Rozhodnutie ,
Zrušujúce Judgement was issued on Monday, March 25, 2013

Súd: Krajský súd Banská Bystrica
Spisová značka: 16Co/91/2013

Identifikačné číslo súdneho spisu: 6212204220
Dátum vydania rozhodnutia: 25. 03. 2013

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Ivica Hanusková
ECLI: ECLI:SK:KSBB:2013:6212204220.2

Rozhodnutie

Krajský súd v Banskej Bystrici v právnej veci navrhovateľa EOS KSI Česká republika, s. r. o.,
Novodvorská 994, Praha 4, IČO: 25 117 483, právne zastúpeného Advokátskou kanceláriou TOMÁŠ
KUŠNÍR, s. r. o., so sídlom Bratislava Údernícka 5, IČO: 36 613 843, proti odporcovi S. H., nar. XX.
XX. XXXX, bytom K. XXX, za účasti vedľajšieho účastníka na strane odporcu Združenia na ochranu
občana spotrebiteľa HOOS, so sídlom Važecká 16, Prešov, IČO: 42 176 778, právne zastúpeného JUDr.

Andrejom Cifrom, advokátom, Advokátska kancelária so sídlom J. Kráľa 5/A, Lučenec, o zaplatenie
3.129,52 EUR s príslušenstvom, o odvolaní vedľajšieho účastníka konania na strane odporcu proti
uzneseniu Okresného súdu Veľký Krtíš č. k. 3C/219/2012-89 zo dňa 29. 11. 2012, takto

r o z h o d o l :

Uznesenie vo výroku, ktorým okresný súd nepriznal vedľajšiemu účastníkovi konania na strane odporcu
náhradu trov konania, z r u š u j e a v tomto rozsahu mu vec v r a c i a na ďalšie konanie.

Vo zvyšku zostáva uznesenie okresného súdu nedotknuté.

o d ô v o d n e n i e :

Napadnutým uznesením okresný súd zastavil konanie podľa § 96 ods. 1, 3 O. s. p. z dôvodu späťvzatia
návrhu na jeho začatie v celom rozsahu. O trovách konania rozhodol podľa § 146 ods. 2 O. s. p. vety
prvej, nakoľko navrhovateľ tým, že vzal späť návrh na začatie konania v celom rozsahu, zavinil, že
sa konanie muselo zastaviť. Z tohto dôvodu by mal vznášať trovy konania navrhovateľ. Odporcovi,

ktorý bol v konaní úspešný náhradu trov konania nepriznal, pretože jej tieto nevznikli. Pokiaľ ide o trovy
konania vedľajšieho účastníka, súd o trovách voči nemu rozhodol podľa ust. § 150 ods. 1 O. s. p.. V
odôvodnení svojho rozhodnutia uviedol, že zohľadnil to, že odporca nepožiadal vedľajšieho účastníka
o pomoc pri riešení svojho problému, dokonca ani nemal vedomosť o vstupe vedľajšieho účastníka do
konania.Malzato,žepaušálnyvstupdokonaniavedľajšiehoúčastníka,vktorýchprevstupnebolžiaden
dôvod, zbytočne navyšuje trovy konania, najmä, keď sa vedľajší účastník dal zastúpiť advokátom, z čoho

vzniká dojem, že účelom vstupu nebola ochrana práv spotrebiteľa, ale získanie finančných prostriedkov
vpodobenáhradytrovkonania.Vzhľadomnatietodôvodyokresnýsúdvedľajšiemuúčastníkovináhradu
trov konania nepriznal.

Okresný súd rozhodol aj o vrátení súdneho poplatku navrhovateľovi za návrh na začatie konania vo
výške180,87Eurpodľaustanovení§11ods.3,4zákonač.71/1992Zb.osúdnychpoplatkochapoplatku

za výpis z registra trestov v platnom znení.

Proti uzneseniu okresného súdu, a to proti výroku o náhrade trov konania vedľajšiemu účastníkovi na
strane odporcu, podal odvolanie v zákonnej 15 dňovej lehote (§ 204 ods. 1 veta prvá O. s. p.) vedľajší
účastník. S právnym záverom okresného súdu nesúhlasil, keď uviedol, že pri rozhodovaní o trovách
v konaní, ktoré bolo skončené zastavením v dôsledku späťvzatia žaloby, je nevyhnutné posudzovať

zásadne len procesné kritériá úspechu, či neúspechu účastníkov konania. Nebolo preukázané,
aby odporca svojim správaním zapríčinil späťvzatie žaloby. Na druhej strane navrhovateľ vzal bezakéhokoľvek odôvodnenia žalobu v celom rozsahu späť, čím procesne zavinil zastavenie konania.
Poukázal na ust. § 93 ods. 2, 3 O. s. p., podľa ktorého Združenie ako právnická osoba zameraná na
ochranu spotrebiteľa vstúpilo legitímne z vlastného podnetu do predmetného spotrebiteľského sporu

v pozícii vedľajšieho účastníka a takto zvolený procesný postup vstupu vedľajšieho účastníka do
konania je zákonne rovnocenný so vstupom do konania na základe výzvy niektorého z účastníkov
urobenej prostredníctvom súdu a nepredpokladá súhlas spotrebiteľa s jeho vstupom, dokonca ani
vedomosť spotrebiteľa o jeho vstupe do konania. Zdôraznil, že predmetom jeho činnosti je ochrana
spotrebiteľov, ktorý napĺňa aj tým, že v súlade s platnými predpismi vstupuje na stranu žalovaných

spotrebiteľov na ich podporu do súdnych konaní. Podľa neho treba brať do úvahy, že spotrebiteľ bol
v predmetnej veci úspešný v dôsledku jeho aktivity, a teda z hľadiska samotného cieľa a poslania
činnosti Združenia, ktorým je ochrana spotrebiteľa, sú trovy konania, náhradu ktorých požaduje,
objektívne účelné. Svoj právny záver podporil aj citáciou čl. 7 ods. 1 Smernice Rady 93/13/EHS o
nekalých podmienkach v spotrebiteľských zmluvách a poukázal aj na judikatúru citovanú v najnovšom
komentári Slovenského občianskeho procesného kódexu pôvodne uverejnenú v časopise Soudní

rozhledy 2/2002 na str. 43, konkrétne komentár Števček/Ficová, Občiansky súdny poriadok, Komentár
- I. diel, 2. vydanie, Praha: C. H. BECK, 2012, na str. 492. Na záver poznamenal, že agenda
ochrany spotrebiteľa vyžaduje nielen právnickú kvalifikáciu, ale aj enormné nároky na osoby, ktoré by
túto agendu systematicky spracovávali, týka sa technického zabezpečenia pracovných prostriedkov a
pomôcok slúžiacich na ich spracovania, vrátane adekvátnych kancelárskych priestorov. Združenie nemá

finančnéprostriedky,anipersonálneobsadenie,tedanemávlastný„aparát“,pretojedinoumožnosťouna
efektívne presadzovanie spotrebiteľských práv na súdoch je realizovanie jeho činnosti prostredníctvom
advokátskych kancelárií, ktoré sú ochotné pracovať len za prísudok. O dôvodnosti priznania trov
vedľajšieho účastníka svedčí podľa neho nielen výklad článku 169 ods. 1 Zmluvy o fungovaní EÚ, či
článku38ChartyzákladnýchprávEÚačl.47ChartyzákladnýchprávEÚ,aleajnovelizovanéznenieust.

§ 137 O. s. p. Na záver poukázal na viaceré rozhodnutia krajských súdov Slovenskej republiky a navrhol,
aby odvolací súd rozhodol, že napadnutý výrok uznesenia okresného súdu o trovách vedľajšieho
účastníka mení tak, že navrhovateľ je povinný zaplatiť vedľajšiemu účastníkovi trovy prvostupňového
konania a súčasne si uplatnil i trovy konania odvolacieho.

Krajský súd, ako súd odvolací (§ 10 ods. 1 O. s. p.), prejednal odvolanie v medziach daných odvolaním,
v rozsahu určenom ust. § 212 ods. 1 O. s. p. bez nariadenia odvolacieho pojednávania podľa § 214 ods.
1, 2 O. s. p. a uznesenie okresného súdu v napadnutom výroku o náhrade trov konania vedľajšieho
účastníka, podľa § 221 ods. 1 písm. h) O. s. p. zrušil a vec mu v tomto rozsahu vrátil podľa § 221 ods.
2 O. s. p. na ďalšie konanie.

Vo zvyšku, a to vo výrokoch, ktorým bolo konanie zastavené, v ktorých nepriznal náhradu trov konania
odporcovi, a ktorým navrhovateľovi vrátil zaplatený súdny poplatok za návrh na začatie konania
zostávajú podľa § 206 ods. 2, 3 O. s. p. nedotknuté, nakoľko proti ostatným výrokom uznesenia
okresného súdu odvolanie podané nebolo.

Z dôvodov napadnutého uznesenia vyplýva, že okresný súd konanie o veci zastavil podľa § 96 ods.
1 O. s. p., pretože navrhovateľ vzal návrh na jeho začatie späť v celom rozsahu, a to pred prvým
pojednávaním. V súdenej veci vedľajší účastník na strane odporcu vstúpil do konania po oznámení o
vstupe do konania, ktoré došlo okresnému súdu dňa 20. septembra 2012. Následne na to dňa 22. 10.

2012 zaslal vedľajší účastník okresnému súdu odpor, v ktorom vzniesol námietku premlčania a navrhol
žalobu v celom rozsahu zamietnuť. Až následne, a to dňa 13. 11. 2012 bolo doručené okresnému
súdu podanie navrhovateľa datované dňom 31. 10. 2012 späťvzatie návrhu na začatie konania v celom
rozsahu.

Podľa§142ods.1O.s.p.účastníkovi,ktorýmalvoveciplnýúspech,súdpriznánáhradutrovpotrebných
na účelné uplatňovanie alebo bránenie práva proti účastníkovi, ktorý vo veci úspech nemal.

Podľa § 146 ods. 2 veta prvá O. s. p. ak niektorý z účastníkov zavinil, že konanie sa muselo zastaviť,
je povinný uhradiť jeho trovy.

Obsahom základného práva na súdnu ochranu podľa čl. 46 ods. 1 a 4 Ústavy SR každý sa môže
domáhať zákonom ustanoveným postupom svojho práva na nezávislom a nestrannom súde a vprípadoch ustanovených zákonom na inom orgáne Slovenskej republiky. Podmienky a podrobnosti o
súdnej a inej právnej ochrane ustanoví zákon.

Z obsahu spisu je zrejmé, že k zastaveniu konania došlo v dôsledku kvalifikovanej obrany, ktorý v tomto
konaní po oboznámení sa s návrhom zaslal súdu odpor, v ktorom dôvodne vzniesol námietku premlčania
a až na základe tohto odporu došlo k späťvzatiu návrhu navrhovateľom, a to v celom rozsahu.

Právo na právnu pomoc sa priznáva každému, fyzickej osobe aj právnickej osobe, štátnemu orgánu,

ak vystupuje v spore ako žalovaná strana. Hlavný význam práva na právnu pomoc spočíva v tom, že
orgány uvedené v čl. 47 ods. 2 Ústavy SR majú zodpovedajúcu povinnosť nebrániť účastníkom, aby
v konaní pred nimi využívali právnu pomoc. Súčasťou základného práva na právnu pomoc je aj právo
na úhradu účelne vynaložených trov konania. V tejto súvislosti má vedľajší účastník rovnaké možnosti
ako ktorýkoľvek iný účastník v konaní v súvislosti s riešením otázky svojho právneho zastúpenia
v rámci zákonom upravených možností, t. j. nemôže byť vopred vylúčený z voľby možnosti zvoliť si

na svoje zastupovanie advokáta. Trovy právneho zastúpenia boli vynaložené účelne, nakoľko boli v
príčinnej súvislosti s jeho procesným postojom k predmetu konania (viď nález Ústavného súdu SR sp.
zn. II. ÚS 78/03), ak po dôvodne vznesenej námietke premlčania pôsobil jeho vstup pre navrhovateľa
odradzujúceho v tom zmysle, že uvedomujúc si neopodstatnenosť uplatňovaného nároku vzal späť
svoj návrh na začatie konania v celom rozsahu a konanie žiadal zastaviť. Vstup vedľajšieho účastníka

v tomto konaní bol dostatočne účinným prostriedkom ochrany spotrebiteľa v súdnom konaní.

Podľa § 150 ods. 1 O. s. p. ak sú tu dôvody hodné osobitného zreteľa, nemusí súd výnimočne náhradu
trov konania celkom alebo sčasti priznať. Súd prihliadne najmä na okolnosti, či účastník, ktorému sa
priznáva náhrada trov konania, uviedol skutočnosti a dôkazy pri prvom úkone, ktorý mu patril; to neplatí,

ak účastník konania nemohol tieto skutočnosti a dôkazy uplatniť.

Preskúmaním spisu odvolací súd zistil, že okresný súd pri rozhodovaní o náhrade trov konania
vedľajšieho účastníka vychádzal správne z ust. § 146 ods. 2, veta prvá, O. s. p., keď vyhodnotil, že
k zastaveniu konania došlo v dôsledku správania sa navrhovateľa, ktorý zastavenie konania zavinil.

Tento právny záver okresného súdu je správny. Odvolací súd sa však nestotožňuje s právnym záverom
okresného súdu v súvislosti s aplikáciou § 150 ods. 1 O. s. p., a to konkrétne s odôvodnením, že
odporkyňa v tomto prípade nepožiadala vedľajšieho účastníka o pomoc pri riešení svojho problému,
nemala vedomosť o jeho vstupe do konania a právnym zastúpením vedľajšieho účastníka sa zbytočne
navyšujú trovy konania, ktoré okolnosti vyhodnotil ako dôvody hodné osobitného zreteľa, na základe

ktorých vedľajšiemu účastníkovi náhradu trov konania nepriznal.

Pokiaľ ide o zákonnú dikciu obsiahnutú v ust. § 150 ods. 1 O. s. p., vyžaduje naplnenie dvoch podmienok,
a to, že musia byť v danom prípade pre aplikáciu moderačného práva zjavné dôvody hodné osobitného
zreteľa a súbežne musí ísť o výnimočné okolnosti, ktoré odôvodňujú opodstatnenosť použitia tohto

zákonnéhoustanovenia.Predpokladompoužitia§150ods.1O.s.p.jetedaexistenciadôvodovhodných
osobitného zreteľa pre nepriznanie náhrady trov inak úspešnému účastníkovi a existencia výnimočnosti
daného prípadu. Je odôvodnené tým, že prísna aplikácia ustanovení o náhrade trov konania, by mohla
v konkrétnych prípadoch viesť k nežiaducim tvrdostiam. Zákon preto stavuje všeobecné podmienky, za
ktorých môže dôjsť rozhodnutím súdu k zmierneniu dôsledkov právnych noriem upravujúcich platenie a

náhradu trov konania. Ustanovenie § 150 ods. 1 O. s. p. však nie je možné považovať za predpis, ktorý
by zakladal jeho voľnú možnosť aplikácie (v zmysle svojvôle), ale ide o ustanovenie, podľa ktorého je
súd povinný skúmať, či v prejednávanej veci neexistujú zvláštne okolnosti hodné osobitného zreteľa, ku
ktorým treba pri stanovení povinnosti nahradiť trovy konania výnimočne prihliadnuť. Preto nie je možné
vykladať ho tak, že je naň možné prihliadnuť kedykoľvek bez zreteľa na základné zásady rozhodovania

o trovách konania.

Ust. § 150 ods. 1 O. s. p. pritom dopadá na toho účastníka konania, ktorý by inak mal právo na náhradu
trov konania. K dôvodom hodným osobitného zreteľa môže dôjsť vo vzťahu k určitým druhom konania
alebokurčitejprocesnejsituácii.Tentodôvodjetedadanýcharakteromtohtokonaniaalebocharakterom

procesnej situácie. Dôvody hodné osobitného zreteľa sa môžu týkať sociálnej situácie účastníkov. V
takomto prípade treba pri posudzovaní okolností hodných osobitného zreteľa prihliadať na osobné,
majetkové, zárobkové a iné pomery oboch účastníkov, teda nielen toho, koho by postihovala povinnosť
nahradiť trovy, ale aj toho, ktorého majetková sféra by bola použitím výnimočného ustanovenia dotknutá.Do úvahy treba brať tiež také okolnosti, ktoré viedli k súdnemu uplatneniu nároku a prihliadnuť i na postoj
účastníkov v konaní. Nie každú okolnosť, ktorá by aj bola príčinou vzniku sporu, však možno považovať
za dôvod hodný osobitného zreteľa, pre ktorý by inak úspešnému účastníkovi konania, súd náhradu trov

konania nepriznal (viď aj uznesenie NS SR sp. zn. 7 M Cdo 5/2012).

Vzhľadom na vyššie uvedené skutočnosti odvolací súd konštatuje, že okresný súd aplikoval ust. § 150
ods. 1 O. s. p. bez toho, aby posúdil celý komplex (uvedených) okolností, relevantných pre rozhodovanie
o náhrade trov konania podľa tohto zákonného ustanovenia.

Je nepochybné, že vedľajší účastník bol v konaní úspešný. Konanie vo veci vyvolal práve navrhovateľ,
pričom vstup vedľajšieho účastníka do konania a oprávnenie na tento vstup mu vyplýva priamo z
Občianskeho súdneho poriadku, a to ust. § 93 ods. 2 O. s. p., podľa ktorého ako vedľajší účastník sa
môže popri navrhovateľovi alebo odporcovi zúčastniť konania aj právnická osoba, ktorej predmetom
činnosti je ochrana práv podľa osobitného predpisu.

Osobitným predpisom mal zákonodarca na mysli najmä zákon č. 250/2007 Z. z. o ochrane spotrebiteľa.
Úprava má za cieľ umožniť širšiu ochranu osobám, na ochranu ktorých sú zriaďované rôzne právnické
osoby najmä združenia a súvisí aj s transpozíciou rôznych smerníc určených na ochranu spotrebiteľa,
osôb, vo vzťahu ku ktorým bola porušená zásada rovnakého zaobchádzania a pod.. Cieľom navrhovanej

úpravy je rozšíriť ochranu práv na prípady, na ochrane ktorých existuje dôležitý verejný záujem, avšak
v ktorých by bolo veľmi problematické zo strany subjektov - ktoré majú vzhľadom na svoje zameranie
alebo predmet činnosti záujem na ochrane tohto verejného záujmu - vstupovať do konania ako vedľajší
účastníci. V praxi ide hlavne o Združenie na ochranu spotrebiteľov. Dôvody, na ktoré poukázal okresný
súd v odôvodnení svojho rozhodnutia týkajúceho sa skutočností, že odporca nepožiadal vedľajšieho

účastníka o pomoc pri riešení svojho problému, preto neobstoja. V danom prípade nešlo ani o paušálny
vstup do konania, nakoľko ako bolo vyššie uvedené, k zastaveniu konania došlo práve v dôsledku
kvalifikovane poskytnutej obrany odporcu v dôsledku vyjadrenia sa vedľajšieho účastníka, ktorý v konaní
vzniesol námietku premlčania. Ako dôvod hodný osobitného zreteľa nie je možné určiť okolnosť, že pre
vstup vedľajšieho účastníka nebol daný žiadny dôvod (ktorú okolnosť už vyvrátil odvolací súd vyššie),

v dôsledku čoho sa zbytočne navyšujú trovy konania. Ako už bolo uvedené, právo na právnu pomoc
sa priznáva každému - fyzickej ako aj právnickej osobe, štátnemu orgánu, ak vystupuje v spore ako
žalovaná strana. Odvolací súd už konštatoval, že trovy právneho zastúpenia boli vynaložené účelne,
nakoľko boli v príčinnej súvislosti s procesným postojom vedľajšieho účastníka k predmetu konania,
ak po dôvodne vznesenej námietke premlčania pôsobil jeho vstup pre navrhovateľa odradzujúcu v tom

zmysle, že vzal návrh späť, a to v celom rozsahu. K uvedenému argumentu odvolací súd na záver
dodáva, že k neúčelnému vzniku trov konania dochádza samotným podaním návrhu v prípade, ak bol
následne navrhovateľom v celom rozsahu vzatý späť, a teda, sám navrhovateľ zastavenie konania
zavinil.

Právnym posúdením je činnosť súdu, pri ktorej zo skutkových zistení vyvodzuje právne závery a na
zistený skutkový stav aplikuje konkrétnu právnu normu. Nesprávnym právnym posúdením veci je omyl
súdu pri aplikácii práva na zistený skutkový stav. O nesprávnu aplikáciu právnych predpisov ide vtedy,
ak súd nepoužil správny právny predpis, alebo ak síce aplikoval správny právny predpis, nesprávne ho
ale interpretoval, alebo ak zo správnych skutkových záverov vyvodil nesprávne právne závery.

Vzhľadom na vyššie uvedené bol nútený rozhodnutie okresného súdu o náhrade trov konania
vedľajšieho účastníka podľa § 221 ods. 1 písm. h) O. s. p. zrušiť.

Okresný súd bude v ďalšom konaní postupovať vo vyššie naznačenom smere, s tým, že odvolací súd

jednoznačne ustálil, že v danom prípade postup okresného súdu podľa § 146 ods. 2, veta prvá, O. s.
p. je správny.

Aplikácia ust. § 150 ods. 1 O. s. p. z tých dôvodov, na ktoré poukazoval okresný súd vo svojom
odôvodnení, však nie je dôvodná. Preto v prípade, ak v danom konaní súd nezistí iné dôvody, ako

dôvody hodné osobitného zreteľa, pre ktoré by bolo možné aplikáciu tohto ustanovenia uplatniť, prizná
vedľajšiemu účastníkovi náhradu trov konania v konaní pred súdom prvého i druhého stupňa. Súčasne
odvolací súd poznamenáva, že ak by uznesenie okresného súdu vo výroku o náhrade trov konania
vedľajšieho účastníka zmenil, vychádzajúc zo skutočností, ktorými sa súd prvého stupňa vo svojomrozhodnutínezaoberal,beztoho,abyúčastníkovikonaniaumožnilsaknovýmprávnymzáveromvyjadriť
(možnosť aplikácie ust. § 150 ods. 1 O. s. p.), prípadne predložiť dôkazy, ktoré sa z hľadiska doterajších
právnych záverov súdu prvého stupňa nejavili významnými, odňal by tak účastníkovi možnosť konať

pred súdom. Aj na základe zachovania zásady dvojinštančnosti súdneho konania preto odvolací súd bol
nútený rozhodnutie okresného súdu o náhrade trov konania zrušiť a vrátiť mu vec na ďalšie konanie.

Ak odvolací súd zruší rozhodnutie a vec vráti súdu prvého stupňa na ďalšie konanie, rozhodne o náhrade
trov súd prvého stupňa v novom rozhodnutí o veci (§ 224 ods. 3 O. s. p.).

Rozhodnutie senátu odvolacieho súdu bolo prijaté pomerom hlasov 3 : 0.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu odvolanie nie je prípustné.