Uznesenie ,
Potvrdzujúce Judgement was issued on Wednesday, September 24, 2015

Súd: Krajský súd Banská Bystrica
Spisová značka: 12Co/374/2015

Identifikačné číslo súdneho spisu: 6912213262
Dátum vydania rozhodnutia: 24. 09. 2015

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Ján Gandžala, PhD.
ECLI: ECLI:SK:KSBB:2015:6912213262.1

Uznesenie

Krajský súd v Banskej Bystrici, ako súd odvolací, v právnej veci navrhovateľa POHOTOVOSŤ, s.
r. o., so sídlom Bratislava, Pribinova 25, IČO: 35 807 598, zastúpeného Fridrich Paľko, s. r. o., so
sídlom Bratislava, Grösslingova 4, IČO: 36 864 421, proti odporcovi Slovenskej republike, za ktorú koná
Ministerstvo spravodlivosti Slovenskej republiky, so sídlom Bratislava, Župné námestie 13, v konaní o
náhradu majetkovej škody a nemajetkovej ujmy, o odvolaní navrhovateľa proti uzneseniu Okresného

súdu Rimavská Sobota č. k. 6C/231/2012-71 zo dňa 07. 04. 2015, takto

r o z h o d o l :

Uznesenie okresného súdu p o t v r d z u j e .

o d ô v o d n e n i e :

Odvolaním napadnutým uznesením Okresný súd Rimavská Sobota (ďalej len „okresný súd“) návrh
navrhovateľa na prerušenie konania do právoplatného rozhodnutia Ústavného súdu SR o ústavnej
sťažnosti pre porušenie práva navrhovateľa na zákonného sudcu a nestranný súd podľa ustanovenia §

109ods.1písm.b),ods.2písm.c)Občianskehosúdnehoporiadku(ďalejlen„O.s.p.")zamietolzdôvodu
jeho neodôvodnenosti s poukazom na to, že subjektívny pocit navrhovateľa, ani podanie ústavnej
sťažnosti na Ústavný súd SR, nie sú dôvodom na prerušenie konania, najmä keď o námietke zaujatosti
sudcu vznesenej navrhovateľom už bolo právoplatne rozhodnuté, pričom zákonná sudkyňa nebola
vylúčená z prejednávania a rozhodovania veci. Zároveň okresný súd poukázal na to, že dôvodom na
vylúčenie sudcu nie je bez ďalšieho, že vykonáva súdnictvo na súde, ktorý podľa tvrdenia navrhovateľa

svojím nesprávnym úradným postupom v inej právnej veci založil zodpovednosť odporcu za majetkovú
a nemajetkovú ujmu v zmysle zák. č. 514/2003 Z. z. (viď uznesenie sp. zn. 3Cdo/102/2013 zo dňa 11.
03. 2013).

Proti uzneseniu okresného súdu podal odvolanie navrhovateľ, ktorý navrhol zrušiť uznesenie okresného
súdu a vrátiť vec na ďalšie konanie s odkazom na ustanovenie § 205 ods. 2 písm. a), b), c), f), h)

O. s. p. Navrhovateľ v odvolaní uviedol, že dôvod na prerušenie konania navrhovateľ súdu preukázal,
nakoľko doručil elektronicky na e-mailovú adresu súdu návrh na zrušenie pojednávania spolu s prílohou
- ústavnou sťažnosťou, v ktorej namietal porušenie základného práva na prejednanie a rozhodnutie
veci nestranným súdom. Navrhovateľ v návrhu na začatie konania upovedomil súd o skutočnostiach
nasvedčujúcich tomu, že sudcu, ktorému bola vec pridelená na prejednanie a rozhodnutie, bolo potrebné
z konania vylúčiť. Hoci krajský súd nevylúčil sudcu okresného súdu (v rozpore s

rozhodovacou praxou iných krajských súdov, Ústavného súdu Slovenskej republiky, Európskeho súdu
pre ľudské práva), aj tak daného sudcu nemožno považovať za nestranného pre jeho pomer k
veci, nakoľko je sudcom vecne a miestne príslušného okresného súdu, postupom ktorého mala byť
spôsobená navrhovateľovi škoda. Podľa navrhovateľa nie je prípustné, aby do rozhodnutia ústavného
súdu sa v konaní o veci samej pokračovalo a naďalej vykonával úkony a rozhodoval vylúčený sudca.

Odporca sa nevyjadril k odvolaniu navrhovateľa.Krajský súd, ako súd odvolací podľa ustanovenia § 10 ods. l O. s. p., po prejednaní veci bez nariadenia
odvolacieho pojednávania s odkazom na ustanovenie § 214 ods. 2 O. s. p. uznesenie okresného súdu
ako vecne správne potvrdil podľa ustanovenia § 219 ods. 1, 2 O. s. p. z nasledovných dôvodov:

Z obsahu spisu odvolací súd zistil, že predmetom odvolania navrhovateľa je procesné rozhodnutie
okresného súdu týkajúce sa návrhu navrhovateľa na prerušenie konania.

Podľa ustanovenia § 109 ods.1, 2 O. s. p., súd konanie preruší, ak a) účastník stratil spôsobilosť konať

pred súdom a nie je zastúpený zástupcom s plnomocenstvom pre celé konanie; b) rozhodnutie závisí
od otázky, ktorú nie je v tomto konaní oprávnený riešiť. Rovnako postupuje, ak tu pred rozhodnutím
vo veci dospel k záveru, že všeobecne záväzný právny predpis, ktorý sa týka veci, je v rozpore s
ústavou, zákonom alebo medzinárodnou zmluvou, ktorou je Slovenská republika viazaná; v tom prípade
postúpi návrh ústavnému súdu na zaujatie stanoviska, c) rozhodol, že požiada Súdny dvor Európskych
spoločenstiev o rozhodnutie o predbežnej otázke podľa medzinárodnej zmluvy. Pokiaľ

súd neurobí iné vhodné opatrenia, môže konanie prerušiť, ak a) sa účastník nemôže konania zúčastniť
pre prekážku trvalejšej povahy alebo preto, že jeho pobyt nie je známy; b) zákonný zástupca účastníka
zomrel alebo stratil spôsobilosť konať pred súdom; c) prebieha konanie, v ktorom sa rieši otázka,
ktorá môže mať význam pre rozhodnutie súdu, alebo ak súd dal na takéto konanie podnet.

V priebehu občianskeho súdneho konania môžu nastať určité okolnosti, ktoré znemožňujú pokračovať
v konaní o danej veci buď na prechodný čas, alebo natrvalo. Občiansky súdny poriadok ich označuje
ako prekážky postupu konania s odkazom na ustanovenie § 107 O. s. p. Ak nastane
okolnosť, ktorá trvalo znemožňuje pokračovať v konaní a vec meritórne rozhodnúť, súd uznesením
konanie zastaví. Súd uznesením preruší konanie, ak nastane okolnosť, ktorá bráni pokračovať v konaní

na prechodný čas. Súd ex offo obligatórne preruší konanie v prípadoch taxatívne vymenovaných v
ustanovení § 109 ods. 1 O. s. p. Súd môže fakultatívne prerušiť konanie podľa ustanovenia § 109
ods. 2 O. s. p., ak pred prerušením konania urobil iné vhodné opatrenia procesného charakteru, ktoré
ale neodstránili okolnosť brániacu v pokračovaní v konaní. Osobitný spôsob obligatórneho prerušenia
konania vyplýva z ustanovenia § 110 O. s. p., ktorý je v dispozícii účastníkov konania a závisí od ich:

a) komisívneho konania (zhodného návrhu všetkých účastníkov týkajúceho sa prerušenia konania), b)
omisívneho konania (zhodný konkludentný prejav vôle všetkých účastníkov, ktorí sa neustanovia bez
predchádzajúceho ospravedlnenia na pojednávanie), pričom súd preruší konanie v
prípade, ak sa to neprieči účelu konania s výnimkou konania o rozvod, ktoré súd preruší
vždy bez skúmania existencie rozporu s účelom konania.

Z obsahu spisu odvolací súd zistil, že navrhovateľ podal na okresný súd návrh, ktorým sa domáhal
zaplatenia náhrady majetkovej škody a nemajetkovej ujmy podľa zák. č. 514/2003 Z. z. o
zodpovednosti za škodu spôsobenú pri výkone verejnej moci v znení neskorších právnych predpisov.
Navrhovateľ v návrhu na začatie konania namietol z dôvodu zaujatosti všetkých sudcov okresného súdu

z titulu, že okresný súd svojím nelegálnym konaním (nesprávnym úradným postupom) zapríčinil vznik
škody na strane navrhovateľa, a teda nemohol byť orgánom súdnej moci, ktorý by o škode rozhodoval
s tým, že pridelením veci niektorému sudcovi okresného súdu by bolo porušené právo navrhovateľa
na prerokovanie veci nezávislým a nestranným súdom. Podľa navrhovateľa s odkazom na rozvrh práce
na okresnom súde neexistoval sudca, ktorý by nebol vo veci zaujatý (vzhľadom na pomer k veci a k

účastníkom), v dôsledku čoho boli sudcovia okresného súdu vylúčení z prejednávania a rozhodovania
veci, preto navrhol podľa ustanovenia § 12 O. s. p. prikázať vec inému súdu.

Uznesením Krajského súdu v Banskej Bystrici č. k. 23NcC/468/2012-10 zo dňa 15. 10. 2012
(súdom nadriadeným podľa ustanovenia § 16 O. s. p.) bolo rozhodnuté o námietke zaujatosti, pričom

sudcovia okresného súdu neboli vylúčení z prejednávania a rozhodovania vo veci, okrem iných vedenej
na okresnom súde pod sp. zn. 6C/231/2012.

Navrhovateľ elektronickými prostriedkami doručil okresnému súdu návrh na prerušenie
konania vrátane sťažnosti na porušovanie základného práva žalobcu zaručeného v článku 46 ods. 1

ÚstavySlovenskejrepubliky,t.j.právanasúdnuochranu aosobitneprávanazákonnéhosudcu
(článok 48 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky) a práva na prerokovanie veci nestranným súdom a tiež
do základného práva na spravodlivý súdny proces zaručeného článkom 6 ods. 1 Európskeho dohovoru
o ochrane ľudských práv a základných slobôd, t. j. práva na nestranný súd zriadenýzákonom adresovanej Ústavnému súdu Slovenskej republiky týkajúcej sa uznesenia Krajského súdu
v Banskej Bystrici sp. zn. 23NcC/466/2012.

Odvolacísúdmalpreukázané,ževkonanívedenomnaokresnomsúde podsp.zn.6C/231/2012Krajský
súd v Banskej Bystrici o námietke zaujatosti nerozhodol uznesením sp. zn. 23NcC/466/2012,
pričom navrhovateľ nepredložil právne relevantný dôkaz preukazujúci podanie ústavnej sťažnosti proti
uzneseniu Krajského súdu v Banskej Bystrici č. k. 23NcC/468/2012-10 zo dňa 15. 10.
2012. Podľa názoru odvolacieho súdu i v prípade, ak by navrhovateľ podal ústavnú sťažnosť proti

uzneseniu Krajského súdu v Banskej Bystrici č. k. 23NcC/468/2012-10 zo dňa 15. 10. 2012, ktorým
nadriadený súd rozhodol o námietke zaujatosti vznesenej navrhovateľom, nebol by daný dôvod na
obligatórne prerušenie konania podľa ustanovenia § 109 ods. 1 písm. b) O. s. p., pretože otázku, či
vo veci rozhodoval vylúčený sudca, môže preskúmať súd vyššieho stupňa na základe riadnych, resp.
mimoriadnych opravných prostriedkov a nie ústavný súd v konaní o sťažnosti navrhovateľa, ktorými
namieta porušenie svojich základných práv podľa Čl. 46 ods. 1 a Čl. 48 ods. 1 Ústavy Slovenskej

republiky a práv podľa Čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd.
Zároveň ani skutočnosť, na ktorú poukázal navrhovateľ v odvolaní, že v obdobných prípadoch iné
nadriadené súdy v právne a skutkovo zhodnej veci vylúčili všetkých sudcov príslušného súdu, nie je
dôvodom na prerušenie konania z dôvodu, že v konaní vedenom na okresnom súde pod sp.
zn. 6C/231/2012 bolo vydané uznesenie Krajského súdu v Banskej Bystrici č. k. 23NcC/468/2012-10 zo

dňa 15. 10. 2012, ktoré je právoplatné, a teda zásadne nezmeniteľné, pričom je záväzné pre účastníkov
v predmetnom súdnom konaní.

So zreteľom na to, žiadna z odvolacích námietok navrhovateľa nebola uplatnená dôvodne, pričom
prvostupňový súd v uznesení, ktorým návrh navrhovateľa na prerušenie konania zamietol, aplikoval

správny právny predpis, správne ho aj vyložil s poukazom na to, že v danom prípade nie sú splnené
podmienky pre obligatórne ani fakultatívne prerušenie konanie podľa ustanovenia § 109 ods. 1 písm.
b) O. s. p., alebo ustanovenia § 109 ods. 2 písm. c) O. s. p., pretože v danom prípade rozhodnutie
súdu nezávisí od otázky, ktorú nie je v tomto konaní oprávnený súd riešiť ani ako otázku predbežnú a
taktiež neprebieha žiadne konanie, v ktorom sa rieši otázka, ktorá môže mať význam pre rozhodnutie

súdu a ani súd nedal na takéto konanie podnet, zároveň nie sú splnené podmienky pre prerušenie
konania podľa ustanovenia § 110 O. s. p., odvolací súd potom uznesenie prvostupňového súdu ako
vecne správne podľa ustanovenia § 219 ods. 1, 2 O. s. p. potvrdil.
Toto rozhodnutie prijal senát krajského súdu pomerom hlasov 3 : 0.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu nie je odvolanie prípustné.