Rozsudok ,
Potvrdzujúce Judgement was issued on Wednesday, January 26, 2012

Súd: Krajský súd Nitra
Spisová značka: 7Co/150/2010

Identifikačné číslo súdneho spisu: 4609208719
Dátum vydania rozhodnutia: 26. 01. 2012
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Erika Madaraszová

ECLI: ECLI:SK:KSNR:2012:4609208719.3

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Nitre v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Eriky Madarászovej a sudkýň JUDr.

Sidónie Sládečkovej a JUDr. Sone Zmekovej v právnej veci navrhovateliek: 1. X. U., rod. S., nar. XX. XX.
XXXX, bytom W., M. R. W. XXX/XX, 2. U. V., rod. U., nar. XX. XX. XXXX, bytom W., 8. X. XXX/XX, 3. X.
Z., rod. U. nar. XX. XX. XXXX, bytom W.- W., G. XXXX/X, 4. X. W., rod. U., nar. XX. XX. XXXX, bytom W.,
M. R. W. XXX/XX, proti odporcovi: HIGH LIFE, s. r. o., Topoľčany, so sídlom Topoľčany, Dopravná 1364,
IČO: 36 811 416, zastúpený JUDr. Martinom Urminským, nar. 24. 12. 1979, bytom Tesáre 82, za účasti
vedľajšieho účastníka na strane navrhovateliek -Združenie na ochranu občana spotrebiteľa- HOOS, so
sídlom v Prešove, Važecká 16, IČO : 421 176 778 SKP, o zaplatenie 8 275,24 eura s príslušenstvom o

odvolaní navrhovateliek proti rozsudku Okresného súdu Topoľčany, č. k. 4C/243/2009-160, zo dňa 13.
07. 2010, takto

r o z h o d o l :

Odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvého stupňa p o t v r d z u j e .

Odporcovi nepriznáva náhradu trov odvolacieho konania.

o d ô v o d n e n i e :

Napadnutým rozsudkom súd prvého stupňa zamietol návrh navrhovateľov t. č .už nebohého X. U. a
X. U. doručený súdu prvého stupňa dňa 16. 12. 2009, ktorým sa domáhali zaplatenia zmluvnej pokuty
v sume 8 275,24 eura, spolu s 9, 4 % úrokom z omeškania od 10. 04. 2009 do zaplatenia. O trovách

konania rozhodol podľa § 142 ods. 1 OSP tak, že v konaní úspešnému odporcovi ich náhradu nepriznal,
pretože odporca náhradu trov konania od navrhovateľov nežiadal priznať. Svoje rozhodnutie odôvodnil
ust. § 544 ods. 1 , 2 OZ ako aj zisteným skutkovým stavom na základe čoho dospel k záveru, že
návrh navrhovateľov nie je dôvodne podaný. V dôvodoch rozhodnutia súd prvého stupňa poukázal na
to, že zákon umožňuje zmluvným stranám, aby si v prípade porušenia zmluvnej povinnosti dojednali
zmluvnú pokutu, pričom túto je možné dojednať len písomne a zároveň musí byť v dojednaní určená
jej výška alebo spôsob jej určenia. Považoval za nesporné, že účastníci konania uzavreli dňa 01. 07.

2008 zmluvu o uzavretí budúcej kúpnej zmluvy, pričom v čl. VII. bod 7.6 dojednali zaplatenie zmluvnej
pokuty v prípade omeškania budúceho predávajúceho (odporcu) s odovzdaním nehnuteľnosti, ktoré
boli predmetom zmluvy a v bode 7.1 bolo dohodnuté, že nehnuteľnosti budú odovzdané do užívania
budúcim kupujúcim (navrhovateľom) v lehote 30 dní od uzatvorenia budúcej kúpnej zmluvy. Z obsahu
zmluvy podľa názoru súdu prvého stupňa jednoznačne vyplýva, že navrhovatelia mohli dôvodne
uplatniť zaplatenie zmluvnej pokuty len v tom prípade, ak by odporca nedodržal lehotu 30 dní od
uzatvorenia budúcej kúpnej zmluvy na odovzdanie nehnuteľnosti, pričom v tomto prípade kúpna zmluva

bola uzavretá dňa 15. 10. 2008 a jej dodatok dňa 27. 10. 2008, avšak k odovzdaniu nehnuteľnosti
podľa protokolu o odovzdaní bytu došlo ešte pred samotným uzavretím kúpnej zmluvy a to dňa 16. 09.
2008. Nárok navrhovateľov na zaplatenie zmluvnej pokuty vychádzajúc z písomne uzavretej zmluvy o
uzavretí budúcej kúpnej zmluvy teda nemôže byť dôvodný, pretože odporca neporušil svoju povinnosťohľadom odovzdania nehnuteľnosti navrhovateľom a túto odovzdal ešte skôr, ako bolo dohodnuté v
zmluve. Uviedol, že navrhovatelia v priebehu konania poukazovali na nález Ústavného súdu SR sp.
zn. I.ÚS/243/07, ohľadom výkladu nejasných formulácii a pojmov medzi zmluvnými stranami, podľa

ktorého ak sú v zmluve použité formulácie a pojmy, ktoré možno vykladať rozdielne, je spravodlivé
vykladať ich v prospech strany, ktorá zmluvu nenapísala, avšak podľa názoru prvostupňového súdu v
prípade zmluvy o uzavretí budúcej kúpnej zmluvy a hlavne termínu odovzdania nehnuteľnosti, nešlo
o žiadne formulácie a pojmy, ktoré bolo možné vykladať rozdielne, pretože v zmluve bol jednoznačne
stanovený termín odovzdania nehnuteľnosti bez toho, aby si ho zmluvné strany mohli vykladať každá

iným spôsobom. Z uvedených dôvodov súd prvého stupňa návrh navrhovateľov na zaplatenie zmluvnej
pokuty považoval iba za špekulatívny aj s poukazom na skutočnosť, že samotní navrhovatelia vo svojej
písomnej výzve zo dňa 01. 04. 2009 uvádzali iné dôvody na zaplatenie zmluvnej pokuty a hlavne iné
termíny odovzdania nehnuteľnosti ako sú dohodnuté v samotnej zmluve, a taktiež pri podaní návrhu na
súd svoj návrh odôvodňovali tým, že odporca sa dostal do omeškania so splnením svojej povinnosti od
01. 08. 2008 a túto si splnil až dňa 16. 09. 2008. Poukázal aj na konanie navrhovateľov, ktorí keď zistili,

že na základe tejto argumentácie by si nemohli uplatňovať zmluvnú pokutu do výšky 10 % z kúpnej
ceny nehnuteľnosti, tak na pojednávaní konanom dňa 23. 02. 2010 argumentovali tým, že ide o zmluvnú
pokutu za obdobie od 01. 08. 2008 do 30. 10. 2008 a po zistení, že ani vtedy nie je možné uplatňovať
si zmluvnú pokutu v plnej výške zase argumentovali tým, že berú do úvahy obdobie od 15. 12. 2008,
kedy došlo ku vkladu vlastníckeho práva ohľadom garáže.

Záverom súd prvého stupňa konštatoval, že zmluva o uzavretí budúcej kúpnej zmluvy neobsahovala
žiadne sporné formulácie a pojmy, ktoré by si účastníci mohli vykladať rozdielne, pretože z tejto
jednoznačne vyplýva, že budúca kúpna zmluva mala byť uzavretá do 31. 07. 2008 a pokiaľ niektorá
zmluvná strana bezdôvodne neuzavrela budúcu kúpnu zmluvu do tej lehoty, tak druhá zmluvná strana

mala právo odstúpiť od zmluvy o uzavretí budúcej kúpnej zmluvy a nárokovať si zmluvnú pokutu a teda
pokiaľsamotnákúpnazmluvanebolauzavretádo31.07.2008zobjektívnychdôvodov,taknavrhovatelia
nemohli využiť svoje právo na odstúpenie od zmluvy a zmluvnú pokutu by si mohli nárokovať len vtedy,
pokiaľ by im nehnuteľnosti neboli odovzdané v lehote 30 dní od uzatvorenia budúcej kúpnej zmluvy a
z toho vyplýva, že medzi účastníkmi bol dohodnutý taký postup, že najskôr sa uzavrie samotná kúpna

zmluva a až potom dôjde k odovzdaniu nehnuteľnosti, o čom svedčí aj čl. VII. bod 7.5. zmluvy o uzavretí
budúcej kúpnej zmluvy, podľa ktorého navrhovatelia po uzavretí kúpnej zmluvy a následnom odovzdaní
nehnuteľnosti mali platiť zálohové platby za energie až pokiaľ nedôjde k povoleniu vkladu vlastníckeho
práva. V čl. IV. Bod 4.2. zmluvy je tiež upravený postup pri uzatváraní budúcej kúpnej zmluvy a z toho
vyplýva,žesamotnákúpnazmluvanemohlabyťuzavretáskôr,akonadobudloprávoplatnosťkolaudačné

rozhodnutie a do katastra nehnuteľností budú zapísané jednotlivé byty. Súd prvého stupňa záverom
uviedol, že odporca mal snahu vyhovieť požiadavke navrhovateľov na uzatvorenie kúpnej zmluvy ešte
skôr, ako boli splnené všetky tieto podmienky a maximálne vychádzal navrhovateľom v ústrety, pričom
v priebehu tejto doby navrhovatelia nemali ohľadne termínu odovzdania nehnuteľnosti žiadne námietky.

Proti tomuto rozsudku podali v zákonnej lehote odvolanie navrhovatelia, ktorí sa domáhali jeho
zmeny a vyhovenia návrhu. V písomne podanom odvolaní uviedli, že súd prvého stupňa rozhodol v
rozpore s hmotným právom, pričom tieto závery nemajú oporu vo vykonanom dokazovaní. Namietali,
že odôvodnenie napadnutého rozsudku je nedostatočné, pretože sa súd vyporiadal s argumentáciou
navrhovateľov. Navyše, podľa názoru navrhovateľov súd prvého stupňa produkované dôkazy

nesprávne vyhodnotil, logicky dospel k nesprávnym skutkovým a právnym záverom a aj nesprávne
aplikoval právnu normu. Pre úplnosť a komplexné posúdenie veci v podanom odvolaní uviedli, že
predmetom riadnej kúpnej zmluvy bol prevod vlastníckeho práva k rozostavanému bytu, čo znamená,
že predmet Zmluvy o budúcej kúpnej zmluve zo dňa 01. 07. 2008 a Kúpnej zmluvy zo dňa 15. 10. 2008
bol úplne identický, a vzhľadom na odovzdanie celej dohodnutej kúpnej ceny predmetu prevodu, nebolo

vôbec nutné zmluvu o budúcej kúpnej zmluve uzavierať. Z týchto dôvodov oneobstojí argumentácia
odporcu, ktorú si osvojil aj súd prvého stupňa.

K odvolaniu navrhovateľov sa písomne vyjadril odporca, ktorý navrhol, aby odvolací súd rozsudok
súdu prvého stupňa v plnom rozsahu potvrdil. V písomnom vyjadrení uviedol, že prvostupňový súd sa

dostatočne a správne vysporiadal s vykonanými dôkazmi a dospel k správnemu skutkovému stavu.
Poukázal na to, že žalobca sa odvoláva na porušenie práva na spravodlivý súdny proces, pričom
neuvádza žiadne argumenty, ktoré by nasvedčovali takýmto právnym záverom. V zmysle predložených
dôkazov, ako aj z výsluchu oboch strán bolo zrejmé, že sami žalobcovia navrhli zmenu dotknutýchustanovení, pričom jednoznačne vedeli, aké sú podmienky prevodu a odovzdania bytu, čo vyplýva aj z
textu samotnej zmluvy o budúcej zmluve. Zdôraznil, že vyšiel navrhovateľom v dobrej viere v ústrety a
ich byt bol uprednostnený pred ostatnými v tom smere, že bol reálne dokončený v termíne do 16. 09.

2008 a riadne odovzdaný v zmysle čl. VII bod 7.2. zmluvy o budúcej zmluve, o čom sa spísal aj Protokol
o odovzdaní bytu zo dňa 16. 09. 2008 podpísaný oboma stranami. Následne na nátlak navrhovateľov
previedol riadnou kúpnou zmluvou predmetný, avšak rozostavaný byt. To, že navrhovatelia dobrovoľne
sami zaplatili celú výšku kúpnej ceny v predstihu bola ich slobodná vôľa, čo bolo preukázané tým, že
sami navrhli zmenu spôsobu vyplatenia kúpnej ceny.

Písomným podaním doručeným súdu prvého stupňa dňa 03. 02. 2011 navrhovatelia doplnili a spresnili
svoje odvolanie. Uviedli, že súd prvého stupňa zmluvné podmienky, ktoré opodstatňujú nárok
navrhovateľov vyložil svojvoľne a jednostranne v prospech odporcu, a že porušenie povinnosti odporcu
je zrejmé zo skutkového deja. Namietali, že súd prvého stupňa vôbec neaplikoval Zákon o ochrane
spotrebiteľa, a ak odporca ako dodávateľ podľa zákona č. 250/2007 Z. z. porušil zmluvnú podmienku,

je pravdepodobné, že sa dopustil aj konania bez odbornej starostlivosti a teda nekalej obchodnej
praktiky. Uviedli, že odporca najneskôr do mesiaca od uzavretia zmluvy o budúcej zmluve mal predložiť
žalovanému kúpnu zmluvu a odovzdať mu byt bez vád, ak tak neurobil konal bez odbornej starostlivosti
a zradil legitímne očakávania žalobcov. Na záver navrhovateľka v 1. rade žiadala súd o preloženie
prípadu na OS v Galante, pretože tento súd je bližšie k bydlisku navrhovateľky. Oznámila, že z prípadu

odvolala právnu zástupkyňu Mgr. Dianu Šiagyovú a poverila pristupujúceho Združenie na ochranu
občana spotrebiteľa HOOS.

Krajský súd v Nitre ako súd odvolací (§ 10 ods. 1 OSP) preskúmal napadnutý rozsudok ako aj konanie,
ktoré mu predchádzalo a po prejednaní veci na odvolacom pojednávaní (§214 ods.1 OSP), na ktorom

odvolací súd zopakoval a doplnil dokazovanie, dospel k záveru, že rozhodnutie súdu prvého stupňa je
treba ako vecne správne podľa § 219 OSP potvrdiť.

V priebehu odvolacieho konania X. U. pôvodne v tomto konaní vystupoval ako navrhovateľ v 1. rade
dňa 14. 10. 2010 zomrel. Z osvedčenia o dedičstve vydanom JUDr. Z. Z., ako súdnym komisárom

na základe poverenia Okresného súdu v Galante zo dňa 3. mája 2011 , sp. zn. 15D/148/2010 vyplýva,
že dedičkami po poručiteľovi sa stali navrhovateľky v 1. až 4. rade, s ktorými odvolací súd potom
pokračoval v konaní ako s účastníčkami tohto konania na strane navrhovateľa. V priebehu odvolacieho
konania na podnet navrhovateľky v 1. rade rozhodol odvolací súd uznesením zo dňa 23. augusta
2011 č. k. 7Co/150/2010-222 tak, že pripustil, aby do konania vstúpil vedľajší účastník na strane

navrhovateľov Združenie na ochranu občana spotrebiteľa - HOOS, so sídlom Bratislava -Dúbravka,
Ľuda Zúbka č. 2. V priebehu odvolacieho konania navrhovateľky udelili písomné plnomocenstvo na
zastupovanie advokátke JUDr. Ivete Šteffekovej, so sídlom v Bratislave, Zadunajská cesta 3 a zároveň
odvolaciemu súdu oznámili, že nemajú záujem o to, aby v konaní naďalej vystupoval aj vedľajší účastník.
Odvolací súd vzhľadom k prístupu vedľajšieho účastníka k tomuto konaniu ako aj vzhľadom k postoju

navrhovateliek, písomne vyzval vedľajšieho účastníka, aby sa vyjadril, či trvá na tom, aby v konaní
naďalej vystupoval ako vedľajší účastník na strane navrhovateliek. Na základe tejto výzvy elektronickým
podaním doručeným odvolaciemu súdu dňa 29. 11. 2011 (č. l. 240 spisu) vedľajší účastník oznámil, že
netrvá na vedľajšom účastníctve v tomto spore s tým, že jeho intervencia v tomto konaní končí. Uvedené
podanie obsahovalo i odtlačok pečiatky vedľajšieho účastníka a toto nebolo podpísané. Napriek výzve

a poučení vedľajší účastník toto elektronické podanie nijako nedoplnil, preto odvolací súd dospel k
záveru, že vedľajší účastník právne významným spôsobom neoznámil koniec svojej intervencie v spore,
a preto na elektronické podanie vedľajšieho účastníka neprihliadol.

Odvolací súd na odvolacom pojednávaní konanom dňa 26. 01. 2012 v neprítomnosti inak riadne

predvolaného odporcu a vedľajšieho účastníka vykonal dokazovanie výsluchom navrhovateliek,
oboznámením obsahu listín : Zmluvou o uzatvorení budúcej kúpnej zmluvy zo dňa 01. 07. 2008,
Potvrdením o splatení registračného poplatku zo dňa 01. 07. 2008, Protokolom o odovzdaní bytu zo dňa
16. 09. 2008, Výzvami na zaplatenie zmluvnej pokuty zo dňa 01. 04. 2009 a 29. 06. 2009 , Kúpnou
zmluvou k bytu č. BO.09 zo dňa 15. 10. 2008, Dodatkom č. 1 ku Kúpnej zmluve k bytu č. BO.09 zo

dňa 15. 10. 2008, Osvedčením o dedičstve sp. zn. 15D/148/2010 zo dňa 03. 05. 2011 a Výpisom z
registra občianskych združení.Podľa § 35 ods. 2 OZ právne úkony vyjadrené slovami treba vykladať nielen podľa ich jazykového
vyjadrenia, ale najmä tiež podľa vôle toho, kto právny úkon urobil, ak táto vôľa nie je v rozpore s
jazykovým prejavom.

Podľa § 544 ods. 1 OZ ak strany pre prípad porušenia zmluvnej povinnosti dojednajú zmluvnú pokutu,
je účastník, ktorý túto povinnosť poruší, zaviazaný pokutu zaplatiť, aj keď oprávnenému účastníkovi
porušením povinnosti nevznikne škoda.

Podľa § 544 ods. 2, zmluvnú pokutu možno dojednať len písomne a v dojednaní musí byť určená výška
pokuty alebo určený spôsob jej určenia.

Odvolací súd po vykonaní dokazovania dospel k rovnakým skutkovým a právnym záverom ako súd
prvého stupňa. S ohľadom na dôvody uvádzané navrhovateľkami v podanom odvolaní odvolací súd
uvádza, že posudzovanú Zmluvu o uzatvorení budúcej kúpnej zmluvy zo dňa 01. 07. 2008 je potrebné

vykladať tak, ako to urobil súd prvého stupňa. Je totiž nepochybné, že účastníci zmluvy pojmovo kúpnu
zmluvu, k uzatvoreniu ktorej malo prísť následne po uzatvorení Zmluvy o uzavretí budúcej kúpnej
zmluvy v texte zmluvy zo dňa 01. 07. 2008 označujú ako „budúca kúpna zmluva“. Ide síce o pojmovú
nejasnosť, ktorú však nemožno vykladať v neprospech odporcu a to ani vtedy, ak súd zohľadní právnu
úpravu týkajúcu sa ochrany spotrebiteľských práv. Text Zmluvy o uzavretí budúcej kúpnej zmluvy zo

dňa 1. júla 2008 totiž nevyvoláva v tomto smere pochybnosti a súd prvého stupňa správne v súlade
s ust. § 35 ods. 1, 2 OZ túto zmluvu vyložil. Je treba dať za pravdu súdu prvého stupňa, že návrh
navrhovateliek nie je dôvodne podaný, pretože podľa Zmluvy o uzavretí budúcej kúpnej zmluvy zo dňa
01. 07. 2008 neboli splnené podmienky pre vznik nároku na zaplatenie zmluvnej pokuty podľa bodu
4. 4 zmluvy ani podľa bodu 7. 6 zmluvy. Z vykonaného dokazovania nesporne vyplýva, že účastníci

konania následne uzatvorili Kúpnu zmluvu k bytu č. BO2.09 ( k rozostavanému bytu) a to dňa 15. 10.
2008, pričom byt bol odovzdaný odporcom dňa 16. 09. 2008 teda ešte pred uzatvorením tejto kúpnej
zmluvy a odporca takto konal na žiadosť navrhovateľky v 1. rade a jej t. č. už nebohého manžela. Čo
sa týka garáže v tomto smere navrhovateľky kúpnu zmluvu ani iné listiny nepredložili. Z protokolu o
odovzdaní bytu zo dňa 16. 09. 2008 vyplýva, že do užívania bola odovzdaná aj garáž bez súpisného

čísla. Z tvrdení navrhovateľov vyplýva, že kúpnu zmluvu ohľadne garáže uzatvorili s odporcom 15. 12.
2008.Zuvedenéhojemožnéprijaťzáver,ževprípadeobochkúpnychzmlúv ohľadnebytuajgaráže,boli
nehnuteľnosti odovzdané navrhovateľom pred uzatvorením písomných kúpnych zmlúv, preto nemohol
odporca porušiť svoje zmluvné povinnosti a teda navrhovateľom nárok na zaplatenie zmluvnej pokuty
podľa bodu 7. 6 rovnako tak ani podľa bodu 4.4. Zmluvy o uzavretí budúcej kúpnej zmluvy zo dňa 01.

07. 2008 nevznikol, keďže zo strany odporcu nedošlo k porušeniu zmluvných podmienok dojednaných
v tejto zmluve. V zmysle bodu 7.1. Zmluvy o uzavretí budúcej kúpnej zmluvy zo dňa 01. 07. 2008
bolo povinnosťou odporcu odovzdať navrhovateľom do užívania byt do 30 dní od uzatvorenia budúcej
kúpnej zmluvy, pričom k odovzdaniu rozostaveného bytu navrhovateľom došlo dňa 16. 09. 2008 a k
uzatvoreniu kúpnej zmluvy došlo dňa 05. 10. 2008, teda pred uzatvorením kúpnej zmluvy. Čo sa nároku

navrhovateliek na zmluvnú pokutu podľa v bodu 4.4. je možné konštatovať, že zo strany odporcu
nedošlo k porušeniu povinnosti uvedených v bode 4.2. Zmluvy o uzavretí budúcej kúpnej zmluvy zo dňa
01. 07. 2008, pretože k medzi účastníkmi konania došlo dňa 15. 10. 2008 k uzatvoreniu Kúpnej zmluvy
k bytu č. BO2.09 ( k rozostavanému bytu), a k prevodu nehnuteľnosti došlo skôr ako nastali skutočnosti
predpokladané v bode 4.2. písm. b/, c/ Zmluvy o uzavretí budúcej kúpnej zmluvy.

Aj keď navrhovateľky odvodzujú právo na zaplatenie zmluvnej pokuty zo Zmluvy o uzavretí budúcej
kúpnej zmluvy zo dňa 01. 07. 2008 a tento nárok je predmetom konania, odvolací súd považuje pre
úplnosť dodať, že účastníci konania uzatvorili okrem Zmluvy o uzavretí budúcej kúpnej zmluvy zo dňa
01. 07. 2008 aj Kúpnu zmluvu k bytu č. BO2.09 (k rozostavanému bytu) a to dňa 15. 10. 2008, pričom

túto zmluvu uzatvorili na žiadosť navrhovateľov. V Kúpnej zmluve zo dňa 15. 10. 2008, k bytu č.
BO2.09(krozostavanémubytu) účastnícikonaniananovo(odlišneod Zmluvyouzavretíbudúcejkúpnej
zmluvy zo dňa 01. 07. 2008 ) upravili právne vzťahy, pretože predmetom tejto zmluvy je rozostavaný
byt. Pre prípad porušenia povinností plynúcich z tejto zmluvy žiadne sankcie účastníci zmluvy písomne
nedojednali. Keďže zmluvnú pokutu je možné pre prípad porušenia zmluvných povinností dojednať len

písomne(§544ods.2 ZP),ani zKúpnejzmluvyuzatvorenejdňa15.10.2008 nemoholnavrhovateľkám
takýto nárok vzniknúť.S ohľadom na argumenty uvádzané navrhovateľkami v podanom odvolaní o pojmovej nejasnosti Zmluvy
o uzavretí budúcej kúpnej zmluvy zo dňa 01. 07. 2008, odvolací súd uvádza, že dôsledkom nejasnosti a
neurčitosti zmluvy je jej neplatnosť (čiastočná neplatnosť). V prípade, ak by posudzovaná zmluva bola

neplatným právnym úkonom, nie je na základe neplatného právneho úkonu možné priznať zmluvnú
pokutu. Posudzovaná Zmluva o uzavretí budúcej kúpnej zmluvy zo dňa 01. 07. 2008 nie je podľa názoru
odvolacieho súdu neplatným právnym úkonom, aj keď jej je možné vytknúť pojmovú nepresnosť. Z
obsahu posudzovanej zmluvy je možné bezpečne vyvodiť vôľu účastníkov konania v tom smere, že
pojmom „budúca kúpna zmluva“ účastníci zmluvného vzťahu označovali kúpnu zmluvu, ktorú mali v

úmysle v budúcnosti uzatvoriť. Tento nedostatok podľa názoru odvolacieho súdu je možné výkladom
zmluvy odstrániť a nezakladá preto jej neplatnosť.

K žiadosti navrhovateľky v 1.rade uvedenej v podanom odvolaní, týkajúcej sa toho, aby vec prejedal
Okresný súd Galanta, pretože ide o súd, ktorý je k bydlisku navrhovateľky v 1. rade bližšie než Okresný
súd Topoľčany odvolací súd uvádza, že potvrdením napadnutého rozsudku súdu prvého stupňa v

odvolacom konaní došlo ku skončeniu súdneho konania, preto v tomto štádiu konania je jej žiadosť
právne bezvýznamná.

Podľa názoru odvolacieho súdu súd prvého stupňa v tejto veci správne zistil skutkový stav , vec správne
po právnej stránke posúdil , pričom závery súdu prvého stupňa majú oporu vo vykonanom dokazovaní,

preto odvolací súd napadnutý rozsudok ako vecne správny podľa § 219 OSP potvrdil.

O trovách odvolacieho konania rozhodol odvolací súd podľa § 224 ods. 1 a § 142 ods. 1 a v konaní
úspešnému odporcovi ich náhradu nepriznal, pretože mu v súvislosti s týmto konaním žiadne trovy
nevznikli.

Toto rozhodnutie odvolacieho súdu bolo prijaté jednohlasne.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné.