Rozsudok ,
Potvrdzujúce Judgement was issued on Thursday, February 4, 2015

Súd: Krajský súd Trnava
Spisová značka: 11Co/450/2014

Identifikačné číslo súdneho spisu: 2208215498
Dátum vydania rozhodnutia: 04. 02. 2015
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Fedor Benka

ECLI: ECLI:SK:KSTT:2015:2208215498.2

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Trnave v senáte zloženom z predsedu senátu Mgr. Fedora Benku a sudkýň JUDr. Silvie

Hýbelovej a Mgr. Renáty Gavalcovej v právnej veci žalobkyne: B. P., nar. XX.XX.XXXX, bytom V. O.
D. XX, zastúpená JUDr. Bronislavou Pavelkovou, PhD., advokátkou, Dobrovičovej 6, Bratislava, proti
žalovanému: R. G., nar. XX.XX.XXXX, bytom M. XX, Y. F., zastúpený JUDr. Helenou Buzgóovou,
advokátkou, Alžbetínske nám. 2, Dunajská Streda, o zaplatenie 14.208,49 eur s príslušenstvom, o
odvolaní žalobkyne proti rozsudku Okresného súdu Dunajská Streda zo dňa 3. apríla 2014, č.k.
7C/81/2009-357, takto

r o z h o d o l :

Odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvého stupňa p o t v r d z u j e .

o d ô v o d n e n i e :

Rozsudkom napadnutým odvolaním súd prvého stupňa zamietol žalobu žalobkyne, ktorou sa táto proti

žalovanému domáhala zaplatenia sumy 14.208,49 eur s 8,5% úrokom z omeškania ročne od 18.11.2008
do zaplatenia a o trovách konania rozhodol tak, že o nich rozhodne po právoplatnosti rozsudku vo veci
samej.

Svoje rozhodnutie súd právne odôvodnil použitím ust. § 657 Občianskeho zákonníka, ako aj § 120 ods.
1 O.s.p., keď na základe vykonaného dokazovania mal preukázané, že účastníci konania žili ako druh a
družka, z ktorého vzťahu sa im narodila dcéra mal. X. V. G. dňa XX.XX.XXXX. V dôsledku nadviazania

známosti s inou ženou žalovaný sa rozhodol opustiť spoločnú domácnosť koncom januára 2008.
Účastníci konania dňa 11.02.2008 uzavreli zmluvu o pôžičke, na základe ktorej žalobkyňa prenechala
žalovanému peňažnú sumu 435.300 Sk a žalovaný sa so svojim podpisom zaviazal splácať pôžičku
riadne a včas na bankový účet žalobkyne v 60 rovnomerných mesačných splátkach vo výške 7.255 Sk
mesačne vždy do 15. dňa príslušného mesiaca počnúc mesiacom február 2008. V zmluve je uvedená
aj klauzula, že pri omeškaní dlžníka pri zaplatení splátky pôžičky o viac ako 10 dní sa stáva splatný
celý dlh aj s príslušenstvom. Podľa zmluvy úroky z omeškania predstavujú 0,5 % z dlžnej sumy za

každý deň omeškania. Zmluvná pokuta bola dohodnutá vo výške 0,2 % za každý deň omeškania do
jej riadneho splnenia. Táto zmluva bola osvedčená o pravosti podpisu na Notárskom úrade JUDr. Jany
Horváthovej v deň podpisu zmluvy, teda dňa 11.02.2008. Žalovaný uhradil 15.02.2008 prvú splátku z
pôžičky vo výške 7.255 Sk na osobný účet žalobkyne v P. V., a.s.. Žalobkyňa tvrdila, že predmetné
finančné prostriedky v sume 435.300 Sk pozostávali z troch zdrojov: 1/ hotovostné finančné prostriedky
zo spoločnosti E. v sume 90.000 Sk; 2/ hotovosť od Ing. O. D. v sume 250.000 Sk; 3/ hotovosť od jej
bratov v sume 95.300 Sk získané prostredníctvom jej brata T. D.. Uviedla, že na zabezpečenie vrátenia

finančných prostriedkov si zobrala úvery: sumu 27.000 Sk z pôžičkovej karty z Z., sumu 60.000 Sk
z P. V. (a následne ďalší úver z P. V.) za účelom vrátenia finančných prostriedkov svojej spoločnosti.
Sumu 150.000 Sk si požičala od U. B., ktorú sumu vrátila až z požičaných prostriedkov 5.000 eur od
W. N. v roku 2011. Sumu 100.000 Sk z prostriedkov úveru zobratého v roku 2007 s pomocou bývaléhomanžela P. Z. vo X., z ktorých prostriedkov čiastočne vrátila finančné prostriedky O. D.. Dodala, že
doteraz spláca v P. V. a.s.úver po 164 eur mesačne a vo X. a.s. 190 eur mesačne a za pôžičkovú kartu 60
eur mesačne, resp. 70 eur mesačne. Bratovi, T. D. finančné prostriedky nevrátila dodnes a dlží vrátením

pôžičky aj W. N.. Nemá vedomosť o tom, že zosnulý brat D. T. ako sa vysporiadal s druhým bratom
E. D.. Ani to nevie, koľko z predmetných finančných prostriedkov si požičal od E. v roku 2008, aby jej
mohol poskytnúť 95.300 Sk. W. N. bola predvolaná ako svedkyňa, avšak z dôvodu zaneprázdnenosti
poslala písomnú výpoveď. V tejto výpovedi poukazuje najmä na vzťah so žalobkyňou, jej rodinné, ako
aj ekonomické zázemie a správanie sa žalovaného počas ich spolužitia, ako aj na obetavosť žalobkyne.

Uviedla, že začiatkom roka 2008 navštívila svoju kamarátku (žalobkyňu) , ktorá bola veľmi zarmútená
a zmetená. S plačom jej rozprávala, že žalovaný si našiel milenku, každé ráno príde domov a večer
odíde. Podviedol žalobkyňu, pričom pred tým tvrdil, že odchádza z domu kvôli opätovne hlásiacim sa
depresiám. Svedkyňa bola nápomocná svojej priateľke pri riešení jej problému a v roku 2011 jej požičala
5.000 eur, z ktorého vrátila časť dlhu žalovaného. K pôžičke uzavretej medzi účastníkmi konania sa
nevyjadrila. U. B. mala vedomosť o tom, že žalobkyňa poskytla žalovanému pôžičku, ale kedy, koľko a

na aký účel, k tomu sa vyjadriť nevedela. Aj svedkyňa požičala svojej priateľke v roku 2008 150.000 Sk,
ktorá pôžička bola vrátená v roku 2011. Žalobkyňa požiadala svedkyňu o poskytnutie pôžičky, nakoľko
potrebovala na vykrytie ostatných dlžôb a životných nákladov. Ďalej dodala, že účastníci konania sa
zoznámili v roku 2001 a už vtedy mal žalovaný veľké dlhy. Žalobkyňa splácala za žalovaného exekúcie
a ostatné dlhy. Svedok E. D., brat žalobkyne uviedol, že o predmetnej pôžičke sa dopočul iba od sestry.

Žalobkyňa platila za žalovaného nejaké pôžičky, avšak o aké dlhy išlo, v akej výške, k tomu sa nevedel
vyjadriť. Aj svedok finančne vypomáhal v prípade potreby svoju sestru, ale o aké sumy a v akom období
poskytol finančnú pomoc svojej sestre, na to sa nepamätá. Dodal, že aj ich brat T. vypomáhal sestre
podľa možnosti. Konkrétne na aký účel a akou finančnou čiastkou nevedel zodpovedať. Najmä pomoc
sa týkala rekonštrukcie domu. Svedok písomne formou čestného prehlásenia doplnil svoju výpoveď.

Toto prehlásenie však ničím neobjasnil skutkový stav veci. Žalobkyňa na preukázanie svojich tvrdení
založila nájomnú zmluvu uzavretú medzi prenajímateľom s Ing. U. U. a R. G. dňa 02.04.2004, likvidačný
list firmy E. zo dňa 14.06.2006, 01.08.2006, príkaz na úhradu v Z. V. na účet T. N. U. čiastku 7.284,30 Sk,
upovedomenie o začatí exekúcie proti žalovanému z 09.10.2003, výpisy z účtu z 29.11.2003, upomienka
Z. V. zo dňa 23.08.2008 adresovaná žalovanému o zaplatenie 15.500,77 Sk, výzva na úhradu od Orange

z 03.01.2006 o zaplatenie 13.240 Sk, upomienka Z. V. o zaplatenie dlžnej čiastky 571,41 Sk zo dňa
10.12.2007, cestovné lístky Bratislava - Zvolen, Zvolen - Plešivec, ako aj z V. na D. do Dunajskej Stredy
a späť, preberací protokol zo dňa 12.06.2008, výpis z účtu z P. V. zo dňa 30.06.2013, 11.01.2013, z X.
banky zo dňa 03.09.2010, 30.06.2013, zmluvu o bežnom účte uzavretú s X. bankou zo dňa 20.06.2007,
žiadosť do X. banky o flexi pôžičke na investíciu do nehnuteľnosti zo dňa 30.08.2010, flexi hypotéky

zo dňa 11.05.2007, zmluva o poskytnutí bezúčelovej flexi hypotéky zo dňa 29.09.2007, výpis z účtu
bývalého manžela Z. P. z X. banky zo dňa 16.04.2007, zmluva o bežnom účte zo dňa 20.06.2007,
návrh na vklad záložného práva do katastra nehnuteľnosti zo dňa 11.07.2007, výpisy z úverových
účtov z P. banky o splácaní úveru poskytnutého dňa 19.08.2009. Vyššie uvedené listinné dôkazy
žiadnym spôsobom nepreukazujú okolnosti týkajúce sa poskytnutia pôžičky. Preukazujú len fakt, že

počas spolužitia žalovaný bol značne zadlžený a pravdepodobne tieto dlhy za neho splácala žalobkyňa,
avšak toto obdobie bolo pred februárom 2008 resp. niekoľko rokov po ich rozchode a s poskytnutím
pôžičky nesúvisí. Žalobkyňa svoj vlastný podiel požičaných peňazí vo výške 90.000 Sk sa snažila
preukázať výdavkovým pokladničným dokladom VV -0005 zo dňa 31.01.2008, podľa ktorého firma E.
s.r.o. vydala žalobkyni sumu 90.000 Sk. Podľa príjmového dokladu č. P P-0033 zo dňa 09.05.2008

žalobkyňa vložila na účet firmy 60.000 Sk a podľa príjmového pokladničného dokladu č. P P-0034a
zo dňa 12.05.2008 žalobkyňa vložila do pokladne firmy 4.000 Sk. Výdavkový pokladničný doklad V
V-0005 zo dňa 31.01.2008 preukazuje iba skutočnosť, že navrhovateľka z pokladne firmy vybrala 90.000
Sk, ako účel je uvedený pôžička spoločníka, avšak nepreukazuje nad akúkoľvek pochybnosť, že by
tieto peniaze aj žalovaný prevzal. Výdavkový pokladničný doklad z firmy o výbere sumy 90.000 Sk

ešte nie je dôkazom toho, že tieto peniaze mal dostať žalovaný. Tento výber sa mohol uskutočniť aj
za účelom zachránenia finančných prostriedkov pred spoločníkom firmy. Ďalší zdroj pôžičky žalovaná
odôvodnila pôžičkou od svojho priateľa O. D., založila do spisu zmluvu o pôžičke č. 1964/1969/2008zo
dňa 08.02.2008, podľa ktorej veriteľ poskytol dlžníčke 250.000 Sk. Potvrdenie o splatení dlhu bolo
datované 30.11.2008. Žalobkyňou založené vyššie uvedené listinné dôkazy už sa nachádzali v spise,

keď krajský súd rozhodoval o odvolaní. Zmluva o pôžičke s O. D. síce sa nachádza v spise, ale
tiež nepreukazuje nad akúkoľvek pochybnosť, že tieto peniaze boli poskytnuté žalovanému. Žalobkyňa
nevedela preukázať ani pôžičku od svojich bratov, keďže brat žalobkyne nevedel sa vyjadriť k pôžičke,
ani k dátumu poskytnutia, ani k výške, ani k účelu. Tvrdil iba toľko, že aj bratia vypomáhali finančne podľapotreby svojej sestre, ale konkrétne neuviedol nič. Suma 95.000 Sk, ktorú mal požičať brat žalobkyne
vôbec nebolo preukázané. Svedkyňa U. B. síce vypovedala, že poskytla žalobkyni pôžičku 5.000 eur
na pokrytie dlžôb a na živobytie, ale k predmetnej pôžičke sa nevyjadrovala. Treba poznamenať, že

žalobkyňa mala sama finančné problémy, keď si brala úvery z P. banky a z X. banky a to nielen počas
spolužitia, ale aj po rozchode so žalovaným. Podľa pokynov krajského súdu súd skúmal dôvod, prečo
mala žalobkyňa žalovanému poskytnúť pôžičku a prečo mal žalovaný žiadať o poskytnutie pôžičky.
Žalovaný počas celého konania tvrdil, že nepožiadal žalobkyňu o poskytnutie pôžičky a žalobkyňa mu
žiadnu pôžičku neposkytla. Žalobkyňa ako dôvod poskytnutia pôžičky uviedla, že žalovaného milovala

a bez obmedzenia mu dôverovala. Odsťahovanie sa žalovaného považovala iba za opakovaný rozmar
jeho umeleckej duše. V januári 2008 ju požiadal žalovaný o poskytnutie pôžičky, následne žalobkyňa sa
snažila zabezpečiť žalovaným požadovaný obnos peňazí. Podarilo sa jej zabezpečiť z firmy 90.000 Sk,
od Ing. O. D. 250.000 Sk a od brata T. D. 95.000 Sk. Na účel pôžičky sa žalovaného nepýtala. Týždeň po
tejudalostižalovanýoznámilžalobkyni,žemánovúznámosť,sktorousazoznámilnasvojomposlednom
výlete a s ktorou chce žiť, a preto opúšťa žalobkyňu. Ranilo ju toto oznámenie. Žalovaný každý večer

odišiel ku svojej známej a každé ráno došiel s úsmevom a položil na stôl svoje lístky od autobusu, pričom
rozprával zážitky so svojou milenkou. Cítila sa ponížene, avšak z dôvodu, že pred týždňom už dala
slovo na zabezpečenie ním požiadaných finančných prostriedkov a pretože v ich rodine sa nečestnosť
neospravedlňuje, tak už nemohla ustúpiť a napriek všetkému žalovanému poskytla pôžičku. Právna
zástupkyňa žalovaného poukázala na veľmi zlé vzťahy medzi účastníkmi konania už v priebehu februára

2008predrozchodom,akoajporozchode.Účastnícikonaniasanevedelidohodnúťnaničom,žalobkyňa
odmietla vydať osobné veci žalovanému, čo aj sama priznala, že musela vymeniť zámky na dome. Veľmi
narušeným vzťahom nasvedčujú aj konania vedené na tunajšom súde pod sp.zn. 6P 20/2008, ako aj
9P 21/2008 o úpravu výkonu rodičovských práv a povinností a úpravu styku, 8Em 1/2010 o výkone
rozhodnutia o úprave styku otca s maloletou, 10P 42/2009 o zvýšenie výživného na maloletú dcéru

a o úpravu styku a ďalšie súdne konania v roku 2011. Súdne konania medzi účastníkmi prebiehali
ohľadne maloletej dcéry aj v roku 2011. Podľa názoru súdu žalobkyňa nemala žiaden dôvod a žiadnu
motiváciu na poskytnutie pôžičky žalovanému, keď sama bojovala s finančnými ťažkosťami. Aj počas
spolužitia účastníkov kvôli nezodpovednému životnému prístupu žalovaného splácala za žalovaného
dlhy nie v malom rozsahu. Je nelogické, aby po tom, čo sa správal k nej žalovaný veľmi ponižujúco,

ba dokonca ju opustil kvôli inej žene a ako uviedla jej priateľka, že v osobe žalobkyne sa jednalo o
týranú osobu, aby napriek tomu bez uvedenia dôvodu mu chcela pomôcť s takou vysokou finančnou
čiastkou ako je 435.000 Sk. Takýto skutok by bol prekvapujúci aj v prípade, keby žalobkyňa mala
dostatok finančných prostriedkov. Je ťažko predstaviteľné, že vo finančnej situácii, v akej sa nachádzala
žalobkyňa po opustení partnerom, ktorého milovala, by sa aj po rozchode zaťažovala pôžičkami od iných

osôb. Účastníci konania uzavreli platnú zmluvu o pôžičke dňa 11.02.2008, na základe ktorej žalobkyňa
mala žalovanému poskytnúť 435.300 Sk. Napriek písomnej zmluve o pôžičke sa žalobkyni nepodarilo
preukázať,žebyžalovanémuskutočnepožičalasumu435.300Sk.Vkonanínepreukázalazdrojpôžičky,
nebol preukázaný ani dôvod poskytnutia pôžičky. Ako bolo vyššie uvedené, medzi účastníkmi bol
vážne narušený vzťah, ktorý jednoznačne zavinil žalovaný a žalobkyňa sama bojovala s finančnými

problémami. Vyhodnotiac všetky vykonané dôkazy súd dospel k záveru, že žalobe nemožno priznať
úspech. Žalovaný mal v konaní úspech, ale pri aplikácii § 151 ods. 3 súd rozhodol, že o trovách konania
rozhodne až po právoplatnosti rozsudku.

Proti rozsudku súdu prvého stupňa podala v zákonnej lehote odvolanie žalobkyňa, ktorá navrhla

napadnutý rozsudok zmeniť a jej žalobe vyhovieť. Odvolanie odôvodnila tým, že súd prvého stupňa
na základe vykonaných dôkazov dospel k nesprávnym skutkovým zisteniam. Uviedla, že prvostupňový
súd nesprávne posúdil celý skutkový stav v predmetnej veci tým, že skutkový stav si prispôsobil a
nevyhodnotil ho ako celok. Pokiaľ išlo o dôvod, prečo poskytla žalovanému pôžičku, tento opakovane
vysvetlila a to vždy rovnako a vysvetlil ho aj žalovaný, keď uviedol, že už viac krát opustil spoločnú

domácnosť, avšak následne si to rozmyslel a vrátil sa kvôli dcére. Z toho je zrejmé, že jedným z dôvodov,
pre ktoré mu peniaze požičala bolo, že stále dúfala, že žalovaný neodchádza definitívne, ale je to opäť
len nejaký ostentatívny odchod a keď mu požičia peniaze, ktoré od nej žiadal, o ktorých si myslela,
že si chce kúpiť asi nejaké bývanie, tak sa ich vzťah obnoví. V spise je tiež množstvo dôkazov, akým
spôsobom poskladala peniaze pre žalovaného, pričom použila tri zdroje, a to z pokladne spoločnosti, z

pôžičky od svojho priateľa vo výške 250.000 Sk a zvyšok pokryla od svojich bratov. Bolo evidentné, že v
čase, keď mala peniaze odovzdať žalovanému, ich k dispozícii mala. V rozsudku súd argumentoval tým,
že to, že vybrala z pokladne spoločnosti v teň deň sumu 90.000 Sk ešte neznamená, že ich aj odovzdala
žalovanému, rovnako ako sumu pôžičky od pána D.. Samé o sebe tieto skutočnosti nič také nedokazujú,ale pokiaľ ich súd vyhodnocuje v kontexte ostatných dôkazov, potom je zjavné, že k odovzdaniu peňazí
došlo. Veď v ten istý deň podpísal žalovaný zmluvu o pôžičke u notára, v ktorej vyhlásil, že peniaze
prevzal. Ešte v spise boli aj cestovné lístky, ktoré potvrdzujú jej verziu o tom, ako sporný deň prebiehal

a teda že so žalovaným cestovali do Dunajskej Streda k notárke. Podľa nej je zarážajúce, že súd sa
vôbec nevysporiadal ani s tým, že žalovaný prvú splátku pôžičky zaplatil presne podľa zmluvy v deň
splatnosti v správnej výške na správny účet. Z hľadiska práva na súdnu ochranu je podľa nej dôležitý
fakt, že dôkazy v odôvodnení napadnutého rozsudku súd vôbec nespomenul a teda ani nevyhodnotil.

K odvolaniu žalobkyne sa písomne vyjadril žalovaný, ktorý navrhol napadnutý rozsudok z dôvodu jeho
vecnej správnosti potvrdiť.

Krajský súd v Trnave ako súd odvolací (§ 10 ods. 1 O.s.p.) po zistení, že odvolanie podala v čas
oprávnenáosoba-účastníkkonania(§201a§204ods.1O.s.p.)protirozhodnutiu,protiktorémujetento
opravný prostriedok prípustný (§ 201 a § 202 O.s.p.), postupom bez nariadenia ústneho odvolacieho

pojednávania (§ 214 ods. 2 O.s.p.) preskúmal napadnutý rozsudok, ako aj konanie mu predchádzajúce
v medziach daných rozsahom a dôvodmi odvolania (§ 212 ods. 1 O.s.p.) a dospel k záveru, že odvolanie
žalobkyne nie je dôvodné, pretože napadnutý rozsudok súdu prvého stupňa je vecne správny.

Predmetom konania vedeného na súde prvého stupňa pod sp. zn. 7C/81/2009 je zaplatenie sumy

14.208,49 eur s príslušenstvom titulom poskytnutej pôžičky.

Predmetom odvolacieho konania je preskúmanie správnosti postupu a rozhodnutia súdu prvého stupňa,
ktorým bola žaloba zamietnutá.

Odvolateľka odvolanie odôvodnila tým, že súd prvého stupňa na základe vykonaných dôkazov dospel
k nesprávnym skutkovým zisteniam (§ 205 ods. 2 písm. d/ O.s.p.) a rozhodnutie súdu prvého stupňa
vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci (§ 205 ods. 2 písm. f/ O.s.p.). Odvolací dôvod v
zmysle § 205 ods. 2 písm. d/ O.s.p. je daný, ak výsledok hodnotenia dôkazov súdom prvého stupňa
nezodpovedá postupu vyplývajúcemu z ust. § 132 O.s.p., pretože súd zobral do úvahy skutočnosti, ktoré

z vykonaných dôkazov alebo prednesov účastníkov nevyplynuli, ani inak nevyšli počas konania najavo,
alebosúdnezohľadnilrozhodujúceskutočnosti,ktorébolivykonanýmidôkazmipreukázanéavyšlipočas
konania najavo, alebo v hodnotení dôkazov, prípadne poznatkov, ktoré vyplynuli z prednesov účastníkov
alebo vyšli najavo inak, z hľadiska ich závažnosti (dôležitosti), zákonnosti, pravdivosti a vierohodnosti
je logický rozpor, alebo ktoré odporujú ust. § 122 až § 135 O.s.p. Odvolací dôvod v zmysle § 205

ods. 2 písm. f/ O.s.p. je daný, ak súd prvého stupňa posúdil vec podľa právnej normy, ktorá na zistený
skutkový stav nedopadá alebo právnu normu, síce správne určenú, nesprávne vyložil, prípadne ju na
daný skutkový stav nesprávne aplikoval.

Odvolací súd po preskúmaní napadnutého rozsudku, ako aj celého obsahu spisového materiálu dospel

k záveru, že súd prvého stupňa zistil skutkový stav v rozsahu potrebnom pre vyhlásenie rozsudku, na
základe vykonaných dôkazov dospel k správnym skutkovým zisteniam a vec i správne právne posúdil.

Vo veci prvostupňový súd rozhodol už rozsudkom č.k. 7C/81/2009-176 zo dňa 18. októbra 2011, ktorým
žalovanému uložil zaplatiť žalobkyni sumu 14.208,49 eur s 8,5 % úrokom z omeškania ročne od

18.11.2008, ktorú sumu povolil žalovanému splácať po 100 eur mesačne, počnúc mesiacom november
2011, vždy do 25. dňa v mesiaci až do vyrovnania, pod stratou výhody splátok a vo zvyšku konanie
zastavil. Ďalej súd napadnutým rozsudkom žalobkyni priznal náhradu trov konania v sume 3.101,17 eur
do rúk právnej zástupkyne žalobkyne do 30 dní od právoplatnosti rozsudku.

Svoje rozhodnutie súd právne odôvodnil použitím ust. § 657 Občianskeho zákonníka, keď mal na
základe vykonaného dokazovania preukázané, že účastníci konania uzavreli dňa 11.02.2008 zmluvu
o pôžičke, na základe ktorej žalobkyňa, ako veriteľ prenechala žalovanému, ako dlžníkovi peňažnú
sumu vo výške 435.300 Sk, ktorú sumu sa žalovaný zaviazal splatiť v mesačných splátkach vo výške
7.255 Sk. V čl. 2 bod 2 zmluvy žalovaný svojim podpisom na zmluve potvrdil prevzatie peňažnej

sumy a v z čl. 5 bodu 5 zmluvy vyplýva, že účastníci si zmluvu prečítali, jej obsahu porozumeli a na
znak súhlasu túto podpísali, ako prejav svojej slobodnej, vážne a určitej vôle. Podpisy účastníkov boli
overené na notárskom úrade JUDr. Jany Horváthovej. Z výsluchu notárky JUDr. Jany Horváthovej a jej
zamestnankýň R. M. a R. M. mal súd nepochybne za preukázané, že každá zmluva a každý účastníkmá pri overovaní osobitné overovacie číslo, ktoré sa vyžiada z Notárskeho centrálneho registra, a preto
je vylúčené aj v prípade, že sa overujú viaceré právne úkony, aby účastník zmluvy nevedel, akú zmluvu
podpisuje, s akými právnymi následkami, preto tvrdenie žalovaného, že nemal vedomosť o podpísaní

zmluvy o pôžičke, ktorá mu údajne mala byť podstrčená žalobkyňou, súd považoval za účelové. Zmluvu
o pôžičke možno uzatvoriť aj ústne alebo konkludentne, pričom v takom prípade by bola iná dôkazná
situácia. V tomto prípade však bola uzavretá písomná zmluva, ktorá spĺňala podstatné náležitosti a
bola uzavretá určite a zrozumiteľne. Keďže táto zmluva bola podpísaná na notárstve za okolností, ktoré
potvrdili tri svedkyne, je takmer vylúčené, aby žalovaný nevedel, čo podpisuje. Žalovaný sa prvý mesiac

riadil touto zmluvou, ako platnou a poukázal v zmluve uvedenú výšku splátky dňa 15.02.2008, teda
v zmluve určený deň splátky na účet žalobkyne. Ďalšie tvrdenie žalovaného, že žiadnu pôžičku od
žalobkyne neobdržal, bolo vyvrátené práve predmetnou písomnou zmluvou, ktorou potvrdil prevzatie
peňazí svojim podpisom. Žalobkyňa pôvodne žiadala aj priznať úroky z omeškania vo výške 0,5 % z
dlžnej sumy za každý deň omeškania a zmluvnú pokutu vo výške 0,2 % za každý deň omeškania, ktoré
nároky však počas konania vzala späť, a preto súd podľa § 96 O.s.p. v tejto časti konanie zastavil.

Súčasne súd podľa § 517 ods. 2 Občianskeho zákonníka žalovanému uložil zaplatiť žalobkyni i úroky
z omeškania vo výške 8,5 % ročne. Podľa § 160 O.s.p. súd povolil žalovanému splácať pohľadávku
po 100 eur mesačne a trovy konania zaplatiť do 30 dní od právoplatnosti rozsudku zohľadňujúc jeho
finančnú situáciu a štyri vyživovacie povinnosti. O trovách konania súd rozhodol podľa § 142 O.s.p. a
úspešnej žalobkyni priznal náhradu trov konania, ktoré pozostávali zo zaplateného súdneho poplatku

a trov právneho zastúpenia.

Na základe v zákonnej lehote odvolania zo strany účastníkov odvolací súd uznesením č.k.
11Co/85/2012-219 zo dňa 18. marca 2013 rozsudok súdu prvého stupňa v napadnutých častiach
vyhovenia žalobe, povolenia splátok a trov konania zrušil a vec vrátil súdu prvého stupňa na ďalšie

konanie.

V odôvodnení svojho uznesenia odvolací súd uviedol, že zmluva o pôžičke je neformálnou, ale reálnou
zmluvou (kontraktom), ktorá vyžaduje odovzdanie predmetu pôžičky (peňazí) veriteľom dlžníkovi, a to
buď bezhotovostným spôsobom na účet dlžníka, alebo odovzdaním krátkou cestou.

Účastníci sú povinní označiť dôkazy na preukázanie svojich tvrdení. Súd rozhodne, ktoré z označených
dôkazovvykoná.Súdmôževýnimočnevykonaťajinédôkazy,akonavrhujúúčastníci,akjeichvykonanie
nevyhnutné pre rozhodnutie vo veci (§ 120 ods. 1 O.s.p). Každého z účastníkov teda zaťažuje dôkazné
bremeno preukázania svojich tvrdení pod následkom neunesenia dôkazného bremena.

Žalobkyňa na preukázanie poskytnutia pôžičky žalovanému, súdu predložila písomnú Zmluvu o pôžičke
zo dňa 11.02.2008, ktorej vyplýva, že veriteľ - žalobkyňa touto zmluvou prenechala dlžníkovi -
žalovanému peňažnú sumu vo výške 435.300 Sk bezúročne, pričom dlžník svojim podpisom na zmluve
potvrdil prevzatie peňažnej sumy, ktorá mu bola odovzdaná v hotovosti pri podpise zmluvy. Dlžník sa

zaviazal poskytnutú pôžičku veriteľovi splácať riadne a včas v 60. mesačných splátkach vo výške 7.255
Sk, vždy do 15. dňa príslušného mesiaca počnúc februárom 2008, a to poukazovaním na účet veriteľa v
jeho banke. Podpis žalovaného na predmetnej zmluve bol dňa 11.02.2008 overený na Notárskom úrade
JUDr. Jany Horváthovej. Finančné prostriedky na pôžičku si žalobkyňa zaobstarala jednaj zo spol. E.
s.r.o. v sume 90.000 Sk, čo potvrdila pokladničnou knihou spoločnosti, a jednak na základe Zmluvy o

pôžičke uzavretej s veriteľom Ing. O. D. dňa 08.02.2008 v sume 250.000 Sk, ktorú súdu predložila.

Žalovaný počas celého konania popieral poskytnutie pôžičky zo strany žalobkyne, pričom namietal
existenciu samotnej pôžičky vzhľadom na narušené vzťahy so žalobkyňou, ktoré podľa jeho názoru
spochybňovali vôľu žalobkyne poskytnúť mu finančnú pôžičku a spochybnil tiež, že žalobkyňa v čase

poskytnutia údajnej pôžičky disponovala s takými finančnými prostriedkami.

Podľa názoru odvolacieho súdu záver súdu prvého stupňa o preukázaní poskytnutia pôžičky zo strany
žalobkyne žalovanému, je treba považovať za predčasný, keď v hodnotení dôkazov vykonaných súdom
prvého stupňa možno vidieť logické rozpory.

Zobsahuspisovéhomateriáluvyplynulo,žeúčastnícižilivspoločnejdomácnostidokoncajanuára2008,
kedy sa v dôsledku rozporov medzi nimi žalovaný zo spoločnej domácnosti odsťahoval. Nepochybne
vzťahy medzi účastníkmi boli narušené, keď medzi nimi dochádzalo k problémom ohľadne stretávaniasa žalovaného so spoločným dieťaťom, ako aj k problémom ohľadne odovzdania vecí patriacich
žalovanému zo strany žalobkyne. Na základe uvedeného potom možno mať dôvodné pochybnosti o
pohnútkach žalobkyne, na základe ktorých žalovanému mala poskytnúť pôžičku v nezanedbateľnej

výške. Rovnako možno mať pochybnosti o tom, akým spôsobom žalobkyňa mala získať finančné
prostriedky, ktoré mali byť predmetom pôžičky, keď spôsobom nevzbudzujúcim pochybnosti preukázala
len získanie sumy 90.000 Sk doložením pokladničnej knihy spol. E. s.r.o. Čo sa týka zaobstarania
zvyšku sumy, žalobkyňa na pojednávaní pred súdom prvého stupňa dňa 23.11.2009 tvrdila, že sumu
250.000 Sk si požičala od dobrého kamaráta a neskôr, že si uvedenú sumu požičala od svojich bratov.

Následne súdu doložila zmluvu o pôžičke uzatvorenú dňa 08.02.2008 medzi veriteľom Ing. O. D. a
žalobkyňou, na základe ktorej mala byť žalobkyni poskytnutá pôžička v sume 250.000 Sk s dohodnutou
lehotou splatnosti 11 mesiacov, ktorú podľa potvrdenia o splatení dlhu zo dňa 30.11.2008 žalobkyňa
veriteľovi v celosti vrátila v uvedený deň. Z dokladov obsiahnutých v spise teda vyplýva, že žalobkyňa
dňa 11.02.2008 mala poskytnúť žalovanému pôžičku v sume 435.300 Sk, ktorú jej mal žalovaný vrátiť
v 60. mesačných splátkach, pričom uvedenú sumu mala získať jednak z prostriedkov spol. E. s.r.o. v

sume 90.000 Sk, pričom tejto spoločnosti uvedenú sumu vrátila dňa 09.05.2008 v sume 60.000 Sk a
dňa 18.07.2008 v sume 30.000 Sk, ako aj na základe pôžičky od tretej osoby v sume 250.000 Sk, ktorú
žalobkyňa vrátila dňa 30.11.2008.

V prejednávanej veci preto bolo potrebné zamerať sa na preukazovanie tvrdení žalobkyne o poskytnutí

pôžičky žalovanému nielen na samotnú písomnú zmluvu o pôžičke, ale aj ďalšie okolnosti, najmä vzťahy
medzi účastníkmi, dôvod, prečo mala žalobkyňa žalovanému poskytnúť pôžičku, a prečo mal žalovaný
žiadať o poskytnutie pôžičky, okolnosti získania finančných prostriedkov, ktoré mali byť predmetom
poskytnutej pôžičky, a to tak v čase poskytnutia údajnej pôžičky, ako aj v čase po poskytnutí údajnej
pôžičky, teda či žalobkyňa disponovala finančnými prostriedkami, ktoré v priebehu roka 2008 vrátila spol.

E. s.r.o. a Ing. O. D..

Súd prvého stupňa doplnil riadne dokazovanie v naznačenom smere, vykonané dôkazy v súlade s §
132 O.s.p. vyhodnotil, a to každý dôkaz jednotlivo a všetky dôkazy v ich vzájomnej súvislosti, starostlivo
prihliadol na všetko, čo vyšlo za konania najavo, vrátane toho, čo uviedli účastníci, v dôsledku čoho je

odôvodnenie napadnutého rozsudku presvedčivé a s jeho závermi sa odvolací súd v plnom rozsahu
stotožňuje a v podrobnostiach naň odkazuje (§ 219 ods. 2 O.s.p.). Konajúci súd sa dôsledne vysporiadal
s námietkami žalobkyne uplatnenými v jej odvolaní, ktoré táto uplatňovala už v priebehu konania na súde
prvého stupňa a keďže ani v odvolaní neuviedla žiadne relevantné skutočnosti, ktoré by mali za následok
iné rozhodnutie súdu, odvolací súd v celom rozsahu poukazuje na odôvodnenie napadnutého rozsudku.

Z vyššie uvedených dôvodov odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvého stupňa podľa § 219 ods.
1 O.s.p. z dôvodu vecnej správnosti potvrdzuje.

Odvolacísúdotrováchodvolaciehokonanianerozhodolpodľa§224ods.4O.s.p.,pretožeprvostupňový

súd o trovách konania z dôvodu postupu podľa § 151 ods. 3 O.s.p. nerozhodol.

Senát krajského súdu uvedený rozsudok prijal pomerom hlasov 3:0, teda jednohlasne.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné.