Uznesenie ,
Zrušujúce Judgement was issued on Tuesday, January 26, 2016

Súd: Krajský súd Košice
Spisová značka: 5Co/60/2015

Identifikačné číslo súdneho spisu: 7212211394
Dátum vydania rozhodnutia: 26. 01. 2016

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Ján Slebodník
ECLI: ECLI:SK:KSKE:2016:7212211394.2

Uznesenie

Krajský súd v Košiciach v právnej veci žalobcu J.. G. V., K., Q. C. XX, proti žalovanému MAGNUM Real
s.r.o., Bratislava, Jaskovský rad 211, IČO: 36 691 658, v konaní o zaplatenie 3.000 eur s prísl., o odvolaní
žalovaného proti rozsudku 16C/201/2014-67 zo 14.10.2014 Okresného súdu Košice II

r o z h o d o l :

Z r u š u j e rozsudok a konanie zastavuje.
Žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania.

o d ô v o d n e n i e :

Súd prvého stupňa (ďalej len súd) rozsudkom zaviazal žalovaného zaplatiť žalobcovi 3.000 eur s 9,25%
ročným úrokom z omeškania od 17.11.2011 do zapl., v lehote do 3 dní od právoplatnosti rozsudku a
žalovanému uložil povinnosť nahradiť žalobcovi trovy právneho zastúpenia 735,26 eur na účet advokáta
JUDr. Matúša Hríba, v lehote do 3 dní od právoplatnosti rozsudku.
V odôvodnení rozhodnutia o.i. uviedol, čoho sa žalobca žalobou podanou uňho 19.4.2012 domáhal

proti žalovanému, ako ju odôvodnil, že žalovaný žiadal žalobu zamietnuť a z akých dôvodov. Uviedol,
aké dokazovanie vykonal, čo z neho zistil a citujúc § 544 ods.1,2, § 545a, § 52 ods.1,2, § 52 ods.3,4,
§ 53 ods.1, § 53 ods. 4 písm. k), ods.5, § 54 ods. 1,2, § 39, § 451 ods.1,2, § 563 O. z. vyhodnotil
ustanovenie o zmluvnej pokute v zmluve ako absolútne neplatné, nemohol pristúpiť ani k prípadnej
moderácií dohodnutej zmluvnej pokuty, lebo neplatne dohodnutú zmluvnú pokutu nemožno moderovať a
uzavrel, že žalobcovi vzniklo právo na vrátenie zálohy vo výške 3.000 eur, že nevrátením zálohy by došlo

k bezdôvodnému obohateniu na strane žalovaného plnením z neplatného právneho úkonu, že žalobca
určil lehotu vrátenia zálohy vo výzve adresovanej žalovanému do 15.11.2011 a od nasledujúceho dňa
je preto žalovaný v omeškaní s úhradou pohľadávky v sume 3.000 eura a žalobcovi tak vznikol nárok
na úroky z omeškania od 16.11.2011 do zaplatenia, že žalobca žiadal priznať úroky až od 17.11.2011,
preto žalobe vyhovel. O trovách konania rozhodol podľa § 142 ods.1 O.s.p. (ktorého znenie citoval) a
trovy právneho zastúpenia, ktoré špecifikoval v súlade s § 10 ods.1, § 13, § 13a, § 16 ods.3 vyhlášky

Ministerstva spravodlivosti Slovenskej republiky č. 655/2004 Z. z. o odmenách a náhradách advokátov
za poskytovanie právnych služieb v znení neskorších predpisov priznal celkovo 735,26 eur.

Žalovaný napadol rozsudok zo 14.10.2014 a uznesenie zo 5.11.2014, č.k. 16C/201/2014-73 včas
podaným odvolaním, ktoré odôvodnil predovšetkým tým, že z odôvodnenia rozsudku nevyplýva, ako
súd k záveru o neplatnosti zmluvy dospel, a nevyplývajú z neho ani žiadne dôvody, ktoré by mali

byť zistené na základe vykonaného dokazovania a pre ktoré by mala byť zmluva neplatná. V tejto
časti je preto napadnutý rozsudok nepreskúmateľný, o to viac, že on už v odpore proti platobnému
rozkazu argumentoval tým, že záloha, ktorú prevzal od žalobcu, bola poskytnutá na základe čl. II ods.1
zmluvy, ktorú považuje za platný a účinný právny úkon. V konaní podľa jeho názoru nebola zistená
žiadna skutočnosť, ktorá by mala spôsobovať neplatnosť zmluvy a teda i nárok žalobcu na vydanie
bezdôvodného obohatenia formou vrátenia zaplatenej zálohy. Opakoval, čo už uviedol v odpore a tvrdí,

že argumentáciou a jeho nárokom na zaplatenie zmluvnej pokuty sa súd v napadnutom rozsudku
síce zaoberal, avšak podľa jeho názoru súd vec nesprávne právne posúdil. Súd totiž čl. II ods. 4zmluvy, ktoré upravovalo jeho nárok na zaplatenie zmluvnej pokuty posúdil ako neprijateľnú podmienku
v spotrebiteľskej zmluve, keď ju vyhodnotil ako ustanovenie zmluvy spôsobujúce značnú nerovnováhu
v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa len z toho dôvodu, že v zmluve

sa nenachádza žiadne ustanovenie, ktoré by ukladalo sankciu aj žalovanému pre prípad porušenia
jeho zmluvných povinností. Takéto odôvodnenie podľa jeho názoru neobstojí, pretože nevysvetľuje,
v čom má spočívať spôsobenie značnej nerovnováhy v právach zmluvných strán podľa § 53 ods.1
O. z. Ako vyplýva z odôvodnenia napadnutého rozsudku, súd posudzoval právny vzťah založený
zmluvou ust. O. z. o sprostredkovateľskej zmluve, podľa ktorých žalovanému mal vzniknúť nárok na

odmenu až momentom uzatvorenia sprostredkúvanej zmluvy, k čomu však nedošlo z dôvodu, že
žalobca sprostredkúvanú zmluvu odmietol uzatvoriť i napriek tomu, že k tejto povinnosti sa výslovne
zaviazal v čl. IV ods. 2 zmluvy a teda žalobca svojím vlastným konaním zmaril jeho nárok na odmenu
za vykonanú sprostredkovateľskú činnosť. Preto sankcionovanie porušenia tejto povinnosti, keďže
práve od jej splnenia závisel vznik jeho nároku na odmenu, nemôže spôsobovať nerovnováhu medzi
zmluvnými stranami, práve naopak, vyrovnáva nerovnováhu spôsobenú tým, že žalobca môže vlastným

rozhodnutím ovplyvniť jeho nárok na odmenu a poukázal na uznesenie NS ČR zo 16.03.2006, sp.
zn. 33 Odo 934/2004. Uviedol, že podľa § 53 ods.1 druhá veta O. z. sa za neprijateľnú podmienku
nepovažuje zmluvná podmienka, ktorá bola dojednaná individuálne, že súd v napadnutom rozsudku
uviedol, že túto zmluvnú podmienku nepovažuje za individuálne dojednanú, pretože žalobca sa síce
mohol oboznámiť so všetkými ustanoveniami zmluvy ešte pred jej podpisom, avšak nemohol ovplyvniť

ich obsah. Z odôvodnenia však opätovne nevyplýva, na základe akých skutočností súd k takémuto
záveru dospel, že takúto skutočnosť netvrdil ani žalobca vo svojom návrhu na začatie konania, že
zmluva bola uzatvorená štandardným postupom podľa §§ 43a a nasl. O. z., tzn. predložením oferty s
možnosťoujejpripomienkovaniaanapokonjejprijatím,žežiadnačasťobsahuzmluvynebolaupravenáv
listine vytvorenej len jednou stranou (napr. všeobecné zmluvné podmienky) ani sa jej obsah nenachádza

na tzv. formulárovej, resp. predtlačenej zmluve, čo sú najčastejšie prípady, kedy zmluvné ustanovenia
nie sú dojednané individuálne. Preto právny názor súdu, že žalobca nemohol ovplyvniť obsah zmluvy
pred jej podpisom považuje za nesprávny, navyše, z dôvodu neuvedenia žiadnych dôvodov aj za
nepreskúmateľný.
II. Zároveň napadol postup súdu, ktorý vec prejednal na pojednávaní 14.10.2014 a to napriek tomu, že

písomnou žiadosťou z 8.10.2014 požiadal súd o jeho odročenie na iný termín z dôležitých dôvodov, pre
ktoré sa jeho právny zástupca nemohol pojednávania zúčastniť. Má za to, že týmto postupom súdu mu
bola odňatá možnosť konať pred súdom. Vzhľadom na uvedené skutočnosti navrhol, aby Krajský súd v
Košiciach napadnutý rozsudok Okresného súdu Košice II zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie.
Z dôvodu, že podal odvolanie voči rozsudku, ktorým sa rozhodlo vo veci, podáva zároveň odvolanie i

voči uzneseniu z 5.11.2014, ktorým mu bola uložená povinnosť zaplatiť súdny poplatok vo výške 180,-
eur, ako výroku závislého od výroku vo veci samej.

Odvolací súd bez nariadenia pojednávania (§ 214 ods. 2 O. s. p. - v ostatných prípadoch, t.j.
neuvedených v § 214 ods.1, možno o odvolaní rozhodnúť aj bez nariadenia pojednávania) zistil, že nie

sú podmienky ani na potvrdenie (§ 219) rozsudku, ani na jeho zmenu (§ 220), preto napadnutý rozsudok
a konanie zastavil podľa § 221 ods.2 O. s. p..

Podľa § 103 O. s. p. kedykoľvek za konania prihliada súd na to, či sú splnené podmienky, za ktorých
môže konať vo veci (podmienky konania).

Podľa § 104 ods.1 prvá veta O. s. p., ak ide o taký nedostatok podmienky konania, ktorý nemožno
odstrániť, súd konanie zastaví.
Podľa § 107 ods.1 O. s. p. ak účastník stratí spôsobilosť byť účastníkom konania skôr, ako sa konanie
právoplatne skončilo, súd posúdi podľa povahy veci, či má konanie zastaviť alebo prerušiť alebo či môže
v ňom pokračovať.

Podľa ods.4 cit. ust. ak po začatí konania zanikne právnická osoba, súd pokračuje v konaní s jej právnym
nástupcom, a ak právneho nástupcu niet, súd konanie zastaví.
O.s.p.nemáustanovenia,vktorombysavyratúvalivšetkypodmienkykonania,avšakteóriaprocesného
práva, a v súlade s ňou aj súdna prax, tradične zaraďuje medzi ne, na strane účastníkov konania,
spôsobilosť byť účastníkom konania (§ 19) a procesnú spôsobilosť (§ 20 ods. 1), pričom nedostatok

spôsobilosti byť účastníkom konania je neodstrániteľný, čo má ten dôsledok, že súd musí konanie
zastaviť podľa § 104 ods.1 O. s. p.
Podľa § 19 O. s. p. spôsobilosť byť účastníkom konania má ten, kto má spôsobilosť mať práva a
povinnosti; inak len ten, komu ju zákon priznáva.Podľa§20ods.1O.s.p.každýmôžepredsúdomakoúčastníksamostatnekonať(procesnáspôsobilosť)
v tom rozsahu, v akom má spôsobilosť vlastnými úkonmi nadobúdať práva a brať na seba povinnosti.
Podľa § 18 ods.1 O. z. spôsobilosť mať práva a povinnosti majú aj právnické osoby.

Podľa § 19a ods.2 O. z. právnické osoby, ktoré sa zapisujú do obchodného alebo do iného zákonom
určeného registra, môžu nadobúdať práva a povinnosti odo dňa účinnosti zápisu do tohto registra, pokiaľ
osobitný zákon neustanovuje inak.
Podľa § 20a ods.2 O. z. právnická osoba zapísaná v obchodnom registri alebo v inom zákonom určenom
registri zaniká dňom výmazu z tohto registra, pokiaľ osobitné zákony neustanovujú inak.

Pod spôsobilosťou byť účastníkom konania sa rozumie spôsobilosť mať procesné práva a povinnosti,
ktoré zákon priznáva účastníkom a túto spôsobilosť má zásadne ten, kto má podľa hmotného práva
spôsobilosť mať práva a povinnosti (tzv. právnu subjektivitu).
Pod procesnou spôsobilosťou sa rozumie spôsobilosť vykonávať v konaní procesné práva a povinnosti
účastníka konania samostatne alebo prostredníctvom zástupcu.
Právnická osoba, ktorá vznikla spôsobom ustanoveným v zákone, má spôsobilosť mať práva a

povinnosti (právnu subjektivitu). Súčasne so vznikom právnickej osoby jej vzniká aj spôsobilosť na
právne úkony a procesná spôsobilosť a tá zaniká spolu s jej zánikom.
Z výpisu z Obchodného registra (na Internete) Okresného súdu Bratislava I bolo zistené, že žalovaný
bol 17.4.2015 z obchodného registra, na základe uznesenia uvedeného súdu 6K/65/2014 z 10.2.2015
vymazaný, čo malo za následok, že 17.4.2015 stratil spôsobilosť mať práva a povinnosti (právnu

subjektivitu), ako aj procesnú spôsobilosť a preto musel byť napadnutý rozsudok zrušený a konanie,
pre neodstrániteľný nedostatok podmienky, muselo byť zastavené, keďže žalovaný nemá právneho
nástupcu.

Podľa§224ods.1O.s.p.ustanoveniaotrováchkonaniapredsúdomprvéhostupňaplatiaipreodvolacie

konanie.
Podľa § 146 ods.1 písm. c) O. s. p. žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania podľa jeho
výsledku, ak konanie bolo zastavené.
Podľa § 151 ods.1 O. s. p. o povinnosti nahradiť trovy konania rozhoduje súd na návrh spravidla v
rozhodnutí, ktorým sa konanie končí.

O trovách konania rozhodol v súlade s § 146 ods.1 písm. c) O. s. p., tak, že žiadnemu z účastníkov
náhradu nepriznal.

Výsledok hlasovania - pomer hlasov: 3 hlasy za (§ 3 ods.9 tretia veta zák.č.757/04 Z. z. o súdoch a o
zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov).

Poučenie:

Proti uzneseniu odvolacieho súdu odvolanie nie je prípustné.