Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Judgement was issued on Wednesday, December 3, 2015

Súd: Okresný súd Nitra
Spisová značka: 24P/360/2014

Identifikačné číslo súdneho spisu: 4114227301
Dátum vydania rozhodnutia: 03. 12. 2015
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Mária Sitárová

ECLI: ECLI:SK:OSNR:2015:4114227301.4

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Nitra v konaní pred samosudkyňou Mgr. Máriou Sitárovou, vo veci starostlivosti súdu o

maloletú Y. Z., nar. XX.XX.XXXX, bytom u matky, zastúpenú Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny
Nitra, Štefánikova tr. 88 ako kolíznym opatrovníkom, dieťa rodičov: W. Z., nar. XX.XX.XXXX, bytom F.
XX, t.č. bytom I., V. 2, zastúpenej JUDr. Evou Matejovou, advokátkou so sídlom Advokátskej kancelárie
v Nitre, Hollého 12 a W. Z., nar. XX.XX.XXXX, bytom F., t.č. bytom E. ubytovňa, K., E. X o návrhu matky
na zvýšenie výživného na maloleté dieťa, takto

r o z h o d o l :

Súd mení rozsudok Okresného súdu Nitra č.k. 15C/109/2004-19 zo dňa 21.09.2004 v časti vyživovacej
povinnosti otca tak, že zvyšuje jeho vyživovaciu povinnosť na maloletú Y. Z., nar. XX.XX.XXXX zo sumy

33,19 eura (1.000,-Sk) na sumu 90,- eur mesačne počnúc dňom 17.09.2014, ktoré je otec povinný platiť
vždy do 15-teho dňa v mesiaci vopred k rukám matky.

Zročné výživné otca za čas od 17.09.2014 do 30.11.2015 činí sumu 821,80 eura, ktorú sumu súd
povoľuje otcovi splácať v pravidelných mesačných splátkach po 35,- eur tak ako bežné výživné, počnúc
prvou splátkou v mesiaci nasledujúcom po právoplatnosti tohto rozsudku pod následkami straty výhody
splátok.

Žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania.

o d ô v o d n e n i e :

Navrhovateľka - matka maloletého dieťaťa sa svojím písomným návrhom doručeným tunajšiemu súdu
dňa 17.09.2015 domáhala, aby súd zmenil rozsudok Okresného súdu Nitra č.k.: 15C/109/2004 - 19 zo
dňa 21.09.2004 a to tak, že zvyšuje vyživovaciu povinnosť otca na maloletú Y. Z., nar. XX.XX.XXXX
zo sumy 1.000,- Sk mesačne na sumu 150,- eur mesačne. Svoj návrh odôvodnila matka tým, že
od poslednej úpravy vyživovacej povinnosti došlo na strane maloletej Y. k zmene pomerov, maloletá
nastúpilado7.ročníkazákladnejškoly.Matkapoukázalanaskutočnosť,žeotecsasmaloletýmdieťaťom

nestretáva, vyživovaciu povinnosť si neplní, za čo bol aj odsúdený.

Matka vypočutá ako účastníčka konania na pojednávaní uviedla, že v čase rozvodu manželstva mala
dcéra dva roky, teraz má 13 rokov, má aj väčšie výdavky čo sa týka oblečenia, obuvi, nakoľko rastie ako
z vody. Začala chodiť do 8. ročníka základnej školy, strava v škole je 25,- eur. Dostali výmenný lístok
na strojček na zuby, obáva sa toho, sú to vysoké náklady, z čoho to bude platiť. Býva s obidvomi deťmi
v podnájme, za ktorý platí 167,- eur, je to dvojgarsónka. Staršia dcéra je už zamestnaná, zarobí okolo

400,- eur, do domácnosti prispieva tak, že jej dáva 50,- eur a okrem toho kupuje potraviny. Za internet,
ktorý potrebuje Y. platí 11,- eur, na pôžičku kupovala dcére notebook a tiež chladničku, to spláca po 23,-
eur, na účte išla do mínusu, to tiež spláca po 22,- eur. Od marca jej znížili invalidný dôchodok, nakoľko
je už onkologicky v poriadku, no nemôže si kupovať napr. výživové doplnky, ktoré by mala užívať. Je ajevidovanánaúradepráce,alezatiaľsajejprácuzohnaťnepodarilo.Otecprestalprispievaťnadetikrátko
po rozvode, odvtedy poberá náhradné výživné. Na staršiu dcéru neprispieva asi štyri roky, kedy dcéra
skončila školu a hneď sa zamestnala. Finančne jej pomáhajú rodičia, súrodenci, požičala si peniaze aj

od kamarátky. Tri mesiace pracovala aj minulý rok v novembri až január, ale nevládala fyzicky, tak to
musela ukončiť. Pracovala v tlačiarňach, resp. nepredĺžili jej zmluvu keď videli, že nevládze. Od apríla
2012 bola práceneschopná, absolvovala operáciu v súvislosti s onkologickým ochorením a potom od
augusta 2012 nastúpila na invalidný dôchodok. V tlačiarni robila iba na polovičný pracovný úväzok, ale
nevládala vykonávať ani tú prácu, ktorá jej bola pridelená. Má oslabený organizmus od chemoterapií. Po

roku automaticky znižujú invalidný dôchodok s tým, že z onkologického ochorenia je akoby vyliečená,
ale napriek tomu sa nemôže zaradiť do pracovného pomeru.

Otec vypočutý ako účastník konania na pojednávaní uviedol, že od rozvodu manželstva bol trikrát v
base za neplatenie výživného a za vyhrážanie, no v súvislosti s vyhrážaním dostal nakoniec amnestiu.
Prakticky je bezdomovcom, určitý čas po rozvode býval v tom dome v F., vo svojom dome, no manželka

ho oklamala, vyhodila ho odtiaľ. Aj sa o ten dom súdili, nevie ako súd nakoniec rozhodol, ale nevyplatila
mu ani halier a musel odtiaľ odísť. Následne išiel bývať tam k susedom, to boli taký 76 roční manželia,
týmto prispieval tak, že im kúpil stravu, 19 mesiacov z toho bol v base, no potom od neho chceli aby im
zaplatil opravu strechy, čo bolo nejakých 8.000 eur, takže odtiaľ musel odísť. V novembri 2014 išiel bývať
do K. na ubytovňu, keďže v tom čase nemal robotu, tak si požičal od bratranca 490,- eur na bývanie,

ktoré už začal splácať tým, že ide k nemu sem tam robiť keď ho zavolá a to mu potom z toho dlhu
strháva. Za ubytovanie by mal platiť 135,- eur mesačne, no vedúci mu dovolil platiť to po čiastkach. Keď
bol naposledy nezamestnaný, bol evidovaný v Nitre na úrade práce. On teraz nerobí každý deň, je to
taká robota keď ho potrebujú, tak ho zavolajú napr. niečo vykopať, poupratovať a podobne. Mrzí ho, že
sa nedokáže o dcéru postarať, ale bol škaredo oklamaný treťou osobou a tá si mala vtedy uvedomiť, že

ubližuje nielen jemu, ale aj deťom. Naposledy bol s dcérou asi pred dvomi týždňami v piatok keď bola
u babky v F., dal jej vtedy 25,- eur.

Právny zástupca matky v konečnom návrhu uviedol, že trvá na podanom návrhu na zvýšenie výživného
s prihliadnutím ku skutočnostiam, ktoré boli v konaní preukázané, výšku výživného ponecháva na

rozhodnutí súdu. Žiada, aby súd prihliadol k tomu, že otec má už iba jednu vyživovaciu povinnosť,
výživné žiada zvýšiť od podania návrhu.

Kolízny opatrovník v konečnom návrhu uviedol, že nakoľko sa zmenili pomery na strane dieťaťa, aj
na strane otca, ktorému odpadla vyživovacia povinnosť, navrhuje zvýšiť výživné na sumu 100,- eur

mesačne od podania návrhu.

Súd vo veci vykonal dokazovanie výsluchom účastníkov konania, oboznámil návrh, rodný list dieťaťa,
doklady k výdavkom na maloletú, potvrdenie o mzde matky, potvrdenie o dôchodku matky, potvrdenie
o návšteve školy, potvrdenie o poberaní prídavku na dieťa, prehlásenie o poplatku za bývanie, lustráciu

na otca v Sociálnej poisťovni, šetrenie pobytu otca, potvrdenie o výplate aktuálneho dôchodku matke,
doklady oboznamované na pojednávaní, pripojený spis Okresného súdu Nitra sp. zn. 15C/109/2004, z
neho rozhodnutie na čl. 19 a nasledovné, spis 26P/320/2012, spis 13P/126/2010 a z neho rozhodnutie
na čl. 41 a nasledovné a zistil tento skutkový stav:

Rozsudkom Okresného súdu Nitra č.k.: 15C/109/2004 - 19 zo dňa 21.09.2004 bolo manželstvo rodičov
maloletého dieťaťa rozvedené, maloletá Y. bola na čas po rozvode manželstva zverená do výchovy a
opatery matky a otca súd zaviazal prispievať na jej výživu sumou vo výške 1.000,- Sk (33,19 eura)
mesačne. Matka maloletého dieťaťa bola v čase rozvodu manželstva na rodičovskej dovolenke a
poberala rodičovský príspevok vo výške 3.790,- Sk (125,80 eura) mesačne a prídavky na dve maloleté

deti v celkovej výške 1.000,- Sk (33,19 eura) mesačne. Otec maloletého dieťaťa pracoval v čase rozvodu
manželstva ako murár na základe živnostenského oprávnenia s priemerným čistým mesačným príjmom
vo výške 15.000,- Sk (497,91 eura). Obaja rodičia mali ďalšiu vyživovaciu povinnosť voči už t.č. plnoletej
Y. Z., nar. XX.XX.XXXX.

S súčasnosti je maloletá Y. žiačkou 8. ročníka základnej školy. Výdavky na maloleté dieťa pozostávajú
najmä z výdavkov na stravovanie, ošatenie a obuv, školské potreby a pomôcky. Za školské stravovanie
uhrádza matka pre maloletú sumu cca 25,- eur mesačne, za internet sumu 11,- eur mesačne, splátky
notebooku a chladničky predstavujú sumu 23,- eur mesačne, debet na účte spláca matka po 22,-eur mesačne. Maloletá Y. by potrebovala nosiť fixný zubný aparát, predpokladané výdavky na túto
liečbu predstavujú podľa potvrdenia čeľustného ortopéda sumu 1.100,- až 1.200,- eur. Matka obýva
s maloletým dieťaťom a ďalšou plnoletou dcérou prenajatú dvojgarzónku, kde za úhradu nákladov

spojených s bývaním uhrádza sumu 167,- eur mesačne. Plnoletá dcéra Y. je riadne zamestnaná s
priemernýmčistýmmesačnýmpríjmomvovýškecca400,-eur,naúhradunákladovspojenýchsbývaním
prispievala svojej matke sumou 50,- eur mesačne a do domácnosti prispievala aj nákupom potravín. V
poslednej dobe sa však podľa vyjadrenia matky zdržiava plnoletá dcéra viac u svojho priateľa a v takej
miere už na výdavky domácnosti neprispieva. Matka bola od apríla 2012 práceneschopná, v súvislosti

s onkologickým ochorením absolvovala operáciu a od augusta 2012 je invalidnou dôchodkyňou. Matka
je poberateľkou invalidného dôchodku, od marca 2015 ho poberá vo výške 169,40 eura, v roku
2014 ho poberala vo výške 330,60 eura mesačne, v roku 2013 vo výške 322,80 eura mesačne.
Podľa vyjadrenia právnej zástupkyne matky prebieha na Krajskom súde v Nitre súdne konanie proti
Sociálnej poisťovni ohľadom zníženia invalidného dôchodku matky. Od 18.03.2015 je matka riadne
evidovaná na príslušnom úrade práce, sociálnych vecí a rodiny ako uchádzačka o zamestnanie. Jej

posledným zamestnávateľom bol podnikateľský subjekt Beáta Jiránková - REA Tlačiareň, kde pracovala
od 01.11.2014 do 31.01.2015 na polovičný úväzok, s priemerným čistým mesačným príjmom vo výške
183,60 eura. Podľa vyjadrenia zamestnávateľa bola matka zaradená na vykonávanie pomocných prác,
ktoré však nedokázala vykonávať, bola pomalá, roztržitá, sústavne sa sťažovala na únavu. Podľa matky
túto prácu skutočne nezvládala robiť, jej organizmus je oslabený z chemoterapií a napriek tomu, že je z

onkologického ochorenia vyliečená, nemôže sa zaradiť do pracovného pomeru. Otec sa s maloletou Y.
nestretáva, na jej výživu neprispieva, matka poberá z úradu práce, sociálnych vecí a rodiny náhradné
výživné.

Otec maloletého dieťaťa bol od rozvodu manželstva trikrát vo výkone trestu odňatia slobody. V

súčasnostibývanaubytovni,kdebymaluhrádzaťzabývaniesumu135,-eurmesačne,jemuvšakpodľa
jeho vyjadrenia umožnené platiť to po čiastkach. Naposledy pracoval otec v spoločnosti NR-SOLUS,
s.r.o., a to od mája 2015 do septembra 2015, kedy za toto obdobie dosiahol priemerný hrubý príjem
vo výške 52,80 eura. Na základe dohody o vykonaní práce pracoval od 15.07.2015 do 18.09.2015 v
spoločnosti ART PROJEKT s.r.o., kde za uvedené obdobie dosiahol priemerný mesačný hrubý príjem vo

výške 55,51 eura. Od 01.07.2015 do 16.07.2015 pracoval v spoločnosti NR-SOLUS, s.r.o. kde za daný
mesiac dosiahol hrubý príjem vo výške 48,- eur, v predchádzajúcom období pracoval v tejto spoločnosti
od 12.05.2014 do 20.06.2014, kde dosiahol priemerný hrubý príjem vo výške 60,- eur mesačne. Od
05.11.2013do30.04.2014bolotecvovýkonetrestuodňatiaslobody,rovnakotakajvčaseod04.02.2013
do 13.06.2013 a od 02.11.2012 do 21.01.2013. Aj v ďalších predchádzajúcich obdobiach pracoval otec

len ako dohodár a to počas veľmi krátkych období. Podľa vyjadrenia zamestnávateľa NR-SOLUS, s.r.o.
boli s menovaným uzavreté pracovné pomery vždy iba na dobu určitú, pričom aj tieto krátke pracovné
pomery boli viackrát zo strany otca po určitom čase zrušené s odôvodneným rodinných problémov.
Vzhľadom na tieto skutočnosti by boli ochotní otca opätovne zamestnať, ale iba s veľmi ohraničenými
požiadavkami tak ako v minulosti, aby jeho prípadné výpadky z práce a ďalšie nepredvídané okolnosti

z jeho strany nenarušili činnosť spoločnosti.

Podľa § 62 ods. 1 Zákona o rodine plnenie vyživovacej povinnosti rodičov k deťom je ich zákonná
povinnosť, ktorá trvá do času, kým deti nie sú schopné samé sa živiť.

Podľa § 62 ods. 2 Zákona o rodine, obaja rodičia prispievajú na výživu svojich detí podľa svojich
schopností a možností a majetkových pomerov. Dieťa má právo podieľať sa na životnej úrovni rodičov.

Podľa § 62 ods. 4 Zákona o rodine, pri určení rozsahu vyživovacej povinnosti súd prihliada na to, ktorý
z rodičov a v akej miere sa o dieťa osobne stará. Ak rodičia žijú spolu, prihliadne súd aj na starostlivosť

rodičov o domácnosť.

Podľa § 62 ods. 5 Zákona o rodine, výživné má prednosť pred inými výdavkami rodičov. Pri skúmaní
schopností, možností a majetkových pomerov povinného rodiča, súd neberie do úvahy výdavky
povinného rodiča, ktoré nie je nevyhnutné vynaložiť.

Podľa § 75 ods. 1 Zákona o rodine, pri určení výživného prihliadne súd na odôvodnené potreby
oprávneného, ako aj na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného. Na schopnosti, možnosti
a majetkové pomery povinného prihliadne súd aj vtedy, ak sa povinný vzdá bez dôležitého dôvoduvýhodnejšieho zamestnania, zárobku, majetkového prospechu; rovnako prihliadne aj na neprimerané
majetkové riziká, ktoré povinný na seba berie.

Podľa § 76 ods. 1 Zákona o rodine, výživné sa platí v pravidelných opakujúcich sa sumách, ktoré sú
zročné vždy na mesiac dopredu.

Podľa § 77 ods. 1 Zákona o rodine, právo na výživné sa nepremlčuje. Možno ho však priznať len odo
dňa začatia súdneho konania. Výživné pre maloleté dieťa možno priznať najdlhšie na dobu troch rokov

spätne odo dňa začatia konania, ak sú na to dôvody hodné osobitného zreteľa.

Podľa § 78 ods. l Zákona o rodine, dohody a súdne rozhodnutia o výživnom možno zmeniť, ak sa zmenia
pomery. Okrem výživného pre maloleté dieťa je zmena alebo zrušene výživného možné len na návrh.

Na základe vykonaného dokazovania dospel súd k záveru, že návrh matky na zvýšenie výživného

bol podaný dôvodne, pretože od poslednej úpravy vyživovacej povinnosti došlo podľa názoru súdu
na strane účastníkov konania k takým podstatným zmenám pomerov, ktoré odôvodňujú zvýšenie
vyživovacej povinnosti otca. Kým v čase poslednej úpravy vyživovacej povinnosti nemala maloletá
Y. ani tri roky, v súčasnosti navštevuje už 8. ročník základnej školy. Za obdobie takmer jedenástich
rokov došlo preto k zmene pomerov jednak vývojom životných nákladov ako aj okolnosťami na strane

oprávneného maloletého dieťaťa. So zvyšujúcim sa vekom maloletého dieťaťa totiž preukázateľne
súvisia aj zvyšujúce sa výdavky na zabezpečovanie nielen jeho bežných potrieb ako sú stravovanie,
ošatenie, školské potreby a pomôcky, ale aj vyššie výdavky na jeho ďalšie odôvodnené potreby.
Nepochybne došlo k zmene pomerov aj na strane matky, ktorá bola v čase rozvodu manželstva s
maloletou Y. na rodičovskej dovolenke, poberala rodičovský príspevok vo výške 125,80 eura mesačne

a prídavky na dve maloleté deti v celkovej výške 33,19 eura. Od augusta 2012 je však matka invalidnou
dôchodkyňou, poberá invalidný dôchodok vo výške 169,40 eura mesačne, pričom od marca 2015
je aj riadne evidovaná na Úrade práce, sociálnych vecí a rodiny ako uchádzačka o zamestnanie.
Otec maloletého dieťaťa pracoval v čase rozvodu manželstva ako murár na základe živnostenského
oprávnenia s priemerným čistým mesačným príjmom vo výške 497,91 eura, v súčasnosti sa živí rôznymi

príležitostnými prácami. Obom rodičom odpadla vyživovacia povinnosť voči t.č. plnoletej Y. Z., nar.
XX.XX.XXXX. V zmysle vyššie uvedených skutočností dospel súd k záveru, že vývoj životných nákladov
a podstatná zmena pomerov na strane maloletého dieťaťa, dostatočne odôvodňujú zvýšenie vyživovacej
povinnosti otca, nakoľko doposiaľ sa na postupne zvyšujúcich sa nákladoch na maloleté dieťa priamo
úmerne podieľala len matka, ktorá si svoju vyživovaciu povinnosť navyše čiastočne plní aj svojou

osobnou starostlivosťou. Okrem toho je potrebné podotknúť, že matka je stále invalidnou dôchodkyňou a
poberateľkou invalidného dôchodku, v dôsledku čoho sú jej možnosti uplatnenia sa na trhu práce a teda
aj možnosti dosahovať pravidelný príjem zo závislej činnosti značne obmedzené. Súd má ďalej za to, že
otec si situáciu v ktorej sa momentálne nachádza zapríčinil sám, od rozvodu manželstva bol trikrát vo
výkonetrestuodňatiaslobody,pričomodroku2010pracovalvoväčšineprípadovlennazákladerôznych

dohôd o prácach vykonávaných mimo pracovného pomeru. Aj v prípade, že pracoval otec na základe
riadneho pracovného pomeru, vždy to bolo len krátkodobo, pričom podľa potvrdenia zamestnávateľa,
boli s otcom všetky pracovné vzťahy uzatvorené len na sezónne práce na dobu určitú, avšak aj tieto
krátke pracovné pomery boli viackrát zo strany otca po určitom čase zrušené s odôvodneným rodinných
problémov a zložitej osobnej situácie. Súd nezistil žiadne skutočnosti, ktoré by bránili otcovi maloletého

dieťaťa vykonávať prácu riadne. Otec má nadobudnuté zručnosti v oblasti stavebníctva, nakoľko v
minulosti v tejto činnosti podnikal. Po posúdení schopností, možností a majetkových pomerov otca
dospel súd preto k záveru, že výživné výške 90,- eur mesačne z jeho strany spolu s primeraným
výživným zo strany matky bude primerané veku a odôvodneným potrebám maloletej Y.. Keďže súd zvýšil
vyživovaciu povinnosť otca od 17.09.2014, teda od podania návrhu matkou, vzniklo tak otcovi, ktorý

prispieval na výživu maloletej Y. sumou vo výške 33,19 eura mesačne za obdobie od 17.09.2014 do
30.11.2015 zameškané výživné vo výške 821,80 eura {/(90,- eur : 30 dní) x 14 dní/ + /14 mesiacov x
90,- eur/} - {/(33,19 eura : 30 dní) x 14 dní/ + /14 mesiacov x 33,19 eura/}, ktorú sumu súd povolil otcovi
splácať v pravidelných mesačných splátkach po 35,- eur tak ako bežné výživné a to v zmysle § 160 ods.
1 O.s.p., pod následkami straty výhody splátok. S poukazom na uvedené skutočnosti preto rozhodol súd

tak, ako uvádza výroková časť tohto rozsudku.

O trovách konania súd rozhodol podľa § 146 ods. 1 písm. a) O.s.p. tak, že žiadnemu z účastníkov
nepriznal právo na náhradu trov konania, keďže išlo o konanie, ktoré súd mohol začať i bez návrhu.Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia cestou tunajšieho súdu
na Krajský súd v Nitre. Podľa § 205 ods. 1 O.s.p. v odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach

(§ 42 ods. 3) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto
rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.
Podľa § 205 ods. 2 O.s.p. odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci
samej, možno odôvodniť len tým, že
a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1 O.s.p.,
b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,

c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné
na zistenie rozhodujúcich skutočností
d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré
doteraz neboli uplatnené(§ 205a O.s.p.),

f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.