Rozhodnutie ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Judgement was issued on Wednesday, May 14, 2015

Súd: Okresný súd Lučenec
Spisová značka: 17C/121/2014

Identifikačné číslo súdneho spisu: 6614210776
Dátum vydania rozhodnutia: 14. 05. 2015

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Andrea Gabrielová
ECLI: ECLI:SK:OSLC:2015:6614210776.4

Rozhodnutie

Okresný súd Lučenec samosudkyňou JUDr. Andreou Gabrielovou v právnej veci žalobcu BL Telecom
collection s.r.o., so sídlom Bratislava, Šoltésovej 14, IČO: 47 150 513, zast. advokátskou kanceláriou
SOUKENÍK - ŠTRPKA s.r.o. , so sídlom Bratislava, Šoltésovej 14 proti žalovanej N. R., T.. XX.XX.XXXX,
H.S.,G.XXX/X,zaúčastivedľajšiehoúčastníkanastranežalovanejObčianskehozdruženiaVšeobecná
ochrana práv spotrebiteľov, Šafárikovo námestie 7, Bratislava - Staré mesto, IČO: 42 362 962, zast.

advokátom JUDr. Bohdanom Jakubisom , advokátska kancelária Bratislava, Dobrovičova 13 v konaní
o zaplatenie 338,11 eura s príslušenstvom takto

r o z h o d o l :

Žalovaná je p o v i n n á zaplatiť žalobcovi 290,31 eura, s 9,25% ročným úrokom z
omeškania zo sumy 20,30 eura od 04.05.2011 do zaplatenia, s 9,25 % ročným úrokom z omeškania
zo sumy 270,01 eura od 04.06.2011 do zaplatenia a trovy konania 63,86 eura, , všetko v lehote 3-
och dní od právoplatnosti rozsudku.

Žaloba v časti zaplatenia sumy 47,80 eura spolu s 9,00% ročným úrokom z omeškania od 04.04.2012
do zaplatenia sa z a m i e t a .

o d ô v o d n e n i e :

Žalobca doručil tunajšiemu súdu dňa 11.07.2014 návrh na vydanie platobného rozkazu, ktorým sa
domáhal od žalovanej zaplatenia 338,11 eura s príslušenstvom a náhradu trov konania. Ako dôvod

uviedol, že jeho právny predchodca spoločnosť Slovak Telekom a.s. uzatvoril so žalovanou zmluvu o
pripojení, predmetom ktorej bolo poskytovanie elektronickej komunikačnej služby žalovanej . Žalovaná
sa zaviazala riadne odoberať služby elektronickej komunikácie a to najmä uskutočňovať a prijímať
hlasové hovory prostredníctvom prideleného telefónneho čísla a platiť za ne riadne a včas poplatky
dohodnuté v aktuálnom cenníku podľa zvoleného programu služieb. Povinnosťou žalovanej bolo
zároveň aj to, že v prípade nedodržania zmluvných povinností voči ich právnemu predchodcovi

je povinná uhradiť zmluvnú pokutu, ktorej výška bola dohodnutá v zmluve/dodatku o pripojení. V
uvedenom prípade je žalovaná sankcionovaná za to, že nedodržala konkrétne určené povinnosti,
ktoré jej vyplývali zo Zmluvy o pripojení, resp. z dodatku k Zmluve o pripojení a Všeobecných
podmienok a to povinnosť uhrádzať cenu za poskytnuté služby a povinnosť zotrvať v zmluvnom
vzťahu počas doby viazanosti. Poukazujú na tú skutočnosť, že žalovaná sa zviazala uhradiť právnemu
predchodcovi žalobcu zmluvnú pokutu a to pri kumulatívnom splnení podmienok a to, že poruší určené

povinnosti a to hlavne povinnosť riadne a včas platiť cenu služieb podľa zvoleného programu služieb
a iné povinnosti uvedené vo Všeobecných obchodných podmienkach. Právny predchodca žalobcu po
porušení povinností žalovanej vyplývajúcich mu zo zmluvy a dodatku pristúpil k vypojeniu SIM-karty.
Uplatnenie zmluvnej pokuty zo strany žalobcu je možné až na základe odpojenia SIM-karty. V zmysle
Všeobecných podmienok môže právny predchodca žalobcu vypojiť SIM-kartu len v prípade podstatného
porušenia taxatívne vymedzených povinností žalovanej. Žalovaná si nesplnila svoju povinnosť a cenu

riadne poskytnutých služieb žalobcovi nezaplatila, resp. nezaplatila ich pomernú časť, čím porušila
povinnosťjemuvyplývajúcuzozmluvyopripojenívspojenísovšeobecnýmipodmienkami.Dlhžalovanejvoči žalobcovi, ktorý vznikol na základe vyššie uvedených skutočností bol vyčíslený faktúrami č.
XXXXXXXXXX splatnou dňa 03.04.2012 znejúcou na sumu 47,80 eura, č. XXXXXXXXXX splatnou dňa
03.06.2011znejúcounasumu270,01eurač.XXXXXXXXXXsplatnoudňa03.05.2011znejúcounasumu

20,30 eura. Celková neuhradená suma v čase postúpenia pohľadávky predstavovala sumu 338,11 eura.
Nezaplatením faktúr v lehote splatnosti riadne a včas sa žalovaná vo vzťahu k žalobcovi dostala do
omeškania preto majú aj nárok na úrok z omeškania z dlžnej sumy vo výške podľa platných právnych
predpisov za každý deň omeškania až do jej zaplatenia.

Podľa § 101 ods. 2 O.s.p. súd vec prejednal a rozhodol v neprítomnosti žalobcu, ktorý mal doručenie
predvolania riadne a včas vykázané. Právny zástupca žalobcu svoju neúčasť na pojednávaní písomne
ospravedlnil a súhlasil s prejednávaním veci v jeho neprítomnosti.

Žalovaná uviedla, že podpísala uvedenú zmluvu, ale žiadne Magio nedostala. Pol roka tam vyvolávala,

ale potom sa na to vykašľala, lebo žiadne Magio jej neprišlo, len jej chodilo platiť. Dostáva len materskú
a preto dlžnú sumu nemá z čoho zaplatiť. Ešte prispieva sestre na elektrinu. Mohla by to splácať akurát
tak po 5,- eur, ale nevie či aj to by vedela splatiť. Keď skončí materskú a zamestná sa, bude to vedieť
splatiť. Má tri deti. 18 ročného syna, 12 ročného syna a 3 ročnú dcéru.

Dňa 22.09. 2014 vstúpil do konania, čo sa týka uplatňovanej zmluvnej pokuty vo výške 37,80 eura
vedľajší účastník na strane žalovanej Občianske združenie Všeobecná ochrana práv spotrebiteľov. Vo
svojom vyjadrení zo dňa 13.04.2015 uviedol, že zmluvné pokuty naformulované právnym predchodcom
žalobcu v spotrebiteľských zmluvách sú neprijateľnými zmluvným podmienkami, nakoľko sú nevyvážené
a spôsobujú značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa

a teda predstavujú v zmysle § 53 OZ neprijateľnú podmienku. Predmetné zmluvné pokuty neboli
ani individuálne dojednané, nakoľko spotrebiteľ nemohol pred podpisom zmluvy ovplyvniť ich obsah.
Uvedené zmluvné pokuty boli dohodnuté pre prípad nevrátenia straty alebo odcudzenia jednotlivých
zariadení. Žalobca nepreukázal, že predmetné zariadenie sa nenachádza v domácnosti žalovanej, že je
odcudzené alebo stratené a nepreukázal ani to, či toto zariadenie akýmkoľvek spôsobom od žalovanej

žiadal vydať naspäť. Z toho dôvodu nie je zrejmé, z akého dôvodu si žalobca uplatňuje proti žalovanej
uvedenú zmluvnú pokutu. Zmluvné strany si môžu pre prípade porušenia zmluvnej povinnosti dohodnúť
zmluvnú pokutu. Strana, ktorá zmluvnú pokutu požaduje však musí v právnom úkone, ktorým zmluvnú
pokutiužiadauviesťurčiteazrozumiteľnenaktorékonkrétneporušeniezmluvnýchpovinnostísizmluvnú
pokutu požaduje. V súvislosti s dojednaným nárokom na zmluvné pokuty v rámci cenových výmerov a

taríf poukazujú na to, že právo na zmluvnú pokutu môže byť súčasťou samotnej spotrebiteľskej zmluvy,
teda listiny na ktorej spotrebiteľ pripája svoj podpis. Tieto podmienky však neboli splnené.

Vo veci bolo vykonané dokazovanie výsluchom žalovanej, oboznámením sa s obsahom ostatného
spisového materiálu a bol zistený nasledovný skutkový a právny stav:

Z vykonaného dokazovania mal súd preukázané, že spoločnosť Slovak Telecom a.s. so sídlom
Bratislava, Karadžičova 10 uzavrela so žalovanou dňa 15.03.2011 Zmluvu o pripojení na základe
ktorej jej bol poskytnutý program služieb Relax 60 za zľavnený mesačný paušálny poplatok 11,90 eura
s DPH s dobou viazanosti 24 mesiacov od účinnosti tejto zmluvy. V prípade porušenia akejkoľvek

povinnosti mohla byť vyúčtovaná zmluvná pokuta vo výške 47,80 eura. Právny predchodca žalobcu
vystavil žalovanej faktúru č. XXXXXXXXXX splatnú dňa 03.04.2012 znejúcu na sumu 47,80 eura,
faktúru č. XXXXXXXXXX splatnú dňa 03.06.2011 znejúcu na sumu vo výške 270,01 eura a faktúru č.
XXXXXXXXXX splatnú dňa 03.05.2011 znejúcu na sumu vo výške 20,30 eura.

Spoločnosť Slovak Telekom a.s. so sídlom Bratislava, Karadžičova 10, IČO: 35 763 469, ako postupca a
žalobca BL Telekom collection s.r.o. so sídlom Bratislava, Šoltésovej 14, IČO: 47 150 513, ako postupník
na druhej strene uzavreli zmluvu o postúpení pohľadávok dňa 24.06.2013, predmetom ktorej bol
odplatný prevod pohľadávok na žalobcu, vrátane pohľadávky voči žalovanej vedeného pod referenčným
číslom XXXXXXXXXX.

Podľa § 542 ods. 1 Občianskeho zákonníka veriteľ môže svoju pohľadávku aj bez súhlasu dlžníka
postúpiť písomnou zmluvou inému.Podľa ods. 2 s postúpením pohľadávky predchádza aj jej príslušenstvo a všetky práva s ňou spojené.

V posudzovanej právnej veci bola pohľadávka, ktorá je predmetom sporu postúpená tak, že žalobca je

aktívne legitimovaný na podanie žaloby.

Podľa § 488 Občianskeho zákonníka záväzkovým vzťahom je právny vzťah, z ktorého veriteľovi vzniká
právo na plnenie (pohľadávka) od dlžníka a dlžníkovi vzniká povinnosť splniť záväzok.

Podľa § 489 Občianskeho zákonníka záväzky vznikajú z právnych úkonov, najmä zo zmlúv, ako aj zo
spôsobenej škody, bezdôvodného obohatenia, alebo z iných skutočností uvedených v zákone.

Podľa § 42 ods. 1, písm. a) Zák.č. 610/2003 Z.z. o elektronických komunikáciách v znení neskorších
predpisov, podnik má právo na zaplatenie ceny za poskytovanú verejnú službu podľa tarify, ak jej

vyúčtovanie doručil účastníkovi najneskôr do troch mesiacov od posledného dňa zúčtovacieho obdobia;
to neplatí pri vyúčtovaní predplatených služieb.

Podľa ods. 4, písm. b) účastník je povinný používať verejnú službu v súlade s týmto zákonom, zo
zmluvou o pripojení a všeobecnými podmienkami a platiť cenu za poskytnutú verejnú službu podľa

zmluvy o pripojení a podľa tarify a ak to povaha služby umožňuje, až na základe predloženia dokladu
o vyúčtovaní.

Podľa § 43 ods. 1 Zák. č. 610/2003 Z.z. o elektronických komunikáciách v znení neskorších predpisov

sa podnik zaväzuje účastníkovi zriadiť potrebný prístup k verejnej telefónnej sieti, alebo k inej verejnej
sieti a sprístupniť súvisiacu službu. Súčasťou zmluvy sú všeobecné podmienky a tarifa.

Podľa ods. 2 podstatnými súčasťami zmluvy o pripojení sú dohodnutý druh verejnej služby, miesto jej
poskytovania a cena za službu. Ak nie je v zmluve o pripojení určený čas poskytovania, platí , že sa

služba bude poskytovať na neurčitý čas. Cenu za službu možno dojednať aj odkazom na tarifu.

Podľa § 52 ods. 1 Občianskeho zákonníka v znení platnom a účinnom ku dňu uzatvorenia zmluvy,
spotrebiteľskou zmluvou je každá zmluva bez ohľadu na právnu formu, ktorú uzatvára dodávateľ so
spotrebiteľom.

Podľa ods. 2 ustanovenia o spotrebiteľských zmluvách, ako aj všetky iné ustanovenia upravujúce právny
vzťahy, v ktorých účastníkom je spotrebiteľ použijú sa vždy, ak je to na prospech zmluvnej strany,
ktorá je spotrebiteľom. Odlišné zmluvné dojednania, alebo dohody, ktorých obsahom, alebo účelom je
obchádzanie tohto ustanovenia sú neplatné.

Podľa ods. 3 dodávateľ je osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy koná v rámci
predmetu svojej obchodnej, alebo inej činnosti.

Podľa ods. 4 spotrebiteľ je fyzická osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy nekoná v

rámci predmetu svojej obchodnej činnosti, alebo inej podnikateľskej činnosti.

Podľa § 53 ods. 1 Občianskeho zákonníka v znení platnom a účinnom ku dňu uzatvorenia zmluvy
spotrebiteľské zmluvy nesmú obsahovať ustanovenia, ktoré spôsobujú značnú nerovnováhu v právach
a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa (ďalej len „neprijateľná podmienka“). To

neplatí, ak ide o zmluvné podmienky, ktoré sa týkajú hlavného predmetu plnenia a primeranosti ceny, ak
tieto zmluvné podmienky sú vyjadrené určito, jasne a zrozumiteľne, alebo ak boli neprijateľné podmienky
individuálne dojednané.

Podľa ods. 2 za individuálne dojednané zmluvné ustanovenia sa nepovažujú také, s ktorými má

spotrebiteľ možnosť oboznámiť sa pred podpisom zmluvy, ak nemohol ovplyvniť ich obsah.Podľa ods. 4, písm. k) neprijateľné podmienky uvedené v spotrebiteľskej zmluve sa považujú najmä
ustanovenia, ktoré požadujú od spotrebiteľa, ktorý nesplnil svoj záväzok, aby zaplatil neprimerane
vysokú sumu ako sankciu spojenú s nesplnením jeho záväzku.

Podľa ods. 5 neprijateľné podmienky upravené v spotrebiteľských zmluvách sú neplatné.

Podľa § 54 ods. 1 Občianskeho zákonníka v znení platnom a účinnom ku dňu uzatvorenia zmluvy
zmluvné podmienky upravené spotrebiteľskou zmluvou sa nemôžu odchýliť od tohto zákona v

neprospech spotrebiteľa. Spotrebiteľ sa najmä nemôže vopred vzdať svojich práv, ktoré mu tento zákon
priznáva, alebo si inak zhoršiť svoje zmluvné postavenie.

Podľa ods. 2 v pochybnostiach o obsahu spotrebiteľských zmlúv platí výklad, ktorý je pre spotrebiteľa
priaznivejší.

Podľa § 544 ods. 1 Občianskeho zákonníka ak strany dojednajú pre prípad porušenia zmluvnej
povinnosti zmluvnú pokutu, je účastník, ktorý túto povinnosť poruší zaviazaný pokutu zaplatiť, aj keď
oprávnenému účastníkovi porušením povinnosti nevznikne škoda.

Podľa ods. 2 zmluvnú pokutu možno dojednať len písomne a v dojednaní musí byť určená výška pokuty,

alebo určený spôsob jej určenia.

Podľa § 517 ods. 1, veta prvá Občianskeho zákonníka, je dlžník, ktorý svoj dlh riadne a včas nesplní
je v omeškaní.

Podľa ods. 2 ak ide o omeškanie s plnením peňažného dlhu má veriteľ právo požadovať od dlžníka
popri plnení úroky z omeškania, ak nie je podľa tohto zákona povinný platiť poplatok z omeškania; výšku
úrokov z omeškania a poplatku z omeškania ustanovuje vykonávací predpis.

Podľa § 3 ods. 1 Nariadenia vlády SR č. 87/1995 Z.z. výška úrokov z omeškania je o osem
percentuálnychbodovvyššia,akozákladnáúrokovásadzbaEurópskejcentrálnejbankyplatnákprvému
dňu omeškania s plnením peňažného dlhu.

Právny predchodca žalobcu vyúčtoval žalovanej cenu za poskytované služby za príslušné obdobie

faktúrami č. XXXXXXXXXX sumu 270,01 eura a č. XXXXXXXXXX sumu 20,30 eura. Žalovaná faktúry v
lehote ich splatnosti nezaplatila. Vzhľadom na skutočnosť, že súd v konaní nezistil zánik dlhu žalovanej
s plnením, na základe uvedených skutočnosti dospel k záveru, že uplatnená pohľadávka žalobcu vo
výške 290,31 eura je čo do základu a výšky dôvodná, preto návrhu žalobcu v tejto časti vyhovel.

Keďže sa žalovaná dostala s plnením záväzku do omeškania odo dňa nasledujúceho po splatnosti
jednotlivých faktúr súd priznal žalobcovi aj úroky z omeškania v zmysle vyššie citovaných zákonných
ustanovení.

Súd žalobu v časti týkajúcej sa zaplatenia zmluvnej pokuty s príslušenstvom zamietol, nakoľko

uvedenú zmluvnú podmienku dohodnutú medzi účastníkmi konania považoval za neprijateľnú zmluvnú
podmienku a preto neplatnú v zmysle § 53 OZ, nakoľko ide o spotrebiteľskú zmluvu.

Pokiaľ by súd vyhovel žalobe na zaplatenie zmluvnej pokuty nielen, že by porušil zákon, princípy
súkromného práva (princíp proporcionality ), ale došlo by aj k porušeniu záväzkov Slovenskej republiky

vyplývajúcich z členstva v Európskej únii.

Členské štáty zabezpečia, aby nekalé podmienky použité v zmluvách uzatvorených so spotrebiteľom
zo strany predajcu, alebo dodávateľa podľa ich vnútroštátneho práva neboli záväzné pre spotrebiteľa a
aby zmluva bola podľa týchto podmienok naďalej záväzná pre strany, ak je jej ďalšia existencia možná

bez nekalých podmienok (čl. 6 Smernice rady 93/13 EHS z 05.04.1993 o nekalých podmienkach v
spotrebiteľských zmluvách ďalej len „Smernica“).Smernica zároveň v prílohe vypočítava pre členské štáty ako vzor niektoré zmluvné podmienky, ktoré
odporúčatransponovaťdovnútroštátnychpredpisov.MiestovSmernicimáajneprimeranákompenzácia
za porušenie záväzku spotrebiteľa a s účinnosťou od 01.01.2008 bola neprimeraná sankcia explicitne

zapracovaná medzi neprijateľné podmienky do Občianskeho zákonníka.

O tom, že zmluvná pokuta, ktorá plní funkciu paušalizovanej náhrady škody a je sankciou, by nemali
byť žiadne pochybnosti. Žalobca ponúka svoje služby spotrebiteľom prostredníctvom štandardných
zmlúv, ktoré má vopred pripravené a v ktorých spotrebitelia zmluvné podmienky nemôžu ovplyvniť. To

platí aj pre zmluvnú pokutu, ktorú žalobca žiadal spotrebiteľom zaplatiť vždy v nezmenenej výške bez
ohľadu na to, aký čas zostáva do konca doby viazanosti. Súd nespochybňuje význam zmluvnej pokuty,
no pokiaľ by mal súd na ňu prihliadať v rámci spotrebiteľského vzťahu podľa názoru súdu by už pri
samotnom uzavieraní zmluvy nemal byť prísnejší, alebo výlučne sankcionovaný zmluvnou pokutou len
jeden účastník a to spotrebiteľ. Už táto skutočnosť vyznieva v neprospech jedného účastníka zmluvy
a to spotrebiteľa. V súdnej veci zmluvnú pokutu tak, ako bola priznaná považuje súd za neprimeranú

sankciu a to z nasledovných dôvodov. Z hľadiska času dodávateľ vôbec nerozlišuje situáciu, keď
v dôsledku nezaplatenia ceny dôjde k ukončeniu zmluvy, napr. jeden mesiac pred uplynutím doby
viazanosti a prípadom, keď spotrebiteľ nezaplatí cenu hneď prvý mesiac viazanosti, teda na jeho
počiatku. Rovnako nie je zohľadnená ani tá skutočnosť, akú cenu služieb spotrebiteľ nezaplatil, teda
či ide o cenu dojednaného mesačného poplatku, alebo nezaplatí cenu v dôsledku prekročenia tejto

sumy aj niekoľkonásobne vyššiu. Súdna kontrola štandardných zmlúv je však postavená na absolútnej
neplatnosti neprijateľných klauzúl a bolo by v rozpore s cieľom smernice, aby sa pred neprijateľnou
podmienkou jeden spotrebiteľ chránil a druhý nie. Rozhodujúce je, že problémová zmluvná podmienka v
spotrebiteľskejzmluvejeobjektívnespôsobilápoškodiťspotrebiteľaaniejerozhodujúcavôľazmluvných
strán. Do pozornosti súd dáva doplňujúce formálne oznámenie Európskej komisie z 27.11.2008 č. XXX/

XXXX, v ktorom sa okrem iného uvádza:
„ V tejto súvislosti je potrebné pripomenúť, že čl. 4 ods. 1 Smernice sa nezameriava na vôľu účastníkov,
ale skôr na všeobecný pojem nekalých okolností. To sa odchyľuje od tradičnej zásady zmluvného
práva, ktorou je suverenita účastníkov pri prejave vôle. V zmysle ustálenej judikatúry súdneho dvora je
ochrana zavedená Smernicou založená na myšlienke, že spotrebiteľ je vzhľadom na dodávateľa, alebo

predávajúceho v slabšej pozícii, pokiaľ ide o schopnosť vyjednávať a úroveň jeho znalostí“.

Podľa ustanovenia § 544 Občianskeho zákonníka pre platnosť dohody o zmluvnej pokute sa okrem
iného vyžaduje, aby v písomnej dohode bola určená výška zmluvnej pokuty, alebo určený spôsob
určenia. Výšku zmluvnej pokuty možno určiť jednorazovo pevnou sumou, prípadne v percentách, či

zlomkoch ceny, alebo aj ako sumu, ktorá sa môže určitým spôsobom opakovať. Jej výška, alebo spôsob
určenia však musí byť vyjadrený jednoznačne, rovnako jednoznačne musí byť špecifikovaná zmluvná
povinnosť na porušenie ktorej sa zmluvná pokuta vzťahuje (rozsudok Najvyššieho súdu SR sp.zn. I.
zo dňa 19.11.2009). V prípade, že tieto podstatné náležitosti dohody o zmluvnej pokute chýbajú, alebo
nie sú určite a zrozumiteľne vyjadrené, je dohoda o zmluvnej pokute pre neurčitosť absolútne neplatná

podľa § 37 ods. 1 Občianskeho zákonníka.

Súd ďalej uvádza, že z predložených listinných dôkazov je zrejmé, že spornú zmluvu možno
charakterizovať, ako spotrebiteľskú zmluvu a na žalovanú je potrebné hľadieť, ako na spotrebiteľa,
pretože pri uzatváraní nekonala v rámci predmetu svojej obchodnej, alebo inej podnikateľskej činnosti,

teda na právny vzťah založený zmluvou o pripojení je potrebné aplikovať aj príslušné ustanovenia
Občianskeho zákonníka o spotrebiteľských zmluvách (§ 52 a nasl. Občianskeho zákonníka). Žalobca
svoje právo na zaplatenie zmluvnej pokuty odvíja od spotrebiteľskej zmluvy, ktoré sú ako tzv.
typové zmluvy uzavierané vo viacerých prípadoch a je obvyklé, že spotrebiteľ obsah zmluvy a teda
i dojednanie o zmluvnej pokute podstatným spôsobom neovplyvňuje. Nemožno teda ani v tomto

prípade hovoriť o individuálnom dojednaní zmluvného ustanovenia týkajúceho sa zmluvnej pokuty.
Na spotrebiteľské zmluvy je potrebné aplikovať aj ustanovenie súvisiace s ochranou spotrebiteľa. K
základným princípom spotrebiteľských zmlúv patrí, že nesmú obsahovať neprijateľnú podmienku, teda
také zmluvné dojednanie, ktoré spôsobuje značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných
strán je v prospech spotrebiteľa a to pod sankciou absolútnej neplatnosti takejto podmienky. Takéto

zmluvné dojednania obsiahnuté v zmluve o pripojené v znení dodatku, ktoré sa týkajú zmluvnej pokuty
považuje súd za neprijateľné zmluvné dojednanie spôsobujúce nerovnováhu v právach a povinnostiach
zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa.Pokiaľ však žalobca v návrhu uvádza, že jeho právny predchodca zabezpečil žalovanému zľavnené
služby, v tejto súvislosti súd uvádza, že zo žiadneho ustanovenia zmluvy o pripojení nevyplýva povinnosť
žalovaného splatiť právnemu predchodcovi žalobcu poskytnuté zľavnené ceny. Túto okolnosť súd

vyhodnotil ako obchodnú politiku právneho predchodcu žalobcu, ktorý predával zariadenia za nižšie
ako trhové ceny, pričom rozdiel medzi skutočnou, teda trhovou a zvýhodnenou cenou je výsledkom
zmluvného konsenzu medzi právnym predchodcom žalobcu a žalovanou.

O trovách konania súd rozhodol podľa § 142 ods. 2 O.s.p. . Keďže súd návrhu v časti zaplatenia sumy

290,31 vyhovel a návrh v časti zaplatenia sumy 47,80 eura zamietol, žalobca bol v konaní úspešný
čo do zaplatenia 290,31 eura. Vzhľadom na čiastočný úspech žalobcu v rozsahu 71,60% priznal súd
žalobcovi právo na náhradu trov konania v sume 14,32 eura (71,60% z 20,00 eura) a náhradu trov
právneho zastúpenia vo výške 49,54 eura (71,60% z 69,20 eura), ktorú prisúdenú náhradu je žalovaná
povinná podľa § 149 ods. 1 O.s.p. zaplatiť právnemu zástupcovi žalobcu na účet č. XXXXXXXXXX/
XXXX, D.: XXXXXXXXX.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu je prípustné odvolanie v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia na Okresný súd
Lučenec, Dr.Herza 14, 984 37 Lučenec.

Podľa § 205 ods.2 O.s.p. odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci

samej , možno odôvodniť len tým, že:

a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods.1,
b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal

navrhnuté dôkazy,
d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym
skutkovým zisteniam,
e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti
alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené (§ 205a),

f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vchádza z nesprávneho právneho posúdenia
veci.

Podľa § 221 ods.1 súd rozhodnutie zruší, len ak:

a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,
b) ten, kto v konaní vystupoval ako účastník nemal spôsobilosť byť účastníkom konania,
c) účastník konania nemal procesnú spôsobilosť a nebol riadne zastúpený,

d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo, alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,
e) sa nepodal návrh na začatie konania, hoci podľa zákona bol potrebný,
f) účastníkovi konania sa postupom súdu odňala možnosť konať pred súdom,
g) rozhodoval vylúčený sudca alebo bol súd nesprávne obsadený, ibaže namiesto samosudcu
rozhodoval senát,

h) súd prvého stupňa nesprávne vec právne posúdil tým, že nepoužil správne
ustanovenie právneho predpisu a nedostatočne zistil skutkový stav,
i) sa rozhodlo bez návrhu, nejde o rozhodnutie vo veci samej a dôvody, pre ktoré
bolo vydané, zanikli alebo aj také dôvody neexistovali,
j) je odvolacím súdom schválený zmier.

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh
na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona, ak ide o rozhodnutie o výchove maloletých detí, návrh
na súdny výkon rozhodnutia.