Rozsudok ,
Potvrdzujúce Judgement was issued on Thursday, October 28, 2015

Súd: Krajský súd Banská Bystrica
Spisová značka: 43Cob/144/2015

Identifikačné číslo súdneho spisu: 6714201049
Dátum vydania rozhodnutia: 28. 10. 2015
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Drahomíra Dibdiaková

ECLI: ECLI:SK:KSBB:2015:6714201049.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Banskej Bystrici ako súd odvolací v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr.

Drahomíry Dibdiakovej, členiek senátu JUDr. Evy Kmeťovej a JUDr. Márie Jamriškovej, PhD. v právnej
veci navrhovateľa APEK s.r.o., Plynárenská 2/A, 821 09 Bratislava, IČO: 45 459 843, právne zast.
Malata, Pružinský, Hegedüš & Partners s.r.o. so sídlom Prievozská 4/B, 821 09 Bratislava, IČO: 47 239
921 proti odporcovi G.. O. M. - CHRIS DESIGN so sídlom A. Hlinku 2337/6, 960 01 Zvolen, IČO: 35 194
804, právne zast. DEDÁK & Partners, s.r.o., so sídlom Mlynské Nivy 45, 821 09 Bratislava, IČO: 35 906
464 o zaplatenie 88.592,10 Eur s prísl., o odvolaní odporcu proti rozhodnutiu Okresného súdu Zvolen
č. k. 11Cb/6/2014-174 zo dňa 13. februára 2015 jednohlasne takto

r o z h o d o l :

?
Rozhodnutie Okresného súdu Zvolen č. k. 11Cb/6/2014-174 zo dňa 13. februára 2015 v napadnutej
časti prvej výrokovej vety p o t v r d z u j e.

O náhrade trov odvolacieho konania rozhodne súd prvého stupňa.

o d ô v o d n e n i e :

Napadnutým rozhodnutím zaviazal okresný súd odporcu zaplatiť navrhovateľovi 67.316,50 Eur s 9,25%
úrokom z omeškania ročne zo sumy 67.316,50 Eur od 5.12.2013 do zaplatenia a v prevyšujúcej časti
konanie zastavil. Rozhodnutie o náhrade trov prvostupňového konania si okresný súd vyhradil po

právoplatnosti rozhodnutia vo veci samej.

Z odôvodnenia rozhodnutia okresného súdu vyplýva, že navrhovateľ žiadal, aby súd zaviazal odporcu
na zaplatenie 88.592,10 Eur s prísl. na základe toho, že odporcovi zaplatil bez právneho dôvodu
faktúry, ktoré vystavil od júla 2012 do marca 2013 v celkovej výške 88.592,10 Eur. Túto skutočnosť
zistil až následnou kontrolou účtovníctva, keď k uvedeným faktúram neevidoval žiadnu zmluvu, ktorá
by medzi ním a odporcom zakladala akýkoľvek záväzkový právny vzťah, od odporcu neprijal žiadne

plnenie, na ktoré boli faktúry vystavené a neevidoval ani žiadne dodacie listy či Protokol o prevzatí
tovaru, na podklade ktorých bol odporca oprávnený vyššie uvedenú sumu fakturovať. Opakovane preto
vyzýval odporcu na zaslanie príslušných dokladov k platobným operáciám medzi ním a odporcom,
na ktoré však odporca nereagoval. Listom zo dňa 09.01.2013 odporca navrhovateľovi oznámil, že
pohľadávku navrhovateľa považuje za bezpredmetnú. Navrhovateľ uviedol, že odporca vystavil faktúry
nesprávnemu odberateľovi, resp. fiktívne faktúry, pričom navrhovateľ v mylnej predstave, že jemu
adresované faktúry pokrývajú plnenie navrhovateľom objednané a dodané, nesprávne faktúry uhradil.

Prijatímvyššieuvedenýchsúmsaodporcabezprávnehodôvoduobohatilnaúkornavrhovateľavzmysle
§ 451 ods. 2 Občianskeho zákonníka.Odporca v konaní žiadal, aby súd návrh v celom rozsahu zamietol. Uviedol, že medzi odporcom ako
zhotoviteľom a navrhovateľom ako objednávateľom vznikol obchodno-právny záväzkový vzťah, ktorý
spočíval v čiastkových dodávkach plnenia, ktoré boli zo strany odporcu ako subdodávateľa plnené pre

navrhovateľa ako generálneho dodávateľa a rovnako bolo poskytnuté plnenie zo strany navrhovateľa
ako objednávateľa. Zmluva o dielo bola uzavretá ústne. Medzi stranami existoval pomerne dlhú dobu
obchodno-právny vzťah, ktorý spočíval v komplexných dodávkach, ktorý je preukázateľný existenciou
osobného kontaktu, osobnej komunikácie, e-mailovej komunikácie, aj telekomunikácie uskutočnenej
prostredníctvom telekomunikačných zariadení. Odporca upozornil, že navrhovateľ uviedol v návrhu ako

faktúry aj dva dobropisy, ktorými odporca dobropisoval pôvodne ním fakturované sumy. Platobný doklad
č. 2013032 na sumu 3.148,60 Eur a platobný doklad č. 2013034 na sumu 496 Eur sú dobropisy, na
základe ktorých navrhovateľ nič neplnil. Nemôže teda žiadať vydať niečo, čo nikdy v prospech odporcu
neuskutočnil.

Navrhovateľ tvrdenia odporcu v celosti odmietol. Uviedol, že nárok na vydanie bezdôvodného

obohatenia vychádza z existencie záväzkovo-právneho vzťahu medzi subjektom, ktorý bezdôvodne plnil
asubjektom,ktorýbezdôvodnéobohatenieprijalspovinnosťoutohtosubjektuprijatéplnenievydaťtomu,
na úkor koho sa bezdôvodne obohatil. S prihliadnutím na uvedené je potrebné posudzovať aj prípadnú
dôkaznú povinnosť oboch subjektov. Kým na strane navrhovateľa sa dôkazná povinnosť obmedzuje
na preukázanie poskytnutého plnenia a jeho výšky, na strane odporcu je dôkazné bremeno, že ním

prijaté plnenie od navrhovateľa nie je bezdôvodným obohatením, ale plnením prijatým za vykonané
služby a poskytnuté plnenia. Odporca žiadnym relevantným dôkazom nepreukázal akúkoľvek existenciu
ním vykonaných subdodávateľských prác pre navrhovateľa. Navrhovateľ zásadne odmietol existenciu
ústnych zmlúv o dielo. Nerozporoval možné dodanie plnení zo strany odporcu na nehnuteľnosť pre pána
Prešinského, avšak táto skutočnosť je pre skutkový stav v prejednávanej veci irelevantná. Navrhovateľ

nebol objednávateľom diela a nemal s objednávateľom žiadny zmluvný vzťah, ktorý by ho oprávňoval
na zabezpečovanie subdodávateľov a preberanie nimi vykonaných prác pre objednávateľa. V žiadnom
prípade nebol oprávnený a ani povinný tieto subdodávateľsky poskytnuté plnenia v mene objednávateľa
uhrádzať. Zo strany odporcu sa jedná o zjavnú chybu v špecifikácii adresáta ním dodaných prác a plnení,
pretože adresátom plnení nebol, a nikdy nemal byť, navrhovateľ.

Navrhovateľ uviedol, že vzhľadom na uvedené tvrdenia odporcu možno vyvodiť taký skutkový stav
veci, že na stavbe rodinného domu pre pána Prešinského sa podieľal tak navrhovateľ ako aj odporca.
Navrhovateľ nerozporoval, že sa ako stavbyvedúci a vykonávateľ hrubej stavby podieľal na realizácii
rodinného domu pre pána Prešinského. Ako to však potvrdil samotný odporca, navrhovateľ ďalšie

práce nevedel, resp. nebol zazmluvnený uskutočniť, v dôsledku čoho po vzájomnej dohode medzi
navrhovateľom a odporcom o rozsahu vykonaných prác ich pravdepodobne uskutočnil odporca, ktorý
v danej veci komunikoval osobne priamo s pánom F.. Predmetom faktúr vystavených odporcom sú
zámočnícke, stolárske, keramické práce a dodanie svietidiel, pri ktorých podľa vyjadrení odporcu
komunikoval výhradne s pánom Prešinským, bez účasti navrhovateľa. Sám odporca uviedol, že

dobropisy, ktoré vystavil, boli vystavené z dôvodu neskorých úhrad faktúr pánom Prešinským, na ktoré
sa vzťahovali. Je nepochybné, že navrhovateľ nebol účastníkom rokovaní medzi odporcom a pánom
F., nebol účastníkom preberania dodaných plnení odporcom pánovi F. a nebol účastníkom dohody o
výške plnenia za odporcom dodané práce a materiál. Odporcom vystavené faktúry preto mali smerovať
k objednávateľovi diela, pánovi F., ktorý mal byť ich skutočným adresátom. Faktúry č. 2013032 a č.

2013034 F. aj skutočne uhradil. Navrhovateľ si nevie predstaviť iný právny dôvod na úhradu týchto faktúr,
akoexistenciuosobnéhozáväzkupánaF.akoobjednávateľadielavočiodporcoviakozhotoviteľovidiela.

Navrhovateľ písomným podaním zo dňa 01.12.2014 zobral návrh na začatie konania späť do výšky
21.275,60 Eur a žiadal, aby súd zaviazal odporcu na zaplatenie sumy 67.316,50 Eur s prísl. Dôvodom

čiastočného späťvzatia návrhu bolo, že časť došlých faktúr bola zo strany odporcu dobropisovaná
a časť vystavených faktúr bola uhradená treťou osobou. Poukázal na príjmové pokladničné doklady,
ktorými došlo k hotovostnej úhrade a ktoré pripojil. Na pokladničných dokladoch je síce uvedený
ako platiteľ navrhovateľ, avšak navrhovateľ uvedené doklady nikdy nepodpísal, neakceptoval a sumy
neuhradil. Nevie ustáliť, kto doklady ako príjemca alebo vystaviteľ podpísal. Podpisy nepatria osobe

oprávnenej konať za navrhovateľa. Pokladničné doklady boli navrhovateľovi bez ďalšieho doručené a
nakoľko na nich vystupuje ako platiteľ, mal za to, že ich aj uhradil. Až následne bolo zistené, že k
ich úhrade zo strany navrhovateľa nedošlo. Navrhovateľ z uvedeného vyvodil, že predložené podklady
preukazujú samostatný zmluvný vzťah medzi odporcom a pánom Prešinským, nakoľko ak mal byťvýhradným dodávateľom stavby navrhovateľ, prečo by tretia osoba, pravdepodobne pán F. uhrádzal
subdodávateľom platby, ktoré mal uhrádzať navrhovateľ.

Okresný súd odôvodnil rozhodnutie tým, že majetkový prospech získaný bez právneho dôvodu je také
plnenie, pre ktoré od začiatku nebol daný právny dôvod na jeho prijatie. Takýto prípad môže nastať vtedy,
keď sa účastníci napríklad domnievajú, že uzavreli zmluvu, hoci ju neuzavreli, alebo niekto plnil omylom
niekomu inému, s kým nebol v zmluvnom vzťahu. V takom prípade však treba preskúmať, či nedošlo ku
konkludentnému uzavretiu zmluvy, ak druhý účastník plnenie akceptoval a poskytol protiplnenie. Takýto

postup je možný len vtedy, keď je zmluvu možné uzavrieť v akejkoľvek forme.

Predmetom sporu je vydanie bezdôvodného obohatenia, ktoré predstavuje odporcom vyfakturované
sumy, ktoré navrhovateľ odporcovi uhradil v období od 27.7.2012 do 11.2.2013. Odporca túto skutočnosť
nepopieral.Sámdospisupredložilfotokópievýpisovzúčtu,ktorýmibolopreukázané,ženaúčetodporcu
bola celkove poukázaná suma 61.300 Eur a dňa 11.2.2013 hotovostná platba vo výške 6.016 Eur, čo

spolu predstavuje žalovanú sumu 67.316,50 Eur. Odporca o uzavretí Zmluvy o dielo nepredložil žiadny
listinný dôkaz. Tvrdil, že medzi navrhovateľom a odporcom došlo k uzavretiu niekoľkých čiastkových
zmlúv o dielo, ktorým mala byť realizácia stavby rodinného domu a zariadenia jeho interiéru, ale aj
dostavby Administratívnej budovy v Moste pri Bratislave pre jednu zo spoločností P.. F.. Pri neexistencií
písomne uzavretej Zmluvy o dielo a neexistencii písomnej dohody o cene dodaného diela sa odporca

dostal do dôkaznej núdze a podľa názoru súdu neuniesol dôkazné bremeno. Z predložených faktúr
zo strany oboch účastníkov konania jednoznačne vyplýva, že odporca navrhovateľovi fakturoval práce
(stolárske, zámočnícke a podobne), dodanie svietidiel, dodanie keramiky na stavbu Hviezdoslavov.
Svedkom P.. F. bolo jednoznačne preukázané, že odporca sa ničím nepodieľal na stavbe Hviezdoslavov,
podieľal sa len na stavbe rodinného domu, prípadne dostavbe Administratívnej budovy v Moste

pri Bratislave. Navrhovateľ tak preplatil odporcovi faktúry za prácu a dodanie materiálu na stavbu,
na ktorej sa odporca nepodieľal, pričom odporca nepredložil žiadne listinné dôkazy o uskutočnení
vyfakturovaných prác, dodaní svietidiel a keramiky a ich prevzatí navrhovateľom. Preto súd podanému
návrhu vyhovel a odporcu zaviazal na zaplatenie žalovanej sumy 67.316,50 Eur a v prevyšujúcej časti
na základe čiastočného späťvzatia návrhu konanie o sumu 21.275,60 Eur zastavil. Úroky z omeškania

súd priznal navrhovateľovi vo výške 9,25 % ročne, určenej podľa § 3 ods. 1 Nariadenia vlády SR č.
87/1995 Z. z.

O trovách konania si okresný súd vyhradil rozhodnúť podľa § 151 ods. 3 Občianskeho súdneho poriadku
(ďalej Len OSP) samostatným rozhodnutím po nadobudnutí právoplatnosti rozhodnutia vo veci samej.

Proti rozhodnutiu prvostupňového súdu podal v zákonom stanovenej lehote odvolanie odporca,
ktorý uviedol, že navrhovateľ pôsobil v rámci stavby Administratívnej budovy v Moste pri Bratislave
ako generálny dodávateľ pre objednávateľa, ktorého bližšie neoznačil. Odporca zhotovoval pre
objednávateľa - spoločnosť Weiron, s.r.o. v pozícii tzv. „nominovaného subdodávateľa“ navrhovateľa

práce na interiéri, vrátane dodávok svietidiel a keramiky. Jedná sa o štandardný a bežný koncept v rámci
investičnej výstavby, ktorým si objednávateľ (investor) po dohode s generálnym dodávateľom stavby
vyhradí, že určité ním vybrané časti diela zhotoví ako subdodávateľ generálneho dodávateľa stavby
ním preferovaný subjekt. Zväčša sa jedná o dodávky zložitejších technológii alebo častí diela, ktoré
majú pre objednávateľa diela, teda investora osobitný význam. V tomto prípade sa jednalo o dodávku

určitých častí interiéru do administratívnej budovy investora v Moste pri Bratislave. V rámci „nominovanej
subdodávky“ nie je nič nezvyčajné, že generálny dodávateľ zastrešuje len jej realizačnú časť na základe
projektu a podmienok, ktoré mu dodá a zabezpečí samotný objednávateľ diela - investor. Neobstojí
preto námietka navrhovateľa, že ak spoločnosť Weiron, s.r.o., ktorej štatutárnym zástupcom bol P.. F. F.,
obstarala u odporcu projekt interiéru, automaticky to znamenalo, že bola aj objednávateľom realizácie

diela, ktoré má byť na základe projektu vykonané.

Odporca namietol, že prvostupňový súd dospel k nesprávnym skutkovým záverom ohľadom
neexistencie Zmluvy o dielo medzi navrhovateľom a odporcom z dôvodu absencie zmluvy v písomnej
forme. Odporca mal za to, že v rámci konania boli produkované dôkazy, a to svedecké výpovede, ktoré

bez pochybnosti preukazujú uzavretie zmluvy o dielo. Prvostupňový súd prijal záver napriek skutočnosti,
že ohľadom spôsobu spolupráce medzi odporcom a navrhovateľom boli v konaní produkované iné
priame, ale aj nepriame dôkazy. Tieto síce nemali listinnú podobu, ale presvedčivo spochybnili tvrdenia
navrhovateľa ohľadom neexistencie akéhokoľvek zmluvného vzťahu s odporcom. V rámci odôvodneniasa však prvostupňový súd s týmito skutočnosťami týkajúcimi sa kľúčovej otázky pre celé konanie
žiadnym spôsobom nevyrovnal. Nepresvedčivo a účelovo vyznieva argumentácia navrhovateľa, ktorý
si po niekoľkých mesiacoch uvedomil, že bez dôvodu vykonal platby v hodnote niekoľkých desiatok

tisíc Eur v prospech odporcu, o ktorých v čase ich vykonania nemal žiadnu vedomosť. Dôveryhodnosť
tejto argumentácie vylučuje fakt, že v priebehu konania sa ukázalo, že odporca navrhovateľa, a s ním
spolupracujúce osoby nielenže poznal, ale s nimi aj pravidelne komunikoval. Odporca namietol, že
okresný súd dospel k nesprávnemu záveru o nevykonaní diela z dôvodu nesprávne uvedeného miesta
dodania diela na faktúre. Uviedol, že odporca v rámci celého konania tvrdil a z výpovedí všetkých

svedkov vyplýva, že na základe zmluvy o dielo ako subdodávateľ dodával pre navrhovateľa materiál
a práce, týkajúce sa realizácie stavby administratívnej budovy v Moste pri Bratislave. Napriek tomu,
že na sporných faktúrach je ako miesto dodania diela uvedená stavba v Hviezdoslavove, odporca v
konaní nikdy netvrdil, že by svoje práce dodával na túto stavbu, ktorú taktiež realizoval navrhovateľ.
Táto skutočnosť nebola v konaní sporná. Prvostupňový súd však v tomto kontexte dovodil, že pokiaľ
odporca nedodal ním fakturované práce na miesto, ktoré je ako miesto dodania uvedené na faktúre, zo

strany odporcu a priori nedošlo k žiadnemu plneniu v prospech žalobcu. Prvostupňový súd pri hodnotení
dôkazov v tomto ohľade ignoroval skutočnosť, že v konaní bolo preukázané, že na sporných faktúrach
odporca uvádzal text, ktorý od neho požadoval sám navrhovateľ.

Odporca v odvolaní namietol, že okresný súd porušil zásady spravodlivého procesu a svojím postupom

odňal odporcovi možnosť konať pred súdom, keď svoje rozhodnutie nedostatočne odôvodnil. Zároveň
si okresný súd nesplnil svoju povinnosť vyplývajúcu z vyšetrovacej zásady, keď nedostatočne zistil
skutkový stav, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, čo
predstavuje odvolací dôvod podľa § 205 ods. 2 písm. c/ OSP. Za účelom riadneho zistenia skutkových
okolností ohľadom spolupráce navrhovateľa a odporcu navrhol vo svojom vyjadrení zo dňa 27.01.2014

vypočutiesvedkov,opätovneprednesenýajnapojednávanídňa05.06.2014,atozaúčelompreukázania
skutočného dodania plnenia odporcom navrhovateľovi, ktoré prvostupňový súd nevykonal. Vzhľadom
na uvedené odporca navrhol, aby odvolací súd zmenil rozsudok v zmysle § 220 OSP tak, že žalobu
v celom rozsahu zamieta, alebo aby rozsudok zrušil podľa § 221 OSP a vec vrátil prvostupňovému
súdu na ďalšie.

K odvolaniu odporcu podal písomné vyjadrenie navrhovateľ, ktorý uviedol, že sa v celom rozsahu
stotožňuje s obsahom napadnutého rozsudku. Pokiaľ odporca konštatoval, že súd v rámci konania
nedostatočne zistil skutkový stav veci, resp. na základe vykonaných dôkazov dospel k nesprávnym
skutkovým záverom, je potrebné si uvedomiť, koho v predmetnom súdnom spore zaťažovala povinnosť

tvrdenia a povinnosť unesenia dôkazného bremena pri preukazovaní existencie zmluvného vzťahu a
preukázania dodania plnenia pre navrhovateľa. Podľa názoru navrhovateľa nie je možné za preukázané
považovať protichodné tvrdenia ohľadom existencie zmluvného vzťahu, vyplývajúce zo svedeckých
výpovedí, najmä štatutárnych zástupcov dotknutých strán. Keďže existencia zmluvného vzťahu nebola
v konaní preukázaná, resp. bolo jednoznačne preukázané, že k uzavretiu zmluvy o dielo, hoci aj ústnej,

nedošlo, bolo na strane odporcu, aby preukázal existenciu reálneho plnenia pre navrhovateľa na ním
deklarované miesto plnenia Hviezdoslavov. Navrhovateľ nerozporoval možné dodanie plnení zo strany
odporcu na nehnuteľnosť pre pána F., v tejto časti je však posúdenie skutkového stavu irelevantné.
Rozhodujúce je, či odporca v konaní preukázal, že jeho plnenia smerovali navrhovateľovi a že ich
aj prevzal. Uvedené je v súlade so zásadou kontradiktórnosti konania, avšak tá na strane odporcu

absentuje.

Navrhovateľ považoval za nedôvodné tvrdenie odporcu, podľa ktorého obsah faktúr uhrádzal podľa
pokynov navrhovateľa. Odporca je samostatný právny subjekt bez personálneho a majetkového
prepojenia na navrhovateľa, ktorý ak uvádzal na faktúrach klamlivé alebo zavádzajúce údaje, porušoval

účtovné, ako aj daňové právne predpisy. Ak by sa malo jednať o omyl zo strany odporcu, uvedené je
ťažko predpokladateľné vzhľadom na počet vystavených faktúr.

K prípadnému odňatiu možnosti konať pred súdom, ktorého sa mal súd dopustiť na strane odporcu
navrhovateľ uviedol, že sa jedná o všeobecné konštatovania bez právnej relevancie. Súd nie je povinný

vykonať všetky dôkazy, ktoré účastníci konania navrhnú a na vykonaní dôkazu netrval ani samotný
odporca,resp.jehoprávnyzástupca,nakoľkovsúladespoučenímpodľa§120ods.4OSPnemalžiadne
návrhy na doplnenie dokazovania a ani pripomienky k vykonaným dôkazom. Vzhľadom na uvedené
navrhovateľ navrhol, aby odvolací súd napadnuté rozhodnutie v celom rozsahu potvrdil.Krajský súd v Banskej Bystrici ako súd odvolací prejednal vec podľa ustanovenia
§ 212 ods. 1 OSP bez nariadenia pojednávania v senáte podľa ustanovenia § 214 ods.2 OSP. Rozsudok

bol odvolacím súdom verejne vyhlásený v zmysle § 211 ods. 2 a § 156 ods. 1 OSP. V zmysle § 156 ods.
3 OSP bolo verejné vyhlásenie rozsudku oznámené na úradnej tabuli Krajského súdu v Banskej Bystrici.

Zo spisového materiálu odvolací súd zistil, že odporca faktúrou č. 201292 vyfakturoval navrhovateľovi
sumu 13.764,72 Eur, splatnú dňa 19.7.2012, faktúrou č. 201290 mu vyfakturoval sumu 1.255,50 Eur,

splatnú dňa 26.7.2012, faktúrou č. 201283 mu vyfakturoval sumu 1.599 Eur, splatnú dňa 26.7.2012,
faktúrou č. 2012081 mu vyfakturoval sumu 10.449 Eur, splatnú dňa 26.7.2012, faktúrou č. 2012099
mu vyfakturoval sumu 26.548,28 Eur, splatnú dňa 30.7.2012, faktúrou č. 20120104 mu vyfakturoval
sumu 7.684 Eur, splatnú dňa 23.8.2012, faktúrou č. 20120131 mu vyfakturoval sumu 6.270 Eur, splatnú
dňa 6.11.2012, faktúrou č. 2012142 mu vyfakturoval sumu 12.528,40 Eur, splatnú dňa 20.11.2012 a
faktúrou č. 2012144 mu vyfakturoval sumu 4.848,60 Eur, splatnú dňa 22.11.2012. Odporca tiež vystavil

navrhovateľovi dobropis č. 2013032 k faktúre č. 2012144 v hodnote 3.148,60 Eur a dobropis č. 2013034
k faktúre č. 2012142 v hodnote 496 Eur. Navrhovateľ zaplatil odporcovi faktúry č. 2012099, č. 201281,
č. 2012083, č. 201290 dňa 27.02.2012, faktúru č. 201292 uhradil dňa 17.08.2012 a faktúru č. 2012142
dňa 11.02.2013.

Na pojednávaní konanom dňa 05.06.2014 odporca uviedol, že ho koncom roku 2011 alebo začiatkom
roku 2012 oslovil pán F. s požiadavkou, aby mu vypracoval cenovú ponuku, pretože chce realizovať
stavbu domu a predstavil mu stavbyvedúceho p. O., ktorý je štatutárom navrhovateľa. Povedal, že je
to pán, ktorý ten dom stavia. F. O. mu povedal, že nemôže zabezpečiť napr. keramiku, sanitu, nábytok
a podobne, preto sa dohodli, ktorý z nich čo bude na stavbe zabezpečovať a cenovú ponuku predložili

p. F., ktorý ju odsúhlasil. Na otázku odporcu, akým spôsobom sa bude fakturovať p. F. povedal, že
prostredníctvom pána O. a že časť sumy zaplatí osobne pán F. a časť sumy bude platená pánom O..
Odporca uviedol, že dodal svietidlá, nábytok, koberce priamo, nešlo to už cez pána O.. Odporca tiež
uviedol, že potom sa vyskytol problém s preplatením kovaných vecí, ohľadom faktúry na cca 3.500 Eur.
Pán O. mu to nepreplatil ani do pol roka. Pán F. dal odporcovi avízo, že pán O. to už zrejme neuhradí a

doplatil to potom sám pán F.. Vo vzťahu k navrhovateľovi sa to vyriešilo dobropisom.

Štatutárny zástupca navrhovateľa G.. B. O. na pojednávaní dňa 31.10.2014 potvrdil, že s odporcom sa
videlraz.Uviedol,ženemaližiadenzmluvnývzťah,stretlisa,odporcaboljednýmzmožnýchdodávateľov
na stavbu. Navrhovateľ tam vykonával stavebné práce prostredníctvom svojich subdodávateľov.

Investorom tejto stavby bol podľa ústnej dohody p. F..

Svedok G.. U. O. na pojednávaní konanom dňa 31.10.2014 uviedol, že spočiatku si myslel, že pán
G.. O. je stavbyvedúci. Neskôr sa dozvedel, že oni sú dodávatelia interiéru. Odporca bol dodávateľom
zariadenia tohto interiéru. G.. O. uviedol, že s pánom F. prichádzal do styku vo fáze prípravy projektu,

kedysariešilarealizáciustavbyrodinnéhodomupánaF.vMostepriBratislave.NastavbeHviezdoslavov
nerobili nič. Projekt na rodinnom dome v Moste pri Bratislave prevzal pán F.. Svedok nevedel, kto prevzal
realizáciu.

Svedkyňa D. W., účtovníčka odporcu na pojednávaní konanom dňa 31.10.2014 na otázku, či bola v

kontakte so štatutárnym zástupcom navrhovateľ uviedla, že áno, vyjasňovali si termíny a splatnosti
fakturácie, ako aj sumy. Išlo o realizáciu diela pre pána F.. Na otázku navrhovateľa, či boli niektoré
faktúry uhrádzané aj osobne p. F. alebo niektorou z jeho firiem svedkyňa uviedla, že niektoré faktúry
boli uhradené p. F. ako fyzickou osobou.

Napojednávaní,konanomdňa30.10.2014P..F.F.,ktorýbolinvestoromaobjednávateľomzaspoločnosť
Weiron, s.r.o., ale zrejme aj sám za seba, pokiaľ šlo o dodávky odporcu na jeho rodinný dom uviedol,
že oslovil navrhovateľa, aby dostaval Administratívnu budovu, ktorá už bola rozostavaná. Čo sa týka
odporcu, P.. F. oslovil firmu Neopolis aby mu vypracovala projekt interiéru, kedy sa dozvedel, že oni

sú schopní aj projekt realizovať, ale nie ako spoločnosť Neopolis, ale ako iná spoločnosť. Dohodli sa,
že to budú robiť prostredníctvom navrhovateľa. S odporcom nemal uzavretú žiadnu písomnú zmluvu,
bola to vec spoločnosti Weiron, s.r.o., Bratislava, ktorej je P.. F. jediným spoločníkom. Administratívna
budova sa stavala pre túto obchodnú spoločnosť, nie pre neho ako fyzickú osobu. Všetko malo byťriešené cez navrhovateľa. P.. F. preplatil len nejaké faktúry, keď to odmietol urobiť navrhovateľ. Potom,
ako začali súdne pory medzi navrhovateľom a svedkom, navrhovateľ odmietol dokončiť prácu na
stavbe administratívnej budovy, ktorá už bola takmer hotová. Svedok sa potom musel dohodnúť na

dokončení práce s odporcom a doriešil to s odporcom sám. Potvrdil, že odporca sa podieľal len na
stavbe administratívnej budovy v Moste pri Bratislave, nepodieľal sa na stavbe Hviezdoslavov. Podľa
neho plnenie realizované odporcom išlo cez navrhovateľa, nejaké dodávky preberal pán F., je možné,
že niečo prebral aj svedok osobne. Bolo to po začatí už uvedeného sporu s navrhovateľom, keď tento
odmietol dokončiť realizáciu.

Písomným podaním zo dňa 1.12.2014 zobral navrhovateľ návrh na začatie konania do výšky 21.275,60
Eur späť.

Odporca v písomnom vyjadrení k návrhu zo dňa 03.06.2014 uviedol, že o vzájomnom obchodnom
záväzkovomvzťahunavrhovateľaaodporcubymohliamalitiežmaťvedomosťsubdodávateliaodporcu,

prostredníctvom ktorých realizoval, resp. zabezpečoval dodávky plnení alebo ich časti pre navrhovateľa,
prípadne ktorí sa tiež podieľali na uvedenej investičnej akcii. V prípade potreby preto odporca môže
navrhnúť ako svedkov napríklad p. P., p. X. I.. P. U. F. a p. O. S.. Na pojednávaní konanom dňa
05.06.2014 právny zástupca odporcu uviedol, že plnenie navrhovateľovi poskytol, bude ho vedieť
preukázať svedeckými výpoveďami označených ľudí v písomnom vyjadrení, preto návrh navrhovateľa,

aby odporca vydal navrhovateľovi akékoľvek peňažné prostriedky z titulu údajného bezdôvodného
obohatenia nemá racionálny základ, skutkový základ a nemôže napĺňať ani žiadnu zo skutkových
podstát bezdôvodného obohatenia tak, ako ho pozná Občiansky zákonník. Na pojednávaní konanom
dňa 12.09.2014 právny zástupca odporcu uviedol, že navrhuje pojednávanie odročiť, aj keď zabezpečil
účasť svedkov D. W. a G.. U. O.. Navrhol ako svedka vypočuť aj P.. F. F.. Z dôvodu predvolania svedka

P.. F. F., svedkyne D. W. a svedka G.. U. O. súd pojednávanie odročil na deň 31.10.2014. Vypočutie
svedkov P., I., F. a S. odporca nenavrhol, len s takou možnosťou uvažoval. Na pojednávaní konanom
dňa 13.02.2015 boli účastníci poučení podľa § 120 ods. 4 OSP a § 118 ods. 4 OSP, pričom odporca
vypočutie ďalších svedkov nenavrhol.

Podľa § 451 ods. 1 zák. č. 40/1964 Zb. Občianskeho zákonníka (ďalej len OZ), kto sa na úkor iného
bezdôvodne obohatí, musí obohatenie vydať.

Podľa§451ods.2OZ,bezdôvodnýmobohatenímjemajetkovýprospechzískanýplnenímbezprávneho
dôvodu, plnením z neplatného právneho úkonu alebo plnením z právneho dôvodu, ktorý odpadol, ako

aj majetkový prospech získaný z nepoctivých zdrojov.

Podľa § 536 ods. 1 zák. č. 513/1991 Zb. Obchodného zákonníka (ďalej len ObZ), zmluvou o dielo sa
zaväzuje zhotoviteľ vykonať určité dielo a objednávateľ sa zaväzuje zaplatiť cenu za jeho vykonanie.

Odporca v odvolaní namietol, že súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k
nesprávnym skutkovým zisteniam, pokiaľ dospel k záveru, že zmluva o dielo medzi navrhovateľom
a odporcom neexistuje z dôvodu absencie zmluvy v písomnej forme. Okresný súd však závery
napadnutého rozhodnutia neoprel výlučne o zistenie, že medzi odporcom a navrhovateľom nebola
potvrdená existencia zmluvy o dielo uzavretej v písomnej forme. Okresný súd odôvodnil svoje

rozhodnutie najmä tým, že odporca na svoje tvrdenia neuniesol dôkazné bremeno.

Je nepochybné, že zmluva o dielo môže byť uzavretá nielen písomne, ale aj ústnou formou, prípadne
môže byť uzavretá konkludentne, teda poskytnutím plnenia zo strany zhotoviteľa a prijatím plnenia
zo strany objednávateľa. Rovnako je nepochybné, že generálny zhotoviteľ si môže vykonanie, resp.

zhotovenie diela objednať u ďalšieho zhotoviteľa, ktorý s ním uzavrie zmluvu o dielo v písomnej alebo
ústnej forme, resp. zhotoví dielo jeho odovzdaním generálnemu zhotoviteľovi. Z takto vzniknutého
vzťahu nastávajú pre zhotoviteľa iné dôsledky, a to najmä pokiaľ ide o právo fakturovať, zodpovednosť
za vady, príp. škodu, ako keď zhotovuje dielo priamo na základe objednávky objednávateľa, ktorým je
obvykle investor, pretože dielo odovzdáva priamo jemu, tento ho preberá, jemu ho fakturuje a nesie sám

zodpovednosť za kvalitu jeho zhotovenia.

V prejednávanom prípade by navrhovateľovi vznikla povinnosť zaplatiť odporcovi cenu za vykonané
dielo buď vtedy, ak by uzavrel s odporcom samostatnú zmluvu o dielo, na základe ktorej by bol odporcajeho dodávateľom a vykonal by dielo pre navrhovateľa ako objednávateľa, čo v podstate odporca tvrdil
v priebehu celého konania na prvom stupni alebo ak by odporca zhotovoval dielo pre konečného
objednávateľa v pozícii tzv. „nominovaného subdodávateľa“ navrhovateľa tak, ako to uviedol odporca

v odvolaní.

V konaní nebolo jednoznačne preukázané, že by navrhovateľ bol generálnym zhotoviteľom s viacerými
subdodávateľmi, a to nielen na Administratívnej budove, ale aj na rodinnom dome p. F. v Moste pri
Bratislave, a zrejme aj na tretej stavbe v Hviezdoslavove a ani to, že by bol oprávnený fakturovať ním

vykonané dielo, ako aj dielo vykonávané subdodávateľmi, konečnému objednávateľovi - investorovi. Ak
by bolo pravdivé a preukázané tvrdenie odporcu, že navrhovateľ bol oprávnený dielo, ktoré vykonával
odporca a ostatní subdodávatelia preberať, tak by bol navrhovateľ oprávnený cenu diela, zhotoveného
týmito subjektmi, vrátane odporcu, aj konečnému objednávateľovi fakturovať. Takéto tvrdenie odporcu,
ženímposkytnutéplneniebolnavrhovateľoprávnenýprevziaťanáslednepovinnýajzaplatiťzdôvoduže
bol generálnym zhotoviteľom vo vzťahu k investorovi, odporca prvýkrát uviedol až v odvolacom konaní.

Skutočnosť, či dielo vykonané odporcom navrhovateľ ako generálny zhotoviteľ diela prevzal by nebolo
relevantné, pokiaľ by sa preukázalo, že investor hlavnému dodávateľovi za takéto plnenie riadne zaplatil.

Odporca však počas konania na prvom stupni trval len na tom jeho tvrdení, že medzi ním ako
zhotoviteľom a navrhovateľom ako objednávateľom vznikol obchodnoprávny záväzkový vzťah, ktorý

spočíval v čiastkových zmluvách o dielo, ktoré boli zo strany odporcu ako dodávateľa plnené a rovnako
bolo poskytnuté plnenie zo strany navrhovateľa ako objednávateľa. Tento postoj odporca prezentoval aj
v písomnom vyjadrení zo dňa 03.06.2014 a zotrval na ňom až do skončenia konania na súde prvého
stupňa. Okresný súd preto správne v priebehu konania preveroval, či si navrhovateľ ako objednávateľ
objednal u odporcu vykonanie prác a dodávku tovarov, ktoré sú predmetom zaplatených faktúr a či toto

plnenie od odporcu prevzal. Z výpovedí svedkov navrhnutých odporcom tvrdenie odporcu nevyplynulo.
Svedecké výpovede potvrdili len to, že ako navrhovateľ, tak aj odporca poskytovali na rovnakých
stavbáchvMostepriBratislaverôzneplnenia,avšakžiadnaznichsurčitosťounepotvrdila,žebyplnenie,
ktoréodporcafakturoval,objednalaprevzalodnehoprávenavrhovateľ.ZvýpovedesvedkaF.vyplynulo,
že plnenie realizované odporcom šlo cez navrhovateľa, ale či sa tak stalo fyzickým prevzatím diela

navrhovateľom na stavbách investora alebo šlo cez navrhovateľa len fakturačne, z jeho výpovede nie
je zrejmé. Na túto skutočnosť odporca nenavrhol v konaní pred súdom prvého stupňa vykonať žiadne
dokazovanie. Potvrdil tiež, že nejaké dodávky preberal p. F. a je možné, že niečo prebral aj on sám
osobne. Či tak robil ako osoba poverená za spoločnosť Weiron, s.r.o., Bratislava alebo za seba ako
fyzickú osobu, keďže jedna zo stavieb - rodinný dom bola zhotovená pre neho, z fakturácie odporcu

vôbec nevyplýva. Z uvedeného je zrejmé, že na stavbách realizovaných v Moste pri Bratislave nebol
jednoznačne určený subjekt, ktorý bol dodávateľom komplexného diela, nebolo preukázané, kto bol
poverený preberaním plnení odporcu a kto bol následne poverený preplácaním odporcom vystavených
faktúr adresovaných navrhovateľovi. V konaní pred súdom prvého stupňa bolo preukázané len to, že
časť prác vykonávaných odporcom bola fakturovaná navrhovateľovi, ktorý ju aj preplatil a časť prác

preplatil P.. F.. P.. F. ako svedok sám potvrdil, že po vzniku konfliktu medzi ním a navrhovateľom
navrhovateľ stavbu Administratívnej budovy nedokončil a tieto ukončil odporca.

Pokiaľodporcavodvolanínamietol,žesúdnemôževychádzaťvýlučnezpísomnýchdôkazovapoukázal
na ústne výpovede svedkov v konaní, jeho tvrdenie je pravdivé v tom, že súd je povinný posudzovať

dôkazy každý osobitne a všetky vo vzájomnej súvislosti bez ohľadu na to, či je poskytnutý v písomnej
alebo v ústnej forme, pretože sa váha dôkazu tým nemeria. Je však nutné pripomenúť, že z výpovedí
svedkov, na ktoré odporca poukazuje, nevyplynul jednoznačný záver o tom, že by medzi navrhovateľom
ako objednávateľom a odporcom ako zhotoviteľom, ale ani ako medzi generálnym zhotoviteľom na
jednej strane a odporcom ako jeho subdodávateľom bol uzavretý akýkoľvek záväzkový vzťah. Ohľadom

dôvodnosti vystavenia faktúr, ktoré boli predložené v konaní nevedel odporca preukázať, kto od neho
konkrétne práce a konkrétne druhy tovaru preberal, a teda komu vlastne fakturované plnenie, či
navrhovateľovi, spoločnosti Weiron, s.r.o., p. F. alebo obom naposledy uvedeným, poskytol.

Odporca až v odvolaní tvrdil, že pôsobil v rámci stavby v Moste pri Bratislave v pozícii tzv. nominovaného

subdodávateľanavrhovateľa,čojekonceptinvestičnejvýstavby,ktorýmsiobjednávateľ(investorstavby)
po dohode s generálnym dodávateľom stavby, ktorým mal byť navrhovateľ vyhradí, že ním vybrané časti
diela môžu dodávať priamo subdodávatelia, teda iné subjekty. Pokiaľ by bol odporca tieto skutočnosti
tvrdilvkonanínaprvomstupniaichpreukázal,bolbysaprvostupňovýsúdprávnymvzťahomvzniknutýmmedzi navrhovateľom a investorom stavby zaoberal a bol by zisťoval, či navrhovateľ vystavil investorovi
za práce odporcu faktúru a či mu investor za práce uvedené v sporných faktúrach aj reálne zaplatil.
Keďže však odporca v konaní na prvom stupni označil navrhovateľa len za objednávateľa bez toho, aby

tvrdil a preukázal, že bol aj generálnym zhotoviteľom, okresný súd nemal dôvod vykonávať dokazovanie
týmto smerom. Aj samotný odporca vo svojej výpovedi na pojednávaní dňa 05.06.2014 uviedol, že p.
F. ho oslovil na vypracovanie cenovej ponuky a člena štatutárneho orgánu navrhovateľa - pána O. -
mu predstavil ako stavbyvedúceho. Funkciu stavbyvedúceho však nie je možné žiadnym spôsobom
stotožniťspojmomgenerálnydodávateľ.Pokiaľodporcasámuviedol,ženavykonanieprácboloslovený

inou osobou ako navrhovateľom a že štatutárny orgán navrhovateľa mu bol predstavený len ako
stavbyvedúci, nie je možné dospieť k záveru, že by len na základe tohto tvrdenia mohol byť navrhovateľ
považovaný za generálneho dodávateľa, voči ktorému mal odporca vystupovať ako subdodávateľ.
Odporcabolpretopovinnýplniťtomusubjektu,ktorýsiunehoplnenieobjednalatensubjektjeajpovinný
za dodané tovary a práce zaplatiť. Z dokazovania vykonaného okresným súdom vyplýva, že odporca
plnenie fakturované navrhovateľom odovzdával na stavbu P.. F., ktorý si ho u odporcu objednal. Svedčí

o tom výpoveď odporcu zo dňa 05.06.2014, ktorý sám vypovedal, že dodal svietidlá, nábytok a koberce
a všetko sa to riešilo priamo, nešlo to cez pána O..

Okresný súd účastníkov pred vyhlásením rozhodnutia poučil podľa § 120 ods.4 O.s.p. o tom, že všetky
dôkazy musia predložiť alebo označiť najneskôr do vyhlásenia uznesenia, ktorým sa dokazovanie pred

okresným súdom končí, inak na nimi označené a predložené dôkazy už neskôr súd neprihliadne.

V súlade s § 205a/ ods.1 O.s.p. môže odvolací súd prihliadnuť na skutočnosti alebo dôkazy, ktoré
neboli uplatnené pred súdom prvého stupňa len vtedy, ak by ich bolo možné podčleniť pod okruh
podmienok stanovených v § 205a/ ods.1 písm.a/-d/ O.s.p. Odporcom tvrdenú skutočnosť o tom, že

bol tzv. nominovaným subdodávateľom diela pre navrhovateľa, ak by ho aj bol dodal priamo odporcovi
a fakturoval cez navrhovateľa ako generálneho zhotoviteľa, nie je možné zaradiť medzi podmienky
uvedené v § 205a/ písm.a/, pretože sa netýka podmienok konania, vecnej príslušnosti súdu a ani
vylúčenia sudcu, prípadne nesprávneho obsadenia súdu a nie je z nej ani zrejmé, že by sa ňou malo
preukázať to, že v konaní pred okresným súdom došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne

rozhodnutie vo veci samej. V konaní pred súdom prvého stupňa nebola porušená ani povinnosť súdu
poučiť účastníkov podľa § 120 ods.4 O.s.p. o predložení a označení všetkých dôkazov do skončenia
dokazovania pred okresným súdom a nie je možné túto skutočnosť podriadiť ani pod písm.d/ § 205a/
O.s.p., a teda že by toto svoje tvrdenie nebol mohol odporca bez svojej viny uviesť už v konaní pred
súdom prvého stupňa a naň označiť alebo predložiť dôkazy.

Vzhľadom na rozporné hodnotenie vzájomného vzťahu medzi navrhovateľom a odporcom považoval
odvolací súd za kľúčovú výpoveď svedka p. F., ktorého navrhovateľ aj odporca označili za osobu, pre
ktorú sa práce na rodinnom dome, ale aj na Administratívnej budove v Moste pri Bratislave realizovali.
Tento výslovne uviedol, že s odporcom nemal uzavretú žiadnu písomnú zmluvu, bola to vec spoločnosti

Weiron, s.r.o., Bratislava, ktorej je p. F. jediným spoločníkom. Administratívna budova sa stavala pre túto
obchodnú spoločnosť, nie pre neho ako fyzickú osobu. Svedok neuviedol, že by mal uzavretú zmluvu
s navrhovateľom. Z uvedeného je možné dospieť k záveru, že právny vzťah mohol vzniknúť medzi
odporcom ako zhotoviteľom a spoločnosťou Weiron s.r.o., pre ktorú sa stavala Administratívna budova
a na ktorú odporca dodal materiál a práce, ale mohla vzniknúť aj medzi odporcom a p. F. ako fyzickou

osobou, keďže sa pre neho staval aj rodinný dom, pokiaľ aj na tento odporca ako zhotoviteľ dodal ním
zhotovené dielo a tovar. Predmetom konania však nebolo zisťovanie, komu boli práce zo strany odporcu
skutočne odovzdané, ale preukázanie, či si práce a tovar uvedený na sporných faktúrach objednal u
odporcu navrhovateľ, či mu boli odporcom odovzdané a či ich navrhovateľ prevzal.

Odporca v odvolaní tiež namietol, že súd dospel k nesprávnemu záveru z toho dôvodu, že na faktúrach
boli uvedené práce a dodávky tovarov dodané na stavbu v Hviezdoslavove a pokiaľ súd dospel k záveru,
že ak odporca nedodal ním fakturované práce na miesto, ktoré je ako miesto dodania uvedené na
faktúre, z jeho strany a priori nedošlo k žiadnemu plneniu v prospech navrhovateľa. Je treba uviesť, že
takýto záver okresného súdu z odôvodnenia odvolaním napadnutého rozhodnutia nevyplýva. Okresný

súd neuviedol, že pokiaľ na faktúre bolo uvedené, že ide o stavbu v Hviezdoslavove, tak na stavbe
v Moste pri Bratislave nedošlo k žiadnemu plneniu zo strany odporcu. Právny záver okresného súdu
je výsledkom zhrnutia celého dokazovania, z ktorého vyplynulo, že odporcovi sa v konaní nepodarilo
preukázať, že ním fakturované plnenie, ktoré na stavbu, príp. stavby v Moste pri Bratislave poskytol, boloplnením v prospech navrhovateľa. Svedkovia potvrdili len to, že odporca vykonával práce na stavbe,
príp. stavbách v Moste pri Bratislave, nie však výlučne pre navrhovateľa ako generálneho dodávateľa a
nevyplynulo z nich ani to, že by bol odporca býval jeho subdodávateľom a že by navrhovateľ zodpovedal

aj za úhradu dodávok realizovaných na týchto stavbách odporcom. Nie je možné preto dospieť k
záveru, že práce dodávané odporcom na uvedených stavbách boli dodávané v prospech navrhovateľa.
Navrhovateľ sám uviedol, že nepopiera, že nejaké práce, prípadne dodávky tovarov odporca vykonal,
iba upozornil, že ak ich vykonal, tak v prospech iného subjektu, a nie v prospech neho.

K samotnej skutočnosti, že šesť z deviatich sporných faktúr bolo vystavených na stavbu v
Hviezdoslavove odvolací súd uvádza, že za text, ktorý je uvedený na faktúre zodpovedá zásadne
vystaviteľ faktúry. Pokiaľ by bol odporca v konaní opodstatnenosť fakturácie vo vzťahu k navrhovateľovi
preukázal, nemal by podľa názoru odvolacieho súdu nesprávne uvedený údaj o mieste plnenia na
zaplatenie predmetných faktúr podstatnejší vplyv, pretože ak by to isté plnenie, ktoré je uvedené na
faktúrach bol preukázateľne dodal do Mostu pri Bratislave, nemal by odberateľ žiaden dôvod faktúry

nezaplatiť, a to o to skôr, že v Hviezdoslavove odporca žiadne dielo nevykonal a do tohto miesta
žiadne plnenie neposkytol, čo účastníci zhodne potvrdili. Odporca sa však dostal do dôkaznej núdze
najmä z dôvodu, že ním fakturované práce vôbec vykonal. V takomto prípade preto nemohol mať
nárok na zaplatenie prác vykonávaných podľa faktúr, a to bez ohľadu na to, či by to bolo na stavbe v
Hviezdoslavove alebo v Moste pri Bratislave. Pokiaľ navrhovateľ odporcom vystavené faktúry omylom

uhradil, vznikol mu nárok na vrátenie platby, pretože odporcovi zaplatil za niečo, čo zo strany odporcu
preukázateľne vykonané nebolo. Odporca pritom nevedel v konaní preukázať, že týmto odberateľom
bol navrhovateľ.

Ohľadom námietky odporcu, že fakturačné údaje, ktoré uvádzal do faktúr mu dodal navrhovateľ odvolací

súd uvádza, že po oboznámení sa s mailovou komunikáciou odporcu a navrhovateľa zo dňa 17.07.2012,
v ktorej je uvedené, že navrhovateľ na základe telefonického dohovoru zasiela fakturačné údaje - vec
dodávkasvetiel,kdeuviedoltextnafaktúre:„fakturujemevámzasvietidlá-stavbamalopodlažnábytová,
zástavba Hviezdoslavov“ nevyplýva číslo faktúry, na ktorej mal byť takýto údaj uvedený. Nie je preto
zrejmé, či sa tento údaj týkal práve tých faktúr, z ktorých vrátenie súm je predmetom tohto sporu. Ide

pritom len o jednu faktúru, zatiaľ čo v tomto konaní bolo predložených viacero faktúr, z ktorých vyplývajú
údaje týkajúce sa stavby Hviezdoslavov. Zodpovednosť za obsah faktúr preto nie je možné pričítať na
ťarchu navrhovateľovi. Odporca si bol vedomý, že v Hviezdoslavove žiadne práce nevykonával, preto
nebol daný dôvod, aby ich cenu navrhovateľovi fakturoval.

Pre úplnosť odvolací súd uvádza, že dôkazným bremenom sa rozumie procesná zodpovednosť
účastníka konania za to, že za konania neboli preukázané jeho tvrdenia a že z toho dôvodu muselo byť
rozhodnuté o veci samej v jeho neprospech. Zmyslom dôkazného bremena je umožniť súdu rozhodnúť o
vecisamejivtakýchprípadoch,keďurčitáskutočnosť,významnápodľahmotnéhoprávaprerozhodnutie
o veci, nebola alebo nemohla byť preukázaná a keď teda výsledky hodnotenia dôkazov neumožňujú

súdu prijať záver ani o pravdivosti tvrdenia tejto skutočnosti, ani o tom, že by táto skutočnosť bola
nepravdivá. Dôkazné bremeno ohľadom určitých skutočností leží na tom účastníkovi konania, ktorý z
existencie týchto skutočností vyvodzuje pre seba priaznivé právne dôsledky a ktorý existenciu týchto
skutočností tvrdí.

Odporca v odvolaní namietol, že mu postupom okresného súdu bola odňatá možnosť konať pred
súdom, pretože odôvodnenie rozsudku nebolo dostatočné. Odvolací súd je toho názoru, že okresný
súd v zmysle § 157 OSP v odôvodnení rozhodnutia presne uviedol, čoho sa navrhovateľ domáhal a
z akých dôvodov, uviedol stručný obsah vyjadrenia odporcu, vyhodnotil svedecké výpovede, uviedol
ktoré skutočnosti považoval za preukázané a ktoré nie a zdôvodnil prečo návrhu navrhovateľa vyhovel,

keď dospel k záveru, že odporca neuniesol dôkazné bremeno na jeho tvrdenie, že v prospech
navrhovateľa poskytol práce a dodal tovar, za ktorý mu bol navrhovateľ povinný zaplatiť. Pokiaľ bolo
zo strany navrhovateľa odporcovi poskytnuté finančné plnenie, ide o plnenie bez právneho dôvodu za
práce a tovar, ktorých prevzatie navrhovateľom odporca nepreukázal. Odporca podal proti rozhodnutiu
okresného súdu opravný prostriedok, ktorým napadol závery okresného súdu a uviedol argumenty, pre

ktoré sa so záverom okresného súdu nestotožnil. Zo strany okresného súdu preto nebol odporcovi
odňatá možnosť konať pred súdom.Súčasťou základného práva na súdnu ochranu je aj právo na zákonu zodpovedajúce odôvodnenie,
ktorého štruktúra je rámcovo upravená v § 157 ods. 2 Občianskeho súdneho poriadku a táto norma
sa uplatňuje aj v odvolacom konaní (§ 211 Občianskeho súdneho poriadku). Odôvodnenie súdneho

rozhodnutia v opravnom konaní nemá odpovedať na každú námietku alebo argument v opravnom
prostriedku, ale iba na tie, ktoré majú rozhodujúci význam pre rozhodnutie o odvolaní, zostali sporné
alebo sú nevyhnutné na doplnenie dôvodov (Uznesenie Ústavného súdu Slovenskej republiky sp. zn.
II. ÚS 78/05 zo 16. marca 2005).

Odporca ďalej v odvolaní namietol, že okresný súd si neplnil svoju povinnosť vyplývajúcu z vyšetrovacej
zásady, keď nevykonal ním navrhované dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností.
Odvolací súd zistil, že odporca dňa 05.06.2014 pred začatím pojednávania predložil vyjadrenie k návrhu
zo dňa 03.06.2014, v ktorom len všeobecne uviedol, že v prípade potreby môže navrhnúť ako svedkov
P., I., F. a S.. K akým skutočnostiam tvrdeným odporcom mali byť navrhnutí svedkovia vypočutí,
neuviedol. Na pojednávaní pritom tento návrh nezopakoval, iba všeobecne uviedol, že ním fakturované

plnenie navrhovateľovi poskytol, čo bude vedieť preukázať svedeckými výpoveďami ľudí, označených
v písomnom vyjadrení. Presnejšie dôvody pre vykonanie tohto dôkazu nekonkretizoval, a to ani na
pojednávaniachkonanýchdňa12.09.2014,31.10.2014a13.02.2015.Naopak,napojednávaníkonanom
dňa 12.09.2014 výslovne navrhol okruh svedkov, ktorých žiadal v konaní vypočuť: P.. F. F., D. W. a G..
U. O., ktorých súd vypočul. Na pojednávaní konanom dňa 13.02.2015 bol odporca zastúpený právnym

zástupcom poučený v zmysle § 120 ods. 4 OSP a v zmysle § 118 ods. 4 OSP, napriek tomu vykonanie
ďalších dôkazov nenavrhol.

Do práva na spravodlivý súdny proces nepatrí právo účastníka konania, aby sa všeobecný súd stotožnil
s jeho právnymi názormi, navrhovaním a hodnotením dôkazov (IV. ÚS 252/04). Právo na spravodlivý

proces je naplnené tým, že všeobecné súdy po vykonaní dôkazov a ich vyhodnotení zistia skutkový stav
a po použití relevantných právnych noriem vo veci rozhodnú, za predpokladu, že skutkové a právne
závery nie sú svojvoľné, neudržateľné a že neboli prijaté v zrejmom omyle konajúcich súdov, ktorý by
poprel zmysel a podstatu práva na spravodlivý proces. Právo na spravodlivý súdny proces neznamená
ani právo na to, aby bol účastník konania pred všeobecným súdom úspešný, teda, aby bolo rozhodnuté

v súlade s jeho požiadavkami a právnymi názormi (I. ÚS 50/04).

Vzhľadom na vyššie uvedené dospel odvolací súd k rovnakému záveru ako súd prvého stupňa, že
odporcovi sa nepodarilo uniesť dôkazné bremeno ohľadom jeho tvrdenia prezentovaného v konaní

pred okresným súdom, že navrhovateľovi vznikla povinnosť uhradiť práce a tovar fakturovaný vo
faktúrach. Odporca nepreukázal, že by medzi odporcom a navrhovateľom bol uzavretý právny vzťah
ako medzi objednávateľom a zhotoviteľom a rovnako sa mu nepodarilo preukázať, že by plnenia
uvedené na faktúrach navrhovateľ alebo niektorá z navrhovateľom poverených osôb, prevzala. Pokiaľ
by bol odporca schopný predložiť v konaní aspoň dodacie listy potvrdené navrhovateľom, prípadne

protokoly o prevzatí vykonaných prác alebo akýkoľvek iný doklad o dodaní a prevzatí ním fakturovaných
tovarov priamo navrhovateľovi, potvrdzovalo by to tvrdenia odporcu, že navrhovateľ bol objednávateľom
poverený, a teda oprávnený tieto plnenia od odporcu preberať a následne fakturovať objednávateľovi.
Z takého konania navrhovateľa by bolo možné vyvodiť postavenie navrhovateľa, či už ako priameho
objednávateľa alebo ako generálneho dodávateľa stavby a určiť aj povahu finančného plnenia ako aj

to, kto je za odporcom poskytnuté plnenie povinný zaplatiť jeho cenu. Keďže odporca v konaní nevedel
preukázaťvznikzmluvnéhovzťahusnavrhovateľomanivústnejforme,anito,akoazaakýchpodmienok
navrhovateľ od neho preberal tovary a práce uvedené v zaplatených faktúrach, rozhodol okresný súd
správne, že odporca na svoje tvrdenia o záväzkovom vzťahu vzniknutom medzi ním a navrhovateľom
a o poskytnutí plnenia navrhovateľovi, ako aj o dôvodnosti fakturácie, dôkazné bremeno neuniesol.

Osobitne sa to týka faktúr vystavených za práce na stavbe v Hviezdoslavove, na ktorej odporca žiadne
práce nevykonal, preto mu nemohol vzniknúť nárok na ich zaplatenie.

Záverom odvolací súd uvádza, že nič nebráni odporcovi, pokiaľ to vie preukázať, uplatniť si nárok

na zaplatenie plnenia, ktoré poskytol a ktoré je uvedené v ním vystavených faktúrach voči tomu
odberateľovi, ktorý ho od neho odobral a ktorý ho má na stavbách zabudované.Z vyššie uvedených dôvodov musel odvolací súd rozsudok súdu prvého stupňa, ktorý je vo výroku vecne
správny, podľa § 219 ods. 1 OSP potvrdiť.

Podľa § 224 ods. 4 OSP ak odvolací súd rozhoduje o odvolaní proti rozhodnutiu vo veci samej,
ktorým nebolo rozhodnuté o trovách konania z dôvodu postupu podľa § 151 ods. 3 rozhodne o trovách
odvolacieho konania súd prvého stupňa.

Po vyhlásení rozhodnutia bolo krajskému súdu dňa 24.11.2015 ešte pred jeho doručením účastníkom

konania predložené do spisu späťvzatie návrhu navrhovateľa z dôvodu mimosúdnej dohody účastníkov
konania, s ktorým odporca súhlasil.
Krajský súd nemohol postupovať podľa § 208 OSP a o späťvzatí návrhu navrhovateľom rozhodnúť,
pretože len čo odvolací súd vo veci vyhlásil rozhodnutie, bol ním podľa ust. § 156 odst. 4 OSP viazaný.
Aj keď by toto rozhodnutie nadobudlo podľa § 159 ods. 1 OSP právoplatnosť až jeho doručením, je v
medziobdobí medzi vyhlásením a doručením rozhodnutia odvolacieho súdu vylúčené priznať späťvzatiu

návrhu akúkoľvek právnu relevanciu. Neexistuje totiž žiadna norma procesného práva, ktorá by v
takomto prípade umožňovala odvolaciemu súdu svoje vlastné, a už vyhlásené rozhodnutie vo veci
samej, zrušit. Základný ústavný princip povoľujúci orgánom štátnej moci, a teda aj súdom robiť len to,
čo im je zákonom dovolené, vylučuje priznať späťvzatiu návrhu po vyhlásení rozhodnutia odvolacím
súdom účinky upravené v § 208 OSP. K účinnému späťvzatiu návrhu musí preto dôjsť skôr než odvolací

súd rozhodne, inak by totiž vznikla situácia, kedy by vedľa seba existovalo meritórne rozhodnutie súdu
druhéhostupňaazároveňuznesenieozastaveníkonania.(viďUznesenieÚSČR,sp.zn.IV.ÚS2146/11
zo dňa 04. 10. 2011, Uznesenie NS ČR, sp. zn. 30 Cdo 3601/2014 zo dňa 22. 10. 2014)
Odvolací súd by mohol o späťvzatí návrhu rozhodnúť v intenciách § 208 OSP len vtedy, ak by bol tento
procesný úkon doručený odvolaciemu súdu pred rozhodnutím o odvolaní. (SJ 116/2000) Z uvedených

dôvodov nemohol odvolací súd na späťvzatie návrhu doručené mu až po vyhlásení rozhodnutia,
prihliadnuť.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu nie je odvolanie prípustné.