Uznesenie ,
Zrušujúce Judgement was issued on Thursday, July 8, 2015

Súd: Krajský súd Žilina
Spisová značka: 13Cob/149/2015

Identifikačné číslo súdneho spisu: 5614203545
Dátum vydania rozhodnutia: 08. 07. 2015

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Mária Dubcová
ECLI: ECLI:SK:KSZA:2015:5614203545.1

Uznesenie

Krajský súd v Žiline ako súd odvolací v právnej veci žalobcu: CD Consulting s.r.o., so sídlom Politických
vězňů 1272/21, Nové Město, 110 00 Praha 1, Česká republika, IČO: 264 29 705, zastúpeného
zástupcom Fridrich Paľko, s.r.o., so sídlom Grösslingova 4, 811 09 Bratislava, IČO: 36 864 421, proti
žalovanému: L. H. nar. XX.XX.XXXX, bytom X. S. XXX/XXX, XXX XX X. S., štátny občan SR, v konaní o
zaplatenie zmenkových nárokov, o odvolaní žalobcu proti rozsudku Okresného súdu Liptovský Mikuláš

č.k. 6C/48/2014-35 zo dňa 24.02.2015, takto

r o z h o d o l :

Rozsudok Okresného súdu Liptovský Mikuláš č.k. 6C/48/2014-35 zo dňa 24.02.2015 z r u š u j e a v
r a c i a vec súdu prvého stupňa na ďalšie konanie.

o d ô v o d n e n i e :

Napadnutým rozsudkom okresný súd žalobu zamietol. Účastníkom náhradu trov konania nepriznal.
V odôvodnení okresný súd poukázal na to, že návrhom doručeným na okresný súd dňa 17.04.2014

sa žalobca proti žalovanému domáhal zaplatenia zmenkovej sumy 1.037,06 Eur, zmenkového úroku
vo výške 0,25 % denne zo sumy 1.037,06 Eur od 21.07.2009 do zaplatenia, 6 % ročného úroku zo
zmenkovej sumy 1.037,06 Eur od 01.12.2009 do zaplatenia, zmenkovej odmeny 3,46 Eur a náhrady trov
konania v časti súdneho poplatku 62 Eur a v časti trov právneho zastúpenia 166,68 Eur. Návrh žalobca
odôvodnil tým, že ako indosatár je nadobúdateľom všetkých práv zo zmenky, ktorú vystavil žalovaný
dňa 24.02.2009 na zmenkovú sumu 1.037,06 Eur, pričom sa zaviazal aj k úhrade zmenkového úroku

vo výške 0,25 % denne od 21.07.2009. Indosovaná zmenka je vistazmenkou opatrená doložkou „na
platenie predložiť v lehote 4 rokov od vystavenia“. V návrhu žalobca výslovne uviedol, že disponuje
len originálom zmenky a nemá informácie o akýchkoľvek iných potencionálne existujúcich vzťahoch
žalovaného a predchádzajúceho majiteľa zmenky, ktorá bola v tomto konaní uplatnená. Do textu
bol poňatý záväzok žalovaného zaplatiť za túto zmenku pri predložení na rad zmenkového veriteľa
zmenkovú sumu spolu so zmenkovým úrokom 0,25 % denne od 21.07.2009 a za miesto splatenia bolo

určené sídlo prvotného zmenkového veriteľa. Indosant predložil zmenku k zaplateniu, pričom vystaviteľ
doteraz na jej základe nič nezaplatil. Keďže zmenková listina je opatrená doložkou „bez protestu“,
indosant nenechal skutočnosť predloženia zmeny na platenie zistiť verejnou listinou. Návrh žalobca
uplatnil v zmysle Nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 861/2007 (ďalej len „Nariadenie“),
v zmysle ktorého podľa čl. 7 žiadal vydať rozsudok. Žalovanému bolo doručené tlačivo „C“ na odpoveď
prostredníctvom polície dňa 08.10.2014 postupom podľa čl. 5 ods. 2 a 3 Nariadenia, pričom sa k návrhu

nevyjadril.

Okresný súd podľa čl. 7 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky uviedol, že právne záväzné akty Európskej
únie majú prednosť pred zákonmi Slovenskej republiky, preto v súlade s Nariadením Európskeho
parlamentu a Rady (ES) č. 861/2007 vo veci nenariaďoval pojednávanie. Okresný súd rozhodol
rozsudkom bez nariadenia pojednávania jeho verejným vyhlásením dňa 24.02.2015, keď miesto a

čas verejného vyhlásenia rozsudku boli oznámené na úradnej tabuli okresného súdu dňa 11.02.2015.
Poukázal na to, že žalobca sa domáhal nároku zo zmenky, z ktorej vyplýva, že mala byť vystavenážalovaným dňa 24.02.2009 na sumu 1.037,06 Eur. Súčasťou zmenky bol údaj o čísle zmluvy 5580998,
v nadväznosti na ktorú bola zmenka vystavená. Žalovaný v zmenke vyhlásil, že pri predložení na rad
zaplatí obchodnej spoločnosti POHOTOVOSŤ, s.r.o., so sídlom Pribinova 25, Bratislava, IČO: 35 807

598, zmenkovú sumu spolu s 0,25 % denným zmenkovým úrokom od 21.07.2009. Na rube zmenky
sa nachádza označenie indosamenta, ktorým konateľ obchodnej spoločnosti POHOTOVOSŤ, s.r.o.,
Jaroslav Fuchs, previedol v bližšie neuvedený deň zmenku na žalobcu. Okresný súd v ďalšom poukázal
na to, že zmenka bola vystavená žalovaným a mala povahu zabezpečovacej zmenky, ktorú skutočnosť
preukázal aj údaj na zmenke, kde je uvedené číslo zmluvy. Okresný súd zistil, že zo zmluvy uvedenej

na zmenke si obchodná spoločnosť POHOTOVOSŤ, s.r.o. uplatňovala nároky v exekučnom konaní
vedenom na tamojšom súde pod sp. zn. 6Er/854/2010. V predmetnom spise bola založená zmluva
o úvere, ktorou obchodná spoločnosť POHOTOVOSŤ, s.r.o. v rámci predmetu svojej podnikateľskej
činnosti poskytla žalovanému ako fyzickej osobe úver 500 Eur. Žalovaný sa zaviazal splatiť tento úver
spolu s poplatkom 484 Eur, t.j. 984 Eur v 12-tich mesačných splátkach po 82 Eur. Predmetná zmluva o
úvere je nepochybne spotrebiteľskou zmluvou podľa ust. § 52 Občianskeho zákonníka a vtedy platného

zákona č. 258/2001 Z.z. o spotrebiteľských úveroch a o zmene a doplnení zákona SNR č. 71/1986 Zb.
o Slovenskej obchodnej inšpekcii v znení neskorších predpisov. Hoci v zmluve o úvere bol uvedený
„krížikom“ údaj o tom, že úver mal byť poskytnutý žalovanému pre účely zamestnania, z údajov v zmluve
nevyplynulo, či žalovaný bol zamestnaný a kde, preto tento údaj podľa názoru okresného súdu bol
vyznačený účelovo.

Okresný súd poukázal na ust. § 524 ods. 1, 2, § 529 Občianskeho zákonníka, ust. § 4 ods. 5,
6 zákona č. 258/2001 Z.z., § 17 zákona č. 191/1950 Zb. zákon zmenkový a šekový a zistil, že v
predmetnej veci POHOTOVOSŤ, s.r.o. Bratislava poskytla žalovanému úver vo výške 500 Eur, pričom
zmenka bola vystavená na sumu 1.037,06 Eur, čo je 207,4 %. Zmenka bola pritom vystavená v deň

uzavretia zmluvy o úvere, teda v čase, keď dlžník - žalovaný ešte nebol povinný zaplatiť ani prvú
splátku poskytnutého úveru. Z dôvodu, že žalovaný nesplácal úver v zmysle podmienok dojednaných
v zmluve zo dňa 24.02.2009, obrátila sa POHOTOVOSŤ, s.r.o. Bratislava na Stály rozhodcovský súd
spoločnosti Slovenská rozhodcovská, a. s., Karloveské rameno 8, Bratislava, ktorý dňa 01.02.2010
rozsudkom sp. zn. SR 23314/09 zaviazal žalovaného zaplatiť sumu 1.037,06 Eur spolu so zmenkovým

úrokom vo výške 0,25 % denne zo sumy 1.037,06 Eur od 21.07.2009 do zaplatenia, zákonným
úrokom vo výške 6 % ročne zo sumy 1.037,06 Eur od 01.12.2009 do zaplatenia a nahradiť trovy
rozhodcovského konania. Stály rozhodcovský súd priznal nárok zo zmenky, ktorej nárok je predmetom aj
tohto konania. Nárok priznaný označeným rozhodcovským rozsudkom bol predmetom exekúcie vedenej
na okresnom súde pod sp. zn. 6Er/854/2010. Okresný súd dňa 16.08.2010 udelil poverenie súdnemu

exekútorovi JUDr. Rudolfovi Krutému vykonávať exekúciu na základe exekučného titulu, ale následne
uznesením č.k. 6Er/854/2010-12 zo dňa 03.12.2010 exekúciu zastavil z dôvodu, že rozhodcovský súd
priznal oprávnenému POHOTOVOSŤ, s.r.o. Bratislava zákonom nedovolené plnenie. Z predmetného
uznesenia vyplynulo, že rozhodcovský súd pochybil, pretože zmluva o úvere neobsahovala údaj o
RPMN, čo zákon o spotrebiteľských úveroch sankcionoval tým, že úver sa považoval za bezúročný

a bez poplatkov. Za neprijateľnú podmienku okresný súd považoval aj dohodu o vyplatení zmenky v
nadväznosti na dojednanie 0,25 % denných zmenkových úrokov, ktoré v ročnom vyjadrení predstavujú
91,25%. Uznesenie o zastavení konania nadobudlo právoplatnosť dňom 04.03.2011.

Okresný súd uviedol, že aj keď v zásade platí, že zmenkový záväzok je celkom samostatný a

oddelený od prípadného záväzku, ktorý bol pôvodom jeho vzniku (kauza), táto skutočnosť nemôže
spôsobiť, že súd formalistickým postupom odoprie ochranu spotrebiteľa. V čase uzavretia zmluvy
o úvere č. 5580998 (dňa 24.02.2009) platná právna úprava výslovne zakazovala, v súvislosti s
poskytnutím úveru požadovať od spotrebiteľa, splniť dlh zmenkou alebo šekom. Podľa § 4 ods. 6
zákona č. 258/2001 Z.z. mohol veriteľ prijať od dlžníka zmenku alebo šek na zabezpečenie svojich

nárokov zo spotrebiteľského úveru, len ak ide o zabezpečovaciu zmenku a zmenková suma v čase
vyplnenia je maximálne vo výške aktuálnej výšky nesplateného spotrebiteľského úveru a príslušenstva,
maximálne vo výške 30 % istiny poskytnutého spotrebiteľského úveru. Žalovaný podľa spotrebiteľskej
zmluvy získal úver len 500 Eur, pričom vlastná zmenka bola vystavená na sumu 1.037,06 Eur, čo
predstavovalo 207,4 % výšky poskytnutého úveru. Navyše zmenka obsahuje aj údaj o zmenkových

úrokoch, na základe čoho potom nárok žalobcu predstavoval ku dňu vyhlásenia rozsudku okresným
súdom čiastku 6.668,42 Eur (zmenková suma 1037,06 Eur, zmenkové úroky 5.301,96 Eur, úroky vo
výške 6 % ročne 325,94 Eur a zmenková odmena 3,46 Eur). Povinnosť súdu zabezpečiť, aby neboli
spotrebitelia viazaní ustanoveniami, ktoré spôsobujú značnú nerovnováhu v právach a povinnostiachv ich neprospech, musí mať prednosť pred akýmkoľvek výkladom práva, ktorý by mohol obchádzať
spotrebiteľskú právnu úpravu. Podľa názoru okresného súdu bol súd povolaný predovšetkým zákonom
ustanoveným spôsobom poskytovať ochranu práv spotrebiteľovi ako slabšej strane, vyplývajúcej z

noriem spotrebiteľského práva. Keďže okresný súd bol povinný z úradnej povinnosti poskytovať právnu
ochranu pri spotrebiteľských pohľadávkach, nebol dôvod, aby takúto ochranu neposkytol aj v prípade,
keď podkladom pre zmenku bol nepochybne spotrebiteľský úver zvlášť, keď zmenkový a šekový zákon
bolprijatývčase,keďprávnyporiadoknepoznalprávnuúpravuspotrebiteľskéhopráva.Ztýchtodôvodov
okresný súd žalobu zamietol. Žalobca v konaní nebol úspešný a žalovaný, ktorý mal v konaní úspech, si

trovy konania nevyčíslil a ku dňu vyhlásenia rozsudku zo spisu žiadne trovy nevyplývali, preto okresný
súd účastníkom náhradu trov konania nepriznal.

Proti tomuto rozsudku v zákonnej lehote podal odvolanie žalobca. Odvolanie žalobca zdôvodnil za
aplikácie ust. § 205 ods. 2 písm. a), b), f) O.s.p.. Zdôraznil, že žalovaný v konaní nárok nepoprel
a aj napriek tomu okresný súd žalobu zamietol. Okresný súd vykonal dokazovanie okrem iného

oboznámením sa úverovou zmluvou, exekučným spisom a ďalšími listinnými dôkazmi. Žalobca a ani
žalovaný dokazovanie úverovou zmluvou, exekučným spisom či ďalšími listinnými dôkazmi nenavrhli.
Žalobca mal za to, že okresný súd vzhľadom k sporovému konaniu, ktoré je ovládané prejednacou
zásadou, mal v zmysle ust. § 120 O.s.p. vychádzať len zo skutočností tvrdených účastníkmi a vykonávať
len tie dôkazy, ktoré účastníci navrhli. Žalobca predložil súdu platnú zmenku, keďže táto spĺňa všetky

formálne a materiálne náležitosti predpokladané zákonom č. 191/1950 Zb.. Dokázal jasne, úplne a
zrozumiteľne svoje právo na úhradu zmenkovej sumy a jej príslušenstva. Neexistovala podľa názoru
žalobcu okolnosť, ktorá by odôvodňovala vykonanie ďalších dôkazov nevyhnutých pre rozhodnutie vo
veci. Okresný súd mal v danej veci rozhodnúť o uplatnenom nároku len na základe predloženej zmenky.
Zmenka je listinný cenný papier, ktorý inkorporuje v listine ako takej samo právo žalobcu. Žalovaný

mohol podľa čl. 5 ods. 3 a ods. 6 Nariadenia vzniesť námietky voči zmenke. Ak tak neurobil, musia byť
jeho akékoľvek iné námietky odmietnuté, a to z titulu uplatnenia koncentračnej zásady konštruovanej
Nariadením. Okresný súd z vlastnej iniciatívy, bez návrhu žalovaného vykonal dokazovanie, ktoré
malo preukázať charakter žalovaného ako spotrebiteľa. Žalovaný sa tejto obrany žiadnym spôsobom
nedovolával. Okresný súd v podstate iniciatívne rozšíril okruh dokazovaných skutočností v tom smere,

aby získal pre svoje rozhodnutie dostatočný podklad pre zamietnutie žaloby na uplatnenie pohľadávky.
Tento postup okresného súdu predstavuje výrazný zásah do práva na spravodlivý súdny proces, ktoré je
garantovanéčl.46ods.1ÚstavySR,akoajčl.6Dohovoruoochraneľudskýchprávazákladnýchslobôd.
Zmenka je samostatným abstraktným záväzkom, neakcesorickej povahy. Nebolo možné ju spájať, či
podmieňovať inými okolnosťami, než sú na zmenke uvedené. Okresný súd predovšetkým odignoroval

ust. § 17 zákona č. 191/1950 Zb.. Žalovaný vo všeobecnosti nie je oprávnený vznášať tzv. kauzálne
námietky voči majiteľovi zmenky, ktoré vyplývajú z jej vzťahov s pôvodným majiteľom zmenky. Keďže
tak v sporovom konaní nemôže činiť v danom prípade žalovaný, tým menej tak môže činiť sám súd.
V tejto súvislosti žalobca poukázal na rozsudok Najvyššieho súdu SR sp. zn. 5Obo 3/2008 zo dňa 22.
októbra 2008. Ak aj ust. § 17 zákona č. 191/1950 Zb. upravuje, že kto je žalovaný zo zmenky, môže

vznášať proti zmenkovému nároku určité námietky, je však na ňom, aby oprávnenosť týchto námietok
preukázal. Dôkazné bremeno preto spočíva na žalovanom a nie na žalobcovi ako oprávnenom. Pri
kauzálnych námietkach nebolo možné prenesenie dôkazného bremena zo žalovaného na žalobcu ako
oprávneného, keďže žalovaný má postavenie povinného. Okresný súd porušil poučovaciu povinnosť
prekročením ust. § 5 ods. 1 O.s.p., keď prihliadol na skutočnosti a dôkazy, na ktoré nebolo možné

prihliadnuť, pretože nemali byť v sporovom konaní vedenom podľa Nariadenia vykonané bez návrhu.
Námietky kauzálneho charakteru majú hmotnoprávny základ, preto v záujme zachovania rovnosti
strán okresný súd nebol oprávnený na ne poukazovať. Žalobca poukázal na rozhodnutie Najvyššieho
súdu ČR zo dňa 22.8.2002, sp. zn. 25Cdo 1839/2000, z ktorého vyplýva, že záväzok zo zmenky
je samostatný a oddelený od prípadného záväzku, ktorý bol základom jeho vzniku a je nezávislým

dokonca aj na existencii zabezpečenej pohľadávky. Vzhľadom na úplnú samostatnosť, oddelenosť,
nezávislosť zmenkového záväzku nebolo možné hovoriť o tom, že zmenka je zmenkou podľa zákona
o spotrebiteľských úveroch a že tomuto zákonu odporuje. Zmenka predložená v konaní má všetky
zákonom predpísané náležitosti a ide o platnú zmenku. Tieto závery žalobcu potvrdzuje aj uznesenie
Krajského súdu v Prešove sp. zn. 10Co/79/2013 zo dňa 05.09.2013, ktoré bolo vydané v skutkovo

a právne zhodnej veci žalobcu a takisto aj uznesenie Krajského súdu v Banskej Bystrici sp. zn.
43CoZm/10/2013 potvrdzuje v skutkovo a právne zhodnej veci závery žalobcu, z ktorých rozhodnutí
vyplýva,žepodľazákonazmenkovéhoašekovéhobolsúdoprávnenýskúmaťlento,čizmenkaobsahuje
všetky náležitosti, ktoré sa musia pre jej platnosť zo zákona povinne do nej uviesť, nie však podmienkyjej vystavenia a ani jej neprípustnosť. Žalobca navrhol rozsudok okresného súdu zmeniť tak, že žalobe
bude vyhovené s priznaním trov súdneho konania.

K doručenému odvolaniu žalobcu sa žalovaný písomne nevyjadril.

Krajský súd v Žiline ako súd odvolací (§ 10 ods. 1 O.s.p.) prejednal vec v medziach ust. § 212 ods. 1
O.s.p. bez nariadenia pojednávania podľa § 214 ods. 2 O.s.p. a rozsudok okresného súdu zrušil podľa
ust. § 221 ods. 1 písm. f), h) O.s.p. a podľa ust. § 221 ods. 2 O.s.p. vrátil vec súdu prvého stupňa na

ďalšie konanie. Rozhodnutie bolo prijaté hlasovaním v pomere hlasov 3:0.

Podľa ust. § 212 ods. 1 O.s.p. odvolací súd je rozsahom a dôvodmi odvolania viazaný.

V súvislosti s podaným opravným prostriedkom žalobcu odvolací súd považuje za potrebné uviesť,
že rozsah prieskumu vykonaného v rámci odvolacieho konania je zásadne daný odvolaním (§ 212

ods. 1 O.s.p.), podľa ktorého je odvolací súd viazaný návrhom odvolateľa, ktorý zahŕňa v sebe jednak
kvalitatívnu,akoikvantitatívnustránkuasámodvolateľsispravidlaurčujerozsah,akomábyťnapadnuté
rozhodnutie odvolacím súdom preskúmané a dôvody, z ktorých má byť preskúmané.

Za aplikácie vyššie citovaného zákonného ustanovenia bol preto napadnutý rozsudok okresného súdu

posudzovaný v medziach odvolacích dôvodov žalobcu, obsiahnutých v písomnom podaní zo dňa
20.03.2015.

Krajský súd sa oboznámil s obsahom spisového materiálu a zistil, že žalobca sa návrhom doručeným na
Okresný súd Liptovský Mikuláš dňa 17.04.2014, vyplnením vzorového tlačiva „A“ v zmysle čl. 4 ods. 1

Nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 861/2007 zo dňa 11. júla 2007, ktorým sa ustanovuje
Európske konanie vo veciach s nízkou hodnotou sporu (ďalej len „Nariadenie“) domáhal zaplatenia
pohľadávky proti žalovanému, ktorú vymedzil ako:
a) zmenkovú sumu vo výške 1.037,06 Eur,
b) zmenkový úrok vo výške 0,25% denne zo sumy 1.037,06 Eur od 21.07.2009 do zaplatenia,

c) 6% ročný úrok zo sumy 1.037,06 Eur od 01.12.2009 do zaplatenia,
d) zmenkovú odmenu vo výške 1/3% zmenkovej sumy, teda 3,46 Eur,
e) náhradu trov konania v časti zaplateného súdneho poplatku vo výške 62 Eur,
f) náhradu trov konania v časti trov právneho zastúpenia vo výške 166,68 Eur s DPH.

Žalobca k návrhu pripojil i originál zmenky vystavenej dňa 24. februára 2009 v Liptovskom Mikuláši na
rad spoločnosti POHOTOVOSŤ, s.r.o., Pribinova 25, 811 09 Bratislava, IČO: 35 807 598, žalovaným ako
vystaviteľom. Žalovaný ako vystaviteľ je na zmenke označený menom, priezviskom, adresou, rodným
číslom, za ktorými údajmi je obsiahnutý podpis vystaviteľa. Na zmenke je vyplnená zmenková suma
1.037,06 Eur, zmenkový úrok 0,25 % denne od 21. júla 2009, ďalej údaje „bez protestu“, „na platenie

predložiť v lehote 4 rokov od vystavenia“, ako aj údaj o čísle zmluvy 5580998. Na rubopise zmenky je
uvedený indosament, ktorým pôvodný veriteľ POHOTOVOSŤ, s.r.o. indosoval zmenku na žalobcu.

Zo zmenky vyplynulo, že žalovaný vystavil v Liptovskom Mikuláši predmetnú zmenku. Na zmenke je
uvedené číslo zmluvy 5580998, záväzok žalovaného zaplatiť za túto zmenku 1.037,06 Eur pri predložení

na rad spoločnosti POHOTOVOSŤ, s.r.o., zmenkový úrok 0,25 % denne od 21. júla 2009, Splatné:
POHOTOVOSŤ, s.r.o., Pribinova 25, 811 09 Bratislava, „bez protestu“, „na platenie predložiť v lehote
4 rokov od vystavenia“. Ako vystaviteľ je označený žalovaný, s miestom trvalého bydliska, uvedením
rodného čísla a podpisom vystaviteľa, s dátumom vystavenia zmenky 24. februára 2009 na zmenkovú
sumu 1.037,06 Eur. Z rubovej strany zmenky vyplývalo, že spoločnosť POHOTOVOSŤ, s.r.o. indosovala

zmenku na žalobcu, ktorý je zahraničnou právnickou osobou bez uvedenia dátumu.

K odvolacím dôvodom žalobcu, ktorý namietal, že okresný súd nepostupoval v súlade s Nariadením,
ako aj, že boli vykonávané dôkazy, ktoré žiaden z účastníkov nenavrhol, a tým dospel k nesprávnemu
právnemu posúdeniu veci, považuje za potrebné krajský súd poukázať na nižšie citované ustanovenia

Nariadenia, a na rozhodné ustanovenia zákona č. 191/1950 Zb. zákon zmenkový a šekový (ďalej len
„zákon č. 191/1950 Zb.“), a to vzhľadom na charakter pohľadávky uplatnenej žalobcom proti žalovanému
postupom podľa Nariadenia.Podľa čl. 5 ods. 1 Nariadenia európske konanie vo veciach s nízkou hodnotou sporu je písomné. Súd
alebo tribunál nariadi ústne pojednávanie, ak to považuje za potrebné alebo ak o to požiada niektorá
zo strán. Súd alebo tribunál môže takúto žiadosť odmietnuť, ak sa domnieva, že vzhľadom na okolnosti

prípaduústnepojednávaniezjavneniejepotrebnéprespravodlivévedeniekonania.Dôvodyodmietnutia
sa uvedú písomne. Iba proti rozhodnutiu súdu alebo tribunálu o odmietnutí takejto žiadosti nemožno
samostatne podať opravný prostriedok.

Podľa čl. 5 ods.2 Nariadenia po doručení správne vyplneného tlačiva návrhu na uplatnenie pohľadávky

súd alebo tribunál vyplní časť I vzorového tlačiva C na odpoveď, ako je uvedené v prílohe III. Kópia
tlačivanávrhunauplatneniepohľadávkyavprípadepotrebypodpornýchdokumentovspolusvyplneným
tlačivom na odpoveď sa doručí odporcovi v súlade s článkom 13. Tieto dokumenty sa odošlú do 14 dní
od doručenia správne vyplneného tlačiva na uplatnenie pohľadávky.

Podľa čl. 5 ods.3 Nariadenia odporca odpovie do 30 dní po doručení tlačiva návrhu na uplatnenie

pohľadávky a tlačiva na odpoveď tak, že vyplní časť II vzorového tlačiva C na odpoveď, pričom v prípade
potreby poskytne všetky príslušné podporné dokumenty, a zašle ho späť súdu alebo tribunálu, alebo
akýmkoľvek iným vhodným spôsobom, pri ktorom nepoužije tlačivo na odpoveď.

Podľa čl. 5 ods.6 Nariadenia akákoľvek protipohľadávka, ktorá sa má podať na vzorovom tlačive

A, a akékoľvek príslušné podporné dokumenty sa doručia navrhovateľovi v súlade s článkom 13.
Tieto dokumenty sa odošlú do 14 dní od doručenia. Navrhovateľ je povinný odpovedať na akúkoľvek
protipohľadávku do 30 dní odo dňa jej doručenia.

Podľa čl. 7 ods.1 Nariadenia do 30 dní od doručenia odpovede odporcu alebo navrhovateľa v lehotách

ustanovených v článku 5 ods. 3 alebo 6 súd alebo tribunál vydá rozsudok alebo:
a) v rámci stanovenej lehoty, ktorá nesmie presiahnuť 30 dní, si vyžiada od strán ďalšie podrobnosti
týkajúce sa pohľadávky;
b) vykoná dôkazy v súlade s článkom 9 alebo
c) predvolá strany na pojednávanie, ktoré sa uskutoční do 30 dní od predvolania.

Podľa čl. 7 ods.3 Nariadenia, ak sa súdu alebo tribunálu nedoručí odpoveď dotknutej strany v
lehote ustanovenej v článku 5 ods. 3 alebo 6, súd alebo tribunál vydá rozsudok o pohľadávke alebo
protipohľadávke.

Podľa čl. 19 Nariadenia, pokiaľ toto nariadenie neustanovuje inak, európske konanie vo veciach s nízkou
hodnotou sporu sa riadi procesným právom členského štátu, v ktorom sa konanie vedie.

Podľa čl. I, § 5 ods. 1 zák. č. 191/1950 Zb., Zákon zmenkový a šekový v znení neskorších predpisov
vo zmenke zročnej na videnie alebo na určitý čas po videní môže vystaviteľ ustanoviť zúrokovanie

zmenkovej sumy. V inej zmenke platí táto doložka za nenapísanú.

Podľa ods. 2 cit. ust. úrokovú mieru treba udať vo zmenke; ak chýba tento údaj, platí úroková doložka
za nenapísanú.

Podľa ods. 3 cit. ust. úrok sa počíta od dáta vystavenia zmenky, pokiaľ nie je určený deň iný.

Podľa čl. I, § 10 cit. zák., ak nebola zmenka, ktorá bola pri vydaní neúplná, vyplnená tak, ako bolo
dojednané, nemožno namietať majiteľovi zmenky, že tieto dojednania neboli dodržané, okrem ak majiteľ
nadobudol zmenku zlomyseľne alebo sa pri nadobúdaní zmenky previnil hrubou nedbanlivosťou.

Podľa čl. I, § 11 ods.1 cit. zák. každú zmenku, i keď nebola vystavená na rad, možno previesť
indosamentom (rubopisom).

Podľa čl. I, § 17 cit. zák., kto je žalovaný zo zmenky, nemôže robiť majiteľovi námietky, ktoré sa zakladajú

najehovlastnýchvzťahochkvystaviteľovialebokpredošlýmmajiteľom,okremakmajiteľprinadobúdaní
zmenky konal vedome na škodu dlžníka.Podľa čl. I, § 34 ods. 1 cit. zák. je zmenka na videnie zročná pri predložení. Musí byť predložená na
platenie do jedného roku od dáta vystavenia. Vystaviteľ môže túto lehotu skrátiť alebo určiť lehotu dlhšiu.
Indosanti môžu tieto lehoty skrátiť.

Podľa čl. I, § 48 ods.1 cit. zák. majiteľ môže postihom žiadať:
1. zmenkovú sumu, pokiaľ nebola zmenka prijatá alebo zaplatená, s úrokmi, ak boli dojednané;
2. šesťpercentné úroky odo dňa zročnosti;
3. trovy protestu a podaných správ, ako aj ostatné trovy;

4. odmenu vo výške jednej tretiny percenta zmenkovej sumy alebo v menšej dohodnutej výške.

Podľa čl. I, § 75 cit. zák., vlastná zmenka obsahuje:
1. označenie, že ide o zmenku, pojaté do vlastného textu listiny a vyjadrené v jazyku, v ktorom je táto
listina spísaná;
2. bezpodmienečný sľub zaplatiť určitú peňažnú sumu;

3. údaj zročnosti;
4. údaj miesta, kde sa má platiť;
5. meno toho, komu alebo na rad koho sa má platiť;
6. dátum a miesto vystavenia zmenky;
7. podpis vystaviteľa.

Podľa § 495 Občianskeho zákonníka platnosti záväzku nebráni, ak nie je vyjadrený dôvod, na základe
ktorého je dlžník povinný plniť. Veriteľ je však povinný preukázať dôvod záväzku, s výnimkou cenných
papierovhromadnevydanýchaleboinýchcennýchpapierov,prektoréjezákonomustanovené,ževeriteľ
túto povinnosť nemá.

Podľa § 120 ods. 1 O.s.p., účastníci sú povinní označiť dôkazy na preukázanie svojich tvrdení. Súd
rozhodne, ktoré z označených dôkazov vykoná. Súd môže výnimočne vykonať aj iné dôkazy, ako
navrhujú účastníci, ak je ich vykonanie nevyhnutné pre rozhodnutie vo veci

Z návrhu podaného žalobcom je nepochybné, že žalobca uplatnil nárok výlučne na základe predloženej
zmenky, vystavenej žalovaným. Zmenka je pritom cenným papierom vydaným v zákonom stanovenej
forme, ktorým sa zmenkový dlžník zaväzuje majiteľovi zmenky zaplatiť v mieste a čase uvedenom v
zmenke čiastku v nej určenú. Ide o záväzok, ktorý je priamy, bezpodmienečný, nesporný a abstraktný.
Abstraktnosť záväzku zo zmenky má ten dôsledok, že zákon neviaže vznik zmenkových nárokov na

žiadne iné okolnosti, než na splnenie formalít, ktoré predpisuje. Jedná sa teda o záväzok platobný, ktorý
niejeviazanýnainévzťahyaaninahospodárskedôvodyvznikuzmenky.Sabstraktnosťouzmenkového
záväzku počíta priamo citované ust. § 495 Občianskeho zákonníka. Ďalším charakteristickým znakom
záväzku vyplývajúceho zo zmenky je jeho nespornosť. Táto je daná tým, že majiteľ zmenky nemusí
pri predkladaní zmenky na zaplatenie ani neskôr pri jej vymáhaní preukazovať nič iné len to, že je

vlastníkom zmenky. Nemá dôkaznú povinnosť preukazovať, že mu povinný zo zmenky skutočne dlží
zmenkovú sumu. Zmenka samotná, pokiaľ je platná, je dostatočným dôvodom pre vznik nároku na
čiastku v nej uvedenú a je výlučne na dlžníkovi zo zmenky, aby tento v rámci prípadného súdneho
konania vzniesol svoje námietky a tieto v súdnom konaní aj preukázal. Zmenkový záväzok je tiež
záväzkom samostatným, ktorý existuje nezávisle na hospodárskom dôvode jeho vzniku. Zmenkový

záväzok nemá pôvod v predchádzajúcich kauzálnych pohľadávkach, tie len vytvárajú potrebu založenia
zmenkových záväzkov. V prípade vystavenia zabezpečovacej zmenky potom existujú vedľa seba dva
záväzky, záväzok pôvodný a popri ňom záväzok zmenkový. Účelom zabezpečovacej zmenky je, aby v
prípade omeškania s plnením záväzku všeobecno-právnej povahy bolo zabezpečené plnenie práve zo
zmenky; avšak aj záväzok z takejto zabezpečovacej zmenky má povahu abstraktnú a nespornú.

Na riadne uplatnenie nároku na zaplatenie zmenkovej pohľadávky žalobcovi postačovalo predloženie
zmenky a opis rozhodujúcich skutočností, ktoré žalobca podal v článku 8. návrhu na uplatnenie
pohľadávky. Žalobca v odvolaní uviedol, že i napriek tomu, že žalobca ani žalovaný nenavrhli vo veci
vykonať dokazovanie, okresný súd vykonal dôkaz exekučným spisom sp. zn. 6Er/854/2010 ako aj dôkaz

zmluvy o úvere č. 5580998, uznesením č.k. 6Er/854/2010-12 zo dňa 03.12.2010 a exekučným titulom -
rozsudkom Stáleho rozhodcovského súdu sp. zn. SR 23314/09 zo dňa 01.02.2010.Krajský súd bol toho názoru, že neboli naplnené ani predpoklady pre vykonanie dôkazov nad rámec
dôkazných návrhov účastníkov konania podľa ust. § 120 ods. 1 O.s.p.. Žalobca v danom prípade jasne,
úplne a zrozumiteľne v tlačive A uplatnil práva zo zmenky a uviedol, že nie je pôvodným majiteľom

zmenky, ale je indosatárom. Vo vzťahu k týmto tvrdeniam žalobcu nebolo potrebné vykonávať ďalšie
dokazovanie s výnimkou oboznámenia sa s predloženou zmenkou. Okresný súd i napriek uvedenému
vykonával dokazovanie úverovou zmluvou a ďalšími listinami získanými z exekučného spisu, ktoré pre
rozhodnutie o uplatnenom nároku na zaplatenie zmenkovej sumy s príslušenstvom neboli nevyhnutné,
nakoľko pre posúdenie a rozhodnutie o takomto nároku postačovala v origináli predložená zmenka.

Krajský súd s poukazom na závery vyjadrené v Náleze Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 499/2012,
a to predovšetkým na tie závery, ktoré je potrebné v praxi všeobecných súdov prijať ako všeobecne
uplatniteľnépokiaľideozaujatiestanoviskakukontradiktórnostisúdnehoprocesu,kpojmudokazovanie,
k pojmu súdna (právna) vec a prejednanie veci v prítomnosti účastníka konania, dospel k názoru,
že okresný súd mal posudzovať práva zo zmenky. Účelom práva účastníka konania je vyjadriť sa k

vykonaným dôkazom, a tým ovplyvniť skutkové zistenia, na ktorých súd zakladá svoje rozhodnutie,
keďže skutkové zistenia sú to, čo je účastníkovi nepochybne známejšie ako súdu. Aktivita účastníka pri
využívaní tohto práva je v podstatnej miere závislá práve od miery presvedčivosti vykonaných dôkazov,
skutkových zistení, ktorých vyvodenie z nich možno očakávať, a miery presvedčenia súdu o vplyve
týchto zistení na unesenie dôkazného bremena daného účastníka. Okresný súd dospel z listinných

dôkazov, ktoré vykonal bez návrhu účastníka konania, k inému skutkovému stavu, na ktorom založil
svoj právny záver o nedôvodnosti pohľadávky žalobcu. Žalobca vo vzťahu k týmto zisteniam okresného
súdu nemohol splniť svoju povinnosť tvrdenia a ani dôkaznú povinnosť a nemal možnosť reagovať na
posúdenie nároku, ktorý žalobca uplatnil zo zmenky, okresným súdom ako nároku vyplývajúceho zo
spotrebiteľského vzťahu založeného zmluvou o úvere.

Žalobca v konaní uplatnil nároky na základe zmenky. Okresný súd však posudzoval žalobcom uplatnený
nárok ako zmluvný záväzok vzniknutý zo spotrebiteľskej zmluvy, a nie ako nárok zo zmenky.

Je potrebné zdôrazniť, že predmetom žalobcom uplatneného nároku nie je nárok zo spotrebiteľskej

zmluvy, ale nárok zo zmenky, ktorá indosáciou stratila charakter zabezpečovacej zmenky a nadobudla
charakter zmenky na platenie. Posudzovanie základného vzťahu by malo význam len vtedy, keby
žalovaný ako spotrebiteľ vzniesol voči majiteľovi námietky, že k indosácii došlo na jeho škodu alebo
ak by podal relevantné kauzálne námietky týkajúce sa úverovej zmluvy, prípadne zmenky, čo by však
v konaní musel zároveň preukázať. Okresný súd napriek tomu, že predmetom uplatneného nároku je

nárok zo zmenky, z vykonaného dokazovania konštatoval záver o spotrebiteľskom charaktere zmluvy o
úvere uzavretej medzi žalovaným a spoločnosťou pohotovosť, s.r.o.. Ak žalobca uplatnil nárok titulom
zaplatenia zmenkovej pohľadávky podľa predloženej zmenky, môže byť nositeľom dôkazného bremena
len ohľadom tých skutkových tvrdení, na základe ktorých uplatňuje nárok voči žalovanému. Krajský súd
je toho názoru, že výlučne žalovaná strana je tým subjektom, ktorý je oprávnený a zároveň aj povinný

tvrdiť na svoju obranu proti platobnej povinnosti všetky skutočnosti, ktoré považuje za významné,
teda uviesť všetky námietky voči pohľadávke žalobcu. Dlžník preto musí takéto námietky v konaní
nielen uplatniť, ale ich aj riadne zdôvodniť a preukázať, pretože samotný majiteľ zmenky je dostatočne
legitimovaný už tým, že drží zmenku, bez toho, aby musel preukazovať dôvody jej vzniku, dôvody jej
prijatia, či dôvody indosácie a nadobudnutia aktuálnym majiteľom. Záväzok vyplývajúci zo zmenky je

záväzkom samostatným, a preto nie je závislým na pôvodnom úverovom vzťahu. Ak žalobca uplatnil
nárok zo zmenky, bez ďalšieho nie je možné rozhodovať o záväzkoch zo zmluvy, ani keď by bolo
nepochybné, že s danou zmenkou súvisia.

Krajský súd poukazuje na judikatúru súdov SR, podľa ktorej ...„z povahy zmenky ako abstraktného

a nesporného záväzku vyplýva, že majiteľ zmenky nemusí pri jej predložení k zaplateniu, prípadne
vymáhaniu preukazovať, že mu žalovaný zmenkovú sumu aj skutočne dlhuje“ (rozsudok NS SR sp.
zn. 5Obo 3/2008). Krajský súd ďalej poukazuje aj na rozhodnutie Najvyššieho súdu SR sp. zn. 4Obo
21/2012, podľa ktorého ...„Pohľadávka majiteľa zmenky a povinnosť dlžníka zaplatiť zmenkovú sumu
sú právne nezávislé od základného právneho pomeru, majú samostatnú právnu povahu a existenciu.

Záväzok zo zmenky je teda záväzkom nesporným a žalobca ako majiteľ zmenky nemá povinnosť
svoj nárok preukazovať iným spôsobom, než predložením prvopisu zmenky, ktorá, ak spĺňa formálne
náležitosti, zabezpečuje svojmu majiteľovi právo na jej zaplatenie“.Ustanovenie § 17 zákona zmenkového a šekového dokazovanie ohľadom základného vzťahu pripúšťa
len vtedy, ak ohľadom kauzálneho vzťahu boli podané a preukázané námietky zo strany dlžníka.
Nespornosť a abstraktnosť zmenkových záväzkov môže prelomiť len taká skutočnosť, že sám majiteľ pri

nadobúdaní zmenky nekonal poctivo a že konal na škodu dlžníka. Námietka nepoctivého nadobudnutia
zmenky ďalším majiteľom na škodu dlžníka však musí byť ako relatívna námietka uplatnená dlžníkom
a musí ním byť aj preukázaná. Okresný súd tak pri posudzovaní uplatneného nároku žalobcu bol
oprávnený posudzovať len to, či zmenka obsahuje všetky zákonom zmenkovým a šekovým vyžadované
náležitosti, ktoré sa musia pre jej platnosť povinne do nej uviesť. Nebol však oprávnený skúmať

podmienky jej vystavenia a ani jej neprípustnosť. Zákaz zneužitia práva je síce jedným zo základných
princípov fungovania právneho štátu, napriek tomu právna úprava zmenkového práva je prísne formálna
a neumožňuje súdu bez podania námietok dlžníkom prelomiť zásadu uvedenú v ust. § 17 zákona
zmenkového a šekového tak, aby sa mohol súd zaoberať základným záväzkovým vzťahom, ktorý môže
mať charakter vzťahu spotrebiteľského.

Okresný súd v súvislosti s posúdením žalobcovho nároku poukázal aj na ust. § 4 ods. 6 zákona
č. 258/2001 Z.z. o spotrebiteľských úveroch, vo vzťahu ku ktorej argumentácii mohol veriteľ prijať
od dlžníka zmenku na zabezpečenie svojho nároku zo spotrebiteľského úveru, len ak sa jednalo o
zmenku zabezpečovaciu a zmenková suma bola maximálne vo výške aktuálnej výšky nesplateného
spotrebiteľského úveru a príslušenstva vo výške maximálne 30% istiny poskytnutého spotrebiteľského

úveru. Skutočnosť, ak by zmenková suma vyplnená do zmenky túto maximálnu zmenkovú sumu podľa
ust. § 4 ods. 6 zákona č. 258/2001 Z.z. o spotrebiteľských úveroch presahovala, mohla mať podľa názoru
krajského súdu za následok len vznik práva na náhradu škody, avšak nemohla spôsobiť absolútnu
neplatnosť zmenky. Pokiaľ závery okresného súdu vychádzali z právneho vyhodnotenia skutkového
stavu týkajúceho sa základného spotrebiteľského vzťahu, posúdenie ktorého nebolo predmetom sporu,

pretože žalovaný ako dlžník zo zmenky kauzálne námietky netvrdil, tieto nedokazoval, tak postup
okresného súdu nebol v súlade s ust. § 17 zákona č. 191/1950 Zb., ktorý dokazovanie ohľadom
základného vzťahu pripúšťa len vtedy, ak v rovine kauzálneho vzťahu boli podané a súčasne aj dlžníkom
preukázané námietky. Podľa zákona zmenkového a šekového bol preto okresný súd oprávnený skúmať
len to, či zmenka obsahuje všetky náležitosti, ktoré sa musia pre jej platnosť zo zákona povinne do nej

uviesť.

S ohľadom na uvedené skutočnosti potom podľa názoru krajského súdu neobstoja ani právne závery
okresného súdu, podľa ktorých je dohoda o vyplnení zmenky neprijateľnou zmluvnou podmienkou.
Okresný súd takýto záver vyvodil aj na základe údajov získaných z pripojeného exekučného spisu,

vo vzťahu ku ktorej argumentácii krajský súd opätovne poukazuje na ust. § 4 ods. 6 zákona č.
258/2001 Z.z.. Toto ustanovenie priamo počítalo s tým, že za účelom zabezpečenia nárokov veriteľa
zo spotrebiteľského úveru je možné vystaviť zabezpečovaciu zmenku, ktorá musí spĺňať zákonom
v danom ustanovení určené podmienky. Zákon pritom priamo počítal aj s tým, že zmenka bude
vystavená ako blankozmenka, keď uvádzal, že veriteľ je povinný dlžníkovi vydať zmenku prijatú, resp.

vyplnenú veriteľom v rozpore s týmto ustanovením. Samotný zákon tak počítal s tým, že dlžník vystaví
blankozmenku, ktorú dodatočne vyplní veriteľ. V danom čase tak vystavenie takejto zmenky bolo v
súlade s právnou úpravou zákona o spotrebiteľských úveroch, a teda nie je možné konštatovať, že
by sa malo jednať o postup veriteľa, ktorý je v rozpore s dobrými mravmi alebo je neprijateľnou
zmluvnou podmienkou. Ako už bolo uvedené vyššie, otázku porušenia zákonom stanoveného limitu, do

ktorého je možné stanoviť zmenkovú sumu, zákonodarca riešil nie neplatnosťou zmenky alebo dohody
o jej vyplnení, ale vznikom osobitného nároku spotrebiteľa na náhradu škody vzniknutej spotrebiteľovi
porušením tohto ustanovenia veriteľom. Krajský súd konštatuje, že z doterajšieho stavu nebolo zistené,
že by zmenka bola vystavená v rozpore so zákonom. Žalobcom predložená zmenka má zákonom
zmenkovým a šekovým požadované náležitosti. Jedná sa o zmenku vystavenú žalovaným.

Krajský súd dáva do pozornosti okresnému súdu, že v tejto veci sa nevysporiadal s podaním zo dňa
20.10.2014 (č.l. 21 spisu) o oznámení o vstupe vedľajšieho účastníka do konania a podaním námietok
neprípustnosti vedľajšieho účastníctva zo strany žalobcu v podaní zo dňa 17.12.2014 (č.l. 31 spisu). Aj
s uvedeným podaním v novom konaní je potrebné sa zaoberať a vychádzať z vyššie prezentovaného

právneho názoru krajského súdu, podľa ktorého žalobca sa domáha práv zo zmenky.Z vyššie uvedených dôvodov krajský súd dospel k záveru, že je nevyhnutné rozhodnutie okresného
súdu podľa ust. § 221 ods. 1 písm. f), h) O.s.p. zrušiť a podľa ust. § 221 ods. 2 O.s.p. vrátiť vec
súdu prvého stupňa na ďalšie konanie.

Okresný súd v novom konaní bude postupovať v zmysle návrhu žalobcu, ktorý si podľa Nariadenia
uplatnil ako indosatár právo na zaplatenie zmenky vystavenej žalovaným, pričom v konaní nie je
povinný preukazovať existenciu žiadneho záväzkového vzťahu, ani ďalšie skutočnosti, pretože to zákon
zmenkový a šekový nadobúdateľovi zmenky, ktorý sa nestáva právnym nástupcom pôvodného majiteľa,

v žiadnom svojom ustanovení neukladá. Okresný súd pri svojom rozhodovaní bude vychádzať z
aktuálneho stavu konania a ak žalovaný žiadne námietky nepodá, nie je okresný súd bez námietok
oprávnený ex offo skúmať a vykonávať dokazovanie ohľadom záväzkovo-právneho vzťahu, aj keby
tento záväzkovo-právny vzťah mohol byť vzťahom spotrebiteľským. Predmetom konania je výlučne
nárok uplatnený zo zmenky. Okresný súd tento nárok bude posudzovať podľa zákona zmenkového
a šekového a bude vychádzať z prezentovaného právneho názoru krajského súdu v tom smere, že

žalobcom predložená zmenka je zmenkou, ktorá má náležitosti stanovené zákonom č. 191/1950 Zb..

Krajský súd je toho názoru, že ani dlžníkov, ktorí sú spotrebiteľmi, nie je možné vyňať z pôsobnosti
ust. § 17 zákona zmenkového a šekového, najmä ak takíto dlžníci žiadne relevantné námietky týmto
ustanovením predpokladané v konaní voči indosatárovi zmenky neuplatnili. Bez relevantných námietok

dlžníka, aj keď je tento spotrebiteľom, je výklad, ktorý smeruje k prelomeniu zásad stanovených v ust. §
17 zákona zmenkového a šekového v nesúlade s výslovným znením tohto ustanovenia. Pokiaľ v rámci
nového konania nedôjde ku kvalitatívne odlišnej zásadnej zmene skutkového a právneho stavu veci,
bude okresný súd vychádzať z uvedených záverov krajského súdu.

Okresný súd v novom konaní bude posudzovať nároky žalobcu uplatnené zo zmenky, bude sa zaoberať
dobou úročenia zmenkovej sumy podľa ust. § 48, § 49 zákona č. 191/1950 Zb. a dôsledne sa vyjadrí
k zmenkovému úroku 0,25 % denne, dojednanému podľa § 5 ods. 1 zákona č. 191/1950 Zb. a jeho
výšku posúdi.

Podľa ust. § 226 O.s.p., ak bolo rozhodnutie zrušené a ak bola vec vrátená na ďalšie konanie a nové
rozhodnutie, je súd prvého stupňa viazaný právnym názorom odvolacieho súdu.

Podľa ust. § 224 ods. 3 O.s.p., ak odvolací súd zruší rozhodnutie a ak vráti vec súdu prvého stupňa na
ďalšie konanie, rozhodne o náhrade trov súd prvého stupňa v novom rozhodnutí o veci.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu odvolanie n i e j e prípustné.