Rozsudok ,
Potvrdzujúce Judgement was issued on Monday, February 1, 2016

Súd: Krajský súd Trnava
Spisová značka: 23Co/235/2015

Identifikačné číslo súdneho spisu: 2214203141
Dátum vydania rozhodnutia: 01. 02. 2016
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Daša Kontríková

ECLI: ECLI:SK:KSTT:2016:2214203141.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

KrajskýsúdvTrnavevsenátezloženomzpredsedníčkysenátu:JUDr.DašaKontríkováačlenieksenátu:

JUDr. Iveta Jankovičová a JUDr. Gabriela Brišková v právnej veci žalobcu: POHOTOVOSŤ, s.r.o., so
sídlom Pribinova 25, Bratislava, IČO: 35 807 598, zastúpený: Fridrich Paľko, s.r.o., so sídlom Bratislava,
Grösslingova 4, IČO: 36 864 421, proti žalovanému: Slovenská republika, konajúca prostredníctvom
Ministerstva spravodlivosti Slovenskej republiky, so sídlom Župné námestie 13, Bratislava, o náhradu
škody a nemajetkovej ujmy, na odvolanie žalobcu proti rozsudku Okresného súdu Dunajská Streda č.
k. 9C/85/2014-129 zo dňa 29. septembra 2014, takto

r o z h o d o l :

Rozsudok súdu prvého stupňa sa p o t v r d z u j e .

Žalovanému sa náhrada trov odvolacieho konania n e p r i z n á v a .

o d ô v o d n e n i e :

Napadnutým rozsudkom súd prvého stupňa zamietol žalobu žalobcu, ktorou sa domáhal náhrady škody
spôsobenej mu nesprávnym úradným postupom Okresného súdu Galanta v exekučnej veci vedenej
pod sp. zn. 7Er/536/2006. Po právnej stránke rozsudok odôvodnil § 3 ods. 1 písm. d), § 4 ods. 1 písm.
a) bod 1), § 9 ods. 1, 2 § 15 ods. 1, § 16 ods. 1, § 17 ods. 1, 2, § 19 ods. 1, zák. č. 514/2003 Z.z.
o zodpovednosti za škodu spôsobenú pri výkone verejnej moci, § 44 ods. 8, 9 zák. č. 233/1995 Z.z.
Exekučného poriadku (ďalej len EP).

Skutkovo rozsudok odôvodnil tým, že žalobca si uplatnil v tomto konaní náhradu škody tvrdiac, že
ide o škodu spôsobenú mu nesprávnym úradným postupom exekučného súdu, pretože exekučný
rozhodol o návrhu na zmenu súdneho exekútora oneskorene po uplynutí zákonom stanovenej lehoty,
nekonal v súlade s ust. § 44 ods. 8) EP. Zákonné ust. § 44 ods. 8) EP v znení účinnom
od 01.12.2006 (teda aj v čase doručenia návrhu na zmenu súdneho exekútora) stanovuje lehotu 30
dní na rozhodnutie súdu o zmene exekútora. Tu je nutné zdôrazniť, že ide o lehotu procesnú. Jej

nedodržanie neznamená automaticky nesprávny úradný postup. Je potrebné však brať do úvahy, že
pri rozhodovaní o návrhu na zmenu exekútora je potrebné vykonať viaceré procesné úkony, ktoré
súvisia s rozhodovaním o zmene exekútora (výzva na vyjadrenie pôvodnému exekútorovi, vyjadrenie
pôvodného exekútora a vyčíslenie jeho trov, doručenie exekučného spisu, zaslanie spisu novému
exekútorovi, rozhodnutie o doterajších trovách exekúcie) a je potrebné súhlasiť s názorom, že za týchto
okolností nerozhodnutie o návrhu na zmenu exekútora v zákonnej lehote nie je možné považovať za
zbytočné prieťahy v konaní a z toho vyplývajúci nesprávny úradný postup súdu, pretože vyššie uvedené

sprievodné procesné úkony je potrebné vykonať a na ich základe rozhodnúť o zmene exekútora.
Žalobca však nesplnil dôkaznú povinnosť, cieľom ktorej je unesenie dôkazného bremena, ktorým
sa rozumie zodpovednosť účastníka za výsledok konania, ktorý závisí od zistení z navrhnutých a
vykonaných dôkazov. V exekučnom konaní, v ktorom malo dôjsť k nesprávnemu úradnému postupu,žalobca nepreukázal nesprávny úradný postup spočívajúci v existencii prieťahov v konaní. Otázku, či v
konkrétnom prípade bolo alebo nebolo porušené právo na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov
garantované v čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky je kompetentný preskúmať Ústavný súd SR.

Ustanovenie § 9 ods. 2 zákona č. 514/2003 Z. z. v súčasnom znení je účinné od 01.01.2013, avšak
i keď návrh vo veci bol podaný v roku 2012, predmetné ustanovenie dopĺňa a vykladá § 9 ods. 1
citovaného zákona, preto je ho možné aplikovať aj pri uplatnenom nároku na náhradu škody spôsobenej
nesprávnym úradným postupom pred 01.01.2013. Žalobca neuniesol dôkazné bremeno pri preukázaní
vzniku škody, nakoľko nepredložil na súde relevantné dôkazy preukazujúce skutočnú výšku tejto škody.

Podmienky na priznanie nároku na náhradu škody musia byť splnené súčasne. Podmienka existencie
nesprávnehoúradnéhopostupuexekučnéhosúduvdanejvecisplnenánieje.Žalobcanavrholdoplnenie
dokazovania predložením znaleckého posudku, ktorý si pre účely tohto konania dal vypracovať. V tomto
smere súd takto navrhované dokazovanie nevykonal. Išlo by vykonávanie dokazovania nad rámec
dokazovania potrebného pre účely tohto súdneho konania. Pre priznanie nároku nebol preukázaný
jeden z predpokladov, existencia nesprávneho úradného postupu. Akékoľvek ďalšie dokazovanie o

príčinnej súvislosti, ako aj o výške škody by tak bolo v rozpore so zásadou hospodárnosti konania.
Nutné je poukázať aj na skutočnosť, že o obdobných veciach (o tých istých tvrdeniach) žalobcu,
len týkajúcich sa iného exekučného konania, voči inej povinnej osobe, iného exekučného súdu, už
boli vydané právoplatné rozhodnutia iných okresných súdov, ktoré boli potvrdené súdom odvolacím
( napr. rozsudok Okresného súdu Stará Ľubovňa zo dňa 10. 2. 2014, č. k. 2C/140/2013-76 v spojitosti

s rozsudkom Krajského súdu v Prešove č. k.: 3Co/82/ 2014 zo dňa 07.05.2014, rozsudok Okresného
súdu v Banskej Bystrici č. k. 13C 290/2013-88 zo dňa 26. 11. 2013 v spojitosti s rozsudkom Krajského
súdu v Banskej Bystrici 13Co/172/2014 zo dňa 22.04.2014), ktorými bol návrh žalobcu ako nedôvodný
zamietnutý v celom rozsahu. O trovách konania súd rozhodol v zmysle ust. § 142 ods. 1 O.s.p.
Žalovaný nepreukázal, že by mu v konaní nejaké trovy vznikli, preto mu ich súd ani nepriznal.

Protitomutorozsudkupodalprostredníctvom právnehozástupcuodvolaniežalobca,ktorýmsadomáhal,
aby odvolací súd napadnutý rozsudok zrušil a vec vrátil súdu prvého stupňa na opätovné prejednanie.
Ako odvolacie dôvody uviedol dôvody obsiahnuté v § 205 ods. 2 písm. a) v spojení s § 221 ods.
1 písm. f), písm. h) O.s.p., ods. 2 písm. c) a f) O.s.p. Žalobca predovšetkým namietal, že súd

rozhodol v merite veci na základe a s použitím inšpirácie novou právnou úpravou obsiahnutou v § 9
ods. 2 zák. č. 514/2003 Z.z., ktorá nadobudla účinnosť až po založení zodpovednostného právneho
vzťahu, čo má za následok nesprávnosť súdneho rozhodnutia, ktoré musí byť zrušené. Súd svojím
rozhodnutím de iure i de facto aplikoval princíp priamej retroaktivity, čo je neprípustné. Podľa odvolateľa
súd vôbec nevysvetlil, prečo zastáva názor, že účastníkom nevznikol stav právnej neistoty, ktorá

existuje vždy do času, kým nedôjde ku konečnému rozhodnutiu. V danom prípade zákonodarca
vytvoril legitímnu sféru tolerancie trvania právnej neistoty určením zákonnej lehoty, čo exekučný súd
ignoroval a na čo zo zákona nemal oprávnenie. Podľa odvolateľa ďalej súdu neprísluší polemizovať o
vhodnosti limitácie dĺžky konania zákonnými lehotami. Súd má aplikovať platné právo a akéhokoľvek
úvahy de lege ferenda sú neprípustným súdnym aktivizmom, na ktorom nemožno založiť meritórne

rozhodnutie. Štrasburgský súd opakovane uviedol, že zodpovednosť štátu za prieťahy v konaní vzniká
aj vtedy, ak súdy konajú náležite, ale dĺžku konania ovplyvňujú mimosúdne faktory, napríklad i rozsah
nevybavenej súdnej agendy. Žalobca vôbec nechápe, aký môže mať na výsledok konania dopad
skutočnosť, že súd vyjadril svoje presvedčenie o rozpore exekučného titulu so zákonom. Ak okresný
súd v odôvodnení konštatuje, že žalobca nepreukázal, že by mu postupom exekučného súdu vznikla

akákoľvekškodastým,ženešpecifikovaljednotlivénákladyvynaloženénasprávuavedeniepohľadávky
počas omeškania exekučného súdu, potom súd nevykonal dostatočné dokazovanie oboznámením sa
s predloženým znaleckým posudkom, z ktorého jednoznačne vyplýva ktoré konkrétne náklady boli
žalobcom vynaložené v súvislosti so správou a vedením pohľadávky. Ak bol súdu doručený v čase
predchádzajúcom nariadenému súdnemu pojednávaniu návrh žalobcu na prerušenie konania z dôvodu,

že prebieha konanie o prejudiciálnej otázke (k čomu v danom prípade nedošlo), bol súd povinný pred
samotným rozhodnutím vo veci samej o tomto návrhu osobitne rozhodnúť.

Žalovaný odvolací návrh nepodal, k doručenému odvolaniu žalobcu sa písomne nevyjadril.

Krajský súd v Trnave ako súd odvolací (§ 10 ods. 1 Občianskeho súdneho poriadku, ďalej O.s.p.), po
zistení, že odvolanie bolo podané včas (§ 204 O.s.p.), oprávnenou osobou, účastníkom konania (§ 201
O.s.p.), proti rozhodnutiu, proti ktorému je odvolanie prípustné (§ 201 a § 202 O.s.p.), po skonštatovaní,
že odvolanie má zákonom predpísané náležitosti (§ 205 ods. 1 O.s.p.) a že odvolateľ v odvolaní použilzákonom prípustné odvolacie dôvody (§ 205 ods. 2 písm. a), c) a f) O.s.p.), preskúmal napadnuté
rozhodnutie v medziach daných rozsahom a dôvodmi odvolania (§ 212 ods. 1 O.s.p.), postupom bez
nariadenia pojednávania podľa ust. § 214 ods. 2 O.s.p., zverejnením vyhlásenia termínu rozhodnutia na

úradnej tabuli súdu podľa ust. § 156 ods. 3 O.s.p., dospel k záveru, že odvolaniu nie je možné priznať
úspech, keďže napadnutý rozsudok súdu prvého stupňa je vecne správny.

Odvolací súd v plnom rozsahu preberá súdom prvého stupňa zistený skutkový stav, ktorý vykonal
dokazovanie v rozsahu potrebnom pre posúdenie žalobou uplatneného nároku, jeho výsledky jednotlivo

i vo vzájomných súvislostiach správne vyhodnotil a napokon dospel k správnym skutkovým záverom.
Odvolacísúdvcelomrozsahuzdieľaiprávnezáveryprvostupňovéhosúduvoveci,ktorýnavecaplikoval
správne hmotnoprávne ustanovenia a tieto v súvislosti s danou vecou i správne vyložil, s poukazom
na ust. § 219 ods. 2 O.s.p. odvolací súd už iba odkazuje na správne písomné vyhotovenie rozsudku.
Odvolací súd ani s prihliadnutím na odvolacie argumenty nenachádza dôvod, pre ktorý by sa mal od
záverov prvostupňového súdu odchýliť a nemôže preto dať za pravdu odvolateľovi. Na zdôraznenie

správnosti záverov prvostupňového súdu je potrebné dodať nasledovné:

Žalobca sa svojou žalobou z dôvodu nesprávneho úradného postupu Okresného súdu Galanta vo
veci 7Er/536/2006, ku ktorému malo dôjsť nevydaním rozhodnutia o návrhu oprávneného na zmenu
exekútora v zákonom stanovenej lehote, resp. v primeranom čase a bez zbytočných prieťahov a

vykonaním úradného postupu bez splnenia zákonných podmienok, domáhal náhrady majetkovej škody
v celkovej výške 175 eur. Táto škoda predstavuje podľa žalobcu náhradu účelne vynaložených nákladov
na správu a vymáhanie pohľadávok v období nečinnosti súdu. Zároveň si žalobca uplatnil i náhradu
nemajetkovej ujmy v peniazoch vo výške 442,56 eura (55,32 eura za každý mesiac omeškania)
s tým, že samotné konštatovanie porušenia práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov

zaručeného v § 48 ods. 2 Ústavy SR a práva na prejednanie veci v primeranom čase zaručeného v
čl. 6 ods. 1 Európskeho dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd, nie je dostatočným
zadosťučinením vzhľadom na ujmu spôsobenú nesprávnym úradným postupom. Nesprávny úradný
postup žalobca videl v tom, že súd rozhodol o žiadosti o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie po
uplynutí zákonom stanovenej 30-dňovej lehoty.

Z obsahu spisu súd zistil, že exekútorom bola Okresnému súdu Galanta v konaní pod sp. zn.
7Er/536/2006 doručená žiadosť o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie dňa 19.04.2006, povinný
U. P., nar. XX.XX.XXXX, o vymoženie 8.030,- Sk s príslušenstvom, pričom žiadosť podal súdny exekútor
Ing. Bc. Karol Nagy. V priebehu exekučného konania podaním doručeným exekučnému súdu dňa

18.06.2010 navrhol žalobca ako oprávnený zmenu súdneho exekútora s tým, že navrhol vykonaním
exekúcie poveriť súdneho exekútora JUDr. Rudolfa Krutého. Rovnopis návrhu na zmenu súdneho
exekútora bol doručený súdnemu exekútorovi Ing. Bc. Karolovi Nagyovi na vyjadrenie a súčasne bol
exekútor vyzvaný na predloženie exekútorského spisu a vyúčtovania trov exekúcie v prípade, ak si ich
uplatňuje. Dňa 04.02.2011 súdny exekútor Ing. Bc. Karol Nagy vyslovil súhlas so zmenou súdneho

exekútora a oznámil, že si trovy exekúcie neuplatňuje. Dňa 07.02.2011 exekučný súd vydal uznesenie,
ktorým návrhu oprávneného na zmenu súdneho exekútora vyhovel a vykonaním exekúcie poveril
súdnehoexekútoraJUDr.RudolfaKrutého.Súčasnerozhodolajotrováchexekúciepôvodnéhosúdneho
exekútora. Uznesenie bolo doručené žalobcovi v exekučnom konaní dňa 23.06.2011. Proti uzneseniu zo
strany žalobcu ako oprávneného v exekučnom konaní nebolo podané odvolanie. Uznesenie nadobudlo

právoplatnosť dňa 29.06.2011.

Pre priznanie náhrady škody spôsobenej nesprávnym úradným postupom ako to už uviedol súd prvého
stupňa, je nevyhnutné súčasné splnenie troch podmienok: 1) nesprávny úradný postup, 2) vznik
škody a 3) príčinná súvislosť medzi nesprávnym úradným postupom a vznikom škody. Predpoklad

kumulatívneho splnenia uvedených podmienok znamená, že ak chýba čo i len jedna z podmienok,
náhradu škody nie je možné priznať. Dôkazné bremeno preukázať podmienky náhrady škody spočíva
na poškodenom, v preskúmavanej veci na žalobcovi.

Pojem „nesprávny úradný postup orgánu verejnej moci“ nie je zákonodarcom v citovanom ustanovení

§ 9 ods. 2 zák. č. 514/2003 Z.z. výslovne definovaný, je uvedený len príkladmo. Je však možné a to
aj z ustálenej judikatúry vyvodiť, že ide o taký úradný postup, ktorý má vadu, ktorý nie je v súlade s
príslušnou právnou úpravou. Ide o postup, pri ktorom dôjde k porušeniu pravidiel stanovených právnymi
predpismi pre konanie orgánu verejnej moci, alebo k porušeniu poriadku, ktorý vyplýva z povahy, funkciealebo cieľa tejto činnosti, teda o postup nezákonný. Skutočnosť, že ide o nesprávny úradný postup
taktiež určuje fakt, že musí ísť o postup priamo súvisiaci s výkonom právomocí orgánu verejnej moci.
Nesprávnym úradným postupom nie sú len prípady, v ktorých orgán verejnej moci priamo koná (pri

rozhodovacej činnosti), ale aj pri porušení povinnosť urobiť úkon alebo vydať rozhodnutie v zákonom
stanovenej lehote, prípadne ak ide o nečinnosť pri výkone verejnej moci.

Pri posudzovaní náhrady škody nesprávnym úradným postupom všeobecný súd môže pristúpiť k

priznávaniu náhrady škody v konaní podľa zákona č. 514/20003 Z. z. až v prípade, ak o existencii
prieťahov už bolo rozhodnuté oprávneným orgánom. V dotknutej veci neboli žiadnym z príslušných
orgánov konštatované prieťahy v konaní (napríklad v dôsledku sťažnosti žalobcu na prieťahy, v
dôsledku žiadosti o prešetrenie vybavenia sťažnosti na prieťahy, v dôsledku rozhodnutia vydaného v
disciplinárnom konaní sudcu, prípade rozhodnutím Európskeho súdu pre ľudské práva alebo Ústavného
súdu Slovenskej republiky o ústavnej sťažnosti, v ktorých by bolo konštatované, že sa porušilo právo

na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov), pričom všeobecný súd v konaní o náhradu škody,
resp. nemajetkovej ujmy spôsobenej nesprávnym úradným postupom nie je orgánom kompetentným pre
vyslovenie takéhoto záveru. Ako na to poukazuje dôvodová spáva k novele § 9 ods. 2 zák. č. 514/2003
Z.z. účinnej od 01.01.2013, pokiaľ by súd konajúci o náhrade škody mohol hodnotiť postup iného súdu
z hľadiska existencie zbytočných prieťahov, znamenalo by to absurdný záver, keďže všeobecné súdy

by preskúmavali postup iných všeobecných súdov, pričom uvedené by mohlo smerovať aj k porušeniu
inštančného princípu v súdnictve. Vecne príslušné pre rozhodovanie sporov o náhradu škody sú v
prvom stupni zásadne okresné súdy, avšak súdy, ktoré môžu porušiť právo na prerokovanie veci bez
zbytočných prieťahov, môžu byť aj súdy vyššieho stupňa (krajské súdy, Najvyšší súd SR). V prípade, ak
by sa zbytočných prieťahov dopustil napr. Najvyšší súd SR jeho postup by mal byť preskúmavaný súdom

nižšieho stupňa, čo je zjavne absurdné a len potvrdzuje, že konštatovať existenciu prieťahov v súdnom
konaní sú oprávnené iba zákonom zmocnené orgány. Na uvedenom závere nič nemení ani skutočnosť,
že zákonodarca možnosť súdu vychádzať len z takýchto podkladov v konaní o zodpovednosti za škodu
spôsobenú pri výkone verejnej moci, výslovne zakotvil v § 9 ods. 2 zák. č. 514/2003 Z.z. až s účinnosťou
od 1.1.2013. Odvolací sud poukazuje na názor Ústavného súdu SR, podľa ktorého porušenie práva

na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov nemožno vyvodzovať len zo skutočnosti, že štátny
orgán dôsledne nepostupoval v zákonom ustanovených lehotách (nález Ústavného súdu SR sp. zn.
IV. ÚS 471/2012). Súd vo svojej rozhodovacej činnosti na zákonom stanovené lehoty síce prihliada,
ale ich nedodržanie automaticky nevyvoláva porušenie základného práva podľa čl. 48 ods. 2 ústavy,
pretože aj v týchto prípadoch sú rozhodujúce všetky konkrétne okolností posudzovanej veci. Porušenie

práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov v zmysle citovaného článku ústavy nemožno
preto vyvodzovať len zo skutočnosti, že štátny orgán dôsledne nepostupoval v zákonom ustanovených
lehotách (pozri napr. I ÚS 86/02). Z obsahu exekučného spisu v prejednávanej veci vyplynulo, že
Okresný súd Galanta konal plynulo (konanie je vyššie popísané), bez zbytočných prieťahov.

Základné podmienky pre priznanie nároku na náhradu škody spôsobenej pri výkone verejnej moci (vznik
škody, nesprávny úradný postup a príčinná súvislosť medzi vznikom škody a nesprávnym úradným
postupom) musia byť splnené kumulatívne. Keďže potom podmienka existencie nesprávneho úradného
postupu exekučného súdu v danej veci, s poukazom na vyššie uvedenú argumentáciu splnená nebola,
nemohol vzniknúť žalobou uplatnený nárok žalobcu, ani nadväzne nemôžu byť splnené podmienky

príčinnej súvislosti medzi nesprávnym úradným postupom a škodou a ani vznik škody, resp. ujmy.
Vzhľadom na to už potom nie je potrebné a bolo by nadbytočné a v rozpore so zásadou hospodárnosti
občianskeho súdneho konania skúmať existenciu škody a nemajetkovej ujmy, ako aj ich rozsah. Tiež by
bolo nadbytočným i nedôvodným vysporiadavať sa s ďalšou odvolacou argumentáciou žalobcu, ktorá
je vzhľadom na vyššie uvedené už irelevantná a nespôsobilá zvrátiť výsledok konania.

Odvolací súd preto napadnutý rozsudok súdu prvého stupňa, vrátane závislého výroku o náhrade trov
konania v celom rozsahu vecne správny s použitím ust. § 219 O.s.p. potvrdil.

V odvolacom konaní bol plne úspešný žalovaný a preto mu v zmysle § 142 ods. 1 v spojení s ust.

§ 224 ods. 1 O.s.p. vzniklo právo na náhradu trov odvolacieho konania voči neúspešnému žalobcovi.
Žalovaný si náhradu trov odvolacieho konania návrhom v zmysle 151 ods. 1 O.s.p. neuplatnil (a podľa
obsahu spisu mu ani žiadne nevznikli), odvolací súd mu náhradu trov odvolacieho konania nepriznal.Senát odvolacieho súdu tento rozsudok prijal pomerom hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku nie je možné podať odvolanie.