Rozsudok ,
Potvrdené Judgement was issued on Tuesday, September 29, 2015

Súd: Krajský súd Prešov
Spisová značka: 12Co/135/2015

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8312213071
Dátum vydania rozhodnutia: 29. 09. 2015
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Roman Tóth

ECLI: ECLI:SK:KSPO:2015:8312213071.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Prešove v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Romana Tótha a sudcov JUDr. Petra

Šama a JUDr. Jozefa Škraba, v právnej veci navrhovateľky: K. Z., nar. XX.X.XXXX, R. N. č. XX, H.,
právne zastúpenej JUDr. Jánom Husárom, advokátom, Štefánikova č. 17, Humenné, proti odporcovi:
JUDr. T. Z., nar. XX.X.XXXX, S. č. XXX, o zvýšenie výživného pre plnoleté dieťa, o odvolaní odporcu proti
rozsudku Okresného súdu Humenné č.k. 12 P 133/2012-129 zo dňa 22. apríla 2015, jednohlasne takto

r o z h o d o l :

P o t v r d z u j rozsudok súdu prvého stupňa.

N e p r i z n á v anavrhovateľke náhradu trov odvolacieho konania.

o d ô v o d n e n i e :

Súd prvého stupňa napadnutým rozsudkom zmenil rozsudok Okresného súdu Humenné č.k. 6C

1655/2000 - 309 zo dňa 12. júna 2007 v spojení s rozsudkom Krajského súdu v Prešove č.k. 8Co
186/2008zodňa22.septembra2009tak,žezvýšilvýživnézostranyodporcuprenavrhovateľkuzosumy
99,58Eurnasumu200,-Eurmesačnespovinnosťouuloženouodporcoviplatiťtokrukámnavrhovateľky
vždy do 15 dňa v mesiaci vopred s účinnosťou od 1.10.2012. Dlžné výživné za obdobie od 1.10.2012
do 30.4.2015 vo výške 3.113,02 Eur je odporca povinný platiť navrhovateľke v 50,- Eur mesačných
splátkach spolu s bežným výživným, počnúc prvým mesiacom po nadobudnutí právoplatnosti tohto
rozsudku až do zaplatenia s tým, že v prípade omeškania jednej splátky odporca stráca výhodu splátok.

V prevyšujúcej časti okresný súd návrh navrhovateľky zamietol. Žiadnemu z účastníkov nepriznal právo
nanáhradutrovkonaniapodľa§142ods.2O.s.p..Okresnýsúdprirozhodovanívychádzalzvykonaného
dokazovania v predmetnej veci aplikujúc ustanovenia § 62 ods.1,2,a 3, § 75 ods.1, 78 ods.1 zákona
č. 36/2005 Z.z. o rodine v platnom znení. Je naďalej povinnosťou odporcu prispievať navrhovateľke
na výživu, keďže v dôsledku štúdia vysokej školy sa pripravuje na svoje budúce povolanie, nie je
schopná sama sa živiť. Od poslednej úpravy výšky výživného došlo k podstatným zmenám na strane
navrhovateľky, čo je hmotnoprávnou podmienkou toho, aby mohol súd o výške výživného opätovne

rozhodnúť. Navrhovateľke v súvislosti so štúdiom sa zvýšili náklady na jej výživu a i preto že sa
stala plnoletou. Pri určovaní výšky výživného vychádzal okresný súd i zo schopností a možnosti a
majetkových pomerov otca navrhovateľky s tým, že od doby posledného rozhodovania o výživnom sa
jeho pomery výrazne nezmenili, aj keď otcovi vznikli náklady s výchovou maloletej dcéry J. a poklesol
nápad exekučných vecí. Je ale v možnostiach odporcu prispievať navrhovateľke na výživu súdom
stanovenou sumou výživného vo výške 200,- Eur mesačne. Dlžné výživné predstavuje rozdiel medzi
sumou 99,85 Eur a 200,- Eur za 31 mesiacov.

