Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Judgement was issued on Friday, December 4, 2015

Súd: Okresný súd Bardejov
Spisová značka: 7C/153/2013
Identifikačné číslo súdneho spisu: 8213205595

Dátum vydania rozhodnutia: 04. 12. 2015
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Slavomír Ivanecký
ECLI: ECLI:SK:OSBJ:2015:8213205595.2

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Bardejov samosudcom JUDr. Slavomírom Ivaneckým v právnej veci žalobcu I. H., nar.
X.X.XXXX, bytom D. XX, XXX XX M., zastúpeného JUDr. Zdenkou Vokálovou, advokátkou so sídlom
Hlavná 61, 080 01 Prešov, proti žalovanému Rapid life životná poisťovňa, a.s., Garbiarska 2, 040 71
Košice, IČO: 31 690 904, o zrušenie rozhodcovského rozsudku takto

r o z h o d o l :

Žalobu z a m i e t a .
O trovách konania bude rozhodnuté v lehote do 30 dní od právoplatnosti rozhodnutia vo veci samej.

o d ô v o d n e n i e :

Žalobca sa návrhom doručeným súdu dňa 16.7.2013 domáhal, aby súd zrušil
rozhodcovský rozsudok Arbitrážneho súdu Košice, sp. zn. 3C 1593/2012 zo dňa 19.1.2012. Žalovaný
žiadal návrh zamietnuť s poukazom na novelu Exekučného poriadku, ust. §
243 d/ ods. 1, rozhodcovský rozsudok stratil záväznosť, keďže do troch mesiacov od účinnosti

citovaného ustanovenia, nebol podaný návrh na exekúciu.Súd vykonal dokazovanie návrhom, spisom arbitrážneho súdu Košice 3C

1593/2012, vyjadreniami účastníkov, ostatným spisovým materiálom a zistil tento skutkový stav:
Zo spisu Arbitrážneho súdu Košice 3C 1593/2012, najmä z rozsudku zo dňa 19.1.2012
súd zistil, že Arbitrážny súd Košice vydal dňa 19.1.2012 uvedený rozhodcovský rozsudok, ktorým
zaviazal žalobcu zaplatiť v prospech žalovaného do 5 dní od doručenia
rozhodcovského rozsudku 82,32 EUR a trovy rozhodcovského konania 276 EUR.

Z doručenky súd zistil, že žalobca prevzal rozhodcovský rozsudok dňa 19.6.2013.
Z vyjadrenia žalovaného súd zistil, že žalovaný nepodal návrh na
vykonanie exekúcie na základe rozhodcovského súdu Arbitrážneho súdu v Košiciach zo dňa
19.1.2012 sp. zn. 3C 1593/2012, čo bolo zistené aj ex offo na tunajšom súde, na ktorom neprebieha
súvisiace exekučné konania.
Podľa ust. § 73 ods. 1,2 zák. č. 335/2014 Z.z. o spotrebiteľskom rozhodcovskom

konaní a o zmene a doplnení niektorých zákonov ak nie je ďalej ustanovené inak, ustanovenia
tohto zákona o spotrebiteľskom rozhodcovskom konaní sa použijú aj na rozhodcovské
konania, ktorých predmetom je spotrebiteľský spor začatý pred 1. januárom 2015. Právne
účinky úkonov, ktoré boli urobené v rozhodcovskom konaní začatom pred 1. januárom 2015,
zostávajú zachované. Na trvanie a plynutie lehoty na podanie žaloby o zrušenie

rozhodcovského rozsudku, ktorá začala plynúť pred 1. januárom 2015, sa použijú predpisy
účinné do 31. decembra 2014; ustanovenie § 46 ods. 3 tým nie je dotknuté.
Podľa ust. § 45 ods. 1 zák. č. 335/2014 Z.z. o spotrebiteľskom rozhodcovskom konaní
a o zmene a doplnení niektorých zákonov účastník spotrebiteľského rozhodcovského konania
sa môže žalobou podanou proti druhému účastníkovi na súde domáhať zrušenia

rozhodcovského rozsudku, ak a) účastník spotrebiteľského rozhodcovského konania nemal
spôsobilosť uzavrieť spotrebiteľskú rozhodcovskú zmluvu, b) účastník spotrebiteľského
rozhodcovského konania nebol riadne upovedomený o ustanovení rozhodcu alebo o
spotrebiteľskom rozhodcovskom konaní alebo mu nebolo umožnené sa zúčastniť na
spotrebiteľskom rozhodcovskom konaní, c) rozhodcovským rozsudkom sa rozhodol spor,

ktorý spotrebiteľská rozhodcovská zmluva nepredvídala, alebo sa ním rozhodlo o veci, ktorá
je podľa tohto zákona vylúčená zo spotrebiteľského rozhodcovského konania, d) stály
rozhodcovský súd nebol ustanovený v súlade s týmto zákonom, v spotrebiteľskom
rozhodcovskom konaní sa nepostupovalo v súlade s ustanoveniami tohto zákona a uvedený
nedostatok mohol mať vplyv na výsledok sporu, e) spotrebiteľská rozhodcovská zmluva

neobsahuje náležitosti podľa § 3 alebo je tu iný dôvod neplatnosti spotrebiteľskej
rozhodcovskej zmluvy, f) stály rozhodcovský súd nenariadil ústne pojednávanie, hoci spotrebiteľ
jeho nariadenie navrhoval podľa § 34 ods. 2 a z okolností uvedených v návrhu na nariadenie ústneho pojednávania
vyplývala potreba jeho nariadenia najmä z dôvodu, že bez ústneho pojednávania sa nebolo možné

vysporiadať s návrhmi a tvrdeniami spotrebiteľa, a toto pochybenie mohlo mať vplyv na výsledok sporu,
g/ v konaní nebol správne zistený skutkový stav tým, že stály rozhodcovský súd nesprávne vyhodnotil
predložené dôkazy, nevykonal navrhované dôkazy alebo neumožnil spotrebiteľovi predložiť dôkazy, a
toto pochybenie mohlo mať vplyv na výsledok sporu, h/vo veci rozhodoval zaujatý rozhodca,

Podľa § 34 ods. 2.íilpftkolností uvedených v návrhu na
nariadenie ústneho pojednávania vyplývala potreba j^^flH^enia najmä z dôvodu, že bez
ústneho pojednávania sa nebolo možné vysporiadať a tvrdeniami spotrebiteľa, a
toto pochybenie mohlo mať vplyv na výsledok spo«(^J^:-konaní nebol správne zistený
skutkový stav tým, že stály rozhodcovský súd nes^^^^Jvyhodnotil predložené dôkazy,

nevykonal navrhované dôkazy alebo neumožnil spei^ijj^ľovi predložiť dôkazy, a toto
pochybenie mohlo mať vplyv na výsledok sporu, h) vo rozhodoval zaujatý rozhodca, i)
stály rozhodcovský súd rozhodol v rozpore s ustanoveniami všeobecne záväzných právnych
i/ stály rozhodcovský súd rozhodol v rozpore s ustanoveniami všeobecne záväzných právnych predpisov
naochranuprávspotrebiteľa,17)

a toto porušenie mohlo mať vplyv na výsledok sporu, j) rozhodcovský rozsudok zaväzuje účastníka
spotrebiteľského rozhodcovského
konania na plnenie, ktoré je svojou povahou objektívne nemožné, právom nedovolené alebo
odporuje dobrým mravom, k) výkon rozhodcovského rozsudku by bol v rozpore s verejnýmporiadkom Slovenskej republiky, 1) rozhodcovský rozsudok vychádza z nesprávneho
právneho posúdenia veci. Súd v konaní o žalobe o zrušenie rozhodcovského rozsudku vždy
preskúma, či sú dôvody na zrušenie rozhodcovského rozsudku podľa odseku 1 písm. c), e) a i)

až 1). Ak sa dôvod zrušenia rozhodnutia vzťahuje len na časť rozhodcovského rozsudku, súd
zruší rozhodcovský rozsudok len v dotknutej časti, ak je dotknutú časť možné oddeliť od
nedotknutej časti výroku rozhodcovského rozsudku.
Podľa ust. § 41 zák. č. 244/2002 Z.z. o rozhodcovskom konaní žalobu o zrušenie
rozhodcovského rozsudku možno podať v lehote 60 dní odo dňa doručenia rozhodcovského

rozsudku účastníkovi rozhodcovského konania, ktorý podáva žalobu o zrušenie
rozhodcovského rozsudku. Ak účastník rozhodcovského konania požiadal o opravu
rozhodcovského rozsudku podľa § 36, lehota začína plynúť od doručenia rozhodnutia o
oprave rozhodcovského rozsudku.
Podľa ust. § 243d zák. č. 233/1995 Z.z. Exekučného poriadku exekučné konanie na
podklade rozhodcovského rozhodnutia vydaného v rozhodcovskom konaní, ktorého

predmetom je spor spĺňajúci podmienky podľa osobitného predpisu, 4ead) vydaného pred 1.
januárom 2015, možno začať len do troch mesiacov od účinnosti tohto zákona. Na základe
návrhu na vykonanie exekúcie podaného po tejto lehote nemožno udeliť poverenie na
vykonanie exekúcie; rozhodcovské rozhodnutie prestáva účastníkov rozhodcovského konania
zaväzovať.

Podľa ust. § 2 ods. 1 zák. č. 335/2014 Z.z. o spotrebiteľskom rozhodcovskom konaní a
o zmene a doplnení niektorých zákonov spotrebiteľským sporom je spor medzi dodávateľom
a spotrebiteľom vyplývajúci zo spotrebiteľskej zmluvy alebo súvisiaci so spotrebiteľskou
zmluvou. Spotrebiteľské spory môžu byť v spotrebiteľskom rozhodcovskom konaní
rozhodované len na základe spotrebiteľskej rozhodcovskej zmluvy podľa § 3 a len

spotrebiteľská rozhodcovská zmluva podľa § 3 môže založiť právomoc stáleho
rozhodcovského súdu v spotrebiteľských sporoch.
Predmetom konania je zrušenie rozhodcovského rozsudku.
Na základe vykonaného dokazovania mal súd preukázané, že Arbitrážny súd
Košice vydal dňa 19.1.2012 č. 3C 1593/2012 rozhodcovský rozsudok, na základe ktorého

zaviazal žalobcu zaplatiť žalovanému sumu 82,32 Eur a trovy konania 276 EUR zo dňa. Rozhodcovský
rozsudok bol žalobcovi doručený dňa 19.6.2013. Žalobca
podal návrh na začatie konania dňa 16.7.2013.

Súd posúdil návrh žalobcu v súlade s citovanými zákonnými ustanoveniami a

dospel k záveru, že návrh nie je dôvodný. V čase podania návrhu dňa 16.7.2013 bol
žalobca v súlade s vtedy platným zákonom o rozhodcovskom konaní, zák. č. 224/2002 oprávnený podať
žalobu o zrušenie rozhodcovského rozsudku lehote 60 dní od doručenia
rozhodcovského rozsudku. Žalobca v stanovenej lehote v súlade s platným právnym

predpisom ustanovujúcim oprávnenie podať žalobu o zrušenie rozhodcovského rozsudku
podal takýto návrh. V priebehu konania nadobudol účinnosť zákon č. 335/2014 Z.z. účinný
od 1.1.2015, ktorý upravoval spotrebiteľské rozhodcovské konanie v spotrebiteľských
veciach. Rozhodcovské konanie v danej veci je spotrebiteľským sporom, keďže titulom
vydania rozhodcovského rozsudku bola poistná zmluva uzavretá medzi žalovaným ako

dodávateľom a žalobcom ako spotrebiteľom.
V súlade s ust. § 73 zák. č. 335/2014 sa ustanovenia zákona č. 335/2014 Z.z. použijú
aj na rozhodcovské konanie, ktorých predmetom je spotrebiteľský spor začatý pred 1.1.2015.
Za spotrebiteľský spor je potrebné v súlade s citovaným zákonným ustanovením považovať aj
spor za spor o zrušenie rozhodcovského rozsudku z rozhodcovského konania začatého pred

1.1.2015 preto je na konanie o zrušenie rozhodcovského rozsudku potrebné aplikovať ustanovenie zák.
č. 3 3 5/2014.
V súlade s ust. § 45 zák. č. 335/2012 sa môže účastník spotrebiteľského sporu
domáhať zrušenia rozhodcovského rozsudku za podmienok ustanovených v § 45 ods. 1.
Predpokladom úspešnosti v konaní o zrušenie rozhodcovského rozsudku je vydanie existencia

rozhodcovského rozsudku, ktorý je právoplatný a vykonateľný a je záväzný pre účastníkov.
Formálnym dôsledkom právoplatného rozhodnutia je nemožnosť pokračovať v konaní a
zaoberať sa vecnou stránkou rozhodnutia. Materiálnou stránkou účinnosťou právoplatného
rozhodnutia je záväznosť rozhodnutia pre účastníkov a pre všetky orgány. K povaherozhodnutia ako záverečného aktu a konečného, ktorého konečným cieľom je vniesť právnu
istotu do narušených, ohrozených právnych vzťahov, nutne prináleží, že s ním musia byť
spojené tiež účinky, ktoré mu zaručujú k tomu potrebnú nezmeniteľnosť a zároveň

zaväzujúcu moc. Tieto účinky, ktoré majú formálnu a materiálnu stránku, tvoria právomoc
rozhodnutí. Za splnenia zákonných podmienok sa stáva rozhodnutie právomocným a zásadne
nezmeniteľným. Materiálna právna moc spočíva v záväznosti výroku rozhodnutia, ktorá
spočíva v povinnosti tých, ktorí sú zaviazaní, aby sa správali v súlade s obsahom tohto
rozhodnutia a to spôsobom v ňom presne určenom a v možnosti vynútenia povinností určenej

v rozhodnutí, v prípade, že nebude splnená dobrovoľne. Záväznosť právoplatného
meritórneho výroku rozhodnutia vyplýva priamo z jeho podstaty. Záväznosť je daná tým, že
výrok rozhodnutia je záväzným úsudkom subsumčného typu, ku ktorému dospel príslušný
orgán interpretáciou a aplikáciou všeobecne záväzných abstraktných právnych noriem
občianskeho práva procesného a práva hmotného na príslušný zistený skutkový stav. Keďže
abstraktné právne normy sú svojou povahou všeobecnými podmienkami (hypotetickými

vetami) je i výrok rozhodnutia dôsledkom vyplývajúcim z premýs vytvorených týmito
normatívnymi vetami. Ako konkrétny akt vyvodený z všeobecných právnych predpisov má
výrok rozhodnutia nutne aj ich základnú vlastnosť, ktorým je práve jeho záväznosť. Záväznosť
rozhodnutia súvisí s jeho ďalšou vlastnosťou patriaceho jeho podstate, ktorú je potrebné
rozumieť v tom, že rozhodnutie je zároveň autoritatívny prejav vôle príslušného orgánu

vyjadrený predpísanou písanou formou, ktorý z neho robí verejnú listinu a tým právnu skutočnosť, ktorá
zakladá svojim obsahom zvláštne procesné vzťahy medzi účastníkmi
navzájom, ako i príslušným orgánom, ktorý rozhodnutie vydal a stáva sa tým podstatnou
procesnoprávnou skutočnosťou. Konkrétne materiálne procesné vzťahy výrokom rozhodnutia
vytvorené, sú obdobne ako ostatné spoločenské vzťahy súčasťou kauzálneho sveta. K ich

obsahu patria konkrétne procesné materiálne práva povinnosti účastníkov konania
autoritatívne príslušným orgánom vyslovené. Z povahy výroku rozhodnutia ako úsudku

príslušného orgánu povolaného svojím rozhodnutím takéto úsudky vytvárať plynie aj zásadná

nezmeniteľnosť týchto vzťahov. Rozhodnutie je individuálnym právnym aktom a zároveň
procesnoprávnou skutočnosťou vytvárajúcou vo svojich účinkoch základné predpoklady jeho
záväznosti a jeho materiálnej právomoci.
Ust. § 243 d/ zák. č. 233/1995 Z.z. je procesnoprávnym predpisom, ktorým sa 11a
konanie aplikuje v aktuálnom znení počnúc jeho účinnosťou. Predmetné ustanovenie je samo

o sebe intertemporálnym ustanovením, ktoré slúži k tomu, aby sa ozrejmili vzťahy novely na
konania začaté a neskončené pred jej účinnosťou. Súd je povinný aplikovať ustanovenia
novely aj na konania, ktoré začali pred jej účinnosťou.
Preto súd ako prvú podmienku posudzoval, či v lehote do troch mesiacov od účinnosti
ustanovenia § 243 d/ Exekučného poriadku, t.j. do 31.3.2015 začalo exekučné konanie na

podklade predmetného rozhodcovského rozsudku.
V prípade, že by takéto konanie začalo, súd by rozhodoval o zrušení rozhodcovského
rozsudku za splnenia podmienok ustanovených v § 45 zák. č. 335/2013 Z.z. s poukazom na
prechodné ustanovenie § 73 ods. 1,2 zák. č. 335/2014 Z.z. V prípade, že takéto konanie
nezačalo, v súlade s cit. zák. ust. nie je možné udeliť poverenie na vykonanie exekúcie a

predmetné rozhodcovské konanie prestáva účastníkov rozhodcovského konania zaväzovať čo
znamená, že z predmetného rozhodnutia neplynú žiadne práva a povinnosti a nie je
vykonateľné.
Z vykonaného dokazovania a zo zhodného vyjadrenia oboch účastníkov mal súd za
preukázané, že do 31.3.2015 nebolo začaté exekučné konanie na vymoženie pohľadávky z

exekučného titulu rozhodcovského rozsudku zo dňa 19.1.2012. Keďže základným
predpokladom rozhodnutia je jeho záväznosť a predmetné rozhodnutie rozhodcovského
rozsudku nie je v súlade s citovaným zákonným ustanovením pre účastníkov ani pre iné
subjekty záväzné, t.j. neplynú z neho žiadne práva a povinnosti, nemožno podať návrh na
vykonanie exekúcie tohto rozhodnutia, preto nie je daný dôvod na zrušenie predmetného

rozhodnutia.
Preto súd na základe výsledkov vykonaného dokazovania v súlade s cit. zák. ust. návrh v celom
rozsahu ako nedôvodný zamietol. Súd ešte uvádza jednu podstatnú okolnosť, v dôsledku ktorej
má za to, že práve takýto postup súdu zakladá ochranu spotrebiteľa v jeho všeobecnej podstate,ktorá zahŕňa nielen právne postavenie spotrebiteľa doteraz, ale upravuje výhodnejším spôsobom
aj jeho právne postavenie do budúcna. V zmysle § 43 zákona č. 244/2002 Z.z. ak súd zruší
rozhodcovský rozsudok z dôvodov neplatnosti rozhodcovskej zmluvy alebo nemožnosti riešiť predmet

sporu v rozhodcovskom konaní, pokračuje v konaní vo veci v rozsahu uvedenom v žalobe alebo v
rozsahu uvedenom vo vzájomnej žalobe. Ak súd zruší rozhodcovský rozsudok z iného dôvodu, ako je
uvedený v odseku 1, rozhodcovská zmluva zostáva v platnosti. Rozhodcovia zúčastnení na zrušenom
rozhodcovskom rozsudku sú z nového prerokovania a rozhodnutia veci vylúčení. Ak sa účastníci
konania nedohodnú inak, budú noví rozhodcovia ustanovení podľa § 8 . Žalobca žiada zrušiť rozhodcovský rozsudok pre neplatnosť
rozhodcovskej doložky. V zmysle daného ustanovenia by po právoplatnom zrušení rozhodcovského
rozsudku pokračovalo nové súdne konanie rovnakých účastníkov v opačnom procesnom postavení
( žalobca ako spotrebiteľ v procesnom postavení žalovaného a žalovaný ako dodávateľ v procesnom
postavení žalobcu) o pôvodnom nároku, ktorý prejednal a rozhodol rozhodcovský súd napadnutým
rozhodcovským rozsudkom, s neistým výsledkom pre spotrebiteľa. takýmto rozhodnutím, ako vyplýva

z výroku tohto rozsudku, nemôže dodávateľ spotrebiteľa nijako postihnúť, nemôže z rozhodcovského
rozsudku vymáhať žiadnu sumu ani uplatňovať akýkoľvek nárok, po jeho právoplatnosti nebude medzi
účastníkmi daného právneho vzťahu prebiehať žiadne konania a pre spotrebiteľa je to definitívne
uzavreté, čo by nebolo, ak by súd zrušil napadnutý rozhodcovský rozsudok. Námietka žalobcu, že
nechce byť vedený v databáze dlžníkov neobstojí jednak pre to, že nebolo zistené, aby niečo také

vzhľadom k súčasnej právnej úprave a nemožnosti vymáhať vydané rozhodcovské rozhodnutie reálne
existovalo, ale najmä pre to, že to nijako nezhorší jeho súčasné postavenie, ktoré by sa mohlo zmeniť
k horšiemu práve v dôsledku nadväzujúceho súdneho konania po zrušení rozhodcovského rozsudku
pre neplatnosť rozhodcovskej doložky.
O trovách konania súd rozhodne v lehote do 30 dní od právoplatnosti rozhodnutia vo veci samej.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie na Krajský súd v Prešove prostredníctvom Okresného
súdu Bardejov, v lehote 15 dní odo dňa doručenia jeho písomného vyhotovenia.

V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3 O.s.p.) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu

smeruje, v akom rozsahu sa napadá, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za
nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha (§ 205 ods. 1 O.s.p.).

Odvolanie proti rozsudku, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť len tým, že
a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1

b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci
c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné
na zistenie rozhodujúcich skutočností
d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam
e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré

doteraz neboli uplatnené (§ 205a)
f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
(§ 205 ods. 2 O.s.p.).

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh

na vykonanie exekúcie podľa zákona č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti
v znení neskorších predpisov, ak ide o rozhodnutie o výchove maloletých detí, návrh na súdny výkon
rozhodnutia (§ 251 ods. 1 O.s.p.).