Rozsudok ,
Potvrdené Judgement was issued on Tuesday, June 17, 2014

Súd: Okresný súd Košice II
Spisová značka: 36C/308/2012

Identifikačné číslo súdneho spisu: 7211218384
Dátum vydania rozhodnutia: 17. 06. 2014
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Rastislav Pella

ECLI: ECLI:SK:OSKE2:2014:7211218384.8

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Košice II, samosudcom JUDr. Rastislavom Pellom, v právnej veci žalobcu:

Východoslovenská energetika a.s., sídlo: Mlynská č.31, Košice, IČO: 36 211 222 proti žalovanej: K.. V.
P., narodená: X.XX.XXXX, bytom: Č. Č.. X, C., v konaní o zaplatenie 324,32 eur s príslušenstvom,

r o z h o d o l :

I. Žalovaná je povinná zaplatiť žalobcovi 324,32 eur istiny spolu s úrokom z omeškania vo výške 9,25%
z dlžnej sumy ročne od 6.5.2009 do zaplatenia.

II. Žalovaná je povinná nahradiť žalobcovi trovy konania vo výške 19,00 eur.

III. Povinnosti uložené týmto rozsudkom je žalovaná povinná splniť v lehote 3 dní od právoplatnosti tohto
rozsudku.

o d ô v o d n e n i e :

Žalobca sa žalobou podanou na súde dňa 4.7.2011 domáhal proti žalovanej zaplatenia sumy 324,32 eur
titulomzaplateniacenyzadodávkuel.energiedoodbernéhomiesta,konkrétnedodomácnostižalovanej
na B. E. Č.. XX/C Z. C. a to podľa Zmluvy o dodávke elektriny pre domácnosť č. 846363. Žalobca taktiež
požadoval žalovanú zaviazať aj na zaplatenie úroku z omeškania vo výške 9,25% z dlžnej sumy ročne
od 6.5.2009 do zaplatenia. Žalobca si tiež uplatnil aj právo na nahradenie trov tohto konania.

Žalovaná navrhla žalobu ako nedôvodnú zamietnuť, pričom toto svoje stanovisko odôvodnila tak, že
elektromer, ktorý meral spotrebu elektriny bol chybný. K tomuto záveru dospela tak, že si nie je vedomá
takej veľkej spotreby el. energie, pretože nevyužívala elektrické podlahové kúrenie v kuchyni a kúpeľni
(ako iné domácnosti v dome, ktoré nemali nedoplatok) a elektrické kúrenie v ostatných miestnostiach,
kde využívali nástenné konektory využívali iba na cca 40%, pričom tieto boli napojené na lacnejšiu tarifu.
Ďalej uviedla, že pri ukončení odberu dňa 22.3.2009 bol konečný odpočet spotreby pre vysokú tarifu
962 kWh a pre nízku tarifu 25.424 kWh a tiež uviedla, že elektromer sa točil aj po vypnutí hlavného

ističa v byte.

Žalobca a žalovaná uzavreli dňa 11.1.2007 Zmluvu o dodávke elektriny pre domácnosti č. 846363,
predmetom ktorej bola dodávka el. energie do bytu žalovanej na B. E. Č.. XX/C Z. C.. Odber elektrickej
energie žalovanou podľa tejto zmluvy bol ukončený ku dňu 22.3.2009. Tieto skutočnosti súd zistil zo
žalobného návrhu, z citovanej zmluvy, z faktúry žalobcu č. 7274018365 a tiež z vyjadrenia žalovanej
zo dňa 24.11.2011 (odpor).

Žalobca vykonal ku dňu ukončenia odberu žalovanou odpočet spotreby elektrickej energie dodanej
žalovanej a to odpočtom na elektromere č. 8199116 a to tak, že nameraná konečná spotreba bolanasledovná: spotreba pre vysokú tarifu 962 kWh a pre nízku tarifu 25.424 kWh. Tieto skutočnosti súd
zistil z faktúry žalobcu č. 7274018365 a tiež z vyjadrenia žalovanej zo dňa 24.11.2011 (odpor).

Žalobca po ukončení odberu el. energie žalovanou vyzval žalovanú na uhradenie odplaty za dodávku
el. energie podľa vyššie citovanej zmluvy za obdobie od 9.9.2008 do 22.3.2009 svojou faktúrou
č. 7274018365 vystavenou na sumu 324,32 eur a splatnou dňa 5.5.2009. Predmetná faktúra bola
vystavená na základe odpočtu konečnej spotreby ku dňu 22.3.2009 a zohľadňovala zálohové platby,
ktoré žalovaná za dodávku el. energie vykonala v celkovej sume 552,34 eur. Faktúra bola žalovanej

doručená dňa 24.4.2009. Žalovaná predmetnú faktúru, ktorej uhradenie je predmetom tohto sporu,
doposiaľ žalobcovi neuhradila. Tieto skutočnosti súd zistil z citovanej faktúry, z odporu žalovanej a z
výpovedí účastníkov na pojednávaní dňa 17.6.2014.

Žalovaná u žalobcu písomne svojim listom (č.l. 6 súdneho spisu) reklamovala vyššie citovanú fakturáciu
žalobcu a to s odôvodnením, že nie je možné aby mali takú vysokú spotrebu, pretože v byte nemá ani

umývačku, ani sušičku, ani nevyužívala podlahové kúrenie a v byte mali namontované úsporné svietidlá.
Tiež uviedla, že niekto musí byť napojený na jej elektromer a ona nie je ochotná platiť za niekoho iného.
Tieto skutočnosti súd zistil z citovaného listu žalovanej.

Žalobca na reklamáciu žalovanej odpovedal svojim listom zo dňa 16.6.2009. Týmto listom žalovanej

oznámil, že na odbernom mieste bola vykonaná kontrola pri ktorej nebola zistená porucha elektromera č.
8199116, ktorá by mohla mať za následok zvýšenú spotrebu el. energie. Žalobca uviedol, že potvrdzuje
správnosť svojej fakturácie a žalovanej poukázal na možnosť vykonať preskúšanie meradla podľa § 35
ods. 6 a 7 Zákona č. 656/2004 Z.z.. Tieto skutočnosti súd zistil z citovaného listu žalobcu.

Dňa 14.8.2009 bolo Slovenskou legálnou metrológiou n.o. vykonané odborné posúdenie príslušného
elektromeru č. 8199116 so záverom, že predmetný elektromer vyhovuje príslušným technickým a
metrologickým požiadavkám. Túto skutočnosť súd zistil z Posudku na meradlo č. 331.1/09-0432 zo dňa
17.8.2009, ktoré vyhotovila vyššie uvedená organizácia.

Dňa 29.1.2014 vyhotovila M.. M. Y. súčasná vlastníčka bytu, kde sa nachádzalo príslušné dohodnuté
miesto odberu (B.F. E. Č.. XX/C Z. C.) čestné vyhlásenie. V tomto vyhlásení uviedla, že po zapnutí
elektriky v byte automaticky beží podlahové kúrenie aj pri nefunkčnosti počítača kúrenia (aj po vybratí
batérií z počítača) a pri odchode z bytu sa aj napriek tomu hodiny točia - nonstop a ona musí vypnúť
ističe. Tieto skutočnosti súd zistil z citovaného čestného vyhlásenia.

Dňa 6.5.2009 bola základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky stanovená na 1,25% ročne.
Túto skutočnosť súd zistil z evidencie NBS Slovenska.

Žalobca na pojednávaní dňa 2.4.2013 k veci uviedol, že na žalobe trvá v plnom rozsahu a tiež

poukázal na to, že bolo vykonané preskúmanie príslušného elektromera organizáciou Slovenská legálna
metrológia,n.o.stýmzáverom,žemeradlovyhovujetechnickýmametrologickýmpožiadavkámplatných
noriem. Na pojednávaní dňa 6.9.2013 žalobca uviedol, že k výmene predmetného meradla došlo
niekedy v mesiaci júl 2009 a to z toho dôvodu, že meradlo bolo zaslané na preskúšanie príslušnému
metrologickému úradu. Tiež uviedol, že žalovaná prestala byť ich zmluvnou partnerkou k 22.3.2009 a

preto nebol dôvod, aby bola pri výmene elektromera.

Žalovaná na pojednávaní dňa 6.9.2013 uviedla nasledovné skutočnosti. Problém bol v tom, že aj keď
bol vypnutý hlavný istič bytu, tak sa elektromer točil ďalej. Byt som neskôr predala M.. Y. a celú vec som
neskôr riešila v súčinnosti s ňou. Od M.. Y. viem, že pokiaľ ona odchádza z bytu, tak musí vypnúť hlavný

istič, aby sa jej netočili hodiny. M.. Y. mi povedala, že tam bol problém s podlahovým kúrením, pretože
kúrenie si odoberalo energiu aj v čase, keď bol vypnutý hlavný istič a takýto problém je tam aj teraz, ale
s tým rozdielom, že po vypnutí hlavného ističa tam už ten odber elektriny nie je. Žalovaná uviedla, že
ona necítila, že by mala zapnuté podlahové kúrenie a tiež uviedla, že kúrenie je regulované v skrinke,
kde si ona regulovala odber energie. Zároveň uviedla, že zariadenie na reguláciu odberu el. energie

je súčasťou bytu a teda patrilo jej. Na pojednávaní dňa 17.6.2014 žalovaná predložila doklad SIPO
vystavený na meno M. Y., z ktorého je zrejmé, že zálohové platby na dodávku el. energie sú stanovené
na sumu 194,42 eur, pričom uviedla, že nie je možné, aby bola platená taká vysoká zálohová platba.Podľa § 30 ods. 1 Zákona č. 656/2004 Z.z. o energetike (Práva a povinnosti oprávneného odberateľa
elektriny v domácnosti): „Odberateľ elektriny v domácnosti má právo na ochranu podľa § 20.“

Podľa § 20 ods. 1 písm. a) (prvá časť vety) Zákona č. 656/2004 Z.z. o energetike: „Odberateľ elektriny
v domácnosti a odberateľ plynu v domácnosti okrem práv na ochranu spotrebiteľa podľa osobitných
predpisov 15) majú právo pri dodávke elektriny alebo plynu uzatvoriť s dodávateľom elektriny alebo
dodávateľom plynu zmluvu o dodávke elektriny alebo zmluvu o dodávke plynu.“

Podľa § 35 ods. 6 (Meranie elektriny) Zákona č. 656/2004 Z.z. o energetike: „Ak má odberateľ elektriny
pochybnosti o správnosti merania údajov určeným meradlom alebo zistí na určenom meradle chybu,
požiadaprevádzkovateľaprenosovejsústavyaleboprevádzkovateľadistribučnejsústavyopreskúšanie.
Tí sú povinní do 30 dní od doručenia žiadosti zabezpečiť preskúšanie meradla. V prípade zistenia chyby
na určenom meradle uhrádza náklady spojené s preskúšaním a s výmenou meradla prevádzkovateľ
prenosovej sústavy alebo prevádzkovateľ distribučnej sústavy. V prípade, ak neboli na určenom meradle

zistené chyby, hradí náklady spojené s preskúšaním a výmenou ten, kto o to požiada.“

Podľa § 51 Občianskeho zákonníka: „Účastníci môžu uzavrieť i takú zmluvu, ktorá nie je osobitne
upravená; zmluva však nesmie odporovať obsahu alebo účelu tohto zákona.“

Podľa § 52 ods. 1 Občianskeho zákonníka: „Spotrebiteľskou zmluvou je každá zmluva bez ohľadu na
právnu formu, ktorú uzatvára dodávateľ so spotrebiteľom.“

Podľa § 489 Občianskeho zákonníka: „Záväzky vznikajú z právnych úkonov, najmä zo zmlúv, ako aj zo
spôsobenej škody, z bezdôvodného obohatenia alebo z iných skutočností uvedených v zákone.“

Podľa § 563 Občianskeho zákonníka: „Ak čas splnenia nie je dohodnutý, ustanovený právnym
predpisom alebo určený v rozhodnutí, je dlžník povinný splniť dlh prvého dňa po tom, čo ho o plnenie
veriteľ požiadal.“

Podľa § 517 ods. 2 Občianskeho zákonníka: „Ak ide o omeškanie s plnením peňažného dlhu, má
veriteľ právo požadovať od dlžníka popri plnení úroky z omeškania, ak nie je podľa tohto zákona povinný
platiť poplatok z omeškania; výšku úrokov z omeškania a poplatku z omeškania ustanovuje vykonávací
predpis.“

Podľa § 3 ods. 1 Nariadenia vlády SR č. 87/1995 Z.z. (v znení platnom ku dňu vzniku omeškania):
„Výška úrokov z omeškania je o 8 percentuálnych bodov vyššia ako základná úroková sadzba Európskej
centrálnej banky 2) platná k prvému dňu omeškania s plnením peňažného dlhu.“

Na základe vykonaného dokazovania súd zistil, že medzi žalobcom a žalovanou vznikol zmluvný vzťah,

spotrebiteľská zmluva podľa § 52 Občianskeho zákonníka a to konkrétne tzv. nepomenovaná zmluva
uzavretá v súlade s §§ 51 a 489 Občianskeho zákonníka a §§ 30 ods. 1 a 20 ods. 1 písm. a) Zákona
č. 656/2004 Z.z. o energetike. Na základe tohto vzťahu vznikla žalobcovi povinnosť dodávať žalovanej
do dohodnutého miesta odberu (byt žalovanej na B.Ž. E. Č.. XX/C Z. C.) el. energiu a žalovanej vznikla
povinnosť za dodávku dodanej el. energie zaplatiť žalobcovi odplatu.

V zmysle vykonaného dokazovania (predloženými listinnými dôkazmi - faktúra žalobcu a Posudok
na meradlo a vyjadrením žalovanej - odpor) bolo tiež zistené, že žalobca v období od 9.9.2008 do
22.3.2009 dodal žalovanej do jej odberného miesta el. energiu v hodnote 876,66 eur, pričom žalovaná
z tejto hodnoty zálohovými platbami doposiaľ zaplatila žalobcovi iba odplatu v hodnote 552,34 eur. T.j.

neuhradená zostala suma (odplata žalobcu) 324,32 eur, ktorých úhrada je predmetom tohto súdneho
sporu.

Žalovaná v rámci svojej obrany namietala, že nemohla vo svojom odbernom mieste spotrebovať el.
energiu v takejto hodnote (resp. v nameranom množstve), pretože podľa nej bolo príslušné meradlo

chybné.Tátoobranažalovanejbolaneúspešnáatozdôvodu,žežalobcapreukázal,žeelektromernebol
chybný, nakoľko vyhovoval príslušným technickým a metrologickým normám. Táto skutočnosť bola súdu
dostatočne preukázaná odborným Posudkom na meradlo č. 331.1/09-0432 zo dňa 17.8.2009, ktoré nazáklade žiadosti odberateľa el. energie podľa § 35 ods. 6 (Meranie elektriny) Zákona č. 656/2004 Z.z.
o energetike vyhotovila Slovenská legálna metrológia n.o..

Z rovnakého dôvodu (bezchybnosť meradla) bola neúspešná aj obrana žalovanej spočívajúca v tvrdení,
že elektromer „bežal“ aj po vypnutí hlavného ističa v byte. Odborným preskúmaním elektromeru sa
zistilo, že toto meradlo nebolo chybné, preto sa elektromer nemohol samovoľne „točiť“ bez toho, aby sa
do odberného miesta žalovanej (byt na B. E.. Č.. XX/C Z. C.) dodávala el. energia. Z výpovede samotnej
žalovanej a tiež aj z predloženého čestného vyhlásenia M.. M. Y. vyplynulo, že v byte bol problém s

podlahovým kúrením, čo bolo s najväčšou pravdepodobnosťou zrejme príčinou vysokej spotreby el.
energie.

Za vadné podlahové kúrenie, ale ani za akúkoľvek inú spotrebu el. energie (vedomú alebo nevedomú)
v odbernom mieste žalovanej však žalobca nenesie žiadnu zodpovednosť. Žalobca svoju povinnosť
podľa zmluvy dodávať žalovanej el. energiu do jej odberného miesta riadne splnil a množstvo dodanej el.

energie bolo zaznamenané bezchybným meradlom, preto je žalobcova pohľadávka dôvodná a žalobca
v plnom rozsahu oprávnene
vyzvalžalovanúnazaplatenieodplatyzadodávkuel.energiesvojoufaktúrouč.7274018365vystavenou
na sumu 324,32 eur.

Žalobca vyzval žalovanú na uhradenie svojej pohľadávky svojou faktúrou v lehote splatnosti do
5.5.2009. S ohľadom na skutočnosť, že súdu nebola preukázaná špeciálna dohoda o splatnosti odplaty
za dodávku el. energie, podľa § 563 Občianskeho zákonníka vznikla žalovanej povinnosť uhradiť
pohľadávku žalobcu prvého dňa po tom, čo ju o uhradenie požiadal. Na základe vyššie uvedeného sa
žalovaná dostala do omeškania s uhradením pohľadávky žalobcu od 6.5.2009 (deň po výzve žalobcu)

a toto omeškanie trvá doposiaľ.

Z dôvodu omeškania žalovanej s uhradením peňažnej pohľadávky žalobcu vznikol žalobcovi voči
žalovanej nárok na zaplatenie úroku z omeškania vo výške 9,25% z dlžnej sumy ročne od splatnosti
faktúry žalobcu (od vzniku omeškania) do zaplatenia. Tento nárok vznikol podľa § 517 Občianskeho

zákonníka v spojení s § 3 Nariadenia vlády SR č. 87/1995 Z.z.. Výška úroku z omeškania vyplýva zo
skutočnosti, že 1. deň omeškania žalovanej bola výška základnej sadzby určenej Európskou centrálnou
bankou stanovená na 1,25%, preto úrok z omeškania predstavuje 9,25% ročne (t.j. % + 1 percento ako
základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky).

Podľa § 142 ods. 1 Občianskeho súdneho poriadku účastníkovi, ktorý mal vo veci plný úspech, súd
prizná náhradu trov potrebných na účelné uplatňovanie alebo bránenie práva proti účastníkovi, ktorý vo
veci úspech nemal.

O trovách konania bolo rozhodnuté podľa § 142 ods. 1 Občianskeho súdneho poriadku, pretože žalobca

mal vo veci úspech v plnom rozsahu. Náhrada trov konania spočíva v sume, ktorú bol žalobca povinný
zaplatiť na úhrade súdneho poplatku vo výške 19,00 eur podľa § 2 ods. 1 Zákona č. 71/1992 Zb. o
súdnych poplatkoch.

V zmysle vyššie uvedených skutočností a citovaných zákonných ustanovení súd rozhodol tak, ako

je to uvedené vo výrokovej časti tohto rozsudku. Ďalšie dokazovanie (výsluch svedkov M.V.. M.. Y.
a L. E.) nebolo vykonané z nižšie uvedených dôvodov. M.. M.. Y. sa k veci vyjadrila svojim čestným
vyhlásením, ktoré súd zobral do úvahy. Svedok L. E.Á. by svojou prípadnou výpoveďou mohol iba
subjektívne potvrdiť úvahy žalovanej o nemožnosti tak vysokej spotreby, tieto však boli vyvrátené na
základe odborného posudku o preskúmaní meradla ako aj na základe ďalších vyššie uvedených záverov

súdu. Dokazovanie výsluchom navrhnutých svedkov by teda bolo právne irelevantné a odporovalo by
zásade rýchlosti a hospodárnosti občianskeho súdneho konania.