Proti rozsudku podal v celom rozsahu včas odvolanie odporca písomným podaním zo dňa 25.6.2015.
Namietal nedostatočne zistený skutkový stav, keďže súd nevykonal všetky navrhované dôkazy, ktoré
sú potrebné na zistenie všetkých rozhodujúcich skutočností. Na poslednom pojednávaní dňa 22.4.2015súd vypočul svedka v prospech navrhovateľky a návrh na vypočutie ním navrhovanej svedkyne - matky
jeho dcéry J. - K. Z. súd zamietol. Z výpovede K. Z. by sa súd dozvedel, že v súčasnosti 13 ročná J.
prechádza najmä fyzickými zmenami, ktoré sú spojené s pubertálnym obdobím, že zo dňa na deň rastie

a fyzicky sa práve teraz najviac vyvíja. S tým je spojené zvýšenie elementárnych nákladov na ňu, počnúc
intímnou hygienou, bielizňou, ošatením, obuvou a pod.. Len v minulom roku bola za implementáciu
zubného strojčeka maloletej J. uhradená jednorazová položka 300 Eur. V minulom roku bola maloleté
J. dvakrát chorá a lieky stáli 50,- Eur. V tomto roku absolvovala lyžiarsky výcvik v hodnote 120,- Eur a
v júni absolvovala záverečný výlet na konci školského roku v hodnote 80,- Eur. Ročne je v jej prospech

uhrádzaných na poistnom 200,- Eur. Z výpovede K. Z. by súd zistil, že už rok je nezamestnaná. Poukázal
na realizáciu ustanovenia § 75 ods.2 zákona o rodine. K vyčíslených nákladom navrhovateľkou v sume
564,50 Eur a jej príjmom vo výške 342,58 Eur odvolateľ uviedol, že sa mu zdá neprimerané vynaložiť
na stravovanie a potraviny dve tretiny príjmu len pre ňu samotnú. Aj bez dorovnávania ostatnými členmi
rodiny navrhovateľka podľa odvolateľa disponuje veľmi slušnou čiastkou vzhľadom na to, že z jej strany
ide len o čistý pasívny príjem a z takejto aj nižšej sumy je v regióne nútená vyžiť veľká časť obyvateľstva,

aj celých rodín. Opätovne vyslovil presvedčenie, že ako dospelá mladá žena by si mala a mohla
samostatnou aktívnou činnosťou zvýšiť a vylepšiť svoj mesačný rozpočet, obzvlášť s dôrazom na ňou
uvádzané mesačné výdavky 570,- Eur. Za zarážajúcu a neprípustnú považuje pasivitu navrhovateľky v
tomto smere, keďže navrhovateľka z hľadiska potencionality jej ďalších možných príjmov už dávno nie je
vekovo limitovaná. Jej možnosti nespočívajú len z titulu jej súčasného pôsobenia v krajskom meste, ale

všeobecne ako také. Poukázal ďalej na správanie sa navrhovateľky k nemu ako k otcovi, ktoré označil
ako absolútnu ignoranciu, poukážuc na ustanovenie § 43 ods.2,3 zákona o rodine a zákonnú povinnosť
plnoletého dieťaťa vo vzťahu k rodičom. Odvolateľ zdôraznil skutočnosti, ktoré preukázal v konaní pred
súdom prvého stupňa a svoje vyjadrenie na poslednom pojednávaní, podľa ktorého všetky reštriktívne
opatrenia v rámci jeho pracovnej činnosti robil nie preto, aby zabezpečil zvýšenie výživného pre plnoletú

navrhovateľku, ale preto, aby zabezpečil základný a v rámci svojich finančných možností bezchybný
chod exekútorského úradu, pričom namietal, že to takto doslovne ani nebolo zaznamenané v zápisnici
o pojednávaní zo dňa 22.4.2015. Exekútor činnosť a fungovanie kancelárie zabezpečuje na rozdiel od
súdu, len zo svojich príjmov a zdrojov. Predmetné rozhodnutie okresného súdu považuje hľadiska jeho
pracovnej činnosti za likvidačné. Odvolateľ preto navrhol, aby krajský súd napadnutý rozsudok zrušil,

resp. rozhodol tak, že ho zaviaže prispievať na výživu K. Z. v rámci bežného výživného do budúcna
sumou vo výške 100,- Eur mesačne s účinnosťou odo dňa právoplatnosti rozhodnutia.

V doplnení odvolania zo dňa 6.8.2015 odvolateľ namietal nesprávnu aplikáciu v rozsudku citovaných
zákonných ustanovení súdom prvého stupňa a jeho nepreskúmateľnosť. Prvostupňový súd, podľa

názoru odvolateľa, jasne a výstižne nevysvetlil ako vyhodnotil jednotlivé dôkazy a akými úvahami
sa pri ich rozhodovaní riadil. Zdôraznil, že nepreskúmateľnosť rozhodnutia môže nastať aj z dôvodu
nedostatku jeho odôvodnenia.

Na základe podaného odvolania, preskúmal odvolací súd rozsudok súdu prvého stupňa spolu s

konaním, ktoré mu predchádzalo v zmysle ustanovenia § 212 ods.1 a § 214 O.s.p. a dospel k záveru, že
odvolaniu odporcu nie je dôvodné. Odvolací súd sa v celom rozsahu stotožňuje s dôvodmi rozhodnutia
súdu prvého stupňa (§ 219 ods. 2 O.s.p.) a k tomu uvádza:

Podľa § 62 ods.1, 2, 4 a 5 zákona č.36/2005 Z.z. o rodine, plnenie vyživovacej povinnosti rodičov k

deťom je ich zákonná povinnosť, ktorá trvá do času, kým deti nie sú schopné samé sa živiť. Obaja
rodičia prispievajú na výživu svojich detí podľa svojich schopností, možností a majetkových pomerov.
Dieťa má právo podieľať sa na životnej úrovni rodičov. Pri určení rozsahu vyživovacej povinnosti súd
prihliada na to, ktorý z rodičov a v akej miere sa o dieťa osobne stará. Ak rodičia žijú spolu, prihliadne
súd aj na starostlivosť rodičov o domácnosť. Výživné má prednosť pred inými výdavkami rodičov. Pri

skúmaní schopností, možností a majetkových pomerov povinného rodiča súd neberie do úvahy výdavky
povinného rodiča, ktoré nie je nevyhnutné vynaložiť.

Podľa § 75 ods.1 veta prvá cit. zákona, pri určení výživného prihliadne súd na odôvodnené potreby
oprávneného, ako aj na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného.

Podľa § 77 ods.1 veta prvá a druhá cit. zákona, právo na výživné sa nepremlčuje. Možno ho však priznať
len odo dňa začatia súdneho konania.Podľa § 78 ods.1 veta prvá a ods.3 cit. zákona, dohody a súdne rozhodnutia o výživnom možno
zmeniť, ak sa zmenia pomery. Pri zmene pomerov sa vždy prihliadne na vývoj životných nákladov.

Citovanézákonnéustanoveniavychádzajúzospoločnosťoudanéhozákladnéhopredpokladu,žerodičia
si budú voči svojim deťom plniť povinnosti dobrovoľne a so všetkou starostlivosťou. Pre prípad, žeby
to tak nebolo, sú všetky rodičovské práva a povinnosti upravené zákonom, ktorý zabezpečujú dieťaťu
pomoc oboch rodičov od jeho narodenia až do nadobudnutia plnoletosti, resp. v prípade vyživovacej
povinnosti do času, kým deti nie sú schopné samé sa živiť. Posudzovanie konca takto vymedzeného

obdobia závisí od okolností konkrétneho prípadu, pričom rozhodujúce sú skutočnosti na strane dieťaťa,
napr. jeho vek, zdravotný stav, prípadné štúdium, schopnosť zamestnať sa, vykonávať prácu, osobné
pomery a podobne. V prípade, keď nastal právny stav, kedy je dieťa schopné živiť sa samo, k zániku
určenej vyživovacej povinnosti môže dôjsť len na základe súdneho rozhodnutia, iniciovaného návrhom
najejzrušenie.Právnapovinnosť,určenározhodnutímsúdu,nemôžezaniknúťlensamotnýmnaplnením
takejto skutočnosti.

Povinnosť rodičov vyživovať svoje deti existuje ako podporný prostriedok pre výživu po celú dobu
existencie subjektov právneho vzťahu. Zmena výšky výživného, alebo jeho úplné zrušenie je možné
najskôr od času, kedy došlo k zmene pomerov, čo sa musí premietnuť do podaného návrhu na začatie
konania, pričom súd je takýmto návrhom viazaný v prípade, ak nejde o maloleté dieťa. Pri rozhodovaní

o zmene výživného na účely zistenia zmeny pomerov ako podkladu takéhoto rozhodovania, je v zmysle
citovaných zákonných ustanovení potrebné porovnať okolnosti dôležité pre určenie výživného v čase
vydania skoršieho rozhodnutia, s okolnosťami dôležitými v čase vydania nového rozhodnutia, pričom
predpokladom zmeny právoplatného rozhodnutia o výživnom je výrazná a trvalá zmena okolností na
jednej, či druhej strane. Možnosť skúmať majetkové pomery povinného umožňuje súdu komplexne

posudzovať pomery povinného rodiča, jeho životnú úroveň. Je potrebné mať na zreteli, že výživné má
zabezpečiť približne také materiálne podmienky pre telesný a duševný vývoj dieťaťa, v akých by sa dieťa
nachádzalo, keby žilo v harmonickej spoločnej domácnosti svojich rodičov.

Odvolací súd sa v danom prípade stotožňuje s rozhodnutím a tiež postupom okresného súdu, ktorý

správne vyhodnotil skutkový stav po vykonaní dokazovania, správne aplikujúc príslušnú právnu úpravu
a vecne správne sú aj jeho závery, vrátane odôvodnenia rozhodnutia (§ 219 ods. 2 O.s.p.).

Preukázateľne došlo k zmene pomerov oproti naposledy posudzované obdobiu na strane navrhovateľky,
ktorá v čase svojej plnoletosti študuje vysokú školu s cieľom zvýšenia možností zamestnania sa, resp.

uplatnenia sa v pracovnom procese, s čím súvisia jednoznačne zvýšené výdavky. Potenciálny príjem,
nie pravidelný z možných brigád, ako to namieta odporca, nemôže výrazne ovplyvniť schopnosť
navrhovateľky samostatne sa živiť tak, ako to má na mysli citované ustanovenie § 62 zákona o rodine.
Odvolateľ - otec navrhovateľky, je rovnako ako v období relevantnom pre predchádzajúce rozhodnutie
súdu o výške výživného, osobou v slobodnom povolaní, vykonávajúcou ekonomickú činnosť, so

stabilným príjmom v rámci jeho možností a schopností. V konaní je preukázané, že sa odporca
nijako ináč nepodieľa na výchove a výžive navrhovateľky - svojej dcéry. Je v reálnych možnostiach
a schopnostiach odporcu prispievať na objektívne a účelne vynaložené náklady, akým zvyšovanie
si kvalifikácie nesporne je, v súvislosti s výchovou a výživou jeho plnoletej dcéry, naďalej výživným
minimálne v súdom stanovenej výške, počnúc dňom podania návrhu navrhovateľkou a to i s ohľadom na

ďalšiu vyživovaciu povinnosť odporcu k maloletej dcére Kristíne. Vyživovacia povinnosť rodičov k deťom
je ich zákonná povinnosť a trvá do času, kým deti nie sú schopné samé sa živiť (§ 62 ods. 1 Zákona
o rodine), pričom rodič prispieva na výživu dieťaťa podľa svojich schopností, možností a majetkových
pomerov (§ 62 ods. 2 Zákona o rodine). Výživné má prednosť pred inými výdavkami rodičov (ods. 5),
preto otcovi navrhovateľky trvá vyživovacia povinnosť v rozsahu, ako o tom rozhodol okresný súd.

Odvolací súd preto potvrdil napadnuté rozhodnutie súdu prvého stupňa vo výroku o výške výživného,
vrátane vyčíslenia dlžného výživného za čas od podania návrh na začatie konania, ako vecne správne
(§ 219 O.s.p.).

O náhrade trov konania rozhodol odvolací súd podľa ustanovenia § 142 ods.1 v spojení s § 224 ods.1,
2 O.s.p..Poučenie:

P o u č e n i e: Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné.