Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Judgement was issued on Thursday, October 21, 2015

Súd: Okresný súd Zvolen
Spisová značka: 18C/47/2015

Identifikačné číslo súdneho spisu: 6715201415
Dátum vydania rozhodnutia: 21. 10. 2015
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Janette Nôtová

ECLI: ECLI:SK:OSZV:2015:6715201415.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Zvolen v konaní pred samosudkyňou Mgr. Janette Nôtovou, v právnej veci navrhovateľky:

K. C., nar. XX. XX. XXXX, bytom Š. XX, XXX XX Š., občan SR, právne zastúpená: Advokátska kancelária
JUDr. Peter Rybár, s. r. o., Kuzmányho 29, 040 01 Košice, IČO: 47 234 466, proti odporcovi: Prvá
stavebná sporiteľňa, a. s., Bajkalská 30, 829 48 Bratislava, IČO: 31 335 004, o zaplatenie sumy 4.350,00
€ s prísl., takto

r o z h o d o l :

Návrh navrhovateľky sa v celom rozsahu z a m i e t a .

Odporcovi sa náhrada trov konania n e p r i z n á v a .

o d ô v o d n e n i e :

Navrhovateľka podala na tunajšom súde dňa 10. 02. 2015 návrh, v ktorom žiadala, aby súd zaviazal

odporcu zaplatiť jej sumu 4.350,00 € spolu s úrokom z omeškania vo výške 8,0 % ročne od 10. 02.
2015 do zaplatenia. Svoj návrh odôvodnila tým, že účastníci konania uzavreli Zmluvu o mimoriadnom
medziúvere a stavebnom úvere dňa 23. 01. 2004. Na základe zmluvy odporca poskytol navrhovateľke
sumu 8.265,28 €. Predmetom zmluvy bolo poskytnutie mimoriadneho medziúveru do okamihu pridelenia
cieľovej sumy podľa Zmluvy o stavebnom sporení. Zmluvné strany sa dohodli, že navrhovateľka vráti
odporcovicelúsumuvovýškeposkytnutýchfinančnýchprostriedkovspolusúrokmi,ktorúmalasplácaťv
mesačných splátkach do dňa dosiahnutia výšky sumy stavebného úveru od 24. 01. 2004. Navrhovateľka

použila úver na osobné potreby. Odporca odstúpil od zmluvy dňa 26. 09. 2005. Podľa ustanovení
občianskeho práva, odstúpením od zmluvy sa zmluva „ex tunc“ zrušuje a medzi účastníkmi vzniká
povinnosť vrátiť si plnenia, ktoré si na základe zmluvy poskytli. Na podporu argumentácie navrhovateľka
poukázala na rozsudok Krajského súdu Nitra sp. zn. 9Co 268/2014, ktorý sa k obdobnej veci vyjadroval.
Navrhovateľka prijala od odporcu sumu 8.260,65 € a na jeho účet uhradila súhrnne 12.810,55 €. Rozdiel
činí4.549,90€,čímvtejtovýškedošlokbezdôvodnémuobohateniunastraneodporcu.Navrhovateľkasi
však uplatňuje len nárok na vrátenie platieb, ktoré podľa dokladov o úhrade uhradila na účet odporcu od

09. 02. 2012 a nasledujúce, t. j. v celkovej výške 4.350,00 €. Keďže odporca dlžnú sumu navrhovateľke
nevrátil, táto si uplatňuje aj zákonný úrok z omeškania o 8 percentuálnych bodov viac ako základná
úroková sadzba ECB platná k prvému dňu omeškania s plnením peňažného dlhu, t. j. k 10. 02. 2015
vo výške 0,05 %. Jedná sa o deň nasledujúci po konci lehoty na dobrovoľné vrátenie. Ďalej si vo veci
uplatnila náhradu trov konania za právne zastúpenie.

Odporca sa k návrhu písomne vyjadril, doručené tunajšiemu súdu dňa 29. 09. 2015. Poukázal na

to, že zmluva bola uzavretá podľa § 497 Obchodného zákonníka. V súlade s ustanovením § 261
ods.7 písm. c/ Obchodného zákonníka sa týmto zákonom spravujú bez ohľadu na povahu účastníkov
záväzkové vzťahy zo zmluvy o úvere. Pokiaľ navrhovateľka citovala ustanovenia Občianskeho
zákonníka upravujúcu odstúpenie od zmluvy, Obchodný zákonník má špeciálnu úpravu, kedy podľa §349 Obchodného zákonníka dochádza k zániku zmluvy, keď je prejav vôle oprávnenej strany odstúpiť od
zmluvy doručený druhej strane. Odporca odstúpil od zmluvy o mimoriadnom medziúvere a v stavebnom
úvere dňa 26. 09. 2005 z dôvodu, že navrhovateľka bola v omeškaní s viac ako dvomi splátkami. V

súlade s Obchodným zákonníkom odstúpením od zmluvy táto zaniká „ex nunc“. S poukazom na § 351
ds.1 Obchodného zákonníka, má odporca zato, že všetky plnenia prijaté rámci exekučného konania
boli prijaté oprávnene, pretože aplikácia ustanovení Občianskeho zákonníka nie je dôvodná. Obdobne
vec bola vyhodnotená rozsudkom Krajského súdu Nitra sp. zn. 9Co 268/2014 a uznesením Krajského
súdu Trnava sp. zn. 11Co 337/2014. Preto návrh navrhovateľky považoval za bezpredmetný a žiadal,

aby ho súd v celom rozsahu zamietol.

Súd vo veci vykonal dokazovanie na pojednávaní dňa 21. 10. 2015 a to výsluchom účastníkov konania,
oboznámením listinných dôkazov a zistil nasledujúci skutkový a právny stav.

Navrhovateľka potvrdila, že v roku 2004 si spolu s manželom zobrali úver z Prvej stavebnej sporiteľni. V

tom čase boli obaja zamestnaní na družstve, avšak neskôr družstvo skrachovalo, prišli o zamestnanie a
pretosadostalidoexekúcie.Napriektomusasnažilisplácaťpohľadávkupodľamožností.Navrhovateľka
si našla prácu v Čechách a dlh splácali po 3.000,00 Sk. Niekedy dávali aj viac. Je pravdou, že potom
čo prestali platiť úver, prišlo odstúpenie od zmluvy a na to sa im ozvala exekútorka JUDr. B.. S touto sa
dohodli, že budú splácať po 3.000,00 Sk, a že ona nepristúpi k predaju nehnuteľnosti. Uvedené splátky

uhrádzali priamo exekútorke šekom, niekedy aj vyššie sumy. Avšak po jednom roku prišla správa zo
Stavebnej sporiteľne, že príde k predaju nehnuteľnosti a preto šli osobne do Bratislavy, kde ústne jednali
s pani Ing. V.. Tu im bolo oznámené, že v exekúcii zaplatili 80.000,00 Sk, ale exekučný úrad vyplatil
Stavebnej sporiteľni len sumu 11.000,00 Sk a zvyšok šiel na trovy exekúcie. Preto sa ústne dohodli,
že dlh budú naďalej splácať, ale priamo Prvej stavebnej sporiteľni a nie exekútorke. Po čase sa však

ozvala exekútorka a manželovi navrhovateľky začali byť zrážané splátky z platu na exekúciu, avšak
stále posielali splátky aj Prvej stavebnej sporiteľni. Je pravdou, že každoročne im prišiel výpis z Prvej
stavebnej sporiteľne, kde však bol vysoký úrok z omeškania a preto celkový dlh klesal len minimálne.
Navrhovateľka poukázala najmä na tú skutočnosť, že im bol poskytnutý úver vo výške 200.000,00 Sk,
avšak museli mať vložené vlastné finančné prostriedky vo výške 50.000,00 Sk. Doposiaľ už zaplatil

celkovo asi 500.000,00 Sk a stále dlh nie je vyrovnaný, preto sa jej zdá priveľa, čo odporca žiada. Na
dotaz súdu navrhovateľka potvrdila, že je stále manželstve, ale manžel žalobu nepodával, nakoľko je
zaneprázdnený. Koncom minulého roka pokiaľ jej znovu prišiel výpis zo Stavebnej sporiteľne a zistila, že
dlh sa znížil len minimálne, v januári 2015 vyhľadala pomoc a obrátila sa na advokáta, ktorý jej doporučil
podať takúto žalobu. K výpovedi navrhovateľky odporca uviedol, že pred odstúpením od zmluvy bolo

viac splátok v omeškaní. Následne bol podaný návrh na exekúciu v novembri 2005, ktorá sa vedie na
Exekútorskom úrade JUDr. B. z Levíc pod č. Ex 1265/2005. Nemá vedomosť o tom, že by došlo k
dohode pri exekúcii o splátkach, kedy by sa exekúcia pozastavila. Napriek tomu odporca nepristúpil za
každú cenu k realizácii záložného práva, pokiaľ sa dlh nejakými splátkami splácal. Až v roku 2013 došlo
k súhlasu so splátkami po 315,00 € mesačne zo strany odporcu, ale posledná splátka je evidovaná

v decembri 2014, odvtedy sa dlh nespláca. Pokiaľ by takýmto spôsobom bol dlh splácaný, mohol byť
splatený rýchlejšie, pretože by úroky klesali.

Odporca na výsluch súdu uviedol, že navrhovateľka spolu s manželom, ktorý bol jej spoludlžník dňa 23.
01. 2004 uzavreli Zmluvu o medziúvere a stavebnom úvere. Na základe toho bola dlžníkom vyplatená

suma medziúveru vo výške 250.000,00 Sk. Dlžníci sa zaviazali na splátky úrokov z mimoriadneho
medziúveru po 1.665,00 Sk a zároveň na vklady na stavebné sporenie po 1.250,00 €. Už začiatkom
januára roku 2005 došlo k omeškaniu platieb, od januára do augusta 2005 neboli uhrádzané žiadne
platby, preto 23. 08. 2005 odporca odstúpil od zmluvy v súlade s ustanovením § 506 Obchodného
zákonníka. Navrhovateľka bola v omeškaní s viac ako dve po sebe idúcimi splátkami. Odstúpenie od

zmluvy bolo doručené do vlastných rúk dňa 26. 09. 2005 navrhovateľke i spoludlžníkovi, rovnako aj
ručiteľovi. Ku dňu odstúpenia od zmluvy t. j. 23. 08. 2005 bol vyčíslený dlh v celkovej výške 204.934,70
€. Suma predstavovala rozdiel medzi čerpaným úverom, nezaplatenými úrokmi a poplatkami, pričom
na dlh bola zarátaná nasporená suma na stavebnom sporení v súlade so zmluvou a to čl. 7, bod
9. K účinnosti odstúpenia od zmluvy došlo jej doručením dňa 26. 09. 2005. V odstúpení boli dlžníci

vyzvaní na úhradu dlhu v lehote do 7 dní. Keďže na uvedenú výzvu nereagovali, z ich strany nedošlo
k žiadnej aktivite, došlo k spísaniu notárskej zápisnice u notára JUDr. B. pod č. N 28/2004, kde
navrhovateľka aj spoludlžník uznali dlh a notárska zápisnica bola podkladom exekúcie ako exekučný
titul. Následne bol podaný návrh na exekúciu u exekútorky JUDr. B., kde sa dodnes vedie exekučnékonanie. Až na základe exekúcie v roku 2006 začali chodiť platby prostredníctvom exekútorky. Nie je
možné presne identifikovať do roku 2013, ktoré platby zasielala priamo navrhovateľka, a ktoré platby boli
uhrádzané exekútorkou. S určitosťou však splátky od roku 2013 po 315,00 € zasielala odporcovi priamo

navrhovateľka, pretože odporca súhlasil so splátkovým kalendárom a to písomným vyjadrením zo dňa
07. 05. 2013. V záverečnej reči odporkyňa zotrvala na posúdení vzťahu ako absolútneho obchodu a
teda použitia Obchodného zákonníka aj na právny úkon odstúpenie od zmluvy. Poukázala na to, že
nemožno na daný vzťah použiť neskoršiu právnu úpravu, pretože by došlo k retroaktívnemu pôsobeniu
zákonov. Aj z prechodných ustanovení Občianskeho zákonníka vyplýva, že pri vzťahoch vzniknutých

pred novelou Občianskeho zákonníka sa nároky posudzujú podľa doterajších právnych predpisov.
Okrem toho prebieha exekúcia, ktorá nebola zastavená napr. z dôvodu neprípustnosti. Pokiaľ by sa súd
stotožnil s právnou argumentáciou navrhovateľky, bezdôvodné obohatenie mohlo vzniknúť najskôr od
roku 2005, kedy sa navrhovateľka dostala do omeškania so svojim dlhom, avšak odporcovi patrí aj nárok
na úrok z omeškania, čo nebolo zohľadnené v žalovanej sume. Rovnako vzniesol odporca námietku
premlčania, pretože pri bezdôvodnom obohatení plynie subjektívna lehota 2 roky, pričom navrhovateľka

si uplatňuje bezdôvodné obohatenie v období 3 rokov. Preto namietal platby do 09. 02. 2013.

Na to súd dal priestor na reakciu navrhovateľkei, ktorá prostredníctvom právneho zástupcu poukázala
na to, že subjektívna lehota plynie v rámci 3 ročnej objektívnej premlčacej lehoty a navrhovateľka udelila
advokátovi plnú moc dňa 26. 01. 2015. Až od udelenia plnej moci bol právny zástupca oprávnený

konať v jej mene, klientka bola oboznámená o nároku na vydanie bezdôvodného obohatenia a až týmto
momentom sa dozvedela o bezdôvodnom obohatení. Pokiaľ bola žaloba podaná na súd dňa 10. 02.
2015, bola podaná včas počas plynutia subjektívnej lehoty a preto si môže uplatniť nárok na vydanie
bezdôvodného obohatenia v rámci 3 ročnej objektívnej lehoty, t. j. od 09. 02. 2012. O tejto skutočnosti
svedčí aj správanie navrhovateľky, pokiaľ by vedela skôr o bezdôvodnom obohatení, neuhrádzala by

platby na účet odporcu. Okrem toho k bezdôvodnému obohateniu nedošlo v roku 2005 odstúpením od
zmluvy, ale až tým ako navrhovateľka uhradila istinu a naďalej uhrádzala platby, t. j. neskôr, bližší dátum
však právny zástupca navrhovateľky uviesť nevedel.

Odporca ako veriteľ a navrhovateľka ako dlžník spolu s Q. C., nar. XX. XX. XXXX ako spoludlžníkom a

D. K., nar. XX. XX. XXXX ako ručiteľ, uzavreli Zmluvu o mimoriadnom medziúvere a stavebnom úvere
dňa 23. 01. 2004. Predmetom zmluvy podľa čl. 1 bolo preklenutie obdobia do pridelenia cieľovej sumy
Zmluvy o stavebnom sporení formou mimoriadneho medziúveru. Podľa bodu 1 sa odporca zaviazal
poskytnúť spoludlžníkom mimoriadny medziúver vo výške 250.000,00 Sk, pričom po pridelení cieľovej
sumy zo Zmluvy o stavebnom sporení sa mimoriadny medziúver mení na stavebný úver vo výške

125.000,00 Sk. Presná výška stavebného úveru sa rovná rozdielu cieľovej sumy a nasporenej sumy pri
pridelení cieľovej sumy zo Zmluvy o stavebnom sporení. Poskytnutie mimoriadneho medziúveru ako aj
stavebného úveru bolo účelovo viazané v súlade s čl. 1, bod 2 zmluvy. V čl. 2 boli dojednané podmienky
doby splatnosti, úročenia, vyplatenia ako aj splácania mimoriadneho medziúveru a stavebného úveru.
V čl. 7 bolo upravené odstúpenie od zmluvy tým spôsobom, že veriteľ má právo od zmluvy odstúpiť

a požadovať okamžité splatenie mimoriadneho medziúveru a stavebného úveru vrátane príslušenstva,
ak nastane niektorá zo skutočnosti uvedených v čl. 19 Všeobecných obchodných podmienok. Okrem
iného je dlžník povinný bezodkladne vrátiť veriteľovi štátnu prémiu, pokiaľ ku dňu odstúpenia od zmluvy
nezdokladuje účelové použitie prostriedkov stavebného sporenia v zmysle platného „Metodického
pokynuMinisterstvafinanciíSRprespôsobypreukazovaniaúčelovéhopoužitiaprostriedkovstavebného

sporenia“. Odstúpením od zmluvy nezaniká záväzok dlžníka či ručiteľa splatiť pohľadávku veriteľa
vrátane jej príslušenstva, nezaniká ani právo veriteľa požadovať zmluvne dohodnuté úroky až do
zaplatenia celej pohľadávky, pričom zmluva zaniká dňom doručenia tohto oznámenia druhej zmluvnej
strane. V prípade splnenia podmienok pre odstúpenie od zmluvy má veriteľ právo zúčtovať nasporenú
sumu na účte Zmluvy o stavebnom sporení so sumou poskytnutého medziúveru a dlžných úrokov.

Toto zúčtovanie však nie je považované za úhradu. V prípade odstúpenia od zmluvy sa splatná istina,
nezaplatené úroky a poplatky zúčtujú do jednej sumy, ktorá sa ďalej úročí v súlade s bodom 8 čl. 7
zmluvy.

Dňa 26. 09. 2005 podľa doručenky bolo navrhovateľke doručené odstúpenie od zmluvy zo dňa 23. 08.

2005, bolo navrhovateľke oznámené, že odporca odstupuje od Zmluvy o mimoriadnom medziúvere a
stavebnom úvere a zároveň požaduje okamžité vrátenie poskytnutých úverových prostriedkov, pričom
dlžná suma k 23. 08. 2005 činí 204.934,70 Sk. Navrhovateľka bola upozornená, že ak do 7 dní od
doručenia oznámenia neuhradí dlžnú sumu, odporca pristúpi k jej vymáhaniu.Podľa § 145 ods.2 Občianskeho zákonníka, z právnych úkonov týkajúcich sa spoločných vecí sú
oprávnení a povinní obaja manželia spoločne a nerozdielne.

Podľa § 511 ods.1 Občianskeho zákonníka, ak právnym predpisom alebo rozhodnutím súdu je
ustanovené alebo účastníkmi dohodnuté, alebo ak to vyplýva z povahy plnenia, že viac dlžníkov má
tomu istému veriteľovi splniť dlh spoločne a nerozdielne, je veriteľ oprávnený požadovať plnenie od
ktoréhokoľvek z nich. Ak dlh splní jeden dlžník, povinnosť ostatných zanikne.

Podľa § 91 ods.1 O. s. p., ak je navrhovateľov alebo odporcov v jednej veci niekoľko, koná každý z nich
sám za seba. Podľa ods.2, ak však ide o také spoločné práva alebo povinnosti, že sa rozsudok musí
vzťahovať na všetkých účastníkov, ktorí vystupujú na jednej strane, platia úkony jedného z nich i pri
ostatných. Na zmenu návrhu na jeho späťvzatie, na uznanie alebo vzdanie sa nároku a na uzavretie
zmieru je však potrebný súhlas všetkých účastníkov, ktorí vystupujú na jednej strane.

Na základe takto zisteného skutkového a právneho stavu súd dospel k záveru, že navrhovateľka nie
je sama nositeľom práva, ktoré si v tomto konaní uplatňuje a preto nie je daná jej aktívna vecná
legitimácia v spore, z tohto dôvodu súd jej návrh v celom rozsahu zamietol. Vykonaným dokazovaním
bolo preukázané a medzi účastníkmi nesporné, že zmluvu o medziúvere a stavebnom úvere uzavrela

navrhovateľka spolu so svojim manželom ako spoludlžníkom. Z uvedeného právneho úkonu preto boli
navrhovateľka spolu s manželom zaviazaní spoločne a nerozdielne. Pokiaľ sa navrhovateľka domáhala
v tomto konaní vydania bezdôvodného obohatenia, ktoré malo vzniknúť na strane odporcu z dôvodu
uhrádzania finančných prostriedkov zo strany navrhovateľky, ktorá tieto uhrádzala z majetku, ktorý je v
bezpodielovom spoluvlastníctve medzi navrhovateľkou a jej manželom, je zrejmé, že vrátenia takéhoto

majetku do BSM formou vydania bezdôvodného obohatenia sa musia domáhať obaja manželia a to
spoločne a nerozdielne. Navrhovateľka pred súdom potvrdila, že jej manželstvo naďalej trvá a nedošlo
k žiadnej úprave BSM medzi manželmi. Súd preto konštatuje, že pokiaľ sa týka žaloba o vydanie
bezdôvodného obohatenia, ktoré má patriť obom manželom spoločne a nerozdielne, vzniká na strane
navrhovateľa nerozlučné procesné spoločenstvo v súlade s ustanovením § 91 ods. 2 O. s. p. Samotná

navrhovateľka nie je nositeľom práva na vydanie bezdôvodného obohatenia samostatne a z týchto
dôvodov súd návrh navrhovateľky v celom rozsahu zamietol.

Hoci na základe uvedených zistení súd nie je oprávnený v ďalšom posudzovať právny nárok
navrhovateľky, považoval za vhodné pripomenúť, že hoci sa navrhovateľka domáha ochrany ako

spotrebiteľka podľa predpisov občianskeho práva, je potrebné, aby sa najmä vysporiadala s
ustanoveniami zmluvy, ktoré oprávňovali postup odporcu pri odstúpení od zmluvy v súlade čl. 7
predmetnej zmluvy. Jedná sa o individuálne dojednanie medzi účastníkmi konania, ktoré by podliehalo
súdnemu prieskumu aj s prihliadnutím na to, že i pri použití úpravy uvedenej v Občianskom zákonníku,
nastávajú účinky zrušenia zmluvy „ex tunc“ len v tom prípade, ak nie je medzi účastníkmi dojednané

inak. Okrem toho je nevyhnutné posúdiť aj tú okolnosť, že postavenie Prvej stavebnej sporiteľne pri
poskytovaní úverov a to najmä stavebných úverov či medziúverov bolo odlišné od bežných bankových
či iných produktov a to z toho dôvodu, že zo strany štátu došlo k podpore občanov pri financovaní
nadobudnutia nehnuteľností súvisiacich s bývaním a úpravami obydlí obyvateľov. Štát poskytoval
podporu vo forme štátnej prémie a preto prostredníctvom právnej úpravy uložil stavebnej sporiteľni

prijať takú zmluvnú úpravu, aby došlo ku garantovaniu účelového použitia štátnej prémie a poskytnutých
finančných prostriedkov za výhodnejších podmienok, aké požadovali v tom čase iné finančné inštitúcie,
avšak aj pri vyšších garanciách pre návratnosť poskytnutých pôžičiek obyvateľom. Aj preto úprava
odstúpenia od zmluvy uvedená v zmluve vychádzala zo Všeobecných obchodných podmienok, ktoré
boli pod kontrolou štátu. V tomto kontexte sa potom javí oprávnená požiadavka odporcu, že pokiaľ sa

navrhovateľka zjavne dostala do omeškania so splácaním dlhu, pričom dlh toho času nie je vyrovnaný,
je nevyhnutné v uplatnenom nároku zohľadniť nárok odporcu na príslušný úrok z omeškania. V
tomto kontexte potom jednoduchý prepočet uvedený navrhovateľkou pri uplatnení nároku sa javí ako
nepreskúmateľný. Sám právny zástupca navrhovateľky uviedol, že nevie uviesť, ktorou platbou sa v
podstate malo začať bezdôvodné obohatenie na strane odporcu. Súd sa preto v ďalšom nevyjadroval ani

k vznesenej námietke premlčania, nakoľko navrhovateľkou nebol ustálený začiatok plynutia prípadného
bezdôvodného obohatenia.V tomto konaní bol plne úspešný odporca, ktorému by patrila náhrada trov konania v súlade s
ustanovením § 142 ods.1 O. s. p. Keďže si odporca žiadnu náhradu neuplatnil, súd vyslovil, že sa mu
náhrada trov konania nepriznáva.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15-tich dní odo dňa jeho doručenia, prostredníctvom
tunajšieho súdu na Krajský súd v Banskej Bystrici, písomne v dvoch vyhotoveniach (§ 204 ods. 1 prvá
veta O.s.p.).

V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3 O.s.p.) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu

smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za
nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha (§ 205 ods. 1 O.s.p.). Pokiaľ zákon pre podanie určitého druhu
nevyžaduje ďalšie náležitosti, musí byť z podania zjavné, ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci
sa týka a čo sleduje, a musí byť podpísané a datované. Podanie treba predložiť s potrebným počtom
rovnopisov a s prílohami tak, aby jeden rovnopis zostal na súde a aby každý účastník dostal jeden

rovnopis ak je to potrebné. Ak účastník nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, súd vyhotoví
kópie na jeho trovy (§ 42 ods. 3 O.s.p.).

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh
na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona (Zákon č. 233/1995 Z.z. o súdnych exekútoroch a

exekučnej činnosti - Exekučný poriadok a o zmene a doplnení ďalších zákonov, v znení neskorších
predpisov); ak ide o rozhodnutie o výchove maloletých detí, návrh na súdny výkon rozhodnutia (§ 251
ods. 1 O.s.p.).

Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť

len tým, že
a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1 O.s.p. t.j.
1. sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,
2. ten, kto v konaní vystupoval ako účastník, nemal spôsobilosť byť účastníkom konania,
3. účastník konania nemal procesnú spôsobilosť a nebol riadne zastúpený,

4. v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,
5. sa nepodal návrh na začatie konania, hoci podľa zákona bol potrebný,
6. účastníkovi konania sa postupom súdu odňala možnosť konať pred súdom,
7. rozhodoval vylúčený sudca alebo bol súd nesprávne obsadený, ibaže namiesto samosudcu
rozhodoval senát,

8. súd prvého stupňa nesprávne vec právne posúdil, tým, že nepoužil správne ustanovenie právneho
predpisu a nedostatočne zistil skutkový stav,
9. sa rozhodlo bez návrhu, nejde o rozhodnutie vo veci samej a dôvody, pre ktoré bolo vydané, zanikli
alebo ak také dôvody neexistovali,
10. bol odvolacím súdom schválený zmier,

b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné
na zistenie rozhodujúcich skutočností,
d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré

doteraz neboli uplatnené (§ 205a O.s.p.), t.j.
1. sa týkajú podmienok konania, vecnej príslušnosti súdu, vylúčenia sudcu (prísediaceho) alebo
obsadenia súdu,
2. má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne
rozhodnutie vo veci samej,

3. odvolateľ nebol riadne poučený podľa § 120 ods. 4 O.s.p.,
4. ich účastník konania bez svojej viny nemohol označiť alebo predložiť do rozhodnutia súdu prvého
stupňa,
f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci (§ 205 ods. 2
O.s.p.).