Rozsudok ,
Potvrdzujúce Judgement was issued on Wednesday, February 11, 2016

Súd: Krajský súd Prešov
Spisová značka: 19Co/218/2015

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8814208144
Dátum vydania rozhodnutia: 11. 02. 2016
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Zlata Simková

ECLI: ECLI:SK:KSPO:2016:8814208144.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Prešove v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Zlaty Simkovej a členiek

senátu JUDr. Jany Burešovej a JUDr. Moniky Juskovej v právnej veci žalobcu: Orange Slovensko,
a.s., Metodova 8, 821 08 Bratislava, IČO: 35697270, právne zast. Bobák, Bollová a spol., s.r.o., Dr.
Vladimíra Clementisa 10, 821 02 Bratislava, proti žalovanému: F. Y., nar., XX.XX.XXXX, XXX XX G.
XXX, o odvolaní žalobcu proti rozsudku Okresného súdu Vranov nad Topľou č.k. 9C/109/2014-38 z
15.01.2015 jednohlasne takto

r o z h o d o l :

Potvrdzuje rozsudok v jeho napadnutej časti, t.j. vo výroku, ktorým súd prvého stupňa návrh v
prevyšujúcej časti o zaplatenie sumy 139 eur, zamietol.

Žalobca nemá právo na náhradu trov odvolacieho konania.

o d ô v o d n e n i e :

Okresný súd Vranov nad Topľou (v ďalšom len „súd prvého stupňa“) napadnutým rozsudkom uložil
žalovanej povinnosť zaplatiť žalobcovi sumu 249,84 eur spolu s úrokom z omeškania vo výške
8,5 % ročne z dlžnej sumy od 24.05.2013 do zaplatenia a trovy konania na zaplatenom súdnom
poplatku vo výške 6,44 eur a trovy právneho zastúpenia vo výške 24,37 eur s tým, že súd povolil
žalovanej predmetnú pohľadávku splácať v 20-eurových mesačných splátkach, ktoré začne splácať po
právoplatnosti rozsudku, platiť ich bude na účet navrhovateľa do každého 25. dňa toho ktorého mesiaca

pod stratou výhody splátok. V prevyšujúcej časti návrh na zaplatenie sumy 139 eur zamietol.

Súdprvéhostupňavychádzal zozistenia,žežalobcasadomáhalnávrhomtoho,abysúdžalovanejuložil
povinnosťzaplatiťmusumu388,84euras8,5%úrokomzomeškaniaročnezdlžnejsumyod24.05.2013
do zaplatenia žiadajúc taktiež, aby súd žalovanej uložil zaplatiť náhradu trov s konaním mu vzniknutých.
Žaloba bola odôvodnená tým, že medzi ním a žalovanou bola uzatvorená pod č. A6693227 zmluva,
na základe ktorej žalobca žalovanej vypožičal SIM kartu umožňujúcu jej využívať telekomunikačné

službyposkytovanéžalobcom.Priuzatváranídodatkuktejtozmluvežalobcažalovanejodpredalmobilný
telefón značky Sony Xperia Tipo White za akciovú kúpnu cenu jedno euro. Žalobca v dodatku k zmluve
zohľadnil pri určení výšky zmluvnej pokuty výšku zľavy poskytnutej žalovanej pri predaji mobilného
telefónu vrátane časového aspektu. Žalovaná porušila zmluvné podmienky, nezaplatila riadne a včas
cenu poskytnutých služieb v období 1/2013 až 2/2013 vo výške 249,84 eura, s úhradou tejto sumy stále
mešká a pre porušenie zmluvných povinností je jej povinnosťou zaplatiť žalobcovi aj zmluvnú pokutu
139 eur ako vyplýva zo zmluvy.

Vykonaným dokazovaním mal súd prvého stupňa za preukázané skutkové okolnosti tvrdené žalobcom
v návrhu na začatie konania. Medzi účastníkmi konania bola uzatvorená pod č. A6693227 zmluva
o poskytovaní verejných služieb, a to dňa 19.12.2012 na základe ktorej bola žalovanej žalobcomposkytnutá SIM karta umožňujúca jej využívať telekomunikačné služby. Žalovaná porušila zmluvne
dohodnuté podmienky tým, že žalobcovi nezaplatila cenu poskytnutých služieb, ktoré jej boli vyúčtované
faktúrou č. 5190911591 zo dňa 09.01.2013 znejúcou na 68,06 eura a faktúrou č. 5194512507 zo dňa

09.02.2013 znejúcou na 181,78 eura. Nárok žalobcu v tejto časti požadujúcej sumu 249,84 eura s
úrokom z omeškania tak, ako žalobca žalobou uplatnil, mal súd prvého stupňa za nesporný. Žalovaná
nárok žalobcu v tejto časti aj uznala, preto súd uložil žalovanej zaplatiť žalobcovi dlžnú sumu titulom
ceny poskytnutých služieb vo výške 249,84 eura vrátane úroku z omeškania za obdobie nasledujúce
po splatnosti faktúr, pričom žalovanej vzhľadom na jej príjmové pomery umožnil zaplatiť dlžnú sumu v

splátkach.

Čo sa týka nároku na zaplatenie sumy zmluvnej pokuty 139 eur v tejto časti mal súd nároku žalobcu
za nie dôvodne žiadaný. Uviedol, že nespochybňuje význam zmluvnej pokuty, pokiaľ však ide o
spotrebiteľský vzťah musí ísť o takú zmluvnú pokutu, ktorá obstojí v rámci povinnej súdnej kontroly
neprijateľných podmienok so zreteľom na povahu, obsah a všetky osobitosti právneho úkonu so

zreteľom na vzájomné práva a povinnosti účastníkov spotrebiteľskej zmluvy a v neposlednom rade i
so zreteľom na sankcionovanie neplnenia povinností na strane oboch účastníkov zmluvy. Poukázal na
to, že žalovaná sa zaviazala zotrvať po dobu 24 mesiacov v zmluvnom vzťahu so žalobcom, po túto
dobu tzv. dobu viazanosti bez prerušenia využívať služby, a to v súlade s jej záväzkami. Žalobca ako
dodávateľ síce z hľadiska času rozlišoval tzv. „druhú časť doby viazanosti“, v ktorej by dochádzalo

k postupnému znižovaniu zmluvnej pokuty v závislosti od toho, kedy v tomto období ku skutočnosti
zakladajúcejnároknazmluvnúpokutudôjde.Podľajeho názoruvšaktýmneodstránilvšetkydôvody,pre
ktoré je možné takto dohodnutú zmluvnú pokutu považovať za neprijateľnú. Súd prvého stupňa uviedol,
že spotrebiteľ je aj po modifikácii tejto zmluvnej podmienky naďalej povinný zaplatiť zmluvnú pokutu
bez ohľadu na dĺžku doby, ktorá mu ešte zostáva do uplynutia viazanosti, mimo obdobia tzv. „druhej

časti doby viazanosti“, ktoré obdobie predstavuje iba posledných šesť mesiacov doby viazanosti, teda
sa jedná o poslednú štvrtinu doby viazanosti. Uvedené vymedzenie je tak pre spotrebiteľa prinajmenšom
zavádzajúce, pričom nie je zohľadnená výška zmluvnej pokuty v prípade, že ku skutočnosti zakladajúcej
nárok na zmluvnú pokutu dôjde v 1. mesiaci viazanosti, alebo v 17. mesiaci doby viazanosti. Žalobcovi
sa tak podľa názoru súdu nepodarilo v celom rozsahu odstrániť jeden z hlavných dôvodov, pre ktorý

súdy považovali takto dojednanú zmluvnú pokutu za neprijateľnú - zmluvnú pokutu by mal spotrebiteľ
zaplatiť v rovnakej výške bez ohľadu na to, či sa omešká s úhradou prvej faktúry alebo poslednej faktúry
v tretej štvrtine doby viazanosti.

Ďalším dôvodom, pre ktorý súd považoval takto dojednanú zmluvnú pokutu za neprijateľnú je

skutočnosť, že by žalobcovi nárok na zmluvnú pokutu vznikol aj v prípade, ak by žalovaný len uskutočnil
nejaký úkon smerujúci k ukončeniu platnosti zmluvy, teda bez ohľadu na to, či k ukončeniu platnosti aj
skutočne došlo. Dokonca nejde len o úkon, ktorý by priamo smeroval k ukončeniu zmluvy, ale žalobcovi
postačuje, aby účelom úkonu vykonaného žalovaným „by malo byť ukončenie platnosti Zmluvy a/alebo
Dodatku pred uplynutím doby viazanosti“. Uvedená formulácia je nejasná a pre spotrebiteľa značne

neurčitá.

Súd bol toho názoru, že v danom prípade formulácia zmluvnej podmienky „ak účastník poruší svoju
povinnosť neuskutočniť žiadny taký úkon, ktorý by smeroval k ukončeniu alebo účelom ktorého by malo
byť ukončenie platnosti zmluvy a/alebo Dodatku pred uplynutím doby viazanosti (bez ohľadu na to,

či skutočne dôjde k ukončeniu Dodatku alebo zmluvy) je účastník povinný uhradiť podniku zmluvnú
pokutu“, spôsobuje samo o sebe neplatnosť uvedeného zmluvného dojednania, dokonca bez ohľadu na
skutočnosť, či sa jedná o spotrebiteľskú vec. Uvedenou formuláciou zmluvnej podmienky podľa názoru
súdu je dojednanie, ktorým sa sankcionuje nie splnenie určitej zmluvnej povinnosti, ale využitie práva. Ak
by žalovaná využila počas doby viazanosti svoje právo odstúpiť od zmluvy, prípadne vypovedať zmluvu,

musela by podľa tohto ustanovenia dodatku uhradiť žalobcovi zmluvnú pokutu.

Prvostupňový súd preto nárok na zaplatenie sumy zmluvnej pokuty zamietol.

Súd prvého stupňa v rozhodnutí citoval ust. § 43 ods. 1 písm. a), d), ods. 2 písm. a), § 44 ods. 1 zákona

č. 351/2011 Z.z. o elektronických komunikáciách v znení neskorších predpisov, § 52 ods. 1, 2, § 53 ods.
1, 2, 3, 5, 10, § 3 ods. 1, § 544 ods. 1, 2, § 517 ods. 1, 2, § 489, § 491 ods. 1 Občianskeho zákonníka, §
3 ods. 1, 2 a § 10c Nariadenia vlády SR č. 87/1995 Z.z. a § 3 ods. 3 zákona č. 250/2007 Z.z. o ochrane
spotrebiteľa.Pri rozhodovaní o trovách konania vychádzal z ust. § 142 ods. 2 O.s.p. a zohľadnil pomer úspechu
žalobcu v rozsahu 28 %m preto mu priznal na trovách sumu 6,44 eura za súdny poplatok a sumu 24,37

eura na trovách právneho zastúpenia v zmysle Vyhlášky č. 655/2004 Z.z.

Proti tomuto rozsudku podal v zákonnej lehote odvolanie žalobca, a to proti výroku, ktorým súd v
prevyšujúcej časti návrh na zaplatenie sumy 139 eur zamietol. Poukázal na to, že v napadnutej
časti rozhodnutia súdu vychádza z nesprávneho právneho posúdenia. Súd na základe vykonaného

dokazovania dospel k nesprávnym skutkovým zisteniam. Pokiaľ súd prvého stupňa nepriznal žalobcovi
uplatnený nárok na zaplatenie zmluvnej pokuty 139 eur, jeho názor, pre ktorý zmluvnú pokutu nepriznal,
je nesprávny. Dojednanie zmluvnej pokuty ako tzv. zabezpečovacieho inštitútu zmluvných vzťahov
je plne v súlade s platným právnym poriadkom SR. V minulosti niektoré súdy vyhodnotili dohodu o
zmluvnej pokute v dodatku žalobcu ako neprijateľnú zmluvnú podmienku z dôvodu, že výšku zmluvnej
pokuty považovali za neprimerane vysokú a z dôvodu, že dohoda o zmluvnej pokute nezohľadňovala

čas, kedy užívateľ služieb prestal plniť svoje zmluvné povinnosti. Žalobca nedostatky dohody o
zmluvnej pokute odstránil. Maximálna výška zmluvnej pokuty zodpovedá výške poskytnutej zľavy z
kúpnej ceny mobilného telefónu a dohoda o zmluvnej pokute zohľadňuje časový aspekt porušenia
zmluvných povinností. Žalobca jasne a zrozumiteľne uviedol, že pri uzavretí dodatku poskytol žalovanej
zvýhodnenie spočívajúce v poskytnutí zľavy z hodnoty mobilného telefónu. Mobilný telefón jej predal

za kúpnu cenu jedného eura, pričom bežná maloobchodná cena, za ktorú žalobca taký mobilný
telefón predáva je 140 eur. Žalovaná mala možnosť voľby, či si kúpi mobilný telefón za 140 eur bez
akýchkoľvek ďalších záväzkov alebo či si kúpi mobilný telefón za zníženú cenu jedného eura, teda
so zľavou z kúpnej ceny vo výške 139 eur a na základe dodatku po dohodnutú dobu viazanosti
zotrvá v zmluvnom vzťahu so žalobcom ako aktívny užívateľ služieb a bude riadne a včas platiť ceny

poskytnutých telekomunikačných služieb. Žalobca uviedol, že zohľadnenie času porušenia zmluvných
povinností v dohode o zmluvnej pokute má podľa jeho názoru zachovať naplnenie funkcie zmluvnej
pokuty, ktorou je zabezpečenie záväzkového vzťahu, motivácia k plneniu zmluvných povinností spojená
s následnou sankciou za jej nesplnenie, reparácia spočívajúca v odstránení škodlivého následku,
ktorý by mohol vzniknúť v príčinnej súvislosti s porušením povinností. Žalovaná nebola povinná, ani

žalobcom nútená uzatvoriť dodatok k zmluve o pripojení. Poskytnutie mobilného telefónu za zľavnenú
cenu bolo vo vzájomnou vzťahu medzi žalobcom a žalovanou kompenzované vernosťou žalovanej ako
zákazníka. Model vzájomne akceptovanej modifikácie záväzkového vzťahu nie je možné realizovať bez
platného dojednania zmluvnej pokuty, ktorej jednou z funkcií je zabránenie špekulatívnemu konaniu
zo strany účastníka, ktorý pri vzniku zmluvného vzťahu využije poskytnuté výhody. Zmluvnú pokutu je

nutné posudzovať z hľadiska zabezpečovacej, motivačnej, sankčnej, reparačnej funkcie s ohľadom na
všetky relevantné okolnosti a vzájomne poskytnuté plnenia v rámci uzavretej zmluvy a dodatku. Ak
by pri dohodnutej dobe viazanosti 24 mesiacov dohoda o zmluvnej pokute rozlišovala čas porušenia
zmluvných povinností od počiatku, teda či došlo k porušeniu zmluvných povinností v prvom, druhom,
treťom a každom ďalšom nasledujúcom mesiaci až po 24. mesiac po uzavretí dodatku, dohoda o

zmluvnej pokute by prestala plniť svoju zabezpečovaciu funkciu. Podľa žalobcu dojednanie zmluvnej
pokuty ako aj jej výšky nemohlo teda spôsobiť nerovnováhu medzi účastníkmi zmluvného vzťahu.
Žalobca preto žiadal, aby odvolací súd zmenil rozsudok súdu prvého stupňa v zamietavej časti tak, že
žalovanej bude uložená povinnosť zaplatiť sumu 139 eur s 8,5 % úrokom z omeškania z tejto sumy od
24.05.2013 do zaplatenia žiadajúc taktiež, aby súd uložil žalovanej zaplatiť žalobcovi náhradu trov, ktoré

mu vznikli s odvolacím konaním, výšku ktorých kvantifikoval.

Žalovaná sa k odvolaniu žalobcu nevyjadrila.

Krajský súd v Prešove (ďalej len „odvolací súd“) príslušný na rozhodnutie o odvolaní podľa § 10 ods. 1

O.s.p. preskúmal rozsudok v rozsahu, v akom bol napadnutý, ako aj konanie, ktoré mu predchádzalo v
zmysle zásad vyplývajúcich z ust. § 212 O.s.p. bez nariadenia pojednávania v súlade s ust. § 214 ods. 1,
2 O.s.p. s tým, že miesto a čas verejného vyhlásenia rozhodnutia zverejnil na internete a úradnej tabuli
súdu dňa 02.02.2016 a zistil, že odvolanie žalobcu dôvodným nebolo.

Súd prvého stupňa v prejednávanej veci v dostatočnom rozsahu zistil skutkový stav a zo zistených
skutočností vyvodil správny právny záver. Keďže ani v priebehu odvolacieho konania sa na týchto
skutkových a právnych zisteniach nič nezmenilo, odvolací súd si osvojil náležité a presvedčivé
odôvodnenie rozhodnutia súdom prvého stupňa, na ktoré v plnom rozsahu odkazuje, stotožňujúc sa soskutkovou a právnou argumentáciou súdu prvého stupňa a pre doplnenie k odvolacím dôvodom žalobcu
dodáva:

V prejednávanej veci, ako to vyplýva z obsahu spisu, je nesporné, že predmetom konania je
posúdenie nároku vzniknutého z občianskoprávneho vzťahu. Medzi účastníkmi konania bola uzatvorená
štandardná formulárová spotrebiteľská zmluva. Bolo preto povinnosťou súdu podrobiť súdnej kontrole
zmluvné dojednania majúce charakter podmienok potenciálne spôsobilých vytvoriť značnú nerovnováhu
v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa. Nemali by byť pritom žiadne

pochybnosti o tom, že spotrebiteľ je v kontraktačnom procese slabšou zmluvnou stranou, či už z
dôvodu neinformovanosti, resp. vyjednávacej pozície pri pokuse dosiahnuť zmenu v zmysle vlastných
predstáv o podmienkach zmluvy, ktorá bola naformulovaná dodávateľom vopred. Zmluva o poskytovaní
verejných služieb a dodatok k tejto zmluve spĺňajú charakteristiku spotrebiteľskej zmluvy. Súčasťou
zmluvy sú zmluvné dojednania majúce charakter obchodných podmienok žalobcu, ktoré žalovaná
ovplyvniť nemohla, nakoľko tieto sú vopred pripravené pre veľký počet spotrebiteľov.

Smernica Rady č. 93/13/EHS o nekalých podmienkach v spotrebiteľských zmluvách ukladá členským
štátom zabezpečiť to, aby spotrebiteľ nebol viazaný nekalými podmienkami, taktiež posúdiť, či
spotrebiteľská zmluva obsahujúca nekalé podmienky môže obstáť ako celok.

Podľa § 53 ods. 1 veta prvá Občianskeho zákonníka, spotrebiteľské zmluvy nesmú obsahovať
ustanovenia, ktoré spôsobujú značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v
neprospech spotrebiteľa (ďalej len „neprijateľná podmienka“).

Neprijateľnou podmienkou v zmysle ust. § 53 ods. 4 písm. k) Občianskeho zákonníka je aj dojednanie

vyžadujúce od spotrebiteľa, ktorý nesplnil svoj záväzok, aby zaplatil neprimerane vysokú sumu ako
sankciu spojenú s nesplnením jeho záväzku. Občiansky zákonník s takouto neprijateľnou podmienkou
spôsobujúcou značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech
spotrebiteľa spája, ako vyplýva z ust. § 53 ods. 5 Občianskeho zákonníka, sankciu neplatnosti; ide o
neplatnosť absolútnu, na ktorú musí súd prihliadať z úradnej povinnosti.

Podľa § 544 ods. 1 Občianskeho zákonníka, ak strany dojednajú pre prípad porušenia zmluvnej
povinnosti zmluvnú pokutu, je účastník, ktorý túto povinnosť poruší, zaviazaný pokutu zaplatiť, aj keď
oprávnenému účastníkovi porušením povinnosti nevznikne škoda.

Vychádzajúc z citovaného zákonného ustanovenia zmluvná pokuta ako zabezpečovací prostriedok
vyjadruje peňažnú sumu, ktorú je subjekt porušujúci povinnosť vyplývajúcu zo zmluvy povinný zaplatiť
subjektu oprávnenému v prípade, ak svoju zmluvnú povinnosť poruší. Podstatnou náležitosťou dohody
o zmluvnej pokute je určenie jej výšky alebo spôsobu jej určenia. Aj keď výška zmluvnej pokuty nie je
zákonom limitovaná, nemôže byť v rozpore s ust. § 3 ods. 1 Občianskeho zákonníka, podľa ktorého

výkon práv a povinností vyplývajúcich z občianskoprávnych vzťahov nesmie bez právneho dôvodu
zasahovať do práv a oprávnených záujmov iných a nesmie byť v rozpore s dobrými mravmi.

Ako vyplynulo z vykonaného dokazovania, výška zmluvnej pokuty v dodatku k zmluve o poskytovaní
verejných služieb bola upravená ako rozdiel medzi bežnou cenou mobilného telefónu a kúpnou cenou,

za ktorú žalobca odpredal mobilný telefón žalovanej a žalobcovi patrila za porušenie špecifikovaných
zmluvných povinností ako vyplýva z dodatku k zmluve. Pokiaľ žalobca argumentoval, že pri stanovení
zmluvnej pokuty zohľadnil časový aspekt porušenia zmluvných povinností, je neakceptovateľné, že k
zníženiu výšky zmluvnej pokuty má dôjsť až v prípade porušenia zmluvných povinností v posledných
šiestich mesiacoch pri 24-mesačnej dobe viazanosti. Z takto formulovaného zmluvného dojednania

vyplýva, že spotrebiteľ by mal povinnosť v plnej výške uhradiť zmluvnú pokutu pri porušení zmluvných
povinností v priebehu prvých osemnástich mesiacoch dohodnutej doby viazanosti, čo je neprimerané. Je
zrejmé, že je rozdiel medzi tým, či k porušeniu povinností dôjde na začiatku zmluvného vzťahu, napríklad
v prvom mesiaci alebo v osemnástom mesiaci doby viazanosti. Bez významu nie je ani to, že nie každé
porušenie zmluvnej povinnosti spôsobuje rovnako závažné dôsledky. Taktiež pri oneskorení s úhradou

ceny fakturovaných služieb nemôže byť nevýznamnou výška pohľadávky, ktorá vznikne porušením
povinností zo záväzkového vzťahu. Dojednanie zmluvnej pokuty tak, že umožňuje jej zníženie iba
v prípade porušenia zmluvných povinností v posledných šiestich mesiacoch zmluvného vzťahu bez
akéhokoľvek zohľadnenia intenzity a významu porušenia povinnosti predstavuje neprijateľnú zmluvnúpodmienku znevýhodňujúcu spotrebiteľa a umožňujúcu dodávateľovi pri akomkoľvek, a to aj menej
významnom porušení zmluvnej povinnosti, nárokovať vo vzťahu k spotrebiteľovi zmluvnú pokutu v plnej
výške v prvých osemnástich mesiacoch trvania zmluvného vzťahu.

S poukazom na uvedené odvolací súd, osvojac si presvedčivé odôvodnenie rozsudku súdu prvého
stupňa, rozsudok v súlade s ust. § 219 ods. 1, 2 O.s.p. ako vecne správny potvrdil.

Žalobca bol v odvolacom konaní neúspešný. Z ust. § 142 ods. 1 O.s.p. vyplýva, že nemá nárok na

náhradu trov konania. Úspešná žalovaná náhradu trov konania nežiadala, túto náhradu si v zmysle ust.
§ 151 ods. 1 neuplatnila, preto nebol dôvod na rozhodovanie o trovách, ktoré jej s odvolacím konaním
mohli vzniknúť.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné.