Decision was made at the court Krajský súd Žilina
Judgement was issued by JUDr. František Potocký
Judgement form – Uznesenie
Judgement nature – Zrušujúce
Source – original document (the link may not work anymore)
Referenced legislation in the judgement
Súd: Krajský súd Žilina
Spisová značka: 8Co/493/2014
Identifikačné číslo súdneho spisu: 5612210687
Dátum vydania rozhodnutia: 30. 09. 2014
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. František Potocký
ECLI: ECLI:SK:KSZA:2014:5612210687.3
Uznesenie
KrajskýsúdvŽiline,akosúdodvolací,vprávnejvecižalobcu:POHOTOVOSŤ,s.r.o.,sosídlomPribinova
25, Bratislava, IČO: 35 807 598, zastúpený Fridrich Paľko, s.r.o., so sídlom Grösslingova 4, Bratislava,
IČO: 36 864 421, proti žalovanému: Slovenská republika - Ministerstvom spravodlivosti SR, so sídlom
Župné námestie 13, Bratislava, o náhradu majetkovej škody a náhradu nemajetkovej ujmy, v konaní o
odvolaní žalobcu proti rozsudku Okresného súdu Liptovský Mikuláš č. k. 7C/224/2012-124 zo dňa 28.
marca 2014, takto
r o z h o d o l :
rozsudok okresného súdu z r u š u j e a vec v r a c i aokresnému súdu na ďalšie konanie.
o d ô v o d n e n i e :
Okresný súd napadnutým rozsudok návrh žalobcu zamietol, žalovanému náhradu trov konania
nepriznal.
V odôvodnení rozsudku uviedol, že žalobca si podaným návrhom uplatnil voči žalovanému podľa Zák.
č. 514/2003 Z. z. o zodpovednosti za škodu spôsobenú pri výkone verejnej moci (ďalej už len Zák. č.
514/2003 Z. z.) právo na náhradu majetkovej škody a nemajetkovej ujmy, keď škoda a nemajetková
ujma mu mala byť spôsobená tým, že exekučný súd nerozhodol v exekučnom konaní o žiadosti súdneho
exekútora na udelenie poverenia na vykonanie exekúcie do 15 dní od doručenia takejto žiadosti.
Okresný súd reprodukujúc obsah žalobného návrhu a písomného vyjadrenia žalovaného v podanej
žalobe, ďalej v odôvodnení rozsudku uviedol, že z pripojeného exekučného spisu Okresného súdu
Liptovský Mikuláš sp. zn. 6Er/1113/2009 zistil, že žiadosť o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie
bola doručená exekučnému súdu dňa 28.12.2009. Ďalej zistil, že výzvou zo dňa 14.01.2010 vyzval
exekučný súd súdneho exekútora na predloženie zmluvy o úvere, súdny exekútor dňa 29.01.2010
oznámil exekučnému súdu, že predmetnú zmluvu predkladať nebude. Výzvou zo dňa 20.10.2010
bol vyzvaný rozhodcovský súd na predloženie kompletného rozhodcovského spisu. Následne bola
predložená zmluva o úvere spolu so všeobecnými podmienkami a doručenkami. Dňa 29.11.2010 vydal
exekučný súd poverenie pre súdneho exekútora. Uznesením exekučného súdu zo dňa 30.11.2010 bola
exekúcia zastavená z dôvodu, že bola vedená na základe exekučného titulu, ktorý priznáva zákonom
nedovolené plnenie.
S poukazom na vyššie uvedené zistenia dospel k záveru, že žalobca nepreukázal naplnenie atribútov
zodpovednostného vzťahu za škodu spôsobenú nesprávnym úradným postupom exekučného súdu.
Žalobca najmä nepreukázal naplnenie primárneho atribútu zodpovednostného vzťahu, a to nesprávny
úradný postup. Tvrdenie žalobcu o nevydaní poverenia na vykonanie exekúcie exekučným súdom
po dobu viac ako 425 dní nebolo pravdivé. Tiež nebolo pravdivé ani tvrdenie o zamietnutí žiadosti
o udelenie poverenia. Z pripojeného exekučného spisu vyplýva, že k vydaniu poverenia došlo, a to
po uplynutí 336 dní. Dôvodom bola potreba zapožičania spisového materiálu rozhodcovského súdu
obsahujúceho zmluvu o úvere. Podľa konštantnej judikatúry Ústavného súdu SR samotné nedodržanie
zákonom stanovenej lehoty (v danom prípade nevydanie poverenia v lehote 15 dní od doručenia
žiadosti súdneho exekútora) sa nepovažuje automaticky za porušenie základného práva účastníka
konania, keďže je potrebné zohľadniť všetky okolnosti prípadu. Zámerom zákonom stanovenej lehotyna vydanie poverenia v trvaní 15 dní bolo zefektívnenie exekučného konania a snaha dosiahnuť,
aby poverenie na vykonanie exekúcie nebolo zdržiavané nečinnosťou exekučného súdu. Uvedená
lehota je pre súd záväzná len do tej miery, ak by jej nedodržanie mohlo byť označované za zbytočný
prieťah. Pre záver o zbytočných prieťahoch exekučného súdu však nestačí len samotné prekročenie
15 dňovej lehoty, ale i naplnenie ďalších relevantných okolností prípadu. Medzi také okolností patrí
správanie sa oprávneného, jeho súčinnosť, iné procesné prekážky, vrátane ďalšieho priebehu konania,
postupu exekútora a exekučného súdu. S poukazom na právnu úpravu na ochranu spotrebiteľa i
judikatúru komunitárneho práva okresný súd ďalej v odôvodnení rozsudku uviedol, že objektívne
nemohlo dôjsť k dodržaniu zákonom stanovenej lehoty na vydanie poverenia. Nedodržanie zákonom
stanovenej lehoty nemohlo byť na úkor riadneho výkonu spravodlivosti, rešpektovania základných
princípov konania, najmä kompenzovania nerovného stavu medzi spotrebiteľom a dodávateľom služby.
Okresný súd v závere pripomenul, že finálna legislatívna úprava ust. § 44 ods. 2 Exekučného poriadku
vyňala vykonateľné rozhodnutia rozhodcovských súdov zo zákonom stanovenej 15 dňovej lehoty na
vydanie poverenia. S poukazom na uvedené výkon práva žalobcu bol aj v rozpore s dobrými mravmi,
predstavujúci účelovo vykonštruovaný nárok, obsahujúci nepravdivé tvrdenia. Nemožno prehliadať ani
množstvo žalôb rovnakého typu podaných žalobcom na súdoch Slovenskej republiky bez preukázania
legitímnehocieľaahodnotovéhovýkladupráva.Zdôvodunepreukázaniazákladunárokuzodpovednosti
žalovaného za vznik škody, potom už nebol daný žiaden dôvod vykonávať ďalšie dokazovanie a
zaoberať sa námietkami vo vzťahu k ďalším atribútom zodpovednostného vzťahu, vrátane námietky
premlčania. Takisto nebol dôvod na vydanie medzitýmného rozsudku, ktorý má svoje opodstatnenie len
v prípade preukázaného základu nároku. O náhrade trov konania rozhodol podľa § 142 ods. 1 O.s.p.
Proti rozsudku podal odvolanie žalobca, ktorý ho navrhol zrušiť a vec vrátiť okresnému súdu na ďalšie
konanie.
Podstata jeho odvolacích námietok spočívala v tvrdení, že vec bola prejednaná vjeho neprítomnosti,
hoci riadne a včas požiadal o zrušenie pojednávania, keď v žiadosti uviedol dôležité dôvody a predložil
listiny spájané s označenými dôvodmi. Súd preto nemohol postupovať podľa § 101 ods. 2 O.s.p. a vec
prejednať v jeho neprítomnosti. I napriek tomu, že v texte žaloby uviedol skutočnosti nasvedčujúce tomu,
že sudcu, ktorému bola vec pridelená, je potrebné z konania vylúčiť, tento sudca vec prejednal a o nej
rozhodol. Konečné (meritórne) rozhodnutie vo veci súdom (vylúčeným sudcom) neprichádzalo v čase
jeho vydania do úvahy, aj preto, že súd v rovnakom rozhodnutí rozhodol aj o zamietnutí jeho návrhu
na prerušenie konania, proti ktorému legálne pripustil dovolanie. Tvrdeniam žalovaného nemá možnosť
vyjadriť sa, pričom okresný súd pri svojom rozhodnutí z týchto tvrdení vychádzal. Ako strana konania
nebol oboznámený s obsahom dôkazov a prednesov, nemal možnosť sa k týmto dôkazom a prednesom
vyjadriť, sám nemal možnosť navrhnúť dôkazy na podporu svojich protitvrdení. Okresný súd v danej veci
nemohol rozhodnúť bez nariadenia pojednávania. V prípade ak žalovaný nereagoval na výzvu súdu, aby
predložil písomné vyjadrenie k žalobnému návrhu, okresný súd mal rozhodnúť o jeho návrhu rozsudkom
pre zmeškanie. Pokiaľ okresný súd zamietol žalobu o náhradu skutočnej škody, úplne ignoroval všetky
jeho tvrdenia o majetkovej škode, ktorá mu vznikla z titulu udržiavania a správy informačného systému.
V konaní mienil predložiť dôkazy o výške majetkovej škody, a to aj prostredníctvom znaleckého posudku,
okresný súd však dokazovanie neprípustne skrátil len na dôkazy vykonávané ex offo, nepoučil ho podľa
§ 120 ods. 4 O.s.p. a neoznámil mu, že hodlá vyhlásiť rozhodnutie vo veci samej. Okresný súd vo
svojom rozhodnutí tiež vôbec nevysvetlil, prečo nekonštatoval, že došlo k porušeniu práva žalobcu
na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov ako i práva na prejednanie veci v primeranej lehote.
Okresný súd predsa sám zistil, že o návrhu nebolo rozhodnuté v zákonom stanovenom čase a pre túto
nečinnosť a nesprávny úradný postup nenašiel žiadne objektívne udržateľné dôvody.
Žalovaný sa k odvolaniu žalobcu písomne nevyjadril.
Krajský súd, ako súd odvolací, po zistení, že odvolanie bolo podané včas a smerovalo proti rozhodnutiu,
ktoré možno napadnúť týmto opravným prostriedkom, podľa § 212 ods. 1 O. s. p. preskúmal rozsudok
okresného súdu v napadnutom rozsahu a z dôvodov uvedených v odvolaní, a po preskúmaní ho bez
nariadenia odvolacieho pojednávania (§ 214 ods. 2 O.s.p.), podľa § 221 ods. 1 písm. f/, h/ O.s.p. zrušil
a podľa § 221 ods. 2 O.s.p. vec vrátil okresnému súdu na ďalšie konanie z nasledovných dôvodov:
Odvolací súd po preskúmaní spisového materiálu dospel k záveru, že odvolanie žalobcu, pokiaľ ním
namietal nečinnosť exekučného súdu v konaní vedenom na Okresnom súde Liptovský Mikuláš pod
sp. zn. 6Er/1113/2009 a v dôsledku tejto nečinnosti i jeho nesprávny úradný postup, je dôvodná. Zpripojeného exekučného spisu vyššie uvedenej spisovej značky vyplýva, že súdny exekútor doručil
exekučnému súdu žiadosť o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie dňa 28.12.2009, keď ku žiadosti
pripojil návrh oprávneného na vykonanie exekúcie a tiež exekučný titul - rozhodcovský rozsudok sp.
zn. SR 14208/08 zo dňa 27.10.2009 s vyznačenou doložkou právoplatnosti a vykonateľnosti. Exekučný
súd síce v primeranej lehote ďalej v exekučnej veci konal (vyzval súdneho exekútora na predloženie
zmluvy o úvere, ktorá bola podkladom rozhodcovského konania), ale po tom, čo mu súdny exekútor dňa
29.01.2010 oznámil, že požadovanú zmluvu o úvere nemieni k návrhu na vykonanie exekúcie predložiť,
exekučný súd bol nečinný po dobu 9 mesiacov. Až výzvou zo dňa 20.10.2010 vyzval rozhodcovský súd
na predloženie zmluvy o úvere, po doručení ktorej aj tak vydal pre súdneho exekútora dňa 29.11.2010
poverenie na vykonanie exekúcie.
Odvolací súd na základe vyššie uvedených zistení dospel k záveru, že exekučný súd v exekučnej veci
sp. zn. 6Er/1113/2009 nekonal bez zbytočných prieťahov a poverenie pre súdneho exekútora nevydal
v lehote ustanovenej zákonom (§ 44 ods. 2 Exekučného poriadku v znení účinnom do 31.05.2010).
Pokiaľokresnýsúdvodôvodnenírozsudkuuviedol,ževexekučnejvecisp.zn.6Er/1113/2009objektívne
nemohlo dôjsť k dodržaniu zákonom stanovenej lehoty na vydanie poverenia z dôvodu, že by to
bolo na úkor riadneho výkonu spravodlivosti, rešpektovania základných princípov konania, najmä
kompenzovania nerovného stavu medzi spotrebiteľom a dodávateľom služby, odvolací súd tieto úvahy
hodnotí ako všeobecné bez zodpovedania otázky, či exekučný súd konal v exekučnej veci sp. zn.
6Er/1113/2009 sústredene a prečo od februára 2010 do 20.10.2010 nekonal vôbec.
Odvolací súd s poukazom na vyššie uvedené skutočnosti rozsudok okresného súdu zrušil a vec vrátil
okresnému súdu na ďalšie konanie.
Okresný súd sa bude v ďalšom konaní (v prípade ustálenia, že zo strany exekučného súdu
došlo k nesprávnemu úradnému postupu) zaoberať ďalšími zákonnými predpokladmi zodpovednosti
žalovaného za škodu spôsobenú pri výkone verejnej moci v zmysle Zák. č. 514/2003 Z. z., a to
existenciou škody, nemajetkovej ujmy a príčinnou súvislosťou medzi škodou, resp. nemajetkovou ujmou
a nesprávnym úradným postupom. V novom rozhodnutí, ktoré okresný súd odôvodní podľa kritérií
uvedených v ust. § 157 ods. 2 O.s.p., rozhodne i o všetkých doterajších trovách konania účastníkov,
vrátane trov tohto odvolacieho konania.
Odvolací súd v samom závere poznamenáva, že pokiaľ žalobca opätovne namietal, že sudcu, ktorému
bola predmetná vec pridelená na konanie a rozhodnutie, bolo potrebné z konania vylúčiť, táto námietka
neobstojí, nakoľko Krajský súd v Žiline uznesením zo dňa 23.01.2013, č. k. 7NcC/25/2013-16 rozhodol,
že konajúca sudkyňa nie je vylúčená z prejednávania a rozhodovania veci vedenej pod sp. zn.
7C/224/2012. Nakoľko žalobca v tomto smere do dňa rozhodnutia odvolacieho súdu iné skutočnosti,
ktoré by boli relevantné pre vylúčenie konajúcej sudkyne neuviedol, odvolací súd uvedenú námietku
vyhodnotil ako nedôvodnú. Ako nedôvodné boli odvolacím súdom vyhodnotené i ďalšie odvolacie
námietky žalobcu procesného charakteru (že bolo porušené ust. § 101 ods. 2 O.s.p., že nebol
oboznámený s obsahom dôkazov a prednesov, že v danej veci nebolo možné rozhodnúť bez nariadenia
pojednávania, že nemal možnosť vyjadriť sa k tvrdeniam žalovaného). Odvolací súd k týmto námietkam
uvádza, že ide o námietky rovnakého charakteru, ktoré navrhovateľ opakovane uvádza v každom
odvolaníbezprihliadnutianaosobitostikaždejprejednanejveci,vtejtokonkrétnejveciokresnýsúdkonal
v súlade s ust. § 101 ods. 2 O.s.p. Žalobca mal možnosť vyjadriť sa k dôkazom tvoriacich obsah spisu
i tvrdeniam žalovaného.
Toto rozhodnutie odvolacieho súdu bolo prijaté hlasovaním pomerom hlasov 3 : 0.
Poučenie:
Proti tomuto uzneseniu odvolanie n i e j e p r í p u s t n é .
Information regarding the judgement were obtained from the original document, which was most recently updated on . Link to the original document may not work anymore, because the portal of the Ministry of Justice may have published the document under this link for only a certain period of time.