Rozsudok ,
Potvrdzujúce Judgement was issued on Wednesday, February 25, 2016

Súd: Krajský súd Prešov
Spisová značka: 7Co/332/2015

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8114213742
Dátum vydania rozhodnutia: 25. 02. 2016
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Branislav Breza

ECLI: ECLI:SK:KSPO:2016:8114213742.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Prešove v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Branislava Brezu a sudcov

JUDr. Martina Fiľakovského a JUDr. Anny Kovaľovej v právnej veci žalobcu E. E., nar. XX.XX.XXXX,
bývajúceho v G., na ul. C. L. č. XX, právne zastúpeného JUDr. Branislavom Kahancom, advokátom so
sídlom v Prešove, na ul. Vajanského č. 33, proti žalovanému Rapid life životná poisťovňa, a.s. so sídlom
v Košiciach, na ul. Garbiarskej č. 2, o zaplatenie 1.271,10 Eur s príslušenstvom, o odvolaní žalovaného
proti rozsudku Okresného súdu Prešov zo dňa 27.5.2015 č. k. 10C/387/2014 - 98 takto jednohlasne

r o z h o d o l :

P o t v r d z u j e rozsudok.

Žalobcovi sa n e p r i z n á v a náhrada trov odvolacieho konania a žalovaný n e m á p r á v o na
ich náhradu.

o d ô v o d n e n i e :

Prvostupňový súd napadnutým rozsudkom uložil žalovanému povinnosť zaplatiť žalobcovi sumu
1.271,10 Eur s 5,5% ročným úrokom z omeškania zo sumy 1.271,10 Eur za obdobie od 23.10.2013 do
zaplatenia a nahradiť trovy konania vo výške 208,70 Eur.

Vykonaným dokazovaním mal za preukázanú skutočnosť, podľa ktorej účastníci v októbri roku 1998
uzatvorili poistnú zmluvu A.-K so začiatkom poistenia 22.10.1998, spôsobom platenia poistenia

mesačne, poistnou dobou 15 rokov a koncom poistenia 22.10.2013. Doba platenia poistného bola
stanovená na 10 rokov. Výška poistného pre prípad smrti a dožitia sa dohodla na sumu 589,-Sk, pričom
výška poistnej sumy pre prípad dožitia predstavovala čiastku 121.220,-Sk (4.023,77 Eur).

Z oznámenia o likvidácii poistnej udalosti zo dňa 06.02.2014 vyplýva, že žalobcovi bola poukázaná suma
2.752,66 Eur. Vyplatenie tejto čiastky potvrdil i žalobca a v konaní sa domáhal iba zaplatenia rozdielu
medzi vyplatenou poistnou sumou a poistnou sumou vyplývajúcou zo zmluvy.

Žalobca pravidelne uhrádzal poistné v stanovenej výške mesačnými prevodmi z účtu. Nespornou
skutočnosťou bolo to, že poistný vzťah podľa poistnej zmluvy trval, že dňa 22.10.2013 nastala poistná
udalosť dojednaná v poistnej zmluve a to dožitie sa konca poistnej doby. Žalobcovi ako poistenému v
súvislosti s touto poistnou udalosťou vzniklo právo na plnenie od žalovaného ako poistiteľa vo výške
dojednanej v zmluve.

Pokiaľ ide o argumentáciu žalovaného o nevyplatení dojednaného plnenia v plnej výške z dôvodu
nesprávneho poistno-matematického postupu orgánu štátu (Ministerstvo financií SR) v roku 1995, ktorý
určil nízku sadzbu poistného, v dôsledku čoho výška poistnej sumy je neprimeraná, táto sa považovala
za právne irelevantnú. Predmetom sporu je úhrada doposiaľ nevyplatenej časti poistnej sumy zmluvnedohodnutej pre prípad dožitia, pričom k predmetnej skutočnosti, teda dožitiu konca poistenia došlo dňa
22.10.2013. Žalovaný mal preto povinnosť uhradiť žalobcovi celú dohodnutú sumu. Súd prvého stupňa
preto žalobe v plnom rozsahu vyhovel.

Výrok o trovách odôvodnil ustanovením § 142 ods. 1 O.s.p..

Proti tomuto rozsudku podal v zákonom stanovenej lehote odvolanie žalovaný. Navrhol rozsudok zmeniť
tak, aby žaloba žalobcu bola zamietnutá. Alternatívne požadoval rozhodnutie zrušiť a vec vrátiť na ďalšie

konanie. Ako dôvod uviedol, že protiprávnosť kalkulovaných sadzieb poistného za poistné plnenie v
produkte A. -K vznikla už pri vydaní povolenia zo strany štátneho orgánu na takéto protiprávne sadzby ( §
9ods.3vspojenís§11ods.3bode/zákonač.24/1991Zb.vzneníneskoršíchpredpisov)apokračovala
aj za pôsobnosti zákona č. 95/2002 Z. z., resp. zákona č. 8/2008 Z. z.. Je nesporné, že trvalú splniteľnosť
záväzkov z poistenia nemohol štátny orgán v tej dobe poverený reguláciou činnosti poisťovní na území
Slovenskej republiky zaistiť inak než schválením správnych sadzieb poistného, ktoré to jediné umožňujú.

Tu štát pochybil a dôsledkom jeho pochybenia bolo vydanie poverenia s nielenže poistno- matematicky
nesprávnymi, ale logicky aj nevyhnutne protiprávnymi sadzbami poistného. Použitie protiprávnych
sadzieb poistného do právneho úkonu, a to navyše v podobe jej podstatnej náležitosti, robí celý
úkon neplatným v zmysle ustanovenia § 39 Občianskeho zákonníka, lebo svojím obsahom a účelom
obchádza zákon vyžadujúci od sadzieb poistného trvalú splniteľnosť záväzkov z poistného vzťahu a

je teda zjavne protiprávnym. Poistná zmluva platne nevznikne, ak nemá všetky podstatné obsahové
náležitosti podľa ustanovenia § 788 Občianskeho zákonníka. Ak chýba niektorá podstatná náležitosť
zmluvy potom je takáto zmluva absolútne neplatná. S rozporom so zákonom spája ustanovenie § 39
Občianskeho zákonníka absolútnu neplatnosť právneho úkonu. Z pohľadu platnosti právneho úkonu
je pritom absolútne podružné a irelevantné to, z akej oblasti je zákon, ktorému skúmaný právny úkon

svojím obsahom odporuje. Vytknutie nesprávnych sadzieb poistného a kalkulácii produktu A. - K vcelku
bolo zo strany dohliadacieho orgánu vytknutím nielen akejsi matematickej chyby, ale vytknutím ich
zrejmej protiprávnosti z hľadiska zákonov o poisťovníctve od doby ich schválenia štátnym orgánom a
v dôsledku toho aj protiprávnosti ich doterajšej ako i ďalšej aplikácie zo strany dohliadaného subjektu
v poistných zmluvách i keď ich aplikácia v uzatváraných poistných zmluvách zo strany dohliadaného

subjektu bola robená v dobrej viere v prezumpciu správnosti rozhodnutia štátneho orgánu. Poistno-
matematická nesprávnosť vo výške poistného dosiahla teda až takú intenzitu, že sa stala protiprávnou.
Ide o neplatnosť jednej z podstatných náležitostí poistnej zmluvy, ktorá má za následok neplatnosť
celej poistnej zmluvy. Na absolútnu neplatnosť právneho úkonu musí súd prihliadať aj bez návrhu. Táto
povinnosť zo strany súdu splnená nebola. Tým došlo k porušeniu práva žalovaného na spravodlivé

súdne konanie, pretože žalovaný má právo, aby na jeho prípad bola použitá relevantná právna norma
(čl. 144 Ústavy Slovenskej republiky vo svetle čl. 152 ods. 4 Ústavy Slovenskej republiky a čl. 2 ods.
2 Ústavy Slovenskej republiky). Uvedené je dôsledkom neúplne zisteného skutkového stavu a to aj
preto, lebo súd procesne opomenul splniť svoju povinnosť podľa ustanovenia § 118 ods. 2 O.s.p. a
neusmernil žalovaného pri jeho procesnom postupe, na aké otázky súdu má dôkazne reagovať. Týmto

konaním bolo obmedzené právo žalovaného na kontradiktórnosť konania ako súčasť práva podľa čl.
48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky. Rozhodnutie má všetky znaky tzv. prekvapivého rozhodnutia,
dôsledkom čoho je, že žalovaný až v odvolaní musí predložiť dôkazy, ktoré pri preukázaní skutočnosti
z nich vyplývajúcich by zákonite viedli k inému rozhodnutiu vo veci samej. Žalovaný sa snažil riešiť ním
nezavinenú situáciu vzniknutú nesprávnym postupom štátu s minimálnymi ekonomickými dôsledkami

pre klienta. Žalovaným navrhnutý postup pozostával z troch možností ponúknutých každému klientovi,
ktorého poistná zmluva obsahovala protiprávne a nesprávne kalkulácie poistného. Uvedené kroky
žalovaného nenašli adekvátnu odozvu u klienta. Preto bolo nutné oznámiť ukončenie zmluvného vzťahu,
ktorý však nebol ukončený jednostranne zo strany žalovaného, ako sa chybne domnieval súd. Poistná
zmluva ako absolútne neplatný právny úkon právne ani nikdy nevznikla. Z predložených listín vyplýva, že

poistné v poistnej zmluve bolo od počiatku určené v rozpore so zákonom č. 24/1991 Zb. o poisťovníctve.

Odvolacísúdvzmyslezásaduvedenýchvustanovení§212O.s.p.preskúmalnapadnutýrozsudokspolu
s konaním, ktoré mu predchádzalo, vec prejednal bez nariadenia pojednávania v súlade s ustanovením
§ 214 ods. 2 O.s.p. a zistil, že odvolanie žalovaného nie je opodstatnené.

Vo veci sa v dostatočnom rozsahu zistil skutkový stav a zo zistených skutočností bol vyvodený správny
právny záver. Keďže ani v priebehu odvolacieho konania sa na týchto skutkových a právnych zisteniachnič nezmenilo, odvolací súd si osvojil náležité a presvedčivé odôvodnenie rozhodnutia prvostupňovým
súdom, na ktoré v plnom rozsahu odkazuje.

V danom prípade ako to bolo náležitým spôsobom zistené účastníci v októbri roku 1998 uzatvorili
poistnú zmluvu pre prípad smrti a dožitia. Uvedená zmluva mala charakter zmluvy spotrebiteľskej
uzatvorenej v súlade s ustanovením § 788 a nasl. Občianskeho zákonníka. V priebehu trvania poistného
vzťahu pri kontrole vykonanej Národnou bankou Slovenska u žalovaného v roku 2007 bolo zistené,
že použitý poistno-matematický vzorec výpočtu poistného bol nesprávne schválený štátnym orgánom,

pričom žiadna zo strán zmluvy podľa vyjadrenia žalovaného takýto nesprávny a protiprávny postup
tretieho subjektu predpokladať nemohla. Práve v tejto okolnosti žalovaný videl dôvod vedúci k absolútnej
neplatnosti poistnej zmluvy podľa ustanovenia § 39 Občianskeho zákonníka. S týmto konštatovaním sa
stotožniť nedá.

V čase vydania rozhodnutia o udelení povolenia pre žalovaného ( č.l. 28 a 29 spisu ) účinný zákon

č. 24/1991 Zb. o poisťovníctve v ustanovení § 9 ods. 1 vyžadoval na podnikanie v poisťovníctve
udelenie povolenia na základe žiadosti orgánom dozoru nad poisťovníctvom pre územie Slovenskej
republiky. Tento právny predpis v ustanovení § 11 ods. 1 vyžadoval okrem iného, aby k žiadosti
o udelenie povolenia bol priložený i obchodný plán činnosti poisťovne. Súčasťou poistného plánu
činnosti poisťovne, ktorá bude vykonávať poistenie pre prípad smrti alebo dožitia ( životné poistenie )

v zmysle ustanovenia § 11 ods. 3 zákona č. 24/1991 Zb. boli tiež údaje o sadzbách poistného
vrátane ich kalkulácie, tabuľky pravdepodobnosti, z ktorých vychádza kalkulácia, veľkosť úrokových
sadzieb. Obchodný plán činnosti poisťovne teda bez akýchkoľvek pochybností musel vypracovať sám
žalovaný a nie orgán dozoru nad poisťovníctvom. Tento orgán len rozhodol o udelení povolenia
vykonávať životné poistenie, čo sa v prípade žalovaného stalo rozhodnutím Ministerstva financií

Slovenskej republiky zo dňa 30.05.1995 ( č.l. 28 a 29 spisu). Súčasťou žiadosti o udelenie povolenia
na podnikanie v poisťovníctve podľa odôvodnenia tohto rozhodnutia boli všeobecné poistné podmienky
a obchodný plán žalovaného. Bol to teda samotný žalovaný, ktorý vypracoval kalkuláciu poistného
na základe nesprávneho poistno- matematického vzorca. Žalovaný tak nemôže zodpovednosť za
nesprávnu kalkuláciu prenášať výlučne na orgán dozoru nad poisťovníctvom, nakoľko tento stav

vyvolal predložením nesprávnych podkladov pre rozhodnutie. Jediným subjektom, ktorý vôbec nemohol
ovplyvniť výpočet poistného bol iba žalobca. Dodatočne zistená nevýhodnosť dojednaného poistenia
v porovnaní s poistným plnením nie je dôvodom spôsobujúcim absolútnu neplatnosť poistnej zmluvy v
zmysle ustanovenia § 39 Občianskeho zákonníka.

V súvislosti so záväzkovým vzťahom vzniknutým medzi účastníkmi na základe poistnej zmluvy
je potrebné poukázať na ustanovenie § 493 Občianskeho zákonníka. V zmysle toho ustanovenia
záväzkový vzťah nemožno meniť bez súhlasu jeho strán pokiaľ tento zákon neustanovuje inak. V
tomto ustanovení je v záujme právnej istoty strán záväzkového právneho vzťahu zakotvená zásada,
že bez ich súhlasu záväzkový vzťah nemožno meniť pokiaľ tento zákon neustanovuje inak. K zmene

záväzkového právneho vzťahu sa preto vyžaduje súhlas oboch zmluvných strán. Žalobca súhlas so
zmenou dohodnutého záväzkového vzťahu nedal a preto tento vzťah založený poistnou zmluvou trvá i
naďalej za všetkými dôsledkami s tým spojenými.

S prihliadnutím na vyššie uvedené odvolací súd postupom vyplývajúcim z ustanovenia § 219 ods. 1 a

ods. 2 O.s.p. napadnutý rozsudok ako vecne správne potvrdil.

O trovách odvolacieho konania rozhodol v súlade s ustanovením § 224 ods. 1 O.s.p. v spojení s
ustanovením § 142 ods. 1 O.s.p.. Dôvodom takéhoto rozhodnutia o trovách bola skutočnosť, že úspešný
žalobca náhradu trov tohto štádia konania si neuplatnil.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné.