Uznesenie ,
Zrušujúce Judgement was issued on Thursday, July 1, 2015

Súd: Krajský súd Banská Bystrica
Spisová značka: 14Co/359/2014

Identifikačné číslo súdneho spisu: 6112227653
Dátum vydania rozhodnutia: 01. 07. 2015

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Mária Podhorová
ECLI: ECLI:SK:KSBB:2015:6112227653.1

Uznesenie

Krajský súd v Banskej Bystrici v právnej veci navrhovateľa: BL Telecom debt, s.r.o., so sídlom 811 08
Bratislava, Šoltésovej 14, IČO: 45 535 108, zastúpený advokátskou kanceláriou SOUKENÍK - ŠTRPKA,
s.r.o., so sídlom 811 08 Bratislava, Šoltésovej 14, IČO: 36 862 711, proti odporkyni: M. L., narodená
XX.XX.XXXX, bytom XXX XX N. E.. d. XXX, za účasti vedľajšieho účastníka na strane odporcu: HLAS
SPOTREBITEĽA, občianske združenie, so sídlom 960 01 Zvolen, ul. J. Bánika 2009/2, IČO: 42 305

675, zastúpené splnomocneným advokátom JUDr. Viliamom Glézlom, so sídlom Advokátska kancelária
974 01 Banská Bystrica, Nemčianska 25, o zaplatenia 248,95 eur, o odvolaní vedľajšieho účastníka
na strane odporkyne zo dňa 19.12.2013 proti rozsudku Okresného súdu Banská Bystrica číslo konania
16C/258/2012-69 zo dňa 20.11.2013, takto

r o z h o d o l :

Rozsudok okresného súdu vo výroku o trovách konania vedľajšieho účastníka na strane odporcu HLAS
SPOTREBITEĽA, občianske združenie, so sídlom 960 01 Zvolen, ul. J. Bánika 2009/2, IČO: 42 305 675,

z r u š u j ea vec mu v r a c i a na ďalšie konanie.

Vo zvyšnej časti zostáva rozsudok okresného súdu nedotknutý.

o d ô v o d n e n i e :

Okresný súd napadnutým rozsudkom zamietol návrh v celom rozsahu ako nedôvodný, nakoľko
konštatoval, že právny predchodca navrhovateľa, ako dodávateľ telekomunikačných služieb, si uplatnil

nárok na zaplatenie zmluvnej pokuty dohodnutej v uzatvorenej zmluve o pripojení s odporkyňou.
Súd posúdil konkrétnu zmluvnú podmienku o zmluvnej pokute ako neprimeranú sankciu za porušenie
povinnosti plniť riadne a včas, nakoľko navrhovateľ v konaní nepreukázal, že mu vznikla škoda.
Navrhovateľnepreukázalvkonaníevidenciunedoplatkovvočiodporkynizozmluvyopripojení,pretosúd
nárok na zmluvnú pokutu vyhodnotil ako nedôvodný a návrh v celom rozsahu ako nezákonný zamietol.
O trovách konania súd rozhodol tak, že vyslovil, že navrhovateľovi a vedľajšiemu účastníkovi náhradu

trov konania a trov právneho zastúpenia nepriznáva a taktiež ďalším výrokom vyslovil, že odporkyni
náhradu trov konania nepriznáva. Súd výroky o trovách konania odôvodnil bez poukazu na konkrétne
zákonné ustanovenie a len v stručnosti, keď uviedol, že úspešný odporca si neuplatnil trovy konania,
súd preto žiadnemu z účastníkov právo na náhradu trov konania nepriznal. Ohľadom trov vedľajšieho
účastníka súd taktiež v stručnosti v odôvodnení rozsudku uviedol, že vedľajšiemu účastníkovi náhradu
trov konania nepriznal vzhľadom na neúčelnosť vynaložených úkonov a šablónovitosť podaní bez

zreteľa na konkrétnosti daného prípadu.

Proti výroku rozsudku o trovách konania vedľajšieho účastníka podal vedľajší účastník na strane
odporkyne v zákonom stanovenej lehote odvolanie. Namietal, že rozsudok okresného súdu vo výroku
o trovách konania nie je riadne zdôvodnený. Dodržiavanie povinnosti odôvodniť rozhodnutie má zaručiť
transparentnosť a kontrolovateľnosť rozhodnutia súdov a vylúčiť ľubovôľu, lebo len vecne správne

rozhodnutie a náležite zákonnom vyžadovaným spôsobom zdôvodnené rozhodnutie napĺňa ústavné
kritériá vyplývajúce z Ústavy Slovenskej republiky a Dohovoru o ochrane ľudských práv a základnýchslobôd. Občiansky súdny poriadok stanovuje minimálne kritéria pre odôvodnenie rozsudku v ustanovení
§ 157 ods. 2 O.s.p.. Aj v rámci odôvodnenia výroku o trovách konania je potrebné, aby sa súd
jasným, právne korektným a zrozumiteľným spôsobom vyrovnal so všetkými skutkovými a právnymi

okolnosťami, ktoré sú pre jeho rozhodnutie podstatné a právne významné a navyše, aby vyslovil podľa
akej právnej normy pri rozhodovaní o trovách konania postupoval a akým spôsobom ju na konkrétne
zistený skutkový stav aplikoval. Okresný súd v danej veci naznačeným spôsobom nepostupoval. V
odôvodní napadnutého rozsudku sa súd vôbec nezaoberal obsahom písomných vyjadrení vedľajšieho
účastníka, ba čo viac, vôbec neuvádza, že by nejaké vyjadrenia boli vedľajším účastníkom podané.

Napriek tomu však súd konštatuje, že úkony vedľajšieho účastníka v konaní boli len šablónovité,
bez zreteľa na konkrétnosti daného prípadu, avšak za akých skutočností k uvedenému záveru súd
dospel, už neuvádza. Vedľajší účastník na strane odporkyne však úkony vykonané v konaní považuje
za účelné. Súd v odôvodnení rozsudku neuviedol a nevysvetlil, aké úkony v konaní boli úspešným
vedľajším účastníkom vykonané, čo bolo ich obsahom, aký malo ich uskutočnenie vplyv na výsledok
konania a najmä v čom spočíva ich šablónovitosť a nekonkrétnosť. Súd tak v odôvodnení svojho

rozhodnutia prezentoval len záver, ku ktorému dospel, nie však dôvody, prečo sa tak stalo. Možno
teda uviesť, že v odôvodnení napadnutého výroku o trovách konania absolútne absentuje vysvetlenie
myšlienkovej činnosti konajúceho sudcu obsahujúce pre účastníkov zrozumiteľné vysvetlenie toho, čo
sudca posudzoval, akými úvahami sa pri posudzovaní riadil a ako vec skutkovo a právne posúdil. Z
odôvodnenia výroku o trovách konania nie je taktiež možné určiť, podľa akej právnej normy okresný súd

postupoval a akým spôsobom ju na konkrétny prípad aplikoval. Tieto nedostatky robia napadnutý výrok
rozsudku okresného súdu o trovách konania vedľajšieho účastníka nepreskúmateľným v inštančnom
postupe a zároveň predstavujú zásah okresného súdu do práva vedľajšieho účastníka na spravodlivé
súdne konanie. Nemožno totiž opomenúť, že nie je úlohou vedľajšieho účastníka „domýšľať“ si dôvody,
na ktorých bolo súdne rozhodnutie založené. Pokiaľ okresný súd spochybňuje účelnosť vynaloženia

trov právneho zastúpenia vedľajšieho účastníka, odvolateľ uvádza, že práve kvalifikované podanie
vedľajšieho účastníka, v ktorom poukázal na charakter zmluvnej pokuty ako neprijateľnej zmluvnej
podmienky, ako aj na skutočnosť, že navrhovateľ nepreukázal porušenie zmluvnej povinnosti odporcom,
boli závery, ktoré boli prenesené do odôvodnenia rozsudku okresného súdu a boli tiež dôvodom
zamietnutia návrhu navrhovateľa. Písomné podania vedľajšieho účastníka teda mali priamy vplyv na

spôsob skončenia sporu. Všetky úkony vedľajšieho účastníka vykonané prostredníctvom právneho
zástupcu v konaní možno preto považovať za účelné z hľadiska toho, že ich vynaložením vedľajší
účastník sledoval a priamo realizoval ochranu práv odporcu proti nezákonne uplatňovanému nároku
navrhovateľa. Nemožno preto súhlasiť s odôvodnením okresného súdu, ktorý úkony vedľajšieho
účastníka považoval za šablónovité a bez zreteľa na konkrétnosti daného prípadu. Práve v dôsledku

aktivity a úkonov vedľajšieho účastníka došlo k zamietnutiu návrhu v danej veci. Na základe uvedeného
potom vedľajší účastník na strane odporcu navrhuje odvolaciemu súdu napadnutý výrok rozsudku
okresného súdu o trovách konania vo vzťahu k vedľajšiemu účastníkovi zrušiť a vec mu vrátiť na
ďalšie konanie, alternatívne navrhuje napadnutý výrok zmeniť tak, že navrhovateľ je povinný nahradiť
vedľajšiemu účastníkovi na strane odporcu náhradu trov prvostupňového konania vo výške 130,84 eur

na účet právneho zástupcu vedľajšieho účastníka na strane odporcu. Vedľajší účastník si taktiež uplatnil
a vyčíslil aj trovy odvolacieho konania.

Navrhovateľ vo vyjadrení k odvolaniu vedľajšieho účastníka na strane odporcu poukázal na absenciu
súhlasu odporcu so vstupom vedľajšieho účastníka do konania podľa ustanovenia § 93 ods. 2 O.s.p. a

uviedol, že účel procesnej pomoci vedľajšieho účastníka hlavnému účastníkovi v sporovom konaní môže
byť naplnený, len ak hlavný účastník konania s takýmto postupom súhlasí. Súd musí vždy účastníkov
konania právne relevantným spôsobom upovedomiť po procesnom úkone vedľajšieho účastníka, ktorý
prejavil vôľu vstúpiť do konania a zároveň musí mať súd vždy jasno, či účastník, ktorého chce vedľajší
účastník podporovať, s jeho podporou súhlasí, respektíve či nevyjadril nesúhlas. Navrhovateľ vo

vyjadrení k odvolaniu uviedol, že ignorovaním názoru hlavného účastníka a svojvoľným vstupovaním
vedľajšieho účastníka do konania sú mu poskytované citlivé osobné údaje hlavných účastníkov konania.
Navrhovateľ taktiež namietal neúčelnosť trov právneho zastúpenia vedľajšieho účastníka. Navrhovateľ
uviedol, že vzhľadom na skutočnosť, že vedľajší účastník podáva odvolanie len v časti nepriznaných
trov právneho zastúpenia, je zrejmé, že v tomto prípade nešlo o ochranu spotrebiteľa a snahu ochrániť

ho pred vyfakturovanou zmluvnou pokutou. Vedľajší účastník neposkytoval ochranu práv odporcovi
ako spotrebiteľovi a trovy právneho zastúpenia nemožno považovať za účelné. Navrhovateľ taktiež
poukázal na hromadný vstupu združenia na ochranu spotrebiteľa ako vedľajšieho účastníka do súdnych
konaní, pričom vstupuje do sporov automaticky zastúpený právnym zástupcom bez toho, aby vopredvedel o konkrétnych okolnostiach sporu. Je potom otázne, či je účelom vstupu do konania ochrana
spotrebiteľa, alebo zisk, ktorý vznikne z priznaných trov konania. V závere vyjadrenia k odvolaniu
vedľajšieho účastníka potom navrhovateľ zhrnul, že jednotlivé úkony vedľajšieho účastníka preto nie sú

potrebné na účelné uplatňovanie alebo bránenie práva.

V dôsledku podaného odvolania krajský súd, ako súd odvolací, vec preskúmal v medziach daných
ustanovením § 212 ods. 1 O.s.p. a bez nariadenia pojednávania v súlade s ustanovením § 214 ods. 2
O.s.p. rozsudok okresného súdu v odvolaním napadnutej časti výroku podľa ustanovenia § 221 ods. 1

písm.f/ah/O.s.p.zrušilzdôvodujehonepreskúmateľnosti anedostatokdôvodovavecvrátilokresnému
súdu v tomto rozsahu podľa ustanovenia § 221 ods. 2 O.s.p. na ďalšie konanie.

Odvolací súd preskúmal napadnutý rozsudok prvostupňového súdu v rozsahu podaného odvolania a
konštatuje také závažné procesné nedostatky rozhodnutia, ktoré majú za následok nepreskúmateľnosť,
neurčitosť a nepresvedčivosť rozsudku. V ustanovení § 221 ods. 1 O.s.p. sú citované vady, pre

ktoré je nutné rozhodnutie súdu prvého stupňa zrušiť a vec mu vrátiť na ďalšie konanie. V zásade
ide o vady, ktoré sú porušením základného práva účastníka na spravodlivý súdny proces, ktoré je
zaručené Ústavou SR a ostatnými právnymi normami. Za porušenie práva na spravodlivé súdne
konanie je treba považovať aj nedostatok riadneho a presvedčivého odôvodnenia súdneho rozhodnutia,
pričom v rozpore s ustanovením § 157 ods. 2 O.s.p. je nielen úplný, alebo i čiastočný nedostatok

dôvodov rozhodnutia. Riadne a presvedčivo vyargumentované odôvodnenie súdneho rozhodnutia je
logicky jedna z nevyhnutných podmienok preskúmateľnosti a zrozumiteľnosti rozhodnutia súdu, pričom
súd je povinný jasne a výstižne vysvetliť, ktoré skutočnosti považuje za preukázané a ktoré nie,
z ktorých dôkazov vychádzal a akými úvahami sa pri hodnotení dôkazov riadil, prečo nevykonal
ďalšie navrhnuté dôkazy a ako vec právne posúdil. Súd dbá na to, aby odôvodnenie rozsudku bolo

presvedčivé ( § 157 ods. 2 O.s.p.). Tieto požiadavky preskúmateľnosti a argumentačnej presvedčivosti
primerane musí spĺňať odôvodnenie každého výroku súdneho rozhodnutia, teda aj výroku o trovách
konania, pokiaľ výslovne procesná norma neustanovuje inak. Nedostatok riadneho odôvodnenia
rozhodnutia je porušením práva účastníka na spravodlivé súdne konanie, lebo sa mu tým odníma
možnosť náležite skutkovo aj právne argumentovať proti rozhodnutiu súdu v rámci využitia prípadných

opravných prostriedkov a teda možnosť riadne konať pred súdom. Nepreskúmateľnosť rozhodnutia
súdu spôsobuje nielen nedostatočné či nepresvedčivé odôvodnenie výroku súdneho rozhodnutia, no aj
nesprávna, respektíve vôbec žiadna aplikácia konkrétneho zákonného ustanovenia, podľa ktorého súd
mal rozhodovať.

Odvolací súd konštatuje, že odvolací argument vedľajšieho účastníka na strane odporkyne, že rozsudok
okresného súdu vo výroku o trovách konania nie je riadne, presvedčivo a zákonným spôsobom
zdôvodnený, je opodstatnený. Zdôvodnenie výroku rozsudku ohľadom trov konania len jedinou vetou
nemožno považovať za dostačujúce a presvedčivé, navyše - čo je zásadné - absentuje aj akýkoľvek
odkaz respektíve citácia konkrétneho zákonného ustanovenia, podľa ktorého súd o trovách konania

rozhodoval. Odvolací súd poznamenáva, že vedľajší účastník na strane odporkyne si pritom trovy
konania riadne a včas uplatnil a aj vyčíslil, bolo preto povinnosťou súdu okrem náležitého právneho
zdôvodnenia rozhodovania o trovách konania s poukazom na konkrétne ustanovenie, podľa ktorého
o trovách konania rozhoduje, sa aj vysporiadať v odôvodnení rozsudku s úkonmi, ktoré boli v rámci
náhrady trov účastníkmi uplatnené. Zo stručného zdôvodnenia výroku o trovách konania vedľajšieho

účastníkavšaknevyplýva,nazákladečohoazakýchkonkrétnychdôvodovsúddospelkzáveru,žetrovy
konania vedľajšieho účastníka sú neúčelné a považuje ich za šablónovité bez zreteľa na konkrétnosti
daného prípadu.

Odvolací súd po zistení nepreskúmateľnosti rozsudku pre nedostatok dôvodov a pre nejasné právne

posúdenie veci ohľadom výroku o trovách konania vedľajšieho účastníka zrušil rozsudok okresného
súdu v odvolaním napadnutom výroku podľa ustanovenia § 221 ods. 1 písm. f/ a h/ O.s.p. a vec v tomto
rozsahu podľa ustanovenia § 221 ods. 2 O.s.p. vrátil súdu prvého stupňa na ďalšie konanie. Vo zvyšnej
časti zostáva rozsudok nedotknutý.
Rozhodnutie bolo prijaté senátom Krajského súdu v Banskej Bystrici pomerom hlasov 3 : 0.

Poučenie:Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné.