Rozsudok ,
Potvrdzujúce Judgement was issued on Tuesday, May 26, 2015

Súd: Krajský súd Prešov
Spisová značka: 6Co/50/2014

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8707200862
Dátum vydania rozhodnutia: 26. 05. 2015
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Peter Straka

ECLI: ECLI:SK:KSPO:2015:8707200862.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Prešove v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Petra Straku a sudcov JUDr. Michala

Boroňa a JUDr. Antónie Kandravej v právnej veci navrhovateľa Orange Slovensko a.s., so sídlom
Metodova 8, Bratislava, IČO: 35 697 270, práv. zast. advokátskou kanceláriou Bobák, Bollová a spol.,
s.r.o. so sídlom Bratislava, Dr. Vl. Clementisa 10, proti odporkyni Z. Y., bytom C., I. XXXX/XX, štátne
občianstvo G. republika, za účasti vedľajšieho účastníka na strane odporkyne Občianske združenie
STOP ÚŽERE, so sídlom Košice, Rampová 5/3335, v konaní o zaplatenie 451,54 Eur s príslušenstvom,
o odvolaní odporkyne proti rozsudku Okresného súdu Poprad č. k. 12C 162/2013-73 zo dňa 21. 11.
2013 jednohlasne takto

r o z h o d o l :

I. P o t v r d z u j e sa rozsudok vo vyhovujúcej časti o zaplatenie 81,58 Eur s úrokom z omeškania vo
výške 6% ročne zo sumy 81,58 Eur od 15. 9. 2005 do zaplatenia.

II. M e n í sa rozsudok vo výroku o splatnosti tak, že odporkyňa je povinná dlžnú sumu uhradiť v
mesačných splátkach 20 Eur vždy do 20. dňa v mesiaci pod hrozbou straty výhody splátok.

III. Vo zvyšnej vyhovujúcej časti a výroku o trovách konania sa rozsudok z r u š u j e a vec sa v r a

c i a prvostupňovému súdu na ďalšie konanie.

o d ô v o d n e n i e :

Napadnutým rozsudkom Okresný súd Poprad (ďalej len „súd prvého stupňa“) uložil odporkyni povinnosť
zaplatiť navrhovateľovi 139,54 Eur so 6 % ročným úrokom z omeškania z dlžnej sumy od 15.9.2005
do zaplatenia, do 3 dní od právoplatnosti rozsudku. V prevyšujúcej časti návrh zamietol a náhradu trov
konania účastníkom nepriznal.

Svoje rozhodnutie odôvodnil, cit.: „S poukazom na vyššie uvedené skutočnosti a citované zákonné
ustanovenia mal súd preukázané, že návrh navrhovateľa je dôvodný iba v časti. Medzi účastníkmi

došlo k platnému uzavretiu zmlúv o pripojení, na základe ktorých boli v mesiacoch máj až júl 2005
odporkyni poskytnuté služby mobilnej komunikácie. Za poskytnuté služby v stanovenej lehote splatnosti
nezaplatila, preto je povinná navrhovateľovi uhradiť faktúrami vyúčtované istiny.

Pretože odporca sa dostal do omeškania so zaplatením peňažnej pohľadávky, v súlade s ust. § 517 OZ
a § 3 nar. vlády SR č. 87/1995 Z. z., je povinný uhradiť tiež úrok z omeškania v zákonom stanovenej
výške stanovenej k prvému dňu omeškania.

V časti uplatnenej zmluvnej pokuty 311,98 eur návrh neuznal dôvodným.Navrhovateľom uvádzané slovné spojenie v dodatku zmluvy k možnosti uplatnenia zmluvnej pokuty za
porušenie“ niektorej z povinností podľa dodatku a vo výške, ktorá je nezmenená, bez ohľadu na to,
aký čas zostáva do konca doby viazanosti naznačuje neurčitý okruh rôznych porušení alebo vzťahov

a preto zmluvná pokuta za porušenie povinností, označených iba indikatívne, je neakceptovateľná a
predstavuje neprijateľnú zmluvnú podmienku. Môže nastať situácia, že navrhovateľ uplatní rovnakú
zmluvnú pokutu v prípade účastníka, ktorý sa dostane do omeškania na začiatku existencie zmluvného
vzťahu a rovnakú pokutu u spotrebiteľa, ktorý poruší povinnosť tesne pred ukončením doby viazanosti.
Takto koncipovaná zmluvná pokuta nemôže obstáť v rámci súdnej kontroly neprijateľných podmienok

v spotrebiteľských zmluvách so zreteľom na povahu, obsah a všetky osobitosti právneho vzťahu.
Podmienky, za akých navrhovateľ dohoduje zmluvnú pokutu v štandardných zmluvách týmto poškodzujú
spotrebiteľa. Predmetná zmluvná pokuta podľa názoru súdu nielenže spôsobuje hrubú nerovnováhu
v právach a povinnostiach v neprospech slabšej zmluvnej strany- spotrebiteľa, ale má aj tendenciu
negatívne ovplyvniť dôveru spotrebiteľov voči štandardizovaným produktom na trhu. Nemožno zohľadniť
ani poskytnutý benefit zo strany navrhovateľa spočívajúci v odpredaji koncového zariadenia - mobilného

telefónu za kúpnu cenu značne nižšiu oproti všeobecnej kúpnej cene koncového zariadenia. V
záujme naplnenia jedného zo základných práv v Európskej únii „politiky štátov zabezpečia vysoký
stupeň ochrany spotrebiteľa (čl. 98 Charty základných práv Európskej únie), je treba využiť všetky
efektívne prostriedky ochrany spotrebiteľa, aby sa zvyšovala prepotrebná dôvera spotrebiteľov v trh
a aby neprimerané postupy spotrebiteľov na trhu nezaťažovali. Žalobca ako osoba podnikajúca na

trhu elektronických komunikácií má totiž odbornú prevahu nad spotrebiteľom, ktorý im svoje služby
poskytuje, a preto od neho možno očakávať, že vo vzťahu k nim sa bude správať poctivo. Ak takýmto
spôsobom nepostupuje, spreneverí sa princípu dôvery, resp. princípu právnej istoty druhého účastníka
zmluvného vzťahu tak, ako bol definovaný Ústavným súdom ČE v Náleze zo dňa 15.6.2006 sp. zn. I. ÚS
342/09 a takémuto konaniu nemožno poskytnúť právu ochranu. Navrhovateľom koncipovaná zmluvná

pokuta v spotrebiteľskej zmluve je objektívne spôsobilá poškodiť spotrebiteľa a nie je rozhodujúca vôľa
a subjektívny postoj strán. Pretože súd ustanovenia o zmluvnej pokute vyhodnotil ako neprijateľné
zmluvné podmienky, ktoré sú zo zákona neplatné, nemohol navrhovateľovi priznať zmluvnú pokutu,
ktorú si navrhovateľ uplatnil a vyčíslil ako rozdiel medzi zvýhodnenou kúpnou cenou koncového
zariadenia poskytnutého odporkyni a všeobecnou predajnou cenou týchto zariadení. Nie je dôvod

vyvodzovania zodpovednosti voči odporkyni zohľadňovaním inej ako dohodnutej kúpnej ceny. Pre
zvýhodnenú kúpnu cenu pre odporkyňu sa navrhovateľ zaviazal v rámci svojej autonómnej obchodnej
politiky. Pretože návrh bol čo sa týka opísania rozhodujúcich skutočností odôvodnený nárokom
vyplývajúcim zo zmluvného vzťahu za poskytované služby a z porušenia zmluvnej povinnosti, nie
je dôvod, aby súd návrh navrhovateľa pri nepreukázaní odôvodnenosti nároku podľa ust. § 544 O.z.

posudzoval aj podľa iných ustanovení zákona, napríklad podľa ustanovení o náhrade škody v zmysle
ust. § 420 a nasl. OZ. Pre takéto právne posúdenie veci navrhovateľ neuviedol žiadne rozhodujúce
skutočnosti tak v návrhu, ako aj v podaniach adresovaných súdu.

Náhradu trov konania súd účastníkom nepriznal s poukazom na ust. § 142 ods. 2 O.s.p.“

Proti tomuto rozsudku podala v zákonom stanovenej lehote odvolanie odporkyňa. V odvolaní uviedla,
že nesúhlasí s rozsudkom súdu, neboli preskúmané všetky dôkazy, ktoré dala danému súdu a nakoľko
uplynula doba, keď sa skutok stal, nemôže si veľa vecí pamätať. Je nespokojná, že súd nebral do úvahy
ani jej výpoveď, ani svedka, ktorý vypovedal na súde. Dôkazy, ktoré predložila, neboli použité. Nie je

schopná zaplatiť takú sumu naraz, má malú dcéru, ktorá je školopovinná a je nezamestnaná, poberá aj
dávky v hmotnej núdzi, to činí 100 Eur mesačne a poberá invalidný dôchodok okolo 130 Eur mesačne.
Preto žiada o nové prešetrenie jej prípadu.

K odvolaniu odporkyne sa písomne vyjadril navrhovateľ, ktorý ponechal rozhodnutie o odvolaní na úvahe

súdu.

Krajský súd v Prešove (ďalej len „odvolací súd“) preskúmal rozsudok ako aj konanie mu predchádzajúce
v zmysle zásad vyplývajúcich z ust. § 212 zákona č. 99/1963 Zb. Občianskeho súdneho poriadku (ďalej
len „O. s. p.“) a zistil, že odvolanie je čiastočne dôvodné. Odvolací súd rozhodol o odvolaní postupom

podľa § 214 ods. 2 O. s. p. v spojení s ust. § 156 ods. 3 O. s. p., pričom miesto a čas vyhlásenia rozsudku
boli oznámené na úradnej.Systém ochrany zavedený smernicou 93/13 vychádza z myšlienky, že spotrebiteľ sa v porovnaní s
predajcom alebo dodávateľom nachádza v znevýhodnenom postavení, pokiaľ ide o vyjednávaciu silu,
ako aj o úroveň informovanosti, a táto situácia ho vedie k tomu, že pristúpi na podmienky vopred

pripravené predajcom alebo dodávateľom bez toho, aby mohol vplývať na ich obsah (rozsudky z 27.
júna 2000, Océano Grupo Editorial a Salvat Editores, C-240/98 až C-244/98, Zb. s. I-4941, bod 25; z
26. októbra 2006, Mostaza Claro, C-168/05, Zb. s. I-10421, bod 25, ako aj zo 6. októbra 2009, Asturcom
Telecomunicaciones, C-40/08, Zb. s. I-9579, bod 29).

Vzhľadom na takto znevýhodnené postavenie jednej zo zmluvných strán, článok 6 ods. 1 smernice
93/13 zaväzuje členské štáty stanoviť, aby nekalé podmienky „podľa ich vnútroštátneho práva neboli
záväzné pre spotrebiteľa". Ako vyplýva z judikatúry, ide o kogentné ustanovenie smerujúce k nahradeniu
formálnej rovnováhy, ktorú zmluva nastoľuje medzi právami a povinnosťami zmluvných strán, skutočnou
rovnováhou, (pozri rozsudky Mostaza Claro, už citovaný, bod 36; Asturcom Telecomunicaciones
C-40/08, už citovaný, bod 30; z 9. novembra 2010, VB Pénzügyi Lízing, C-137/08, zatiaľ neuverejnený

v Zbierke, bod 47, a z 15. marca 2012, C. a C., C-453/10, zatiaľ neuverejnený v Zbierke, bod 28).

S cieľom zabezpečiť úroveň ochrany, ktorú chce smernica 93/13 dosiahnuť, Súdny dvor viackrát
zdôraznil, že tento nerovný stav medzi spotrebiteľom a predajcom alebo dodávateľom môže byť
kompenzovanýibapozitívnymzásahomvonkajšímvovzťahuksamotnýmúčastníkomzmluvy(rozsudky

Océano Grupo Editorial a Salvat Editores, už citovaný, bod 27 C-240-244/98; Mostaza Claro, už
citovaný, bod 26; Asturcom Telecomunicaciones, už citovaný, bod 31, ako aj VB Pénzügyi Lízing, už
citovaný, bod 48).

Súd prvého stupňa vyhovujúci výrok odôvodnil tým, že odporkyňa za poskytnuté služby v stanovenej

lehote splatnosti nezaplatila, preto je povinná navrhovateľovi uhradiť faktúrami vyúčtované istiny.

Pokiaľ odporkyňa využívala telekomunikačné služby, je povinná uhradiť za ne cenu v zmysle
predložených faktúr. Po odpočítaní plnenia za upomienky a poplatok za odpojenie a za znovupripojenie
po omeškaní platby, plnenie za využívané telekomunikačné služby činí sumu 81,58 Eur. Odvolacie

námietky odporkyne sú v tejto časti nedôvodné.

Z obsahu spisu však vyplýva (č. l. 21 až 24), že navrhovateľ si popri telekomunikačných službách vo
výške81,58Eurúčtovalipoplatokzaupomienkyapoplatokzaodpojenieaznovupripojeniepoomeškaní
platby (40,-Sk + 119,-Sk + 119,-Sk + 40,-Sk + 119,-Sk + 595,-Sk + 119,-Sk + 595,-Sk).

Krajský súd v Prešove vo veci 18Co 109/2011 definoval neprijateľnú zmluvnú podmienku
cit.: ,,neprijateľnou zmluvnou podmienkou je podmienka,, ktorá vyvoláva v neprospech spotrebiteľa, ako
slabšej zmluvnej strany, hrubú nerovnováhu. Znaky neprijateľnej zmluvnej podmienky napĺňa nielen
podmienka, ktorá je neprimeraná (napr. neprimeraná sankcia za porušenie záväzku spotrebiteľa), ale

aj podmienka, ktorá je neurčitá alebo je v rozpore s „ratio legis“ zákonného ustanovenia, podľa ktorého
bola dojednaná (napr. úroky z omeškania nad limit podľa nar. vl. 87/1995 Z.z.). Za neprijateľnú považuje
odvolací súd aj zmluvnú podmienku, ktorá vyjadruje finančný záväzok spotrebiteľa za plnenie,, ktoré mu
po materiálnej stránke nie je dodané a slúži v skutočnosti záujmom dodávateľa (tzv. teória skutočného
plnenia spomínaná najčastejšie v súvislosti s poplatkami v spotrebiteľských úverových vzťahoch)“.

Zo strany súdu prvého stupňa bolo potrebné v zmysle judikatúry Súdneho dvora Európskej únie podrobiť
kontrole podmienky v spotrebiteľskej zmluve, na základe ktorých si navrhovateľ uplatňuje plnenie za
upomienky, za odpojenie a za znovupripojenie po omeškaní platby.

Súd prvého stupňa nedal odpoveď, prečo sa odchýlil od názoru vyjadreného v rozhodnutí Krajského
súdu v Prešove vo veci 6Co 141/2011 cit.: „Odvolací súd nemá dôvod na odklon od uvedenej definície
neprijateľnej zmluvnej podmienky ani pri poplatku za upomienku a za ,,vstup pohľadávky do vymáhania“,
ktorý umožňuje (objektívne) získať na strane dodávateľa vyššiu čiastku ako sú skutočné náklady či už
na upomienku alebo na vymoženie pohľadávky. Nie je rozhodujúce, že v predmetnej veci sú poplatky

nižšie ako skutočné výdavky žalobcu ale rozhodujúce je, že objektívne tieto poplatky sú spôsobilé
získať od spotrebiteľa čiastku prevyšujúcu skutočné náklady. Rovnako ide o rozpor týchto poplatkov s
§ 121 ods. 3 OZ ,,príslušenstvom pohľadávky sú inter alia náklady spojené s jej uplatnením, rozumejskutočné náklady. Poplatok za vstup pohľadávky je v rozpore s týmto ustanovením v spojení s § 54
ods. 1 OZ.“

Povinnosť súdu rozhodovať v obdobných veciach rovnako a v prípade odklonu od judikatúry povinnosť
uviesť dostatočné a presvedčivé dôvody pre tento odklon jednoznačne vyplýva aj z požiadaviek právnej
teórie. Pravidlo, že kto sa chce odchýliť od súdneho precedensu alebo ustálenej judikatúry, musí pre
odklon uviesť dostatočný dôvod (a teda nesie bremeno argumentácie), a to je považované za jedno zo
základných pravidiel racionálnej právnej argumentácie (napr. Alexi, R: A theory of legal argumentation.

A theory of rational discourse as theory of legal justification. Oxford: Clarendon trest vs. 1989, s. 277 -
278, citovaný v článku autora Petra Wilflinga, vzájomne si odporujúca judikatúra je porušením dohovoru:
BEIAN V. Rumunsko na www.otvorenepravo.sk ).

Odvolací súd v tomto smere poukazuje na nemeckú názorovú líniu, podľa ktorej či už poplatky za
administratívnu agendu alebo posúdenie bonity predstavujú plnenia, ktoré nie sú v záujme spotrebiteľa,

a preto s poplatkami za takéto plnenia sa spája záver o ich neprijateľnosti. Rozhodnutie Vrchného
krajinského súdu v Brandenburgu (Brandenburgisches Oberlandesgericht) z 21. júna 2006 č. k. 7 U
17/06: Poplatky za vydanie náhradnej kreditnej karty, vystavenie kvitancie v predpísanej pozemkovo-
knižnej forme, skúmanie a preverovanie pomerov a upomienky sú neprijateľné. Sporiteľni bol súdom
uložený zákaz používať zmluvné podmienky a prijímať plnenia z poplatkov za vydanie náhradnej

kreditnej karty, vystavenie kvitancie v predpísanej pozemkovo-knižnej forme, skúmanie a preverovanie
pomerov spotrebiteľa a upomienky. Vrchný krajinský súd s poukazom na Občiansky zákonník rozhodol,
že neprimerané znevýhodnenie spotrebiteľa je dané nielen vtedy, ak je zmluvná podmienka nejasná
a nezrozumiteľná, ale aj v prípade, ak je zmluvná podmienka nezlučiteľná s podstatnými princípmi
(ratio legis) právnej úpravy, od ktorej sa odchyľuje alebo ak podstatné práva a povinnosti vychádzajúce

z povahy zmluvy obmedzuje tak, že je ohrozené dosiahnutie účelu spotrebiteľskej zmluvy. Pri
skúmaní neprijateľnej povahy zmluvných podmienok súd v súlade s rozhodovacou líniou Spolkového
súdneho dvora (BGH) potvrdil, že je potrebné vychádzať z najneprijateľnejšieho výkladu, aký pri
posudzovaných zmluvných podmienkach vôbec prichádza do úvahy. Aplikáciou najneprijateľnejšieho
výkladu posudzovanej zmluvnej podmienky súd dospel k záveru, že poplatok za vydanie náhradnej

platobnej karty (15 eur) je neprijateľný, keďže zmluvná podmienka je nejasná a nevylučuje vyrubenie
poplatku spotrebiteľovi aj vtedy, keď dôvody vyrubenia nastanú na strane sporiteľne. Poplatok za
vystavenie kvitancie v predpísanej pozemkovo-knižnej forme je v rozpore s ratio legis právnej úpravy,
keďže spotrebiteľ by mal znášať iba skutočné náklady za kvitanciu a nie aj poplatok za jej vystavenie. Na
poplatok za vystavenie kvitancie, navyše v paušálne odstupňovanej výške (1 ‰ z hodnoty zapísaného

práva) s minimálnou a maximálnou výškou, nemá sporiteľňa nárok, keďže poplatok je pokrytý už v
zmluvne dojednanom úroku (odplate) za úver. Súd k uvedenému poplatku poznamenal, že poplatok
za výkony spojené s vystavením kvitancie v predpísanej pozemkovo-knižnej forme sleduje v prevažnej
miere overenie predpokladov pre jej vydanie, ktorých preverenie nie je v záujme spotrebiteľa, ale
práve naopak sporiteľne. Poplatok tak nemá ani rozumný ekonomický základ, ktorý by opodstatňoval

jeho znášanie spotrebiteľom. Pri aplikácii najneprijateľnejšieho výkladu nemôže v teste prijateľnosti
zmluvných podmienok obstáť ani poplatok za skúmanie a preverovanie pomerov spotrebiteľa (10
eur), keďže tento pokrýva aktivity sporiteľne napríklad pri preverovaní pohybov na účte v súvislosti
so vznesenými požiadavkami spotrebiteľa na vrátenie neoprávnene zrazených poplatkov a ani podľa
zákona za takéto úkony sporiteľni odplata nepatrí. Súd posúdil ako neprijateľné aj poplatky za

upomienku zasielanú spotrebiteľovi (13 eur), na ktoré niet zákonného nároku, a ktoré sporiteľni nemôžu
patriť v prípade, keď si táto uplatňuje paušálnu náhradu ujmy za omeškanie. Vrchný krajinský súd
sa vysporiadal aj s preukázaním hrozby uplatňovania neprijateľných zmluvných podmienok, ktorej
nedostatok vytýkala sporiteľňa. Súd judikoval, že ani sporiteľňou, po predchádzajúcej výzve spolku
na ochranu spotrebiteľa, e-mailom avizovaná zmena sporných zmluvných podmienok, nič nemení

na pretrvávaní hrozby opakovaného použitia neprijateľných zmluvných klauzúl. Hrozba opakovaného
použitia neprijateľných zmluvných klauzúl nemôže byť spochybnená ani z dôvodu, že sporiteľňa je
verejnoprávnou úverovou inštitúciou.

Na základe uvedeného preto odvolací súd napadnutý rozsudok vo vyhovujúcej časti o zaplatenie 81,58

Eur s úrokom z omeškania vo výške 6% ročne zo sumy 81,58 Eur od 15. 9. 2005 do zaplatenia ako
správny potvrdil v zmysle ust. § 219 ods. 1 O.s.p.Vzhľadom na majetkové pomery na strane odporkyne, keďže je nezamestnaná, poberá dávku v hmotnej
núdzi a invalidný dôchodok vo výške 130 Eur a stará sa o maloletú školopovinnú dcéru, odvolací súd
v zmysle ust. § 160 ods. 1 O.s.p. povolil uspokojiť nárok navrhovateľa v splátkach po 20 Eur mesačne

vždy do 20. dňa v mesiaci pod hrozbou straty výhody splátok a v tejto časti rozsudok súdu prvého stupňa
postupom podľa § 220 O.s.p. zmenil. Takéto splátky nezhoršujú postavenie navrhovateľa a uspokojenie
jeho pohľadávky.

Vo zvyšnej vyhovujúcej časti a výroku o trovách konania odvolací súd z hore uvedených dôvodov zrušil

(§ 221 ods. 1 písm. f) O.s.p.) a vec vrátil súdu prvého stupňa na ďalšie konanie (§ 221 ods. 2 O.s.p.).

Úlohou súdu prvého stupňa v novom konaní bude posúdiť uplatnený nárok, či nejde v prípade poplatkov
(upomienka, odpojenie a znovupripojenie účastníka) o plnenie z neprijateľnej zmluvnej podmienky v
spotrebiteľskej zmluve. Rozhodne aj o trovách konania.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné.