Uznesenie ,
Potvrdzujúce Judgement was issued on Tuesday, February 4, 2014

Súd: Krajský súd Banská Bystrica
Spisová značka: 1CoE/384/2013

Identifikačné číslo súdneho spisu: 6113207755
Dátum vydania rozhodnutia: 04. 02. 2014

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Drahomíra Mikulajová
ECLI: ECLI:SK:KSBB:2014:6113207755.1

Uznesenie

Krajský súd v Banskej Bystrici, ako súd odvolací, v exekučnej veci oprávneného: Poštová banka, a.s.,
so sídlom Dvořákovo nábrežie 4, 811 02 Bratislava, IČO: 31340890, korešpondenčná adresa: INVEST-
KAPITAL, a.s., Hattalova 12/C, 831 03 Bratislava, proti povinnému: B. I., nar. XX.XX.XXXX, bytom XXX
XX I. XXX, o vymoženie 474,21 eura s príslušenstvom, vedenej súdnou exekútorkou JUDr. Eleonórou
Noskovou, Exekútorský úrad so sídlom v Banskej Bystrici, Robotnícka č. 4, pod sp. zn. EX 316/13, o

odvolaní oprávneného proti uzneseniu Okresného súdu Banská Bystrica č.k. 4Er/923/2013-33 zo dňa
25.07.2013, jednohlasne takto

r o z h o d o l :

Uznesenie okresného súdu p o t v r d z u j e.

o d ô v o d n e n i e :

Okresný súd Banská Bystrica (ďalej aj „exekučný súd“ alebo „okresný súd“) napadnutým uznesením
zamietol žiadosť súdnej exekútorky o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie. Rozhodol tak po

zistení, že exekučný titul - rozhodcovský rozsudok Stáleho rozhodcovského súdu zriadeného pri
spoločnosti ROZHODCOVSKÁ, ARBITRÁŽNA A MEDIAČNÁ, a.s., so sídlom Trnavská cesta 7, 831
04 Bratislava, IČO: 35 862 882 dňa 23.11.2012, sp. zn. IK-B/0512/2012 (ďalej len „rozhodcovský
rozsudok“), bol vydaný v rozpore so zákonom. Z odôvodnenia napadnutého rozhodnutia vyplýva, že
exekučný súd považoval zmluvu o úvere uzatvorenú 21.02.2007 medzi povinným a oprávneným za
spotrebiteľskú zmluvu, ktorá podlieha právnej úprave spotrebiteľských zmlúv obsiahnutej v § 52 a

nasl. Občianskeho zákonníka (ďalej aj „OZ“). Základnou zásadou spotrebiteľských zmlúv je, že nesmú
obsahovať neprijateľné podmienky, teda ustanovenia, ktoré spôsobujú značnú nerovnováhu v právach
a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa, a to pod sankciou absolútnej neplatnosti
takejto podmienky. Exekučný súd skúmal rozhodcovskú doložku ako zmluvnú podmienku berúc do
úvahy kritériá, na ktorých je založený inštitút neprijateľnej zmluvnej podmienky, teda, či rozhodcovská
doložka začlenená do štandardnej zmluvy nespôsobuje značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach

zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa (§ 53 ods. 1 OZ). Návrh spotrebiteľskej zmluvy je v danom
prípade pripravený na predtlačenom tlačive, do ktorého sa len vpisujú požadované údaje. Spotrebiteľ
nemá možnosť žiadnym spôsobom zmeniť obsah zmluvných podmienok či obchodných podmienok pre
úver. Rozhodcovská doložka, ktorá mala v predmetnom konaní založiť legitimitu pre exekučný titul,
znemožňuje voľbu spotrebiteľa dosiahnuť rozhodovanie sporu štátnym súdom. Exekučný súd ďalej
uviedol, že rozhodcovskú doložku si spotrebiteľ osobitne nevyjednal a nemal na výber vzhľadom na jej

splynutie s ostatnými zmluvnými podmienkami. Spotrebiteľ mohol len zmluvu ako celok odmietnuť alebo
sa podrobiť všetkým zmluvným podmienkam, teda aj rozhodcovskému konaniu. Rozhodcovská doložka
je neprijateľná, pretože nebola spotrebiteľom osobitne vyjednaná a núti spotrebiteľa neodvolateľne sa
podrobiť rozhodcovskému konaniu. Oprávnenie rozhodcovského súdu konať a rozhodnúť spor medzi
účastníkmi sa zakladá práve rozhodcovskou zmluvou (doložkou). Ak nedošlo k uzavretiu rozhodcovskej
zmluvy, nemohol spor prejednať rozhodcovský súd a v takom prípade ani nemohol vydať rozhodcovský

rozsudok. Ak rozhodnutie vydal nepríslušný orgán, ide o akt nulitný, ktorý v exekučnom konaní nie je
možné vykonať. Na základe uvedeného súd podľa § 44 ods. 2 zákona č. 233/1995 Z. z. o súdnychexekútoroch a exekučnej činnosti (Exekučný poriadok) a o zmene a doplnení ďalších zákonov v znení
neskorších predpisov (ďalej len „Exekučný poriadok“) zamietol žiadosť súdnej exekútorky o udelenie
poverenia na vykonanie exekúcie.

Proti predmetnému rozhodnutiu exekučného súdu podal v zákonom stanovenej lehote odvolanie
oprávnený a navrhol, aby odvolací súd zrušil uznesenie prvostupňového súdu a vec mu vrátil na
ďalšie konanie. Odvolateľ predovšetkým namietal, že rozhodcovskú doložku nemožno považovať
za neprijateľnú podmienku, v tomto spočíva nesprávne právne posúdenie veci a súčasne odňatie

možnosti konať pred súdom. Rozhodcovská doložka nebola uvedená vo výpočte neprijateľných
podmienok v § 53 OZ (ani vo výpočte nekalých podmienok v Prílohe Smernice Rady č. 93/13/EHS) a
zároveň nespĺňa pojmové znaky generálnej klauzuly nekalej podmienky, nakoľko nespôsobuje značnú
nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa. Veriteľ mal v čase
uzavretiazmluvyzákonnúpovinnosťpredložiťdlžníkovineodvolateľnýnávrhnauzavretierozhodcovskej
doložky o tom, že ich prípadné vzájomné spory budú rozhodnuté v rozhodcovskom konaní. Odvolateľ

namietal, že súd v odôvodnení rozhodnutia nepriamo naznačuje, že akákoľvek rozhodcovská doložka,
ktorá je obsiahnutá v zmluve medzi spotrebiteľom a dodávateľom je neprípustná, bez toho, aby
uviedol právny predpis, ktorý by takýto právny názor odôvodňoval. Súd svoje závery o neprijateľnosti
rozhodcovskej doložky odôvodňuje skutkových stavom, ktorý nemá oporu vo vykonanom dokazovaní
(závery o tom, že spotrebiteľ nemá reálnu možnosť oboznámiť sa s obchodnými podmienkami,

ktoré sú písané drobným písmom a sú veľmi rozsiahle). Rozhodcovské doložky v spotrebiteľských
veciach nie sú paušálne zakázané a každú je nutné skúmať z hľadiska okolností jej uzatvorenia.
Dojednanie rozhodcovskej doložky v prípade, ktorý zákon explicitne pripúšťa a nevylučuje, tak
nemôžepredstavovaťneprijateľnúpodmienku.Súdnezohľadnilosobitostiprípaduvylučujúceposúdenie
rozhodcovskej doložky ako neprijateľnej zmluvnej podmienky. Súd vôbec nevykonal dokazovanie

týkajúce sa podmienok uzatvorenia zmluvy o úvere. Z obsahu odôvodnenia uznesenia okresného súdu
podľa odvolateľa vyplýva, že súd zrejme spochybňuje rozhodcovské konanie ako také. Súd sa zrejme
domnieva, že rozhodcovské konanie nezabezpečuje rovnakú mieru spravodlivosti ako súdne konanie a
samo o sebe je dôvodom na konštatovanie značnej nerovnováhy v právach a povinnostiach účastníkov
na úkor spotrebiteľa. S uvedeným odvolateľ nesúhlasí a namieta, že súd relevantne neodôvodnil,

prečo a v čom konkrétne spôsobuje rozhodcovská doložka nerovnováhu v právach a povinnostiach
zmluvných strán na úkor povinného. Ak rozhodcovskú doložku uzavretú medzi oprávneným a povinným
nemožno podradiť pod žiadnu osobitnú skutkovú podstatu ani pod generálnu klauzulu neprijateľnej/
nekalej podmienky podľa OZ alebo Smernice č. 93/13/EHS, nie sú splnené hmotnoprávne podmienky
jej posúdenia ako neprijateľnej podmienky. Veriteľ mal vzhľadom na § 93 ods. 1 zákona o bankách

povinnosť návrh na uzavretie rozhodcovskej doložky dlžníkovi predložiť. Aj keby však neprijateľnou
podmienkou rozhodcovská doložka bola, neplatná by bola len v časti týkajúcej sa obmedzenia
uplatnenia práv spotrebiteľa - následkom by bolo zachovanie práva spotrebiteľa uplatniť svoje práva
na všeobecnom súde, pokiaľ by sa nachádzal v pozícii žalobcu, právo oprávneného uplatniť svoju
pohľadávku na rozhodcovskom súde by zostalo nedotknuté. Rozhodcovský rozsudok tak pri žiadnom

výklade nemožno spochybniť.

Povinný sa k odvolaniu oprávneného nevyjadril.

Krajský súd v Banskej Bystrici ako súd odvolací po preskúmaní veci v medziach a rozsahu daných

odvolaním podľa § 212 ods. 1 O.s.p. bez nariadenia pojednávania (§ 214 ods. 2 O.s.p.) dospel k záveru,
že uznesenie okresného súdu je potrebné ako vecne správne potvrdiť.

Odvolací súd z obsahu spisu zistil, že súdna exekútorka požiadala o vydanie poverenia na vykonanie
exekúcie na podklade rozhodcovského rozsudku ako exekučného titulu. Rozhodcovský súd odvodzoval

svoju právomoc z rozhodcovskej doložky obsiahnutej v článku 11.2 (správne má byť 9.2) Obchodných
podmienok pre úver (ďalej aj „OP“). Podľa článku 9.2 OP sa zmluvné strany dohodli, že akékoľvek
spory, ktoré vzniknú zo zmluvy o úvere a obchodných podmienok, budú riešené dohodou. V prípade
nedosiahnutia dohody klient prijíma návrh banky na riešenie vzájomných sporov vzniknutých na základe
alebo súvisiacich so zmluvou o úvere a obchodnými podmienkami v rozhodcovskom konaní pred Stálym

rozhodcovským súdom zriadeným pri spoločnosti ROZHODCOVSKÁ, ARBITRÁŽNA A MEDIAČNÁ,
a.s.. Strany sporového konania sa rozhodnutiu RAM podriadia s tým, že toto rozhodnutie bude pre nich
konečné a záväzné. Miestom rozhodcovského konania je Bratislava.Odvolací súd v prvom rade uvádza, že sa stotožnil so záverom súdu prvého stupňa v tom, že zmluva
o úvere, ktorú uzavrel 21.02.2007 oprávnený ako veriteľ a povinný ako dlžník, predmetom ktorej bolo
poskytnutie úveru vo výške 1 659,70 eura (50 000 Sk), je zmluvou spotrebiteľskou. Túto skutočnosť

napokon odvolateľ v odvolaní ani nespochybňoval. Exekučný súd preto postupoval správne, keď vo
veci aplikoval aj všeobecné ustanovenia na ochranu spotrebiteľa obsiahnuté v Občianskom zákonníka
a skúmal, či zmluva neobsahuje neprijateľné podmienky (vrátane rozhodcovskej doložky ako jednej zo
zmluvných podmienok). Najvyšší súd SR už v uznesení zo dňa 13.10.2011, sp. zn. 3 Cdo 146/2011,
uverejnenom v Zbierke stanovísk Najvyššieho súdu a rozhodnutí súdov Slovenskej republiky č. 3 z

roku 2012 pod por. č. 46, zaujal stanovisko, že pokiaľ oprávnený v návrhu na vykonanie exekúcie
označí za exekučný titul rozsudok rozhodcovského súdu, je exekučný súd oprávnený a zároveň povinný
skúmať, či rozhodcovské konanie prebehlo na základe uzavretej rozhodcovskej zmluvy. Exekučný
súd teda postupoval správne, keď po doručení žiadosti súdneho exekútora o udelenie poverenia
na vykonanie exekúcie na podklade rozhodcovského rozsudku (ako exekučného titulu) zisťoval, či
bol rozhodcovský rozsudok vydaný na základe rozhodcovskej zmluvy dohodnutej či už vo forme

osobitnej zmluvy alebo doložky k inej zmluve, teda či bol rozhodcovský súd oprávnený rozhodnúť spor
účastníkov zmluvy o úvere. Ak nedošlo k uzavretiu rozhodcovskej zmluvy, nemohol spor prejednať
rozhodcovský súd a v takom prípade nemohol ani vydať rozhodcovský rozsudok. Keby exekučný súd
akceptoval rozhodcovský rozsudok, pre vydanie ktorého nebola daná právomoc rozhodcovského súdu,
akceptoval by vykonateľnosť rozhodnutia vydaného tým, kto na to nemal právomoc. Išlo by o akceptáciu

„rozhodnutia“ nevykonateľného, majúceho účinky paktu (pozri cit. Uznesenie Najvyššieho súdu SR z
13.10.2011).

Podľa § 53 ods. 1 Občianskeho zákonníka v znení účinnom v čase uzavretia zmluvy spotrebiteľské
zmluvy nesmú obsahovať ustanovenia, ktoré spôsobujú značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach

zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa (ďalej len "neprijateľná podmienka").

Podľa § 44 ods. 2 predposlednej vety Exekučného poriadku, ak súd zistí rozpor žiadosti alebo návrhu
alebo exekučného titulu so zákonom, žiadosť o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie uznesením
zamietne.

Podľa § 93b zákona č. 483/2001 Z.z. o bankách a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení
účinnom v čase uzavretia zmluvy, banky a pobočky zahraničných bánk sú povinné ponúknuť svojim
klientom neodvolateľný návrh na uzavretie rozhodcovskej zmluvy o tom, že ich prípadné vzájomné spory
z obchodov [ § 5 písm. i)] budú rozhodnuté v rozhodcovskom konaní stálym rozhodcovským súdom

zriadeným podľa osobitného zákona.

Podľa § 3 ods. 1 zákona č. 244/2002 Z.z. o rozhodcovskom konaní v znení neskorších predpisov (ďalej
len „ZRK“), rozhodcovská zmluva je dohoda medzi zmluvnými stranami o tom, že všetky alebo niektoré
spory, ktoré medzi nimi vznikli alebo vzniknú v určenom zmluvnom alebo v inom právnom vzťahu, sa

rozhodnú v rozhodcovskom konaní.
Rozhodcovský rozsudok má podľa § 35 ZRK účinky pre účastníkov konania ako právoplatný rozsudok.
Podľa ZRK to platí pre rozhodnutia vydané rozhodcovským súdom v konaní podľa ZRK.

Odvolací súd považuje v prvom rade za potrebné uviesť, že okresný súd v napadnutom uznesení

nevyslovil právny názor o všeobecnom zákaze rozhodovať spory zo spotrebiteľom v rozhodcovskom
konaní. Právny poriadok Slovenskej republiky umožňuje v rozhodcovskom konaní riešenie aj takých
sporov, ktoré vzniknú zo spotrebiteľských vzťahov. Predpokladom riešenia spotrebiteľského sporu pred
rozhodcovským súdom je však platná dohoda účastníkov zmluvného vzťahu o tom, že spory, ktoré
medzi nimi vzniknú, budú riešené v rozhodcovskom konaní. Platnosť takejto dohody v spotrebiteľskom

právnom vzťahu je potrebné skúmať vo svetle ustanovení na ochranu spotrebiteľa, konkrétne § 53
Občianskeho zákonníka, ktorý hovorí, že spotrebiteľské zmluvy nesmú obsahovať ustanovenia, ktoré
spôsobujú značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa.
Rozhodcovská doložka v predmetnej veci spĺňa všetky podmienky z pohľadu ustanovenia § 53
Občianskeho zákonníka na to, aby bola súdom hodnotená ako neprijateľná podmienka, ktorá je v zmysle

zákona neplatná. V príkladnom (neuzavretom) výpočte neprijateľných podmienok v spotrebiteľských
zmluvách podľa § 53 ods. 3 Občianskeho zákonníka sa v čase uzatvorenia predmetnej zmluvy o
úvere nenachádzala ako neprijateľná podmienka požadovanie od spotrebiteľa v rámci dojednanej
rozhodcovskej doložky, aby spory s dodávateľom riešil výlučne v rozhodcovskom konaní. Uvedenévšak neznamená, že vyžadovanie od spotrebiteľa (v rámci rozhodcovskej doložky), aby spory s
dodávateľom riešil výlučne v rozhodcovskom konaní, nie je neprijateľnou podmienkou, čo možno
vyvodiť tiež z aplikácie Smernice č. 93/13/EHS a rozhodovacej praxe Súdneho dvora EÚ. Odvolací

súd sa stotožňuje s názorom prvostupňového súdu, že v záujme spravodlivého usporiadania právnych
vzťahov je potrebné vylúčiť zo života spotrebiteľov nekalé podmienky v spotrebiteľských zmluvách, preto
posúdenie rozhodcovskej doložky ako neprijateľnej podmienky obsiahnuté v napadnutom uznesení
prvostupňového súdu je vecne správne, spravodlivé a v súlade s právom. Podstatnou skutočnosťou
z hľadiska vyslovenia absolútnej neplatnosti dojednania rozhodcovskej doložky je skutočnosť, že

táto podmienka vyvoláva značnú nerovnováhu medzi zmluvnými stranami v neprospech spotrebiteľa.
Zmluvná podmienka núti spotrebiteľa podrobiť sa rozhodcovskému konaniu vo všetkých prípadoch, ak
sa dodávateľ bude voči spotrebiteľovi domáhať svojich práv pred rozhodcovským súdom. Súčasne táto
podmienka nebola so spotrebiteľom individuálne dohodnutá, čo vyplýva z jej zaradenia do obchodných
podmienok vopred pripravenej zmluvy. Celkom zjavne tak spotrebiteľ nemal reálnu možnosť obsah
predloženej formulárovej zmluvy ovplyvniť, resp. niektoré zo zmluvných dojednaní vylúčiť. V tomto

prípade je nepochybné, že rozhodcovská zmluva bola spotrebiteľovi vnútená tak, že bola ako doložka
zapracovaná do obchodných podmienok zmluvy. Spotrebiteľ teda ak chcel od dodávateľa získať
predmet zmluvy, kvôli ktorému zmluvu uzatváral, nemal inú možnosť, než túto podmienku prijať. Už
táto skutočnosť zvyšuje nerovnováhu vo vzťahu medzi dodávateľom a spotrebiteľom v neprospech
spotrebiteľa. Vznik rozhodcovskej zmluvy vyžaduje individuálne rozhodnutie spotrebiteľa o tom, že si

vymieňuje rozhodcovské konanie, a to preukázateľne. Oprávnený si v tomto smere dôkazné bremeno
nesplnil. Na tomto mieste odvolací súd poukazuje na to, že vo vykonávacom (exekučnom) konaní súd
osobitne dokazovanie nevykonáva (to je úlohou súdu v základnom (nachádzacom) konaní). Exekučný
súd vychádza v zásade z obsahu spisu, teda z listín v ňom sa nachádzajúcich. V štádiu exekučného
konania, pri ktorom súd skúma, či žiadosť o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie alebo návrh

na vykonanie exekúcie alebo exekučný titul nie sú v rozpore so zákonom, sa vychádza z tvrdení
oprávneného v návrhu na vykonanie exekúcie a z exekučného titulu. V tomto štádiu exekučný súd
nevykonáva dokazovanie, postačujúce je totiž, ak sú skutočnosti dostatočne osvedčené okolnosťami
vyplývajúcimi zo spisu, vrátane do neho založených listín (pozri Uznesenie Najvyššieho súdu SR zo
dňa 16.01.2013, sp.zn. 6 M Cdo 9/2012). V rámci ochrany spotrebiteľa je v súvislosti s rozhodcovskou

doložkou nevyhnutné, aby spotrebiteľ mal možnosť požiadať všeobecný súd o ochranu, ak si riešenie
sporov rozhodcovským súdom osobitne nevyjednal. Z rozhodcovskej doložky je však zrejmé, že veriteľ
(dodávateľ)užodpočiatkusledujejejkoncipovanímriešenieprípadnýchsporovnarozhodcovskomsúde
a je pravidlom, že sporové konanie vyvoláva dodávateľ.

Pokiaľ odvolateľ namietol, že právny predchodca oprávneného bol bankou, pričom zákon č. 483/2001
Z.z. o bankách o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení účinnom v čase uzavretia zmluvy v
§ 93b ods. 1 zakotvoval povinnosť bánk ponúknuť svojim klientom neodvolateľný návrh na uzavretie
rozhodcovskej zmluvy o tom, že ich prípadné vzájomné spory budú rozhodnuté v rozhodcovskom
konaní, odvolací súd poukazuje na to, že neboli splnené podmienky na to, aby sa odvolateľ mohol

dôvodne na cit. ustanovenie zákona o bankách odvolávať. Zo znenia § 93b ods. 1 cit. zákona
vyplýva, že banka má ponúknuť klientom návrh na uzavretie rozhodcovskej zmluvy. Povinnosť ponúknuť
klientovi návrh na uzavretie rozhodcovskej zmluvy však neznamená, že banka bola oprávnená klientovi
rozhodcovskú doložku vnútiť.

Tým, že exekučný súd zamietol žiadosť súdnej exekútorky o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie
na podklade rozhodcovského rozsudku, ktorý posúdil ako nulitný (ničotný) akt, sa nijako nedotkol
vzájomných nárokov zo zmluvného vzťahu medzi oprávneným a povinným, len zastáva názor, že na
základe tohto rozhodnutia sa oprávnený nemôže úspešne domáhať plnenia voči povinnému. V danom
prípade nie je možné viesť exekúciu na základe predloženého rozhodcovského rozsudku, nakoľko

nebola daná právomoc rozhodcovského súdu konať a rozhodnúť vo veci.

Na základe vyššie uvedeného odvolací súd napadnuté prvostupňové rozhodnutie podľa § 219 ods. 1
a 2 O.s.p. ako vecne správne potvrdil.
Toto rozhodnutie prijal senát odvolacieho súdu pomerom hlasov 3:0.

Poučenie:Proti tomuto rozhodnutiu odvolanie nie je prípustné.