Rozsudok ,
Potvrdzujúce Judgement was issued on Thursday, March 23, 2016

Súd: Krajský súd Trnava
Spisová značka: 11Co/9/2016

Identifikačné číslo súdneho spisu: 2111218526
Dátum vydania rozhodnutia: 23. 03. 2016

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Fedor Benka
ECLI: ECLI:SK:KSTT:2016:2111218526.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Trnave v senáte zloženom z predsedu senátu Mgr. Fedora Benku a sudkýň JUDr. Silvie
Hýbelovej a Mgr. Kataríny Arnouldovej v právnej veci navrhovateľov: 1/ Y. V., nar. XX. T. XXXX, bytom
V. C. XXX, 2/ N. K., nar. XX. T. XXXX, bytom I. XXX, 3/ T. V., nar. XX. T. XXXX, bytom V. C. XXX, všetci
navrhovatelia zastúpení: Advokátska kancelária HALADA s.r.o., so sídlom Kapitulská 21, Trnava, proti
odporkyni: T. T., nar. XX. H. XXXX, bytom V. C. XXX, zastúpená: JUDr. Vladimíra Trvalová, advokátka so

sídlom Dr.Vladimíra Clementisa 10, Bratislava, o vypratanie nehnuteľností, o odvolaní odporkyne proti
rozsudku Okresného súdu Trnava zo dňa 04. novembra 2015, č.k. 18C/167/2014-76, takto

r o z h o d o l :

Odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvého stupňa v časti rozhodnutia vo veci samej p o t v r d z
u j e a v časti trov konania m e n í tak, že odporkyňa je povinná zaplatiť navrhovateľom v 1.
až 3. rade náhradu trov konania v sume 99,50 eur a trov právneho zastúpenia vo výške 1.481,34 eur,
a to ich splnomocnencovi do troch dní od právoplatnosti tohto rozhodnutia.

Odporkyňa j e p o v i n n á zaplatiť navrhovateľom v 1. až 3. rade náhradu trov odvolacieho konania
vo výške 126,24 eur, a to ich splnomocnencovi do troch dní od právoplatnosti tohto rozhodnutia.

o d ô v o d n e n i e :

Napadnutým rozsudkom súd prvého stupňa uložil odporkyni povinnosť vypratať nehnuteľnosti
nachádzajúce sa v katastrálnom území V. C., obec V. C., okres Trnava, zapísané na LV č. XXXX,
vedenom na Okresnom úrade Trnava, katastrálny odbor, ako: stavba súpisné číslo XXX, na parc.č.
348/8, rodinný dom, pozemok registra C parcela č. 348/6, o výmere 670 m2, záhrady, pozemok registra

C, parc.č. 348/7, o výmere 136 m2, zastavané plochy a nádvoria, pozemok registra C, parc. č. 348/8, o
výmere 187 m2, zastavané plochy a nádvoria a to v lehote do 3 dní od právoplatnosti tohto rozhodnutia
a súčasne zaviazal odporkyňu povinnosťou v rovnakej lehote zaplatiť navrhovateľom v 1. až -3. rade
trovy konania v sume 99,50 eur a trovy právneho zastúpenia v sume 1.598,86 eur.

Rozhodnutie vo veci samej súd odôvodnil právne ustanovením § 126 ods. 1 Občianskeho zákonníka a
§ 38 ods. 2 Občianskeho zákonníka (Občiansky zákonník č. 40/1964 Zb. v znení neskorších zmien a

doplnení, ďalej len O.z.), vecne potom oprel svoje rozhodnutie o zistenie, že predmetné nehnuteľnosti
nadobudli navrhovatelia na základe darovacej zmluvy zo dňa 12. februára 2004 od P. L., keď v konaní
tunajšieho súdu sp.zn. 36C/104/2005 bolo právoplatne ustálené, že predmetné nehnuteľnosti, ktoré
P. L. daroval navrhovateľom uvedenou darovacou zmluvou, v čase uzavretia tejto zmluvy boli jeho
vlastníctvom. V konaní vedenom na tunajšom súde pod sp.zn. 36C/104/2005 bolo tiež skonštatované,
že nebohý P. L., zomrelý XX.Y. XXXX, pri uzatváraní darovacej zmluvy zo dňa 09. marca 2005, ktorou

previedol predmetné nehnuteľnosti na manželov W. V. a O. V., konal v duševnej poruche, robiacej ho na
tentoprávnyúkonneschopnýmapretovzmysle§38ods.2O.z.jetentoprávnyúkonabsolútneneplatný.
Rozhodnutie o trovách konania bolo potom zdôvodnené právne paušálnym odkazom na ustanovenie §142 ods. 1 O.s.p. (Občianskeho súdneho poriadku č. 99/1963 Zb. v znení neskorších zmien a doplnení)
a vecne konštatovaním výšky zaplateného súdneho poplatku ktorého náhradu súd priznáva v konaní
úspešným navrhovateľom ako aj výpočtom jednotlivých úkonov právnej služby z odmeny za ktoré

pozostáva priznaná náhrada trov právneho zastúpenia.

Proti tomuto rozsudku podala včas odvolanie odporkyňa s návrhom na jeho zrušenie a vrátenie veci
súdu prvého stupňa na ďalšie konanie z dôvodu uvedeného v § 205 ods. 2 písm. d/ a f/ O.s.p.. V
odvolaní uviedla, že z obsahu spisovej dokumentácie konania vedeného na Okresnom súde Trnava

č.k. 18C/120/2011 je jednoznačne preukázané, že odporkyňa predmetné nehnuteľnosti nadobudla do
svojho výlučného vlastníctva zákonným spôsobom na základe kúpnej zmluvy zo dňa 10. marca 2006,
ktorý prevod nehnuteľností bol povolený katastrom nehnuteľností Trnava a následne bol vydaný riadny
list vlastníctva. Odporkyňa sa tak stala ich vlastníčkou v dobrej viere a s prihliadnutím na uvedené
opäť dobromyseľne po nadobudnutí vlastníckeho práva k nehnuteľnostiam tieto následne zásadným
spôsobom zhodnotila (zrekonštruovala). Dôvodom jej odvolania je skutočnosť, že do predmetnej

nehnuteľnosti investovala nemalé finančné prostriedky, okrem iného uzavrela s bankou zmluvu o úvere
na poskytnutie peňažnej sumy 700.000,- Sk, v ktorej ako účel poskytnutého úveru je rekonštrukcia
predmetných nehnuteľností, pričom posledná úverová splátka je splatná až 10.01.2026. Odporkyňa
úver spláca po 160 eur mesačne, má čistý príjem 320 eur, takže sa nie vlastnou vinou dostala do
situácie, keď je takmer na celý produktívny život povinná splácať úver na rekonštrukciu nehnuteľností

väčšinou svojich pravidelných príjmov a vyprataním nehnuteľností príde o väčšinu majetku vrátane
domu. Nemá pritom žiadnu osobu, ktorá by jej mohla v tejto situácii pomôcť pri zabezpečení základných
životných potrieb napr. bývania, navyše žije v spoločnej domácnosti so svojou 73 ročnou matkou,
ktorá je vzhľadom k nepriaznivému zdravotnému stavu na jej pomoc plne odkázaná a obe by sa tak
ocitli na ulici ako bezdomovkyne, čo považuje za nehumánne a v rozpore s Ústavou SR článkom

19. Poukázala na to, že už samotný text napádaného rozhodnutia bez ohľadu na obsah spisového
materiálu vykazuje hrubé nezrovnalosti v rozpore so skutkovým stavom, nakoľko skutkové a právne
závery prvostupňového súdu sú odôvodnené nekoherentnou, nesystematickou argumentáciou bez
logickej súvislosti medzi jednotlivými vykonanými dôkazmi a záver je založený len na subjektívnom
presvedčení súdu o správnosti ustálenia skutkového stavu.

K podanému odvolaniu odporkyne sa písomne vyjadrili navrhovatelia, ktorí navrhli napadnutý rozsudok
v celom rozsahu potvrdiť a zaviazať odporkyňu na náhradu trov odvolacieho konania, vyčíslených v
sume 126,24 eur, keď mali za to, že rozsudok vychádza zo správneho právneho posúdenia veci a
súd vykonaným dokazovaním dospel k správnym skutkovým zisteniam, ktoré neboli sporné ani medzi

samotnými účastníkmi konania. Nie je pravdivé tvrdenie odporkyne, že táto predmetné nehnuteľnosti
nadobudla do svojho výlučného vlastníctva, pretože odporkyňa nikdy nebola vlastníčkou týchto
nehnuteľností. Skutočnosť, že počas určitého obdobia bola chybne zapísaná v registri nehnuteľností ako
vlastníčka, nemá žiadny vplyv na to, že ich nikdy nevlastnila a že tieto nehnuteľnosti po smrti poručiteľa
P. L. nadobudli do vlastníctva navrhovatelia. Otázka vlastníckeho práva k predmetným nehnuteľnostiam

už bola meritórne vyriešená právoplatným rozsudkom sp.zn. 36 C/104/2005-299 zo dňa 10. júna 2009,
pričom výrok právoplatného rozhodnutia je pre účastníkov konania záväzný a otázka riešená takýmto
rozhodnutím ( teda otázka určenia vlastníckeho práva k nehnuteľnostiam), nemôže byť v inom konaní
medzi tými istými účastníkmi opätovne riešená z dôvodu prekážky res iudicata. Otázka, či odporkyňa
nehnuteľnosti zhodnotila svojimi investíciami ( ktoré tiež nepreukázala), je vo vzťahu k jej povinnosti

vypratať ich irelevantná a prípadná otázka riešenia nároku z titulu zhodnotenia cudzej veci môže byť
uplatnená v inom súdnom konaní. Pokiaľ odporkyňa uvádza, že nemá nehnuteľnosť, kde by mohla
trvalo bývať, v rovnakej situácii sa nachádzali aj navrhovatelia, ktorí od r. 2005 žili v nevyhovujúcich
podmienkach, azylových domoch, ubytovniach a podnájmoch, pričom navrhovatelia v 1. až 3. rade aj
dnes bývajú s matkou v prenajatých priestoroch bez elektrickej energie.

Krajský súd v Trnave ako súd odvolací (§ 10 ods. 1 O.s.p.) po zistení, že odvolanie podala včas
oprávnenáosoba-účastníkkonania(§201a§204ods.1O.s.p.)protirozhodnutiu,protiktorémujetento
opravný prostriedok prípustný (§ 201 a § 202 O.s.p.), postupom bez nariadenia ústneho odvolacieho
pojednávania (§ 214 ods. 2 O.s.p.), preskúmal napadnutý rozsudok, ako aj konanie mu predchádzajúce

v medziach daných rozsahom a dôvodmi odvolania (§ 212 ods. 1 O.s.p.) a dospel k záveru, že odvolanie
odporkyne nie je dôvodné, pretože napadnutý rozsudok súdu prvého stupňa je vecne správny.
Predmetom konania vedeného na súde prvého stupňa pod sp. zn. 18C/167/2014 je uloženie povinnosti
odporkyni vypratať v žalobe označené nehnuteľnosti.Predmetom odvolacieho konania je preskúmanie správnosti postupu a rozsudku súdu prvého stupňa,
ktorým bolo žalobe vyhovené a navrhovateľom priznaná náhrada trov konania.
Odvolací súd po preskúmaní napadnutého rozsudku, ako aj celého obsahu spisového materiálu dospel

k záveru, že súd prvého stupňa zistil skutkový stav v rozsahu potrebnom pre vyhlásenie rozsudku, na
základe vykonaných dôkazov dospel k správnym skutkovým zisteniam a vec i správne právne posúdil.
Z obsahu spisu bolo zistené, že dňa 12. februára 2004 uzavrel P. L. ako darca (vlastník nehnuteľností
v celosti) s Q. V. ako zákonnou zástupkyňou mal. Y. V., N. V. a T. V. ako obdarovanými darovaciu
zmluvu formou notárskej zápisnice, ktorou im daroval predmetné nehnuteľnosti v kat. úz. V. C. a súčasne

bolo zriadené vecné bremeno, oprávňujúce darcu užívať ich až do svojej smrti. Vzhľadom k maloletosti
obdarovaných bolo k platnosti zmluvy potrebné schválenie právneho úkonu súdom, ku ktorému došlo
rozsudkom Okresného súdu Trnava č.k. 26P/54/2004 -52 zo dňa 06. apríla 2004.
Dňa 09. marca 2005 uzavrel P. L. ako darca s W. V. a O. V. ako obdarovanými obdobnú darovaciu
zmluvu, ktorou im daroval tie isté nehnuteľnosti v kat. úz. V. C. a súčasne bolo aj zriadené vecné
bremeno, oprávňujúce darcu užívať ich až do svojej smrti, na základe čoho boli obdarovaní zapísaní

ako vlastníci v katastri nehnuteľností.
Manželia V. nehnuteľnosti následne previedli kúpno-predajnou zmluvou na odporkyňu - T. T., ktorá bola
zapísaná na LV č. XXXX ako ich výlučná vlastníčka.
Dňa XX. Y. XXXX darca zomrel a na základe žaloby navrhovateľov (Y. V., Q. V. a T. V.) smerovanej proti
odporcom v 1. a 2. rade manželom V., odporkyni v 3. rade T. T. a odporkyni v 4. rade Y. L. (dedičke -

bývalej manželke P. L.) Okresný súd Trnava rozsudkom č.k. 36C/104/2005-299 v spojení s rozsudkom
Krajského súdu v Trnave č.k. 9CoD/100/2009, právoplatným dňa 26. januára 2011 určil, že predmetné
nehnuteľnosti v katastrálnom území V. C., zapísané na LV č. XXXX, patria do majetku po poručiteľovi
P. L., zomrelom dňa XX.Y. XXXX, naposledy bytom V. C. XXX. Takto súd rozhodol, keď z dokazovania
vyplynulo, že darovacia zmluva zo dňa 09. marca 2005 bola absolútne neplatná, pretože darca konal v

duševnej poruche, ktorá ho robila na tento úkon neschopnou.
Odporcovia síce podali na súd návrh na obnovu uvedeného konania, avšak tento bol zamietnutý
právoplatnýmuznesenímOkresnéhosúduTrnavač.k.16C/2/2012-122vspojenísrozsudkomKrajského
súdu v Trnave č.k. 24Co/527/2014-175. Dedičské konanie po P. L. bolo v r. 2005 zastavené pre
nezanechanie majetku a hoci v r. 2012 bol podaný návrh zo strany vdovy po poručiteľovi, jeho dcéry

a vedľajšieho účastníka O. V. na prejednanie znovuobjaveného majetku - predmetných nehnuteľností,
aj toto konanie bolo zastavené uznesením Okresného súdu Trnava č.k. 26D/8/2012, právoplatným
dňa 25.októbra.2013 tiež pre nezanechanie majetku s odôvodnením, že u predmetných nehnuteľností
zapísaných na LV č. XXXX, ktoré mali byť podľa návrhu dodatočne prejednané, došlo v liste vlastníctva
k zmene vlastníkov na základe darovacej zmluvy s vecným bremenom, právoplatnej dňa 07.júla.2011,

ktorej vklad bol povolený Správou katastra Trnava pod číslom V 2425/10, pričom k tejto zmene došlo
po právoplatnosti rozsudku Okresného súdu Trnava č.k. 36C/104/2005-299 v spojení s rozsudkom
Krajského súdu v Trnave č.k. 9CoD/100/2009.
V prejednávanej veci podali dňa 10.augusta 2011 navrhovatelia na Okresný súd Trnava žalobu, ktorou
sa proti odporkyni domáhajú vypratania predmetných nehnuteľností z dôvodu, že darovacia zmluva

zo dňa 09. marca 2005, ktorou darca previedol nehnuteľnosti do vlastníctva manželov V. je absolútne
neplatná a preto ich ani nemohli platne previesť na odporkyňu, ktorá tak nie je a ani nikdy nebola ich
vlastníčkou, pričom táto napriek výzve navrhovateľov nehnuteľnosti naďalej neoprávnene užíva. V tomto
konaní,vedenompodsp.zn.18C/120/2011,súdžalobevyhovelrozkazomnaplneniezodňa18.augusta
2011, proti ktorému bol dňa 07.09.2011 podaný odpor, avšak vzhľadom k pochybnostiam o pravosti

podpisu odporkyne na podanom odpore bolo v konaní nariadené znalecké dokazovanie znalcom z
odboru písmoznalectvo, ktoré ukázalo, že podpis jej nepatrí, preto súd uznesením zo dňa 23.apríla 2013
odpor proti rozkazu na plnenie odmietol ako podaný neoprávnenou osobou a uložil odporkyni nahradiť
štátu trovy konania na znaleckom dokazovaní v sume 708,76 eur. Na základe odvolania odporkyne
odvolací súd uznesenie potvrdil, odporkyňa proti tomuto rozhodnutiu podala dovolanie a Najvyšší súd

SR svojím uznesením č.k. 4 Cdo 145/2014 zrušil uznesenie okresného aj krajského súdu a vec vrátil
Okresnému súdu Trnava na ďalšie konanie majúc za to, že nakoľko odporkyňa sa počas celého konania
správala tak, že sa bezvýhradne stotožnila s obsahom a existenciou odporu, mal súd odstrániť jeho
nedostatok ( spočívajúci v absencii podpisu odporkyne) postupom podľa § 43 ods. 1,2 O.s.p.. Následne
prvostupňový súd vo veci, zapísanej po vrátení z NS SR na Okresnom súde Trnava pod sp. zn.

18C/167/2014, odstránil nedostatok odporu postupom označeným v rozhodnutí najvyššieho súdu a
po vykonaní dokazovania rozhodol tak, že návrhu na vypratanie nehnuteľností vyhovel ako je uvedené
vyššie.V zmysle čl. 20 ods.1 Ústavy SR má každý právo vlastniť majetok. Vlastnícke právo, ako je vyjadrené v
§ 123 zákona č.. 40/1964 Občianskeho zákonníka (ďalej len OZ), umožňuje vlastníkovi veci nakladať s
ňou podľa vlastného uváženia, najmä ju držať, užívať, brať z nej plody a scudziť ju. Vlastník má v zmysle

§ 126 ods. 1 OZ právo na ochranu pred neoprávnenými zásahmi do jeho vlastníckeho práva, pričom
hlavným prostriedkom takejto ochrany je žaloba o vydanie veci, resp. v prípade nehnuteľností žaloba o
vypratanie nehnuteľnosti, ktorou sa vlastník domáha svojho práva na vrátenie nehnuteľnosti od osoby,
ktorá ju má v dispozícii, pričom je na žalovanom, aby preukázal existenciu právneho dôvodu, ktorý ho
oprávňuje na užívanie nehnuteľnosti.

Vlastnícke právo navrhovateľov k sporným nehnuteľnostiam bolo zapísané do katastra nehnuteľností na
základe Darovacej zmluvy s vecným bremenom, pod č. V 2425/10 dňa 07. júla 2011 a podľa aktuálneho
stavu sú zapísaní na LV č. XXXX ako podieloví spoluvlastníci predmetných nehnuteľností a to v podiele
1/3 každý z navrhovateľov. Zároveň bolo v konaní č.k. 36C/104/2005 ustálené, že darovacia zmluva zo
dňa 09. marca 2005, ktorou darca previedol predmetné nehnuteľnosti na manželov W. V. a O. V., je

absolútne neplatná, takže odporkyňa tieto nehnuteľnosti nadobudla od nevlastníkov.

Odvolací súd konštatuje, že súdna prax ako aj právna teória sú zajedno v tom, že absolútna neplatnosť
právneho úkonu (negotium nullum) nastáva bez ďalšieho priamo zo zákona (ex lege), v dôsledku
čoho sa hľadí na absolútne neplatný úkon tak, ako keby nebol nikdy urobený. Absolútne neplatný

právny úkon nepôsobí právne následky ani v prípade, že na jeho základe už bolo kladne rozhodnuté
o vklade vlastníckeho práva do katastra nehnuteľností. ( rozhodnutie NS SR v rozhodnutí sp. zn. 1
Cdo 96/1995). Ak je určitý úkon absolútne neplatný, nastáva jeho neplatnosť priamo zo zákona už v
čase jeho urobenia a súd nemá možnosť dodatočne zvážiť, či ju zohľadní alebo nezohľadní, ale musí
na neplatnosť prihliadať vždy z úradnej povinnosti.

Na základe absolútne neplatného právneho úkonu nemôže dôjsť k platnému prevodu vlastníckeho
práva; nemožno preto ani uvažovať o ochrane vlastníckeho práva, hoc i dobromyseľného nadobúdateľa
(rozsudok NSSR sp.zn. 3Cdo 144/2010 z 30.3.2011). Pri ochrane vlastníckeho práva platí zásada, že
nikto nemôže previesť na iného viac práv, než má sám, preto aj v uvedenom prípade, pokiaľ manželia

V. z dôvodu absolútnej neplatnosti právneho úkonu, ktorým mali vlastnícke právo k nehnuteľnostiam
nadobudnúť, sa nikdy nestali ich vlastníkmi (tu je irelevantné, či boli ako vlastníci zapísaní do katastra
nehnuteľností) a nemohli teda platne previesť vlastnícke právo na odporkyňu. Pokiaľ potom odporkyňa
odvodzuje jej užívacie právo od „jej vlastníctva“ nadobudnutého od nevlastníkov, nemôže byť takáto
obrana účinná, pretože k platnému nadobudnutiu vlastníctva odporkyňou nedošlo. Námietky odporkyne,

že nehnuteľnosti nadobudla v dobrej viere ( keďže v tom čase manželia V. boli ako vlastníci zapísaní
na LV) a tieto následne v dobrej viere zásadným spôsobom zhodnotila, na čo si vzala aj úver, odvolací
súd uvádza, že v zmysle ustálenej súdnej praxe v Slovenskej republike, potvrdzovanej tak Najvyšším
súdom SR ako aj Ústavným súdom SR, ani dobrá viera nadobúdateľa nie je postavená nad vyššie
spomínanú zásadu nemo plus iuris a to aj v prípade, že jej uplatňovanie sa nevyhne v niektorých

prípadoch nepriaznivým dôsledkom pre osoby v pozícii ako je odporkyňa v prejednávanej veci, ktoré
v dobrej viere nadobudli vec od nevlastníka. Odporkyňa je tak napriek ňou tvrdenej dobromyseľnosti a
vynaložených investíciách povinná nehnuteľnosti, ku ktorým nepreukázala titul na ich užívanie, vypratať.
To však nevylučuje, že by sa nemohla svojich nárokov domáhať, ale v samostatných súdnych konaniach
o vydanie bezdôvodného obohatenia - a to kúpnej ceny voči osobám, ktoré jej byt „predali“ a voči

navrhovateľom ako vlastníkom o zhodnotenie domu.

Správne preto rozhodol súd prvého stupňa, keď žalobe o vypratanie vyhovel a odvolací súd nevidí dôvod
a to ani s ohľadom na argumentáciu odporkyne v odvolaní, pre ktorý by mal rozhodnúť inak a preto
napadnutý rozsudok ako vecne správny podľa § 219 ods. 2 O. s. p. v časti rozhodnutia vo veci samej

potvrdil.

Rovnakosprávnebolovpodstateajrozhodnutiesúduprvéhostupňačodovýrokuotrováchkonania,keď
priznal v konaní úspešným navrhovateľom podľa § 142 ods. 1 O.s.p. náhradu trov konania v sume 99,50
eur za zaplatený súdny poplatok a tiež náhradu trov právneho zastúpenia v zmysle vyhlášky č. 655/2004

Z.z. o odmenách a náhradách advokátov za poskytovanie právnych služieb. V časti náhrady trov
právnehozastúpeniasúdvychádzalzosprávnejzákladnejsadzbytarifnejodmenyzajedenúkonprávnej
služby s ohľadom na spoločné zastupovanie navrhovateľov advokátom, ako aj výšky prislúchajúceho
režijného paušálu, ktorý patrí za jednotlivé úkony právnej služby bez ohľadu na to, koľko klientov advokátzastupuje. Podľa názoru odvolacieho súdu však nepatrila navrhovateľom odmena za úkon právnej
pomoci - písomné podanie na súd (vyjadrenie k odvolaniu zo dňa 16.07.2013) vo výške 117,52 eur,
nakoľko z obsahu spisu nevyplýva, že by takéto podanie navrhovateľov bolo na súde podané a ani

sa v spise žiadne nenachádza. Odvolací súd preto zmenil podľa § 220 O.s.p. napadnutý rozsudok v
časti priznaných trov právneho zastúpenia, ktoré ponížil o sumu 117,52 eur za tento úkon a priznal
navrhovateľom sumu 1.481,34 eur, keď v ostatnej časti bolo rozhodnutie súdu prvého stupňa čo do trov
konania správne.

O trovách odvolacieho konania odvolací súd rozhodol podľa § 224 ods. 1 O.s.p. v spojení s § 142 ods.
1 O.s.p. a úspešným navrhovateľom priznal náhradu trov právneho zastúpenia vo výške 126,24 eur
za jeden úkon právnej pomoci, ktorým bolo vyjadrenie k odvolaniu a to nasledovne: základná sadzba
tarifnej odmeny za jeden úkon právnej služby 64,53 eur ( § 11 ods. 1 písm. a vyhl.) x 3 -50% ( § 13
ods. 2 vyhl.) = 96,79 eur, k tomu režijný paušál 8,39 eur ( § 16 ods. 3 vyhl.) a 20% DPH ( § 18 ods. 3
vyhl.). Podľa § 149 ods. 1 O.s.p. odvolací súd odporkyni uložil zaplatiť priznanú náhradu trov konania

splnomocnencovi navrhovateľov.
Senát krajského súdu uvedený rozsudok prijal pomerom hlasov 3:0, teda jednohlasne.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné.