Rozsudok ,
Potvrdzujúce Judgement was issued on Thursday, December 30, 2015

Súd: Krajský súd Žilina
Spisová značka: 8Co/388/2015

Identifikačné číslo súdneho spisu: 5714204926
Dátum vydania rozhodnutia: 30. 12. 2015
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Táňa Rapčanová

ECLI: ECLI:SK:KSZA:2015:5714204926.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Žiline, ako súd odvolací, v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Táne

Rapčanovej a sudcov JUDr. Františka Potockého a Mgr. Zuzany Hartelovej, v právnej veci navrhovateľa:
PROFI CREDIT Slovakia, s. r. o., so sídlom Bratislava, Pribinova 25, IČO: 35 792 752, zastúpeného
splnomocneným zástupcom Advokátska kancelária JUDr. Andrea Cviková, s. r. o., so sídlom Bratislava,
Pribinova 25, IČO: 47 233 516, proti odporcovi: I. D., nar. XX. XX. XXXX, bytom I., D. T. XXX/XX, t. č.
bytom D., R. Y. XX, o zaplatenie 257,28 eur s príslušenstvom, o odvolaní navrhovateľa proti rozsudku
Okresného súdu Martin č. k. 5C/251/2014-32 zo dňa 08. januára 2015, takto

r o z h o d o l :

rozsudok okresného súdu p o t v r d z u j e.

Odporcovi náhradu trov odvolacieho konania nepriznáva.

o d ô v o d n e n i e :

Okresný súd Martin rozsudkom č. k. 5C/251/2014-32 zo dňa 08. 01. 2015 návrh navrhovateľa zamietol
a odporcovi náhradu trov konania nepriznal.
V odôvodnení uviedol, že navrhovateľ sa návrhom doručeným súdu dňa 11. 04. 2014 domáhal voči
odporcovi zaplatenia sumy 257,28 eur s príslušenstvom na základe zmluvy o revolvingovom úvere.
Súd konštatoval, že podľa predloženej zmluvy o revolvingovom úvere č. 8200018145 zo dňa 10. 02.
2009 navrhovateľ poskytol odporcovi úver vo výške 331,95 eur. Poskytnutý úver bol odporca povinný

splácať v 12-tich mesačných splátkach vo výške 32,16 eur. Zo strany odporcu došlo k omeškaniu s
úhradou splátok, v dôsledku čoho navrhovateľ vyhlásil okamžitú splatnosť úveru v súlade s ust. § 565
Občianskeho zákonníka. Odporca mal uhradiť sumu neuhradených splátok vo výške 257,28 eur dňa
14. 12. 2009.
Vzhľadom k tomu, že medzi účastníkmi konania bol uzavretý vzťah, ktorý bol nesporne
občianskoprávnym vzťahom spotrebiteľského charakteru, súd v súlade s ust. § 5b zákona č. 250/2007
Z. z. o ochrane spotrebiteľa a o zmene zákona Slovenskej národnej rady č. 372/1990 Zb. o

priestupkoch v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon č. 250/2007 Z. z.“) ex offo prihliadol
na premlčanie. Premlčacia lehota (správne „doba“, poznámka odvolacieho súdu) začala plynúť po
vyhlásení zosplatnenia úveru, t. j. 15. 12. 2009 (okamžitá splatnosť úveru vyhlásená ku dňu 14. 12.
2009) a uplynula dňa 15. 12. 2012. Nakoľko návrh navrhovateľa bol podaný dňa 11. 04. 2014, t. j. po
uplynutí 3-ročnej premlčacej doby súd návrh navrhovateľa zamietol.
O trovách konania súd rozhodol podľa § 142 ods. 1 Občianskeho súdneho poriadku (ďalej len „O. s.
p.“) a odporcovi, ktorý bol úspešným účastníkom konania náhradu trov konania nepriznal, pretože si

náhradu trov konania neuplatnil.Proti tomuto rozsudku podal navrhovateľ prostredníctvom splnomocneného zástupcu odvolanie, ktorým
sa domáhal zmeny napadnutého rozsudku spočívajúcej vo vyhovení jeho návrhu v celom rozsahu,
alternatívne zrušenia napadnutého rozsudku a vrátenia veci súdu prvého stupňa na ďalšie konanie.

V odôvodnení namietal postup súdu, ktorý na premlčanie prihliadal ex offo. Mal zato, že takýto postup
odporuje ustanoveniam zákona č. 250/2007 Z. z. a je v rozpore aj so základnými ústavnými princípmi.
Poukázal na to, že konanie začalo podaním žaloby dňa 11. 04. 2014 a v priebehu konania nebola
odporcom vznesená námietka premlčania. Ustanovenie § 5b zákona č. 250/2007 Z. z. bolo doplnené
zákonom č. 102/2004 Z. z., ktorý nadobudol účinnosť dňa 01. 05. 2014. Zákonodarca jednoznačne

upravil otázku spätnej účinnosti novej úpravy len na niektoré ustanovenia, pričom ustanovenie § 5b
medzinezaradenénebolo.Okresnýsúdtaksvojimpostupomporušilzákazspätnejpôsobnostiprávnych
noriem a v konaní, ktoré bolo začaté pred 01. 05. 2014 použil také ustanovenie, ktoré nebol oprávnený
aplikovať. Ustanovenie § 5b z hľadiska svojej formulácie sa javí len ako modifikácia všeobecných
ustanovení o premlčaní a najmä situácií, kedy sa na premlčanie prihliada. Premlčanie a jeho právna
úprava sú pritom hmotnoprávnymi inštitútmi.

V súvislosti s princípom legitímneho očakávania a predvídateľnosti postupu súdu navrhovateľ poukázal
nato,ževčasepodaniažalobyžiadneustanovenieotom,žesúdnapremlčanieprihliadaajbeznámietky
dlžníka neplatilo, a teda ho ani nemal ako predvídať.

Odporca sa k odvolaniu navrhovateľa nevyjadril.

Krajskýsúd,akosúdodvolací(§10ods.1O.s.p.),pozistení,žeodvolaniebolopodanévčasúčastníkom
konania (§ 204 ods. 1, § 201 O. s. p.), proti rozhodnutiu, ktoré možno napadnúť týmto opravným
prostriedkom (§ 201 O. s. p.), pričom podanie opravného prostriedku nie je vylúčené ust. § 202 O. s. p.,
bez nariadenia odvolacieho pojednávania (§ 214 ods. 2, § 156 ods. 3 O. s. p.) preskúmal rozhodnutie v

napadnutom rozsahu a z dôvodov uvedených v odvolaní (§ 212 ods. 1 O. s. p.) a rozsudok okresného
súdu ako vecne správny potvrdil (§ 219 ods. 1 O. s. p.).

Odvolací súd preskúmaním napadnutého rozhodnutia a obsahu spisu dospel k záveru, že okresný súd
vykonal vo veci dostatočné dokazovanie, pričom so záverom z neho vyplývajúcim, tak skutkovým ako

aj právnym, sa v plnom rozsahu stotožňuje. Prvostupňový súd v dostatočnom rozsahu zistil skutočnosti
rozhodné pre posúdenie danej veci, vec správne rozhodol a svoje rozhodnutie i náležite odôvodnil s
poukazomnaust.§157ods.2O.s.p.Vodôvodnenípreskúmavanéhorozsudkusazaoberalsovšetkými
otázkami, ktoré boli pre jeho rozhodnutie z hľadiska právneho posúdenia veci podstatné, preto odvolací
súd podľa § 219 ods. 2 O. s. p. konštatuje správnosť týchto dôvodov a v podstatných bodoch na ne

odkazuje.

Vzhľadomktomu,žeodvolacísúdjerozsahomadôvodmiodvolaniaviazaný,priposudzovanídanejveci
sazaoberallennámietkaminavrhovateľauvedenýmivodvolaníaprocesnýmpostupomprvostupňového
súdu predchádzajúcim vydaniu napadnutého rozhodnutia z hľadiska, či došlo k vadám, ktoré mohli mať

za následok nesprávne rozhodnutie vo veci. Pokiaľ ide o odvolacie námietky navrhovateľa, navrhovateľ
namietal len nesprávne právne posúdenie a porušenie rovnosti účastníkov konania aplikáciou ust. § 5b
zákona č. 250/2007 Z. z.

Pre zdôraznenie správnosti napadnutého rozsudku, v nadväznosti na odvolaciu námietku navrhovateľa

odvolací súd uvádza, že právny vzťah medzi navrhovateľom a odporcom, založený zmluvou o
revolvingovom úvere č. 8200018145 zo dňa 10. 02. 2009 je nesporne právnym vzťahom zo
spotrebiteľskej zmluvy. Z predmetnej zmluvy jednoznačne vyplýva, že odporca má v danom právnom
vzťahu postavenie spotrebiteľa (odporca nebol podnikateľom a úver nebral za účelom podnikania či
výkonu povolania) a navrhovateľ postavenie dodávateľa, ktorého jedným z predmetov činnosti je práve

poskytovanie pôžičiek a úverov nebankovým spôsobom. Z uvedeného dôvodu bolo preto potrebné na
právny vzťah účastníkov konania aplikovať (mimo iných) aj ustanovenia zákona č. 250/2007 Z. z. v
príslušnom znení.

S účinnosťou od 1. mája 2014 bolo do zákona č. 250/2007 Z. z. zavedené ustanovenie § 5b, podľa

ktorého orgán rozhodujúci o nárokoch zo spotrebiteľskej zmluvy prihliada aj bez návrhu na nemožnosť
uplatnenia práva, na oslabenie nároku dodávateľa voči spotrebiteľovi, vrátane jeho premlčania alebo na
inú zákonnú prekážku alebo zákonný dôvod, ktoré bránia uplatniť alebo priznať plnenie predávajúceho
voči spotrebiteľovi, aj keď by inak bolo potrebné, aby sa spotrebiteľ týchto skutočností dovolával.Predmetným ustanovením § 5b zákona č. 250/2007 Z. z. bola súdu zakotvená povinnosť v konaniach, v
ktorých je uplatnený nárok zo spotrebiteľskej zmluvy voči spotrebiteľovi, prihliadať na premlčanie nároku
ex offo - z úradnej povinnosti. Ide o výnimku z ustanovenia § 100 ods. 1 druhá veta Občianskeho

zákonníka, podľa ktorého na premlčanie súd prihliadne len na námietku dlžníka. V spotrebiteľských
veciach preto aj bez toho, aby sa spotrebiteľ dovolal premlčania voči nemu uplatneného nároku, má
súd povinnosť skúmať, či nárok nie je premlčaný a ak dospeje k záveru, že premlčaný je, musí na túto
skutočnosť prihliadnuť a navrhovateľovi nárok nepriznať.

Napriek tomu, že samotné premlčanie má hmotnoprávny charakter, ust. § 5b zákona č. 250/2007 Z. z.
má procesnú povahu vyplývajúcu z jeho znenia, keď toto ustanovenie normuje predovšetkým procesnú
činnosť orgánu rozhodujúceho o nároku zo spotrebiteľskej zmluvy. Keďže ide o procesné ustanovenie,
v prípade absencie prechodného ustanovenia platí, že súd postupuje podľa právneho stavu účinného
v čase rozhodovania súdu. Vzhľadom na skutočnosť, že v čase rozhodovania súdu prvého stupňa už
ust. § 5b zák. č. 250/2007 Z. z. bolo účinné, súd prvého stupňa bol povinný aplikovať ho vo všetkých

prebiehajúcich konaniach, vrátane súdnych konaní začatých pred jeho účinnosťou, t. j. pred 01. 05.
2014, akým je aj konanie v prejednávanej veci.

Na základe uvedených skutočností odvolací súd rozsudok okresného súdu, vrátane výroku o trovách
konania, voči ktorému neboli podané osobitné odvolacie námietky, podľa § 219 ods. 1 O. s. p. ako vecne

správny potvrdil.

Otrováchodvolaciehokonaniarozhodolodvolacísúdpodľa§224ods.1,§142ods.1O.s.p.Úspešným
účastníkom odvolacieho konania bol odporca, ktorý si však náhradu trov odvolacieho konania postupom
podľa § 151 ods. 1 O. s. p. neuplatnil, preto mu súd náhradu trov odvolacieho konania nepriznal.

Toto rozhodnutie odvolacieho súdu bolo prijaté hlasovaním v senáte pomerom hlasov 3 : 0.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné.