniknutej žalobcovi, pričom túto
diferencoval podľa jednotlivých typov žalôb nasledovne:
Žaloby NZP a NP

- mzdové náklady 4,15 eur,
- náklady na tlač 5,31 eur
- náklady na úpravu informačného systému 13,86 eur,
- náklady na poštovné 3,01 eur,
- náklady na telekomunikačné služby 4,43 eur

spolu vo výške 30,76 eur.

Podľa § 109 ods. 1 O.s.p., súd konanie preruší, ak
a) účastník stratil spôsobilosť konať pred súdom a nie je zastúpený zástupcom s plnomocenstvom pre
celé konanie;

b) rozhodnutie závisí od otázky, ktorú nie je v tomto konaní oprávnený riešiť. Rovnako postupuje, ak tu
pred rozhodnutím vo veci dospel k záveru, že všeobecne záväzný právny predpis, ktorý sa týka veci, je
v rozpore s ústavou, zákonom alebo medzinárodnou zmluvou, ktorou je Slovenská republika viazaná; v
tom prípade postúpi návrh ústavnému súdu na zaujatie stanoviska,
c) rozhodol, že požiada Súdny dvor Európskych spoločenstiev o rozhodnutie o predbežnej otázke podľa

medzinárodnej zmluvy.

Podľa § 109 ods. 2 O.s.p., pokiaľ súd neurobí iné vhodné opatrenia, môže konanie prerušiť, ak
a) sa účastník nemôže konania zúčastniť pre prekážku trvalejšej povahy alebo preto, že jeho pobyt nie
je známy;

b) zákonný zástupca účastníka zomrel alebo stratil spôsobilosť konať pred súdom;
c) prebieha konanie, v ktorom sa rieši otázka, ktorá môže mať význam pre rozhodnutie súdu, alebo ak
súd dal na takéto konanie podnet.

Podaním zo dňa 31.7.2014 žalobca opätovne podal návrh na prerušenie konania do právoplatného

rozhodnutia Ústavného súdu SR o ústavnej sťažnosti žalobcu. V návrhu uviedol žalobca tie isté dôvody,
ako v podaní zo dňa 13.6.2013. Opätovne uviedol, že s rozhodnutím Krajského súdu v Košiciach sp.
zn. 1NcC/61/2012 o tom, že sudcovia tunajšieho súdu nie sú z prejednávania veci vylúčení nesúhlasí,
hodnotí ho ako nesprávne zakladajúce zásah do jeho práv. K návrhu žalobca pripojil kópiu Sťažnostina porušovanie základného práva zaručeného čl. 46 ods. 1 Ústavy SR (práva na súdnu ochranu a
osobitne práva na zákonného sudcu podľa čl. 48 ods. 1 vety prvej Ústavy SR), ako aj základného práva
na spravodlivý súdny proces zaručeného čl. 6 ods. 1 Európskeho dohovoru o ochrane ľudských práv

a základných slobôd (osobitne práva na nestranný súd zriadený zákonom), ktorá sa týka rozhodnutia
uvedeného Krajského súdu v Košiciach. Ako dôvod prerušenia konania žalobca uviedol ustanovenia §
109 ods. 1 písm. b) O.s.p. a § 109 ods. 2 písm. c) O.s.p.

Žalobca ako účastník konania využil svoje zákonné právo namietať nestrannosť tunajšieho súdu. O

námietke zaujatosti uplatnenej žalobcom už v žalobnom návrhu nadriadený súd právoplatne rozhodol.
Krajský súd v Košiciach sa pritom zaoberal všetkými dôvodmi žalobcu, pre ktoré žiadal vylúčenie sudcov
tunajšieho súdu v danej veci. Rozhodnutím Krajského súdu v Košiciach sp. zn. 1NcC/61/2012 je tak
viazaný súd, ale aj účastníci tohto konania. Okrem toho ani opätovným preskúmaním návrhu žalobcu
nebolo zistené, aby všeobecne záväzný právny predpis, ktorý sa týka tejto veci bol v rozpore s ústavou,
zákonom alebo medzinárodnou zmluvou. Ústavná sťažnosť podaná žalobcom nezakladá konanie, v

ktorom by sa riešila otázka majúca význam pre rozhodnutie súdu vo veci samej. Z uvedených dôvodov
súd návrh žalobcu na prerušenie konania opätovne zamietol.

Podľa § 3 ods. 1, 2 zákona č. 514/2003 Z. z. o zodpovednosti za škodu spôsobenú pri výkone verejnej
moci, štát zodpovedá za podmienok ustanovených týmto zákonom za škodu, ktorá bola spôsobená

orgánmi verejnej moci, okrem tretej časti toho zákona, pri výkone verejnej moci
a) nezákonným rozhodnutím,
b) nezákonným zatknutím, zadržaním alebo iným pozbavením osobnej slobody,
c) rozhodnutím o treste, o ochrannom opatrení alebo rozhodnutím o väzbe, alebo
d) nesprávnym úradným postupom.

Zodpovednosti podľa odseku 1 sa nemožno zbaviť.

Podľa § 5 ods. 1 zákona č. 514/2003 Z. z. o zodpovednosti za škodu spôsobenú pri výkone verejnej
moci, právo na náhradu škody spôsobenej nezákonným rozhodnutím má účastník konania, ktorému
vznikla škoda v dôsledku rozhodnutia vydaného v tomto konaní.

Podľa § 6 ods. 1, 2 zákona č. 514/2003 Z. z. o zodpovednosti za škodu spôsobenú pri výkone
verejnej moci, ak tento zákon neustanovuje inak, právo na náhradu škody spôsobenej nezákonným
rozhodnutím možno uplatniť iba vtedy, ak právoplatné rozhodnutie, ktorým bola škoda spôsobená, bolo
zrušené alebo zmenené pre nezákonnosť príslušným orgánom. Súd, ktorý rozhoduje o náhrade škody,

je viazaný rozhodnutím tohto orgánu Právo podľa odseku 1 možno priznať iba vtedy, ak poškodený
podal proti nezákonnému rozhodnutiu riadny opravný prostriedok podľa osobitných predpisov. Splnenie
tejto podmienky sa nevyžaduje, ak ide o prípady hodné osobitného zreteľa.

Podľa§9ods.1zákonač.514/2003Z.z.ozodpovednostizaškoduspôsobenúprivýkoneverejnejmoci,

štát zodpovedá za škodu spôsobenú nesprávnym úradným postupom. Za nesprávny úradný postup sa
považuje aj porušenie povinnosti orgánu verejnej moci urobiť úkon alebo vydať rozhodnutie v zákonom
ustanovenejlehote,nečinnosťorgánuverejnejmociprivýkoneverejnejmoci,zbytočnéprieťahyvkonaní
alebo iný nezákonný zásah do práv, právom chránených záujmov fyzických osôb a právnických osôb;
za nesprávny úradný postup sa nepovažuje postup alebo výsledok postupu Národnej rady Slovenskej

republiky pri výkone jej pôsobnosti podľa čl. 86 písm. a) a d) Ústavy Slovenskej republiky a postup alebo
výsledok postupu vlády Slovenskej republiky pri výkone jej pôsobnosti podľa čl. 119 písm. b) Ústavy
Slovenskej republiky.

Podľa § 9 ods. 2 zákona č. 514/2003 Z. z. o zodpovednosti za škodu spôsobenú pri výkone verejnej

moci, pri posudzovaní nesprávneho úradného postupu súdu spočívajúceho v porušení povinnosti urobiť
úkon alebo vydať rozhodnutie v zákonom ustanovenej lehote, v nečinnosti pri výkone verejnej moci
alebo v zbytočných prieťahoch v konaní možno vychádzať len z výsledkov vybavenia sťažnosti na
prieťahy, žiadosti o prešetrenie vybavenia sťažnosti na prieťahy, z právoplatného rozhodnutia vydaného
vdisciplinárnomkonaní,ktorýmsarozhodlootom,žesudcasadopustildisciplinárnehoprevinenia,ktoré

má za následok prieťahy v súdnom konaní, právoplatného rozhodnutia Európskeho súdu pre ľudské
práva, ktorým sa rozhodlo, že bolo porušené právo na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov
alebo z právoplatného rozhodnutia Ústavného súdu Slovenskej republiky o ústavnej sťažnosti, ktorýmÚstavnýsúdSlovenskejrepublikykonštatoval,žesaporušiloprávonaprerokovanievecibezzbytočných
prieťahov.

Podľa § 15 ods. 1 zákona č. 514/2003 Z. z. o zodpovednosti za škodu spôsobenú pri výkone
verejnej moci, nárok na náhradu škody spôsobenej nezákonným rozhodnutím, nezákonným zatknutím,
zadržaním alebo iným pozbavením osobnej slobody, rozhodnutím o treste, o ochrannom opatrení alebo
rozhodnutím o väzbe, ako aj nárok na náhradu škody spôsobenej nesprávnym úradným postupom
je potrebné vopred predbežne prerokovať na základe písomnej žiadosti poškodeného o predbežné

prerokovanie nároku (ďalej len "žiadosť") s príslušným orgánom podľa § 4 a 11.

Podľa § 17 ods. 1, 2 zákona č. 514/2003 Z. z. o zodpovednosti za škodu spôsobenú pri výkone
verejnej moci, uhrádza sa skutočná škoda a ušlý zisk, ak osobitný predpis neustanovuje inak. V
prípade, ak iba samotné konštatovanie porušenia práva nie je dostatočným zadosťučinením vzhľadom
na ujmu spôsobenú nezákonným rozhodnutím alebo nesprávnym úradným postupom, uhrádza sa aj

nemajetková ujma v peniazoch, ak nie je možné uspokojiť ju inak.

Podľa § 19 ods. 1 zákona č. 514/2003 Z. z. o zodpovednosti za škodu spôsobenú pri výkone verejnej
moci, právo na náhradu škody sa premlčí za tri roky odo dňa, keď sa poškodený dozvedel o škode. Ak
je podmienkou uplatnenia práva na náhradu škody zrušenie alebo zmena právoplatného rozhodnutia,

plynie premlčacia lehota odo dňa doručenia (oznámenia) rozhodnutia, ktorým bolo zmenené alebo
zrušené právoplatné rozhodnutie.

Podľa § 44 ods. 1, 2 zákona č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti, exekútor,
ktorému bol doručený návrh oprávneného na vykonanie exekúcie, predloží tento návrh spolu s

exekučným titulom najneskôr do 15 dní od doručenia alebo odstránenia vád návrhu súdu (§ 45) a
požiada ho o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie. Súd preskúma žiadosť o udelenie poverenia
na vykonanie exekúcie, návrh na vykonanie exekúcie a exekučný titul. Ak súd nezistí rozpor žiadosti
o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie alebo návrhu na vykonanie exekúcie alebo exekučného
titulu so zákonom, do 15 dní od doručenia žiadosti písomne poverí exekútora, aby vykonal exekúciu,

táto lehota neplatí, ak ide o exekučný titul podľa § 41 ods. 2 písm. c) a d). Ak súd zistí rozpor žiadosti
alebo návrhu alebo exekučného titulu so zákonom, žiadosť o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie
uznesením zamietne. Proti tomuto uzneseniu je prípustné odvolanie.

Podľa § 41 ods. 2 písm. c) a d) zákona č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti,

podľa tohto zákona možno vykonať exekúciu aj na podklade
c) notárskych zápisníc, ktoré obsahujú právny záväzok a v ktorých je vyznačená oprávnená osoba
a povinná osoba, právny dôvod, predmet a čas plnenia, ak povinná osoba v notárskej zápisnici s
vykonateľnosťou súhlasila,
d) vykonateľných rozhodnutí rozhodcovských súdov a rozhodcovských komisií a zmierov nimi

schválených.

Podľa § 44 ods. 8 zákona č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti, oprávnený
môže kedykoľvek v priebehu exekučného konania aj bez uvedenia dôvodu podať na príslušný okresný
súd návrh na zmenu exekútora. Súd rozhodne o zmene exekútora do 30 dní od doručenia návrhu

oprávneného na zmenu exekútora.

Podľa § 45 ods. 1, 2 zákona č. 244/2002 Z.z. o rozhodcovskom konaní, súd príslušný na výkon
rozhodnutia alebo na exekúciu podľa osobitných predpisov na návrh účastníka konania, proti ktorému
bol nariadený výkon rozhodcovského rozsudku, konanie o výkon rozhodnutia alebo exekučné konanie

zastaví
a) z dôvodov uvedených v osobitnom predpise,
b) ak rozhodcovský rozsudok má nedostatok uvedený v § 40 písm. a) a b) alebo
c) ak rozhodcovský rozsudok zaväzuje účastníka rozhodcovského konania na plnenie, ktoré je
objektívne nemožné, právom nedovolené alebo odporuje dobrým mravom.

Súd príslušný na výkon rozhodnutia alebo na exekúciu zastaví výkon rozhodcovského rozsudku alebo
exekučné konanie aj bez návrhu, ak zistí v rozhodcovskom konaní nedostatky podľa odseku 1 písm.
b) alebo c).Predmetom tohto konania je náhrada škody a nemajetkovej ujmy, ktorej sa žalobca domáha poukazujúc
na nesprávny úradný postup tunajšieho súdu vo vyššie uvedených exekučných konaniach. V zmysle §
15 ods. 1 zákona č. 514/2003 Z.z. predpokladom zodpovednosti štátu za škodu spôsobenú nesprávnym

úradným postupom je predbežne prerokovanie tohto nároku na základe písomnej žiadosti poškodeného
príslušným orgánom. Žalovaná v písomnom vyjadrení potvrdila, že zo strany žalobcu jej boli doručené
žiadosti o predbežné prerokovanie nároku na náhradu škody a to dňa 23.4.2012. V čase rozhodovania
súdu teda už uplynula 6 mesačná lehota od prijatia týchto žiadosti. Vzhľadom k tomu má súd za to, že
žalobca si splnil svoju povinnosť, keďže podal žalovanej pred podaním návrhu žiadosť o predbežné

prerokovanie nároku na náhradu škody, pričom súd nemal preukázané, aby nárok žalobcu na náhradu
škody alebo jeho časť bol do rozhodnutia súdu uspokojený.

Žalovaná v písomnom vyjadrení poukázala na nedostatky žalobných návrhov a navrhla aplikáciu
ustanovenia § 43 ods. 1 Občianskeho súdneho poriadku. Podľa názoru súdu žalobné návrhy podané
žalobcom majú všetky náležitosti návrhu na začatie konania v zmysle ustanovení § 42 ods. 3 O.s.p. a

§ 79 ods. 1 O.s.p., žalobca správne označil účastníkov konania, opísal skutočnosti, na základe ktorých
uplatnil svoj nárok, označil dôkazy a uviedol čoho sa domáha, preto postup v zmysle § 43 ods. 1 O.s.p.
súd považoval za nedôvodný.

Žalovaná vo svojom písomnom vyjadrení tiež uplatnila námietku premlčania nároku žalobcu na náhradu

škody a nemajetkovej ujmy. Súd po preskúmaní veci dospel k záveru, že k premlčaniu žalobcom
uplatneného nároku došlo v štyroch prípadoch, ostatné boli podané v rámci plynutia 3-ročnej premlčacej
doby.
V konaniach vedených pôvodne pod sp. zn. 4C/151/2012, 4C/152/2012, 4C/158/2012, 4C/222/2012,
4C/230/2012, 4C/231/2012, 4C/237/2012, 4C/238/2012, 4C/240/2012 žalobca namietal nesprávny

úradný postup spočívajúci v rozhodnutí o zamietnutí žiadosti o udelenie poverenia na vykonanie
exekúcie a v konaniach vedených pôvodne pod sp. zn. 4C/202/2012, 4C/300/2012, 4C/332/2012 v
nerozhodnutí o jeho žiadosti o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie v zákonnej 15-dňovej lehote.
V daných veciach 3-ročná premlčacia doba mohla začať plynúť až momentom doručenia rozhodnutia
o zamietnutí žiadosti o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie žalobcovi resp. jeho právnemu

zástupcovi v exekučných konaniach, keďže až vtedy sa žalobca mohol dozvedieť o škode, ku ktorej malo
dôjsť práve rozhodnutiami o zamietnutí žiadostí súdneho exekútora. Z exekučných spisov pripojených k
uvedeným konaniam pritom bolo zistené, že o žiadostiach o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie
bolo rozhodnuté tunajším súdom ako súdom exekučným v priebehu roka 2010 a 2011, kedy aj boli
rozhodnutia doručované právnemu zástupcovi oprávneného. Žalobné návrhy boli žalobcom na tunajšom

súde podané dňa 27.9.2012 t.j. vo všetkých uvedených veciach v rámci plynutia 3-ročnej premlčacej
doby.
V konaniach sp. zn. 4C/137/2012, 4C/139/2012, 4C/179/2012, 4C/313/2012, v ktorom žalobca namietal
neskoré rozhodnutie o jeho návrhu na zmenu súdneho exekútora, premlčacia doba začala plynúť od
doručenia rozhodnutia exekučného súdu o zmene súdneho exekútora žalobcovi resp. od doručenia

rozhodnutia o zamietnutí tohto návrhu právnemu zástupcovi žalobcu, v konaniach bolo rozhodnuté v
roku 2011 a teda aj v týchto prípadoch žalobný návrh bol podaný včas.
V konaní pôvodne vedenom pod sp. zn. 4C/114/2012, 4C/212/2012, 4C/213/2012, 4C/217/2012,
4C/265/2012, 4C/270/2012, 4C/278/2012, 4C/321/2012 v ktorom žalobca namietal nesprávny úradný
postup spočívajúci vo vydaní poverenia na vykonanie exekúcie po zákonnej 15-dňovej lehote,

premlčacia doba mohla začať plynúť až momentom doručenia uznesenia tunajšieho súdu právnemu
zástupcovi oprávneného. V konaniach 4C/212/2012 - poverenie vydané v 15 dňovej lehote dňa
19.1.2009, 4C/270/2012 poverenie zo dňa 13.2.2009 a uznesenie doručené 20.4.2009, 4C/278/2012
poverenie zo dňa 19.1.2009 a uznesenie doručené 3.3.2009 a 4C/321/2012 - poverenie vydané
2.12.2008 v zákonnej lehote, uznesenia boli doručené pred dátumom 27.9.2009, preto v týchto

konaniach je nárok premlčaný.

K samotnému nároku žalobcu na náhradu majetkovej škody a nemajetkovej ujmy súd uvádza, že
predpokladomzodpovednostištátuzaškoduvzmyslezákonač.514/2003Z.z.jesúčasnésplnenietroch
podmienokatopreukázanieexistencienezákonnéhorozhodnutiaresp.nesprávnehoúradnéhopostupu,

existencia škody t.j. majetkovej ujmy vyjadriteľnej v peniazoch resp. nemajetkovej ujmy a preukázanie
príčinnej súvislosti medzi nezákonným rozhodnutím resp. nesprávnym úradným postupom a škodou.
Nesprávny úradný postup spočíva v akejkoľvek činnosti určitého štátneho orgánu spojenej s výkonom
jeho právomoci, ak v súvislosti s ňou dôjde k porušeniu pravidiel stanovených právnymi predpismi.Nesprávnym úradným postupom môže byť aj nevydanie resp. oneskorené vydanie rozhodnutia
dôsledkom porušenia stanovených alebo primeraných lehôt na jeho vydanie, teda nečinnosť štátneho
orgánu. Škodou je majetková ujma predstavujúca zmenšenie majetkového stavu poškodeného oproti

stavu pred škodnou udalosťou a ktorá predstavuje hodnoty, ktoré je potrebné vynaložiť pre uvedenie
veci do predošlého stavu. Charakter majetkovej ujmy má aj zníženie hodnoty pohľadávky veriteľa, ktoré
nastalovsúvislostisozmarenímmožnostiuspokojeniajehopohľadávkyvexekučnomkonaní.Opríčinnú
súvislosť medzi nezákonným rozhodnutím resp. nesprávnym úradným postupom a škodou ide vtedy,
ak medzi nesprávnym úradným postupom resp. nezákonným rozhodnutím a škodou je vzťah príčiny a

následku, ktorý musí byť priamy, bezprostredný a neprerušený.

Zodpovednosť štátu za škodu spôsobenú pri výkone verejnej moci v zmysle § 3 zákona č. 514/2003 Z.z.
jeobjektívnouzodpovednosťou,ktorejsaštátnemôžezbaviťazasplneniavyššieuvedenýchpodmienok
za túto škodu zodpovedá. Pre vznik zodpovednosti štátu musia byť pritom splnené všetky zákonom
požadované podmienky súčasne.

Podľa žalobcu k nesprávnemu úradnému postupu vo veciach, ktoré boli tunajším súdom spojené a
sú vedené pod sp. zn. 9C/90/2012 malo dôjsť tým, že tunajší súd v exekučných konaniach, v ktorých
žalobca mal procesné postavenie oprávneného:
1. zamietol žiadosť súdneho exekútora o vydanie poverenia na vykonanie exekúcie (ISTINA RS).

2. rozhodol o zamietnutí žiadosti súdneho exekútora o vydanie poverenia po zákonnej 15-dňovej lehote
určenej v § 44 ods. 2 Exekučného poriadku (NZP)
3. vydal poverenie na vykonanie exekúcie po 15-dňovej zákonnej lehote podľa § 44 ods. 2 Exekučného
poriadku (NP)
4. rozhodol o návrhu oprávneného na zmenu súdneho exekútora po 30-dňovej zákonnej lehote podľa

§ 44 ods. 8 Exekučného poriadku (ZE).

V konaniach vedených pôvodne pod sp. zn. 4C/151/2012, 4C/152/2012, 4C/158/2012, 4C/222/2012,
4C/230/2012, 4C/231/2012, 4C/237/2012, 4C/238/2012, 4C/240/2012 žalobca namietal, že exekučný
súd zamietol žiadosť súdneho exekútora o vydanie poverenia na vykonanie exekúcie (ISTINA

RS). Žalobca poukázal na to, že exekučný súd pri rozhodovaní o žiadosti súdneho exekútora o
udelenie poverenia na vykonanie exekúcie preskúmaval exekučný titul nad rámec právomoci zverenej
exekučnému súdu tým, že preskúmaval skutkový stav veci a konal tak, akoby sám rozhodoval vo veci
samej, čím vykonal úradný postup bez splnenia zákonných podmienok.
Z oboznámených exekučných spisov pripojených k vyššie uvedeným konaniam bolo zistené, že vo

všetkých prípadoch boli žiadosti súdneho exekútora o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie
zamietnuté. Vo všetkých uvedených veciach exekučným titulom boli rozsudky rozhodcovského súdu. Vo
všetkých prípadoch právny vzťah medzi oprávneným a povinným bol hodnotený exekučným súdom ako
spotrebiteľský právny vzťah a to, či už na základe predložených úverových zmlúv resp. aj na základe
skutočností uvedených v odôvodneniach exekučných titulov. Poukazujúc na ustanovenie § 45 ods. 2

zákona č. 244/2002 Z.z., v daných prípadoch exekučný súd je nie len oprávnený, ale aj povinný a
to v ktoromkoľvek štádiu exekučného konania t.j. aj pri rozhodovaní o žiadosti o udelenie poverenia
na vykonanie exekúcie, skúmať zákonnosť exekučného titulu t.j. rozhodcovského rozsudku. V tejto
súvislosti súd poukazuje napr. na rozhodnutia NS SR sp. zn. 5Cdo 439/2012, sp. zn. 6Cdo 290/2012,
či Ústavného súdu SR sp. zn. I.ÚS 278/2013, sp. zn. IV. ÚS 55/2011. Posudzovanie zákonnosti

rozhodcovských rozsudkov v rámci exekučného konania tak nemožno hodnotiť ako nesprávny úradný
postup.
Súd má tiež za to, že rozhodnutím exekučného súdu, ktorým bola zamietnutá žiadosť súdneho
exekútora o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie, nedošlo k reálnej nevymožiteľnosti istiny a jej
príslušenstva, o ktorých už rozhodoval rozhodcovský súd. Pokiaľ aj nedošlo k zrušeniu rozhodcovských

rozsudkov, ktoré boli v exekučných konaniach exekučnými titulmi a na základe ktorých nedošlo k vydaniu
poverenia na vykonanie exekúcie postupom podľa § 40 zákona č. 244/2002 Z.z. o rozhodcovskom
konaní, žalobca má právo iniciovať konanie pred všeobecným súdom, ktorý v občianskom súdnom
konaní posúdi dôvod, pre ktorý rozhodcovský rozsudok nemôže byť exekučným titulom. Napr. v prípade,
že rozhodcovský súd rozhodoval na základe neplatnej rozhodcovskej doložky nemôže založiť prekážku

res iudicata a to z dôvodu, že rozhodcovský súd nemal právomoc na rozhodovanie o uplatnenom nároku
a teda o takomto nároku môže byť znova rozhodnuté všeobecným súdom. V konečnom dôsledku súdu
je známe, že tunajším súdom sú vedené konania, v ktorých je uplatnený nárok zo zmeniek vystavených
práve žalobcom v tomto konaní. Zmenky žalobca postúpil na iný subjekt a pritom sa jedná sa o zmenkyvystavenénazabezpečeniepohľadávokzúverovýchzmlúvuzavretýchsožalobcom,onárokochktorých
už bolo taktiež rozhodnuté rozhodcovským súdom a taktiež už boli tunajším súdom vedené exekučné
konania v týchto veciach. Žiadosti o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie aj v týchto prípadoch

boli prevažne zamietnuté.
Okrem toho, že exekučný súd mal oprávnenie preskúmavať exekučný titul súd uvádza, že v uvedených
veciach nie je možné konštatovať nezákonnosť rozhodnutí exekučného súdu t.j. rozhodnutí o zamietnutí
žiadosti o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie. Oboznámením sa s exekučnými spismi,
pripojenými k vyššie uvedeným konaniam, bolo totiž zistené, že ani jedno rozhodnutie tunajšieho súdu

ako súdu exekučného o zamietnutí žiadosti súdneho exekútora o udelenie poverenia na vykonanie
exekúcie nebolo zrušené resp. zmenené pre nezákonnosť. Žalobca ako oprávnený vo väčšine týchto
exekučných konaní ani nevyužil svoje právo na podanie riadnych resp. mimoriadnych opravných
prostriedkov.

Skutočnosť, že tunajší súd rozhodol o žiadosti súdneho exekútora o udelenie poverenia na

vykonanie exekúcie po zákonnej 15-dňovej lehote (NZP), žalobca uviedol ako dôvod náhrady
škody a nemajetkovej ujmy v konaniach vedených pôvodne pod sp. zn. 4C/202/2012, 4C/300/2012,
4C/332/2012. Oboznámením sa s exekučnými spismi pripojenými k uvedeným veciam bolo preukázané,
že vo všetkých prípadoch boli žiadosti súdneho exekútora o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie
zamietnuté, pričom je pravdou, že k zamietnutiu žiadosti došlo v prvých dvoch prípadoch po uplynutí

15-dňovej lehoty od doručenia žiadosti súdneho exekútora o udelenie poverenia tunajšiemu súdu,
avšak v treťom prípade v zákonnej lehote, nakoľko žiadosť bola doručená súdu 7.10.2010 a žiadosť
bola zamietnutá 19.10.2010. V prvých dvoch exekučných konaniach však súdom po podaní žiadosti
o udelenie poverenia boli žiadané správy resp. podklady, ktoré boli aj urgované a ktorých posúdenie
bolo nevyhnutné pre rozhodnutie o žiadosti súdneho exekútora t.j. pre posúdenie, či v danej veci je

možné vydať poverenie na vykonanie exekúcie alebo žiadosť súdneho exekútora má byť zamietnutá.
Okrem toho súd má za to, že podľa ustanovenia § 44 ods. 2 Exekučného poriadku zákonná 15-dňová
lehota platí v prípadoch, kedy exekučný súd vo veci vydá poverenie na vykonanie exekúcie a teda
nie v prípadoch zamietnutia žiadosti súdneho exekútora, ako to bolo vo všetkých vyššie uvádzaných
prípadoch. V súvislosti s tým, súd poukazuje na tú skutočnosť, že v uvedených veciach exekučnými

titulmi boli rozsudky rozhodcovského súdu, kde súd okrem žiadosti o udelenie poverenia, návrhu na
vykonanie exekúcie a exekučného titulu sa zaoberal aj zmluvami o úvere a všeobecnými zmluvnými
podmienkami žalobcu a to z dôvodu, že vo všetkých prípadoch sa jednalo o spotrebiteľské zmluvy.
Uvedené teda neposudzoval len podľa ustanovení Exekučného poriadku, ale aj zákona č. 244/2002 o
rozhodcovskom konaní, zákona č. 258/2001 Z.z. o spotrebiteľských úveroch platného v čase uzavretia

predložených úverových zmlúv, podľa všeobecných ustanovení Občianskeho zákonníka týkajúcich sa
ochrany spotrebiteľa, ako aj podľa Smernice č. 93/13/EHS.
V súvislosti s namietanými skutočnosťami uvádzanými žalobcom v žalobnom návrhu pokiaľ sa týka
oneskoreného rozhodnutia tunajšieho súdu o žiadosti o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie je
potrebné uviesť, že žalobca v konaní nepreukázal existenciu rozhodnutia, ktoré by konštatovalo prieťahy

v daným exekučných konaniach a teda nepreukázal nesprávny úradný postup spočívajúci v nečinnosti
tunajšieho súdu v uvedených veciach. V žalobnom návrhu žalobca uviedol, že vyvinul enormné úsilie,
aby docielil vecný posun v exekučných konaniach a uviedol konkrétne žiadosti o informáciu o stave
konania a sťažnosti na prieťahy v konaní, ktoré boli z jeho strany podané na tunajšom súde.
Podľa oboznámených Spr č. 22/2010, č. 34/2010 a č. 12/2011 a odpovedi na sťažnosti žalobcu na

prieťahy v konaní, sťažnosti žalobcu boli vyhodnotené v celom rozsahu ako neopodstatnené. V konaní
teda bolo preukázané, že pri vybavovaní sťažnosti žalobcu na prieťahy v exekučných konaniach
vedených tunajším súdom neboli zo strany vedenia tunajšieho súdu konštatované prieťahy v konaní.
V neposlednom rade súd v súvislosti s prieťahmi v exekučných konaniach, na ktoré poukazuje žalobca
a ku ktorým malo dôjsť neskorým rozhodnutím exekučného súdu, poukazuje na článok 48 ods. 2 Ústavy

SR s tým, že porušenie uvedeného článku na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov patrí výlučne
do právomoci Ústavného súdu SR. Tunajší súd teda nemá právomoc konštatovať prieťahy v súdnom
konaní.
Vzhľadomnavyššieuvedenéskutočnostiatonepredloženierozhodnutiapríslušnéhoorgánuoexistencii
prieťahov v daných exekučných konaniach a neprávomoc tunajšieho súdu na rozhodnutie o prieťahoch,

má súd za to, že v uvedených veciach nebol zo strany žalobcu preukázaný nesprávny úradný postup
exekučného súdu a v tomto smere teda žalobca neuniesol dôkazné bremeno.Pokiaľ sa týka konaní pôvodne vedených pod sp. zn. 4C/114/2012, 4C/212/2012, 4C/213/2012,
4C/217/2012, 4C/265/2012, 4C/270/2012, 4C/278/2012, 4C/321/2012 v ktorom žalobca namietal
nesprávny úradný postup spočívajúci vo vydaní poverenia na vykonanie exekúcie po zákonnej 15-

dňovej lehote ( NP ), v konaniach 4C/212/2012, 4C/270/2012, 4C/278/2012 a 4C/321/2012 je nárok
premlčaný. V ďalších konaniach súd vydal poverenie až po doručení zmluvy o úvere a po čiastočnom
zamietnutí žiadosti o udelení poverenia.
V súvislosti s namietanými skutočnosťami uvádzanými žalobcom v žalobných návrhov pokiaľ sa týka
oneskoreného rozhodnutia tunajšieho súdu o žiadosti o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie je

potrebné uviesť, že žalobca v konaní nepreukázal existenciu rozhodnutia, ktoré by konštatovalo prieťahy
v daným exekučných konaniach a teda nepreukázal nesprávny úradný postup spočívajúci v nečinnosti
tunajšieho súdu v uvedených veciach. Podľa oboznámených Spr č. 22/2010, č. 34/2010 a č. 12/2011
a odpovedi na sťažnosti žalobcu na prieťahy v konaní, sťažnosti žalobcu boli vyhodnotené v celom
rozsahu ako neopodstatnené. V konaní teda bolo preukázané, že pri vybavovaní sťažnosti žalobcu na
prieťahy v exekučných konaniach vedených tunajším súdom neboli zo strany vedenia tunajšieho súdu

konštatované prieťahy v konaní.
V neposlednom rade súd v súvislosti s prieťahmi v exekučných konaniach, na ktoré poukazuje žalobca
a ku ktorým malo dôjsť neskorým rozhodnutím exekučného súdu, poukazuje na článok 48 ods. 2 Ústavy
SR s tým, že porušenie uvedeného článku na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov patrí výlučne
do právomoci Ústavného súdu SR. Tunajší súd teda nemá právomoc konštatovať prieťahy v súdnom

konaní.
Vzhľadomnavyššieuvedenéskutočnostiatonepredloženierozhodnutiapríslušnéhoorgánuoexistencii
prieťahov v daných exekučných konaniach a neprávomoc tunajšieho súdu na rozhodnutie o prieťahoch,
má súd za to, že v uvedených veciach nebol zo strany žalobcu preukázaný nesprávny úradný postup
exekučného súdu a v tomto smere teda žalobca neuniesol dôkazné bremeno.

Vo veciach pôvodne vedených pod sp. zn. 4C/137/2012, 4C/139/2012, 4C/179/2012, 4C/313/2012, k
nesprávnemu úradnému postupu exekučného súdu malo podľa žalobcu dôjsť tým, že súd nerozhodol
o návrhu oprávneného na zmenu súdneho exekútora v zákonom stanovenom čase t.j. do 30-tich
dní od doručenia návrhu na zmenu exekútora (ZE). Zo spisov bolo zistené, že po podaní návrhu

na zmenu exekútora bola exekučným súdom zaslaná pôvodnému exekútorovi žiadosť na vyjadrenie
spolu so žiadosťou o vyčíslenie trov a predloženie exekučného spisu. V prvých troch konaniach bola
exekučným titulom notárska zápisnica, ktorú za povinného podpísal splnomocnený zástupca Mgr. T. P.,
ten bol splnomocnený na základe plnomocenstva, ktoré bolo súčasťou zmluvy o úvere a zároveň bol
splnomocnený na zastupovanie oprávneným. Súd vyhlásil exekúciu za neprípustnú, exekúciu zastavil a

návrh na zmenu exekútora zamietol. V štvrtom konaní súd mohol rozhodnúť až po vyjadrení exekútora.

V ďalšom súd poukazuje na už vyššie uvedené skutočnosti týkajúce sa vytýkaných prieťahov v
exekučných konaniach, kedy všeobecný súd nemá právomoc na posudzovanie existencie prieťahov.
Aj v tomto prípade teda žalobca neuniesol dôkazné bremeno a nepreukázal existenciu nečinnosti

resp. prieťahov pri rozhodovaní o jeho návrhu na zmenu exekútora v exekučnom konaní. Zo sťažnosti
podaných žalobcom na prieťahy v exekučných konaniach zo dňa 30.8.2010, 23.11.2010 a 25.5.2011
sa v prípade jeho návrhu na zmenu súdneho exekútora nemohla týkať ani jedna sťažnosť, keďže
návrh na zmenu súdneho exekútora bol podaný dňa 22.11.2010, 18.11.2010. Podľa oboznámených
Spr. však všetky sťažnosti žalobcu na prieťahy v exekučných konaniach vedených tunajším súdom boli

považované za neopodstatnené.

Poukazujúc na vyššie uvedené skutočnosti súd konštatuje, že zo strany žalobcu nebol v konaní
preukázaný nesprávny úradný postup exekučného súdu v uvedených exekučných konaniach, ani
nezákonnosť rozhodnutí exekučného súdu. Hmotnoprávne podmienky uplatnenia nároku škody a

nemajetkovej ujmy spôsobenej nesprávnym úradným postupom musia byť splnené súčasne, pričom zo
stranyžalobcunebolapreukázanáužprvázvyššieuvedenýchpodmienok. Súdpretoprenepreukázanie
existencie podmienok priznania náhrady škody a nemajetkovej ujmy zo strany žalobcu, jeho návrh v
celom rozsahu zamietol.

Pokiaľ sa týka žalobcom uplatnenej majetkovej škody a nemajetkovej ujmy zo strany žalobcu bol
predložený listinný dôkaz - znalecký posudok č. 1/2014 týkajúci sa výšky majetkovej škody požadovanej
žalobcom. Z dôvodu, že v konaní nebol preukázaný prvý z predpokladov priznania náhrady škody a
to nesprávny úradný postup exekučného súdu v exekučných veciach, súd už z dôvodu hospodárnostikonania nevykonal ďalšie dokazovanie na preukázanie škody a nemajetkovej ujmy, ktorú si žalobca v
konaní uplatnil.

Žalobca vo svojom žalobnom petite žiadal najprv o veci rozhodnúť tzv. medzitýmnym rozsudkom (§
152 ods. 2 O.s.p.). K tomu súd uvádza, že ak je tu dôvod pre postup podľa § 152 ods. 2 O.s.p., súd
môže vydať medzitýmny rozsudok aj bez návrhu účastníka konania. Ak súd takémuto návrhu účastníka
konania na vydanie medzitýmneho rozsudku nevyhovie, nevydáva o tom zvláštne rozhodnutie a s týmto
návrhom sa ani nemusí vyporiadať v odôvodnení rozhodnutia o veci samej.

Podľa§142ods.1O.s.p.,účastníkovi,ktorýmalvoveciplnýúspech,súdpriznánáhradutrovpotrebných
na účelné uplatňovanie alebo bránenie práva proti účastníkovi, ktorý vo veci úspech nemal.

Podľa § 151 ods. 1 O.s.p., o povinnosti nahradiť trovy konania rozhoduje súd na návrh spravidla v
rozhodnutí, ktorým sa konanie končí. Účastník, ktorému sa prisudzuje náhrada trov konania, je povinný

trovy konania vyčísliť najneskôr do troch pracovných dní od vyhlásenia tohto rozhodnutia.

Podľa § 151 ods. 2 O.s.p., ak účastník v lehote podľa odseku 1 trovy nevyčísli, súd mu prizná náhradu
trovkonaniavyplývajúcichzospisukudňuvyhláseniarozhodnutiasvýnimkoutrovprávnehozastúpenia;
ak takému účastníkovi okrem trov právneho zastúpenia iné trovy zo spisu nevyplývajú, súd mu náhradu

trovkonanianepriznáavtakomprípadesúdniejeviazanýrozhodnutímoprisúdenínáhradytrovkonania
tomuto účastníkovi v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí.

O trovách konania rozhodol súd na pojednávaní konanom dňa 5.8.2014 podľa citovaného ustanovenia
§ 142 ods. 1 O.s.p. tak, že ich náhradu priznal žalovanej, ktorá bola v konaní úspešná. Žalovaná si

uplatnila nárok na náhradu trov konania v jej písomnom vyjadrení. V zákonom stanovenej lehote ale
trovy nevyčíslila a z obsahu spisu jej žiadne trovy nevyplynuli. Vyčíslenie trov konania je nevyhnutné nie
len u právneho zástupcu, ale aj u účastníka, ktorý nie je právne zastúpený. Ak účastník v stanovenej
lehote trovy nevyčísli možno mu priznať náhradu trov konania vyplývajúcich zo spisu. V prípade, že
zo spisu výška náhrady trov nevyplýva je súd oprávnený namiesto vyhláseného výroku o priznaní trov

konania zmeniť tento výrok a účastníkovi náhradu trov nepriznať.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie cestou tunajšieho súdu na Krajský súd v Košiciach do
15 dní od jeho doručenia v 3 vyhotoveniach.

V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§42 ods. 3) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu
smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za
nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha. Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo
rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť len tým, že a) v konaní došlo k vadám uvedeným v §
221 ods. 1, b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, c)

súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné
na zistenie rozhodujúcich skutočností, d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov
k nesprávnym skutkovým zisteniam, e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie
skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené (§ 205a), f) rozhodnutie súdu prvého
stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Rozsah v akom sa rozhodnutie napáda a dôvody odvolania môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia
lehoty na odvolanie.

Podľa § 251 ods. 1 O.s.p. ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie,

oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona.